Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 24C/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210674
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6417210674.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

24C/48/2017

– 17 –

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcov
1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F., 2/ G. H. A.,
nar. XX.XX.XXXX, a 3/ I. A., nar. XX.XX.XXXX, žalobcovia 2/ a 3/ trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX
E. F., proti žalovanému J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený JUDr.

Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o určenie, že žalobcovia
nie sú povinní vypratať byť a iné, takto

r o z h o d o l :

24C/48/2017
– 2 –

I. Súd konanie o žalobe žalobkyne 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, zom. 30.04.2021, z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu v časti o určenie, že žalobcovia nie sú povinní vypratať byt na X. J. bytového domu súp.
č. XXX L. M. C. D. N. XX O. A. E. F., v katastrálnom území E. F., z a m i e t a .

III. Súd žalobu v časti o určenie, že žalobcovia sú oprávnení naďalej užívať byt na X. J. bytového domu
súp. č. XXX L. M. C. D. N. XX O. A. E. F., v katastrálnom území E. F., z a m i e t a .

IV. Súd žalobu v časti o určenie, že výška nájomného zostáva nezmenená tak, ako to bolo určené

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/37/2009 zo dňa 06.05.2009, z a m i e t a .

V. Súd žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému a ním povereným osobám zdržať sa vstupovania
do bytu obývaného žalobcami na X. J. bytového domu súp. č. XXX na ulici C. D. N. XX O. A. E. F.,
v katastrálnom území E. F., z a m i e t a .

VI. Súd žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému nenakladať a zdržať sa nakladania s vecami,

ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, nachádzajúcimi sa v byte na X. J. bytového domu súp. č. XXX L. M. C.
D. N. XX O. A. E. F., v katastrálnom území E. F., z a m i e t a .

VII. Súd žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému nevypratávať byt na X. J. bytového domu súp.
č. XXX L. M. C. D. N. XX O. A. E. F., v katastrálnom území E. F., z a m i e t a .

VIII. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania o žalobe.IX. Súd p r i z n á v a žalobcom 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania o vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaný domáhal vypratania bytu, v rozsahu 100 %.

X. Súd n e p r i z n á v a žalobkyni 1/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej
žalobe.

XI. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15Co/32/2018 zo dňa 20.03.2018.

o d ô v o d n e n i e :

24C/48/2017
– 15 –

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 27.11.2017 sa žalobcovia 1/ až 3/

domáhali I. určenia, že žalobcovia nie sú povinní vypratať byt na X. poschodí bytového domu súp. č.
XXX L. M. C. D. N. XX O. A. E. F., v katastrálnom území E. F. (ďalej len „predmetný byt“); II. určenia,
že žalobcovia sú oprávnení naďalej užívať predmetný byt; III. určenia, že výška nájomného zostáva
nezmenená tak, ako to bolo určené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/37/2009
zo dňa 06.05.2009; IV. uloženia povinnosti žalovanému a ním povereným osobám zdržať sa vstupovania

do predmetného bytu obývaného žalobcami; V. uloženia povinnosti žalovanému nenakladať a zdržať
sa nakladania s vecami, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, nachádzajúcimi sa v predmetnom byte a VI.
uloženia povinnosti žalovanému nevypratávať predmetný byt.
1.2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že užívajú predmetný byt v prenájme a platia žalovanému „súdom
určený“ nájom. Žalovaný žalobcom dňa 16.02.2012 zaslal výpoveď z nájmu bytu v zmysle zákona č.

260/2011 Z.z. s tým, že výpovedná lehota mala uplynúť 12 mesiacov po jej doručení. Žalovaný výzvou
zo dňa 09.11.2017, poštou doručenou dňa 13.11.2017 s odvolaním sa na výpoveď zo dňa 16.02.2012
a tvrdenie, že žalobcovia užívajú byt bez právneho dôvodu, vyzval žalobcov na vypratanie bytu v lehote
15 dní a na úhradu zvýšeného nájomného a doplatenie zvýšeného nájomného so spätnou platnosťou
od 01.01.2017 v lehote 7 dní od doručenia výzvy, pod vyhrážkou ich vypratania, bez akéhokoľvek

vykonateľnéhorozhodnutiaauskladneniaichzariadenianaichnákladyvnešpecifikovanýchpriestoroch.
Žalobcovia uviedli, že nie je pravda, že byt užívajú bez právneho dôvodu. Žalobcovia byt užívajú na
základe rozhodnutia A. L. O. O. E. F. H. J. E. N.: XXXX/XX/XX,P. B. P. XX.XX.XXXX a zápisnice o
odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX a konkludentne akceptovaným nájmom s oprávnenými,
ktorým dom bol vydaný v rámci reštitúcie. Dôvodnosť vyhrážky žalovaného svojvoľným vyprataním

žalobcov je daná jeho neustálou snahou prinútiť žalobcov o uvoľnenie bytu, a to i nezákonným konaním,
keď svojvoľne odpojil elektrinu, kúrenie, vyhrievanie vody, telefón a nerešpektoval ani právoplatné
rozhodnutiasúdov,keďpoviacakorokžalovanýprinútilžalobcovžiťvnedôstojnýchpodmienkach,aždo
domoženia sa ich priznaného práva voči žalovanému v exekučnom konaní. Naliehavý právny záujem na
podanej žalobe je daný tým, že predmetný byt žalobcovia užívajú od roku XXXX a žalobkyňa 1/ je osoba

vyššieho veku so značne poškodeným zdravotným stavom. Uviedli, že ich vypratanie je neprípustné a
v rozpore s dobrými mravmi.

2.1. Spolu so žalobou vo veci samej žalobcovia doručili súdu aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý súd uznesením č.k. 24C/48/2017-67 zo dňa 20.12.2017 zamietol.

2.2. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15Co/32/2018 zo dňa 20.03.2018 uvedené
uznesenie tunajšieho súdu zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým I. žalovanému
uložil, aby nevstupoval a zdržal sa vstupovania do bytu na X. J. obývaného žalobcami v katastrálnom
území E. F., v meste E. F. L. M. C. D. N. XX v dome súpisné číslo XXX, do právoplatného rozhodnutia
okresného súdu vo veci samej; II. žalovanému uložil, aby nenakladal a zdržal sa nakladania s vecami

nachádzajúcimi sa v predmetom byte a v dome súpisné číslo XXX, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, do
právoplatného rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, nevypratával predmetný byt, ktorý obývajú
žalobcovia.
2.3. Krajský súd uviedol, že pre rozhodnutie veci je významný rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 24Sp/12/2013 zo dňa 23.07.2015, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Sžo/276/2015 zo dňa 27.09.2017. Uvedenými rozsudkami bolo potvrdené rozhodnutieA. E. F. N. XXXX/XXXX/XXXX B. dňa 05.11.2012, ktorým A. E. F. rozhodlo o priznaní nároku na bytovú
náhradu pre žiadateľov – žalobcov 1/ až 3/ v súlade s § 5 ods. 6 písm. b) zákona č. 260/2011 Z.z. tak, že
žiadateľom bola priznaná bytová náhrada - náhradný nájomný byt s dvoma obytnými miestnosťami pre

dve až tri fyzické osoby. Zároveň A. E. F. rozhodlo, že náhradný nájomný byt poskytne v súlade s § 12
ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. do 31.12.2016. Najvyšší súd SR v potvrdzujúcom rozsudku konštatoval
zhodne s názorom A. E. F., že žalobcom vzniklo právo na pridelenie náhradného bytu s 2 obytnými
miestnosťami, ktorý slúži pre 2 až 3 osoby a ktorému zodpovedá výmera vymedzená v § 11 ods. 1 písm.
c) zákona č. 261/2011 Z.z. v rozsahu do 60 m2 (minimálna výmera nad 45 m2). Uvedeným rozhodnutím

