Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 24, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 22Sas/6/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106219

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16 22Sas/6/2023

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štefčekovou, v právnej veci
žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností
Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/8197 zo dňa 26.07.2023, takto

r o z h o d o l :

15 22Sas/6/2023

Správny súd rozhodnutie žalovaného - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/
SOC/2023/8197 zo dňa 26.07.2023 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100

%, v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

15 22Sas/6/2023

Priebeh administratívneho konania
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín (ďalej „prvostupňový správny orgán“) na základe

žiadosti žalobkyne zo dňa 30.01.2023 o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie jej syna E. B.,
rozhodol rozhodnutím č. DK1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2023/15088-4 zo dňa 28.03.2023 tak, že nevyhovel
žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie jej syna podľa § 14 ods. 4, §
39 ods. 2, § 40 ods. 1, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciuťažkého zdravotného postihnutia (ďalej „zákon č. 447/2008 Z. z.“) a podľa § 2 písm. a) zákona č.
601/2003 Z. z. o životnom minime (ďalej zákon č. „601/2003 Z. z.“).
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 07.04.2003, v ktorom poukázala na

pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav svojho syna, ako aj na to, že z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia ani komplexného posudku sa nedozvedela, ako boli posúdené ňou predložené nové
lekárske správy, ani ako prvostupňový správny orgán zohľadnil najmä unaviteľnosť jej syna, ktorá nie
je bežného charakteru, ale významne zasahuje do bežných denných činností jej syna a negatívne
ovplyvňuje jeho bežný denný život. Podľa žalobkyne prvostupňový správny orgán neposúdil odkázanosť

jej syna na pomoc inej fyzickej osoby v celom rozsahu a nevyhodnotil všetky sociálne dôsledky,
ktoré u neho vzhľadom na geneticky podmienené ochorenie pretrvávajú, a teda sa nedostatočne
vysporiadal s reálnymi dôsledkami zdravotného postihnutia jej syna a s tým súvisiacou potrebou
zvýšenej starostlivosti a pomoci pri úkonoch vrátane potreby dôsledného dodržiavania liečebného
režimu a zvýšeného dohľadu.
3. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na

kompenzáciuŤZPaposudkovýchčinností(ďalej„žalovaný“)rozhodnutím č.
UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/8197 zo dňa 26.07.2023 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) vo veci
nevyhovenia žiadosti žalobkyne zo dňa 30.01.2023 a nepriznania peňažného príspevku na opatrovanie
jej maloletého syna E. B., rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej „Správny

poriadok“) a § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo,
že posudková lekárka žalovaného doplnila odvolacie konanie o lekársky posudok č. ZA/2023/8388/2
zo dňa 30.05.2023, v ktorom určila mieru funkčnej poruchy syna žalobkyne v rozsahu 50% podľa
prílohy č. 3, časti XII.B.B.2.33.b) k zákonu č. 447/2008 Z. z., na základe čoho sa jej syn považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Poukázal na to, že určovanie miery funkčnej

poruchy a posudzovanie zdravotného stavu na účel kompenzácií a stanovenie termínu opätovného
posúdenia zdravotného stavu je vo výlučnej kompetencii posudkových lekárov, ktorí pri posudzovaní
zdravotného stavu a jednotlivých odkázaností vychádzajú z predložených lekárskych nálezov, riadia sa
platnou legislatívou k danej problematike a nie sú viazaní návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov.
Žalovaný uviedol, že na základe preskúmania spisovej dokumentácie prvostupňového správneho

orgánuzistil,žežalobkyňabolavyzvanánadoloženieaktuálnychlekárskychodbornýchnálezov,viackrát
bola oboznámená, že ak nie je možné zdokumentovať aktuálne vyšetrenia jej syna k odvolaciemu
konaniu na prvostupňovom správnom orgáne, môže tak urobiť v odvolacom konaní, avšak žalobkyňa
ani žalovanému nedoručila žiadne nové lekárske nálezy ohľadne posudzovaného zdravotného stavu
jej syna. Tiež uviedol, že žalobkyňa písomne ani podaním žiadosti elektronickými prostriedkami

podpísanými zaručeným elektronickým podpisom nepožiadala o posúdenie zdravotného stavu svojho
syna posudkovou lekárkou. Vzhľadom k tomu, že posudková lekárka nemala pochybnosti o správnosti
diagnostického záveru v predloženom lekárskom náleze ako i ďalších lekárskych nálezov a správ,
nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť, preto vykonala posúdenie zdravotného stavu
bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Žalovaný zdôraznil, že v rámci odvolacieho konania

vyhodnotil všetky predložené odborné lekárske nálezy a správy, v správnom konaní dostatočne zistil
skutkový stav veci, pričom poukázal na odôvodnenie lekárskeho posudku zo dňa 30.05.2023 s tým,
že v záveroch k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bolo
konštatované, že syn žalobkyne nespĺňa kritériá odkázanosti na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 zákona
č. 447/2008 Z. z., pretože jeho odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby nedosahovala stupeň V alebo

VI., keď celkový dosiahnutý počet bodov pri určovaní stupňa odkázanosti bol 70, čo predstavovalo
stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby III. Žalovaný uviedol, že napriek ťažkému zdravotnému
postihnutiu syna žalobkyne s ohľadom na určenie stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby jej
syna, syn žalobkyne v tom čase nebol odkázaný na opatrovanie v súlade s legislatívnymi kritériami.
Z uvedeného dôvodu žalovaný vydal dňa 10.07.2023 komplexný posudok č. ZA/2023/8388/3-CAV,

v ktorom sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia syna žalobkyne nenavrhol kompenzovať
peňažným príspevkom na opatrovanie. V súlade s uvedeným žalovaným dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými platnými právnymi
predpismi a nenašiel dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie. Zároveň dal do pozornosti, že v prípade
ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej

osoby je najmenej II, nemôžu potrebnú starostlivosť zabezpečiť rodinní príslušníci v rámci rodinnej
spolupatričnosti a vzájomnej pomoci, môže sa fyzická osoba so zdravotným postihnutím obrátiť na
príslušný orgán miestnej samosprávy a požiadať o poskytovanie opatrovateľskej služby.
Správna žaloba - žalobné body4. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 28.09.2023 domáhala
preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného UPS/US7/SSVODPPKPC1/
SOC/2023/8197 zo dňa 26.07.2023, ako aj prvostupňového správneho orgánu č. DK1/OPPnKŤZPaPČ/

