Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116216256
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1116216256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: FARDOUS PARTNERS
správcovská, k.s., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 48 002 381, správca konkurznej
podstaty úpadcu: ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44 095
333, právne zast.: ARIES LEGAL s.r.o., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 54 726
417, proti žalovanému: ND-A. Kratochvíl s.r.o., so sídlom 908 79 Borský Svätý Jur 820, IČO: 44 745
991, právne zast.: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom 908 79 Borský Svätý Jur 774, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.

8Cbi/20/2016-440 zo dňa 13.10.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 8Cbi/20/2016-494 zo dňa
09.12.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Cbi/20/2016-440 zo dňa
13.10.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Cbi/20/2016-494 zo dňa
09.12.2022 potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1-5, § 60 ods. 1-3
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.
S poukazom na § 224 CSP súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým do záhlavia rozsudku
doplnil právneho zástupcu žalobcu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa
29.07.2019 domáhal určenia, že právny úkon - dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa
28.04.2014, ktorú uzavreli úpadca so žalovaným a v ktorej si započítali svoje vzájomné pohľadávky
vo výške 210.497,86 Eur, je v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 3K/4/2015 voči veriteľom úpadcu právne neúčinný. Žalobca sa zároveň domáhal uloženia
povinnostižalovanémuzaplatiťdokonkurznejpodstatyúpadcufinančnúnáhradu210.000,-Eur.Žalobca

podanúžalobuodôvodniltým,žeuznesenímOkresnéhosúduBratislavaIzodňa24.07.2015súdvyhlásil
konkurz na majetok úpadcu ECOBAU GROUP, a.s.. Žalobca zistil, že žalovaný ako postupník uzatvoril
so spoločnosťou AK ND, s.r.o., Borský Svätý Jur 820, IČO: 47 594 420, ako postupcom Zmluvu o
postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2014, pričom predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky vcelkovej výške 210.000,- Eur voči úpadcovi, ktorý nezaplatil pôžičku podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa
24.12.2013. Postupca a postupník sa dohodli na výške kúpnej ceny, za ktorú sa pohľadávka kupuje,
a to vo výške 210.000,- Eur. Žalobca nemá doklad o úhrade kúpnej ceny. Následne žalovaný uzavrel

s úpadcom Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 28.04.2014, v ktorej si započítali
svoje vzájomné pohľadávky vo výške 210.497,86 Eur, a to: úpadcom evidovanú pohľadávku 225.554,25
Eur titulom splatnosti podľa zoznamu prijatých faktúr, z ktorých sa započítala suma 210.497,86 Eur a
žalovaným evidovanú pohľadávku vo výške 210.497,86 Eur, ktorú má voči úpadcovi titulom splatnosti
poskytnutej pôžičky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2014 a titulom splatnosti

podľa zoznamu vydaných faktúr, z ktorého sa započítava suma 497,86 Eur. Úpadca mal v čase
vykonania právneho úkonu - dohody o započítaní pohľadávok viacero veriteľov, a to minimálne vo
výšky istiny 36.328,70 Eur po lehote splatnosti. Dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 28.02.2014
spĺňa všetky zákonné podmienky neúčinnosti úkonu a je odporovateľným ukracujúcim úkonom, keďže
úpadca zvýhodnil veriteľa na úkon iných veriteľov, nakoľko z obsahu listín vyplýva, že záväzok úpadcu,
ktorý vznikol na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.12.2013 a bol započítaný dohodu o započítaní,

neexistoval, nakoľko z účtovnej evidencie nevyplýva takýto záväzok a úpadca urobením tohto právneho
úkonu ukrátil svojich veriteľov - v čase vykonania tohto úkonu existovali pohľadávky viacerých veriteľov
prihlásené do konkurzného konania úpadcu. Zároveň bol uvedený úkon vykonaný v čase medzi
05.02.2014 a 04.02.2015, čím bola splnená podmienka v zmysle § 59 ods. 4 ZoKR. Žalovaný sa v
konaní bránil tým, že úpadca a žalovaný nie sú spriaznenými osobami a žalovaný nemal vedomosť o

ekonomickom stave úpadcu. Dohoda o započítaní nie je ani znevýhodňujúcim úkonom, pretože tento
úkonzbavildlžníkanajväčšejžaloby-takmer7xvyššejakobolivšetkyostatnézáväzkyúpadcu.Samotný
žalovaný si do konkurzu na úpadcu prihlásil svoju pohľadávku cca 78.000,- Eur, ktorú žalobca nepoprel.

3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci žalobca preukázal

len existenciu viacerých pohľadávok, ktoré v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu boli po
lehote splatnosti. Zo strany žalobcu nebola v konaní náležite splnená povinnosť tvrdenia a nadväzne
ani nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu ďalšieho všeobecného predpokladu
odporovateľnosti právneho úkonu, a to - preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky.
Žalobca len poukázal na prihlášky (resp. pohľadávky) veriteľov, týmto však nepreukázal ich ukrátenie.

