Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622205290
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622205290.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu
JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Obec Smižany, so sídlom:
Nám. M. Pajdušáka 1341/50, 053 11 Smižany, IČO: 00 691 721, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
AdvokátskakanceláriaTaragelaAkram,s.r.o.,sosídlom:Starosaská11,05201SpišskáNováVes,IČO:
50 413 091, proti žalovanému: ADLA, s.r.o., so sídlom: Slovenského raja 45/157, 053 11 Smižany, IČO:

44 834 705, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská
Nová Ves č. k. 14Cb/84/2022 – 189 zo dňa 7. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 14Cb/84/2022 – 189 zo dňa 7. marca 2024
v napadnutom výroku II. tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 14Cb/84/2022 – 189 zo
dňa 7. marca 2024 (ďalej aj „uznesenie“) rozhodol tak, že konanie vedené pod sp. zn. 14Cb/84/2022
na podklade žalobného návrhu zo dňa 11.10.2022 doručeného súdu 13.10.2022 zastavuje (výrok I.)
a žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady

súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej (výrok II.).

2.VýrokI.uzneseniasúdprvejinštancieodôvodnilskutočnosťou,žezostranyžalobcudošlokspäťvzatiu
žaloby v celom rozsahu a žalovaný so späťvzatím súhlasil.

3. Výrok II. uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu

späťvzatia žaloby žalobcom, čím v zásade žalobca procesne zavinil zastavenie konania a mal by byť
povinný k náhrade trov konania v prospech protistrany. Súd prvej inštancie v snahe o spravodlivé
vyriešenie veci ako aj v záujme zistenia rozhodnej skutočnosti, t.j. či žalovaný plnil v dôsledku podanej
žaloby (nebolo sporné, že žalovaný sa vypratal z nehnuteľností, sporné bolo tvrdenie žalovaného, že
priestoryvypratalzdôvodu,žesarozhodolsineuplatniťmožnosťpredĺženiadobynájmuanievdôsledku
podanej žaloby), vyzval žalobcu k vyjadreniu žalovaného k dôvodu vypratania. Súd prvej inštancie

dospel k záveru, že protokol nevypovedá o pohnútke žalovaného, pričom žalovaný poprel pravdivosť,
resp. aktuálnosť podanej žaloby v čase začatia konania. Vzhľadom na zastavenie konania po späťvzatí
žaloby, už súd prvej inštancie nemohol pristúpiť k rozhodovaniu o merite veci ako ani k vyhodnoteniu
platnosti, resp. neplatnosti časti právneho úkonu (vo vzťahu k nájomnej zmluve ako aj k dodatku), preto
vyhodnotil, že nie je možné jednoznačne ustáliť záver o prenesení zavinenia za zastavenie konania z
dôvodu späťvzatia zo žalobcu na žalovaného pre jeho konanie.4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že nezavinil zastavenie konania. V tejto
súvislosti (s ohľadom na to, že žaloba bola podaná 13.10.2022, pričom žalovaný vo vyjadrení zo dňa
27.10.2023 uvádzal, že vyprace priestory do konca novembra, avšak reálne podľa tvrdenia žalovaného

v čestnom prehlásení zo dňa 3.1.2023 priestory vypratal 22.12.2023) sa zaoberal tým, že žalobca
spochybnil tvrdenie o vyprataní z 22.12.2023, pričom poukázal na výmenu zámkov dňa 3.1.2024 a
na znenie bodu 5, 7 a 9 zápisnice zo stretnutia 19.1.2024. Na základe uvedeného mal súd prvej
inštancie za to, že žalobca nesúhlasil s tvrdením o vyprataní a zároveň, že došlo k dohode o oprávnení
žalobcu vypratať všetky hnuteľné veci v objekte, pričom žalovaný sa zaviazal uhradiť náklady v plnej

výške za kontajner a vývoz na skládku, avšak zo znenia článku 9, ktorý definuje účel vyhotovenia
a podpisu vyhotovenej zápisnice je písomné potvrdenie dohody spoločnosti ALDA a obce A., t. j.
žalovaného a žalobcu o vyprataní nehnuteľnosti a zaznamenania stavu meračov. Žiadnym spôsobom
však tento listinný dôkaz podľa záveru súdu prvej inštancie nepreukázal, že k skutočnému úplnému
a aj definitívnemu vyprataniu došlo, pričom takéto oprávnenie v zmysle dohody sporových strán pojatej
v zápisnici vyplývalo, resp. patrilo a možno aj stále patrí, keďže v čase rozhodovania súdu tu nebolo

tvrdené a ani žalobcom preukázané, žeby skutočne došlo k vyprataniu celých priestorov na náklady
žalovaného,naktorýchrefundáciusazaviazal.Súdprvejinštancietiežpoznamenal,žepokiaľbyžalobca
nerozporovaltvrdeniažalovanéhoovyprataníz22.12.2023,takvtakomprípadebyžalobcoviprináležala
náhrada trov konania v celom rozsahu, keďže žalobca aj po prípadne možnej opcii a uplynutí času,
ako aj s ohľadom na márne uplynutie termínu november 2023, bol úspešný a žalovaný povinný plniť.