SOC/2023/15088-4 zo dňa 28.03.2023 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Žalobkyňa namietala, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nepostačujúce pre riadne posúdenie veci, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia a tiež, že došlo k porušeniu jej procesných práv.
5. Žalobkyňa poukázala na nepriaznivý zdravotný stav svojho syna E. B., ktorý sa vzdeláva najmä

v domácom prostredí, kde sa o neho žalobkyňa stará. Vzdelávanie v domácom prostredí je vo vzťahu
k možnostiam jej syna aj zo strany školy hodnotené ako preferované, práve s ohľadom na synovu
unaviteľnosť, pričom pri dochádzaní do školy len táto bežná skutočnosť na maloletého E. vplýva
takým nepriaznivým spôsobom, že následne nie je schopný sústrediť sa, učiť a podávať v škole
potrebný výkon. Uvedená situácia žalobkyňu postavila pred voľbu, či bude jej syn chodiť do školy a tam
neuspeje alebo sa bude vzdelávať doma a bude napredovať. Z tohto dôvodu požiadala prvostupňový

správny orgán o opätovné priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, pretože pôvodne priznaný
peňažný príspevok jej bol odňatý počas pandémie COVID-19, kedy nebola schopná doplniť žiadané
najnovšie lekárske správy, keďže bolo problematické sa so synom dostať na potrebné vyšetrenia, čo
uviedla aj v odôvodnení podanej žiadosti. Žalobkyňa uviedla, že lekárske správy doplnila pri podávaní
opätovnejžiadostiopeňažnýpríspevoknaopatrovanieatietodokumentujú,ževyššieuvedenédôsledky

zdravotného postihnutia jej syna sa od roku 2019 v zásade nezmenili. Vzhľadom na uvedené žalobkyni
nebolo zrejmé, prečo jej bol peňažný príspevok na syna odňatý.
6. Žalobkyňa konštatovala, že jej syn je aj naďalej odkázaný na jej celodennú starostlivosť, najmä
z dôvodu, že vzhľadom na jeho zdravotný stav (rýchla unaviteľnosť, psychický nepokoj, zlá adaptabilita,
vysoká chorobnosť, oslabená imunita) je naďalej vzdelávaný najmä individuálne v domácom prostredí,

čo znamená, že s ním musí byť doma a nemôže ho nechávať samého. Zdôraznila, že v prípade akútnej
únavy, ku ktorej dochádza často, musí synovi pomáhať pri väčšine sebaobslužných úkonov. Synovi
tiež pomáha pri chôdzi, dozerá na to, aby nespadol, pomáha mu s umývaním, hygienou, obliekaním,
presúvaním vecí, pomáha mu s činnosťami náročnejšími na motoriku a okrem toho sa denne stará o jeho
liečebný režim a rehabilitovanie.

7. Žalobkyňa namietala, že nerozumela, prečo prvostupňový správny orgán v rozhodnutí opisuje
skutočnosti, ktoré uviedla, ale neprihliada na ne, a to najmä vo vzťahu k psychickej unaviteľnosti jej
syna a celkového oslabenia výkonnosti nielen po fyzickej, ale aj intelektuálnej stránke. Poukázala na
skutočnosť, že až Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím jej objasnil, že posudkový
lekár neprihliada na nič iné, ako na závery lekársky správ, preto jej odporučil navštíviť detského

psychiatra, ktorý by mohol vniesť svetlo do zdravotných ťažkostí jej syna. Prvostupňový správny
orgán vzhľadom na uvedené informovala, že so synom absolvuje psychiatrické vyšetrenie a požiadala
ho o predĺženie lehoty, pričom aktívne kontaktovala psychiatrov a dohadovala termín vyšetrenia (čo
bolo v jej regióne problematické), o čom pribežne informovala prvostupňový správny orgán. Podala
tiež žiadosť o prerušenie konania podľa § 29 Správneho poriadku, ktorou sa však nik nezaoberal

a prvostupňový správny orgán vec následne postúpil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný následne
vydal rozhodnutie o zamietnutí odvolania obsahujúce odôvodnenie, že žalobkyňa bola vyzvaná na
doloženie lekárskych správ, ktoré nepredložila a na žiadosť o prerušenie konania nijako nereagoval.
Žalobkyňa uviedla, že na psychiatrické vyšetrenie sa jej podarilo objednať do Košíc, správu zo dňa
11.08.2023 zaslala prvostupňovému správnemu orgánu a následne aj žalovanému, nikto však na ňu

nereagoval.
8. Podľa žalobkyne prvostupňový správny orgán neposúdil odkázanosť jej syna na pomoc inej
fyzickej osoby v celom rozsahu, nevyhodnotil všetky sociálne dôsledky, ktoré u neho vzhľadom na
genetickypodmienenéochoreniepretrvávajú,atedasanedostatočnevysporiadalsreálnymidôsledkami
zdravotného postihnutie jej syna a s tým súvisiacou potrebou zvýšenej starostlivosti a pomoci pri

úkonoch vrátane potreby dôsledného dodržiavania liečebného režimu a zvýšeného dohľadu. Poukázala
pritom na § 3 ods. 5 Správneho poriadku o tom, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci, ako aj na § 46 ods. 1 a 3 Správneho poriadku. Žalobkyňa namietala, že
správne orgány sa nesnažili spoľahlivo zistiť stav veci, neusmernili ju v tom, že je potrebné so synom
absolvovať ďalšie vyšetrenia, pretože bez podkladu z nich sa jedná iba o jej subjektívny popis, na ktorý

neprihliadajú, hoci ho sociálnym šetrením zisťujú.
9. Žalobkyňa namietala aj celý proces, akým jej bol počas pandémie COVID-19 peňažný príspevok
na opatrovanie odňatý, napriek tomu, že k zásadnému zlepšeniu zdravotného stavu jej syna nedošlo.
Správne orgány podľa žalobkyne porušili jej procesné práva aj z dôvodu, že nereflektovali na jej žiadosťo predĺženie lehoty a predloženie lekárskych správ, resp. na žiadosť o prerušenie konania podľa § 29
Správneho poriadku.
10. Žalobkyňa na záver konštatovala, že postupom a rozhodnutiami správnych orgánov boli porušené

jej práva a práva jej syna garantované Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa a Dohovorom
OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, zverejnením v Zbierke zákonov č. 317/2010 (ďalej
„Dohovor“), a to najmä právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), právo
rodičov starajúcich sa o deti na pomoc štátu (čl. 41 ods. 5 Ústavy SR), právo na špecifickú ochranu
detí so zdravotným postihnutím (čl. 7 Dohovoru), právo na pomoc štátu pri zabezpečovaní osobitnej

