Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 27, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8T/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524010269
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524010269.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom Mgr. Vladimírom Gurkom na hlavnom pojednávaní dňa 27.

januára 2025 v Starej Ľubovni v trestnej veci obž. A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F. XX/XX, G., H. C. D., t.č. vo väzbe v ÚVV
a ÚVTOS Prešov,

j e v i n n ý , ž e

vo večerných hodinách presne nezistenej doby dňa 27.09.2024 do 06.00 hod. dňa 28.09.2024 v izbe
bytu na ulici I. X, G. svojej družke J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, H. C. D. pod vplyvom
alkoholu začal bezdôvodne vulgárne nadávať, kde ju následne začal fyzicky napádať, a to tak, že ju
začal päsťami rúk opakovane udierať do oblasti nosa, očí, čela, ucha a následne ju opakovane udrel
otvorenou dlaňou ruky rôzne po tvári, na čo spadla na zem, kde jej pre fyzické napádanie začala tiecť
krv z nosa a úst, na čo ju chytil za vlasy a ťahal po zemi, kde následne po jej úteku z izby do kúpeľne
došiel za ňou, kde tam jej z rúk vzal mobilný telefón, ktorý zlomil na polovicu a následne päsťou ruky

ju udrel do oblasti oka, na čo omdlela na zem a odtiaľ ju za vlasy vytiahol von pred vchod uvedeného
bytového domu, kde jej uviedol „počúvaj J., dnes ťa zabijem, budeš tam na cintoríne a ja pôjdem sedieť
do basy“, na čo ju opätovne udrel dva-tri krát päsťou do tváre, kde uvedené vyhrážky u poškodenej J. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, H. C. D. objektívne vzbudili oprávnený strach o jej život a zdravie,
pričom fyzickým napadnutím jej spôsobil zranenie – viacpočetné pomliaždenie tváre a hlavy s dobou
liečenia do 7 dní,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej
osobe – blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri nezistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.

m/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 1 rok /jeden/ nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
spol. DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 škodu
spočívajúcu v náhrade poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej J. K. vo výške 67,37 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného A. B. obžalobu pre skutok,
ako je uvedený v obžalobe a ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

2. Súd po vykonanom dokazovaní, a to prečítaním výpovedí obžalovaného z prípravného konania
a výsluchom obžalovaného aj na hlavnom pojednávaní, výsluchmi poškodenej J. K., svedkom F. K.
a I. K., prečítaním svedeckých výpovedí svedkov L. M. a N. M. z prípravného konania, znaleckými

posudkami F. A. O. č. 200/2024 a F. K. M. č. 47/2024, listinnými dôkazmi v zmysle obžaloby, ako
vyplývajú zo zápisníc o hlavných pojednávaniach, lustráciami v databáze súdov, v GP SR, v odpise
z registra trestov, v registri priestupkov a v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, dospel
k nasledovným zisteniam:

3. Obžalovaný v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Následne na prvom
pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Súd preto prečítal zápisnice o jeho výsluchoch
zo dňa 1.10.2024 a zo dňa 2.10.2024 (pred sudcom pre prípravné konanie pred rozhodnutím o väzbe),
v ktorých zo svojho uhla pohľadu popísal celú situáciu v noci z 27.9.2024 na 28.9.2024. Pri výsluchu
dňa 1.10.2024 uviedol, že alkohol pil on aj poškodená, a to hanácku vodku. J. začala kričať kvôli jeho

bývalej družke, hovorila mu, že má ísť za tým bastardom – svojím synom, na čo jej hovoril, nech sa
ukľudní. Priznal, že sa v daný deň hádali, ale nadávky neboli také, povedal jej, že je štetka, ona jemu,
že je buzerant. Keď poškodená kričala, povedal jej, nech ide do izby, odstrčila ho, potom spadla na
zem, on ju dvíhal, ona na neho kričala, nech ju nechá, preto jej dal 1 facku, aby sa ukľudnila. Inak ju
nebil. Zaniesol ju na posteľ, potom k nej prišli dedo s babkou, on si išiel zapáliť von a keď prišiel naspäť,

tak poškodená ležala v posteli, povedala mu, nech jej prepáči a udobrili sa. Poškodená spadla možno
2-3 metre od kúpeľne, kde sa išla umyť. Keď spadla, udrela si oko o prah dverí. Keď odpadla a dvíhal
ju, nechtiac jej zatlačil na to druhé oko. Počas konfliktu zlomil mobil, ktorý bol jeho, ale používala ho
poškodená, lebo bol nervný. Poprel, že by sa poškodenej vyhrážal. Keď sa navzájom ospravedlnili, tak
ešte pozerali film, potom zaspali. Potom k nim okolo 14.00 hod. prišla matka poškodenej. Išli napokon

k veštici do Hniezdneho, ktorá hovorila, že jej dal porobiť a také hlúposti, tak odtiaľ odišiel. Matka J. J.
chytila, že nikde nepôjde. Po asi 20 minútach išli do Podolínca, J. chcela vystúpiť, aby išla s ním, ale ani
jej brat ani matka ju nechceli pustiť, matka jej dávala aj nejaké facky, nadávala jej, dali ju do auta. Potom
sa mu ešte brat poškodenej vyhrážal. Všetko si na neho vymysleli, lebo vedia, že má podmienku. J. sa
vždy bála mamy, čo mama povedala, to urobila. S jej matkou si nesadli.

