Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-11C/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122406214
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6122406214.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobkyne:

Ing.arch. A. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpená AK GG, s.r.o., so sídlom Agátová 15,
Galanta,protižalovanému:B.C.D.,narodenýXX.XX.XXXX,bytomA.XX/XX,B.,zastúpenýAdvokátska
kancelária Zárecký Zeman, so sídlom Medená 18, Bratislava, o zaplatenie 30.000 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Bratislava III doručená dňa 22.11.2022, sa žalobkyňa domáhala,

aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 30.000 eur s príslušenstvom.

2. V žalobe tvrdila, že dňa 4.12.2020 požičala finančné prostriedky vo výške 30.000 eur žalovanému,
za účelom kúpy rodinného domu. Rodinný dom sa nachádza na parc.č. 482/366, kat.úz. B., okres
E. a zapísaný je na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného. V čase pôžičky žila žalobkyňa
a žalovaný v partnerskom vzťahu, žalobkyňa bola dňa X.X.XXXX nútená odísť zo spoločnej domácnosti
z dôvodu, že sa jej žalovaný vyhrážal zabitím. Finančné prostriedky boli požičané na stavbu spoločného

rodinného domu a odchodom žalobkyne zo spoločnej domácnosti účel pôžičky zanikol. Keďže nebola
stanovená splatnosť pôžičky, dňa X.X.XXXX žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, požiadala
žalovaného o vrátenie požičanej sumy do 7 dní odo dňa doručenia výzvy.

3. Ako dôkazy predložila transakciu banky zo dňa 4.4.2022.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní, rozhodnutím č.k. 12Up/1192/2022 zo dňa 20.

septembra 2022 vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor. Odôvodnil ho tým, že
mu bol poskytnutý dar vo výške 30.000 eur a poprel tvrdenie žalobkyne, že uvedená suma mala byť
pôžičkou za účelom výstavby rodinného domu. Potvrdil, že v tom čase žil v partnerskom vzťahu so
žalobkyňou v byte v jeho vlastníctve. Plánoval si kúpiť do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom, za
svoje vlastné finančné prostriedky, z časti z hypotéky, z časti z predaja vlastného bytu. Keď predávajúci
zvýšil cenu za dom zo sumy 225.000 eur 240.000 eur, matka žalobkyne ponúkla, že by žalovanému
finančne prispela na daný dom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že počas predchádzajúceho obdobia

im finančne pomáhala matka žalovaného a financovala aj veci pre žalobkyňu. Nakoniec sa dohodlo,
že žalovanému bude darovaných 30.000 eur, čo predstavovalo sumu, ktorú mal zaplatiť bezodkladne
po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve. Matka žalobkyne dala danú sumu žalobkyni prevodom zo dňa
4.12.2020 a žalobkyňa následne túto sumu darovala žalovanému, prevodom tiež zo dňa 4.12.2020.Žalovaný uzatvoril s predávajúcimi dňa 8.12.2020 dohodu o zložení rezervačnej zálohy, ktorá sa týkala
predmetného domu, pričom zložil zálohu vo výške 5.000 eur. Podľa dohody mala byť druhá časť kúpnej
ceny vo výške 30.000 eur zaplatená do troch pracovných dní od uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluvy.

Žalobkyňa, aj jej matka, vedeli o uvedenej dohode, táto skutočnosť podľa neho vyplýva z toho, že
v prevodnom príkaze je uvedený odkaz na záložnú platbu za dom a suma sa zhoduje so znením
dohody. Žalobkyňa vedela, že dom bude kupovať do svojho výlučného vlastníctva, preto nebola stranou
predmetnej dohody o kúpe domu a keď sa do domu nasťahovala, vedela, že nie je jeho vlastníčkou. Za
nepravdivé označil aj tvrdenie žalobkyne, že bola nútená odísť zo spoločnej domácnosti.

5. Ako dôkaz priložil dohodu o zložení rezervačnej zálohy zo dňa 18.11.2020, LV č. XXXX, podrobnosti
transakcie zo dňa 4.12.2020, neskôr zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 1.2.2022.

6. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovanému žiadne finančné prostriedky nedarovala, keďže to neboli
jej finančné prostriedky, požičala jej ich matka, preto nemohla darovať finančné prostriedky, ktoré jej

nepatrili. Uviedla, že žalovanému nebola darovaná suma 30.000 eur a vonkoncom nie na jeho rodinný
dom. Od začiatku sa jednalo o pôžičku, prostriedky poskytla žalovanému vo forme pôžičky a to nielen z
dôvodu, že patrili jej matke, ale aj z dôvodu, že na rodinnom dome nebude mať žiaden spoluvlastnícky
podiel a bola si vedomá, že so žalovaným nezostane v trvalom partnerskom vzťahu. Potvrdila, že
peniaze mali byť využité pri nákupe a vyplatení predmetného rodinného domu. Podľa nej by bolo proti

zdravému rozumu, aby investovala finančné prostriedky požičané od svojej matky do domu, ktorý nebol
v jej vlastníctve. Ďalej uviedla, že strany sporu dlhodobo nekomunikujú, podrobila sa lekárskemu
liečeniu, aby sa dostala z traumy, ktorú jej žalovaný spôsobil. Pôžičku žiadala vrátil ústnou výzvou
v priebehu jari 2022, rovnako ako ústne poskytla pôžičku.

7. Žalovaný v duplike uviedol, že skutočnosť či matka žalobkyne poskytla žalobkyni finančné prostriedky
alebo nie, nemá vplyv na to či a ako mohla s nimi žalobkyňa disponovať. Ak matka žalobkyne
darovala, alebo požičala peňažné prostriedky žalobkyni, žalobkyňa momentom ich prevzatia nadobudla
k nim vlastnícke právo a následne ich mohla darovať žalovanému. Žalobkyňa nikdy ústne ani inak
od žalovaného nežiadala vrátiť finančné prostriedky, prvý úkon z jej strany predstavovala až výzva

prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 6.7.2022. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa
podala trestné oznámenie, v ktorom uviedla, že žalovanému túto sumu darovala. Žalovaná použila slovo
„prispela sumou 30.000 eur“, ktoré podľa žalovaného znamená dať, darovať, venovať, je preto podľa
neho bez pochybností, že žalobkyňa žalovanému predmetnú sumu darovala.

8. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

9. Pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže

byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem
označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i
povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí).

10. Nebolo sporné, že dňa X.XX.XXXX matka žalobkyne F. A. previedla zo svojho účtu sumu 30.000

eur na účet žalobkyne, pričom do popisu transakcie uviedla „ na byt“.

11. Rovnako nebolo sporné, že dňa X.XX.XXXX žalobkyňa previedla zo svojho účtu na účet žalovaného
sumu 30.000 eur, pričom ako podrobnosť transakcie uviedla „ záložná platba za náš dom“.

12. Z LV č. XXXX súd zistil, že výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, rodinného domu v kat.úz.
B. je žalovaný.

13. Dňa 18.11.2020 žalovaný ako kupujúci podpísal zmluvu o zložení rezervačnej zálohy, predmetom
zmluvy bol odplatný prevod vlastníckeho práva k rozostavanému rodinnému domu s pozemkami za

kúpnu cenu 240.000 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť rezervačnú zálohu vo výške 5.000 eur,
druhá časť kúpnej ceny vo výške 30.000 eur mala byť uhradená do troch pracovných dní po podpise
tejto zmluvy, ostatná časť prostredníctvom hypotekárneho úveru.14. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 1.2.2022 súd zistil, že bola vypočutá žalobkyňa , ktorá vo
výpovedi uviedla, že vo februári 2021 sa presťahovali do Miloslavova na adresu jej trvalého bydliska,
dom patrí jej priateľovi a ona mu prispela na dom sumou 30.000 eur, ktoré jej požičala matka. Uvedené

peniaze mu previedla z jej účtu na jeho účet.

15. Listom zo dňa 6.7.2022 žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, vyzvala žalovaného na
vrátenie pôžičky vo výške 30.000 eur, žalovanému bola výzva doručená dňa 22.7.2022.

16. Rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp.z.n 14CoPno/12/2024-1022 zo dňa 31.júla 2024
súd maloletú E. D., narodenú X.X.XXXX zveril dna čas do právoplatného skončenia konania
vedeného Okresným súdom Galanta pod č.k. XXX/XX/XXXX do osobnej starostlivosti matky a zaviazal
žalovaného, aby ju odovzdal do starostlivosti žalobkyne. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.
14CoP/25/2024-1075 zo dňa 28.8.2024 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým prvostupňový súd
zveril maloletú do osobnej starostlivosti žalobkyne. Nebolo sporné, že žalovaný zobral maloletú dcéru

do Dubaja v Spojených arabských emirátoch a odmietol sa vrátiť na Slovensko.

17. Žalobkyňa vo výpovedi pred súdom uviedla, že žalovaný bol manipulátor a donútil ju k horším veciam
ako k tomu, že matka musela predať pozemok. Prispela na časť kúpnej ceny, ale nič to nezmení na tom,
že to bola pôžička. Podľa nej uvedený účel platby bol sarkazmus. Žalobkyňa si výraz prispela vykladala

tak, že prispela vo forme pôžičky. O vrátenie pôžičky požiadala na jar v roku 2022, ústne, bolo to počas
rozchodu, v deň keď odchádzala za asistencie polície, lebo jej žalovaný nechcel dať dcéru.

18. Svedkyňa B. F. A., matka žalobkyne vo výpovedi uviedla, že mali byt v Bratislave, potom upresnila, že
to bol byt matky žalovaného, ktorá ho previedla na syna, vedela, že byt je v jeho vlastníctve, ale chceli sa

presťahovaťdorodinnéhodomu,zpredajabytunemalidosťpeňazí.Dcérajupožiadalaopôžičku,onajej
požičala, aby dcéra mohla požičať žalovanému. Uviedla, že nemá číslo účtu žalovaného, preto peniaze
neposlala jemu a pre ňu je prvoradá dcéra. Vedela, že ich vzťah nie je dobrý, že nemá perspektívu,
v žiadnom prípade by peniaze nedala. Posielala dcére peniaze, lebo ešte študovala, podporovala
ju finančne, nezištnú pomoc od nej mali, ale tieto peniaze nedarovala. Uviedla, že peniaze požičala

dcére a ona ich požičala žalovanému. Ku popisu transakcie uviedla, že si priala si, aby si žalobkyňa
kúpila vlastný byt, preto to sarkasticky uviedla v popise transakcie, nevedela ako dosiahnuť, aby si
dcéra neubližovala, aby si uvedomila, že to nie je dobré. Potvrdila, že vedeli, že dom bude kupovať
do výlučného vlastníctva žalovaný. Uviedla, že pôžičku podmienila tým, že si prosí peniaze naspäť.
Ďalej uviedla, že posielala dcére 600 až 800 eur mesačne, aj jej otec jej posielal rentu. Žalovaný bol

nezamestnaný, mali dieťa, pomáhala im, kupovala veci pre dieťa, každý druhý víkend mala ich dieťa
doma, pokým študovala zabezpečovala peniaze, aj dovolenky, ktoré platila aj žalovanému. Uviedla, že
platbu zasielala cez internet a nebola s dcérou keď posielala peniaze žalovanému.

19. Svedkyňa B. G., kamarátka žalobkyne vo výpovedi uviedla, že vedela, že žalobkyni matka požičala

peniaze, vedela to od žalobkyne. Žalobkyňa po maturite prerušila kontakt, s nikým nekomunikovala,
potom sa od nej dozvedela, že musela žalovanému ukazovať všetky správy, musela sa mu hlásiť, je
rada, že od neho odišla, môžu sa stretávať.

20. Svedok G. A. otec žalobkyne uviedol, že keď začala žalobkyňa žiť so žalovaným, prerušil s ňou

kontakt. Keď kupovali dom, volala mu, či neprispeje, povedal jej, že jej nedá nič pokým bude s ním vo
vzťahu. Bývalej manželke radil, aby jej nepožičiavala žiadne peniaze a od nej mal informáciu, že požičala
peniaze, o darovaní nebola reč. Uviedol, že keď sa prevádzali peniaze nebol s dcérou a žalovaným
v kontakte, ku žalovanému nemá žiadny vzťah.