A. E. F. sa rozhodovalo o priznaní (resp. nepriznaní) nároku žiadateľov (žalobcov) na bytovú náhradu,
nie o pridelení konkrétneho náhradného nájomného bytu s konkrétnou podlahovou plochou. Výpoveď
z nájmu bytu zo dňa 16.02.2012 sama osebe nezakladá povinnosť žalobcov vypratať predmetný byt,
pokiaľ nie je splnená ďalšia podmienka, a to pridelenie náhradného bytu, v súlade s ust. § 3 ods. 6
zákona č. 260/2011 Z.z. Žalobcovia sú v oprávnenej domnienke, že im bude poskytnutý náhradný byt a
z predmetného bytu sa dovtedy nemusia vysťahovať. Krajský súd konštatoval, že výzva na vypratanie

bytu zo dňa 09.11.2017 predstavuje ohrozenie ich práv a takéto správanie žalovaného vyvolalo potrebu
upraviť pomery medzi stranami sporu minimálne do skončenia konania vo veci samej. Svojvôľa nie
je dovolená, k vyprataniu žalobcov zo sporného bytu by mohlo dôjsť iba na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia, ktoré by túto povinnosť žalobcom uložilo, a to dovoleným spôsobom v
exekučnom konaní.

3. Dňa 19.01.2018 bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručená žaloba, zapísaná pod sp. zn.
24C/2/2018, ktorou sa žalovaný J. B. v pozícii žalobcu domáhal uloženia povinnosti žalobcom (v
pozícii žalovaných 1/ až 3/) vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. J. bytového domu so súpisným
číslom XXX, L. M. C. D. XX, postaveného na pozemku CKN parc. N. XXXX, zapísaného na liste

vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. F.. V označenej žalobe uviedol, že kúpnymi zmluvami zo dňa 06.05.2005
a dňa 16.05.2005 sa stal výlučným vlastníkom bytového domu, ktorý predtým nadobudli reštituenti.
RozhodnutímA.L.O.N.XXXX/XX/XX,P.B.P.XX.XX.XXXXbolžalobcom1/až3/pridelenýdoosobného
užívania predmetný byt. Byt okrem žalovanej 1/ využívajú aj žalovaní 2/ a 3/ ako členovia domácnosti.
Výška nájomného sa spravovala zákonom č. 18/1996 Z.z., č. 260/2011 Z.z. a opatreniami Ministerstva

financií SR, pričom nájomné je vo výške 14,61 Eur. Žalovaný uviedol, že dňa 16.02.2012 v súlade s ust.
§ 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. písomne vypovedal nájom bytu bez uvedenia dôvodu. Žalobkyňa 1/
podala v súlade s týmto zákonom žiadosť o poskytnutie bytovej náhrady adresovanú A. E. F.. Žalovaný
mal za to, že Mesto Banská Štiavnica žalobkyni poskytlo bytovú náhradu rozhodnutím č. XXXX/XXXX/
XXXX B. P. XX.XX.XXXX, ktoré bolo potvrdené rozsudkami vydanými v správnom súdnictve. Listom zo

dňa09.11.2017anásledneopakovanelistomzodňa19.12.2017vyzvalžalovanýžalobcov,abyopustilia
vypratali predmetný byt v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalobcovia odmietajú byt opustiť a vypratať.
Vlastnícke právo žalovaného je konaním žalobcov obmedzené, nakoľko nemôže užívať predmetné
nehnuteľnosti napriek tomu, že ich nadobudol v súlade s platnou legislatívou. Uviedol, že žalobcovia
užívajú byt bez právneho dôvodu a bez náležitej odplaty nájomného za užívanie nehnuteľnosti.

4.1. Spolu so žalobou na vypratanie bytu (konanie sp. zn. 24C/2/2018) žalovaný doručil súdu aj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého okresný súd uznesením č.k. 24C/2/2018-36
zo dňa 26.02.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalobcom 1/ až 3/ povinnosť vypratať
predmetný byt.

4.2. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 16Co/159/2018 zo dňa 26.06.2018 uznesenie
okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Dôvodom
bolo najmä to, že nebolo preukázané, že by Mesto Banská Štiavnica vydalo rozhodnutie o pridelení
náhradného bytu pre žalobcov 1/ až 3/.

5. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 24C/48/2017-137 zo dňa 24.08.2018 spojil vec vedenú
pod sp. zn. 24C/48/2017 (žaloba žalobcov 1/ až 3/ o určenie, že nie sú povinní vypratať byť a iné) s
vecou vedenou pod sp. zn. 24C/2/2018 (žaloba žalovaného o vypratanie bytu) s tým, že ďalej budú
vedené pod spoločnou sp. zn. 24C/48/2017.

6. Uznesením č.k. 24C/48/2017-217 zo dňa 07.05.2019, právoplatným dňa 09.06.2019, tunajší súd
nepripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalovaný domáhal, aby súd okrem povinnosti vypratať byt
uložil žalobcom aj povinnosť zaplatiť mu sumu 3.900,- Eur ako bezdôvodné obohatenie za užívanie
predmetného bytu.7. Po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k.
24C/48/2017-220 zo dňa 07.05.2019, ktorým I. v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcov na vyslovenie

zákazu vypratania bytu z nehnuteľnosti domu súp. č. XXX; II. zamietol žalobu žalovaného o vypratanie
bytu a III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Vo výroku II. o zamietnutí
žaloby žalovaného o vypratanie bytu rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2019.

8.1. Na základe odvolania žalobcov 1/ až 3/ Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn.

12Co/154/2019 zo dňa 20.05.2021 rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 07.05.2019 zrušil vo výroku I.,
ktorým okresný súd zamietol žalobu žalobcov na vyslovenie zákazu vypratania bytu z nehnuteľnosti
domu súp. č. XXX a vo výroku III. o trovách konania a v tomto rozsahu vrátil vec okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8.2. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie uviedol dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby
žalobcov o vyslovenie zákazu vypratania bytu z nehnuteľnosti domu súp. č. XXX, v odôvodnení svojho

rozhodnutia. V odôvodení rozhodnutia však súd prvej inštancie v súvislosti so zamietnutím žaloby
žalobcov neuviedol, ako vec právne posúdil, teda ktoré konkrétne ustanovenie právneho predpisu pri
rozhodovaní o žalobe žalobcov aplikoval. Súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil aj vo vzťahu
k trovám konania. V spojenom konaní prvoinštančný súd rozhodoval jednak o žalobe žalobcov a tiež
o žalobe žalovaného o vypratanie predmetného bytu. Ide o dve samostatné žaloby a teda o trovách

konania je potrebné rozhodnúť samostatne vo vzťahu ku každej žalobe, s prihliadnutím na úspech
strany sporu. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné.

9. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo

rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.05.2024, na ktorom (sčasti opätovne) vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi.

11. Žalobcovia v priebehu konania na pojednávaniach (sami, resp. prostredníctvom právneho zástupcu)
uviedli, že im bola doručená výzva, z ktorej vyplývalo, že sa žalovaný domáha vypratania bytu bez toho,
že by boli splnené podmienky pridelenia primeraného náhradného bytu. Vo výzve z 09.11.2017 bolo
tiež naznačené, že dôjde k vyprataniu vecí žalobcov, ktoré sa nachádzajú v predmetnom byte tak, že

tieto budú kdesi uskladnené na ich náklady. To je v podstate hlavný dôvod, prečo bola podaná žaloba.
Žiadali ňou úpravu existujúcich pomerov medzi stranami a zabránenie ich svojvoľnému vyprataniu
z predmetného bytu zo strany žalovaného bez zákonných dôvodov. Dosiaľ nebola splnená podmienka
v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z., podľa ktorej majú žalobcovia nárok na to, aby im bol mestom pridelený
primeraný náhradný byt. Žalobcovia celý čas platia žalovanému nájomné za užívanie predmetného

bytu, ktoré je regulované zákonom č. 260/2011 Z.z., a to prostredníctvom notárskej úschovy v prospech
žalovaného. Pokiaľ sa žalovaný domáhal vyššej čiastky, ktorú nazval tržnou hodnotou nájmu, túto vyššiu
čiastku v zmysle zákona uhrádza mesto až do doby, dokiaľ neposkytne žalobcom primeraný náhradný
byt. Mesto Banská Štiavnica doteraz žalobcom neposkytlo adekvátnu bytovú náhradu v zmysle zákona
č. 260/2011 Z.z., teda akékoľvek ich vypratanie z predmetného bytu nie je zákonné. Doteraz vydané

rozhodnutia A. E. F., ktorým im mal byť pridelený konkrétny byt, boli zrušené v správnom súdnictve.
Mesto stále nerozhodlo o pridelení konkrétneho náhradného bytu, teda bytovej náhrady. Všetky ich
platbyakonájomcovvočivlastníkovibytusúuhradené.Výpoveďznájmuzodňa06.02.2012samaosebe
nezakladá ich povinnosť byt vypratať, pokiaľ nie je splnená aj ďalšia podmienka v zmysle zákona č.
260/2011 Z.z., a to pridelenie náhradného bytu zo strany obce, pričom konanie žalovaného zasahuje do

ich ústavou chránených práv na bývanie. V roku 2022 žalovaný dal splnomocnenie dvom ľuďom, ktorí za
asistencie mestskej polície žiadali vstup do predmetného bytu, búchali na dvere. Žalobcovia v tom čase
nebolidoma.Žalovanýimnásledneuviedol,žezichbytuzateká,čovšaknebolapravda.Dňa02.11.2022
žalovaný poveril ďalšie dve osoby, ktoré sa domáhali vstupu do bytu, pričom boli informovaní o rôznych
konaniach,ktoréžalobcoviaviedlisožalovaným,resp.oichprávebytužívať.Takétokonanievžalobcoch

vyvoláva strach. Zasahovanie zo strany žalovaného do ich práv trvá dlhé obdobie. Keď v minulosti
neuspel s výpoveďami, ktoré odôvodnil neplatením nájomného z ich strany, resp. nesprístupnením bytu,
ktoré boli určené súdom za neplatné, následne pod zámienkou chybných rozvodov žalobcov odpojil od
elektriny, čo trvalo 14 mesiacov, pričom v tom čase v byte bývala aj žalobkyňa 1/ vo veku 80 rokovs viacerými zdravotnými problémami. Konanie žalovaného pociťujú ako nátlak, narušovanie súkromia,
vyvolávanie stresu, polemizovanie o tom, či sú v byte oprávnene, či platia nájom a podobne.

12. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania na pojednávaniach uviedol, že dom, v ktorom
užívajú byt žalobcovia, bol postupom času reštituovaný. Zákon č. 260/2011 Z.z. umožnil reštituentom,
resp. ich právnym nástupcom, dať výpoveď bez udania dôvodu s tým, že v takom prípade následne
plynula 12 mesačná výpovedná doba, počas ktorej mesto, v tomto prípade A. E. F. malo povinnosť
riešiť s nájomcom, ktorému bola daná takáto výpoveď, pridelenie náhradného bytu. Výpoveď zo dňa

16.02.2012 bola doručená žalobkyni 1/ vo februári 2012, pričom nebola napadnutá žalobou o jej
neplatnosť. Aktuálny stav je taký, že žalobcov, teda nájomcov bytu v súčasnosti z bytu nikto nevyháňa,
nikto sa nesnaží ich z bytu vysťahovať. Platí výpoveď z roku 2012, ktorú žalovaný ako vlastník bytu
dal žalobcom ako nájomcom. Táto je platná a je pravdou, že dosiaľ zo strany A. E. F. nebola splnená
podmienka pridelenia náhradného bytu žalobcom, avšak akonáhle táto splnená bude, žalobcovia budú
povinní predmetný byt vypratať a vysťahovať sa. Zo strany žalobcov skôr dochádza k obštrukciám

a prieťahom v konaní ohľadom pridelenia bytovej náhrady. Žalovaný však rešpektuje, že aktuálne
doposiaľ rozhodnutie o pridelení bytovej náhrady vydané nebolo. Obmedzenie práva žalovaného, tak
ako sa toho žalobcovia domáhajú do budúcna, nie je možné, nakoľko aj aktuálne žalovaný nežiada, aby
sa z bytu vysťahovali. Pokiaľ sa jedná o vstupovanie žalovaného do bytu, v zmysle § 665 Občianskeho
zákonníka je prenajímateľ oprávnený požiadať o vstup, resp. prístup k veci za účelom kontroly jej

užívania.Konaniežalovaného,ktoréajopísaližalobcovia,nemožnopovažovaťzasnahuovysťahovanie
žalobcov z bytu, nakoľko išlo len o výkon jeho práva ako vlastníka bytu skontrolovať, či z tohto bytu
nezateká, či je jeho užívanie v súlade s predpismi.

13. Z rozhodnutia o pridelení bytu A. L. O., H. A., P. C. H. O. E. F. N. XXXX/XX/XX,P. B. P. XX.XX.XXXX

vyplýva, že ním bol žalobkyni 1/ a príslušníkom jej domácnosti pridelený byt pozostávajúci z 3 izieb,
kuchyne a príslušenstva v E. F., M. I., N. P. XX, X. poschodie (po Spišákovi).

14. Z verejne dostupného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. F. vyplýva, že predmetný
byt užívaný žalobcami, ktorý je predmetom konania, je v súčasnosti po vykonaní stavebných úprav

evidovaný ako byty č. XX, XX C. XX, nachádzajúce sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX v E.
F., postaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX. Výlučným vlastníkom uvedených bytov je žalovaný.