4. Pri výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal po vykonaní takmer celého dokazovania (okrem
lustráciínajehoosobu)vzásadetotožnestoutovýpoveďouzprípravnéhokonania,tedapoprelvyhrážky
a priznal iba 1 facku, ktorú dal poškodenej pravou rukou na jej pravú časť tváre. Poukázal následne
ešte na výsluchy poškodenej a svedkov, najmä mal za to, že poškodená a jej matka menili výpovede

ohľadne vyhrážok, keď na hlavnom pojednávaní poškodená doplnila aj vyhrážku o tom, že sa zmení
na diabla a zahryzne jej do krku. Tiež poukázal na to, že brat poškodenej vypovedal, že si pekne žili.
Keď poškodená spadla pri kúpeľni, udrela o prah alebo zárubňu a išla jej krv spod oka. V byte boli on
s poškodenou a jeho starí rodičia, ktorí krik mohli počuť, ale oni ležali v izbe, teda nevideli, čo sa dialo.
K dôvodu návštevy mamy poškodenej uviedol, že mu matka poškodenej volala na telefón, poškodená

nechcela, aby dvihol, tak nedvihol a napísal, že J. je chorá. Druhýkrát matke poškodenej dvihol telefón
a povedal jej, že J. je chorá a leží. Potom prišla jej mama a potom sa dialo, čo už popísal. Žili spolu
s poškodenou asi 7-8 mesiacov.

5. Svedkyňa poškodená J. K. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že bolo to 27.9.2024,

bolvečer.Išlidoizbysobžalovaným,chcelasaísťokúpať,nepustilju.Malfľaškupálenky,onsámpil,onanepila, lebo brala tabletky. Obžalovanému prišlo ľúto ohľadne jeho matky a syna. Rozprával o svojom
živote, potom povedal, aby aj ona rozprávala o svojom živote a aby rozprávala o prvom priateľovi, čo s
ňou žil, ale ona mu nič nepovedala. Obžalovaný jej dal facku, potom na ňu kričal, nadával, ponižoval, s

päsťami ju bil do nosa, do oka, do očí, do ucha, vlasy jej vytrhal. Bola celá opuchnutá. Začala plakať, že
prečo toto robí, prečo jej všetko vytýka. Dal jej s päsťou do oka, pľuval na ňu, ocikal ju dole, aj tvár. Bola
celá zakrvavená, aj z úst, aj z nosa jej išla krv, bola mokrá. Celé jej pyžamo bolo zakrvavené hore aj dole.
Potom chcela ísť na záchod, on ju nepustil, ťahal jej vlasy. Otvorila dvere, išla na záchod a on jej zase
ťahal vlasy. Prišla na záchod, on prišiel a začal kričať, polámal dvere na záchod, vulgárne nadával, že

je kurva, štetka, šľapka. Bola na záchode a bála sa. Povedala mu „daj mi telefón, zavolám mame alebo
bratovi, idem domov, nechcem s tebou žiť“ a on začal na ňu veľmi kričať. Potom jeho baba a dedo vstali,
robili na neho krik. Išla do kúpeľne umyť si ruky a tvár, on ju ťahal za vlasy, dal jej päsťou do očí, spadla
na zem a bola v bezvedomí. Celá bola opuchnutá, celú tvár mala pomliaždenú. Keď spadla a bola v
bezvedomí, nepamätá si, čo sa stalo. Potom, keď vstala, tak videla, že na nej bol studený uterák. Zdvihla
ju jeho babka. Poškodená jej povedala, nech jej pomôže. Jeho babka ju zobrala do kuchyne, dala jej

tabletky,lebobolacelávystrašená,šokovanáatriaslisajejnohyaruky.Potomjejobžalovanýpovedal,že
siidúvonzafajčiť.Bálasaísťvonsním,onjuťahalajzavlasy.Jehobabkapovedala,abyišlasním.Jeho
babka a dedo sa ho boja, lebo on im hocikedy vulgárne nadával, dedka zbil, strkal do neho. Napokon
však išla s ním vonku pred bytovku fajčiť. A on jej povedal „počúvaj ma sem J., dneska ťa zabijem, pôjdeš
tam na cintorín a ja pôjdem sedieť v base. Počúvaj ma sem, ja sa premením na satana a ťa hryznem do

krku“. Prosila ho, aby ju nezabil, ani jej nič nezrobil a aby išli do izby. On jej povedal „dobre, poď kurva,
poď sa obliecť, ideme sa prejsť“. Nakoniec išli do izby, on si išiel ľahnúť a ona sedela na stoličke, potom
si išla ľahnúť na jeho naliehanie, ale zaspala až okolo 10.00 hod. ráno. Vstala v sobotu o 13.00 hod., bola
opuchnutá, nič nevidela. Vonku ju nepustili, bolo otvorené okno, tak fajčila cez okno. Mama mala také
tušenie, v piatok večer jej volala. Obžalovaný nedal, aby volala svojej rodine alebo mame. Ten telefón