21. Svedkyňa H. B., kamarátka žalobkyne zo strednej školy uviedla, že po skončení gymnázia sa so
žalobkyňou nevideli, nemala na ňu kontakt, neprišlo jej to normálne, že prerušila všetky kontakty, asi
jej to bolo zakázané, žalovaného nepozná. Keď žalobkyňu stretla vyzerala zle, strhane, bola nešťastná,
kontakt obnovili po rozchode so žalovaným a o pôžičke sa dozvedela od nej.

22. Svedkyňa I. J., priateľka oboch strán sporu uviedla, že jej priateľ pozná žalovaného, stretávali sa
niekoľko rokov. Žalobkyňa sa podľa nej správala normálne, nemala pocit, že sa cíti nepríjemne. Istý čas
sa so žalobkyňou nebavili, niekedy v jún – júl 2020, mali spoločný biznis, došlo ku konfliktu, pohádali saa prestali sa baviť. Neskôr sa prestali stretávať s oboma. Bola šokovaná keď žalobkyňa podala trestné
oznámenie, nevnímala žiaden náznak, nevie prečo žalobkyňa musela odísť zo spoločnej domácnosti.

23. Svedok B. D., priateľ žalovaného uviedol, že počul od žalovaného, že sa spomínal dar, že čaká
na peniaze, ktoré majú dostať od matky žalobkyne, v tom čase zariaďovali dom, bolo to niekedy na
prelome rokov 2020-2021. Nevedel uviesť, či sa stretávali v čase keď dom bol už kúpený, alebo iba
rezervovaný. So žalobkyňou komunikoval len o nábytku, ktorý pre nich vyrábal. Uviedol, že si nemyslí,
že by si žalovaný požičiaval od matky žalobkyne, lebo matke žalovaného sa darí, má majetok, mohol

rátať s finančnou podporou svojej matky. Potvrdil, že bolo obdobie kedy žalovaný nebol v kontakte so
svojou matkou.

24. Svedok K. L., priateľ žalovaného uviedol, že keď išiel žalovaný kupovať dom nevychádzalo im to,
hovorilo sa, že mali dostať dar od matky žalobkyne na dozariaďovanie domu. Uviedol, že si nemyslí, že
si žalovaný peniaze vypýtal, to matka žalobkyne sa ponúkla, že mu ich dá. Keď sa o dare bavili, bolo to

v čase keď to už prebehlo, obdarovaný mal byť žalovaný, nakoľko celý dom financovala jeho matka.

25. Súd považoval za nesporné, že žalobkyňa poslala do dispozičnej sféry žalovaného sumu 30.000
eur. Sporným medzi strana mi bolo, či účelom transakcie bola pôžička, ako to tvrdila žalobkyňa, lebo
išlo o dar, ako tvrdil žalovaný.

26. Podľa ustanovenia § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej

viny pripojiť.

27. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným
bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na
žalobcovi. To znamená, že žalobkyňa je povinná označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými

by sa preukázali ňou tvrdené skutočnosti osvedčujúce jej nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba
tak, že jej tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledok
neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu. Dôkazné bremeno v tomto spore
zaťažovalo žalobkyňu.

28. Súd mal v spore za preukázané, že jej matka požičala sumu 30.000 eur. Tvrdila to žalobkyňa, aj
svedkyňa, matka žalobkyne. Nebolo sporné, že došlo k odovzdaniu peňazí a momentom pripísania
tejto sumy na účet žalobkyne sa žalobkyňa stala ich vlastníkom. Žalobkyňa sa stala vlastníkom
finančných prostriedkov poskytnutých jej matkou okamihom ich prevzatia, teda pripísaním na účet
a týmto okamihom s nimi mohla disponovať ako vlastník.

29. Nebolo sporné, že žalobkyňa poskytla rovnakú sumu žalobcovi a to následne prevodom na jeho
účet. Bolo však jej úlohou, v tom ju zaťažovalo dôkazné bremeno, aby v spore preukázala aj dôvod,
teda kauzu, z akého má žalovaný peniaze vrátiť.

30.Vsporebolovykonanérozsiahledokazovanie,alevšetcivypočutísvedkoviauvádzaliibato,čopočuli
od strán sporu a ani jeden vypočutí svedok nepotvrdil, že účelom poskytnutia peňažných prostriedkov
bola pôžička, tak ako to tvrdila žalobkyňa.