Z dôvodu, že nebolo hodnoverne preukázané, že k úplnému vyprataniu reálne aj došlo pred úkonom
späťvzatia žaloby, súd prvej inštancie uzavrel, že nemohol posúdiť otázku náhrady trov konania inak
ako tak, že zavinenie pripísal na ťarchu žalobcu.

5.ŽalobcadoručilvzákonomstanovenejlehotesúduprvejinštancieodvolanieprotiII.výrokuuznesenia,
ktoréopreloodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.f)ah)CSP.Navrhol,abyodvolacísúduznesenie
v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovaného zaviaže na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu
100 %.

5.1. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením súdu pri vysporiadaní sa s otázkou, kto
procesne zavinil zastavenie konania (bod 13. uznesenia) a s vyhodnotením skutkového stavu v zmysle
bodu 14. uznesenia, kde súd uvádza, že nemal hodnoverne preukázané úplné reálne vypratanie
priestorov žalobcu žalovaným pred úkonom späťvzatia žaloby, a preto zavinenie ohľadom vzniku trov
konania pripísal súd na ťarchu žalobcu. Právne a skutkové veci posúdenie súdom v bodoch 13. a 14.

uznesenia považuje žalobca sa arbitrárne bez opory vo vykonanom dokazovaní a v zjavnom rozpore
so zisteným skutkovým stavom. Keď žalobca zobral žalobu späť s odôvodnením, že žalovaný jeho
žalobe vyhovel, keď sa vypratal, je nenáležité konštatovanie súdu, že žalobca v zásade procesne zavinil
zastavenie konania. Poukázal na skutočnosť, že pojem „procesné zavinenie“ sa vykladá komplexne
a extenzívne a nie v doslovnom jazykovom zmysle. Pokiaľ súd v uznesení tvrdí, že nebolo v konaní

vyvrátené, že žalovaný sa vypratal z inej pohnútky, teda nie pod ťarchou žaloby, žalobca má za to, že pri
tomto posúdení súd absolútne opomína, že každá sporová strana znáša dôkazné bremeno preukázať
svoje tvrdenia, teda žalovaný musí preukázať, že sa vypratal z iných dôvodov, než z dôvodov podanej
žaloby a je nenáležité očakávať od žalobcu, že bude preukazovať, že žalovaného k vyprataniu viedla
iná pohnútka než tvrdí žalovaný. To, že žalovaný vypratal prevádzku z iných dôvodov než pod ťarchou

žaloby, resp. sporu, žalovaný podľa odvolateľa nepreukázal.

5.2. Súd si v uznesení navzájom odporuje, keď uvádza, že žalovaný sa mohol vypratať aj z dôvodov
ako to tvrdí (a teda, že nezavinil vznik trov konania) a zároveň súd prekvapujúco uvádza, že žalobcovi
by priznal náhradu trov konania, keby tvrdil úplné vypratanie žalovaného v čase späťvzatia žaloby.

Takto odôvodnené uznesenie považuje žalobca za nepreskúmateľné pre jeho zmätočnosť. Súd podľa
odvolateľa opomenul fakt, že žalovaný udelil súhlas so zastavením konania, čo urobiť nemusel a mohol
trvaťnatom,abysavecmeritórneprejednala,atedaprípadnežalobazamietlaprejejneopodstatnenosť.
Tým, že žalovaný udelil súhlas so zastavením konania, zavinil aj to, že vo veci nebolo meritórne
rozhodnuté a žalovaný nepreukázal v konaní svoje tvrdenia.

5.3.Pokiaľsúdvbode14.odôvodneniauzneseniauvádza,ževčaserozhodovaniasúdunebolotvrdené,
že by skutočne došlo k vyprataniu celých priestorov na náklady žalovaného, takéto tvrdenie súdu je
nepravdivé, pretože všetky veci v čase späťvzatia žaloby vypratané boli a žalobca to aj tvrdil. Žalobca vspäťvzatí žaloby zo dňa 13.02.2024, ktoré bolo doručené súdu 14.02.2024, uviedol, že „Časť hnuteľných
vecí, ako sú špecifikované v zápisnici zo dňa 19.01.2024, vypratal z nehnuteľnosti žalobca na náklady
žalovaného.“ Z kontextu podaní strán je jednoznačné, že sa tým myslia veci, ktoré žalovaný nechal

v nehnuteľnosti žalobcu po svojom vyprataní dňa 22.12.2023, iné veci ani v zápisnici z 19.01.2024
uvedené neboli, teda žalobca nerozumie ako si súd toto tvrdenie žalobcu v späťvzatí žaloby vyložil a či
ho vôbec zohľadnil. V každom prípade podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, a teda pokiaľ súdu nebolo jasné,
či k úplnému vyprataniu došlo a kedy (lebo toto tvrdenie súd zrejme prehliadol v späťvzatí žaloby) a

