Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 17, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 16Sas/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106245
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106245.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štefčekovou, v právnej

veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E. F. G., právne zastúpená:
Legal s.r.o., so sídlom Vajanského 384/12, 966 22 Lutila, IČO: 47 248 726, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa,ústredie,sosídlomUl.29.augustač.8-10,81363Bratislava,IČO:30807484,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej „prvostupňový správny orgán“) na základe
žiadosti žalobkyne o priznanie nemocenskej dávky tehotenského č. TAD01246 rozhodla rozhodnutím
č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 30.05.2023 tak, že žalobkyni podľa § 30 písm. a) a § 32 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej zákon č. 461/2003 Z. z.“) nepriznala nárok na tehotenské
v období od 11.04.2023 do ukončenia dôvodu na poskytovanie tehotenského.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom sa
odvolávala na § 30 písm. a), § 47a, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 26 ods. 1 písm.§ 26 ods. 6 a § 32 ods.

5 zákona č. 461/2003 Z. z. Poukázala na zákonné ustanovenia, ktorými sa mala Sociálna poisťovňa
pri rozhodovaní o nároku na tehotenské v jej prípade riadiť, pričom súhlasila s tvrdením, že jej povinné
nemocenské poistenie zaniklo 25.11.2021. Žalobkyňa sa domnievala, že spĺňala podmienky nároku
na tehotenské ako poistenkyňa, nie ako zamestnankyňa z dôvodu, že počas vyplácania rodičovského
príspevku, kedy sa starala o dieťa do troch rokov veku, bola povinne dôchodkovo poistená. Uviedla,
že spĺňa podmienku tehotenstva a 270 dní nemocenského poistenia v období od 11.04.2021 do
11.04.2023, do ktorého započítala aj obdobie poberania materského, obdobie prerušenia poistenia

z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky až do ukončenia pracovného pomeru.
3.Sociálnapoisťovňa,ústredie(ďalej„žalovaná“)rozhodnutímč.XXXXX-X/XXXX-XXzodňa11.08.2023
(ďalej „napadnuté rozhodnutie“) vo veci nepriznania nároku na tehotenské, zmenila výrok rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu tak, že slová „podľa § 30 písm. a) a § 32 ods. 2 zákona“ nahradila
slovami „podľa § 30 písm. a) a § 32 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov“, v ostatnom
odvolanie žalobkyne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že

žalobkyňa nesplnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenské dávky zamestnanca, konkrétne
podmienku existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty, ktorú zákon vyžaduje
v § 30 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. Na prípad žalobkyne
podľa žalovanej nebolo možné aplikovať ani výnimku z tejto podmienky uvedenú v § 47a ods. 3 písm.a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 426/2020 Z. z. z dôvodu, že prerušenie povinného
nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnanca u zamestnávateľa z dôvodu čerpania rodičovskej
dovolenky trvalo v období od 25.11 2021 do 31.08.2022, pričom dňa 11.04.2023 (teda v deň začiatku

27. týždňa pred očakávaným termínom pôrodu určeným lekárom) v zmysle § 47a ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. žalobkyni netrvalo obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca
z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa síce poberá rodičovský
príspevok poskytovaný z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR z dôvodu starostlivosti o dieťa a v tej
súvislosti je povinne dôchodkovo poistená ako tzv. poistenec štátu, ale toto obdobie nebolo možné

považovať za obdobie prerušenia nemocenské poistenia s ohľadom na to, že pracovný pomer žalobkyne
po 31.08.2022 už netrval. Žalovaná zároveň uviedla, že z dôvodu nesplnenia všeobecných podmienok
nároku na nemocenské dávky u žalobkyne, nebolo dôvodné skúmať splnenie osobitných podmienok
nároku na tehotenské podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 426/2020 Z. z.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej tiež vyplynulo, že u žalobkyne nebolo evidované žiadne ďalšie
nemocenské poistenie, resp. poistný vzťah, z ktorého by bolo možné posúdiť nárok na tehotenské.

Správna žaloba - žalobné body
4. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 06.10.2023 domáhala preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.08.2023, ako aj zrušenia
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX
zo dňa 30.05.2023. Namietala nesprávnosť rozhodnutia žalovanej z dôvodu arbitrárnosti a z dôvodu,

že žalovaná podľa žalobkyne rozhodla v rozpore so zákonom na základe nesprávnej úvahy pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
5. Žalobkyňa poukázala na priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom, zdôraznila,
že prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia ustálil, že žalobkyni nevznikla
ochranná lehota. Podľa žalobkyne je obsah odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho

orgánuvrozpores§209ods.4zákonač.461/2003Z.z.,pretožeznehonevyplýva,ktoréskutočnostiboli
podkladomnarozhodnutie,akýmiúvahamibolkonajúciorgánvedenýprihodnotenídôkazovapripoužití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Rozhodnutie považovala za arbitrárne, pretože
neobsahovalo vysvetlenie, ako prvostupňový správny orgán dospel na základe zistených skutočností
a ustáleného právneho stavu k svojmu rozhodnutiu. Namietla tiež jeho rozpor s § 47a ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z., z ktorého vyplývajú podmienky pre priznanie nemocenskej dávky tehotenského, na ktoré
ustanovenia zákona sa prvostupňový správny orgán ani neodvolával v súvislosti s výrokom rozhodnutia.
6. Vo vzťahu k skutočnosti, že si žalobkyňa uplatnila nárok na tehotenské z poistného vzťahu
zamestnanec u zamestnávateľa, poukázala na to, že Sociálna poisťovňa umožňuje uplatniť nárok na
nemocenské dávky prostredníctvom elektronického formulára „Žiadosť o tehotenské“ len v postavení

zamestnanca, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo dobrovoľne
nemocensky poistenej osoby. Z obsahu odôvodnenia žalovanej vyplynulo, že Sociálna poisťovňa
uplatnený nárok posudzuje bez ohľadu na označenie poistného vzťahu, na základe ktorého si žiadateľ
nárok uplatní, skúma iba splnenie podmienok pre jeho priznanie. Tvrdila, že sa jedná o vadu formulára
nespôsobenú žalobkyňou a žalovaná mala posúdiť jej nárok s ohľadom na splnenie podmienok podľa