bol jeho, čo jej dal a on ten telefón zlomil rukami na polovicu, keď bola na záchode (vie to, lebo potom
videla zlomený telefón v rukách obžalovaného). Potom celú sobotu jej mama volala, nepáčilo sa jej to,
v nedeľu tiež volala. Zdvihol jej A. a povedal mame, že je chorá a že má teploty a mama mu neuverila.
Mama keď prišla, tak klopala prvýkrát, druhýkrát aj tretíkrát, ale neotvorili jej. Štvrtýkrát jej už otvorili a
jeho dedo povedal mame, že oni (t.j. obžalovaný s poškodenou – pozn. súdu) pijú, kupujú si fľašky, že

tri fľašky vypijú, že ona pila, že išli vonku a na múr že spadla. To nie je pravda. Mama na ňu po príchode
volala asi 5 – 6 krát. Keď prišla z izby do kuchyne, na oči si robila make-up. Sadla si na sedačku a mama
na stoličku. Mama bola v šoku, nevedela ani rozprávať. Mame povedala, „nenechaj ma tu, zober ma
preč, ja sa tu bojím“. Mama jej žiadne facky nedala, od mamy ešte facku nedostala. Ani z očí jej netiekla
krv, ani sama nespadla, lebo obžalovaný jej vytrhával vlasy, mal v ruke jej vlasy. Mama ju zobrala do auta

ku nej domov a teraz je u mamy. Popísala ešte aj situáciu medzi ňou a obžalovaným na podolinskom
jarmoku v júli 2024, kedy po ceste k nim domov začal do nej obžalovaný kopať, pľuť, aj z nosa jej išla
krv, vulgárne jej nadával. Na kladené otázky ďalej uviedla, že obžalovaný ju udrel asi 5-6 krát. Celé sa
to dialo asi od 00.00-01.00 do 05.00-06.00 hod. nadránom. Spolu s obžalovaným žila asi 9 mesiacov.
Pred útokmi sa bránila rukami, ktorými si kryla tvár. K vyhrážkam došlo pred bytovkou blízko pri vchode

okolo 04.30 – 05.00 hod. Po vyhrážkach jej obžalovaný dal ešte 2-3 bomby do očí. Po vyhrážkach bola
v šoku, vystresovaná, bála sa. Pri vyhrážkach nebol nikto iný prítomný, iba ona s obžalovaným. Na
otázku obhajcu obžalovaného, či uvádzala niekomu niečo ohľadom toho, čo sa jej malo stať po tom
incidente uviedla, že to uvádzala policajtom. Obžalovaný požíval často alkohol, keď bol doma týždeň, tak
aj týždeň pil. K rozporom ohľadne znenia vyhrážky uvádzanej pri výsluchu dňa 1.10.2024 a na hlavnom

pojednávaní uviedla, že odvtedy už prešli 4 mesiace, je aj v strese. Obžalovaný určite povedal: „Počúvaj
ma J., dneska ťa zabijem, zakopem a ja budem sedieť v base“. Čo presne ešte potom povedal, si už
presne nepamätala. Po oboznámení poškodenej s prečítanou výpoveďou obžalovaného z prípravného
konania (obžalovaný vypovedal k veci na hlavnom pojednávaní až po výsluchu poškodenej – pozn.
súdu) poškodená uviedla, že nie je pravda, že by ju nebil a že sa jej nevyhrážal.

6. Svedkyňa F. K. (matka poškodenej) na hlavnom pojednávaní uviedla, že celý piatok aj sobotu volala
dcére J., ale nedvíhala. V nedeľu poobede jej dvihol na druhýkrát A. (t.j. obžalovaný), ktorý jej povedal,
že jej dcéra je chorá, má chrípku a má teploty. Mala však zlé tušenie, tak sa obliekla a išla so synom
pozrieť dcéru. Trikrát klopala, nikto jej neotvoril, až na štvrté zabúchanie jej otvoril dedo obžalovaného.

Potom začala na dcéru volať, že kde je. Babka obžalovaného vstala z postele a zobrala ju do kuchyne.
Asi viac ako polhodinu jej dcéra z izby nevyšla. Ona sedela za stolom a za ňou bola taká lavička, na
ktorú si sadla jej dcéra, keď prišla do kuchyne. Vlasy mala úplne dole do očí. Keď sa svedkyňa postavila,
otočila sa k dcére, zdvihla jej hlavu, tak dcéra nemohla vidieť na oči, lebo celú tvár mala na nespoznanie.Mala čierne oči, opuchnuté ucho, vlasy mala vytrhnuté, mala samé plešiny. Dedo povedal, že oni každý
deň pijú, lenže dcéra vtedy bola chorá, brala vtedy antibiotiká, od bolesti brala rôzne tabletky. Svedkyňa
začala kričať, že čo to má na tvári, kto jej to urobil. Volala na A.. On ani nechcel prísť do kuchyne,

zavolala druhýkrát, on prišiel zúrivý a povedala mu, že čo to znamená a čo z nej urobil, že si dcéru
berie domov a jeho mama nech mu nájde inú priateľku alebo ženu. Jeho dedo jej povedal, že oni boli
opití, že ona išla von, že ona si to urobila sama, že spadla o múr. Potom dcéru chytila za ruku, že ju
berie domov. A. ju nechcel pustiť. Dcéra preto išla predo ňou, svedkyňa za ňou a A. za svedkyňou.
Dcéra sa otočila, pozrela na ňu a povedala jej potichu „mama zober ma domov“. Zobrala ju k autu,