starostlivosti (čl. 23 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa), právo na nezávislý spôsob života a začlenenie
do spoločnosti (čl. 19 Dohovoru) a právo na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu (čl. 28
Dohovoru).
Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.10.2023 navrhol podanú žalobu podľa § 190 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na

celý priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj žalovaným.
Zdôraznil, že určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie zdravotného stavu na účely kompenzácií
a stanovenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu na účely zákona č. 447/2008 Z. z. je vo
výlučnej kompetencii posudkových lekárov správnych orgánov, ktorí pri posudzovaní zdravotného stavu
a jednotlivých odkázaností vychádzajú z predložených lekárskych nálezov, riadia sa platnou legislatívou

k danej problematike a nie sú viazaní návrhmi a odporúčaniami obvodných lekárov, odborných lekárov,
psychiatrov a psychológov. V kontexte uvedeného poukázal na činnosť posudkových lekárov.
12. Žalovaný uviedol, že posudková lekárka žalovaného vykonala posúdenie zdravotného stavu bez
prítomnosti maloletého E. vzhľadom k tomu, že nemala pochybnosti o správnosti diagnostického
záveru v predložených odborných lekárskych nálezoch, vyšetrení, správ a nebolo potrebné overiť

ich objektívnosť alebo úplnosť. Zároveň podotkol, že písomne ani podaním žiadosti elektronickými
prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom nebolo požiadané o osobné posúdenie
zdravotného stavu maloletého posudkovým lekárom. Tiež uviedol, že takýto postup nemá vplyv na
kvalitu vykonávania lekárskej posudkovej činnosti, pretože jej predmetom primárne nie je vyšetrovať
a diagnostikovať, ale vykonať hodnotenie zdravotného stavu na základe predložených odborných

lekárskych nálezov v súlade s aktuálne platnými právnymi predpismi. Podotkol, že ani v prípade
osobného posúdenia posudkový lekár nevydáva nové odborné lekárske nálezy a výsledkom jeho
posudkovej činnosti je lekársky posudok obsahujúci predpísané náležitosti.
13. Žalovaný zdôraznil, že v rámci odvolacieho konania vyhodnotil všetky predložené lekárske nálezy,
odborné lekárske vyšetrenia a správy, a teda v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav veci.

Pri vypracovaní lekárskeho posudku žalovaného bola opätovne posúdená odkázanosť maloletého E.
na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z.
o sociálnych službách na účely § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. Vychádzajúc z objektívnych zistení
(všetkých aktuálne prvostupňovému správnemu orgánu predložených lekárskych nálezov a odborných
lekárskych vyšetrení a správ) v rámci lekárskej posudkovej činnosti, posudková lekárka žalovaného

uviedla v lekárskom posudku č. ZA/2023/8388/2 zo dňa 30.05.2023 v záveroch k jednotlivým stupňom
odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, že maloletý E. sa považuje sa fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z., avšak v súčasnej dobe
už nie je vzhľadom na charakter svojho ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na opatrovanie
v zmysle § 14 ods. 4, pretože stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je podľa prílohy č.

3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. III a počet dosiahnutých bodov je 70, čomu zodpovedá rozsah odkázanosti
na pomoc inej fyzickej osoby v intervale od 4 – 6 hodín denne. Po zhodnotení všetkých doložených
lekárskych nálezov, odborných lekárskych vyšetrení a správ s rešpektovaním aktuálne platnej legislatívy
tak maloletý E. je podľa žalovaného fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak jeho
odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby nedosahovala stupeň odkázanosti V alebo VI podľa zákona

č. 448/2008 Z. z. Žalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že maloletý E. nesplnil legislatívne podmienky
odkázanosti na opatrovanie, nemohol vyhovieť odvolaniu žalobkyne.
14. K žalobnej námietke žalobkyne uviedol, že podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. pri
posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej
fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, o domácnosť

alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti
poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Zdôraznil, že rodič je povinný maloletému
dieťaťu poskytnúť komplexnú starostlivosť vrátane pomoci (dohľadu pri cestovaní prostriedkami verejnej
hromadnej dopravy, zabezpečovaní prepravy do školy, sprevádzaní do školy...). Konštatoval, že potrebuzvýšenej pomoci pri príprave na vyučovanie, ako aj sprevádzanie do školy a zo školy nebolo možné
zohľadniť v rámci posúdenia odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože tieto
úkony nie sú zahrnuté v prílohe č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., podľa ktorej sa posudzujú jednotlivé

činnosti a úkony na účely opatrovania. Žalovaný dal do pozornosti, že peňažný príspevok na opatrovanie
je len jednou z foriem zabezpečenia pomoci fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím
a ďalšou možnosťou je poskytovanie opatrovateľskej služby.
15. Žalovaný zdôraznil, že v priebehu odvolacieho konania mu žalobkyňa nepredložila lekárske správy
ani ho neinformovala o tom, že svojho syna objednala na psychiatrické vyšetrenie. Podotkol, že

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalobkyňu poučil, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu
jej syna, ktoré bude preukázané aktuálnymi lekárskymi nálezmi, môže opätovne požiada o priznanie
peňažného príspevku na opatrovanie.
16. Vo vzťahu k žiadosti o prerušenie konania žalovaný uviedol, že o tejto žiadosti nemal vedomosť
a dozvedel sa o nej až z podania Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (podnet zo dňa
12.09.2023).Vuvedenejvecipretooslovilprvostupňovýsprávnyorgánspožiadavkouoinformáciu,ktorý

mu dňa 21.09.2023 zaslal odpoveď v znení „Pani A. B. zaslala na tunajší úrad dňa 09.09.2023 (správne
malo byť „dňa 09.05.2023“) žiadosť o prerušenie konania e-mailom na úsek posudkových činností
tunajšieho oddelenia. Nakoľko z úseku posudkových činností bolo stanovisko k odvolaciemu konaniu už
zaslané na úsek kompenzácii, predmetný e-mail preposlala pracovníčka z úseku posudkových činností
dňa 10.05.2023 na úsek kompenzácií tunajšieho oddelenia. Z dôvodu, že stanovisko k odvolaciemu