§ 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., bez ohľadu na túto skutočnosť.
7. K odôvodneniu rozhodnutia žalovanej v znení „tehotenské je nemocenskou dávkou, ktorú poskytuje
Sociálna poisťovňa poistenkyniam od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným
lekárom do skončenia tehotenstva, má slúžiť na pokrytie zvýšených finančných nákladov v súvislosti s
tehotenstvom a prípravou na narodenie dieťaťa u zamestnankyne alebo povinne nemocensky poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osoby (DNPO),
t.j. fyzických osôb zúčastnených na niektorej časti systému nemocenského poistenia“ uviedla, že je
v rozpore so zákonom, konkrétne s osobitnými podmienkami vzniku nároku na tehotenské podľa §
47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Tvrdenie žalovanej o nevyhnutnosti splnenia všetkých podmienok
stanovených zákonom pre vznik nároku na niektorú z dávok nemocenského poistenia a kumulatívnom

splnení všeobecných a osobitných podmienok poprela ako nepravdivé z dôvodu, že podľa nej zo zákona
kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie dávky tehotenského nevyplýva.
1. Žalobkyňa poukázala na piaty diel druhej časti zákona č. 461/2003 Z. z. obsahujúci úpravu
tehotenského,definujúciosobitnýsubjektoprávnenýnapriznanienároku–poistenkyňa,ktorájetehotná.
Zároveň zdôraznila skutočnosť, že všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky podľa § 30

a § 31 zákona č. 461/2003 Z. z. sú špecifikované voči subjektom v právnom postavení zamestnanca,
povinnenemocenskypoistenejsamostatnezárobkovočinnejosobyadobrovoľnenemocenskypoistenej
osoby a sú odlišné od podmienok uvedených v § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa žalobkyne
ak nespĺňala definíciu pojmov zamestnanca, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovočinnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby v čase podania žiadosti, všeobecné podmienky
stanovené v § 30 a § 31 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na ňu nevzťahovali a tieto ustanovenia nebolo
možné aplikovať v procese rozhodovania o nároku na tehotenské žalobkyne podľa § 47a ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z. z.
2. Žalobkyňa tvrdila, že v období podania žiadosti č. TAD01246 bola povinne dôchodkovo poistená
s odkazom na § 6 ods. 1, § 15 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 1 písm. a)
zákona č. 461/2003 Z. z., a preto pokiaľ spĺňala ostatnú podmienku uvedenú v § 47a ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., spĺňala zároveň podmienky určené zákonom pre priznanie nároku na tehotenské.

Konštatovala, že osobitná právna úprava má prednosť pred všeobecnou a keďže piaty diel druhej časti
zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje osobitné podmienky nároku na tehotenské, žalovaná sa v rozhodnutí
mala zaoberať splnením týchto podmienok a nie ich posudzovať kumulatívne.
Vyjadrenie žalovaného
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.02.2024 zotrvala na názore, že napadnuté rozhodnutie
a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so

zákonom na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, preto navrhla podanú žalobu
zamietnuť.
4. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že žalovaná umožňuje uplatniť nárok na nemocenské dávky
prostredníctvom elektronického formulára - Žiadosť o tehotenské (nárok uplatnený počas krízovej
situácie) len v postavení zamestnanca, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej

osoby alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, žalovaná uviedla, že ide o skutočnosť
vyplývajúcu z účelu tehotenského, a to, že ide o nemocenskú dávku, ktorá má slúžiť na pokrytie
zvýšených finančných nákladov v súvislosti s tehotenstvom a prípravou na narodenie dieťaťa
u zamestnankyne alebo povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo
dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, teda fyzických osôb zúčastnených na niektorej časti systému

nemocenského poistenia.
5. Žalobkyňa si nesprávne vysvetlila vyjadrenie žalovanej, že „bez ohľadu na to, o akú nemocenskú
dávku ide, prípadne, z akého poistného vzťahu si žiadateľ nárok na nemocenskú dávku uplatnil,
poistencovi vzniká nárok na nemocenskú dávku...“. Z tohto tvrdenia podľa žalovanej vyplýva, že splnenie
všetkých podmienok nároku na nemocenskú dávku (všeobecných aj osobitných) sa skúma vždy, pri

každej nemocenskej dávke (nemocenské, materské, ošetrovné, tehotenské a vyrovnávacia dávka)
a vždy pri každom poistnom vzťahu, z ktorého je nárok na tehotenské uplatnený. Inak povedané
neexistuje poistný vzťah alebo nemocenská dávka, pri ktorej by sa splnenie všetkých zákonných
podmienokneskúmalo.Pretožalovanánesúhlasilastvrdenímžalobkyneovadeformuláraažežalovaná
malaposudzovaťsplneniepodmienkyuvedenejv§47aods.1zákonač.461/2003Z.z.individuálne,bez

ohľadu na splnenie podmienky trvania, resp. plynutia ochrannej lehoty z niektorého z poistných vzťahov.
6. Ak by žalovaná postupovala v zmysle požiadaviek žalobkyne, teda, ak by sa ustanovenia týkajúce
sa osobitných podmienok jednotlivých nemocenských dávok posudzovali samostatne, bez vzájomnej
súvislostianajmäbeznadväznostinavšeobecnépodmienkynárokunanemocenskédávky,ustanovenia
§ 30, §31 a § 32 by nemali význam a opodstatnenie. Z logického výkladu zákona a obsahu predmetných

ustanovení je zrejmé, že ustanovenia o všeobecných podmienkach nároku na nemocenské dávky sa
vzťahujú na všetky nemocenské dávky a v prvom rade je potrebné určiť pre jednotlivé poistné vzťahy
podmienky nároku na akúkoľvek nemocenskú dávku. Osobitnú podmienku uvedenú v § 47a ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno aplikovať podľa žalovanej samostatne, resp. bez vzájomnej súvislosti
a nadväznosti na všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky podľa § 30 a nasl. zákona. V tejto