A. prišiel von, ona mu nadávala, pýtala od neho dcérine doklady. On ju chcel nasilu vytiahnuť z toho
auta. Ona ho vytiahla z toho auta. Svedkyňa si sadla do auta a povedala synovi, nech naštartuje auto,
že idú domov. Po ceste, ako išli domov do Lomničky, naproti nim išla hliadka policajtov. Svedkyňa ich
zastavila, všetko im povedala, ukázala im dcéru a oni jej povedali, že s ňou majú ísť na urgent a že tie
papiere, čo donesú z urgentu, majú odniesť na oddelenie, že oni budú čakať. Keď prišli z toho urgentu,
tak dcéru zobrali na políciu a tak ju vypočúvali. Na kladené otázky ďalej uviedla, že dcéra jej o tom, čo sa

stalo, povedala po asi mesiaci (pri následnom odstraňovaní rozporov hovorila o asi 2-3 týždňoch), lebo
dcéra sa zrútila, hneď brala tabletky na upokojenie a strašne sa bála a triasla sa. Dcéra jej povedala, že
v piatok tú noc dostala ani nevie povedať koľko rán s päsťami a rukami do očí, do hlavy. A že ju ťahal
za vlasy, že ona omdlela, že ona keď sa zobudila, mala na sebe nejaký mokrý ručník, on sa jej vyhrážal
smrťou, že on ju zabije, že sa premení na satana, že on jej uhryzne do krku a vytiahne jej krv a keď

nie, tak on ju zaživa pochová. Oni budú všetci na hrobe, ale aj on tam bude, ale len kvôli tomu, aby
išiel do basy kvôli alimentom. Po dcéru bola so synom I. K., ktorý čakal na ceste pred domom. Dcéra
nechcela veľmi rozprávať, čo sa v ten deň stalo, len plakala. Povedala jej o tom, keď boli doma samé
dve. Toto rozprávala iba jej, nie aj synovi I.. Keď išli domov, tak úplne až domov nedošli, lebo stretli
hliadku policajtov blízko domu a potom išli na urgent. Dcéra bývala s obžalovaným asi 8 – 9 mesiacov.

S dcérou máločo komunikovala, obžalovaný jej zakazoval brať telefón do ruky aj s rodinou rozprávať.
Keď jej volala, bol skoro vždy pri nej aj obžalovaný. Domov chodila možno raz za mesiac. V aute dcéra
sedela za spolujazdcom a svedkyňa za šoférom. Obžalovaný ju chcel vytiahnuť zo strany šoféra. Keď
prišla po dcéru, tak dcéra bola smutná, hlavu mala sklopenú, oči jej nebolo vidno, nereagovala na ňu. Pri
odstraňovaní rozporov doplnila, že dcéra mala opuchnutý aj nos. K rozporu, kedy sa dozvedela o tom, čo

sa stalo medzi jej dcérou a obžalovaným (keďže už dňa 1.10.2024 vypovedala o tom, čo sa medzi nimi
malo stať, ale dcéra jej to mala povedať až o cca mesiac) najskôr uviedla, že si to už veľmi nepamätá,
možno to bolo aj skôr po cca 2-3 týždňoch a po vysvetlení, že vypovedala dňa 1.10.2024, teda pár dní
po skutku uviedla, že si to ťažko pamätať, keď berie 4x denne Neurol.

7. Svedok I. K. (brat poškodenej) na hlavnom pojednávaní uviedol, že mama sa nemohla dovolať sestre,
tak sadli do auta, išli za ňou. Mama si vystúpila a išla sa pozrieť ku sestre, že či sú doma a on ostal
sedieť v aute. Približne asi 20 minút na nich čakal, za ten čas sa hral na mobile. Po približne 20 minútach
vyšli von mama so sestrou. Ako sa hral na mobile, nevšimol si nič. Mama a sestra prišli ku autu a sadli
si do neho. Už bol na odchode, auto mal naštartované a A. B. vybehol vonka ku autu, otvoril pravé

zadné dvere na aute, teda tie za spolujazdcom, chytil sestru za ruku a ťahal ju von za auta a povedal
jej, že prečo ide preč. On ju nechcel pustiť, ťahal ju von z auta a na to sa svedok otočil dozadu a všimol
si, že sestra bola celá opuchnutá na tvári. Potom obžalovanému povedal, nech ju pustí, že ju berie
domov, že čo to spravil jeho sestre. Potom svedok otvoril dvere na aute, že ide vystúpiť a obžalovaný
zadné dvere na aute zatvoril a kráčal ku domu. Potom mu svedok povedal, že čo to spravil, prečo

ju zbil. Potom sa obžalovaný otočil a išiel do vnútra. Svedok ešte urobil na obžalovaného krik, sadol
do auta a išli preč. Išli domov a boli skoro pri dome, keď okolo nich prechádzala hliadka, mama ich
zastavila a oboznámila ich, čo sa stalo. Potom išli hneď so sestrou na vyšetrenie. Na kladené otázky
uviedol, že za sestrou išli v nedeľu okolo 14.00-15.00 hod., ale nevedel už presný dátum. Sestra žila
s obžalovaným približne rok. K opuchnutiu tváre mu sestra po ceste domov do Lomničky povedala,