15. Žalovaný výpoveďou zo dňa 16.02.2012 adresovanou žalobkyni 1/ v súlade s § 3 ods. 1 zákona č.
260/2011 Z.z. dal výpoveď z nájmu predmetného bytu. Výpovedná lehota bola 12 mesiacov a začala

plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená nájomcovi.

16. Výzvami na vypratanie a opustenie nehnuteľnosti zo dňa 23.10.2017, 09.11.2017 a 19.12.2017
žalovaný vyzval žalobcov na vypratanie a opustenie predmetného bytu. Žalovaný poukázal na výpoveď
z nájmu zo dňa 16.02.2012 a uviedol, že žalobcovia byt užívajú bez právneho dôvodu. Tiež uviedol,

že nie je vylúčené, že v prípade neopustenia bytu sa žalobcovia budú dopúšťať trestného činu
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru. Tiež uviedol, že ak byt
žalobcovia neopustia, pristúpi žalovaný k uplatneniu svojich práv vlastníka, najmä k vyprataniu žalobcov
z bytu s tým, že ich veci nachádzajúce sa v dome aj v byte budú na ich náklady uskladnené.

17.1. A. E. F. Rozhodnutím o priznaní nároku na bytovú náhradu č. XXXX/XXXX/XXXX B. P.
XX.XX.XXXX vyhovelo žiadosti žalobkyne 1/ a spoločne posudzovaných osôb - žalobcov 2/ a 3/ o
priznanie nároku na bytovú náhradu a poskytnutie bytovej náhrady v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 260/2011 Z.z. a žiadateľom bola týmto rozhodnutím priznaná bytová náhrada v súlade s §
5 ods. 6 písm. b) zákona, a to náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri

fyzické osoby s tým, že náhradný nájomný byt poskytne Mesto Banská Štiavnica v súlade s § 12 ods.
1 zákona do 31.12.2016.
17.2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 21.02.2012 doručil J. B. ako vlastník nehnuteľnosti –
bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX, vedeného na LV č. XXXX
v k.ú. E. F. a ako prenajímateľ bytu o výmere 112 m2, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového

domu, A. E. F. oznámenie o vypovedaní nájmu súčasným nájomcom s výpovednou lehotou 12 mesiacov.
Výpoveď bola doručená žalobkyni 1/ a spoločne posudzovaným osobám – žalobcom 2/ a 3/, každému
osobitne. Na základe zákona č. 260/2011 Z.z. žalobkyňa 1/ s príslušníkmi spoločnej domácnosti –žalobcami 2/ a 3/ požiadali A. E. F. o poskytnutie náhradného bytu listom z 24.08.2012. Po prešetrení
Mesto konštatovalo, že žiadosť vyhovuje podmienkam zákona č. 260/2011 Z.z.
17.3. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 24Sp/12/2013 zo dňa 23.07.2015 rozhodnutie

A. E. F. N. XXXX/XXXX/XXXX B. P. XX.XX.XXXX potvrdil. Uvedený rozsudok KS v Banskej Bystrici bol
potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/276/2015 zo dňa 27.09.2017.

18.1. Mesto Banská Štiavnica listom č. 477/2018/PaSM zo dňa 22.01.2018 nazvaným „Ponuka
náhradného bývania v súlade s právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s

rozsudkom Najvyššieho súdu SR“ žalobcom oznámilo, že pre splnenie povinnosti pridelenia náhradného
bytu má pre žalobcov k dispozícii dvojizbový byt č. 2851 o výmere 45,56 m2, pozostávajúci z kuchyne,
kúpeľne a dvoch obytných miestností, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX
L. M. E. XX O. E. F.. Mesto vyzvalo žalobcov, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy
uvedený byt prevzali a uzatvorili nájomnú zmluvu na jeho užívanie s tým, že odmietnutím ponúknutého
bytu, resp. márnym uplynutím lehoty 30 dní na prevzatie bytu dochádza k zániku nároku na pridelenie

náhradného bytu.
18.2. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 27Sa/4/2018 zo dňa 22.10.2019, právoplatným
dňa 28.11.2019, zrušil opatrenie A. E. F. N. XXX/XXXX/XXXX B. P. XX.XX.XXXX a vrátil vec Mestu na
ďalšie konanie. Správny súd konštatoval, že žalované A. E. F. doposiaľ nevydalo žiadne rozhodnutie
o pridelení bytovej náhrady -konkrétneho bytu žalobcom, pričom opatrenie č. XXX/XXXX/XXXX B. P.

XX.XX.XXXX nie je takýmto rozhodnutím. A. E. F. je pri poskytnutí bytovej náhrady viazané svojím
právoplatným rozhodnutím č. XXXX/XXXX/XXXX B. P. XX.XX.XXXX, ktorým rozhodlo o priznaní nároku
na bytovú náhradu v súlade so zákonom č. 260/2011 Z.z. V tomto prípade platí osobitná úprava o
poskytovaní náhradných nájomných bytov v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z., aplikácia ktorého má
prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom zákonodarca v zákone č. 260/2011 Z.z.

stanovil presné podmienky, za akých možno priznať bytovú náhradu a zároveň stanovil povahu bytovej
náhrady. Predmetné opatrenie A. E. F. N. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 22.01.2018 nie je (a to ani podľa
formy ani podľa obsahu) rozhodnutím orgánu verejnej správy o pridelení konkrétneho bytu, a teda
neobsahuje o.i. odôvodnenie, v ktorom by orgán verejnej správy uviedol úvahu, z ktorej by bolo zrejmé,
ku ktorým kritériám a skutočnostiam pri prideľovaní konkrétneho bytu žalobcom prihliadal (tak, ako to

uvádza v podrobnostiach Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn. 7Sžo/276/2015).

19. A. E. F. tunajšiemu súdu dňa 04.03.2024 oznámilo, že následne vydalo ďalšie rozhodnutie č.
XXX/XXX/XXXX/J. B. P. XX.XX.XXXX o pridelení bytu pre žalobcov. Toto rozhodnutie bolo zrušené
rozsudkom Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. E./XX/XXXX B. P. XX.XX.XXXX C. O. E. O. A.

E. F. na ďalšie konanie.

20. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd

posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

21. Žalobkyňa 1/ A. A. v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX zomrela, čím stratila procesnú subjektivitu.
Spor sa týka ochrany práv žalobcov ako detentorov predmetného bytu v E. F. B. titulu nájomného vzťahu
vočižalovanému,ktorýjevlastníkombytu.Smrťoužalobkyne1/zaniklivovzťahuknejprávaapovinnosti

tvoriace predmet tohto konania. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 63 ods. 1 CSP konanie o žalobe
žalobkyne 1/ zastavil a v konaní bolo potrebné pokračovať už len so žalobcami 2/ a 3/.

