Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5420201847
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5420201847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., zastúpeného obchodnou spoločnosťou JUDr. Dušan Serek
advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Pri zdravotnom stredisku 608, 029 51 Lokca, IČO: 47 258 781, proti žalovanému: ORAVA
DREVO,s.r.o.,sosídlomDlhánadOravou458,02755DlhánadOravou,IČO:50455265,zastúpenému
JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 577 433, o
vypratanie nehnuteľností, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín

č. k. 6C/32/2020–272 zo dňa 4. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/32/2020-272 zo dňa 4. apríla 2023 vo výrokoch II.
a IV. potvrdzuje.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/32/2020-272 zo dňa 4. apríla 2023 vo výrokoch I.

a III. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti
o uloženie povinnosti žalovanému vypratať z pozemku zapísaného na LV
č. XXXX pre k. ú. a obec C. D. E. ako parcela KN-E č. 3145/1 - orná pôda o výmere 735 m2, nákladné
motorové vozidlo zn. Man, EČV: C. XXX F. (výrok I.), ďalej uložil žalovanému povinnosť vypratať
pozemky parcela KN-E č. 3145/1 - orná pôda o výmere 735 m2 a parcela KN-E č. 3145/2 - orná pôda o
výmere 2.288 m2 zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. a obec C. D. E., najmä odstrániť z pozemku parcela
KN-E č. 3145/2 vzdušný elektrický kábel, elektrickú rozvodnú skrinku, drevené odrezky a z pozemku

parcela KN-E
č. 3145/1 železnú korbu na nákladné motorové vozidlo, guľatinu a betónové panely (výrok II.) a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.). Napokon žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu
trov konania v rozsahu 40 % (výrok IV.).
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 20.10.2020 v znení jej zmeny (doručenej súdu prvej inštancie
pred doručením žaloby žalovanému) domáhal vypratania vyššie označených pozemkov,

aby žalovaný z pozemku parcely KN-E č. 3145/2 vypratal plechovú búdu, vzdušný elektrický kábel s
elektrickou prípojkou a elektrickou rozvodnou skriňou, rezivo v rôznych dĺžkach a aby z tohto pozemku
odstránil betónovú platňu a z pozemku parcely KN-E č. 3145/1 vypratal vozidlo zn. Man EČV: C. XXX F.,
železnú korbu, drevnú hmotu – guľatinu v rôznych dĺžkach a betónové panely. Skutkovo podanú žalobuodôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom označených pozemkov, na ktorých má žalovaný umiestnené
uvedené predmety. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva neoprávnene. Listom zo dňa 22.06.2020
vyzval žalovaného na vypratanie nehnuteľností a zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva. List bol

žalovanému doručený dňa 24.06.2020 a na tento nereagoval.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe považoval nárok žalobcu za plne nedôvodný z dôvodu existencie
jeho oprávnenia užívať predmetné nehnuteľnosti. Pozemky sa nachádzajú v areáli Agrodružstva Dlhá,
družstvo a v tomto areáli funguje viacero firiem vykonávajúcich rôzne činnosti. Pozemky majú v
dlhodobom prenájme od družstva, ktoré malo oprávnenie

od vlastníkov pozemkov tieto ďalej prenajímať. V roku 2016 uzavrel s týmto družstvom nájomnú zmluvu,
na základe ktorej mu boli do nájmu prenechané pozemky parcely č. 3146/1, č. 3146/2, č. 3145/1 a č.
3145/2, ako aj prístup k uvedeným pozemkom cez cestnú komunikáciu družstva. Uvedené pozemky sú
bezprostredne susediace. Nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú od 01.03.2016 do 31.12.2023
a trvá. Na existenciu nájomného vzťahu nemala vplyv ani zmena vlastníka predmetu nájmu. Vo vzťahu
k časti predmetu nájmu - parcelám KN-E č. 3146/1 a 3146/2 došlo medzičasom k uzatvoreniu nových

nájomných zmlúv so zmenenými vlastníkmi na obdobie rokov 2018 až 2026. Napokon došlo k poslednej
zmene vlastníctva týchto pozemkov, ktorých vlastníkom sa stal G. H., jediný spoločník a konateľ
žalovaného.Žalovanýzároveňpodotkol,žežalobcasadomáhaochranyvlastníckehopráva,alezároveň
sám porušuje vlastnícke právo vlastníka susedného pozemku, ako aj užívacie právo žalovaného,
pretože tieto pozemky tvoria časť predmetu nájmu a žalobca ich užíva bez právneho dôvodu. Žalovaný

sa pokúšal o vyriešenie veci mimosúdne s tým, že by uzavreli dohodu o rozsahu užívania resp.
prípadnej zámeny časti prenajatého pozemku patriaceho žalobcovi, ktoré žalovaný nevyužíva, hoci ich
má prenajaté. Vytyčovací náčrt, ktorý predložil žalobca, nemá výpovednú hodnotu. Náčrt zachytáva len
vytýčenie hraníc pozemkov, nie však umiestnenie vecí na predmetných pozemkoch. Nechal si vyhotoviť
zameranie umiestnenia dopravníkového pásu, ktorý chcel žalobca vypratať. Je zrejmé, že tento sa

nachádza výlučne na pozemku parcela č. 3146/2, teda vôbec nezasahuje
do vlastníckeho práva žalobcu. Odrezky a rezivo sa rovnako nenachádzajú na pozemkoch žalobcu. Vo
vzťahu k vyprataniu vzdušného elektrického kábla s elektrickou prípojkou a rozvodnou skriňou namietal
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že pripojenie je realizované z vnútorných el. rozvodov
areálu Agrodružstva, a toto je aj ich vlastníkom.