súvislosti žalovaná poukázala aj na svoje webové sídlo, kde sú v sekcii tehotenské uvedené všetky
zákonom vyžadované podmienky, ktorých splnenie sa kumulatívne vyžaduje pre priznanie nároku na
tehotenské. Taktiež je tam uvedené, že „Tehotenské sa poskytuje tehotnej žene, ktorá je nemocensky
poistená v Sociálnej poisťovni“.
7. Žalovaná zdôraznila, že pojem poistenkyňa pre účely posúdenia nároku na tehotenské nie je

osobitným subjektom oprávneným na priznanie nároku na tehotenské. V súvislosti s jej tvrdením, že
trvaním povinného dôchodkového poistenia splnila podmienky pre priznanie nároku na tehotenské,
pretože je poistenkyňou podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a teda ja poistenkyňou v zmysle §
47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., žalovaná zotrvala na svojom vyjadrení uvedenom v napadnutom
rozhodnutí o tom, že nemocenskú dávku poskytovanú z nemocenského poistenia možno priznať iba za

predpokladu, že žiadateľ o túto dávku je v deň vzniku dôvodu na túto dávku nemocensky poistený alebo
mu v tento deň plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia. Skutočnosť, že žalobkyňa
bola v čase vzniku dôvodu na poskytnutie tehotenského povinne dôchodkovo poistená nebola dôvodom,
resp. splnením zákonnej podmienky pre priznanie tehotenského. V súvislosti s dôchodkových poistenímžalovaná poukázala na znenie § 14 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa z dôchodkového
poistenia za podmienok ustanovených zákonom poskytujú dôchodkové dávky zo starobného poistenia
a z invalidného poistenia.

8. V kontexte uvedeného žalovaná poukázala na to, že nemocenské dávky sú upravené v druhej hlave,
prvej časti zákona č. 461/2003 Z. z., pričom všeobecné podmienky nároku na všetky nemocenské
dávky sú upravené v prvom diele, v ustanoveniach § 30, § 31 a § 32. Z hľadiska obsahu je zrejmé
a preukázateľné, že zákon v tejto časti vymedzuje podmienky týkajúce sa trvania nemocenského
poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty určeného okruhu osôb, ktoré majú nárok na nemocenské

dávky z nemocenské poistenia. V prípade podania žiadosti o priznanie nemocenskej dávky ide
o základný predpoklad priznania nemocenskej dávky, pričom ide o podmienky, ktoré musia byť splnené
vždy, bez ohľadu na to, o akú nemocenskú dávku poistenec žiada. Až v druhom až šiestom diele druhej
hlavy prvej časti zákona sú uvedené osobitné podmienky, pre tú - ktorú nemocenskú dávku a vzhľadom
na rozdielnu povahu jednotlivých nemocenských dávok, sú v zákone upravené v samostatných dieloch.
Podľa žalovanej napriek tomu, že všeobecné a osobitné podmienky nároku na nemocenské dávky sú

upravené v samostatných dieloch, nemožno tieto ustanovenia považovať za nezávislé a bez vzájomnej
súvislosti. Naopak, splnenie všeobecných aj osobitných podmienok zákon vyžaduje kumulatívne, a to
v poradí, že najskôr musia byť splnené všeobecné podmienky nároku a až následne po ich splnení
žiadateľom, je možné zo strany pobočky pristúpiť k posudzovaniu osobitných podmienok tej ktorej
nemocenskej dávky. Zákon zároveň v siedmom diele druhej hlavy prvej časti zákona upravuje spoločné

ustanovenia o nemocenských dávkach.
9. Na záver vyjadrenia žalovaná konštatovala, že s ohľadom na štruktúru zákonnej úpravy
nemocenských dávok, nemožno jednotlivé diely zákona a jeho jednotlivé ustanovenia posudzovať
samostatne, ale naopak, vo vzájomnej súvislosti a najmä v potrebnej nadväznosti. Z uvedeného podľa
žalovanej vyplýva, že v prípade podmienky nároku na tehotenské uvedenej v § 47a zákona č. 461/2003,

ako aj ďalších podmienok nároku na tehotenské upravených v § 47b a § 47c, nejde o osobitnú úpravu
nároku na tehotenské, ktorá má prednosť pred ustanoveniami týkajúcimi sa všeobecných podmienok
nároku na nemocenské dávky v zmysle § 30, § 31 a § 32 zákona č. 461/2003 Z. z.
Replika
10. Žalobkyňa v replike zo dňa 04.03.2024 zotrvala na predošlých tvrdeniach a uviedla, že žalovaná

nijako nespochybnila, že žalobkyňa splnila podmienky nároku na tehotenské uvedené v § 47a ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. Tvrdenie žalovanej o tom, že najskôr musia byť splnené všeobecné podmienky
uvedené v § 30 až 32 zákona č. 461/2003 Z. z. považovala za nesprávne, pretože zákon neuvádza,
že podmienky na splnenie nároku pri jednotlivých nemocenských dávkach (§ 33 až § 53) sú osobitnými
podmienkami,ktorésúvovzťahukvšeobecnýmpodmienkamvovzťahusubsidiarityamusiabyťsplnené

vždy kumulatívne. Podľa žalobkyne sa toto tvrdenie žalovanej zakladá len na jej výklade, ktorý nemá
oporu v texte zákona.
11. Žalobkyňa poukázala na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje samostatne pri každej nemocenskej
dávke podmienky pre priznanie nároku a zároveň upravuje aj všeobecné podmienky nároku na
nemocenskédávky,ktorésúvšakvymedzenéosoboužiadateľaazaväzujúlensubjektyvnichoznačené.