konaniu bolo dňa 10.05.2023 zaslané tunajším oddelením na Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činnosti Žilina, nebola
vyššie uvedená žiadosť pani A. B. priložená k spisovej dokumentácii. Z uvedeného dôvodu Vám
dodatočne na vedomie zasielame predmetnú žiadosť od pani A. B.“. Žalovaný uviedol, že v rámci
odvolacieho konania nebol informovaný o tom, že žalobkyňa požiadala prvostupňový správny orgán

o prerušenie konania z dôvodu plánovaného pedopsychiatrického vyšetrenia, a preto ani nemohol zvážiť
prerušenie odvolacieho konania. V dôsledku toho, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný nevydali
rozhodnutie o prerušení konania, konanie nebolo prerušené, na základe čoho sa žalobkyňa ani nemohla
domnievať, že k prerušeniu konania došlo. Žalovaný v tejto súvislosti tiež uviedol, že sa zaoberal
pedopsychiatrickým vyšetrením zo dňa 11.08.2023, ktoré mu bolo doručené po vydaní napadnutého

rozhodnutia a dospel k záveru, že toto vyšetrenie by nemalo vplyv na záver predmetného rozhodovania
o odvolaní. Zohľadnenie tohto vyšetrenia by podľa žalovaného neprinieslo žalobkyni priaznivejší záver,
ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí.
17. Žalovaný považoval žalobné námietky žalobkyne ohľadne nesprávneho a nekomplexného
zhodnotenia zdravotného stavu jej syna posudkovou lekárkou žalovaného za neopodstatnené, pretože

posudková lekárka vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného stavu maloletého a vyhodnotila všetky
predložené lekárske nálezy a odborné lekárske vyšetrenia a správy, ktoré sa nachádzali v spisovej
dokumentácii správnych orgánov, pričom bolo nepochybné, že vychádzala z dostupných časovo
najaktuálnejších odborných lekárskych nálezov a vyšetrení popisujúcich posledne známy zdravotný
stav maloletého. Posudková lekárka podľa žalovaného zhodnotila jeho zdravotný stav komplexne, teda

všetky lekárske nálezy, vyšetrenia a správy zhodnotila jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach.
18. Žalovaný poukázal na to, že k žalobe priložená správa o pedopsychiatrickom vyšetrení zo
dňa 11.08.2023 nebola obsahom pôvodného administratívneho spisu, preto toto vyšetrenie nebolo
predmetom posudzovania v rámci prvostupňového ani druhostupňového konania, pričom bolo vydané
až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

19. Žalovaný uviedol, že podľa § 10 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. posudková činnosť na účely
kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť, zdôraznil, či je výsledkom
týchto činností, ako aj kto tieto činnosti vykonáva a zdôraznil čo spadá do výlučnej kompetencie
posudkového lekára príslušného správneho orgánu. V kontexte uvedeného poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/15/2019 zo dňa 06.10.2021 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017.
20. K námietke žalobkyne o nesprávnom postupe správnych orgánov nesúladným so zákonom týkajúcej
sa toho, že ju nevyzvali na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol, že v súlade s §
33 ods. 2 Správneho poriadku a § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. nebolo povinnosťou žalovaného
vyzvať žalobkyňu pred vydaním rozhodnutia na vyjadrenie sa k jeho podkladom. Konštatoval, že

žalobkyňa mala možnosť požiadať o osobnú účasť pri posudzovaní zdravotného stavu jej syna podľa
§ 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., kde mohla vyjadriť svoje námietky alebo nesúhlas s výsledkami
lekárskej posudkovej činností, čo však nevyužila. Žalovaný tiež poukázal na to, že nebolo naplnené
ani ustanovenie § 55 od. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože maloletý v zastúpení zákonnouzástupkyňou si neuplatnil právo na prerokovanie písomne, resp. elektronickými prostriedkami so
zaručeným elektronickým podpisom.
21. Žalovaný ďalej poukázal na vykonanú sociálnu posudkovú činnosť zo dňa 13.03.2023 a jej závery,

pričom mal za to, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný postupovali v zmysle platných
právnych predpisov a žalobkyňa ani jej syn na svojich zákonných právach neboli nijako obmedzení.
22. K námietke žalobkyne o nevykonaní riadneho dokazovania žalovaný uviedol, že táto bola iba
všeobecným konštatovaním bez bližšej špecifikácie, na základe čoho ju vyhodnotil ako nedôvodnú
a poukázal na § 32 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán.
23. K námietke žalobkyne o tom, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali
z nedostatočne zisteného skutkového stavu, o ich nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti a nedostatku
dôvodov žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí, lekárskom posudku a komplexnom posudku
dôsledne, logicky a zrozumiteľne odôvodnil svoj záver, prečo žalobkyni nepriznal peňažný príspevok na
opatrovanie jej maloletého syna. Tiež uviedol, že vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu

veci, a preto tieto námietky považoval za neopodstatnené.
24. K poukazu žalobkyne na porušenie jej práv a práv maloletého garantovaných Ústavou SR
a Dohovormi žalovaný uviedol, že okrem citácie ustanovení žalobkyňa neuviedla a nekonkretizovala,
v čom mali byť postupom správnych orgánov porušené ich práva. V tejto súvislosti zdôraznil, že
skutočnosť, že žalobkyňa má na posúdenie veci iný názor ako uviedli správne orgány ešte neznamená,

že žalobkyňa a jej syn boli ukrátení na svojich právach. Žalovaný konštatoval, že Dohovor o právach
dieťaťa, Dohovor ani Ústava SR neupravujú posudzovanie, navrhnutie a poskytovanie peňažných
príspevkov na kompenzáciu, takáto úprava bola transformovaná do zákonných predpisov, konkrétne
do zákona č. 447/2008 Z. z. a zdôraznil, že ustanovenia tohto zákona Dohovorom ani Ústave SR
neodporujú.

