Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/130/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200902
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: SAD Prešov, a.s., so sídlom Košická 2, 080 69 Prešov, IČO: 36 477 125,
zastúpený: REVICKÝ a partneri s. r. o., so sídlom Krčméryho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 863 882,
proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO:
31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16669-9000/2019 zo dňa 26.05.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie číslo spisu: 16669-9000/2019 zo dňa

26.05.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Upovedomením o začatí konania o preskúmaní rozhodnutia úradu mimo odvolacieho konania

a výzvou o doručenie kompletnej dokumentácie zo dňa 27.01.2020 začal žalovaný konanie
o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný poukázal na to, že v konaní
o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy na predmet zákazky „Online riadenie
VOD a modernizácia dispečerského riadenia vrátane modernizácie vozidlového informačného
a komunikačného systému. Budovanie IDS v PSK – I. fáza projektu“, ktorá bola vyhlásená osobou podľa
§ 8 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o VO“) – žalobcom, uverejnením oznámenia o vyhlásení

verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 239/2017 zo dňa 05.12.2017 pod zn.
16859-MST a v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 103/2017 pod č. 483494 zo dňa 02.12.2017,
vydal Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutie č. 8907-6000/2018-OD/4 zo dňa 17.08.2018 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bolo zastavené konanie o preskúmavanie úkonov kontrolovaného
pred uzavretím zmluvy podľa § 174 ods. 1 písm. o) Zákona o VO. Žalobca podaním zo dňa 31.01.2020
zaslal žalovanému kompletnú dokumentáciu.

2.Žalovanýzaslalžalobcovivýzvunavyjadreniesakuskutočnostiam,ktorébolovkonaníopreskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania zistené (zo dňa 12.03.2020), pričom žalobca sa k tejto výzve
vyjadril podaním zo dňa 14.04.2020.3. Rada Úradu pre verejné obstarávanie vydala rozhodnutie č. 16669-9000/2019 zo dňa 26.05.2020
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým výrok preskúmavaného rozhodnutia podľa § 179 ods. 3
Zákona o VO zmenila nasledovne:

„Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že
kontrolovaný svojím konaním porušil:

§ 42 ods. 1 a 11 zákona o verejnom obstarávaní tým, že v súťažných podkladoch neuviedol podrobný

opis predmetu zákazky, všetky okolnosti potrebné na vypracovanie ponuky a dokumentáciu potrebnú na
vypracovanie ponuky, ako aj tým, že kontrolovaný neopísal predmet zákazky úplne, a to vzhľadom na
skutočnosť, že kontrolovaný v súťažných podkladoch neposkytol potenciálnym záujemcom informácie
o súčasnom stave dopravného a dispečerského systému kontrolovaného, neposkytol informácie
potrebné za účelom zabezpečenia integrácie a interaktivity dodávaného tovaru so súčasnými systémami
a vybavením kontrolovaného a neposkytol opis súčasného stavu hardvérového, softvérového a

firmvérového vybavenia kontrolovaného, hoci od uchádzačov požadoval, aby nimi ponúknutý tovar
rešpektoval súčasný stav tarifného a informačného systému kontrolovaného, aby uchádzači zabezpečili
integráciu a interaktivitu dodávaného tovaru so súčasnými systémami a vybavením kontrolovaného
a aby uchádzači započítali do svojej cenovej ponuky všetky vynútené hardvérové, softvérové a
firmvérové úpravy na strane kontrolovaného, pričom uvedeným postupom kontrolovaného mohlo dôjsť k

zvýhodneniuhospodárskehosubjektu,resp.hospodárskychsubjektov,ktorékontrolovanémuvminulosti
dodali alebo sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na dodávke, rozvoji, údržbe, prípadne akejkoľvek
inej činnosti súvisiacej s tarifným a informačným systémom, ktorý kontrolovaný používal v čase
vyhlásenia predmetného verejného obstarávania, keďže tento hospodársky subjekt, resp. hospodárske
subjekty z tohto titulu disponovali informáciami o súčasnom stave tarifného a informačného systému

kontrolovaného, ktoré ostatné hospodárske subjekty k dispozícii nemali, a ktoré im kontrolovaný ani v
súťažných podkladoch neposkytol, čím súčasne kontrolovaný porušil § 10 ods. 2 zákona o verejnom
obstarávaní, konkrétne princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie
hospodárskych subjektov,