Vo vzťahu k vyprataniu nákladného vozidla namietal, že predmetné hnuteľné veci umiestňuje na
pozemku len ojedinele a v danom čase sa na pozemku nenachádzali. V časti vypratania betónových
panelov namietal neurčitosť žalobného petitu. Uviedol, že nie je zrejmé, aké panely majú byť z pozemku
vypratané. Panely, ktorými bola spevnená časť pozemku parcela č. 3145/1 žalovaný umiestnil so
súhlasom Agrodružstva s cieľom odstrániť rozbahnený stav časti pozemku. Žalobca podstatnú časť

týchto panelov zastaval vlečkami, nepojazdnými autami a ďalšími vecami. Neurčitosť petitu namietal aj
vo vzťahu k betónovej platni. Betónová platňa tvorí časť stavby žalovaného a na jej časti sa nachádza
už spomínaný pás
na piliny. Súhlas s jej umiestnením vyjadrili aj právni predchodcovia žalobcu.
4. Žalobca ďalej v konaní argumentoval tým, že zmluvu o nájme, na ktorú sa odvolával žalovaný,

považoval za absolútne neplatný právny úkon. Predmet zmluvy uvádzal, že sa jedná o bližšie
nešpecifikované „nebytové priestory“ nachádzajúce sa na konkrétnych pozemkoch. Z textácie tejto
zmluvy, ktorej predmet je jasne špecifikovaný nemožno konštatovať, že by jej predmetom mali byť
pozemky. Z definície pojmu nebytový priestor nemožno dospieť k záveru, že by úmyslom zmluvných
strán bol nájom, resp. podnájom pozemku. O to viac to platí v prípade podnikateľských subjektov, najmä

Agrodružstva Dlhá, ktoré zmluvy o nájme pozemkov uzatvára bežne. Žalobca nadobudol pozemky od
pôvodných vlastníčok kúpnou zmluvou zo dňa 06.11.2019 a zámennou zmluvou zo dňa 11.12.2019.
Prechádzajúce vlastníčky uzavreli s Agrodružstvom nájomné zmluvy s dobou nájmu 20 rokov. Predmet
nájomnej zmluvy v oboch prípadoch bol špecifikovaný neurčito. Zmluva iba odkazovala
na list vlastníctva č. XXX s uvedením celkovej výmery. Takto špecifikovaný predmet,

bez uvedenia konkrétnych parcelných čísel považoval žalobca za neurčitý. Agrodružstvo nemalo platne
v nájme pozemky, ktoré sú predmetom vypratania. K vzniku zákonnej nájomnej zmluvy uviedol, že ust.
§ 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov
aozmeneniektorýchzákonovvyžadovalsplneniepodmienky,žeužívateľpozemku,ktorýtentopozemok

užíva bez nájomnej zmluvy, doručí vlastníkovi pozemku platný návrh
na uzavretie nájomnej zmluvy na tento konkrétny pozemok. Výkladom predmetného ustanovenia dospel
k záveru, že základnou podmienkou vzniku nájmu je doručiť vlastníkovi pozemku platný návrh nájomnej
zmluvy, čo Agrodružstvo nesplnilo. K elektrickým rozvodom uviedol, že tieto žalovaný realizovalz vlastných vnútorných rozvodov, a teda je vo vlastníctve žalovaného. K nákladnému vozidlu žalovaného
uviedol, že v čase podania žalobného návrhu sa vozidlo nachádzalo na pozemku a k jeho vyprataniu
došlo po podaní žaloby, teda v tejto časti bol nárok uplatnený odôvodnene. V tejto časti vzal žalobca

preto žalobu späť. Označenie betónových panelov a betónovej platne považoval za dostatočne určité.
Navrhovanú povinnosť v prípade betónovej platne nachádzajúcej sa čiastočne aj na pozemku parcela
č. 3145/2 je možné vykonať odstránením len v tejto časti.
5.Vďalšompodanížalobcaokreminéhouviedol,žezvýpisuzobchodnéhoregistražalovanéhovyplýva,
že obchodná spoločnosť ORAVA DREVO, s.r.o. právne vznikla až dňa 09.08.2016, teda potom, čo mala

byťuzavretáspornánájomnázmluva.Dodobyvznikumohlatátoobchodnáspoločnosťuzatváraťprávne
úkony smerujúce k jej vzniku. Je teda zrejmé,
že nájomná zmluva nemohla byť právne platne uzavretá dňa 01.02.2016 tak, ako je to uvedené v texte
tejto zmluvy.
6.Napojednávanínáslednežalobcauviedol,žeakbybolsúdtohonázoru,žepodnájomnývzťahvznikol,
tak tento už zanikol, a to z toho dôvodu, že zanikol hlavný nájomný vzťah,

od ktorého sa subsidiárne odvíja podnájomný vzťah medzi družstvom a žalovaným. V čase uzavretia
nájomnej zmluvy nemohol vzniknúť nájomný vzťah dlhší ako 15 rokov (§ 8 ods. 1 zákona č. 504/2003
Z. z.) a doba nájmu uplynula k 01.01.2020. Potom aj žalovanému uplynula doba podnájmu najneskôr
týmto dátumom.
7. Žalovaný vo vyjadreniach rozporoval neplatnosť spornej nájomnej zmluvy s tým, že táto obsahuje

všetky podstatné náležitosti právneho úkonu. Uviedol, že právny úkon je potrebné posudzovať podľa
obsahu a zo samotného názvu nemožno vyvodzovať jeho neplatnosť,
ak jeho obsah je v súlade s podstatnými náležitosťami právneho úkonu. Aj z prílohy
k nájomnej zmluve bolo zrejmé, čo bolo predmetom nájmu. Z náčrtu na orto-foto mape, ktorá tvorila
prílohu č. 1 vyplýva, že predmetom nájmu je plocha o výmere 2.652,6 m2, čo korešponduje s čl.