25. V konkrétnom prípade boli podľa komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu
a žalovaného sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého E. navrhnuté
kompenzovať jednou formou, a to peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalovaný tiež poznamenal,
že v minulosti bol maloletému E. poskytnutý aj jednorázový príspevok na kompenzáciu sociálnych

dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a to konkrétne peňažný príspevok na kúpu osobného
motorovéhovozidlavroku2019.Podľažalovanéhouvedenéformykompenzácievčaseprvostupňového
a odvolacieho konania dostatočne kompenzovali dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého
E., z čoho je zrejmé, že nedošlo k porušeniu práv maloletého ani žalobkyne. Žalovaný mal za to, že
postupoval v prípade žalobkyne a jej syna v intenciách platných vnútroštátnych zákonných predpisov,

ktoré uvedenú problematiku upravujú.
26. K námietke žalobkyne o tom, že postupom a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu
a následne žalovaného boli porušené jej práva, žalovaný uviedol, že z postupu správnych orgánov je
zrejmé, že k porušeniu práva žalobkyne uvedeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nedošlo.
27. Žalovaný na záver uviedol, že správna žaloba nebola dôvodná a v kontexte žalobných námietok je

potrebné poukázať najmä na znenie § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého fyzická osoba
s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej
fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu, pričom u maloletého E. bol ustálený stupeň
odkázanosti III. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu tak žalovaný zastával názor,
že v súvislosti so stanovovaním stupňa odkázanosti maloletého E. postupoval prvostupňový správny

orgán aj žalovaný v súlade so zákonom. K uvedenej problematike poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 28Sa/33/2018 zo dňa 31.07.2019. Žalovaný mal za to, že správne orgány postupovali
v súlade so zákonom, ak mieru odkázanosti maloletého E. zisťovali vo všetkých 12 oblastiach, ktoré
príloha č. 3 k zákonu 448/2008 Z. z. upravuje a spôsob, akým dospeli k ustáleniu stupňa odkázanosti III
u maloletého E. bol z hľadiska právneho posúdenia veci v súlade s účelom a zmyslom právnej úpravy

zákona č. 447/2008 Z. z. a 448/2008 Z. z. a vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý
bol zisťovaný v nadväznosti na jednotlivé položky vyplývajúce z prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.
K námietke žalobkyne o nevysporiadaní sa so všetkými odvolacími námietkami uviedol, že na všetky
podstatné okolnosti prípadu dal žalobkyni odpoveď.
Replika

28. Žalobkyňa právo repliky nevyužila.
29. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“), (účastníci konania
nepožiadali o nariadenie pojednávania a ani súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanienariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 24.02.2025 bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke súdu dňa 17.02.2025 v zmysle § 137 ods. 4 SSP.

30. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v
rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná
o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými
bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci

dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobkyne bola dôvodná, a preto zrušil rozhodnutie žalovaného.
Právny rámec
31. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“)
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
32. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a

poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
33. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
34. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
35. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.
36. Podľa § 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tento zákon
upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so

sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím
(ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti
poskytovanej podľa osobitného predpisu. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je
podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej
aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto

zákonom.
37. Podľa § 2 zákona č. 447/2008 Z. z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto

zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého
zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného
postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za
rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
Ťažkézdravotnépostihnutiejezdravotnépostihnutiesmieroufunkčnejporuchynajmenej50%. Funkčná

porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností
fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako
12 mesiacov.
38. Podľa § 14 ods. 1,2 a 4 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu,

opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na
potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní
základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej
fyzickej osobe rovnakého veku. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na

opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného
predpisu.
39. Podľa § 53 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze
a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami
uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods.

2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach
kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
40. Podľa § 55 ods. 1, 6 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z. konanie o priznanie peňažného príspevku na
kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadostifyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má
dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa prvej vety sa
podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.

Konanie o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného
príspevku na kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení
alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí
a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej
osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o

preukaze a o parkovacom preukaze v prvom stupni. Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku
na kompenzáciu je komplexný posudok. Príslušný orgán pred vypracovaním komplexného posudku
podľa § 15 ods. 1 prerokuje s fyzickou osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu,
sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhovaný druh
peňažného príspevku na kompenzáciu, ak o takéto prerokovanie požiadala písomne alebo podala
žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom.

41. Podľa 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a
pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.
Posúdenie veci správnym súdom
42.Predmetomsúdnehoprieskumuboloposúdeniezákonnostirozhodnutia žalovanéhoč.UPS/

US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/8197 zo dňa 26.07.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín č. DK1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2023/15088-4 zo dňa 28.03.2023
o nepriznaní peňažného príspevku žalobkyni na opatrovanie fyzickej osoby – E. B. podľa § 14 ods. 4,
§ 39 ods. 2, § 40 ods. 1, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. a § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z.
a odvolanie žalobkyne zamietol, z dôvodu, že u syna žalobkyne neboli splnené legislatívne podmienky

pre navrhnutie peňažného príspevku na opatrovanie podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008
Z. z., keď napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu maloletého E., bol po zhodnotení posudkovou
lekárkou pri jednotlivých činnostiach sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2007 Z. z. určený
jeho stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby III, s počtom dosiahnutých bodov 70, teda jeho
odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby nedosahovala stupeň V alebo VI. Žalobkyňa v správnej žalobe

a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzila podstatu svojej argumentácie tak, že rozhodnutie
žalovaného je nezákonné z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď správne orgány
nereflektovali na jej žiadosť o prerušenie konania z dôvodu dodatočného predloženia lekárskych
správ, čím došlo k porušeniu jej procesných práv, ako aj, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pretože správne orgány sa dostatočne nevysporiadali s reálnymi dôsledkami

zdravotného postihnutia maloletého E. a s tým súvisiacou potrebou zvýšenej starostlivosti a pomoci pri
úkonoch vrátane potreby dôsledného dodržiavania liečebného režimu a zvýšeného dohľadu.
43. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo preto preskúmať, či postupom správnych orgánov
nedošlokporušeniuprávžalobkyneajejsyna,akoajto, čisohľadomnazdravotnýstavsynažalobkyne,
došlo k správnemu posúdeniu ohľadne splnenia podmienok pre poskytovanie peňažného príspevku na

opatrovanie.
44. Správny súd uvádza, že kompenzačné príspevky patria do systému štátnej sociálnej pomoci, ide o
testované dávky poskytované tým fyzickým osobám, ktoré to s ohľadom na svoju sociálnu a ekonomickú
situáciu potrebujú. Ide o pozitívny záväzok štátu pomôcť občanom s ťažkým zdravotným postihnutím v
rozsahu, ktorý je prijateľný aj z hľadiska dlhodobej udržateľnosti (viď. závery rozhodnutia Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/31/2021 zo dňa 02.07.2021). Jednoducho povedané, nie každá
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má „automaticky“ nárok na všetky formy sociálnej
pomoci, ale zákon vymedzuje kritéria, ktoré je potrebné splniť pri konkrétnom prostriedku sociálnej
pomoci.
45. Zo zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že pri posudzovaní nároku fyzickej osoby na niektorý z

peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa v prvom rade vyhodnocuje,
či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej
poruchy najmenej 50% (§ 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.). Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový
lekár (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.) v desiatkach percent podľa druhu zdravotného
postihnutia uvedeného v prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a vychádza z aktuálneho lekárskeho