§ 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní tým, že v dôsledku požiadaviek, ktoré kontrolovaný
určil v časti A. „Pokyny na vypracovanie ponúk“ a v časti C. „Opis predmetu zákazky“ súťažných
podkladov ponuku v predmetnej verejnej súťaži mohol predložiť len taký hospodársky subjekt, ktorý v
danom čase vyrábal, resp. dodával tovary spĺňajúce konkrétne požiadavky kontrolovaného na predmet
zákazkyatietomoholpočasvyhodnocovaniaponúkajodprezentovaťkontrolovanémuvrámcitechnickej

prezentácie,

pričomuvedenéporušeniazákonaoverejnomobstarávanímohlimaťvdanomprípadevplyvnavýsledok
verejného obstarávania.“
4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí opísal priebeh konania, relevantnú časť podania žalobcu

a následne uviedol svoje vlastné právne posúdenie. Žalovaný sa v prvom rade zameral na prípustnosť
prieskumu v mimoodvolacom konaní a uviedol, že boli splnené všetky podmienky na to, aby žalovaný
pristúpilkprieskumupreskúmavanéhorozhodnutiavrámcimimoodvolaciehokonania.Žalovanýuviedol,
že v mimoodvolacom konaní nemôže žalovaný rozhodnutie zmeniť z dôvodu, že po jeho vydaní
došlo či už k zmene právnej úpravy alebo k zmene rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorých

rozhodnutie vychádzalo. Súčasne uviedol, že skutočnosť, že žalobca v predmetnom prípade po vydaní
preskúmavaného rozhodnutia uzavrel zmluvu s úspešným uchádzačom, nezakladá procesnú prekážku,
ktorá by bránila zmeniť preskúmavané rozhodnutie z titulu jeho nezákonnosti, ktorá existovala už v čase
vydania tohto rozhodnutia. S odkazom na žalovaným citovanú judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/120/2015 zo dňa 24.05.2017) žalovaný uviedol, že v prípade, ak

žalovaný rozhoduje v konaní začatom pred uzavretím zmluvy, avšak rozhodnutie sa vydáva až v čase
po uzavretí zmluvy, nie je možné nariadiť zrušiť verejné obstarávanie, keďže verejné obstarávanie bolo
uzavretím zmluvy skončené.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom prípade, keď žalobca vyžadoval, aby uchádzačmi ponúkaný

predmet zákazky rešpektoval súčasný stav informačných systémov žalobcu, pričom bolo zrejmé, že
dodávateľ existujúcich systémov žalobcu (prípadne poskytovateľ podpory týchto systémov) disponuje
informáciami o súčasnom stave systémov kontrolovaného, ktorými ostatní potenciálni uchádzači
nedisponujú, bolo povinnosťou žalobcu za účelom dodržania princípu rovnakého zaobchádzanias uchádzačmi a záujemcami počínať si tak, aby eliminoval riziko zvýhodnenia tohto dodávateľa
(resp. poskytovateľa) na úkor ostatných potenciálnych uchádzačov, pričom práve uvedenie informácie
o súčasnom stave informačných systémov žalobcu, s ktorými sú uchádzači povinní zabezpečiť

kompatibilitu, v súťažných podkladoch, je opatrením, ktoré môže efektívne znížiť toto riziko.

6. Žalovaný uviedol, že pokiaľ verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch neuvedie informácie
o súčasnom stave systémov kontrolovaného, pričom požaduje, aby uchádzači vo svojich ponukách
odhadli a ocenili prácnosť integrácie predmetu zákazky so súčasnými systémami kontrolovaného,

nemožno sa stotožniť s názorom, že každý záujemca rovnako znáša rovnaké riziko nepresného odhadu
prácnosti konkrétnej integrácie, keďže je zrejmé, že pôvodný dodávateľ systémov kontrolovaného
(prípadne poskytovateľ ich podpory), ktorý má k dispozícii informácie o systémoch kontrolovaného,
ktoré iní potenciálni záujemcovia k dispozícii nemajú, sa pri odhade prácnosti integrácie nevyhnutne
nenachádza v rovnakej pozícii ako ostatní záujemcovia, a teda ani neznáša rovnaké riziko nepresného
odhadu prácnosti konkrétnej integrácie. Žalovaný uviedol, že súťažné podklady kontrolovaného v

predmetnom prípade obsahovali všetky informácie potrebné na vypracovanie ponuky, a že potenciálni
uchádzači, ktorí nemali informácie o súčasnom stave informačných systémov kontrolovaného, mohli
podať kvalifikovanú ponuku na základe opisu predmetu zákazky uvedeného kontrolovaným v súťažných
podkladoch aj bez doplnenia informácií, na ktoré žalovaný poukázal.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v predmetnej verejnej súťaži v rámci podmienok účasti týkajúcich
sa technickej a odbornej spôsobilosti požadoval, aby uchádzači predložili zoznam dodávok tovaru
rovnakého alebo podobného charakteru, ako je predmet zákazky, dodaných za predchádzajúce tri
roky od vyhlásenia predmetného verejného obstarávania a v rámci minimálnej úrovne požadoval, aby
zoznam dodávok tovaru rovnakého alebo podobného charakteru, ako je predmet zákazky, bol v súhrnnej