I zmluvy. To, že zmluvou Agrodružstvo prenechalo pozemky do podnájmu vyplývalo aj z čl. VIII. ods. 5
zmluvy. Predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená v roku 2016 a od tohto roku medzi stranami zmluvy
nevznikol žiaden spor. Prenechať vec do nájmu môže aj osoba odlišná od vlastníka. V posudzovanom
prípade mal prenajímateľ oprávnenie disponovať pozemkami formou ich prenechania do užívania tretej
osobe, čo vyplývalo

z nájomných zmlúv uzatvorených s vlastníkmi. K týmto zmluvám uzavretým pôvodnými
vlastníkmi žalovaný uviedol, že sú platnými, Agrodružstvo na prenajatých pozemkoch hospodárilo
a spochybňovanie platnosti zmlúv s odstupom viac ako 15 rokov osobou, ktorá nebola účastníkom
zmluvného vzťahu, považoval za účelové. Zmluvné strany vedeli, čo je predmetom nájomnej zmluvy
a nájomca uhrádzal za tento predmet nájmu vlastníkom dohodnuté nájomné. K námietke že nájomná/

podnájomná zmluva nemohla platne vzniknúť, pretože v čase jej uzatvárania ešte neexistoval, žalovaný
uviedol, že táto nezrovnalosť je úplne obyčajným preklepom. Pôvodne mal predmetné pozemky v
podnájme subjekt G. H., živnostník, ktorý sa v priebehu roka 2016 rozhodol podnikať pod inou právnou
formou. Zmluvy sa následne transformovali pod nový subjekt. Vznikla situácia, že pri zmene subjektu
sa ponechal text vrátané dátumu vyhotovenia.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil,
že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov označených v žalobe.
Žalobca tieto nadobudol na základe niekoľkých zmlúv. Sporné nebolo ani to,
ženatýchtopozemkochsanachádzajúveci,ktorétamumiestnil/vybudovalžalovaný.Súdprvejinštancie
uviedol, že skutočnosť, že je žalobca výlučným vlastníkom pozemkov, plne odôvodňuje jeho aktívnu

legitimáciu v spore (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo/1089/2015).
9. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na výpoveď konateľa žalovaného, že elektrickú skrinku vybudovalo
v minulosti družstvo, bola v havarijnom stave, a túto pre bezpečnosť vymenil. Taktiež uviedol, že vzdušný
elektrický kábel bude do mesiaca odstránený. Súd prvej inštancie uzavrel, že v prípade vypratania /
odstráneniaelektrickéhokábla,elektrickejrozvodnejskrineabetónovýchpanelovjedanávecnápasívna

legitimácia žalovaného. Opačný záver prijal ohľadne elektrickej prípojky, pretože nebolo nesporne
tvrdené, ani preukázané, že by túto vybudoval žalovaný. Žalobca nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že
elektrickú prípojku vybudovalo v minulosti družstvo, čo znamená, že vlastníkom tejto prípojky je iný
subjekt. Z vyjadrenia spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 07.10.2020 usúdil,
žeprípojkajesúčasťouelektrickýchrozvodovpatriacichAgrodružstvuanemožnotakžalovanémuuložiť,

abyzpozemkužalobcuvypratalsúčasťcudzejveci.Ztohtodôvodužalobuvčastiovypratanieelektrickej
prípojky zamietol.
10. Súd prvej inštancie dospel k rovnakému záveru aj vo vzťahu k odstráneniu betónovej platne, pretože
nebolo nesporne tvrdené, ani preukázané, že by túto na žalobcovom pozemku umiestnil žalovaný,respektíve, že by bol jej vlastníkom. Z výpovede svedka I. J. vyplynulo, že ak by bolo možné betónovú
platňu stotožniť so spevnenou plochou, tak táto tam bola ešte predtým, než boli pozemky prenajaté
žalovanému. Žalobca nepreukázal,