Podľa jej tvrdenia, pokiaľ sa jedná o „VŠEOBECNÉ PODMIENKY NÁROKU NA NEMOCENSKÉ
DÁVKY“ (§ 30, 31 a 32), tieto ustanovenia zákona definujú podmienky nároku na nemocenské dávky
vo vzťahu ku konkrétnym, presne špecifikovaným subjektom (zamestnanec § 4b, povinne nemocensky
poistená samostatne zárobkovo činná osoba § 5 a § 14 ods. 1 písm. b), dobrovoľne nemocensky
poistená osoba § 14 ods. 2), ktorých význam tá istá právna norma aj definuje. Žalobkyňa uviedla,

že nespadá pod okruh subjektov určený v ustanoveniach § 30 až § 32 zákona č. 461/2003 Z. z, pričom
osoba, ktorej zákon priznáva nárok na tehotenské („poistenkyňa, ktorá je tehotná“) nemusí byť totožná
ani s jedným zo subjektov vymedzených vo všeobecných podmienkach, tak ako je to aj v prípade
žalobkyne. Ustanovenie § 32 zákona č. 461/2003 Z. z. pri ochrannej lehote síce uvádza subjekt -
poistenec, resp. poistenkyňa, avšak len v súvislosti s dĺžkou ochrannej lehoty. Nutnosť, aby bol žiadateľ

po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote sa vyžaduje len v predošlých ustanoveniach
§ 30 a 31 pre subjekty - zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná
osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Ak poistenkyňa, ktorá je tehotná, nie je zároveň
subjektom uvedeným v § 30 a 31 nemá v žiadnom ustanovení zákona uloženú povinnosť byť v ochrannej
lehote. Nedôslednosť zákonnej úpravy nemôže byť na ujmu žalobkyne a žalovaná nemôže od žalobkyni

vyžadovať splnenie povinností nad rámec zákona.
12. Žalobkyňa namietala ako nepravdivé tvrdenie žalovanej o tom, že pojem poistenkyňa pre účely
posúdenia nároku na tehotenské nie je osobitným subjektom oprávneným na priznanie nároku na
tehotenské, poukázala pritom na znenie § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v ktorom je akoosoba, ktorej patrí nárok na tehotenské uvedený osobitný subjekt - poistenkyňa, ktorá je tehotná. Ďalej
zdôraznila, že § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. definuje, kto je poistencom, pričom ním je aj fyzická
osoba dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Tvrdenie žalovanej,

že žalobkyňa musí byť v čase posudzovania nároku nemocensky poistená alebo v ochrannej lehote
považovala vzhľadom na uvedené za nepravdivé. Žalobkyňa spĺňala zákonnú definíciu poistenkyne
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v čase posudzovania svojho nároku.
13.Žalobkyňanamietalatiežtvrdeniežalovanej,žeuplatnenienárokunanemocenskédávkyvpostavení
zamestnanca, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo dobrovoľne

nemocensky poistenej osoby, vyplýva z účelu tehotenského. Poukázala na účel tehotenského, ktorý
vyplýva z § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. teda, že nemocenské poistenie je poistenie slúžiace aj
na zabezpečenie príjmu v dôsledku tehotenstva. Žalobkyňa bola tiež nemocensky poistená a tiež sa jej
znížil príjem v dôsledku tehotenstva (keďže nastúpila na materskú a následne rodičovskú dovolenku).
O to viac sa javí jej záujem naliehavejší, keďže počas starostlivosti o maloleté dieťa jej zanikol
pracovný pomer. Výklad žalovanej o účele nemocenskej dávky tehotenské považovala žalobkyňa

za diskriminačný, pretože uplatnenie nároku priznáva len osobám nemocensky poisteným alebo v
ochrannej lehote. Žalovaná podľa nej úplne ignoruje fakt, že nárok na tehotenské je zo zákona priznaný
poistenkyni, ktorá je tehotná a zákon pojem poistenkyňa vykladá širšie ako len osoby nemocensky
poistené.
14. Žalobkyňa ďalej uviedla, že svoj nárok si uplatňuje z dôvodu, že sa riadne podieľala na systéme

nemocenského poistenia v období, ktoré vyžaduje zákon (270 dní v posledných dvoch rokoch pred
začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom), preto namietala tvrdenie
žalovanej, že si žiada vyplatiť nemocenskú dávku z dôchodkového poistenia, z ktorého sa poskytujú
len dôchodkové dávky. Žalobkyňa v žiadosti nešpecifikovala, z akých prostriedkov má byť vyplácaná
dávka tehotenské, alokácia zdrojov na výplatu nemocenskej dávky je vo výlučnej sfére žalovanej.

Pokiaľ žalovaná tvrdí, že nemôže žalobkyni priznať nárok na tehotenské z dôvodu jej neúčasti na
systéme nemocenského poistenia, uvedené tvrdenie je nesprávne a zavádzajúce. Žalobkyňa sa stane
súčasťou systému nemocenského poistenia momentom rozhodnutia žalovanej o priznaní nároku na
dávku tehotenské, a teda od uvedeného momentu neexistuje prekážka na strane žalovanej brániaca
výplate priznanej dávky.

15. Podľa žalobkyne má žalovaná pri posudzovaní žiadosti o tehotenské skúmať, či je osoba žiadateľky
poistenkyňou v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. a nie len to, či má voči nej trvajúci poistný vzťah v
rámci nemocenského poistenia. Nepopierala, že žalovaná má posudzovať aj splnenie všeobecných
podmienok nároku na nemocenskú dávku, avšak má rozlišovať, kedy žiadateľa zaväzujú a kedy nie.
Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v prípade „osobitných podmienok“ zákon rovnako rozlišuje

medzi špecifickými subjektami, ktoré majú nárok na nemocenskú dávku, keď v prípade nároku
na „nemocenské“ určuje osobitné podmienky pre „zamestnanca“ a „povinne nemocensky poistenú
samostatne zárobkovo činnú osobu“ (§ 33 ods. 1) a „dobrovoľne nemocensky poistenú osobu“ (§ 33
ods. 2), v prípade nároku na „ošetrovné“ určuje osobitné podmienky pre „poistenca“ (§ 39 ods. 1) a
„dobrovoľne nemocensky poistenú osobu“ (§ 39 ods. 2), v prípade nároku na „vyrovnávaciu dávku“