hodnote minimálne vo výške predpokladanej hodnoty zákazky, pričom musel obsahovať minimálne
jednu zákazku s predmetom dodávky rovnakého alebo podobného charakteru, ako je predmet zákazky,
spočívajúcu v dodávke, inštalácii a integrácii riadiaceho a vybavovacieho vozidlového systému s
minimálnym množstvom 80 ks vozidlových zariadení v rámci jedného uceleného komplexného systému,
ktorý je plne funkčný a integrovaný v reálnej prevádzke ako jeden celok, a ktorý obsahuje minimálne

nasledujúce kľúčové komponenty: (i) tlačiareň s čítačkou bezkontaktných čipových kariet splňujúcu
normu ISO 14443, (ii) palubný počítač s vlastným interným operačným systémom na báze open source.

8. Z uvedeného pre žalovaného vyplynulo, že žalobca v rámci podmienok účasti vytvoril predpoklad
na to, aby sa predmetnej verejnej súťaže mohli zúčastniť len takí uchádzači, ktorí v predchádzajúcich

troch rokoch dodali tovar rovnakého alebo podobného charakteru minimálne vo výške predpokladanej
hodnoty obstarávanej zákazky, t. j. uchádzači, ktorí majú skúsenosť s dodávkou podobných plnení,
a teda disponujú technickou a odbornou spôsobilosťou, na základe ktorej možno mať za to, že
sú schopní vyrobiť, resp. dodať žalobcom požadovaný predmet zákazky. Na druhej strane však
žalobca vyššie uvedenými požiadavkami na predmet zákazky okruh potenciálnych uchádzačov zúžil

len na tých uchádzačov, ktorí už v čase predkladania ponúk majú vyrobený (resp. dodávajú)
predmet zákazky spĺňajúci všetky požiadavky kontrolovaného na predmet zákazky. Výrobcovia,
resp. dodávatelia podobných predmetov zákazky, ktoré v čase predkladania ponúk nespĺňali všetky
požiadavky kontrolovaného na predmet zákazky, teda nemohli predložiť ponuku, hoci disponovali
technickými a odbornými predpokladmi na to, aby nimi vyrábané a dodávané systémy prispôsobili „na

mieru“ konkrétnym požiadavkám žalobcu na predmet zákazky.

9. Žalovaný konštatoval, že princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov v danom prípade nebránil
žalobcovi umožniť predložiť ponuku aj uchádzačom, ktorí v lehote na predkladanie ponúk nemali
vyvinuté riešenie spĺňajúce všetky požiadavky kontrolovaného, avšak vzhľadom na ich skúsenosti s

realizáciou podobných zákaziek pre iných objednávateľov v minulosti existoval predpoklad, že budú
schopní dodať požadovaný predmet zákazky v dodacej lehote určenej kontrolovaným.

10. Vzhľadom na charakter daného predmetu zákazky žalovaný nepovažoval za primerané požiadavky
žalobcu na predmet zákazky, podľa ktorých boli uchádzači povinní vo svojich ponukách predložiť vlastný

návrh technického riešenia predmetu zákazky, ktorého súčasťou muselo byť uvedenie konkrétnych
obchodných názvov jednotlivých položiek tovaru, ich typové označenie a identifikácia výrobcu a
boli povinní preukázať splnenie požiadaviek kontrolovaného na predmet zákazky odprezentovaním
funkcionalít na technickej prezentácii (navyše pod sankciou vylúčenia v prípade, ak prezentovanýsystém nebude spĺňať čo i len jednu technickú požiadavku na predmet zákazky určenú kontrolovaným).
Žalovaný mal za to, že dôsledkom predmetných požiadaviek kontrolovaného bola skutočnosť, že
ponuku do verejnej súťaže mohli predložiť len tie hospodárske subjekty, ktoré mali v lehote na

predkladanie ponúk vyvinutý systém spĺňajúci všetky požiadavky kontrolovaného na predmet zákazky,
a nie tie hospodárske subjekty, ktoré v lehote na predkladanie ponúk síce nemali vyvinutý systém
spĺňajúci všetky požiadavky kontrolovaného na predmet zákazky, avšak vzhľadom na ich skúsenosti
s dodávkou podobných predmetov zákazky v minulosti možno mať za to, že boli technicky a odborne
spôsobilé prispôsobiť nimi dodávané riešenia konkrétnym požiadavkám kontrolovaného. Stanovením

predmetných požiadaviek na predmet zákazky tak kontrolovaný v predmetnom prípade nezabezpečil
riadnu hospodársku súťaž potenciálnych uchádzačov.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že spol. TransData s.r.o. poskytovala kontrolovanému podporu k jeho
tarifnému a informačnému systému, a preto možno dôvodne predpokladať, že predmetná spoločnosť
z tohto titulu disponovala informáciami o súčasnom stave tarifného a informačného systému

kontrolovaného, ktoré ostatní potenciálni uchádzači k dispozícii nemali, keďže kontrolovaný v súťažných
podkladoch neuviedol opis súčasného stavu svojich systémov (hoci od uchádzačov požadoval
splnenie požiadaviek), vrátane informácií potrebných pre integráciu a interaktivitu ponúkaného plnenia
s existujúcimi systémami kontrolovaného alebo ocenenie všetkých hardvérových, softvérových a
firmvérových úprav, ktoré budú dodaním ponúkaného plnenia vynútené na strane kontrolovaného.