že betónovú platňu na pozemku parcela č. 3145/1 vybudoval žalovaný. Pre nedostatok vecnej pasívnej
legitimácie tak súd žalobu aj v tejto časti zamietol. Aj v prípade existencie pasívnej legitimácie
žalovaného by nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť z dôvodu, že spevnená plocha nie je samostatná
vec, ale je súčasťou pozemku. Nebolo možné úspešne žiadať, aby bola vyprataná súčasť nehnuteľnosti.
Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti, ktorou sa domáhal vypratania plechovej búdy, pretože

pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na poslednom pojednávaní žalobca
uviedol, že plechová búda sa už na jeho pozemkoch nenachádza a žaloba sa tak stala nedôvodnou.
11. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či má žalovaný právo užívať žalované pozemky
na základe zmluvy o nájme z roku 2016. Uviedol, že žalovaný predložil zmluvu o nájme nebytových
priestorov uzavretú v zmysle ust. § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
medzinímakonájomcomaprenajímateľomAgrodružstvoDlhá.Zmluvaboladatovanádňom01.02.2016

a bola na nej pečiatka žalovaného s IČO a IČ DPH SK. Zo zmluvy vyplynulo, že jej predmetom bolo
prenechanie užívania nebytových priestorov na parcelách č. 3146/1, č. 3146/2, č. 3145/1 a č. 3145/2 k.
ú. C. D. E. v areáli Agrodružstva Dlhá o celkovej výmere 2652,6 m2 s tým, že nájomca bude uvedené
priestory užívať na skladovanie drevnej hmoty a za účelom podnikateľskej činnosti. Pozemky parcely
č. 3145/1 a č. 3145/2 nadobudol žalobca v podiele 1/2-ica z celku od I. K. kúpnou zmluvou zo dňa

06.11.2019 a vo zvyšnom podiele 1/2-ica z celku
odL.M.,sktorouuzavreldňa11.12.2019zámennúzmluvu.Obespoluvlastníčkyuzavrelidňa01.01.2005
nájomnú zmluvu podľa zákona č. 504/2003 Z. z., predmetom ktorej bol nájom týchto pozemkov. Doba
nájmu bola dohodnutá na dobu 20 rokov od podpísania zmluvy. V čl. 6 písm. a) nájomných zmlúv bolo
dohodnuté, že pôdu, ktorá je predmetom zmluvy, na ktorej družstvo hospodári a z objektívnych príčin

ju nemôže dostatočne využívať, môže dať do podnájmu inej osobe. Súd prvej inštancie preto uzavrel,
že predmetom nájomných zmlúv medzi spoluvlastníčkami a Agrodružstvom Dlhá boli všetky pozemky
zapísané na LV č. XXX pre k. ú. C. D. E.. Medzi pozemkami bol zapísaný aj pozemok parcela KN-E č.
3145/000/0 o výmere 3.023 m2, ktorá výmera zodpovedá pozemkom
vo vlastníctve žalobcu parcelám KN-E č. 3145/1 a č. 3145/2. Súd prvej inštancie sa nestotožnil

s procesným útokom žalobcu, že nájomné zmluvy sú neplatné pre neurčitosť predmetu zmluvy.
Považoval za obvyklé vymedzenie predmetu nájmu poľnohospodárskej, či lesnej pôdy s odkazom na
listy vlastníctva ako výpočtom jednotlivých pozemkov, pretože predmetom nájmu bývajú veľké počty
parciel. Zhrnúc uviedol, že spoluvlastníčky (aj) tieto parcely prenechali do užívania Agrodružstvu Dlhá
od 01.01.2005 na dobu 20 rokov. Agrodružstvo Dlhá uzavrelo nájomnú zmluvu so žalovaným datovanú

dňom 01.02.2016
so začiatkom nájmu od 01.03.2016 na dobu do 31.12.2023. Agrodružstvo Dlhá, ktoré samotné
bolo nájomcom žalovaných pozemkov, preto nájomná zmluva datovaná dňom 01.02.2016 je de
iure podnájomnou zmluvou, ktorá bola spôsobilá založiť podnájomný vzťah, a teda oprávňovala
by žalovaného na užívanie žalovaných pozemkov. Žalobca namietal absolútnu neplatnosť tejto

podnájomnej zmluvy z dôvodu, že v zmluve bolo uvedené, že predmetom nájmu sú nebytové priestory.
Súd prvej inštancie citujúc ust. § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)
uviedol, že toto ustanovenie predpokladá,
že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti
a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá. Pri posudzovaní určitosti predmetu zmluvy vychádzal

nielen z jazykového vyjadrenia, ale tiež z vôle jej účastníkov. Pokiaľ ide o jazykové vyjadrenie doplnil,
že v zmluve sa používal pojem nebytové priestory na tam vymenovaných parcelách podľa náčrtku o
celkovej výmere 2.652,6 m2. Z náčrtku bolo pritom jednoznačne zrejmé, že ide o pozemky. Pokiaľ ide o
vôľu účastníkov zmluvy, na túto bolo možné vyvodiť z okolností a stavu vecí, za ktorých došlo k uzavretiu
zmluvy. Z výpovede I. J., ktorý podpisoval zmluvu v mene Agrodružstva vyplynulo,

že v zmluve šlo o voľnú plochu, kde boli osadené spevnené plochy na uskladnenie trávnych siláži. Zo
zákona č. 116/1990 Zb. vyplýva, že nebytovými priestormi sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré
podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako
na bývanie. Z fotografií bolo zrejmé, že na žalovaných pozemkoch nie sú a neboli akékoľvek stavby
obsahujúce miestnosti a de iure nešlo o nebytové priestory, ale o pozemky a ich súčasti. Súd prvej

inštancie tak uzavrel, že účastníkom zmluvy bol predmet podnájmu
pred uzavretím podnájomnej zmluvy zrejmý.
12.Knámietke,žepodnájomnázmluvabolapodpísanálenjednýmčlenompredstavenstvaAgrodružstva
súd prvej inštancie uviedol, že nebolo potrebné, aby podnájomnú zmluvu podpisovali dvaja členoviapredstavenstva, ale postačoval podpis jedného, pretože podľa ust. § 243 ods. 3 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len (ObZ“) bol potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva
družstva vtedy, ak je pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, čo

v danom prípade splnené nebolo, keďže predmetom podnájomnej zmluvy neboli nebytové priestory.
K ďalšej námietke, že pod-nájomná zmluva nemohla byť platne uzavretá dňa 01.02.2016, pretože zo
zakladateľskej listiny žalovaného vyplýva, že žalovaná spoločnosť bola založená až dňa 27.07.2016
a vznikla až dňa 09.08.2016 súd prvej inštancie uviedol, že z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že
spoločnosť bola do registra, konkrétne do oddielu: Sro, vložky číslo 66167/L zapísaná dňom 09.08.2016.