nálezu a z ďalšej zdravotnej dokumentácie (§11 ods. 3 a 4 zákona č. 447/2008 Z. z. ). Výsledkom
lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorého náležitosti sú vymedzené v § 11 ods.
11 zákona č. 447/2008 Z. z. - obsahuje mieru funkčnej poruchy, záver, či ide o osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti a termín opätovného posúdeniazdravotného stavu. Kompenzácie sa navrhujú len u takej fyzickej osoby, u ktorej je miera funkčnej
poruchy 50% a viac (§ 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z.). V prípade, že podľa lekárskeho
posudku ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva sa aj sociálna posudková činnosť

v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. a jej výsledkom je posudkový záver (§ 13 ods. 9
zákona č. 447/2008 Z. z.), ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má posudzovaná fyzická osoba v porovnaní s fyzickou
osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých oblastiach. Následne sa na
základe lekárskeho posudku a posudkového záveru vyhotoví komplexný posudok ( § 15 ods. 1 zákona

č. 447/2008 Z. z.), ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach
kompenzácie, návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, termín opätovného
posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár a odôvodnenie komplexného posudku. Z

uvedeného vyplýva, že v zákone č. 447/2008 Z.z. je upravený postup, v rámci ktorého lekársky
nález a zdravotná dokumentácia predložená účastníkom konania podliehajú vyhodnoteniu posudkovým
lekárom. Lekársky posudok a aj komplexný posudok tak vychádzajú z dôkazov - lekárskych správ
a nálezov od ošetrujúcich lekárov účastníka konania (ktorí stanovujú diagnostické závery a navrhujú
liečené postupy) a ktoré účastník konania v rámci administratívneho konania predloží.

46. Správny súd nespochybňuje, že posudkový lekár je osobou oprávnenou na vykonanie lekárskej
posudkovej činnosti (§ 10 zákona č. 447/2008 Z. z.), ktorá zahŕňa aj hodnotenie a posudzovanie
zdravotného stavu a jeho zmien, určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia a posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti (§ 11 zákona č.
447/2008 Z. z.). Taktiež je nepochybné, že komplexný posudok, ktorý je vypracovaný na základe

lekárskeho posudku a posudkového záveru, je podkladom pre rozhodnutie o kompenzačných
príspevkoch. Pri posudzovaní zdravotného stavu a jednotlivých druhov odkázanosti sú nepochybne
potrebné medicínske znalosti, ide o odborné otázky, na zodpovedanie ktorých správny súd nemá
potrebnú odbornosť. Komplexný posudok, ktorého podkladom je lekársky posudok a posudkový záver,
správny súd preto preskúmava z toho hľadiska, či sú v nich vyhodnotené závery všetkých lekárskych

nálezov a zdravotnej dokumentácie predloženej účastníkom konania a či sú logické, preskúmateľné
a vnútorne nerozporné. Podstatným podkladom pre komplexný posudok pri peňažnom príspevku na
opatrovanie je aj vyhodnotenie v rámci prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., na ktoré odkazuje § 14
ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. Správny súd tiež zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje kompetenciu
posudkových lekárov na vyhodnotenie zdravotného stavu a odkázanosti fyzickej osoby, ale závery

a medzi nimi aj hodnotenie odkázanosti podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., musia byť
preskúmateľné, bez akýkoľvek pochybností (a to najmä v prípade, ak už bol kompenzačný príspevok
predtým s ohľadom na zdravotný stav posudzovanej fyzickej osoby priznaný).
47. V prejednávanej veci nie je medzi účastníkmi konania sporné, že maloletý syn žalobkyne Tobiáš,
je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%. V prípade

peňažného príspevku na opatrovanie je v § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. stanovená
podmienka, že takáto osoba je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej
fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 448/2008 Z. z. Podľa § 49 ods.
10zákonač.448/2008Z.z.odkázanosťfyzickejosobynapomocinejfyzickejosobynaúčelyposkytnutia
sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc

inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. a) v prvom bode až dvanástom bode
sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.
48. Z uvedeného je zrejmé, že zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje presný postup pri zisťovaní stupňa
odkázanosti odkazom na zákon č. 448/2008 Z. z., ktorý v prílohe č. 3 vymedzuje jednotlivé úkony

zoradené v 12-tich skupinách, pri ktorých by fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím mohla byť
odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a stanovuje aj bodové hodnoty podľa počtu úkonov odkázanosti.
Podľa názoru správneho súdu nemohlo obstáť tvrdenie žalobkyne, že správne orgány (resp. posudkoví
lekári) nebrali do úvahy úkony, ktoré žalobkyňa vykonáva vo vzťahu k svojmu synovi oproti úkonom,
ktoré vykonáva rodič dieťaťa rovnakého veku bez zdravotného postihnutia (pomoc pri chôdzi, pomoc

s umývaním, hygienou, obliekaním, činnosťami náročnejšími na motoriku, starostlivosť o liečebný
režim,...). Práve tieto úkony sú totiž vyhodnocované v rámci posudzovania odkázanosti podľa prílohy
č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. a na tie úkony, ktoré sa vykonávajú u dieťaťa rovnakého veku, ktoré jebez zdravotného postihnutia, a rovnako aj u dieťaťa rovnakého veku so zdravotným postihnutím, sa
neprihliada.
49. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe rozsiahlo poukazovala na to, že mohli byť porušené jej práva a

práva jej maloletého syna garantované Ústavou SR, Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím a Dohovorom o právach dieťaťa, správny súd konštatuje, že tieto námietky sú nekonkrétne a
všeobecné, neodôvodňujúce nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Navyše správny súd považoval
za potrebné uviesť, že uvedené dohovory sú medzinárodnými zmluvami, ktoré majú na základe čl. 7
ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR. Tieto medzinárodné zmluvy ale nezakladajú subjektívne

práva jednotlivcov, ktorým by zodpovedala povinnosť štátu priznať konkrétne hmotnoprávne nároky.
Je úlohou zmluvných štátov dohovoru prijať na vnútroštátnej úrovni takú právnu úpravu, ktorá napĺňa
záväzky zmluvných štátov vyplývajúce z týchto dohovorov. Preto nie je zrejmé, ako sa v rámci správnej
úvahy mali správne orgány vysporiadať s ustanoveniami uvedených medzinárodných zmlúv. Podstatné
v súvislosti s uvedenými dohovormi by bolo, keby vnútroštátna právna úprava bola v rozpore s
Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím alebo Dohovorom o právach dieťaťa, alebo