Súd ďalej dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu nesmerovali k preukázaniu tej skutočnosti, že v
dôsledku uzatvorenia dohody o zápočte došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky
iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a ktoré boli zároveň
prihlásené do konkurzu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Ukrátenie
vnímal žalobca v tej rovine, že po uzatvorení dohody o zápočte ostal úpadcovi majetok, ktorý

nepostačoval na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Podľa súdu túto
otázku nemožno posudzovať vo väzbe výlučne na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok
veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je potrebné ju posudzovať vo
väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaného
právneho úkonu. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývajú skutočnosti

ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a následne po
uskutočnení odporovaného právneho úkonu z hľadiska jeho dopadu na majetkové pomery úpadcu v
čase jeho uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v
čase uskutočnenia tohto úkonu a ktoré zároveň boli prihlásené do konkurzu. Súd prvej inštancie v
tejto súvislosti poukázal tiež na uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/31/2020 a rozhodnutie Krajského

súdu Žilina sp. zn. 14CoKR/23/2019, ktorými poukázal najmä na povinnosť splniť podmienku § 57 ods.
4 ZoKR, t.j. ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka a povinnosť
žalobcu v žalobe uviesť tvrdenia a označiť dôkazy týkajúce sa hodnoty majetku dlžníka pred účinnosťou
napadnutého právneho úkonu a po účinnosti tohto právneho úkonu a že sa znížila miera uspokojenia
pohľadávokveriteľovdlžníka.Vzhľadomnanepreukázanievšeobecnýchpredpokladovodporovateľnosti

právneho úkonu podľa § 57 ZoKR súd žalobu zamietol a nezaoberal sa otázkou naplnenia ďalších
predpokladov odporovateľnosti. Nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému ako pne úspešnému
v konaní.

4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov, že súd

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca označil veriteľov
existujúcich pohľadávok v čase právneho úkonu, pričom vyslovene uviedol, že úpadca zvýhodnil veriteľa
- žalovaného na úkor ostatných veriteľov. Žalobca predložil zoznam pohľadávok aj keď existencia
ukrátenia a neexistencia majetku boli nesporné, s čím sa súd nevysporiadal. Podľa žalobcu ide otvrdenia, ktoré žalovaný vyslovene nepoprel, a preto podmienka ukrátenia veriteľov v zmysle § 57
ods. 4 ZoKR bola splnená. Rozhodnutie súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné a pri posudzovaní §
57 ods. 4 ZoKR súdu neprináležalo právo skúmať túto hmotnoprávnu podmienku ex offo. Súd tak

zasiahol do právne istoty a práva žalobcu na spravodlivý proces, čím bol žalobcovi odmietnutý prístup
k súdu. Źalobca v podanom odvolaní poukazoval tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.
26CoKR/4/2020, ktorý podmienku § 57 ods. 4 ZoKR vyhodnotil ako nespornú, ak nebola namietaná.
Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že pri predbežnom právnom posúdení
veci každý zo sudcov samostatne upozornil žalobcu na vysokú pravdepodobnosť neúspešnosti žaloby.
Odvolanie žalobcu považuje žalovaný za nedôvodné a účelové. Zároveň žiada priznať trovy odvolacieho
konania.

6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podaného odvolania a
zároveň uviedol, že vyjadrenie žalovaného obsahuje jeho subjektívny názor na postup žalobcu a jeho
vyjadrenie je bez právneho významu.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ZoKR <., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel
k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku
zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia

prvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní
odvolací súd uvádza nasledovné.

12. Na presadzovanie práv z nevýhodne prevedeného majetku v mene veriteľov, je v právnom poriadku
zakotvený inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa
majetokdlžníkajehoprávnymiúkonmizmenšil,vakomrozsahuaakýmajetokmuostanenauspokojenie
pohľadávky. Možnosť odporovania právnym úkonom dlžníka, uskutočneným pred začatím konkurzného
konania, zabezpečuje rovnosť medzi veriteľmi a zvyšuje hodnotu dlžníkových aktív, ktoré sa následne

rozdelia medzi veriteľov. Táto ochrana predstavujúca ochranu ex post, t.j. možnosť odporovania
právnemu úkonu, je aplikovateľná až po tom, čo právny úkon bol uskutočnený a je platný. Podmienky
odporovania právnemu úkonu sú: a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa
(odporovateľný úkon), b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/ vymáhateľnosť pohľadávky
veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka).

13. Odvolací súd ďalej uvádza, že právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie
majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z
majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka

uspokojiť.Bremenotvrdeniaadôkaznébremenootom,žedlžníkoveprávneúkonyukracujúuspokojenie
jeho dlhov, nesie žalobca. Z uvedeného zároveň vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv.
ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.14. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk NS a
súdov SR 3/2016, z ktorého o.i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať,
že prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka,

ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom
každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také
zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži -
ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním
odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po

účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej
strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak
zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v
časeúčinnostiprávnehoúkonu,nemôžebyťodporovaciažalobaúspešná.Dôkaznébremenoovšetkých
týchto skutočnostiach je na správcovi.

15. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo
dňa 27.03.2024, z ktorého o.i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný
v § 3 ZoKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného
právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z

pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase,
kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie
niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej
z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.

16. Odvolací súd sa na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s jeho
právnym záverom, kedy žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR, nakoľko
nepreukázal existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Bolo pritom povinnosťou žalobcu preukázať,
že označený právny úkon úpadcu ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov,
t.j. že pohľadávku niektorého z prihlásených konkurzných veriteľov, ktorá existovala v čase vykonania

odporovaného právneho úkonu a bola prihlásená v konkurze, nebolo možné v dôsledku právneho
úkonu úpadcu, ktorým podľa žalobcu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, uspokojiť vôbec, resp. ju
nebude možné uspokojiť v prihlásenom rozsahu. Je zrejmé, že žalobca k podanej žalobe pripojil zoznam
prihlásených pohľadávok (č.l. 193-383 spisu), avšak uvedený zoznam bez ďalšieho nie je dôkazom o
ukráteníjednotlivýchveriteľov.Odvolacísúdzároveňuvádza,žežalobcompredloženýzoznamobsahuje

aj pohľadávky, ktoré v čase odporovaného právneho úkonu ešte neexistovali. Iný dôkaz, ktorý by
preukazoval dopad odporovaného právneho úkonu na majetkovú sféru úpadcu, žalobca nepredložil.
Žalobca tak nepreukázal stav majetku pred a po právnom úkone a jeho vplyv na uspokojenie veriteľov,
ktorí mali pohľadávku v čase právneho úkonu a následne si ju prihlásili v konkurze. Žalobca k podanej
žalobe nielenže nepriložil žiadne dôkazy k tomu, aký bol majetok úpadcu pred a po účinnosti právneho

úkonu, ale v žalobe ani len neuviedol žiadne takéto tvrdenia. Len samotná prítomnosť úpadku úpadcu
v čase odporovaného právneho úkonu rovnako nie je dôvodom na vyhovenie žalobe. Ako vyplýva aj
z citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa 27.03.2024, nie každý právny úkon
uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má nevyhnutne
za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní

skutočnosti, že sa jednalo o ukracujúci právny úkon, je tak absolútne správny a vychádzajúci zo
skutkového stavu riadne zisteného vykonaným dokazovaním.

17. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že ukrátenie je v danej veci nesporné, túto vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodnú. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ukrátenie bolo nesporné, nakoľko

žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.02.2017 (čl. 60 spisu) navrhol žalobu ako celok zamietnuť,
s touto nesúhlasil a o. i. namietal, že v danom prípade realizácia postúpenia pohľadávky a následná
dohoda o započítaní neboli preukážkou úhrady iných pohľadávok. Rovnako žalovaný namietal, že v
danom prípade sa nejedná o znevýhodňujúci právny úkon, nakoľko sa týmto spôsobom úpadca zbavil
svojej najväčšej dlžoby. Sám žalobca navrhol dôkaz výsluchom svedka J.. K. K., ktorý bol predsedom

predstavenstva úpadcu a ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že „nechceli nikoho ukrátiť a neukrátili“ (č.l.
436 spisu). Vzhľadom na uvedené nie je možné stotožniť sa s tým, že ukrátenie v prejednávanom spore
bolo nesporné. Rovnako nie je správny záver odvolateľa, že bolo potrebné vychádza z rozhodnutia
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26CoKR/4/2020, ktorý mal podľa žalobcu posúdiť podmienku § 57 ods.4 ZoKR ako nespornú. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom tohto rozhodnutia a z jeho záverov je
zrejmé, že prvostupňový súd vyslovil, že pre podmienku predpokladov odporovateľnosti nestačí iba
argumentácia žalobcu o tom, že otázka predpokladov odporovateľnosti nebola žalovaným v konaní

rozporovaná, ktoré rozhodnutie Krajský súd v Nitre zrušil, avšak nevyslovil, že by myšlienky okresného
súdu boli nesprávne, ale len nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné.

18. Ako nedôvodnú napokon vyhodnotil odvolací súd tiež námietku žalobcu, že súd prvej inštancie
nebol oprávnený podmienku odporovateľnosti skúmať ex offo. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,

že odporovať možno len právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov a ide preto o základný
predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je ani možné
odporovateľnosťou napadnúť. Ak uvedený predpoklad chýba, je z pohľadu základného zmyslu a
podstaty odporovateľnosti vylúčené takýto úkon postihnúť odporovateľnosťou. Súd prvej inštancie preto
bol oprávnený skúmať splanenie podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR ako základného
predpokladu odporovateľnosti, a to aj bez výslovnej námietky žalovaného. V prejednávanej veci však

oprávnenie súdu bolo jednoznačné aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný tvrdil, že právny úkon
nebránil úhrade iných pohľadávok úpadcu a bývalý predseda predstavenstva úpadcu potvrdil, že
predmetným úkonom nikoho neukrátili. Námietky odvolateľa preto odvolací súd vyhodnotil v celom
rozsahu ako nedôvodné.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací
súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecnesprávneaztohodôvoduodvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380CSPnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP

ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).