Podnájomná zmluva je datovaná dňom 01.02.2016.
V zmluve je totiž odkaz na vložku obchodného registra. Z obsahu podnájomnej zmluvy teda vyplýva, že
táto musela byť v skutočnosti uzavretá až potom, čo bola žalovaná spoločnosť zapísaná v Obchodnom
registri. Fakt, že v zmluve bol dohodnutý podnájomný vzťah na dobu od 01.03.2016 evokuje, že nešlo
o chybu v písaní dátumu vyhotovenia a podpísania,
ale

o vyhotovenie zmluvy so spätným dátumom.
13. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že nájomné zmluvy uzavreté medzi Agrodružstvom Dlhá
a I. K. a L. M. sú platné, avšak zároveň priznal dôvodnosť procesnému útoku žalobcu spočívajúceho
v jeho námietke, že tieto nájomné zmluvy mohli trvať len do 01.01.2020, pretože v čase ich uzavretia
platilo kogentné ustanovenie

o maximálnej dĺžke nájmu § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. v trvaní 15 rokov, pričom táto dĺžka sa
automaticky predĺžiť nemohla, keďže pôvodné ust. § 12 zákona č. 504/2003 Z. z., ktoré upravovalo
automatické predĺženie nájmu bolo zrušené s účinnosťou od 01.05.2018, teda skôr ako by bolo možné
tento režim automatického predĺženia nájmu zo strany niektorého z účastníkov zmlúv využiť. Súd prvej
inštancie tak konštatoval, že nájomné vzťahy medzi Agrodružstvom Dlhá, družstvo a I. K. a L. M.

zanikli uplynutím 15 rokov od 01.01.2005, teda dňom 01.01.2020. Dojednanie doby nájmu nad 15
rokov v časti doby nájmu presahujúcej 15 rokov bolo absolútne neplatným dojednaním pre porušenie
kogentného ust. § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. Táto skutočnosť vyplynula z predmetu, ako aj
zo záhlavia nájomných zmlúv. Z dôvodu zániku nájomných vzťahov ako vzťahov hlavných zanikol aj
podnájomný vzťah, ako vzťah akcesorickej povahy, a to dňom 01.01.2020. Pokiaľ mal žalovaný na

pozemkoch žalobcu umiestnené svoje veci, ktorých existenciu na týchto pozemkoch nerozporoval, bol
povinný ich z dotknutých pozemkov žalobcu odstrániť, konkrétne vzdušný elektrický kábel, elektrickú
rozvodnú skrinku a drevené odrezky na pozemku parcela KN-E č. 3145/2 a železnú korbu na nákladné
motorové vozidlo, guľatinu a betónové panely na pozemku parcela KN-E č. 3145/1. Súd prvej inštancie
uzavrel, že žalovanému vo vzťahu k dotknutým pozemkom žalobcu nesvedčí žiadne právo na ich

užívanie. V ďalšom nevykonal žalobcom navrhnutú obhliadku miesta za účasti geodeta z dôvodu
nadbytočnosti tohto dôkazu, keď súdu prvej inštancie postačovali jeho fotografie a rovnako nevykonal
dôkaz navrhnutý žalovaným, a to predloženie zmlúv, ktoré mal G. H. uzavreté s Agrodružstvom Dlhá,
družstvo, keďže tento dôkaz navrhol oneskorene. Tento dôkaz mohol žalovaný označiť po doručení
argumentácie žalobcu ohľadne dátumu podpisu podnájomnej zmluvy a jednak mohol tento dôkaz

predložiť na ostatnom pojednávaní, respektíve zdôvodniť, či a čo mu bránilo tak urobiť. Navyše
vykonanie dôkazu považoval súd prvej inštancie za nadbytočné vzhľadom na záver o zániku nájomných,
ako aj podnájomnej zmluvy.
14. Napokon s odkazom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom pred prvým pojednávaním, súd prvej
inštancie rozhodol o zastavení konania v časti vymedzenej vo výroku I. rozsudku [§ 145 ods. 2 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP) v spojení s § 146 ods. 2 CSP a contrario].
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 256 ods. 1
a § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu tzv. čistého úspechu, čo je 40 %.
Žalobca sa spolu domáhal odstránenia celkovo 10 vecí, pričom bol úspešný ohľadne 6 vecí. V časti o
vyprataniemotorovéhovozidlaspäťvzatieodôvodniltým,žepopodanížalobydošlokvyprataniuvozidla,