22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých
nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o

cenáchvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.260/2011Z.z.“),tentozákonsavzťahujenabyty
v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola
vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve
oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov
nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti

tohto zákona trvá.
Podľa § 2 ods. 3 písm. a) a písm. b) bod 1. zákona č. 260/2011 Z.z., tento zákon sa vzťahuje na
a) nájomcu, ktorým je osoba v nájomnom vzťahu s prenajímateľom bytu podľa odseku 1 a spoločný
nájomca,b) spoločne posudzované osoby žijúce v domácnosti s nájomcom v byte podľa odseku 1, ktorými sú
jeho potomkovia, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí ku dňu účinnosti tohto zákona žijú s nájomcom
v domácnosti aspoň tri roky, počas ktorých tam boli prihlásení na trvalý pobyt alebo na prechodný pobyt,

a nemajú vlastný byt ani iný byt v nájme.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z., prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže
vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm.
a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov
a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená

výpoveď.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z.z., nájomca, ktorý má nárok na bytovú náhradu a nájomca, o
ktorého nároku nebolo právoplatne rozhodnuté, nie sú povinní sa vysťahovať z bytu a byt vypratať, kým
im obec neposkytne bytovú náhradu podľa § 5 ods. 4. Na práva a povinnosti nájomcu podľa prvej vety
sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z., ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú

náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 alebo § 7a
(ďalej len "žiadateľ") a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z., žiadateľ podá po doručení výpovede nájmu bytu od
prenajímateľa podľa § 3 do 30. septembra 2012 žiadosť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza
byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne.

Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z., ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady,
obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Rozhodnutie
obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 ods. 3.
Kópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi.
Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 260/2011 Z.z., bytovú náhradu poskytne obec z bytov vo vlastníctve obce

alebo náhradných nájomných bytov obstaraných podľa osobitného predpisu.
Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z., ak obec neposkytne bytovú náhradu podľa odsekov 1 až
3, každý mesiac zaplatí prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa rozdielu trhového mesačného nájomného a
regulovaného mesačného nájomného vypočítaného podľa § 4 ods. 1 až do poskytnutia bytovej náhrady;
povinnosť žiadateľa platiť nájomné tým nie je dotknutá. Tento nárok si uplatní prenajímateľ od obce

písomnou žiadosťou; prílohou žiadosti sú podklady preukazujúce odôvodnenosť výšky nároku.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z., obec uzavrie so žiadateľom, ktorému poskytne bytovú
náhradu podľa § 5 ods. 4, nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, ktorá musí mať písomnú formu.
Podľa § 126 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník má právo
na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať

vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je
oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

23. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žalobe nie je možné vyhovieť.

24. Skorším rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 24C/48/2017-220 zo dňa 07.05.2019 bola právoplatne
zamietnutá žaloba žalovaného o vypratanie predmetného bytu (pred spojením vecí na spoločné konanie
vedená samostatne pod sp. zn. 24C/2/2018). V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa 1/ na základe
rozhodnutia o pridelení bytu A. L. O., H. A., P. C. H. O. E. F. N. XXXX/XX/XX,P. B. P. XX.XX.XXXX
spolu so žalobcami 2/ a 3/ - jej deťmi užívala byt (do svojej smrti, pričom žalobcovia 2/ a 3/ byt užívajú

doposiaľ) nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, na ul. C. D. N. XX O. E. F..
V čase podania žaloby bol evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. E. F. ako byt č. XX L. X. J., v súčasnosti
po vykonaní stavebných úprav je evidovaný ako byty č. XX, XX C. XX, nachádzajúce sa na X. poschodí
bytového domu súp. č. XXX v E. F., postaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX. Výlučným vlastníkom
uvedeného bytu, resp. bytov bol a doposiaľ je žalovaný. Jedná sa o dom, ktorý bol prostredníctvom

reštitučných zákonov vrátený pôvodným vlastníkom, o ktorý prišli v procese znárodňovania za bývalého
spoločensko-politického zriadenia. Takto sa do vlastníctva pôvodných vlastníkov alebo ich dedičov
dostaliajdomysbytmiobývanýminájomcami,ktorínadobudlikbytomodštátuprávoosobnéhoužívania.
Ustanovením § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka sa právo osobného užívania zmenilo na nájomna dobu neurčitú. Žalovaný sa na základe kúpnych zmlúv zo dňa 06.05.2005 a dňa 16.05.2005 stal
výlučným vlastníkom bytového domu, ktorý predtým nadobudli reštituenti a v ktorom sa nachádza
predmetný byt. Žalovaný ako prenajímateľ využil právo, ktoré mu vyplývalo z ust. § 3 ods. 1 zákona

č. 260/2011 Z.z. a výpoveďou zo dňa 16.02.2012 vypovedal nájom uvedeného bytu bez uvedenia
dôvodu s výpovednou lehotou 12 mesiacov, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Žalobcovia následne požiadali Mesto Banská
Štiavnica o poskytnutie bytovej náhrady, ktoré rozhodnutím č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05.11.2012 ich
žiadosti vyhovelo a priznalo im nárok na bytovú náhradu v zmysle príslušných ustanovení zákona č.

260/2011 Z.z. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 24Sp/12/2013 zo dňa 23.07.2015, ktorý bol následne potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Sžo/276/2015 zo dňa 27.09.2017. Uvedeným rozhodnutím A. E. F. ako orgán verenej správy
rozhodovalo o priznaní nároku žalobcov na bytovú náhradu, nie o pridelení konkrétneho náhradného
nájomného bytu s konkrétnou podlahovou plochou.
25. V zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z.z. nájomca, ktorý sa nachádza v materiálnej bytovej

núdzi, požiadal o zabezpečenie bytovej náhrady a bol zapísaný obcou do zoznamu žiadateľov, teda
s nárokom na bytovú náhradu, nemá povinnosť sa z bytu vysťahovať, kým s ním obec neuzavrie
nájomnú zmluvu a kým mu neposkytne bytovú náhradu. Aj keď v prejednávanej veci nájomný vzťah
skončil uplynutím výpovednej lehoty, platí fikcia existencie nájomného vzťahu, ktorá sa prejavuje tým, že
žalobcovia skutočne až do poskytnutia bytovej náhrady zo strany A. E. F. nie sú povinní predmetný byt

vypratať. Súčasne sa prejavuje tým, že v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z. majú žalobcovia
povinnosť naďalej platiť žalovanému ako vlastníkovi bytu nájomné, ktoré je zákonom regulované. Až
do poskytnutia bytovej náhrady nájomcom je súčasne mesto povinné za splnenia ďalších zákonných
podmienok doplácať žalovanému ako vlastníkovi bytu rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným.