31. Žalovaný uvádzal, že peniaze potreboval na kúpu domu a žalobkyňa aj jej matka vedeli, že dom

nadobudne do výlučného vlastníctva. V spore bolo preukázané, že dňa 18.11.2020 žalovaný ako
kupujúci podpísal zmluvu o zložení rezervačnej zálohy, a zaviazal sa časť kúpnej ceny vo výške 30.000
eur uhradiť po podpise tejto zmluvy, čo bolo práve v čase kedy žalobkyňa posielala sumu 30.000
eur žalovanému. Navyše v spore bolo preukázané, že matka žalobkyne musela predať pozemok, aby
peniaze, ktoré požičala dcére získala, nebolo to zo dňa na deň, žalobkyňa mala dostatok časového

priestoru si zvážiť akou formou ona poskytne peniaze žalovanému. A ak jediným dôvodom mala byť
pôžička, mohla v písomnej forme tento právny úkon uskutočniť, alebo aspoň jednoznačne vymedziť
dôvod v popise transakcie, keď peniaze posielala, ale neurobila ani to. Popis transakcie pri prevodefinančných prostriedkov nemožno vykladať tak ako to uvádza žalobkyňa, že iba sarkasticky uviedla, že
ide o záložnú platbu za ich dom a myslela tým, že je to pôžička.

32. Súd prisvedčil argumentácii žalovaného, že aj vyjadrenie žalobkyne pri podaní trestného oznámenia
zo dňa 1.2.2022, kedy žalobkyňa uviedla, že predmetný dom patrí jej priateľovi a ona mu prispela na
dom sumou 30.000 eur, ktoré jej požičala matka, nemožno vnímať tak, že ide o potvrdenie pôžičky, ale
naopak, toto slovné spojenie evokuje skôr účel použitia dar. S použitím jazykovo gramatického výklade
z tohto slovného výrazu „prispieť“, nemožno vyvodiť, že ide o pôžičku, rovnako aj logickým výkladom

obsahujejvýpovedenemožnodospieťkzáveru,žeprispelapôžičkou,aleibaprispelasumou30.000eur.

33. Svedkovia B. D., aj K. L., vo výpovedi uviedli, že počuli od žalovaného, že sa spomínal dar, že mali
dostať dar od matky žalobkyne na dozariaďovanie domu a vypočuté svedkyne sa o dôvode zasielania
peňazí nevedeli vyjadriť vôbec. Matka aj otec žalobkyne vypovedala, že poskytla dcére pôžičku, ale už
pri zaslaní peňazí na účet žalovaného nebola a ani sa nemohla k dôvodu vyjadrovať.

34. Argument, že vzťah nebol dobrý a žalobkyňa nemala dôvod žalovanému peniaze darovať, je možné
chápať vzhľadom na správanie žalovaného, ale nie je to argument, ktorý preukazuje uzatvorenie zmluvy
o pôžičke.

35. Žalobkyňa preukazovala v spore, že partnerský vzťah bol dlhodobo rozvrátený, neharmonický, že
sa viackrát za dramatických okolností rozišli, že rodičia žalobkyne v tomto vzťahu perspektívu nevideli,
matka žalobkyne sa niekoľko mesiacov so žalobkyňou z toho dôvodu nestýkala, otec žalobkyne s ňou
niekoľko rokov nebol z toho dôvodu v kontakte, že priateľky sa s ňou nestýkali od tej doby a preto
žalobkyňa nemala dôvod darovať mu peniaze. Napokon ani nebolo potrebné preukazovať charakterové

vlastnosti žalovaného, o jeho morálnych vlastnostiach jednoznačne vypovedá jeho správanie, ktoré sa
prejavilo v priebehu súdneho sporu a to nerešpektovanie súdneho rozhodnutia a únos spoločnej dcéry.
Avšak ani toto konštatovanie nemôže súd priviesť k záveru, že žalobkyňa žalovanému poskytla pôžičku,
že účelom poskytnutia peňažnej sumy bola jednoznačne pôžička.

36. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
nepreukázala svoje tvrdenia v žalobe, v spore ničím neosvedčila ústne uzavretú zmluvu o pôžičke, na
ktorú sa v žalobe odvolávala a preto súd žalobu zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci úspech, súd preto mu
súd priznal nárok náhradu trov konania v plnej výške.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.