považoval túto skutočnosť za dôležitú, mal sa na to strán opýtať. To, že všetky veci boli vypratané,
vyplýva aj z podania žalovaného zo dňa 04.03.2024, kde síce polemizuje žalovaný o tom, či sa na
toto vypratanie zaviazal znášať náklady, keď sa zaviazal znášať náklady len na uloženie odpadu na
skládke, ale tým, že žalovaný uvádza, že náklady (na vypratanie zvyšných vecí) „znášala obec a nie
my“, žalovaný potvrdzuje, že vypratanie sa realizovalo. Pre žalobcu bolo podstatné, že mu žalovaný
v zápisnici zo stretnutia zo dňa 19.01.2024 v bode 7. udelil súhlas, aby zvyšné veci, ktoré žalovaný

v priestoroch žalobcu nechal, vypratal a zaviazal sa na to čiastočne znášať náklady vo forme úhrady
nákladov v ich obvyklej výške na kontajner a jeho odvoz na skládku. Zároveň z bodu 4. danej zápisnice,
ktorá bola súdu predložená spolu so späťvzatím žaloby žalobcom zo dňa 13.02.2024, vyplýva, že dňa
03.01.2024bolivymenenézámkynavchodovýchdveráchpohostinstva,tedapriestoroch,ktoréžalovaný
proti vôli žalobcu užíval, a tým bola daná nehnuteľnosť odovzdaná žalobcovi ako jej vlastníkovi. Týmto

pre žalobcu (už 19.01.2024) predmet sporu odpadol, bola mu odovzdaná nehnuteľnosť, ktorú žalovaný
užíval a táto nehnuteľnosť bola v čase späťvzatia žaloby aj úplne vyprataná, tak ako to žalobca súdu
oznámil, voči čomu sa žalovaný neohradil, teda týmto bolo hodnoverne preukázané, že k úplnému
vyprataniu reálne došlo pred úkonom späťvzatia žaloby, čo súd nesprávne spochybňuje v poslednej
vete bodu 14. uznesenia. Žalobca má za to, že iným spôsobom nebol povinný „úplné vypratanie“

súdu preukazovať a tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo popreté žalovaným sa považuje za nesporné, a
teda dostatočne „hodnoverne preukázané“. Odhliadnuc od momentu „úplného vypratania nehnuteľnosti“
žalobca má za to, že už dňa 19.01.2024 odpadol pre žalobcu dôvod na vedenie sporu, resp. keby v spore
pokračoval, jeho žaloba by bola zamietnutá, keďže zo zápisnice podpísanej medzi sporovými stranami
vyplýva, že žalovaný opustil nehnuteľnosť žalobcu, vybral z dverí zámky, tým ju sprístupnil žalobcovi,

žalobca do dverí nainštaloval svoje zámky a žalobca už viac nebol oprávnený požadovať po žalovanom
vypratanie nehnuteľnosti, keďže sa sporové strany dohodli, že vypratanie posledných vecí uskutoční
žalobca na náklady žalovaného, a teda vypratanie už viac nebol povinný dokončiť žalovaný. Vzhľadom
na uvedené má žalobca za to, že súd v bode 14. uznesenia v poslednej vete vyhodnocuje skutkový
stav nesprávne, v rozpore so skutočným stavom, ale zároveň vec aj nesprávne právne posudzuje, keď

sa domnieva, že až úplným vyprataním nehnuteľnosti by nastal dôvod na späťvzatie žaloby. Vyhoveniu
žalobe by už od 19.01.2024 bránil fakt, že sa žalobca a žalovaný dohodli, že veci vypratá žalobca (a
teda žalovaný už takúto povinnosť viac nemal) a z okolností jednoznačne vyplýva, že žalovaný by ich
vypratať nemohol, keďže do nehnuteľnosti viac ani nemal prístup, žalobca by sa teda po žalovanom
nemohol viac úspešne domáhať vypratania. Iný prístup žalobcu k sporu, a to taký, že by trval na tom,

aby pár zostávajúcich vecí vypratal žalovaný, a teda trval by na žalobe, by bol absurdný, nehospodárny,
vedúci k vzniku ďalších sporných skutočností (kto mal povinnosť tieto veci vypratať, keďže žalovaný
napriek tomu, že o týchto veciach rozhodoval, tvrdil, že nie sú jeho a už sa v priestoroch nachádzali, keď
prevádzku prevzal) a trov konania. Žalobca sa správne postavil k veci tak ako sa postavil, hneď ako to
bolo možné spor ukončil, ale to ho určite nezbavuje nároku na náhradu trov konania.