12. S odkazom na uvedené mal žalovaný za to, že konanie žalobcu v predmetnom verejnom obstarávaní
mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, pretože od účasti v predmetnom verejnom
obstarávaní mohlo odradiť tých potenciálnych záujemcov a uchádzačov, ktorí nemali k dispozícii všetky
informácie potrebné na prípravu ponuky a pre riadne ocenenie predmetu zákazky, a ktorí v dodacej

lehote určenej kontrolovaným (do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy) boli schopní vyrobiť a
dodať predmet zákazky spĺňajúci všetky požiadavky kontrolovaného na predmet zákazky, avšak v čase,
keďzvažovalisvojuúčasťvpredmetnomverejnomobstarávanítakýtopredmetzákazkynevyrábali,resp.
nedodávali.

13. V nadväznosti na § 175 ods. 8 písm. b) Zákona o VO, ktorý sa na základe § 179 ods. 6 Zákona o
VO aplikoval aj na mimoodvolacie konanie, žalovaný uviedol stručný návod pre žalobcu, ako v druhovo
rovnakejvecivbudúcnostipredísťporušeniamzákona.Žalovanývprvomradežalobcoviodporučil,abyv
budúcnosti, v prípade, ak bude vo verejnom obstarávaní od uchádzačov požadovať, aby nimi ponúkané
plnenie rešpektovalo súčasný stav informačných systémov kontrolovaného, v súťažných podkladoch pre

uchádzačov uviedol opis súčasného stavu svojich informačných systémov. To isté odporúčanie platilo
aj pre prípad, ak bude kontrolovaný v súťažných podkladoch požadovať, aby uchádzači zabezpečili
integráciu a interaktivitu ponúkaného plnenia s existujúcimi systémami kontrolovaného alebo ak bude
požadovať, aby uchádzači vo svojich ponukách ocenili všetky hardvérové, softvérové a firmvérové
úpravy,ktorébudúdodanímponúkanéhoplneniavynútenénastranekontrolovaného.Vprípade,akbude

kontrolovaný v budúcnosti obstarávať tovar vyrábaný podľa špecifických požiadaviek kontrolovaného,
žalovaný odporučil, aby od uchádzačov nepožadoval, aby už v lehote na predkladanie ponúk mali
vyrobený tovar spĺňajúci konkrétne požiadavky kontrolovaného, t. j. aby umožnil predloženie ponuky aj
takým potenciálnym uchádzačom, ktorí v čase predkladania ponuky nevyrábajú, resp. nedodávajú tovar
spĺňajúci všetky požiadavky kontrolovaného, avšak vzhľadom na ich skúsenosti s dodávkou podobného

predmetu zákazky v predchádzajúcich troch rokoch existuje predpoklad, že disponujú technickou a
odbornou spôsobilosťou dodať predmet zákazky podľa požiadaviek kontrolovaného v dodacej lehote
uvedenej v zmluve, ktorá sa má uzavrieť ako výsledok verejného obstarávania.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

14. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 25.06.2020 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Žalobca opísal konanie predchádzajúce podaniu žaloby a následne si uplatnil žalobné

námietky.

15. Žalobca poukázal na to, že preskúmavaným rozhodnutím bolo zastavené konanie o preskúmavanie
úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. o) Zákona o VO, pričom toto bolo vydané v rámcikonania o preskúmavanie úkonov kontrolovaného pred uzatvorením zmluvy. Následkom daného bolo
uzatvorenie zmluvy s úspešným uchádzačom.

16. Žalobca uviedol, že v konaní o preskúmavanie úkonov kontrolovaného pred uzatvorením zmluvy je
v súlade s § 175 ods. 1 a 2 Zákona o VO možné vo veci (meritórne) rozhodnúť len tak, že sa nariadi
odstrániť protiprávny stav alebo zrušiť použitý postup zadávania zákazky, alebo sa v súlade s § 174 ods.
1 písm. o) Zákona o VO zastaví konanie z dôvodu, že nebolo zistené porušenie zákona, ktoré malo alebo
mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Následne uviedol, že na konanie o preskúmanie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa v súlade s § 179 ods. 6 Zákona o VO primerane použije §
170 až 178 Zákona o VO.