26. Vyššie uvedený skutkový a právny stav trval v prejednávanom prípade v čase začatia konania
a trvá doposiaľ. Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 16.02.2012 (ktorej platnosť nebola zo strany žalobcov
napadnutá žalobou na súde v príslušnej prekluzívnej lehote a v priebehu konania žalobcovia existenciu,
doručenie a platnosť tejto výpovede ani nenamietali) teda sama osebe nezakladá povinnosť žalobcov
vypratať predmetný byt, pokiaľ nie je splnená ďalšia podmienka, a to pridelenie bytovej náhrady zo

strany mesta. V konaní ani v čase aktuálneho rozhodovania nebolo preukázané, že by si A. E. F.
splnilo povinnosť poskytnúť žalobcom náhradný nájomný byt uvedený v jeho rozhodnutí č. 1774/2012/
PaSM zo dňa 05.11.2012. Pokiaľ A. E. F. mienilo túto povinnosť splniť listom č. XXX/XXXX/XXXX B. P.
XX.XX.XXXX adresovaným žalobcom, toto opatrenie mesta ako orgánu verejnej správy bolo zrušené
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/4/2018 zo dňa 22.10.2019, ktorý konštatoval,

že predmetné opatrenie Mesta Banská Štiavnica nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy o pridelení
konkrétnehobytu.Bolozistené,žeA.E.F.následnevydaloďalšierozhodnutieč.XXX/XXX/XXXX/J.B.P.
XX.XX.XXXX o pridelení bytu pre žalobcov. Toto rozhodnutie bolo opäť zrušené rozsudkom Správneho
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. E./XX/XXXX B. P. XX.XX.XXXX a vec bola vrátaná A. E. F. na ďalšie
konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené sú žalobcovia naďalej v oprávnenej domnienke, že im bude v

súlade s postupom stanoveným zákonom č. 260/2011 poskytnutý náhradný nájomný byt, a preto nie sú
napriek výzvam žalovaného do poskytnutia bytovej náhrady povinní sa z predmetného bytu vysťahovať.
Treba teda konštatovať, že žalobcovia predmetný byt neužívajú bez právneho dôvodu. Uvedené bolo
dôvodom na zamietnutie žaloby žalovaného na vypratanie bytu.

27. Z uvedených skutkových a právnych záverov súd vychádzal aj pri rozhodovaní o žalobných návrhoch
žalobcov. Z hľadiska ich konštrukcie a konkrétnych nárokov, ktorých sa žalobcovia v konaní domáhali
však bolo potrebné aplikovať aj ďalšie relevantné hmotnoprávne a procesné zákonné ustanovenia,
ako aj závery právnej doktríny. Žalobcovia uplatnili na jednej strane určovacie nároky, resp. podali
určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, keď žiadali, aby súd I. určil, že žalobcovia nie sú

povinní vypratať predmetný byt; II. určil, že žalobcovia sú oprávnení naďalej užívať predmetný byt a
III. určil výšku nájomného. Zároveň žalobcovia uplatnili aj nároky na plnenie, resp. podali žalobu na
splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP, keď žiadali, aby súd IV. uložil povinnosť žalovanému
a ním povereným osobám zdržať sa vstupovania do predmetného bytu obývaného žalobcami; V. uložil
povinnosť žalovanému nenakladať a zdržať sa nakladania s vecami, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov,

nachádzajúcimi sa v predmetnom byte a VI. uložil povinnosť žalovanému nevypratávať predmetný byt.

28. Pokiaľ sa jedná o žalobcami uplatnené určovacie nároky v zmysle § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku, bolo povinnosťou súdu najprv skúmať preukázanie naliehavého právneho záujmuna požadovanom určení. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že vyhovením žalobe bude
možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu práv žalobcu alebo jeho oprávnených
záujmov. Súdna prax vychádza z toho, že: (1) naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny

určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, (2) tento záujem
je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by
sa jeho právne postavenie stalo neisté, (3) záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný (správne zvolený a prípustný)

procesný nástroj ochrany jeho práva, (4) naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak sa určovacou
žalobou vytvorí pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde prípadným ďalším sporom, (5)
naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis
do katastra nehnuteľností, (6) naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či
nie je, môže mať aj tretia osoba (na samom úkone alebo právnom vzťahu bezprostredne nezúčastnená),
pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší) jej právne postavenie (porov.

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 VCdo 1/2017 zo dňa 27.04.2017). Vo vzťahu k posúdeniu, či
podaná určovacia žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu treba vychádzať z toho,
že určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, ktorého

sa môže niektorý účastník takéhoto právneho vzťahu domáhať priamo žalobou na plnenie. Z doktríny
preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje (v sebe
zahŕňa) aj určovací žalobný nárok.

29. Po zohľadnení uvedených zákonných a doktrinálnych východísk dospel súd k záveru, že nie je

daný (preukázaný) naliehavý právny záujem žalobcov na požadovaných určovacích výrokoch. Pokiaľ sa
domáhaliurčenia,žeI.niesúpovinnívyprataťpredmetnýbytaII.súoprávnenínaďalejužívaťpredmetný
byt, v tejto časti sa jedná len o riešenie predbežnej otázky vo vzťahu k viacerým možným žalobám na
plnenie, ktoré navyše aj skutočne boli podané. Primárne otázka, či žalobcovia byt užívajú oprávnene,
na základe určitého právneho titulu, sa môže riešiť a aj sa riešila v konaní o vypratanie bytu, ktorého sa

žalovaný domáhal. Žaloba žalovaného na vypratanie predmetného bytu bola zamietnutá práve preto,
že bolo zistené, že v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z.z. žalobcovia nie sú povinní predmetný byt
vypratať, kým im mesto neposkytne príslušnú bytovú náhradu. Keďže k tomu dosiaľ nedošlo, žalobcovia
predmetný byt neužívajú bez právneho dôvodu. Tento záver však sám osebe nepostačuje pre vyhovenie
ich určovacím návrhom. Okrem uvedenej žaloby na vypratanie sa otázka oprávnenosti užívania bytu

zo strany žalobcov rieši ako predbežná otázka aj v časti, v ktorej v prejednávanej podali zapieraciu
žalobu, keď žiadajú uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa určitého konania (vyššie označené žalobné
návrhy č. IV., V. a VI.). Aj to je ďalšou okolnosťou, ktorá svedčí o nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobcov na požadovanom určení. Podstatné tiež je, že požadovanými určovacími návrhmi nie je
možné úplne a s konečnou platnosťou vyriešiť spornosť právneho vzťahu medzi stranami sporu. Ako už

bolo uvedené, žalobcovia ku dňu aktuálneho rozhodovania súdu síce skutočne nie sú povinní vypratať
predmetný byt a sú oprávnení ho naďalej užívať, jedná sa však len o dočasný stav. V prejednávanej
veci sa jedná o špecifickú skutkovú situáciu bytu v pôvodne reštituovanom bytovom dome, na ktorú sa
vzťahuje osobitná právna úprava, najmä zákon č. 260/2011 Z.z. Žalobcovia nie sú povinní predmetný
byt napriek platnej doručenej výpovedi z nájmu vypratať len preto, že im mesto ako orgán verenej správy

dosiaľ relevantným spôsobom za dodržania príslušného administratívneho postupu neposkytlo bytovú
náhradu. Pokiaľ k tomu dôjde, zásadne predmetný byt budú musieť opustiť a pokiaľ to neučinia, nie
je vylúčené, že ich žalovaný bude môcť s úspechom žalovať na jeho vypratanie. Nebolo preto možné
vyhovieť určovacím návrhom žalobcov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, keďže tak ako
boli koncipované v petite žaloby nie sú spôsobilé ani vytvoriť pevný právny základ pre vzťahy účastníkov

a predísť prípadným ďalším sporom.