by absentovala vnútroštátna právna úprava, ktorá by mala garantovať napĺňanie práv garantovaných
uvedenými dohovormi. V prejednávanej veci žalobkyňa netvrdí, že by relevantná právna úprava zákona
č. 447/2008 Z. z. bola v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
alebo Dohovorom o právach dieťaťa a ani správny súd takýto rozpor nezistil. Žalobkyňa netvrdí ani
protiústavnosť relevantných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. a ani správny súd protiústavnosť

nezistil.
50. V súvislosti s uvedenými námietkami správny súd poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/13/2021 zo dňa 30.03.2021, v ktorom Najvyšší správny
súd SR uviedol, že „Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (č. 317/2010 Z. z.),
ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 25. júna 2010, je na základe uznesenia Národnej

rady Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred
zákonmi. V judikatúre ústavného súdu nie je sporné, že tento Dohovor môže predstavovať referenčnú
normu na účely konania podľa čl. 125 ústavy, teda posudzovania súladu zákonov a ďalších všeobecne
záväzných právnych predpisov (porov. nález sp. zn. PL. ÚS 16/2018). Z toho však nemožno vyvodiť,
že by tento Dohovor zakladal subjektívne práva jednotlivcov, ktorým by zodpovedala povinnosť štátu

priznávať určité konkrétne hmotné nároky (porov. uznesenie sp. zn. II. ÚS 737/2015 s výslovným
vyrovnaním sa s predošlým nálezom sp. zn. I. ÚS 313/2012, v ktorom povaha tohto Dohovoru nebola
nijako bližšie analyzovaná). Účinky jednotlivých článkov Dohovoru sú vo všeobecnosti upravené v jeho
čl. 4. Ustanovenia čl. 4 ods. 1 a 3 jednoznačne odkazujú na potrebu prijať legislatívu na účely vykonania
tohto Dohovoru. Ďalej samotný čl. 4 ods. 2 výslovne upravuje, že priamo uplatniteľné sú záväzky štátu

vyplývajúce z tohto Dohovoru, a nie subjektívne práva jednotlivcov (porov. aj originálne znenie v ang.
jazyku: „obligations contained in the present Convention that are immediately applicable“). Tento náhľad
na Dohovor potvrdzuje aj právna doktrína, podľa ktorej „Dohovor nie je priamo aplikovateľný; stáva
sa zdrojom individuálnych práv, len ak je inkorporovaný do vlastného právneho poriadku zmluvného
štátu“ (pozri Kanter, Arlene S. The Development of Disability Rights under International Law. F. G. to I.

J.. Abingdon, New York: Routledge, 2015, s. 45). Uvedené závery sa v celom rozsahu vzťahujú aj na čl.
28 uvedeného Dohovoru, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa. Podľa čl. 28 ods. 1 zmluvné strany uznávajú
právo osôb so zdravotným postihnutím na primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny a podniknú
príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva, a podľa čl. 28 ods. 2 zmluvné
strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na sociálnu ochranu a na využívanie tohto práva

a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva vrátane týchto opatrení
s určitými cieľmi. Vychádzajúc z citovaného čl. 4 tohto Dohovoru a citovanej judikatúry ústavného súdu
je zrejmé, že tieto ustanovenia zaväzujú zmluvné štáty, aby ich implementovali do svojho právneho
poriadku a orgány aplikácie práva ich zohľadňovali pri aplikácii príslušných vnútroštátnych právnych
predpisov (napr. zákona č. 461/2003). Neobsahujú však také priamo aplikovateľné subjektívne práva

jednotlivca, ktoré by oprávňovalo jednotlivca, aby sa domáhal priznania pomoci voči štátu v rozpore
s týmito právnymi predpismi alebo nad ich rámec (porov. zhodne rozsudok tun. súdu sp. zn. 9Sžsk
7/2021).“
51.Zaopodstatnenúvšaksprávnysúdpovažovalnámietkužalobkyne,ktoroupoukazovalanaporušenie
jej procesných práv a nedostatočné zistenie skutkového stavu, na základe toho, že správne orgány

nijako nereflektovali na ňou podanú žiadosť o prerušenie konania podľa § 29 Správneho poriadku.
Žalovaný v kontexte uvedenej žalobnej námietky žalobkyne poukazoval vo svojom vyjadrení k žalobe
na to, že o žiadosti žalobkyne o prerušenie konania nemal vedomosť a dozvedel sa o nej až z podania
Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (podnet zo dňa 12.09.2023) s tým, že v rámciodvolacieho konania nebol informovaný o tom, že žalobkyňa požiadala prvostupňový správny orgán
o prerušenie konania z dôvodu plánovaného pedopsychiatrického vyšetrenia, a preto ani nemohol
zvážiť prerušenie odvolacieho konania, a teda v dôsledku nevydania rozhodnutia o prerušení konania

správnymi orgánmi, konanie nebolo prerušené. Z vyjadrenia žalovaného tiež vyplynulo, že prvostupňový
správny orgán mu opomenul túto žiadosť žalobkyne o prerušenie konania predložiť (resp. mu ju
nepredložil, pretože administratívny spis v čase doručenia žiadosti žalobkyne o prerušenie konania už
bol predložený odvolaciemu orgánu). Správny súd k takejto argumentácii žalovaného uvádza, že pokiaľ
žalobkyňa požiadala správne orgány o prerušenie konania dňa 07.05.2023 z dôvodu zabezpečenia

lekárskej správy týkajúcej sa doplnenia vyšetrenia jej maloletého syna, a to ešte pred vydaním
lekárskeho posudku zo dňa 30.05.2023, ktorá lekárska správa špecialistu mohla mať vplyv na následné
posúdenie zdravotného stavu a následné vyhodnotenie stupňa odkázanosti maloletého syna žalobkyne
posudkovým lekárom, ktorý pri vypracovaní lekárskeho posudku vychádza z predložených lekárskych
správ a vyhodnocuje jednotlivé činnosti sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.,
na základe čoho následne určuje stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby,

došlo z dôvodu nevyhodnotenia tejto žiadosti a neposkytnutia možnosti žalobkyni na predloženie
lekárskej správy, k zásahu do práv žalobkyne a v dôsledku uvedeného následne aj k nedostatočnému
zisteniu skutkového stavu. Skutkový stav nemohol byť dostatočne zistený práve s ohľadom na to, že
správne orgány mali reflektovať na žiadosť žalobkyne o prerušenie konania za účelom zabezpečenia
lekárskeho vyšetrenia jej maloletého syna a následného predloženia lekárskej správy a túto vziať

