Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200529
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200529.5

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská
cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS |
ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 100378108/2020 zo dňa 06.02.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zo dňa 09.04.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09.04.2020 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 09.04.2020 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100378108/2020 zo dňa 06.02.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),

ktorým žalovaný rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č.
101919365/2019 zo dňa 12.08.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2017 v sume 205.819,23 eura tak, že daň vyrubenú podaným daňovým
priznaním v sume 9.342,53 eura zvýšil na sumu 215.161,76 eura. Žalobca s odkazom na § 185 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“)
podal spolu so žalobou aj návrh na priznanie odkladného účinku žaloby.

2. Žalobca konštatoval, že v predmetnom prípade sú splnené všetky procesné podmienky, ktoré na
priznanie odkladného účinku SSP predpokladá – návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a naplnenie
dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Žalobca poukázal na to, že hrozba závažnej ujmy, značnej
hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu napadnutého
rozhodnutia spočíva v tom, že žalobca by sa stal absolútne a objektívne platobne neschopným a pre

svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Napadnuté rozhodnutia sú exekučnými titulmi
na majetok žalobcu, pričom exekúciou by sa žalobca dostal do objektívnej neschopnosti plniť svoje
záväzky,atonielenvočisprávcovidane,alehlavnevovzťahukzamestnancom,sociálnymazdravotným
inštitúciám, obchodným partnerom. Žalobca súčasne poukázal na súdne konania vedené na Krajskom
súde v Prešove a na to, že žalobca využíva všetky právne prostriedky na svoju obranu, ako aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 1S/255/2019, ktorým bol vo veci žalobcu priznaný

odkladný účinok.

3. Následne žalobca uviedol, že priznaním odkladného účinku žalobe sa nevytvorí trvalý stav, pretože
správny súd môže aj bez návrhu uznesenie o odkladnom účinku zrušiť, ak sa v priebehu súdneho
konania preukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tieto medzičasom
odpadli. Správny súd však priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej,

hospodárskej a finančnej škody v prípade žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý v čase podania návrhu
zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky. Len náklady spojené s plnením sipovinností žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu predstavujú
sumu vo výške 390.000,00 eur za jeden kalendárny mesiac, čo predstavuje len zlomok celkových
nákladov žalobcu, nehovoriac o výrobných nákladoch, nákupe vstupov, pravidelných mesačných

splátkach poskytnutých úverov a iných položiek. Žalobca zároveň poukázal na to, že sa nachádzal
v mimoriadne ťažkej finančnej a ekonomickej situácii, a to z dôvodu ochorenia COVID-19 a na to
nadväzujúcich opatrení, ktoré boli prijaté a ktoré sa prejavili uzavretím maloobchodných prevádzok.

4. Nútený výkon rozhodnutí tak podľa žalobcu spôsobí absolútny a nezvratný rozklad žalobcu v dôsledku

nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie,
hospodárskej činnosti a plnenia si povinností žalobcu ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo
bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v činnosti žalobcu.
Žalobca súčasne poukázal na to, že (i) poskytuje pracovné miesta osobám rómskej národnosti a (ii)
zamestnanci žalobcu sú živiteľmi rodín, pričom žalobca zamestnáva aj rodičov neplnoletých detí.

5. Následne žalobca uviedol, že správny súd absolútne nezohľadnil tvorbu účtovnej rezervy vo výške
cca 4,5 mil. eur na daňové záväzky v roku 2017 a účelovú rezervu na úhradu daňových záväzkov
vo výške 1,3 mil. eur v účtovnom roku 2018, rovnako nezohľadnil splácanie splatných daňových
pohľadávok a platobnú disciplínu žalobcu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a správcovi dane, ale
vopred a neodôvodnene odsúdil správny súd žalobcu do roviny daňového dlžníka. Žalobca totižto

pristupuje k plneniu svojich daňových záväzkov riadne a zodpovedne a snaží sa dodržiavať svoju
platobnú disciplínu. Ďalšou hrozbou pre žalobcu je aj neuhradenie záväzkov – preddavkových faktúr voči
dodávateľom, čo bude mať za následok zrušenie dohodnutých obchodných vzťahov. Za predpokladu,
ak by nedošlo k priznaniu odkladného účinku, bude možné realizovať výkon rozhodnutia, následkom
čoho žalobca bude nútený rušiť svoje prevádzky a prepúšťať zamestnancov.