určuje osobitné podmienky pre „zamestnankyňu“ (§ 44 ods. 1, 2), v prípade nároku na „tehotenské“
určuje osobitné podmienky pre „poistenkyňu, ktorá je tehotná“ (§ 47a ods. 1), v prípade nároku na
„materské“ určuje osobitné podmienky pre „poistenkyňu, ktorá je tehotná“ (§ 48 ods. 1) a pre „iného
poistenca“ (§ 49 ods. 1). Podľa žalobkyne z obsahu právnej normy jasne vyplýva, ktorý subjekt musí
splniť konkrétne podmienky (všeobecné alebo „osobitné“) pre konkrétnu dávku. Vzhľadom na uvedené

preto nemôže obstáť argumentácia žalovanej, že ak by pri nároku žalobkyne netrvala na splnení
všeobecných podmienok, tieto by stratili v zákone svoj zmysel.
16. Žalobkyňa aj naďalej zotrvala na tvrdení, že formulár žalovanej na priznanie nemocenskej dávky
tehotenské je chybne koncipovaný, poukázala na rozdielnosti pri podávaní formulára v elektronickej
a listinnej podobe a následného posudzovania nároku žiadateľa. Žalovaná podľa žalobkyne bez opory v

zákone aplikuje rozdielny postup pri podávaní žiadosti elektronicky a listinne (pri elektronickom formulári
kladie žiadateľovi povinnosť vyplniť poistný vzťah, pri listinnom formulári takúto povinnosť nevyžaduje),
pričom je podľa jej názoru irelevantné, z akého poistného vzťahu si žalobkyňa podala žiadosť o
tehotenské, keďže zo zákona má nárok poistenkyňa, ktorá je tehotná a takýto poistný vzťah nie je možné
vo formulári uviesť. Ak si aj žalobkyňa podala žiadosť z poisteného vzťahu zamestnanec (keďže pri

elektronickom formulári musela vybrať jednu z možností), táto skutočnosť z nej nerobí zamestnanca na
účely zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobkyňa zdôraznila, že uvedenie údaja o poistnom vzťahu neumožňuje
žalovanej zúžiť posudzovanie nároku na nemocenskú dávku len na uvedený poistný vzťah a žalovanámá povinnosť posudzovať nárok žiadateľa z akéhokoľvek poistného vzťahu, čo vyplýva aj zo samotného
vyjadrenia žalovanej vo vzťahu k posudzovaniu žiadosti o dávku bez uvedenia poistného vzťahu.
17. Na záver žalobkyňa k poukazu žalovanej na svoje webové sídlo, na ktorom majú byť uvedené

zákonom vyžadované podmienky, ktorých splnenia sa kumulatívne vyžaduje pre splnenie nároku na
priznanie tehotenského uviedla, že žalovaná nie je oprávnená vykladať zákon záväzne pre tretie osoby,
toto oprávnenie patrí iba súdu, preto vyjadrenie žalovanej v tejto časti považovala za bezpredmetné
k meritu veci.
Duplika

18. Žalovaná právo dupliky nevyužila.
19. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“), (účastníci konania
nepožiadali o nariadenie pojednávania a ani súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie
nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 17.02.2025 bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a

na webovej stránke súdu dňa 10.02.2025 v zmysle § 137 ods. 4 SSP.
20. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutia žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v
rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná
o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými

bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním
veci dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná.
Právny rámec
21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“)
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

22. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
23. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon č. 461/2003 Z.
z.“) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty
alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej
neschopnosti, tehotenstva a materstva.
25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je

nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
26. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. z nemocenského poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to
a) nemocenské,
b) ošetrovné,

c) vyrovnávacia dávka,
d) tehotenské,
e) materské.
27. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinne nemocensky poistení sú
a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a § 4b,

b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9
písm. a).
28.Podľa§14ods.2zákonač.461/2003Z.z.dobrovoľnenemocenskypoistenáosobamôžebyťfyzická

osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na
prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak nie je povinne nemocensky poistená a
a) nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
b) nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a

c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.
29. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote ab) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

30. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo
činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento
zákon neustanovuje inak, ak
a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia a

b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom
vznikoldôvodnaposkytnutienemocenskejdávky,zaobdobieodprvéhovznikunemocenskéhopoistenia
povinnenemocenskypoistenejsamostatnezárobkovočinnejosobyadobrovoľnenemocenskypoistenej
osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich
kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka

zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na
nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
31. Podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské,
ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným
lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako.

32. Podľa § 47a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27.
týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva.
33. Podľa § 47a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia
a) nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného
predpisu,

b) povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na
rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu36) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky
poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby; § 31 ods. 3 sa použije
primerane.
Posúdenie veci správnym súdom

34. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. V zmysle § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úloha súdu v správnom
súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani

pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe
žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom

predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej
správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo
32/2014). V danom prípade sú pre rozhodovanie o žiadosti žalobkyne na priznanie nemocenskej dávky
tehotenského,podmienkyvznikunárokunatútonemocenskúdávkuupravenévzákoneč.461/2003Z.z.
35. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/

XXXX-XX zo dňa 11.08.2023, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad
Hronom č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 30.05.2023 o nepriznaní nároku žalobkyni na tehotenské
v období od 11.04.2023 do ukončenia dôvodu na poskytovanie tehotenského podľa § 30 písm. a) a
§ 32 zákona č. 461/2003 Z. z., zmenila výrok tohto rozhodnutia iba v rozsahu, že slová „podľa § 30
písm. a) a § 32 ods. 2 zákona“ nahradila slovami „podľa § 30 písm. a) a § 32 ods. 2 zákona v znení

neskorších predpisov“ a v ostatnom odvolanie žalobkyne podľa § 218 ods. 2 zákona 4. 461/2003 Z.
z. zamietla. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa nesplnila všeobecnú podmienku nároku
na nemocenské dávky zamestnanca, konkrétne podmienku existencie nemocenského poistenia, resp.
plynutia ochrannej lehoty vyžadovanej § 30 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., na jej prípad nebolo
možné aplikovať ani výnimku z tejto podmienky uvedenú v § 47a ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003