že jej to urobil obžalovaný, ale bola strašne rozrušená, bližšie mu nič nerozprávala, ani kedy ju mal
obžalovaný zbiť, ani ohľadne intenzity útoku nič nehovorila. Na otázku, či mu sestra hovorila, či sa jej
obžalovaný vyhrážal, uviedol že nie. So sestrou išiel na urgent do nemocnice v Ľubovni spolu s mamou,
ale on ostal v aute. Išli na urgent a potom naspäť, žiadnu prestávku si nerobili v ten deň. Sestra sedela v
aute za spolujazdcom. K vzťahu medzi obžalovaným a jeho sestrou uviedol, že mali od začiatku pekný

vzťah, predtým si raz všimol, že sestra mala modrinu. Konkrétne sa na to sestry nepýtal, ale počul, že sa
mala pohádať s obžalovaným. Nikdy nebol očitým svedkom, že by sa obžalovaný vyhrážal jeho sestre.
Mama mu nič nehovorila ohľadom toho, čo sa malo stať. Pri odstraňovaní rozporov s jeho výpoveďou
z 13.11.2024 ohľadne intenzity napádania (keď uviedol, že jeho sestru mal obžalovaný zmlátiť, surovonapadnúť ako chlapa) uviedol, že už prešiel nejaký čas, ale sestra mu povedala to, čo uviedol dňa
13.11.2024. So sestrou bol na ošetrení on, aj keď dňa 30.9.2024 nesprávne v strese uviedol, že s ňou
bol jeho brat.

8. Svedkovia L. M. a N. M. (starí rodičia obžalovaného) v prípravnom konaní využili svoje právo a odmietli
vypovedať. K návrhu obhajcu obžalovaného na ich výsluch na hlavnom pojednávaní súd poznamenáva,
že súd tomuto návrhu nevyhovel, a to jednak vzhľadom na ich postoj k výsluchu v prípravnom konaní, ale
tiež (a najmä) vzhľadom na to, že aj podľa vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní, títo mohli

počuť krik, ale boli v izbe, teda jednak nevideli priebeh hádky medzi obžalovaným a poškodenou (pričom
následky v podobe zranení má súd preukázané inými dôkazmi), ale čo je najpodstatnejšie, predmetom
tohto konania je posúdenie, či obžalovaný spáchal prečin nebezpečného vyhrážania, ku ktorému malo
podľa poškodenej dôjsť v čase, kedy tam bola iba ona a obžalovaný, teda starí rodičia obžalovaného tam
neboliprítomní.Zatejtosituáciebypotomichvýsluchbolajnadbytočný,keďžepripodstatnejskutočnosti
rozhodujúcej pre rozhodnutie v tejto veci neboli prítomní.

9. Znalkyňa F. A. O. v posudku č. 200/2024 uviedla, že závislosť od alkoholu ani od iných
psychoaktívnych látok okrem nikotínu u obžalovaného nezistila, preto nie je indikovaná žiadna forma
ochranného protialkoholického ani protitoxikomanického liečenia.

10. Znalec F. K. M. v posudku č. 47/2024 popísal utrpené zranenia poškodenej J. K. pri incidente
z 27.-28.9.2024, teda že utrpela viacpočetné pomliaždenia tváre a hlavy (očí, tváre, nosa). Ide
z medicínskeho hľadiska o ľahké zranenia s dobou liečenia 5 – 7 dní. Uvedené zranenia vznikli
opakovaným pôsobením tupého násilia na oblasť tváre a hlavy. Mohlo sa tak stať po opakovaných
úderoch inou osobou päsťou do tváre silou strednej intenzity, eventuálne aj v kombinácii s údermi

dlaňou. Z medicínskeho hľadiska sa nedá vyjadriť k ťahaniu za vlasy. Poranenie v zmysle pomliaždenia
tváre, ktoré sa prejavilo podliatinami okolo oboch očí, nevzniklo tým, že poškodená spadla a udrela sa
pod okom o prah dverí. Takisto znalec popísal priebeh liečby poškodenej, vyjadril sa k obmedzeniu jej
obvyklého spôsobu života, pričom takéto zranenia s najväčšou pravdepodobnosťou nezanechajú trvalé
následky.