v úvahu jednak pri posudzovaní posudkovým lekárom pri vypracovaní lekárskeho posudku a následnom
zohľadnení pri vypracovaní komplexného posudku. Podľa názoru správneho súdu v žiadnom prípade
nemôže byť na ujmu práv žalobkyne domáhajúcej sa v konaní priznania príspevku na opatrovanie,
zlyhanie vzájomnej komunikácie medzi prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným, ktorí žiadosti
žalobkyne o prerušenie konania predloženej v rámci odvolacieho konania nevenovali nijakú pozornosť

a neposúdili ju. Argumentácia žalovaného založená na tom, že keďže rozhodnutie o prerušení konania
nebolo vydané, žalobkyňa sa nemohla domnievať, že k prerušeniu konania došlo, sa preto v kontexte
uvedených skutočností správnemu súdu javí ako neprimeraná. V dôsledku uvedeného potom nemohlo
obstáť ani vyjadrenie žalovaného, že lekárska správa z vyšetrenia maloletého syna žalobkyne u
pedopsychiatra bolo predložená ako ďalší dôkaz až k správnej žalobe, že pôvodný administratívny spis

ju neobsahoval a že tento dôkaz nebol predmetom posudzovania v rámci administratívneho konania,
pretože lekárska správa bola vydaná až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Za okolností, že by
žalobkyňa túto lekársku správu predložila až ako dôkaz k žalobe a odôvodňovala by ňou zdravotný stav
svojho syna, by správny súd prihliadol na takúto argumentáciu žalovaného, avšak vo svetle okolností
súvisiacich so žalobkyňou podanou žiadosťou o prerušenie konania práve z dôvodu zabezpečenia tejto

lekárskej správy, sa správny súd nestotožnil s týmto vyjadrením žalovaného. Lekárska správa, doložená
k správnej žalobe, v súvislosti s ktorej zabezpečením požiadala žalobkyňa správne orgány o prerušenie
konania, mohla byť podstatná pre zistenie skutkového stavu vo veci, pretože podľa názoru správneho
súdu mohla objasniť skutkový stav v čase rozhodovania správnych orgánov.
52. K vyjadreniu žalovaného uvedeného v rámci správneho súdneho konania, o tom, že sa následne

zaoberal pedopsychiatrickým vyšetrením zo dňa 11.08.2023, ktoré mu bolo doručené po vydaní
napadnutého rozhodnutia a že predmetná následne predložená lekárska správa z psychiatrického
vyšetrenia maloletého E., by aj tak nezmenila nič na predmetnom posúdení a rozhodnutí žalovaného
správny súd uvádza, že ako aj sám žalovaný viackrát konštatoval, posúdenie zdravotného stavu
a medicínskej časti patrí posudkovým lekárom. Preto nie je primeraný a relevantný vlastný názor a

úsudok žalovaného týkajúci sa posúdenia predloženej lekárskej správy a konštatovanie uvedeného
záveru, keď toto výlučne patrí do kompetencie posudkového lekára, ktorý je osobou oprávnenou na
vykonanie lekárskej posudkovej činnosti (§ 10 zákona č. 447/2008 Z. z.), ktorá zahŕňa aj hodnotenie
a posudzovanie zdravotného stavu a jeho zmien, určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti

(§ 11 zákona č. 447/2008 Z. z.).
53. Pokiaľ sa žalovaný vo vyjadrení k žalobe, vyjadroval aj k námietkam žalobkyne týkajúcim sa toho, že
správne orgány ju nevyzvali, aby sa vyjadrila k podkladom rozhodnutia, nevykonali riadne dokazovanie,
ako aj že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, správny súd konštatuje,
že tieto žalobné námietky neboli žalobkyňou v podanej správnej žalobe uvedené, a preto správny súd

nepovažoval za potrebné osobitne sa k nim vyjadrovať.
54. V intenciách vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo
predčasné, predovšetkým s ohľadom na to, že žalovaný nereflektoval (hoci z dôvodu zlyhania vo
vzájomnej komunikácii medzi ním a prvostupňovým správnym orgánom) na žalobkyňou podanú žiadosťo prerušenie konania, ktorej účelom bolo prerušiť konanie z dôvodu zabezpečenia lekárskej správy
týkajúcej sa zdravotného stavu maloletého syna žalobkyne, ktorá mohla mať vplyv na následné
vyhodnotenie úkonov a posúdenie zdravotného stavu a odkázanosti jej syna posudkovými lekármi

v súlade s prílohou č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. Správny súd mal preto zhodnotiac všetky vyššie
uvedené skutočnosti preukázanú potrebu zrušenia rozhodnutia žalovaného s ohľadom na skutočnosť,
že žiadosť o prerušenie konania bola doručená v štádiu odvolacieho konania podľa § 191 ods. 1
písm. e) a g) SSP, pretože v dôsledku nerozhodnutia o žiadosti žalobkyne na prerušenie konania
došlo k porušeniu ustanovení pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia, ako aj k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu na riadne posúdenie
veci, čo bolo bližšie správnym súdom odôvodnené v bode 51. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
55. V ďalšom konaní bude potrebné žalovaným dôsledne vyhodnotiť všetky lekárske správy predložené
žalobkyňou vrátane lekárskej správy predloženej z pedopsychiatrického vyšetrenia maloletého syna
žalobkyne a ich špecifiká, opätovne vyhodnotiť zdravotný stav syna žalobkyne a sociálne dôsledky jeho
ťažkého zdravotného postihnutia, opätovne vykonať postup - vyhodnotenie podľa prílohy č. 3 zákona

č. 448/2008 Z. z., a vykonať aj sociálne šetrenie v prirodzenom prostredí syna žalobkyne, pri ktorom
je možné objektivizovať skutkové tvrdenia o rozsahu potrebnej pomoci pri úkonoch vymedzených v
prílohe č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. (tvrdená potreba pomoci pri sebaobslužných úkonoch, chôdzi,
hygiene, obliekaní, presúvaní veci,...). Správny súd zrušil iba rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že tento
sa nezaoberal žalobkyňou podanou žiadosťou o prerušenie konania v rámci odvolacieho konania, a to

bez ohľadu na to, že o jej podaní nemal vedomosť.
56.Onáhradetrovkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§167ods.1SSP,keďžežalobkyňabolavkonaní
úspešná, správny súd jej priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

2 22Sas/6/2023

Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).