Z. z. s ohľadom na to, že dňa 11.04.2023 (teda v deň začiatku 27. týždňa pred očakávaným termínom
pôrodu určeným lekárom) v zmysle § 47a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobkyni netrvalo obdobie
prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.
S ohľadom na to, že žalobkyňa nesplnila všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky, žalovanáneskúmalasplnenieosobitnýchpodmienoknárokunatehotensképodľa§47aods.1zákonač.461/2003
Z. z. Žalobkyňa v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzila podstatu svojej
argumentácie tak, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné z dôvodu, že splnila podmienky pre priznanie

nároku na tehotenské, pretože v rozhodnom období bola nemocensky poistená a v období podania
žiadosti o priznanie nemocenskej dávky tehotenského č. TAD01246 bola dôchodkovo poistená, na
základe čoho spĺňala osobitné podmienky uvedené v § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pre priznanie
nároku na tehotenské.
36. V konaní bolo sporné, či žalobkyňa splnila podmienky pre priznanie nároku na priznanie

nemocenskej dávky tehotenského. Rozhodujúce v predmetnej veci bolo posúdenie, či správne orgány
postupovali správne, keď za účelom rozhodovania o žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na
nemocenskú dávku tehotenské posudzovali najskôr splnenie všeobecných podmienok nároku na
nemocenské dávky uvedené v § 30 až § 32 zákona č. 461/2003 Z. z., respektíve, či je možné osobitnú
podmienku ustanovenú v § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. aplikovať samostatne, teda bez
vzájomnej súvislosti a nadväznosti na všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky podľa § 30

a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z.
37. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa bola registrovaná ako
zamestnanec u zamestnávateľa Základná škola s materskou školou, Stará Kremnička v období od
15.10.2018 do 31.08.2022 a tento pracovnoprávny vzťah jej založil povinné nemocenské poistenie
zamestnanca, ktoré žalobkyni trvalo v období od 15.10.2018 do 24.11.2021, pričom v období od

25.11.2021 do 31.08.2022 bolo prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa si
elektronickým formulárom Žiadosť o tehotenské zo dňa 19.05.2023 (uplatnenej počas krízovej situácie)
uplatnila nárok na tehotenské, ku ktorému priložila Žiadosť o tehotenské č. TAD01246, na ktorej jej
ošetrujúca lekárka potvrdila, že podľa lekárskeho vyšetrenia nastane u nej pôrod pravdepodobne
dňa 17.10.2023. Žalobkyňa v tejto žiadosti uviedla, že nárok na tehotenské si uplatňuje z poistného

vzťahu zamestnanec u zamestnávateľa. Dňa 25.11.2021 žalobkyni vzniklo s poukazom na § 26 ods.
1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. prerušenie povinného nemocenského poistenia zamestnanca
u zamestnávateľa z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Následne dňa 31.08.2022 žalobkyňa
ukončila pracovný pomer so zamestnávateľom, na základe čoho ku dňu 31.08.2022 zanikla registrácia
žalobkyne ako zamestnanca u zamestnávateľa a súčasne k tomuto dňu bolo skončené aj prerušenie

povinného nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnanca u zamestnávateľa. Vzhľadom k tomu,
že k 31.08.2022 došlo k ukončeniu pracovného pomeru a povinné nemocenské poistenie žalobkyni
ako zamestnancovi u zamestnávateľa nebolo od 01.09.2022 obnovené, deň vzniku prerušenia
povinného nemocenského poistenia (25.11.2021) v zmysle § 26 ods. 6 zákona č. 461/2023 Z. z. sa
posudzoval rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia. Z uvedeného vyplynulo, že povinné

nemocenské poistenie žalobkyne ako zamestnanca u zamestnávateľa naposledy trvalo 24.11.2021
a týmto dňom zaniklo.
38. Správny súd s ohľadom na žalobné námietky považoval na úvod za nevyhnuté vymedziť niektoré
základné pojmy upravené zákonom č. 461/2003 Z.z., ako aj poukázať na systematiku zákona č.
461/2003 Z. z. Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, založené na platení odvodov

a poberaní dávok, ktorého úlohou je ochrániť veľkú časť obyvateľstva pred rizikami v živote, ako aj
zabezpečiťprerozdeleniepríjmovvnárodnomhospodárstve.Právnehoupravujezákonč.461/2003Z.z.
o sociálnom poistení, pričom sociálne poistenie podľa § 120 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vykonáva
Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. V zmysle
ustanovenia § 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozsah sociálneho poistenia tvorí päť samostatných poistných

systémov, a to nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie
a poistenie v nezamestnanosti. Ustanovenie § 13 zákona č. 461/2003 Z. z. vymedzuje jednotlivé
dávky poskytované z toho - ktorého systému sociálneho poistenia, pričom medzi nemocenské dávky,
ktoré sú za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytované z nemocenského poistenia patria -
nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, tehotenské a materské. Osobný rozsah nemocenského

poistenia je upravený v § 14 zákona č. 461/2003 Z. z. a v zmysle tohto ustanovenia sa rozlišuje
medzi povinne nemocensky poistenou osobou, ktorou je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a § 4b
a samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá dosiahla príjem alebo výnos v zákonom stanovenej výške
a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou (§14 ods. 2). Zo systematiky zákona č. 461/2003 Z. z.
vyplýva, že v prvom diely druhej hlavy (nemocenské dávky) sú vymedzené všeobecné podmienky

nároku na nemocenské dávky (ako to aj vyplýva zo samotného názvu tohto dielu „Všeobecné
podmienky nároku na nemocenské dávky“), to znamená na všetky nemocenské dávky poskytované
z nemocenského poistenia (§ 30 - § 32) a v druhom až šiestom diely sú upravené osobitné podmienky
nárokov na konkrétne nemocenské dávky.39. Z vyššie uvedeného v logickej nadväznosti na systematiku zákona č. 461/2003 Z. z. preto
podľa názoru správneho súdu, tak ako aj správne konštatovala žalovaná vyplýva, že pri posudzovaní
nároku na nemocenskú dávku je potrebné splnenie jednak všeobecných podmienok vyžadovaných