11. Zo zápisníc o prehliadkach tiel obžalovaného a poškodenej je zrejmý výzor týchto osôb vrátane
výzoru tváre poškodenej, ktorá je pokrytá viacerými pomliaždeniami tváre v oblasti očí, nosa, ucha
ahlavy.Zozápisniceovydanívecivyplýva,akovyzeralopyžamopoškodenej,ktorémalavinkriminovaný
čas na sebe, ktoré bolo špinavé od krvi. Z predložených lekárskych správ na poškodenú mal súd

preukázané jej ošetrenia a zranenia, ktoré utrpela a ktoré už boli popísané aj v znaleckom posudku
F. M.. Z trestného rozkazu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/38/2023 zo dňa 13.9.2023,
právoplatného dňa 28.9.2023 vyplýva odsúdenie obžalovaného za rovnaký trestný čin, za ktorý mu bol
uložený trest odňatia slobody na 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu 20 mesiacov.

12. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel
k záveru, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a spáchal ho obžalovaný.

13. Zo skutku kladeného obžalovanému za vinu ho usvedčuje najmä výpoveď poškodenej, t.j. bývalej

družky obžalovaného a nepriamo aj výpoveď najmä svedkyne matky poškodenej, znalecký posudok F.
M. (vrátane lekárskych správ, ktoré znalec vyhodnotil) a zápisnica o prehliadke tela poškodenej.

14. Z výpovede uvedenej svedkyne poškodenej mal súd preukázané, že obžalovaný sa dňa od
27.9.2024 od cca 00.00 hod. do cca 06.00 hod. dňa 28.9.2024 zdržiaval v mieste jeho súčasného

bydliska spolu s poškodenou, pričom bol pod vplyvom alkoholu (to potvrdil aj samotný obžalovaný, že
si vypil v daný večer) a začal fyzicky napádať svoju vtedajšiu družku – poškodenú spôsobom, ako je
to popísané v skutkovej vete rozsudku. Išlo pritom o viaceré útoky rukou – a to dlaňou aj päsťou do
oblasti tváre, ktorými obžalovaný spôsobil poškodenej zranenia popísané v posudku F. M.. Popritom
zlomil mobilný telefón, z ktorého chcela poškodená volať svojej matke, ťahal ju za vlasy a v priebehu

tohto času sa zároveň poškodenej v jednom momente pri fajčení vonku pred vchodom do bytovky, kde
bývali, vyhrážal slovami „počúvaj J., dnes ťa zabijem, budeš tam na cintoríne a ja pôjdem sedieť do
basy“. Skutočnosť, že na tvári poškodenej boli podliatiny potvrdili pri svojich výsluchoch aj matka a brat
poškodenej a tieto skutočnosti vyplývajú aj z fotografickej prílohy ohliadky tela poškodenej.15. Obžalovaný sa bránil tým, že sa síce s poškodenou hádali, ale dal jej len 1 slabú facku a poškodená
sama spadla a pritom utrpela zranenia. Túto obranu vylučujú zistenia znalca F. M., ktorý takýto dôvod

vzniku poranení poškodenej vylúčil. Z fotografií vyhotovených pri ohliadke tela poškodenej je pritom
zrejmé,žepodliatinypoškodenejsúrozsiahlejšie,súvoblastiobochočí,ajuchaatakýtorozsahporanení
aj z laického pohľadu nezodpovedá jednému spadnutiu, pri ktorom si človek udrie zväčša jednu časť
tela (napr. tváre) a nie vo väčšom rozsahu viaceré oblasti jednej časti tela (ako v tomto prípade tváre).

16. K námietke obhajcu obžalovaného súd poznamenáva, že je síce pravdou, že znalec sa nemá
vyjadrovať k právnym otázkam, avšak posúdenie mechanizmu vzniku zranení nie je z pohľadu súdu
právna otázka, ale odborná otázka, ktorá spadá do pôsobnosti znalca a je oprávnený sa k nej vyjadriť.
Ako však už bolo uvedené, rozsah zranení poškodenej aj z laického pohľadu presahuje následky, ktoré
by mali byť spôsobené 1 fackou a udretím sa pri spadnutí na zem.

17. Tieto tvrdenia obžalovaného a svedkov sa síce týkajú následkov poranenia tváre poškodenej, súd
všakvyjadreniajednotlivýchstránčisvedkovktejtootázkezohľadňovalajprivyhodnoteníhodnovernosti
obžalovaného a poškodenej vo vzťahu k otázke nebezpečného vyhrážania. Obhajca obžalovaného
namietal v rámci záverečnej reči dôveryhodnosť poškodenej a jej matky najmä vzhľadom na rozpory
v ich vyjadreniach (najmä vo vzťahu k obsahu vyhrážok a tomu, kedy sa matka poškodenej mala

dozvedieť o tom, čo sa stalo). Je pravdou, že vo vzťahu k obsahu vyhrážky poškodená na hlavnom
pojednávaní (oproti prípravnému konaniu) doplnila aj časť o tom, že sa obžalovaný zmení na satana
a hryzne jej do krku, ktorú prezentovala aj jej matka (táto takýmto spôsobom túto vyhrážku udávala už
v prípravnom konaní). Aj keď sa poškodená nevedela presne vyjadriť k tejto doplnenej časti vyhrážky,
v každom prípade od začiatku trestného stíhania pri viacerých výsluchoch zotrvala na tom, že sa jej