17. Žalobca konštatoval, že § 170 až 178 Zákona o VO striktne a jednoznačne rozlišujú konania
o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzatvorením zmluvy a konania o preskúmanie úkonov
po uzatvorení zmluvy. Uzatvorenie zmluvy je teda základným skutkovým predpokladom odlišujúcim

jednotlivé konania. Žalobca mal za to, že v prípade konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred
uzatvorením zmluvy a konania o preskúmanie úkonov po uzatvorení zmluvy ide o dva separátne typy
konaní, s odlišnými dôsledkami, ktoré prebiehajú za predpokladu rozličných rozhodujúcich skutkových
okolností. Žalobca mal za to, že rozhodnutie vydané v konaní pred uzatvorením zmluvy možno mimo
odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť, len ak zmluva ešte nebola uzatvorená a len spôsobom, ktorý

predpokladá Zákon o VO v konaní pred uzatvorením zmluvy (teda len nariadiť odstrániť protiprávny
stav alebo zrušiť verejné obstarávanie, čo nie je po uzatvorení zmluvy možné) a nie konštatovať mimo
odvolacieho konania porušenia Zákona o VO ako v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného
po uzatvorení zmluvy. Súčasne žalobca poukázal na § 169 ods. 2 Zákona o VO a na uzatvorenie
zmluvy. Žalobca súčasne uviedol, že aj žalovaným uvedený odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky podporuje závery žalobcu o nemožnosti preskúmať preskúmavané rozhodnutie
mimo odvolacieho konania, keďže zákon obsahuje prostriedky ochrany povinnosti dodržiavania Zákona
o VO uplatniteľné po uzatvorení zmluvy.

18. K zistenému nedostatku, a teda, aby mali uchádzači k dispozícii súčasný stav systémov žalobcu,

a to vo vzťahu k požiadavkám uvedených v súťažných podkladoch, žalobca uviedol, že žalovaný
nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Žalobca uviedol, že dôkazom
o možnosti predloženia ponuky a relevantného ocenenia predmetu zákazky, ako i znevýhodnenia
akéhokoľvek hospodárskeho subjektu je samotný priebeh súťaže, a to z dôvodu (i) absencie žiadostí
o vysvetlenie, (ii) absencie revíznych postupov, (iii) predloženia dvoch ponúk a (iv) nízkeho rozptylu

cien v predložených ponukách. Podľa žalobcu tak nejestvujú objektívne dôkazy, ktoré by potvrdzovali
existenciu obmedzenia hospodárskej súťaže tak, ako to uviedol žalovaný, t. j., aby uchádzači nemohli
vypracovať svoje ponuky na predmet zákazky v súlade s požiadavkami žalobcu.

19. Žalobca uviedol, že v danom segmente podnikania potenciálni záujemcovia/uchádzači vedeli na

základe predchádzajúcich skúsenosti relevantne oceniť predmet plnenia aj bez podrobného popisu
jednotlivých systémov. Žalovaný podľa žalobcu neuviedol akýkoľvek relevantný technický argument,
ktorý by preukazoval jeho zistenia, nevyžiadal si vypracovanie odborného stanoviska alebo iného
relevantného podkladu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. O správnosti
svojich záverov žalobca predložil odbornú analýzu Žilinskej univerzity. Žalobca mal za to, že žalovaný

nemôže konštatovať porušenie Zákona o VO na základe ničím nepodložených domnienok a de
facto nútiť žalobcu, aby preukázal neexistenciu obmedzenia hospodárskej súťaže a neexistenciu
diskriminácie.

20. Žalobca namietol aj ďalšie závery žalovaného, pričom uviedol, že obstarávanie technológií považuje

za absolútne štandardnú situáciu a úplne bežnú. Žalobca uviedol, že Zákon o VO predpokladá,
že uchádzač už disponuje predmetom plnenia, ak je týmto predmetom plnenia štandardný, bežne
používaný produkt v danom odvetví. Nebolo pravdou, že predmetnom zákazky mal byť tovar vytváraný
podľa špecifických požiadaviek žalobcu a toto tvrdenie žalovaného nebolo podložené relevantným
argumentom alebo odborným stanoviskom. Žalobca mal za to, že predmetom dodania, a teda

aj predmetom prezentácie boli štandardné zariadenia a štandardné funkcionality, bežne ponúkané
a poskytované na trhu.

III.Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.08.2020, pričom uviedol, že napadnuté rozhodnutie
bolo vydané zákonne a správne, pričom v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nedošlo k porušeniu
žiadnych procesných práv žalobcu.