5.4. K tvrdeniam žalovaného o dôvodoch, pre ktoré vypratal nehnuteľnosť (že to nebolo z dôvodu
podanej žaloby, ale z rôznych iných tvrdených a ničím nepreukázaných dôvodov, ako napr. existencia
pohľadávok voči žalobcovi titulom investícii viac ako 40 tisíc eur, ktoré žalobca popiera a ich náhrady,
titulom dodávok energií, rokovaní s poslancom obecného zastupiteľstva p. B., či zdržiavanie vypratania

žalobcom) odvolateľ uviedol, že tieto mal súd posúdiť ako zjavne produkované účelovo, ničím
nepodložené a nepravdivé. Žalobca má za to, že žalovaný žalobe vyhovel a procesne zavinil zastavenie
konania, keď nehnuteľnosti vypratal a následne na dokončenie tohto vypratania poveril žalobcu a
zaviazal sa na to znášať náklady. Napriek tomu, že žalovaný po celú dobu trvania sporu tvrdil, že
nájomná zmluva, na základe ktorej nehnuteľnosť žalobcu užíva, je platná a produkoval v konaní dôkazy,

v zmysle ktorých mala nájomná zmluva trvať aj v čase, keď žalovaný nehnuteľnosť vypratal, žalovaný
neučinil žiadny úkon smerujúci k ukončeniu nájomnej zmluvy – nedal výpoveď, nenavrhol skončiť
nájomnú zmluvu dohodou, skrátka len svojvoľne v rozpore so svojim vlastnými tvrdeniami v tomto spore,
nehnuteľnosť opustil, aj to mu musel pri vyprataní poskytnúť súčinnosť žalobca. Nehnuteľnosť pritomžalovanýzačalvypratávaťvdecembri,vyprataljuvjanuárir.2024,tedaniekukoncumesiacaseptember
2023, kedy v rámci listiny zo dňa 15.04.2018 predloženej žalovaným mala byť možnosť ukončiť nájomnú
zmluvu uplynutím doby. Žalobca nikdy neuvažoval o tom, že by prevádzku po žalovanom prevzal, nikdy

nezdržiaval a neodďaľoval vypratanie žalovaného a p. B. ako poslanec obecného zastupiteľstva nemal
žiadnu kompetenciu viesť takéto rokovania za žalobcu, teda za obec.

5.5. Žalobca nesúhlasil ani s názorom súdu, že súd nemal preukázané, že by žalovaný neužíval
nehnuteľnosť žalobcu bez existencie právneho titulu. Jediný právny dôvod, ktorý mohol založiť

opodstatnenosť užívania nehnuteľnosti žalobcu žalovaným, bol žalovaným predložený dodatok –
dohoda zmluvných strán z 15.04.2018, ku ktorej sa žalobca v konaní podrobne vyjadril a žalobca má za
to, že už z vykonaného dokazovania mal súd posúdiť tento dodatok ako neplatný a uvedené zohľadniť
aj pri rozhodovaní o trovách konaniach a o otázke s tým súvisiacej, či žaloba bola podaná dôvodne.

5.6. Ak by aj vyhodnotenie skutkového stavu súdom bolo správne (čo nie je), o tom, že žalobca

nepreukázal, že žalovaný vypratal prevádzku pod ťarchou žaloby (opak, teda z akých iných dôvodov ju
vypratal, nepreukázal ani žalovaný) mal súd postupovať v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku
a nepriznať náhradu trov konania ani jednej zo sporových strán.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že žalobca v odvolaní zavádza a neuvádza pravdu.

Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že „žalovaný udelil súhlas so zastavením konania, čo urobiť nemusel
a mohol trvať na tom, aby sa vec meritórne prejednala, a teda prípadne žaloba zamietla pre jej
neopodstatnenosť“. Tým, že žalovaný udelil súhlas so zastavením konania, zavinil aj to, že vo veci
nebolo meritórne rozhodnuté a žalovaný nepreukázal v konaní svoje tvrdenia. Nie žalovaný, ale žalobca
sapričinilozastaveniekonaniaprávetým,žezobralspäťžalobu.Kebyžežalobcanezoberiespäťžalobu,

tak sa mohlo v uvedenej veci následne meritórne rozhodnúť. Tým, že žalovaný súhlasil so späťvzatím
žaloby, samotný súhlas neznamenal automaticky súhlasné stanovisko so žalobou, ale práve naopak,
žalovaný potvrdil svoje stanovisko, ktoré stále tvrdil v konaní, t.j. že uplatňovaný nárok žalobcu v plnej
miere neuznáva. Bol to práve žalobca, ktorý po celý čas aj pri poslednom pojednávaní tvrdil, že priestory
žalovaný nevypratal.

7.Žalobcavosvojomvyjadreníkvyjadreniužalovanéhouviedol,žežalovanýsamýlipokiaľsadomnieva,
že žalobca mal možnosť nezobrať žalobu späť. V takom prípade by súd jeho žalobu zamietol. Bol to
práve žalovaný, ktorý za danej situácie mohol trvať na podanej žalobe a na meritórnom prejednaní veci.
Opätovne zdôraznil, že v čase späťvzatia žaloby boli všetky veci žalovaného z nehnuteľnosti vypratané.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v
zákonnejlehote,oprávnenouosobouaprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné.Odvolanie
bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolanie

prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom výroku nebolo vecne správne (nebolo ho možné podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť), preto ho odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov podľa § 388 CSP zmenil tak ako je
to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

9. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 písm. f) a h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnostialebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Žalobca vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP,
pričom s ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že tieto odvolacie dôvody sú dané.

15. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu (ako vlastníka
a prenajímateľa nehnuteľnosti) o vypratanie nehnuteľnosti voči žalovanému (ako nájomcovi). Vypratanie
sa malo týkať nebytových priestorov (nachádzajúcich sa na prízemí stavby so súpisným číslom 1304,
druh stavby: iná budova, postavená na parcele registra „C“ číslo 689/1 o výmere 13 437 m2, druh
pozemku ostatná plocha, evidované Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, na liste

vlastníctva č. X, pre k.ú. A., obec A., okres Spišská Nová Ves), ktoré užíval žalovaný na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2011 vrátane dodatkov k nej, uzatvorenej medzi žalovaným a právnym
predchodcom žalobcu na dobu určitú do 30.09.2022. Napriek uplynutiu doby trvania nájmu podľa zmluvy
žalovaný do doby podania žaloby predmet nájmu nevypratal a užíval ho.

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a navrhol žalobu zamietnuť.
Poukázal na skutočnosť, že žalovaný má stále platnú nájomnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti,
ako aj to, že medzi stranami sporu sa na príslušnom súde vedie aj iné konanie (sp. zn. 13Cb/43/2020)
týkajúce sa vypratania nehnuteľností, v rámci ktorého sa riešia predbežné otázky, ktoré majú priamy
súvis s týmto konaním (či existuje nájomný vzťah medzi stranami sporu, či je nájomná zmluvy

vôbec platná, či vzťah zanikol výpoveďou vlastníka nehnuteľností). Navrhol pripojiť súdny spis daného
konania, v ktorom už predložil množstvo dôkazov. Žalovaný uviedol, že medzi pôvodným vlastníkom
nehnuteľnosti a žalovaným bol uzatvorený dodatok k nájomnej zmluve, v zmysle ktorej sa mal
nájomný vzťah automaticky predĺžiť o ďalší rok za rovnakých podmienok v prípade, že prenajímateľ
písomne nevyzve nájomcu na vypratanie a zároveň nevyplatí nájomcovi investície vynaložené do

nehnuteľnosti (vo výške nad 30.000,- eur). Tento dodatok sa žalovaný zaviazal predložiť súdu v lehote
do 31.1.2023 a tiež navrhol vypočuť svedka – bývalého štatutára bývalého vlastníka nehnuteľnosti,
ktorý má predmetný dodatok (dohodu) vo svojej moci. Navrhol tiež konanie prerušiť do rozhodnutia
o uvedených predbežných otázkach Okresným súdom Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp.
zn. 13Cb/43/2020.

17. Žalobca v konaní ďalej tvrdil, že verzia nájomnej zmluvy predložená do konania žalovaným, nie je
autentická, nakoľko do nej boli rukou dopísané ustanovenia, ktoré vo verzii žalobcu nie sú uvedené.
O dodatku, na ktorý poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení (dodatok zo dňa 15.4.2018), žalobca nemá
vedomosť a považuje ho za neplatný a nepravý.

18. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 14Cb/84/2022-89 zo dňa 18. mája 2023 konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn.
13Cb/43/2020.19. Krajský súd v Košiciach rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu o prerušení konania
(uvedeného v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia), uznesením č.k. 3Cob/97/2023-112 zo dňa

17. augusta 2023 zmenil napadnuté uznesenie tak, návrh na prerušenie konania zamietol. Uvedené
rozhodnutie odôvodnil tým, že v dotknutých dvoch konaniach nerozhoduje súd o totožnej otázke a ani
na základe rovnakých skutkových okolností.

20. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.10.2023 (ospravedlnenie neúčasti na

pojednávaní) uviedol, že v najbližších dňoch v dotknutých priestoroch ukončuje svoju podnikateľskú
činnosť a z priestorov odchádza. V týchto dňoch sa obec rozhoduje, či prevezme celú prevádzku,
alebo priestory vyprace žalovaný aj s komplet prevádzkou. Hneď po rozhodnutí obce žalovaný priestory
v koordinácii s obcou vyprace a to všetko v mesiaci november 2023.

21. V písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2023 žalovaný uviedol, že už začal s vypratávaním priestorov

a vypovedal zmluvy dodávateľom, ktorí si demontujú svoje zariadenia. So zamestnancami boli
rozviazané pracovné pomery ku dňu 15.12.2023. Dňa 20.12.2023 by priestory mali byť vypratané, o čom
je obec informovaná.

22. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.1.2024 vyhlásil, že dňa 22.12.2023 vypratal

dotknutú nehnuteľnosť v súlade so žalobným návrhom žalobcu, avšak bez nátlaku a bez ohľadu na
žalobu, nakoľko už nemal záujem na využití opcie na ďalší rok nájmu. Dňa 22.12.2023 spolu so
zástupcom obce vykonali odpočty meračov energií. Nakoľko zástupca obce nemal k dispozícii zámky na
výmenu na vstupných dverách, tieto sa vymenili až 3.1.2024. Vzájomné pohľadávky s žalobcom bude
riešiť započítaním. Navrhol konanie zastaviť, keďže už niet čo vypratať.

23. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.2.2024 oznámil, že žalovaný sa vypratal
z nehnuteľnosti. Väčšinu hnuteľných vecí vypratal samotný žalovaný a časť vecí žalobca na
náklady žalovaného. Nie je pravdou vyjadrenie žalovaného, že žalovaný nehnuteľnosť vypratal dňa
22.12.2023, pretože v nehnuteľnosti ostalo značné množstvo vecí, o čom predložil dôkazy vo forme

fotodokumentácie. Daného dňa nedošlo k žiadnemu odovzdaniu a prevzatiu nehnuteľnosti. Jedine
zamestnanec žalobcu so žalovaným vykonali odpočet meračov. Následne žalovaný dňa 3.1.2024 vybral
z dverí pohostinstva zámky a priestor opustil. Vzhľadom na uvedené žalobca berie žalobu späť, nakoľko
odpadlidôvodykonania.Napriektomu,žežalovanýpocelúdobutrvaniasporutvrdil,ženájomnázmluva,
na základe ktorej nehnuteľnosť žalobcu užíva, je platná a produkoval v konaní dôkazy, v zmysle ktorých

mala nájomná zmluva trvať aj v čase, keď žalovaný nehnuteľnosť vypratal, žalovaný neučinil žiadny
úkon smerujúci k ukončeniu nájomnej zmluvy – nedal výpoveď, nenavrhol skončiť nájomnú zmluvu
dohodou, skrátka len svojvoľne v rozpore so svojimi vlastnými tvrdeniami v tomto spore, nehnuteľnosť
opustil, aj to mu musel pri vyprataní poskytnúť súčinnosť žalobca. Žalobca preto nemôže hodnotiť
konanie žalovaného inak ako tak, že žalovaný splnil po podaní žaloby to, čo po ňom žalobca žiadal v

žalobe, a preto preňho musí byť zastavenie konania spojené s povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy
konania. V prílohe podania predložil kópiu zápisnice zo stretnutia zo dňa 19.1.2024 podpísanú stranami
sporu, z ktorej vyplýva, že zúčastnení sa zhodli, že dňa 22.12.2023 bol v priestoroch vykonaný odpočet
meračov plynu, vody a elektriky a dňa 3.1.2024 boli vymenené zámky na vchodových dverách. Zároveň
sa zúčastnení dohodli, že žalobca je oprávnený vypratať nehnuteľné veci, ktoré sa ešte nachádzajú

vnehnuteľnostiažalovanýsazaviazalnahradiťžalobcovičasťnákladov,konkrétnevplnejvýškenáklady
na kontajner a jeho vývoz na skládku odpadu.

24. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.3.2024 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby
a zastavením konania, nesúhlasí však s tvrdením, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.

Dňa 22.12.2023 došlo k vyprataniu všetkých nehnuteľností. Hnuteľné veci, ktoré ostali v prevádzke,
nepatrili žalovanému. V priestoroch sa nachádzali už v čase prebratia do nájmu. Žalovaný sa len na
základe dohody s obcou, kvôli čo najskoršiemu urovnaniu sporu, rozhodol refundovať obci náklady a to
nie na vypratanie, ale len uloženie odpadu na skládku. Náklady na vypratanie znášala obec. Žalovaný
zopakoval, že priestory vypratal nie z dôvodu žaloby, ale z dôvodu nezáujmu o využitie opcie na ďalší rok

nájmu. Dôvody, pre ktoré priestory vypratal, boli tie, že spoločnosť mala a ešte aj stále má pohľadávky
voči žalobcovi a to z titulu investícií do nehnuteľnosti so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti (vo výške viac
ako 40.000,-EUR), ako aj pohľadávky voči žalobcovi z titulu dodávok vody a plynu a elektrickej energie.
Žalobca roky odoberal od žalovaného vodu, plyn na vykurovanie a teplú vodu a elektrickú energiu včasti priestoroch a na náklady žalovaného prevádzkoval a udržiaval obecnú ľadovú plochu, ako aj šatne,
toalety a časti priestorov v prevádzke, pričom žalovanému nič neplatil. Nájomný vzťah chcel žalovaný
udržať len do tej doby, dokiaľ sa vzájomne pohľadávky neprekryjú aspoň v takej výške, aby žalovaný

na tom nebol stratový viac ako 10 000,- eur. Keďže jeseň roku 2023 bolo obdobie, kedy sa vzájomne
pohľadávky kryli približne v takej výške, aby žalovaný po vzájomných zápočtoch nebol vo vysokej strate
a žalobca neostal dlžný ešte viac ako 10 000,- eur, pre žalovaného nastal čas na ukončenie nájomného
vzťahu a vypratanie predmetných nehnuteľností. Toto bol jediný dôvod prečo nehnuteľnosti vypratal. O
tom, že žalovaný priestory opúšťa v jeseni roku 2023, vedeli všetci už začiatkom leta 2023. V auguste