30. Súd nezistil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov ani pokiaľ žiadali, aby súd určil výšku
nájomného, ktoré by aktuálne mali žalovanému ako vlastníkovi bytu platiť. Konkrétne žiadali, aby súd
určil, že výška nájomného zostáva nezmenená tak, ako to bolo určené rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/37/2009 zo dňa 06.05.2009. Jednalo sa o konanie vo veci žalobkyne
A. A. proti žalovanému J. B.. Výrok uvedeného rozsudku znie tak, že ním krajský súd potvrdil rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7C/252/2006 zo dňa 29.09.2008 vo výroku, ktorým okresný
súd určil, že výpoveď z nájmu bytu nachádzajúceho sa v E. F. L. M. C. D. L. X. J. obytného domu č. XXzo dňa 16.08.2006 je neplatná a vo výroku o trovách konania. Ani krajský ani okresný súd v uvedených
rozhodnutiach nerozhodli výrokom rozsudku o výške nájomného, ktoré by žalobkyňa, resp. žalobcovia
mali platiť žalovanému v súvislosti s užívaním predmetného bytu. Z úradnej činnosti je súdu známe, že

OS Žiar nad Hronom uvedeným rozsudkom sp. zn. 7C/252/2006 zo dňa 29.09.2008 naopak výrokom II.
právoplatne zamietol žalobu žalobkyne A. A. na určenie výšky nájomného za nájom predmetného bytu
v E. F., a to práve pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Okresný a krajský
súd sa v uvedenom konaní síce zaoberali v odôvodnení rozhodnutí výškou nájomného, avšak len pre
účely posúdenia platnosti výpovede z nájmu predmetného bytu, ktorú dal žalovaný ako vlastník bytu dňa

16.08.2006 z dôvodu tvrdeného riadneho neplatenia nájomného zo strany žalobkyne. Určenie výšky
nájomného teda opäť bolo len predbežnou otázkou pre rozhodnutie v merite veci a nebolo spôsobilé
byť samostatným spôsobilým určovacím návrhom, na ktorom by existoval naliehavý právny záujem.
Aj v teraz prejednávanej veci je možné konštatovať, že vo všeobecnosti nie je daný naliehavý právny
záujem na tom, aby súd abstraktne určoval aká je výška nájomného, a to aj pokiaľ medzi prenajímateľom
a nájomcom o takejto otázke existuje spor. V takom prípade by išlo len o zbytočné rozmnožovanie

súdnych sporov. Výška nájomného sa totiž s prihliadnutím na rôzne zákonné a zmluvné okolnosti
v čase mení. Primárne však je namieste sa otázkou správnej výšky nájomného zaoberať v prípade, že
medzi stranami vznikne konkrétny spor o jeho zaplatenie. Aj v prejednávanej veci nebolo sporné, že
žalobcovia stále platia žalovanému nájomné, tak ako im aj táto povinnosť vyplýva z § 12 ods. 5 zákona
č. 260/2011 Z.z., v určitej výške, ktorú považujú za správnu. Pokiaľ žalovaný ako prenajímateľ bude

mať za to, že nájomné riadne neuhrádzajú a vzniká, resp. vznikol im dlh, nič mu nebráni domáhať sa
voči žalobcom zaplatenia tvrdeného dlžného nájomného súdnou cestou. V takom konaní o zaplatenie
dlžného nájomného sa potom ako predbežná otázka bude riešiť samotná správna výška nájomného
a to, či nájomcom skutočne vznikol nedoplatok alebo nie.

31. Okrem uvedených určovacích nárokov súd v ďalšej časti posúdil podanú žalobu žalobcov ako
zapieraciu (negatórnu) žalobu podľa § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa týchto zákonných
ustanovení vlastník veci má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné
právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba z akéhokoľvek právom aprobovaného

dôvodu. Spravidla pôjde o detentora (uschovateľ, nájomca, záložný veriteľ majúci vec u seba a pod.),
ako je tomu aj v prejednávanom prípade. V danej veci žalobcovia uplatnili negatórnou žalobou nárok
na ochranu svojej oprávnenej detencie predmetného bytu z titulu nájomného vzťahu, resp. jeho fikcie
spočívajúcej v oprávnenom užívaní bytu až do poskytnutia bytovej náhrady zo strany mesta. Tvrdili, že
žalovanýneoprávnenezasahujedoichužívaciehoprávakbytu.Zapieraciažalobaježalobounaplnenie,

ktorou je uplatňované splnenie hmotnoprávnej povinnosti, ktorá mala vzniknúť žalovanému tým, že mal
neoprávnene zasahovať do užívacích práv žalobcov. Na neoprávnený zásah do užívacieho práva, ktorý
spočíva v inom rušení než neoprávnenom zadržiavaní veci, viaže hmotné právo povinnosť zdržať sa
tohoto zásahu a odstrániť jeho následky. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka, resp. detentora veci
podľa § 126 OZ prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde

síce už prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti.

32. Žalobcovia sa domáhali IV. uloženia povinnosti žalovanému a ním povereným osobám zdržať sa
vstupovania do predmetného bytu obývaného žalobcami; V. uloženia povinnosti žalovanému nenakladať
azdržaťsanakladaniasvecami,ktorésúvovlastníctvežalobcov,nachádzajúcimisavpredmetnombyte

a VI. uloženia povinnosti žalovanému nevypratávať predmetný byt. Sami aj v priebehu konania uviedli,
že podanie takejto žaloby bolo primárne reakciou na výzvy žalovaného na vypratanie a opustenie bytu
zo dňa 23.10.2017 a 09.11.2017. Je pravdou, že v týchto výzvach žalovaný vychádzal z nesprávneho
právneho názoru, že žalobcovia byt užívajú bez právneho dôvodu, keď žalovaný poukazoval na
výpoveď z nájmu zo dňa 16.02.2012. V konaní bolo preukázané, že hoci je predmetná výpoveď

z nájmu platná, žalobcovia sú oprávnení byt užívať až do poskytnutia bytovej náhrady zo strany
mesta, k čomu doposiaľ nedošlo. Žaloba bola tiež reakciou na to, že žalovaný vo výzvach hrozil
žalobcom ich vyprataním z bytu a uskladnením ich vecí nachádzajúcich sa v dome a v byte na ich
náklady. Z dokazovania však následne vyplynulo, že v čase aktuálneho rozhodovania tunajšieho súdu
k zásahom do nájomného, resp. užívacieho práva žalobcov zo strany žalovaného už nedochádza.