22. K svojej právomoci žalovaný uviedol, že vychádzal z § 179 Zákona o VO a dôvodom na zmenu

preskúmavaného rozhodnutia bol výlučne rozpor so zákonom, ktorý jestvoval už v čase vydania tohto
rozhodnutia. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje samostatný inštitút, na
ktorý sa § 170 až 178 Zákona o VO síce použijú, avšak len primerane. Aplikácia ustanovení Zákona
o VO sa na rozhodnutie vydané v konaní pred uzatvorením zmluvy sa po tom, ako táto bola nie len
uzatvorená, ale i splnená, javí sa ako absurdná. Žalovaný znova odkázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/120/2015 zo dňa 24.05.2017, na podklade ktorého po uzatvorení

zmluvy je v prípade porušenia Zákona o VO možné pristúpiť len k potrestaniu delikventa – verejného
obstarávateľa, uložením pokuty, nie je však už možné zvrátiť reálny stav a zrušiť zákazku, ktorá bola
alebo je realizovaná.

23. Ďalej žalovaný uviedol, že na základe zistených skutočností mal za to, že predmet zákazky

nepredstavoval tovar bežne dostupný na trhu, ktorý by nevyžadoval osobitné prispôsobovanie
podmienkam žalobcu. Žalovaný aj s odkazom na § 2 ods. 5 písm. o) Zákona o VO, ktorý upravuje
bežne dostupné tovary, stavebné práce alebo služby, mal za to, že online riadenie VOD a modernizácia
dispečerského riadenia vrátane modernizácie informačného a komunikačného systému neprestavovali
tovar alebo služby určené na uspokojenie bežných prevádzkových potrieb verejného obstarávateľa

alebo obstarávateľa, či tovar spotrebného charakteru.

24. Žalovaný ďalej zotrval aj na ďalších zistených pochybeniach, pričom mal za to, že pôvodný dodávateľ
systémov žalobcu, resp. osoba poskytujúca podporu pre dané systémy, sa pri odhade prácnosti
integrácie nevyhnutne nenachádzala v rovnakej pozícii ako ostatní záujemcovia, a teda ani neznáša

rovnaké riziko nepresného odhadu prácnosti konkrétnej integrácie. Žalovaný mal za to, že takéto
konanie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, pretože mohlo odradiť tých potenciálnych
záujemcov a uchádzačov, ktorá nemali k dispozícii všetky relevantné informácie potrebné na prípravu
ponuky. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

25. Žalobca k vyjadreniu zaslal repliku zo dňa 10.09.2020, pričom zotrval na svojej predchádzajúcej
argumentácii.

26. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

27. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd

v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec

náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/130/2020.

28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní
v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,

a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.29. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani
jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho

vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.02.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

30. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 169 ods. 1 Zákona o VO, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím
zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním

zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva (ďalej
len „konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy“) sa začína a) z vlastného
podnetu úradu, b) na základe podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo
koncesie, c) na základe podnetu úradu vlády alebo d) na základe námietok.

33. Podľa § 169 ods. 3 Zákona o VO, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí
zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov, po zadaní zákazky
na základe rámcovej dohody, po ukončení postupu inovatívneho partnerstva, (ďalej len „konanie
o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“) sa začína a) z vlastného podnetu úradu, b)
na základe podnetu osoby, ktorá nebola oprávnená podať námietky alebo c) na základe podnetu orgánu

štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné
prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej
únie.

34. Podľa § 174 ods. 1 písm. o Zákona o VO, úrad zastaví rozhodnutím konanie o preskúmanie úkonov

kontrolovaného, ak v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c)
aleboods.3a4nezistíporušenietohtozákona,ktorémaloalebomohlomaťvplyvnavýsledokverejného
obstarávania.

35. Podľa § 175 ods. 1 Zákona o VO, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred

uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo
mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi vo vzťahu k zákazke alebo
koncesii alebo ich časti a) odstrániť protiprávny stav alebo b) zrušiť použitý postup zadávania zákazky
alebo koncesie, postup zadávania časti zákazky alebo časti koncesie alebo súťaž návrhov.

36. Podľa § 175 ods. 4 Zákona o VO, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po
uzavretí zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo
mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení
tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania.

37. Podľa § 177 ods. 1 Zákona o VO, proti rozhodnutiu podľa § 175 môže účastník konania
o preskúmanie úkonov kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11 podať odvolanie. Odvolanie musí
byť doručené úradu do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Podanie
odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia rady o odvolaní.

38. Podľa § 179 ods. 1 Zákona o VO, rozhodnutie podľa § 174 a rozhodnutie podľa § 175, ktoré je
právoplatné, môže z vlastného podnetu preskúmať rada.

39. Podľa § 179 ods. 3 Zákona o VO, rada pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania

rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom. Pri zrušení alebo zmene
rozhodnutia rada dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.40. Podľa § 179 ods. 4 Zákona o VO, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza rada z právneho stavu
askutkovýchokolnostívčasevydaniarozhodnutia.Radapretonemôžezrušiťalebozmeniťrozhodnutie,
ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie

vychádzalo.

41. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných bodov preskúmať zákonnosť a správnosť
postupu žalovaného so zameraním sa na to, či žalovaný postupoval podľa Zákona o VO, keď vydal
napadnuté rozhodnutie, ktorým zmenil preskúmavané rozhodnutie. Správny súd po posúdení žaloby

ustálil, že podstatnou žalobnou námietkou, s ktorou bolo potrebné sa v prvom rade vysporiadať bolo,
že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v rozpore so Zákonom o VO, keď napadnutým rozhodnutím
zmenil preskúmavané rozhodnutie vydané v rámci preskúmania úkonov kontrolovaného pred uzavretím
zmluvy tak, že napadnuté rozhodnutie konštatovalo porušenie Zákona o VO v rámci preskúmania
úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy.

42. Správny súd vo vzťahu k právomoci žalovaného začať konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania uvádza, že táto právomoc je zakotvená v § 179 ods. 1 Zákona o VO, pričom
však žalovaný musí v rámci tohto konania rešpektovať hmotné a procesné právo, vyplývajúce so
Zákona o VO. K danému správny súd analogicky odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného
súdu, ktorý judikoval, že „preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný

prostriedok v správnom konaní, ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda
riešenie porušení hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené
naodstraňovanieprocesnýchvádanedostatkov,ktorénemalivplyvnazákonnosťrozhodnutiazhľadiska
hmotného práva“ (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžk/27/2017 zo dňa 27.04.2018).

43. Súčasne je potrebné uviesť, že zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych
pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie – procedúra
výlučnesleduje,abybolazaistenásprávnaaplikáciahmotnéhopráva,abyrozhodnutievoveci,ktorýmsa
zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, boli v súlade s hmotným právom. V danej

súvislosti správny súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval,
že k imanentným znakom právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí
aj princíp právnej istoty, ktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu.
Princíp právnej istoty vyjadruje požiadavku na jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí orgánov verejnej
moci, ako aj požiadavku na ich presadzovanie zákonom ustanoveným spôsobom v primeranom čase.

Súčasťou právnej istoty je dôvera osôb v právny poriadok (ligitimate trust), resp. v obsah rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej moci. Užšou kategóriou ako právna istota je aj legitímne očakávanie
(napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008 alebo sp.
zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania
sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do

ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napríklad nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009 alebo sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa
06.02.2008).

44. Správny súd zároveň uvádza, že Zákon o VO rozlišuje (i) konanie o preskúmanie úkonov

kontrolovaného pred uzavretím zmluvy a (ii) konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí
zmluvy, pričom stanovuje možnosti meritórnych rozhodnutí v týchto konaniach. Konanie o preskúmanie
úkonovkontrolovanéhojehlavnýrevíznypostup,resp.komplexrevíznychpostupov,jadroúpravyvýkonu
dohľadu Úradu pre verejné obstarávanie podľa zákona. Je to konanie, ktoré je vzhľadom na svoj
široký záber v určitých prípadoch revíznym postupom ex ante a v iných revíznym postupom ex post. V

niektorých prípadoch môže relevantným spôsobom toto konanie iniciovať navrhovateľ, v iných sa začína
len ex officio, teda z vlastného podnetu Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý však tiež môže iniciovať
svojím podnetom tretia osoba, aj keď na to nemá právny nárok.

45. Zákon o VO v § 175 ods. 1 Zákona o VO jasne stanovuje, že vo vzťahu ku konaniu o preskúmanie

úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy môže úrad vydať rozhodnutie, ktorým (i) nariadi odstrániť
protiprávny stav alebo (ii) nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo koncesie, postup
zadávania zákazky alebo časti koncesie alebo súťaž návrhov. V prípade konania o preskúmanie úkonov
kontrovaného po uzavretí zmluvy Zákon o VO v § 175 ods. 4 jasne stanovuje, že ak úrad po uzavretízmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo
mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto
zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok

verejného obstarávania.

46. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak možno uzavrieť, že (i) konanie o preskúmanie
úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy a (ii) konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného
po uzavretí zmluvy sú osobitnými konaniami, s vlastným postupom a procesom a jasne stanovenými

podmienkami vydania rozhodnutia, pričom vychádzajúc zo Zákona o VO nemožno tieto konania
stotožňovať, zamieňať si ich a ani sa vzájomne nedopĺňajú. Žalovaný pochybil, ak napadnutým
rozhodnutím zmenil preskúmavané rozhodnutie spôsobom, kedy napadnutým rozhodnutím vydal
rozhodnutie ako v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, a to aj napriek
tomu, že preskúmavané rozhodnutie bolo rozhodnutím na základe konania o preskúmanie úkonov
kontrolovaného pred uzavretím zmluvy.