čo žalovaný nerozporoval. Dôvodom späťvzatia bolo správanie žalovaného, teda zastavenie konania v
tejto časti procesne zavinil žalovaný
(10 položiek = 100 %, z toho žalobca procesne úspešný v siedmych = 70 %, z toho vyplýva potom čistý
úspech žalobcu 70 % - 30 % procesný úspech žalovaného = 40 % čistý úspech žalobcu).
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výrokov II. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne a žalovanému
prizná nárok na náhradu trov konania. Pre prípad, že by odvolaniu žalovaného vo veci samej odvolací
súd nevyhovel, žalovaný navrhol, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. tak, že žiadnej
strane neprizná nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.17. Žalovaný odvolanie odôvodnil s poukazom na dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Vkonkrétnostiachžalovanýargumentovaltým,žeust.§8ods.1zákonač.504/2003Z.z.jesystematicky
zaradené v druhej časti zákona, ktorá upravuje nájom pozemku

na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Zo samotnej dikcie prvej vety zákona vyplýva,
že úprava minimálnej a následne teda aj maximálnej dĺžky trvania nájmu sa vzťahuje na nájom pozemku
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Nie je zrejmé z čoho súd prvej inštancie
dospel k skutkovému záveru, že nájomné zmluvy uzatvorené v roku 2005 na dobu 20 rokov boli
nájomnými zmluvami na prenájom pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku.

Tento skutkový záver súdu prvej inštancie považoval žalovaný za nesprávny. Ďalej žalovaný uviedol, že
nájomné zmluvy Agrodružstva Dlhá, družstvo a vlastníkov boli zmluvami uzatvorenými podľa prvej časti
zákona č. 504/2003 Z.z., ktorého nadpis znie nájom pozemku na poľnohospodárske účely. V tejto časti
zákona nie je maximálna dĺžka trvania nájmu upravená, preto boli zmluvné strany oprávnené dohodnúť
sa na dobe nájmu v trvaní 20 rokov. Obmedzenie doby trvania nájomného vzťahu sa vzťahovalo len
a výlučne na nájomné vzťahy pri prevádzkovaní podniku. Agrodružstvo Dlhá, družstvo uzatváralo v

danom období štandardne nájomné zmluvy na dobu v trvaní 20 rokov a je len ťažko predstaviteľné,
že by opomenulo predmetné ustanovenie zákona o limitácii trvania nájmu. Žalovaný tak namietal
nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, keď na právne vzťahy hlavných nájomných zmlúv
aplikoval právnu normu uvedenú v ust. § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., ktorá na daný právny
vzťah nedopadala. Následne súd prvej inštancie dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru o zániku

nadväzujúceho akcesorického podnájomného vzťahu. Z vykonaného dokazovania tak bolo zrejmé, že
žalovaný oprávnene užíva pozemky, ktorých vypratania sa žalobca domáhal, a to titulom podnájomnej
zmluvy z roku 2016, pričom oprávnenie na uzatvorenie podnájomnej zmluvy vyplývalo z hlavných
nájomných zmlúv, ktoré sú platne uzatvorené až do 01.01.2025. Žalovaný dodal, že právo vyplývajúce z
platne a účinnej uzatvorenej podnájomnej zmluvy až do 31.12.2023 prevažuje nad právom vlastníckym

(R 65/1972).
18. Vo vzťahu k výroku IV. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhrade trov
konania na súde prvej inštancie žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil dôvody a
okolnosti, na základe ktorých priznal žalobcovi v spore úspech a ktoré pre úspech žalobcu v spore boli
rozhodné. Žalovaný nespôsobil ani nezavinil okolnosti, ktoré súd prvej inštancie považoval za určujúce

pre čiastočný úspech žaloby a dokonca ani o nich nemal vedomosť. Pri svojej obrane v spore vychádzal
z dlhotrvajúcich a nikým nerušených užívacích vzťahov založených podnájomnou zmluvou a nemohol
vedieť, že hlavná nájomná zmluva je zmluvou neplatnou. Nebol zmluvnou stranou hlavnej nájomnej
zmluvy a nemal dôvod zaoberať sa otázkami jej platnosti. Konal v odôvodnenom presvedčení,
že Agrodružstvo Dlhá, družstvo má platnú zmluvu na užívanie pozemkov, pričom ani medzi účastníkmi

hlavnej nájomnej zmluvy nikdy nebolo pochýb o platnosti týchto nájomných zmlúv až do roku 2025. Ak
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný užíva predmetné pozemky bez oprávnenia z dôvodu
zániku hlavného nájomného vzťahu, nemožno zavinenie pričítať žalovanému. V posudzovanom prípade
bol tak daný dôvod na to, aby súd prvej inštancie žalobcovi ako úspešnej strane náhradu trov nepriznal.
Žalovaný poukázal na ust.

