Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 22, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010670
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124010670.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci

odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o preskúmanie rozhodnutia
vdôsledkuzmenyzákonapodľa§405aTrestnéhoporiadku,§405bTrestnéhoporiadkuan.,naverejnom
zasadnutí dňa 22.11.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku súd r u š í v dôsledku zániku trestnosti prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ktorý bol predmetom konania
vedeného pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 35T/10/2024, a ktorého trestnosť zanikla podľa § 84

Trestného zákona výrok o treste uložený odsúdenému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 25.03.2024, sp. zn. 35T/10/2024.

II. Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa za zostávajúci trestný čin, pri ktorom nezanikla
trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, odsúdenému:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,,

u k l a d á:

Podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 s použitím § 36 písm. l) Trestného
zákona v znení účinnom do 05.08.2024, § 37 písm. m) a písm. h) Trestného zákona v znení účinnom
do 05.08.2024, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, trest odňatia
slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 sa pre výkon uloženého
trestu zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 35T/10/2024, zo dňa 25.03.2024, právoplatný
05.08.2024, bol odsúdený uznaný za vinného z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona pokračovací prečin krádeže podľa §
212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona.. Odsúdenému bol uložený podľa § 219 ods. 25 Trestného
zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 37 písm.

m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

2. Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie
takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

3. Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §

84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.

4. Jedným zo skutkov, za ktoré bol odsúdený uznaný za vinného bol aj pokračovací prečin krádeže
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) písm. Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024,
tým, že sa zmocnil cudzej veci, túto si prisvojil a spôsobil škodu vo výške 4,69 eur v prípade čiastkového
útoku dňa 04.12.2022 a vo výške 1,55 eur v prípade čiastkového útoku dňa 29.04.2023.

5. Podľa § 84 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania
znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon
ustanoví, že tento čin nie je trestným činom. Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní spôsobí tak malú škodu, potrestá sa

odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, škodou
malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Podľa § 125 ods. 2 Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie
škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená
aspoň škoda malá.

6. Trestnosť prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, ktorého sa odsúdený
dopustil dňa 04.12.2022 a 29.04.2023 a za ktorý mu bol spolu s ďalším skutkom uložený úhrnný trest,
zanikla v zmysle § 84 v Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko výška škody spôsobenej
uvedeným trestným činom nedosahuje úroveň malej škody v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona

účinného od 06.08.2024. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 405b ods. 1 veta druhá Trestného
poriadku rozsudkom na verejnom zasadnutí zrušil výrok o treste uložený odsúdenému trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 25.03.2024, sp. zn. 35T/10/2024 a uložil odsúdenému nový
primeraný trest za zostávajúci trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla, za použitia ustanovení Trestného
zákona účinného do 05.08.2024.

7. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že v minulosti (pred spáchaním skutku) bol odsúdený
7 krát súdne trestaný. V jeho trestnej minulosti prevažovala výlučne majetková trestná činnosť
(krádeže). Odsúdenému boli ukladané opakovanie niekoľko mesačné a v jednom prípade niekoľkoročné
nepodmienečné tresty odňatia slobody (odpis z registra trestov).

8. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

9. Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny
následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada
personálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti,
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti
sa pritom uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia, teda represiou a prvkom výchovy. Obaprvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trest musí vyjadrovať tiež morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a

jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

10. Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné dôsledne aplikovať tiež ustanovenie § 34 ods.
4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen
určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít
alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby
umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere
uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Tr. zák. Osobu
páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho

nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitosti so spáchaným trestným činom. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom

vždyvsúladesochranou,ktorúsúduloženýmtrestomposkytuje,záujmomspoločnosti,štátuaobčanom
pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri
ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu
zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. K uvedeným skutočnostiam je potrebné prihliadať pri
ukladaní trestov vo všeobecnosti.

11. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu,
s prihliadnutím, na to, že došlo k zániku trestnosti jedného zo skutkov z dôvodov uvedených v bode 6,
dospel k záveru, že odsúdenému je potrebné uložiť nový primeraný trest odňatia slobody vo výmere 28
mesiacov, pričom pri ukladaní uvedeného trestu odňatia slobody sa súd riadil aj nasledovnými kritériami.

12. Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona účinného do 05.08.2024.
a dve priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona účinného do 05.08.2024
– spáchal viac trestných činov a v minulosti bol už za trestnú činnosť odsúdený.

13. V prípade odsúdeného mu bolo nutné uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom
s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák.

14. Súd pri výmere trestu súd zohľadnil pomery a osobnosť odsúdeného (niekoľko násobný recidivista,
opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody), povahu a závažnosť ním spáchanej

trestnej činnosti (prečin). Súd ukladal trest podľa trestnej sadzby uvedenej v § 219 ods. 2 Trestného
zákona účinného do 05.08.2024 (základná sadzba je 1 rok až 5 rokov rokov). Vzhľadom na prevažujúci
počet priťažujúcich okolností, súd upravoval základnú trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona, účinného do 05.08.2024. Trestná sadzba, v ktorej tak súd mohol ukladať trest odňatia
slobody odsúdenému bola v rozpätí od 28 mesiacov do 5 rokov.

15. Súd uložil odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne, teda na
dolnej upravenej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí v prípade
odsúdeného najmä ochranu spoločnosti tým, že odsúdenému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
a z dôvodu dĺžky trestu vytvorí podmienky na možnosť jeho prevýchovy k tomu, aby viedol riadny život

a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne vyjadrovať tiež
jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd uložil odsúdenému trest na dolnej hranici upravenej trestnej
sadzby.

16. Súd zaradil odsúdeného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu do sútavu so stredným stupňom

stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, účinného do 05.08.2024, keďže v posledných
10 rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.