47. Správny súd sa nestotožňuje s právnym posúdením žalovaného, ktorým dospel k možnosti zmeny
preskúmavaného rozhodnutia tak, ako to vykonal v predmetnom prípade. Žalovaný síce správne
odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/120/2015 zo dňa
24.05.2017, a teda, že po uzatvorení zmluvy, je v súlade so zákonom, v prípade zistenia porušenia

Zákona o VO, možné pristúpiť len k potrestaniu delikventa, a nemožno zvrátiť reálny stav a zrušiť
zákazku, ktorá bola alebo je realizovaná, avšak na uvedené účely Zákon o VO jednoznačne predpokladá
konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy. Nemožno zmiešavať dve rôzne
konania tak, ako to vykonal žalovaný.

48. V prípade, ak žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie a obsahovo tak konštatoval porušenia ako
v prípade rozhodnutia, ktoré je výsledkom konania o preskúmania úkonov kontrolovaného po uzavretí
zmluvy, obišiel tým proces konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy tak,
ako to Zákon o VO predpokladá. Zákon o VO v prípade, ak úrad zistí, že postupom kontrolovaného
bol porušený zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,

v súlade s § 175 ods. 4 Zákona o VO uvedie v rozhodnutí taxatívny výpočet týchto ustanovení tohto
zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania. Voči takémuto rozhodnutiu je zároveň možné podľa § 177 ods. 1 Zákona
o VO podať odvolanie (keďže sa nejedná o rozhodnutie, ktorým sa uložila pokuta znížená o 50 %),
o ktorom rozhodne na to príslušný orgán - rada. Zároveň podľa § 178 ods. 4 Zákona o VO je rozhodnutie

rady preskúmateľné súdom. Zákon o VO tak jednoznačne predpokladá procesný postup v prípade
konštatovania porušenia zákona a toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania. Žalovaný však konal v rozpore s uvedeným, využil „skratku“, ktorú však Zákon o VO
nepozná a ani nepredpokladá a postupoval v rozpore so Zákonom o VO. Správny súd k danému uvádza,
že postup žalovaného tak nebol správny, pretože došlo k mylnej interpretácii a aplikácii Zákona o VO.

Nesprávnosť postupu žalovaného spočívala v neprimerane extenzívnom výklade Zákona o VO, kedy
vydal napadnuté rozhodnutie, a to bez opory v zákone. Takýto rozširujúci výklad Zákona o VO je v kolízii
s princípom predvídateľnosti práva.

49. Nad rámec uvedeného správy súd poukazuje aj na druhú vetu § 175 ods. 4 Zákona o VO, ktorý

uvádza: „úrad postupuje podľa prvej vety aj vtedy, ak súd po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo
rámcovej dohody právoplatným rozsudkom zruší rozhodnutie úradu vydané v konaní podľa § 169 ods. 1
a vráti vec úradu na ďalšie konanie; ak ide o konanie podľa § 169 ods. 1 písm. d), úrad v rozhodnutí
uvedie porušenia tohto zákona len v rozsahu namietaných skutočností. Ak verejný obstarávateľ alebo
obstarávateľ oznámil úradu, že súhlasí so všetkými zistenými skutočnosťami podľa § 173 ods. 14

v plnom rozsahu, úrad v rozhodnutí uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu
zníženú o 50 %. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty zníženej o 50 % nemožno podať opravný prostriedok.
Rozhodnutie o uložení pokuty zníženej o 50 % nie je preskúmateľné súdom.“ Samotný Zákon o VO
tak predpokladal, že v prípade, ak súd zruší rozhodnutie úradu vydané v konaní podľa § 169 ods. 1
Zákona o VO (teda rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného

pred uzavretím zmluvy), úrad postupuje podľa prvej vety § 175 ods. 4 Zákona o VO, ktorý pracuje
s konaním o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy. Zákon o VO tak stanovil pre
žalovaného jasnú procedúru ako má postupovať – ak chcel posúdiť úkony kontrolovaného po tom, ako
bola uzatvorená zmluva, mal zvoliť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvya nie zmiešavať tieto dve osobitné konania, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, ako aj
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia.

50. Z dôvodu, že správny súd vyhodnotil, že žalovaný postupoval procesne nesprávne a nesprávne
právne vec posúdil, správny súd sa ďalej nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami, pretože by
nepriniesli iný záver správneho súdu.

51. Na podklade uvedeného tak správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté
rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného postupovať v súlade so závermi, vyjadrenými v tomto
rozsudku, odlišovať osobitné konania, ktoré Zákon o VO predpokladá – (i) konanie o preskúmanie
úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy a (ii) konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po
uzavretí zmluvy a v prípade, ak bude mať za to, že sú dané dôvody, aby začal konanie o preskúmanie

úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, bude povinný dodržiavať procesné pravidlá, ktoré stanovuje
Zákon o VO.

52. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej

výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. b/ SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jehozamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).