6. Na podporu dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby žalobca poukázal na
rozhodnutia správnych súdov, ktorými došlo k priznaniu odkladných účinkov správnym žalobám ako
žalobcu, tak aj spoločností, ktoré patria do obchodnej skupiny žalobcu. Súčasne uviedol, že z obsahu
riadnej účtovnej závierky žalobcu vystavenej k 31.12.2018 vyplýva, že prevádzkové zdroje nepokrývajú

ani prevádzkové náklady, v dôsledku čoho žalobca tvorí záporný prevádzkový kapitál vo výške –
1.010.681,00 eur a preto je finančná situácia žalobcu napätá. Priznaním odkladného účinku zároveň
podľa žalobcu nevzniká rozpor s verejným záujmom.

7. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/87/2020-141 zo dňa 27.04.2020 bolo súdne konanie

prerušené do skončenia prejudiciálneho konania vedeného pred Súdnom dvorom Európskej únie na
návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 5Sžfk/34/2018. Následne vydal správny
súd uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/87/2020-159 zo dňa 25.08.2023, ktorým
rozhodol o pokračovaní v konaní.

8. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.05.2024,
v ktorom uviedol, že daňovými kontrolami u žalobcu bolo zistené účelové konanie žalobcu s cieľom
neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa a získania daňovej
výhody nastrčením spoločností, ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť. Hrozba straty práce
u zamestnancov neexistuje, pretože zamestnanci sú zamestnaní v inej spoločnosti a žalobca si

ich prenajíma a tieto služby sú značne predražené. V predmetnom období sú zároveň právoplatné
rozhodnutia za iné zdaňovacie obdobia, ktoré žalobca neuhradil a neprijal žiadne opatrenia na
reštrukturalizáciu spoločnosti, neprehodnotil svoju finančnú situáciu vedúcu k zníženiu už aj tak vysokej
nákladovosť spoločnosti na únosnú mieru a neprestal s modelom obchodovania ani v súčasnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný s priznaním odkladného účinku žalobe nesúhlasí.

II.

9. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal

od 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od
01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislavea v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024, v znení Dodatku č. 4, účinného
od 21.05.2024, bola náhodným výberom pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/87/2020.

10. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

11. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.

13. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

III.

14. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie
niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej
ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy

na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným

záujmom.

15. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom

priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

16. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaniami, špecifikovanými v článku I
tohto uznesenia, pričom však v prípade uhradenia vymáhaného daňového nedoplatku žiadny priamo a
reálne hroziaci dopad na jeho postavenie v návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nepreukázal.
Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených dôkazov
osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu,

resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy
na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie
nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu
na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca oprel tvrdenie o nenapraviteľných následkoch na jeho
právach len o všeobecné argumenty. V prejednávanej veci je správny súd toho názoru, že v návrhu

na priznanie odkladného účinku žalobe žalobca nijako hodnoverne nepreukázal ním uvádzanú závažnú
ujmu spočívajúcu v ohrození jeho podnikania v prípade uhradenia vyrubeného rozdielu dane (daňový
nedoplatok).