§ 257 CSP s tým, že ustanovenie o dôvodoch hodných osobitného zreteľa je možné aplikovať aj na
posudzovaný prípad, pretože žalovaný svojim správaním nezadal príčinu, ktorá bola dôvodom úspechu
žalobcu v spore. Výnimočnosť situácie videl o to viac zreteľnú v tom,
že v konaní bolo preukázané, že samotný žalobca bez oprávnenia využíva v danej lokalite pozemky vo
vlastníctve žalovaného. Napriek tomu, že žalobca vedome porušuje jeho vlastnícke právo a koná tak

aj napriek viacerým písomným upozorneniam, sa domáhal svojho nároku voči žalovanému, ktorý bol
naopak oprávnene v domnení, že jeho užívanie pozemkov má platný právny základ.
19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako
vecne správny potvrdiť a zároveň mu priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K dôvodom
odvolania uviedol, že žalovaný opomenul zásadné ust. § 7 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení

účinnom v čase uzavretia nájomných zmlúv, teda v znení k 01.01.2005, pričom toto ustanovenie
odkazovalo priamo na ust. § 5 ObZ. Agrodružstvo Dlhá, družstvo je nepochybne subjektom obchodného
práva,založenéhopodľaObZzaúčelomvýkonupodnikateľskejčinnosti,tedazaúčelomprevádzkovania
podniku.
Za týmto účelom, teda za účelom výkonu poľnohospodárskej činnosti, čo je napokon hlavným

predmetom jeho podnikania, boli aj uzavreté obe nájomné zmluvy. Výklad žalovaného ohľadom
primárnej aplikácie prvej časti zákona č. 504/2003 Z. z. z pohľadu možnosti dohodnutia si akejkoľvek
doby nájmu je tak nesprávny. Otázka maximálnej doby nájmu je komplexne upravená v druhej časti
zákona a aplikácia prvej časti zákona na tento záväzkový vzťah bola vylúčená.20.Ďalejžalovanýuviedol,ženebolidanéanipodmienkynanepriznanienárokunanáhradutrovkonania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. K otázke, či žalovaný mohol alebo nemohol mať vedomosť o
neplatnosti hlavných nájomných zmlúv uzavretých s Agrodružstvom Dlhá, družstvo sa žalobca bližšie

nevyjadril. Žalovaný však počas celej doby sporového konania rozporoval nárok žalobcu, a to aj potom,
čo boli do súdneho spisu doložené všetky listinné podklady, ako aj potom, čo žalobca prezentoval
dôvody, pre ktoré považoval podnájomnú zmluvu uzavretú medzi odvolateľom a Agrodružstvom Dlhá,
družstvo za neplatnú. Žalovaný mal priestor po oboznámení sa so skutkovou a právnou situáciou uznať
nárok žalobcu

a v spore už nepokračovať. De facto do poslednej chvíle prezentoval názor, že pozemky žalobcu má
naďalej platne v podnájme.
21. Iné podania strán produkované v odvolacom konaní odvolaciemu súdu predložené neboli.
22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného proti
rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) –
žalovaným, keďže vo výroku II. bolo žalobe proti nemu čiastočne vyhovené a vo výroku IV. bol proti nemu

žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania, teda bolo rozhodnuté v neprospech žalovaného, včas
(§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§
355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. vo výrokoch II. a IV., viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust.

§ 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
tak vo výroku II. v merite veci, ako aj v závislom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania, potvrdil.
V odvolaním nenapadnutých výrokoch I. a III. zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý.
23. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom

sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo
výrokoch II. a IV. založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne

obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
24. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.
25. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že je v zmysle ust. § 380 CSP
viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je

povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady týkajúce sa
procesných podmienok odvolací súd nezistil.

26. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovaného
formulované v jeho opravnom prostriedku, pričom sa tak v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal
inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.
27. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bola námietka, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu a nadväznému nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci, že nájomné zmluvy uzavreté medzi nájomcom Agrodružstvo Dlhá, družstvo
a prenajímateľmi I. K. a L. M., ktorých predmetom bol nájom dotknutých pozemkov, boli zmluvami
o nájme pozemkov
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Takýto záver súdu prvej inštancie podľa názoru
žalovaného nemal oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto súd prvej inštancie nesprávne na daný

prípad aplikoval ust. § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.
28. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku [3) § 5 Obchodného zákonníka] nájomcu,
spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto častiustanovené inak. Podľa ust. § 5 ObZ sa podnikom na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako
aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty,
ktoré patria podnikateľovi a slúžia

na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
29. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že predmetom nájomných zmlúv uzavretých
medzi nájomcom Agrodružstvo Dlhá, družstvo a prenajímateľmi I. K. a L. M. dňa 01.01.2005 bol
nájom poľnohospodárskej pôdy [pozemkov na poľnohospodárske účely podľa § 1 ods. 2 písm. a)
zákona č. 504/2003 Z. z.]. Z obsahu nájomných zmlúv zároveň vyplynulo, že predmet nájmu bol

prenechaný prenajímateľkami k hospodáreniu nájomcu na tomto predmete [čl. 6 písm. a) zmlúv].
Nájomca Agrodružstvo Dlhá, družstvo je nesporne podnikateľom podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a)
ObZ, a teda z povahy veci je zrejmé, že ak malo hospodáriť na predmete nájmu, išlo o činnosť
spojenú s prevádzkovaním podniku. Preto odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako
neopodstatnené. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že na nájomné zmluvy
uzavreté medzi nájomcom Agrodružstvo Dlhá, družstvo a prenajímateľmi I. K. a L. M. dňa 01.01.2005

treba aplikovať ust. § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., keďže prenajaté pozemky slúžili na vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku Agrodružstva Dlhá, družstvo.
Na správnosti tohto právneho záveru nemení nič ani tvrdenie žalovaného, že Agrodružstvo Dlhá,
družstvo uzatváralo štandardne nájomné zmluvy na dobu v trvaní 20 rokov a je len ťažko predstaviteľné,
že by opomenulo predmetné ustanovenie zákona o limitácii doby nájmu. Táto argumentácia žalovaného