roku 2023 sa obrátil vo veci vypratania priestorov a ukončenia nájmu na obecného poslanca p. C.
B., lebo chcel vedieť stanovisko žalobcu, či má žalovaný s odchodom z priestorov aj rušiť uvedenú
prevádzku, alebo či si obec, nechce túto zabehnutú prevádzku nechať. Riešenie sa natiahlo, nie z viny
žalovaného, až do konca novembra roku 2023, kedy koncom novembra 2023 poslanec Klein oznámil
konečné stanovisko obce o tom, že nemá záujem o prevádzku a že ju žalovaný má ukončiť, zrušiť a
vypratať priestory. Priestory teda žalovaný vypratával v decembri z dôvodu, že sa s obcou riešilo čo s

prevádzkou a hneď po tom ako sa obec konečne vyjadrila, tak žalovaný prevádzku začal rušiť a priestory
vypratal v čo najkratšom čase. Bola to obec, ktorá to zámerne zdržiavala a nechcela, aby žalovaný
priestoryvypratal.Bolobypodľajehonázorunespravodlivé,abyplatiltrovykonaniažalobcovi,nakoľkoje
plne presvedčený, že by dôkazne bremeno v tomto spore ustál a naopak žalobca by neuniesol dôkazné
bremeno.

25. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

26. Vychádzajúc z obsahu § 256 ods. 1 CSP platí vo všeobecnosti zásada, že pokiaľ niektorá zo strán

sporu zaviní zastavenie konania, tak súd voči nej prizná právo na náhradu trov konania protistrane.
Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Súd musí uvedené vo vzťahu
k príčine späťvzatia žaloby vyhodnotiť komplexne a extenzívne. V zmysle ustálenej judikatúry pritom
platí, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, môže byť považovaný aj žalovaný, ktorý svoj
dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

V prejednávanom prípade si súd prvej inštancie bol vedomý toho, že sa v otázke náhrady trov konania
musí vysporiadať s problematikou, ktorej strane sporu je potrebné pričítať zavinenie na zastavení
konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Závery, ktoré však v bode 14. odôvodnenia napadnutého uznesenia
prijal, neboli podľa odvolacieho súdu správne, v hodnotení dôkazov vznikol logický rozpor, v dôsledku
čoho súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

27. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že odôvodnenie uvedené v bode 14. napadnutého uznesenia
pôsobí do značnej miery zmätočne. Súd prvej inštancie neposkytol jasné vysvetlenie, aké úvahy ho
viedli k tomu a najmä ktoré dôkazy strán sporu zohľadnil, keď konštatoval, že nie je možné prijať záver
o zavinení žalovaného so zastavením konania. Možno len súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že

pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, už nie je možné pristúpiť k rozhodovaniu
o merite veci.

28. Súd najmä v odôvodnení uznesenia konštatoval, že z predloženého dôkazu (zápisnica zo stretnutia
zo dňa 19.1.2024) nevyplýva, že k skutočnému a úplnému vyprataniu došlo, resp. že nemal hodnoverne

preukázané, že k reálnemu vyprataniu došlo pred úkonom späťvzatia žaloby. Odvolací súd najmä
poukazuje na rozhodujúcu skutočnosť, ktorou je to, že žalobca súdu prvej inštancie už listom zo dňa
13.2.2024 oznámil, že žalovaný nehnuteľnosť vypratal (vzhľadom na čo žalobca zobral žalobu späť).
Akodruhoradéjepritommožnéhodnotiťužto,načomsanáslednestranysporuzačalipodni22.12.2023
sporiť, t.j. či došlo dňa 22.12.2023 k odneseniu všetkých veci z prenajatých priestorov, alebo nie. Je

nepochybné a vyplýva to z predložených dôkazov, že žalovaný najneskôr dňom 3.1.2023 (kedy došlo
k výmene zámkov na dverách) už dotknutú nehnuteľnosť neužíval. Žalovaný síce v konaní pred súdom
popieral, že veci, ktoré ostali v prevádzke po vyprataní priestorov dňa 22.12.2023 sú jeho vlastníctvom.
Uvedené je však podľa odvolacieho súdu nepravdepodobné a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný
bol následne ochotný finančne participovať na ich vývoze a zneškodnení na skládke (na čo sa žalovaný

zaviazal v zmysle zápisnice zo dňa 19.1.2024). Napokon bolo do momentu rozhodnutia súdu prvej
inštancie napadnutým uznesením nesporné (vyplývalo to zo zápisnice zo dňa 19.1.2024), že veci, ktoré
sa nachádzali v prenajatých priestoroch po dátume 22.12.2023, mali byť na základe dohody strán sporu
vypratané žalobcom na náklady žalovaného. Či k uvedenému aj následne došlo (kedy a ako žalobcanaložil s vecami, ktoré ostali v priestoroch, ktoré boli predmetom prenájmu a ktoré sa žalobca zaviazal
vypratať na náklady žalovaného), je v prejednávanom spore irelevantné.