17. Žalobca oprel svoje všeobecné tvrdenia o potrebe rušiť svoje prevádzky a prepúšťať svojich

zamestnancov o Účtovnú závierku za rok 2018, Poznámky k tejto účtovnej závierke za rok 2018, Prehľad
úhrad dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty k 25.03.2020, Základné ukazovatele zamestnanosti
v SR z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za november 2019 a január 2020 a Rekapituláciu miezd
za podnik za február 2020. Aj v texte návrhu na priznanie odkladného účinku uvádza len údaje týkajúcesa účtovnej závierky za rok 2018, kedy pomenúva tvorbu záporného prevádzkového kapitálu, či uvádza
výšku obežného majetku a krátkodobých záväzkov za rok 2018. Keďže žalobca žiada priznať odkladný
účinok návrhom vypracovaným a predloženým súdu k 09.04.2020, žiadny zo žalobcom prezentovaných

finančných údajov neodráža aktuálnu situáciu žalobcu k aprílu 2020. Žalobca tak úplne opomenul uviesť
aktuálne skutočnosti osvetľujúce celkovú finančnú situáciu žalobcu v prvom kvartáli roku 2020, napríklad
uvedením výšky peňažnej čiastky, akú má reálne žalobca k dispozícii pre svoje podnikateľské aktivity,
resp. na pokrytie svojich nákladov, výšku aktuálneho úverového zaťaženia, aktuálnu skladbu jeho
pohľadávok, no ani nákladov na prevádzku podniku pred a po prípadnej úhrade dorubeného rozdielu

dane, ako aj ďalších relevantných skutočností. Účtovná závierka za rok 2019, ktorá podľa žalobcu
nebola v čase podania návrhu ešte spracovaná, nie je zďaleka jediným (a už vôbec nie vyčerpávajúcim)
dôkazom, ktorým je možné preukázať finančný stav podniku. Správny súd nespochybňuje, že povinnosť
úhrady dorubeného rozdielu dane bude mať finančné dopady na hospodárenie žalobcu, no z návrhu na
priznanie odkladného účinku a priložených dôkazov nie je nijako osvedčená hrozba vzniku žalobcom
tvrdeného úpadku spoločnosti a nenapraviteľného likvidačného následku, resp. závažnej ujmy, značnej

hospodárskej škody či finančnej škody.

18. Žalobca v jednej časti svojho návrhu tvrdí, že mu bezprostredne hrozí likvidácia a ukončenie
podnikania a zároveň v ďalšej časti návrhu poukazuje na výšku svojich vytvorených finančných rezerv
(v roku 2018 vo výške 1.268.085,00 eur), ktoré majú slúžiť na krytie jeho daňových záväzkov. Tento

vzájomnýrozporvargumentáciižalobcunenasvedčujetomu,žežalobcovihrozínenapraviteľnáujma,ak
má vytvorené rezervy na krytie daňových povinností. Zároveň súdu neboli predložené žiadne podklady
k preukázaniu aktuálneho stavu tejto rezervy a spôsobu čerpania tejto rezervy na existujúce daňové
záväzky žalobcu.

19. Správny súd nevzhliadol ako dôvodnú ani argumentáciu týkajúcu sa ochorenia COVID-19 a na
to nadväzujúce opatrenia a ich vplyv na žalobcu a Slovenskú republiku. Z návrhu na priznanie
odkladného účinku žaloby totižto nie je zrejmé, aký konkrétny negatívny dopad majú/mali uvedené
opatrenia na finančnú situáciu žalobcu a či vôbec dochádza/dochádzalo v dôsledku týchto opatrení
k nenapraviteľnému následku na strane žalobcu. Všeobecné konštatovanie o tom, že opatrenia

v súvislosti s ochorením COVID-19 ovplyvňujú nielen žalobcu, ale aj ekonomiku v rámci Slovenskej
republiky nepostačuje na preukázanie predpokladov, ktoré upravuje SSP vo vzťahu k odkladnému
účinku. Odkazy na tvrdenia expertov z bankového sektora k vplyvu na ekonomiku sú všeobecné, bez
akejkoľvek individualizácie na finančnú situáciu žalobcu.