obžalovaný vyhrážal slovami „počúvaj J., dnes ťa zabijem, budeš tam na cintoríne a ja pôjdem sedieť
do basy“. Bez ohľadu na to, či za týmito slovami nasledovala ešte aj nejaká ďalšia vyhrážka, je už
táto vyhrážka spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie. Uvedený rozpor sa teda týkal
len určitého „dodatku“ k obsahu vyhrážania, avšak vyššie uvedená vyhrážka bola takmer identicky
prezentovaná poškodenou v priebehu celého konania. Takýto rozpor preto z pohľad súdu nespôsobuje

podstatné zníženie dôveryhodnosti poškodenej. Aj matka poškodenej z pohľadu súdu v zásade zhodne
popisovala jednak priebeh okolností, ako prišla za poškodenou a dôvody tejto návštevy, ako aj následný
priebeh udalostí. Je pravdou, že nevedela vysvetliť, kedy presne sa dozvedela o skutočnostiach, ktoré
sa mali stať medzi poškodenou a obžalovaným, avšak tieto prezentovala v zásadných črtách identicky.
Jej výpoveď sa pritom v podstatných bodoch zhoduje s popisom situácie poškodenou, či jej bratom

(synom matky poškodenej I.) vo vzťahu k situáciám, ktoré mohli vnímať svojimi vlastnými zmyslami
(t.j. keď prišla matka poškodenej s jej bratom po poškodenú), ako aj s výpoveďou poškodenej ohľadne
toho, čo sa dialo medzi ňou a obžalovaným. Ani tento rozpor preto z pohľadu súdu nespôsobuje takú
nedôveryhodnosť matky poškodenej, pre ktorú by jej výpovedi súd nemal uveriť. Uvedené rozpory
z pohľadu súdu vyplývajú skôr z povahy etnika, ku ktorému obžalovaný, poškodená a jej matka patria,

keď určité prežité skutočnosti sa po určitom čase modifikujú a prípadne trocha zveličia alebo naopak sa
niektorí príslušníci snažia vzniknuté situácie zľahčiť. Aj pri zohľadnení určitej miery zveličenia zo strany
poškodenej alebo jej matky však z pohľadu súdu (najmä vychádzajúc z vyššie popísaných verzií vzniku
poranení poškodenej a ich skutočne zdokumentovaného rozsahu) ich výpovede sú z pohľadu súdu
hodnovernejšie, ako výpoveď a obrana obžalovaného, a to aj vo vzťahu k nebezpečnému vyhrážaniu.

18. Ako už bolo uvedené, verzia vzniku zranení u poškodenej, ktorú prezentoval obžalovaný, bola
vyššie uvedenými dôkazmi vyvrátená a súd sa vzhľadom na uvedené priklonil k verzii prezentovanej
poškodenou aj vo vzťahu k nebezpečnému vyhrážaniu. Podobne súd zohľadnil, že obžalovaný sa
obdobného konania dopustil v relatívne nedávnej minulosti aj voči svojej predošlej družke, za čo bol

tiež uznaný vinným z rovnakého trestného činu. Skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, sa mal pritom
dopustiť v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, teda teoreticky mu v prípade uznania viny
hrozí aj nepodmienečný trest odňatia slobody. V tomto smere je potom pochopiteľná verzia obrany
obžalovaného, ktorej však súd neuveril. Súd tiež zohľadnil, že obžalovaný pri rozhodovaní o ďalšom
trvaní väzby po podaní obžaloby na otázku ohľadne jeho protiprávnych konaní (t.j. aj priestupkov) priznal

1 priestupok a poprel, že by sa nejakého priestupku dopustil voči starým rodičom, aj keď má podľa
evidencie priestupkov celkovo 5 priestupkov, z toho 4 sa týkajú slovnej alebo fyzickej agresie voči iným
osobám (vrátane oboch jeho starých rodičov). Aj z uvedeného je zrejmá minimálne v určitej miere snaha
obžalovaného vykresľovať seba v lepšom svetle. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočnostísúd preto neuveril obrane obžalovaného, vyhodnotil ju ako účelovú a ako hodnovernejšiu vyhodnotil
výpoveď poškodenej, a to aj vo vzťahu k nebezpečnému vyhrážaniu.

19. Po ustálení skutkového priebehu žalovaného skutku ako vyplýva z vyhláseného rozsudku sa súd
zaoberal právnou kvalifikáciou tohto skutku.

20. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

c/ Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil
konania napĺňajúceho objektívnu stránku tohto prečinu, keď sa vyhrážal zabitím svoje družke, pričom
tejto vyhrážke predchádzali fyzické útoky a tieto pokračovali aj po tejto vyhrážke. Išlo pritom o útoky,
ktoré spôsobili väčšie podliatiny na tvári poškodenej na viacerých miestach tváre. V tomto smere súd
poznamenáva, že pre naplnenie znakov uvedeného prečinu stačí vyhrážka, ktorá by mohla vzbudiť
dôvodnú obavu, teda pojmové znaky tohto prečinu sú naplnené aj vtedy, ak vyhrážka je objektívne

spôsobilá takú obavu vzbudiť, aj keby nebolo sprevádzané fyzickými útokmi. Obdobné správanie sa
obžalovaného bolo objektívne spôsobilé vzbudiť u poškodenej obavu o jej život či zdravie, podobne
ako by bolo spôsobilé takúto obavu vyvolať aj u bežného človeka v postavení poškodenej. Konanie
obžalovaného smerovalo k porušeniu objektu chráneného uvedeným prečinom, teda k narušeniu
pokojného občianskeho spolužitia, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo zo spôsobenia

inej ťažkej ujmy. Obžalovaný bol v čase skutku trestne zodpovedným subjektom, pričom sa konania
dopustil s priamym úmyslom. Za tohto stavu mal súd preukázané všetky znaky prečinu nebezpečného
vyhrážania. Obžalovaný sa svojho skutku dopustil voči svojej družke, teda voči blízkej osobe v zmysle
§ 127 ods. 4 Tr. zákona, ktorá je chránenou osobou v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.

21. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených
v § 34 Trestného zákona, pri výmere trestu súd zohľadnil najmä skutočnosti upravené v § 34 ods. 4
Trestného zákona, ako aj trestnoprávnu a priestupkovú minulosť obžalovaného.

22. Obžalovaný doposiaľ má 1 záznam v registri trestov, keď rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.

1T/38/2023 zo dňa 13.9.2024 právoplatným dňa 28.9.2023, bol uznaný vinným z rovnakého trestného
činu, teda z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého
konania sa dopustil voči svojej bývalej družke (t.j. tej, s ktorou žil pred poškodenou v tomto konaní), keď
sa jej tiež vyhrážal, že jej zničí život, že ju zbije tak, že ju nespoznajú jej rodičia a že ju podreže. V registri
priestupkov má 5 záznamov v období od 12.4.2022 do 21.9.2024, z čoho v štyroch prípadoch išlo

opriestupkyprotiobčianskemuspolunažívaniu,kdejednéhoznichsadopustilvočisvojejbývalejdružke,
jedného voči starému otcovi, jedného voči starej matke a jedného voči susedu, kde išlo o vulgárne
nadávky uvedeným osobám. Skutku, za ktorý je v súčasnosti stíhaný, sa pritom dopustil len niekoľko
dní po tom, ako bol poslednýkrát priestupkovo postihnutý

23. Pri výmere trestu súd prihliadol jednak na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa trestnoprávnej
a priestupkovej minulosti obžalovaného, ako aj na ďalšie okolnosti uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona.

24. Obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe uloženej mu pri predošlom odsúdení trestným
rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/38/2023 zo dňa 13.9.2023. Konanie obžalovaného bolo

sprevádzané aj fyzickými útokmi, ktoré umocnili jeho vyhrážky a ktoré psychicky nepochybne poznačili
poškodenú, na druhej strane však tieto nezanechajú nejaké fyzické následky. Poškodená ešte cca 1,5
dňa bola v domácnosti obžalovaného, ale k ďalším útokom (ani čo sa týka fyzických útokov ani čo sa týka
vyhrážok)užnedochádzalo.Uobžalovanéhosúdnezistilžiadnupoľahčujúcuokolnosť,avšakzistiljednu
priťažujúcuokolnosť,atožeužbolzatrestnýčinodsúdený.Pokiaľideoosobuobžalovanéhoamožnosti

jeho nápravy, z jeho trestnoprávnej a priestupkovej minulosti v relatívne nedávnej minulosti je zrejmé,
že má sklony k agresívne ladenému konaniu. Na druhej strane aj poškodená potvrdila, že obžalovaný
chodil do práce, teda hlavne za absencie požívania alkoholu je schopný zaradiť sa do spoločnosti.

25. Po zohľadnení týchto skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade je na dosiahnutie

účelu trestu potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o výšku trestu,
súd na jednej strane prihliadol na to, že väčšina vyššie popísaných zistení (v predchádzajúcom
odseku) je skôr v neprospech obžalovaného (skutok spáchaný v skúšobnej dobe v relatívne
krátkej dobe po právoplatnosti predchádzajúceho trestného rozkazu, prevažujúci pomer priťažujúcichokolností, osobnosť obžalovaného, u ktorej sú prítomné aj agresívne tendencie, nedávna trestnoprávna
a priestupková minulosť obžalovaného a pod.), avšak súd na druhej strane zohľadnil aj následky
trestného činu a tiež všeobecné zásady ukladanie trestu upravené v § 33a Trestného zákona, pričom

po vyhodnotení týchto skutočností súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu postačuje aj trest
v dolnej polovici trestnej sadzby, ktorý súd považoval za primeraný a spravodlivý, a to aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že ide o najprísnejší trest, teda nepodmienečný trest odňatia slobody. Keďže obžalovaný
nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

26. Obžalovaný bol uznaný vinným zo skutku kladeného mu za vinu, preto v zmysle § 287 ods. 1
Trestného poriadku uložil aj povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa,
a.s. škodu spočívajúcu v náhrade poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej J. K. vo výške 67,37
eur. Poškodená J. K. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody z titulu bolestného, ale
na hlavnom pojednávaní uviedla, že si neuplatňuje od obžalovaného žiadnu škodu a nechce od neho

nič. Súd preto o jej nároku na náhradu škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.

Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre

nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti
na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak
urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je

jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech
odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.