zákonom, ako aj osobitných podmienok. Tieto podmienky na seba nadväzujú, treba ich vykladať vo
vzájomných súvislostiach a nie je možné ich interpretovať a posudzovať samostatne a oddelene.
Pokiaľ si preto žalobkyňa uplatňovala podanou Žiadosťou zo dňa 19.05.2023 nárok na nemocenskú
dávku tehotenské, bolo nevyhnutné, aby pre priznanie tejto dávky spĺňala jednak všeobecné, ako
aj osobitné podmienky nároku na tehotenské. Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán preto

postupovali správne, keď sa najskôr pri posudzovaní nároku žalobkyne na tehotenské, zamerali na
splnenie všeobecných podmienok uvedených v § 30 až 32 zákona č. 461/2003 Z. z. Ustanovenia
týkajúce sa nemocenskej dávky tehotenské (§47a a nasl.) nemožno považovať za osobitné ustanovenia
v zmysle, že majú prednosť pred ustanoveniami týkajúcimi sa všeobecných podmienok nároku na
nemocenské dávky uvedenými v § 30 - § 32 zákona č. 461/2003 Z. z.
40. K tvrdeniu žalobkyne uvedenému v správnej žalobe o tom, že zákon č. 461/2003 Z. z. v § 47a

ods. 1 definuje osobitný subjekt oprávnený na priznanie nároku, ktorým je „poistenkyňa, ktorá je
tehotná“ s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v období podania Žiadosti č. TAD0124 povinne
dôchodkovo poistená s odkazom na § 6 ods. 1, § 15 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 2 písm. a) a §
22 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., na základe čoho podľa žalobkyne spĺňala podmienky
určené zákonom pre priznanie nároku na tehotenské, správny súd uvádza, že uvedené nemá oporu

v zákonnej úprave a túto argumentáciu považoval za vytrhnutú z kontextu znenia predmetného zákona.
§ 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. definuje vo všeobecnosti pojem poistenec, ktorým je fyzická
osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa
tohto zákona. Bolo preto nesprávne tvrdenie žalobkyne založené na tom, že je osobitným subjektom -
poistenkyňou, ktorá je tehotná s odkazovaním naplnenia definície poistenca z dôvodu, že je dôchodkovo

poistená, keď zákon osobný rozsah dôchodkového poistenia a jeho vznik a zánik definuje s ohľadom na
poskytovanie dôchodkových dávok za podmienok ustanovených zákonom z dôchodkového poistenia.
Zároveň okrem splnenia podmienky subjektu „poistenkyne, ktorá je tehotná“, zákon vyžaduje aj splnenie
ďalších nadväzujúcich podmienok, a to nemocenské poistenie v rozsahu najmenej 270 dní v posledných
dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným ošetrujúcim lekárom.

Správny súd konštatuje, že zákon vymedzuje osobný rozsah nemocenského poistenia a tehotenské je
nemocenskoudávkou,ktorájeposkytovanázamestnancovi,povinnenemocenskypoistenejsamostatne
zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, teda fyzickým osobám
zúčastneným na niektorej časti systému nemocenského poistenia. Subjekty, ako aj podmienky vzniku
nároku na tehotenské sú zákonom jasne zadefinované a základným predpokladom pre priznanie nároku

na nemocenskú dávku tehotenské, je splnenie podmienky (bez ohľadu na to, z akého poistného vzťahu
bol nárok na tehotenské uplatnený), že žalobkyňa bola v deň vzniku dôvodu na dávku tehotenské
nemocensky poistená alebo jej v tento deň plynula ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.
Výlučne v prípade tehotenského zákon č. 461/2003 Z. z. pripúšťa výnimku z existencie nemocenské
poistenia upravenú v ustanovení § 47 a ods. 3, podľa ktorého nárok na tehotenské vzniká aj v období

prerušenia nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa
osobitného predpisu. Skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase vzniku dôvodu na poskytnutie tehotenského
povinne dôchodkovo poistená nie je možné považovať za splnenie zákonnej podmienky na priznanie
nároku na nemocenskú dávku tehotenské, keď predpokladom na vznik nároku na nemocenskú dávku
je trvanie nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty po jeho zániku.

41. Správny súd tiež poukazuje na to, že splnenie osobitných podmienok nároku na tehotenské podľa
§ 47a zákona č. 461/2003 Z. z. sa posudzuje pri každom poistnom vzťahu, bez ohľadu na to, či ide
o zamestnanca, povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu alebo dobrovoľne
nemocensky poistenú osobu, a preto ustanovenia týkajúce sa tehotenského, používajú všeobecný
pojem poistenkyňa. Použitie pojmu poistenkyňa v kontexte znenia § 47a zákona č. 461/2003 Z. z.

nemožno vykladať tak, že pre priznanie nároku na dávku tehotenského sa môže jednať o akéhokoľvek
poistenca podľa § 6 ods. 1 zákona bez ohľadu na charakter poistenia. Správny súd na podporu
svojej argumentácie uvádza, že rovnako použitie pojmu poistenkyňa možno vidieť aj v ustanoveniach
týkajúcich sa nároku na materské upravené v § 48 zákona č. 461/2003 Z. z.
42. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaná odôvodnila zamietnutie jej odvolania len pre nesplnenie

podmienok v poistnom vzťahu „zamestnanec“ podľa všeobecných podmienok vzniku nároku na
nemocenské dávky podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. ani táto jej žalobná námietka nemohla
obstáť. Správny súd v intenciách už uvedeného opätovne zdôrazňuje, že zákon č. 461/2003 Z. z.
vymedzuje osobný rozsah nemocenského poistenia a tehotenské je nemocenskou dávkou, ktoráje poskytovaná zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe
alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, teda fyzickým osobám zúčastneným na niektorej časti
systému nemocenského poistenia. Zároveň správny súd uvádza, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí

(tak,akotovyplývazpredposlednéhoodsekujejrozhodnutia)sazaoberalaskutočnosťou,čiužalobkyne
nie je evidované ďalšie nemocenské poistenie alebo poistný vzťah, z ktorého by bolo možné posúdiť
nárok na tehotenské, avšak dospela k záveru, že u žalobkyne žiadne ďalšie nemocenské poistenie ani
poistný vzťah neboli evidované.
43. K žalobnej námietke týkajúcej sa vady elektronického formulára - Žiadosť o tehotenské, na

základe ktorého Sociálna poisťovňa umožňuje uplatniť nárok na nemocenské dávky len v postavení
zamestnanca, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo dobrovoľne
nemocensky poistenej osoby, správny súd uvádza, že nevzhliadol žiaden nedostatok v znení
formulára, keď tak, ako už vyššie uviedol, zo zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva osobný rozsah
nemocenského poistenia, teda subjektov, ktoré sú nemocensky poistené (či už povinne alebo
dobrovoľne) a ktoré za splnenia podmienok pre jednotlivé nároky z nemocenského poistenia sa

môžu domáhať týchto nemocenských dávok. V kontexte uvedeného správne žalovaná konštatovala,
že skutočnosť, že formulár Žiadosť o tehotenské umožňuje uplatniť nárok na nemocenskú dávku
tehotenské len v postavení zamestnanca, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, vyplýva aj z účelu tehotenského, a to, že
ide o nemocenskú dávku, ktorá má slúžiť na pokrytie zvýšených finančných nákladov v súvislosti

s tehotenstvom a prípravou na narodenie dieťaťa u zamestnankyne alebo povinne nemocensky
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, teda
fyzických osôb zúčastnených na niektorej časti systému nemocenského poistenia.
44. Správny súd na podporu svojej argumentácie uvádza, že aj z dôvodovej správy k návrhu
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že účelom zavedenia nového

druhu nemocenskej dávky tehotenského bolo zabezpečenie príjmu na úhradu zvýšených výdavkov
spojených s tehotenstvom podľa uváženia poistenkyne, akými sú napr. strava, ošatenie a iné, pričom
obdobne ako v prípade materského podmienkou nároku na tehotenské je získanie aspoň 270 dní
nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch ku dňu, od ktorého začína plynúť 27. týždeň
pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu. Uvedené má pritom za cieľ predchádzať

účelovým vznikom nemocenského poistenia v záujme získania nároku na tehotenské. Rovnako
ako pri materskom sa aj pri tehotenskom započítava do obdobia 270 dní nemocenského poistenia
potrebného na vznik nároku aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu
čerpaniarodičovskejdovolenkyprizamestnancovi,akoajobdobieprerušeniapovinnéhonemocenského
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva

činnosť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Uvedené bolo prijaté za účelom, aby aj v prípade „reťazových pôrodov“ bol zachovaný nárok na
tehotenské rovnako ako pri materskom. V predmetnom prípade žalobkyňa síce bola na rodičovskej
dovolenke, čím došlo z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v súlade s § 26 ods. 1 písm. e)
zákona č. 461/2003 Z. z. k prerušeniu jej povinného nemocenského poistenia ako zamestnanca

u zamestnávateľa. Následne však jej nárok na tehotenské ( v prípade „reťazenia pôrodov“) nemohol
vzniknúťvsúlades§47aods.3zákonač.461/2003Z.z.zdôvodu,žedňa31.08.2022došlokukončeniu
pracovného pomeru žalobkyne s jej zamestnávateľom, na základe čoho k tomuto dňu zanikla registrácia
žalobkyne ako zamestnanca u zamestnávateľa a súčasne došlo aj k skončeniu prerušenia povinného
nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnanca u zamestnávateľa. Vzhľadom k tomu, že

žalobkyni ako zamestnancovi u zamestnávateľa nebolo odo dňa 01.09.20222 povinné nemocenské
poistenie obnovené, deň vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia, teda deň 25.11.2021
bolo potrebné v súlade s § 26 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. posúdiť rovnako ako zánik povinného
nemocenské poistenia.
45. Z napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že žalovaná sa zaoberala skutočnosťou, či u žalobkyne

boli splnené podmienky na priznanie nároku na tehotenské podľa § 30 až § 32 zákona č. 401/2003
Z. z., zaoberala sa skutočnosťou, či žalobkyňa bola nemocensky poistená, ako aj či žalobkyni
neplynula ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia a či sa na žalobkyňu nevzťahovala
výnimka uvedená v § 47a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná vychádzala z dostatočne
zisteného skutkového stavu, všetky svoje závery dostatočne a zrozumiteľne odôvodnila a vec správne

právne posúdila. Možno prisvedčiť žalobkyni, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo
pomerne stručné, avšak je nevyhnutné zároveň dodať, že napadnuté rozhodnutie, ktoré tvorí v rámci
administratívneho konania s prvostupňovým rozhodnutím jeden celok, dalo dostatočné odpovede na to,
prečo žalobkyni nebol priznaný nárok na nemocenskú dávku tehotenské.46. Správny súd nijako nespochybňuje, že žalobkyňa v určitom období bola nemocensky poistená a že
sa jej znížil v dôsledku tehotenstva (nástupom na materskú a následne rodičovskú dovolenku) príjem,
avšak zároveň dodáva, že zákon pre priznanie nároku na tehotenské ustanovuje podmienky, ktoré

žalobkyňa nesplnila (nebola nemocensky poistená potrebnú dobu) a vzhľadom na uvedené jej žalovaná
a prvostupňový správny orgán nárok na nemocenskú dávku tehotenské nepriznali.
47. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaná (ako aj prvostupňový
správny orgán) postupovala správne, keď za účelom rozhodovania o priznaní nároku žalobkyne
na nemocenskú dávku tehotenské, posudzovala pred splnením osobitných podmienok nároku na

tehotenské aj splnenie všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky upravených v § 30 až
§32 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré podmienky žalobkyňa nespĺňala, a preto správny súd konštatoval
absenciu dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej uplatnených žalobkyňou a žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), keďže žalobkyňa
v konaní úspešná nebol, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu

trov konania ani žalovanému, keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie podľa §
168 SSP, t. j. výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).