neobstojí, pretože rozpor dotknutých nájomných zmlúv so zákonom nemôže zhojiť akákoľvek, aj keď
možno zaužívaná, prax ich účastníkov.
30. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IV. o nároku na
náhradu trov konania, žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil dôvod a okolnosti,
na základe ktorých súd prvej inštancie priznal úspech v spore a ktoré boli pre úspech žalobcu

v spore rozhodné. Tieto okolnosti žalovaný nijako nespôsobil a ani nezavinil, dokonca o nich nemal ani
vedomosť. Dotknuté pozemky vo vlastníctve žalobcu nerušené dlhé obdobie užíval, nemal vedomosť
o tom, že „hlavné“ nájomné zmluvy sú neplatné od 01.01.2020, keďže nebol ich účastníkom. Bol tak
v presvedčení,
že Agrodružstvo Dlhá, družstvo má platný titul užívať dotknuté pozemky žalobcu, keďže medzi ním

a pôvodnými prenajímateľmi nebol nikdy spor o to, že Agrodružstvo Dlhá, družstvo má právo užívať
dotknuté pozemky až do roku 2025. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nemá
právo užívať dotknuté pozemky v dôsledku zániku hlavného nájomného vzťahu, nemožno pričítať
zavinenie žalovanému, a to bol dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov konania
žalobcovi. Za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP považoval žalovaný zároveň to,

že samotný žalobca neoprávnene užíva pozemky vo vlastníctve žalovaného (bezprostredne susediace
s pozemkami, ktoré boli predmetom sporu), a napriek tomu, že vedome porušuje vlastnícke právo
žalovaného aj napriek viacerým upozorneniam, domáhal sa žalobou svojho nároku voči žalovanému,
ktorý bol v presvedčení, že na užívanie dotknutých pozemkov žalobcu má platný právny titul.
31. Vo všeobecnosti odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku

od zásady zodpovednosti za výsledok sporu podľa ust. § 255 CSP a od zásady zodpovednosti za
zavinenie zastavenia konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, len ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať
procesne neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania protistrane. Použitie tohto ustanovenia
preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z

tohto dôvodu musí aplikácia daného zákonného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať výsostne výnimočný charakter. Zákon dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti nešpecifikuje. Tieto môžu spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach u strán konania. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú,
pričom ust. § 257 CSP nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie.

Toto ustanovenie nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Takéto okolnosti však musia byť v konaní
stranou tvrdené a preukázané, pričom nie je povinnosťou procesného súdu takéto okolnosti zisťovať
ex offo. Strana zároveň nemá právo, aby procesný súd v každom jednotlivom prípade skúmal prípadné
naplnenie podmienok pre rozhodnutie podľa ust. § 257 CSP, a takto aj v neprospech druhej strany

rozhodol.
32. Odvolací súd však nepovažoval okolnosti uvedené žalovaným za dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa ust. § 257 CSP a jeho odvolanie ani v tejto jeho časti za dôvodné. Žalobca pred začatím súdnehosporu (pred podaním žaloby na súd prvej inštancie dňa 20.10.2020) vyzval žalovaného litom zo dňa
22.06.2020 na vypratanie dotknutých pozemkov z dôvodu,
že žalovaný nedisponuje nájomnou zmluvou, ktorá by ho oprávňovala na akékoľvek užívanie dotknutých

pozemkov žalobcu. Žalovaným tvrdená okolnosť, že bol presvedčený o tom,
že disponuje platným titulom na užívanie dotknutých pozemkov žalobcu, však nemohla nič zmeniť na
skutočnosti, že ku dňu 01.01.2020 tomu tak nebolo. Uvedený právny názor žalovaného, na ktorom aj
žalovaný založil svoju obranu v spore, sa ukázal ako nesprávny. Ak by presvedčenie strany o tom, že
nekoná protiprávne, malo byť dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP, ad absurdum

by bolo možné dospieť k záveru, že vo veľkej časti sporov by bol naplnený dôvod pre rozhodnutie súdu
podľa ust. § 257 CSP. Práve samotná spornosť práva je základom pre začatie civilného sporového
konania a aj dôvodom vynaloženia trov stranami sporu, usilujúcimi sa o úspech vo veci. Pritom, ako už
bolo vyššie uvedené, pre aplikáciu ust. § 257 CSP musí byť daná výnimočnosť prípadu, ktorú nemôže
založiť samotná spornosť stranou uplatneného práva.
33. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nepovažoval odvolací súd ani to, že žalobca má / mal rovnako

užívať bez právneho dôvodu pozemky žalovaného, a tieto aj napriek výzve žalovaného odmietol
vypratať. S predmetom sporu nesúvisiace konanie žalobcu a neuplatnenie právneho nároku žalovaným
na vypratanie pozemkov v jeho vlastníctve na súde, kde by musel preukázať jeho existenciu, nemôže
zakladať dôvod hodný osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP.
34. V nadväznosti na uvedené odvolací súd, konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalovaného,

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil. V odvolaním nenapadnutých výrokoch I. a III. zostal rozsudok súdu prvej inštancie
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako v odvolacom konaní plne úspešnej

strane priznal proti žalovanému ako v odvolacom konaní plne neúspešnej strane nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vychádzajúc z posúdenia odvolacích námietok žalovaného
nemal odvolací súd za naplnené podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP ani pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].