20. Ako nedôvodnú argumentáciu vyhodnotil správny súd aj argumentáciu žalobcu ohľadom toho, že
nepriznaním odkladného účinku správnej žaloby by došlo k ohrozeniu zamestnancov žalobcu a vážnym
ekonomickým a sociálnym komplikáciám aj v spôsobe živote regionálneho obyvateľstva z dôvodu
zvýšenia už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu. Poukázanie na celkové
nákladyvynakladanénamzdy,vrátanedaňovýchaodvodovýchpovinnostížalobcuakozamestnávateľa,

nepreukazuje hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok za situácie, ak súdu neboli predložené podklady o aktuálnom finančnom
stave žalobcu. Žalobca aj k argumentu zamestnanosti opakovane uviedol len všeobecné tvrdenia bez
toho, aby akýmkoľvek spôsobom individualizovane a dostatočne preukázal naplnenie predpokladov na
priznanie odkladného účinku žaloby.

21. Správny súd považuje za neštandardné, aby žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku
žaloby prezentoval tvrdenia spôsobom, že „správny súd absolútne nezohľadnil“, a to v čase, kedy
správny súd o tomto návrhu ešte ani len nerozhodol. Správnemu súdu sa tak táto argumentácia
javí ako všeobecná, pravdepodobne skopírovaná z iných opakovane predkladaných návrhov žalobcu

realizovaných v roku 2019, kedy mohli byť pre príslušné súdy relevantné údaje za rok 2018. To má
v konečnom dôsledku za následok nedostatočné odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku
žaloby zo dňa 09.04.2020 zo strany žalobcu.

22. Z obsahu k návrhu pripojených rozhodnutí, ako aj rozhodovacej činnosti správnych súdov v iných

súdnych konaniach, správny súd vyvodil, že žalobca je postihnutý viacerými daňovými konaniami.
Rozhodnutia iných správnych súdov v iných daňových veciach žalobcu, resp. spoločností, ktoré patria
do spoločnej skupiny so žalobcom, a v ktorých konaniach bol priznaný podaným žalobám odkladný
účinok, nie sú pre správny súd v tejto veci právne záväzné, pretože sa nejedná o veci totožné z hľadiskaúčastníkov, predmetu konania a skutkových okolností, a preto argument žalobcu o zachovaní právnej
istoty a legitímnych očakávaní nie je namieste.
23. Správny súd tiež poukazuje na to, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe nemôže

slúžiť na zhojenie nepriaznivej (finančnej) situácie žalobcu a nemôže predstavovať spôsob vyhnutia
sa plneniu záväzkov žalobcu. V zásade len odôvodňuje dočasný stav, kedy by okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia bezprostredne preukázane hrozila žalobcovi závažná ujma.

24. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe a

administratívnym spisom žalovaného tak nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca, ktorý
podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie
odkladného účinku. Nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával dôkazy,
ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

25. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe

nestačí len všeobecne poukázať na akýkoľvek do úvahy prichádzajúci negatívny následok (a už vôbec
nie len v hypotetickej rovine) správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale je potrebné tvrdiť a
predovšetkým dôkazmi osvedčiť, že konkrétne tvrdený následok práve u žalobcu v priamej príčinnej
súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo jeho
inýmiprávnyminásledkamiskutočnehrozíažetentodosahujekvalitatívnevyššiuintenzitu-atointenzitu

buď závažnej ujmy, značnej škody či iného nenapraviteľného následku.

26. V prejednávanej veci žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia
dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych
hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v existencii

hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku (§ 185 písm. a/
SSP).

27. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie

byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej
hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018
zodňa30.05.2018.Vzhľadomnadôkaznébremeno,ktoréjenažalobcovi,mátentopovinnosťpreukázať

existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych
dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu,
aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej
žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym
spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných

rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

28. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ
výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu
verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita

preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie
z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

29. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy alebo iného zákonom
pomenovaného následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

30. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení §
185 písm. a) SSP, preto správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe

ako nedôvodný a v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zamietol.31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).