29.Akozmätočnévyhodnotilodvolacísúdajodôvodnenianapadnutéhouznesenia,vzmyslektorého„...
v prípade, žeby žalobca nerozporoval tvrdenia žalovaného o vyprataní z 22.12.2023, v takom prípade
by súd mal za to, žeby žalobcovi prináležala náhrada trov konania v celom rozsahu, keďže žalobca aj po
prípadne možnej opcii a uplynutí času, ako aj s ohľadom na márne uplynutie termínu november 2023,
bol úspešný a žalovaný povinný plniť.“ Odvolaciemu súdu najmä nebolo zrejmé, v čom videl súd prvej

inštancie iné postavenie žalobcu (z pohľadu náhrady trov v zmysle § 256 ods. 1 CSP, resp. z pohľadu
skúmania zavinenia niektorej strany sporu, prípadne z pohľadu pohnútky žalovaného nehnuteľnosť
vypratať) v prípade, ak by žalobca „nerozporoval tvrdenia žalovaného o vyprataní z 22.12.2023“. Súd
prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nepristúpil k hodnoteniu dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Či
už došlo k vyprataniu určitých vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti v celom rozsahu dňa 22.12.2023
(ako to tvrdil žalovaný), alebo neskôr (ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 19.1.2024, v zmysle ktorej

sa žalobca zaviazal vypratať veci nachádzajúce sa v prevádzke a to na náklady žalovaného), nemení
nič na možnom závere v otázke náhrady trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP v kontexte späťvzatia
žaloby zo strany žalobcu podaním zo dňa 13.2.2024.

30. Súd v takomto prípade má dať odpoveď na otázku, či späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším

správaním žalovaného, ktorý sa úplne alebo v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobného
návrhu (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 196/09). Odvolací súd dospel
k záveru, že k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby došlo preukázateľne v dôsledku správania
žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobného návrhu. V prejednávanom prípade žalobca tvrdil,
že žalovaný bezdôvodne užíva dotknutú nehnuteľnosť, nakoľko platnosť nájomnej zmluvy skončila dňa

30.9.2022. Žaloba bola podaná dňa 13.10.2022. Ak žalovaný tvrdil, že nájomný vzťah nebol ukončený,
ale trvá, čo odôvodňoval existenciou dodatku k nájomnej zmluve, v zmysle ktorého sa platnosť nájomnej
zmluvy mala každý rok automaticky predlžovať (v súvislosti s existenciou pohľadávky žalovaného po
rekonštrukcii prenajatých priestorov), takúto skutočnosť žalovaný v konaní do momentu späťvzatia
žaloby a zastavenia konania spoľahlivo nepreukázal. Žalovaný svoje rozhodnutia vypratať priestory

odôvodňoval rozhodnutím nevyužiť opciu na ďalší rok. Primárne odvolací súd uvádza, že v konaní
žalovaný nepreukázal ani to, že by takéto svoje rozhodnutie (ktoré oprávnenie podľa jeho názoru
malo vyplývať z dodatku k nájomnej zmluve) nejakým relevantným spôsobom oznámil žalobcovi ako
prenajímateľovi. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný sa rozhodol priestor vypratať
svojvoľne, resp. pod ťarchou žaloby a žalobcovi nedoručil, t.j. neoznámil ukončenie platnosti nájomnej

zmluvy (napr. výpoveďou, doručením návrhu dohody, ako ani oznámenia o nevyužití práva platnosť
zmluvy predĺžiť – v zmysle ním tvrdeného dodatku, ktorý mu údajne takéto oprávnenie poskytoval),
ktoré by bolo bývalo vyplývalo z nájomnej zmluvy (resp. z dodatkov k nej). Žalovaný v tomto konaní
(do momentu zastavenia konania) neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa ním tvrdeného dodatku
k nájomnej zmluve, v zmysle ktorého by sa platnosť nájomnej zmluvy mala predlžovať vždy o 1

kalendárny rok (opcia) a to až do momentu zníženia žalovaným tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi.
Vzhľadomnauvedenéboloajzpohľadurozhodovaniaonáhradetrovkonaniapodľanázoruodvolacieho
súdu irelevantné tvrdenie žalovaného uvedené vo vyjadrení zo dňa 3.1.2023, že priestory vypratal bez
ohľadu na žalobu a to z dôvodu, že sa rozhodol opciu na ďalší rok nevyužiť. Podľa názoru odvolacieho
súdu bolo v konaní nepochybné a pre rozhodnutie o náhrade trov konania podstatné to, že žalovaný

dotknutú nehnuteľnosť vypratal po podaní žaloby na jej vypratanie.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na úspech žalobcu v odvolacom konaní, priznal odvolací súd
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).