Súd už rozsudkom č.k. 24C/48/2017-220 zo dňa 07.05.2019 zamietol žalobu žalovaného na vypratanie
predmetného bytu (výrok nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2019), nakoľko žalobcovia byt užívali
a dosiaľ užívajú oprávnene. Aj na pojednávaní dňa 21.05.2024 právny zástupca žalovaného akceptoval,
že žalobcovia nie sú povinní byt opustiť až kým im mesto neposkytne bytovú náhradu, pričom v súlades týmto stavom žalovaný v súčasnosti nežiada, aby žalobcovia byt vypratali, resp. nevykonáva žiadne
kroky smerujúce k ich vyprataniu. V zmysle § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia. Nebolo zistené, že by žalovaný, resp. ním poverené osoby v čase rozhodovania súdu,

ako aj počas minimálne niekoľkých rokov pred aktuálnym rozhodovaním, zasahovali do chránených práv
žalobcov v súvislosti s užívaním predmetného bytu tým, že by do bytu vstupovali, nakladali s vecami
žalobcov nachádzajúcimi sa v byte, resp. by sa o takéto konania pokúšali, príp. že by vykonávali úkony
smerujúce k vyprataniu bytu. V tomto smere na vyhovenie žalobe v súčasnosti nepostačuje, pokiaľ
žalobcovia poukazovali na to, že k rôznym zásahom zo strany žalovaného dochádzalo v čase podania

žaloby (doručenie výziev na vypratanie bytu), resp. v dávnejšej minulosti, keď poukazovali napr. na
konanie vedené na OS Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9C/224/2009, ktoré bolo reakciou na to, že žalovaný
odpojil prívod elektrickej energie do predmetného bytu. Jedná sa o udalosti, ktoré sa stali pred viac než
10 rokmi a ktoré už v súčasnosti netrvajú. Je teda zrejmé, že zásahy, ktoré boli neoprávnené zo strany
žalovaného, a ktorých zdržania sa žalobcovia domáhali podanou žalobou, už v súčasnosti netrvajú
a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by bezprostredne hrozilo, že sa budú opakovať. Za

relevantné v tomto smere súd nepovažoval predložené splnomocnenia zo strany žalovaného pre iné
osoby z roku 2022 (teda približne 1,5 roka pred aktuálnym rozhodovaním súdu), ktorým ich splnomocnil
na vstup do predmetného bytu za účelom riešenia havarijného stavu v súvislosti s vytopením iného bytu,
resp. posúdenie a zdokumentovanie nevyhnutných opráv v byte. Žalobcami formulované zákazy pre
žalovaného do budúcna sú všeobecné a došlo by tak k zákazu uvedených zásahov aj v prípade, ak by

žalovaný ako vlastník bytu bol napríklad i na základe rozhodnutí príslušných správnych orgánov povinný
zjednať nápravu, napr. v prípade havarijného stavu obytného domu a pod. Navyše v zmysle § 665
ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly,
či nájomca užíva vec riadnym spôsobom, pričom takáto bežná kontrola predmetu nájmu a spôsobu
jeho užívania je právom prenajímateľa, ktorý je na druhej strane limitovaný vyváženosťou záujmov

účastníkov, teda na druhej strane nájomcov. Nie je však možné paušálne, všeobecne a na neurčitý čas
zakázať vlastníkovi bytu vstupovať doň, ako to žiadali žalobcovia. Navrhovaný výrok rozhodnutia by
úplne negoval postavenie žalovaného ako vlastníka a prenajímateľa uvedeného bytu a znemožnil by
mu výkon práv a povinností prislúchajúcich jeho postaveniu, a to dokonca aj tých, ktoré sú zákonom
stanovené na ochranu nájomcov. Prenajímateľ má napr. povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu

užívaniu bytu, resp. zabezpečiť potrebné opravy v byte (§ 691, § 692 Občianskeho zákonníka), pričom
za určitých okolností je prenajímateľ oprávnený vykonávať aj stavebné úpravy bytu a iné podstatné
zmenyvbyte(§695OZ).Uvedenézáveryplatiaajpokiaľžalobcoviažiadaliuložiťpovinnosťžalovanému
„nevypratávať“ predmetný byt, keď na jednej strane nebolo preukázané, že by takéto kroky žalovaný
aktuálne vykonával a primárne oprávnenosť užívania predmetného bytu zo strany žalobcov je zásadne

časovo obmedzená do poskytnutia bytovej náhrady zo strany mesta v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z.

33. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol aj v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia
povinnosti žalovanému, resp. ním povereným osobám zdržať sa uvedeného konania. Pre úplnosť treba
uviesť, že pokiaľ by zo strany žalovaného opakovane začalo dochádzať ku konaniu, ktoré by zasahovalo

dochránenýchužívacíchprávžalobcovkpredmetnémubytu,kýmtietostáletrvajú,ničnebránižalobcom
prípadne aj súdnou cestou sa domáhať ochrany týchto práv v čase, keď to bude aktuálne.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Pri rozhodovaní o trovách konania súd zohľadnil, že dôvodom podania žaloby zo strany žalobcov

bola skutočnosť, že žalovaný im koncom roku 2017 zaslal niekoľko výziev na vypratanie a opustenie
predmetného bytu, v ktorých okrem iného hrozil žalobcom ich vyprataním z bytu a uskladnením ich
vecí nachádzajúcich sa v dome a v byte na ich náklady. Ako už bolo uvedené, v týchto výzvach
žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že žalobcovia byt užívajú bez právneho dôvodu.
V čase začatia konania aj Krajský súd v Banskej Bystrici považoval za dôvodný návrh žalobcov na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nariadil uznesením sp. zn. 15Co/32/2018 zo dňa 20.03.2018,
keď konštatoval, že výzva na vypratanie bytu predstavovala ohrozenie práv žalobcov a takéto správanie
žalovaného vyvolalo v tom čase potrebu upraviť pomery medzi stranami sporu minimálne do skončenia
konania vo veci samej. Až na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci zo stranysúdu žalovaný následne akceptoval, že predmetný byt žalobcovia dosiaľ užívajú dôvodne a upustil od
snáh o ich vysťahovanie. Je teda zrejmé, že k zamietnutiu žaloby žalobcov došlo v dôsledku správania
sa žalovaného a s prihliadnutím na časový odstup od podania žaloby do rozhodnutia súdu. Súd preto

v tomto smere prihliadol na strane žalobcov na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP,
najmä okolnosť, že konanie vo veci samej bolo vyvolané konaním žalovaného, ktorý neoprávnene
zasiahol, resp. hrozil neoprávneným zásahom do nájomných práv žalobcov. Náhradu trov konania
o žalobe žalobcov, hoci táto bola zamietnutá, súd preto žalovanému nepriznal.

36. Pôvodne samostatnou žalobou (vedenou pod sp. zn. 24C/2/2018), ktorá bola následne spojená na
spoločné konanie, sa žalovaný voči žalobcom domáhal vypratania predmetného bytu. V časti konania
týkajúceho sa uvedenej žaloby žalovaného o vypratanie bytu súd o trovách konania rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobcovia boli v tejto časti úspešní v celom rozsahu,
keďže súd žalobu žalovaného o vypratanie bytu zamietol. Preto súd priznal žalobcom 2/ a 3/ spoločne
a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe žalovaného na vypratanie bytu

v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalobkyni 1/ súd nárok na náhradu trov konania v tejto časti nepriznal z dôvodu straty jej
procesnej subjektivity v priebehu konania.

37. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej

inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

38. Keďže súd žalobu žalobcov zamietol, v zmysle § 335 ods. 1 CSP rozhodol o zrušení neodkladného
opatrenia, nariadeného v prejednávanej veci po začatí konania vo veci samej uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/32/2018 zo dňa 20.03.2018.

Poučenie:

24C/48/2017
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesnéhoútoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.