Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 20, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 109P/113/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206562
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Vondrová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124206562.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Vondrovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa A. A., nar. X.X.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov – matky: B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., D. E. X, D., a otca: B. A., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom F., t.č. D. E., G.. H. I. XX, J. K. L. E., XXX XXX H., o zmenu zariadenia

r o z h o d o l :

I. Súd mení zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti nad maloletým A. A. tak, že ústavná starostlivosť
sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Pečeňady, Pečeňady 66.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/28/2022-58 zo dňa 29.5.2023 v časti

určenia zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 15.8.2024 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (ďalej len
„ÚPSVaR“) navrhol zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti nariadenej nad maloletým tak, že
ústavná starostlivosť sa bude namiesto Rodinného detského domova n.o. vykonávať v Centre pre deti
a rodiny Pečeňady (ďalej len „CDR Pečeňady“). Návrh vecne odôvodnil tým, že Rodinný detský domov
n.o., Trnava (ďalej len „RDD“) dlhodobo nedokázali dieťaťu zabezpečiť stabilné prostredie, keď maloletý

počas 2 rokov pobytu v RDD vystriedal 3 profesionálne náhradné rodiny, čo pre maloletého znamenalo
zmenu známeho prostredia a stres. Návrhom doručeným súdu 22.9.2024 ÚPSVaR navrhol nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorým bude RDD uložené odovzdať maloletého do Centra pre deti a rodiny
Pečeňady dôvodiac, že od septembra 2024 RDD nedokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletého z
dôvodu chýbajúcich zamestnancov a ďalšie premiestnenie maloletého do inej profesionálnej náhradnej
rodiny by pre dieťa bolo traumatizujúce. CDR Pečeňady je na dieťa pripravené, dokážu mu zabezpečiť
predprimárne vzdelávanie v blízkej materskej škole.

2. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/28/2022-58 z 29.5.2023 bola nad maloletým nariadená
ústavná starostlivosť s umiestnením do RDD. Matka a otec boli zaviazaní k rukám RDD prispievať
výživným 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Uznesením č.k.
109P/113/2024-14 z 22.8.2024 bolo nariadené neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého bolo RDD
uložené dočasne odovzdať maloletého do CDR Pečeňady. Maloletý bol do CDR Pečeňady prijatý
28.8.2024 (oznámenie CDR Pečeňady č.l. 23).

3. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
ak je to v záujme dieťaťa, môže orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podať súdu
návrh na zmenu zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. V návrhu podľa prvej vety uvedie zariadenie navýkon rozhodnutia súdu, do ktorého navrhuje dieťa umiestniť, so zohľadnením súrodeneckých väzieb
a rodinných väzieb dieťaťa, aby zmena nebránila úprave rodinných pomerov dieťaťa a zachovaniu
rodinných väzieb a súrodeneckých väzieb.

4. Podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súd môže
nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená,
nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a uložené
výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave.

5. Podľa § 54 ods. 5 zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti
a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a
iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných
a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

6. Podľa § 62 ods. 1 a 3 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona .

7. Podľa § 81 ods. 2 zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne
uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

8.Súdvovecipojednával20.1.2025vneprítomnostiotcamaloletého,ktorýsvojuneúčasťneospravedlnil
a nežiadal o odročenie pojednávania. Súd vykonal dokazovanie listinami z obsahu spisu (návrh
z 14.8.2024, lustrácia rodičov v REGOB, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia, oznámenie CDR o prijatí maloletého do zariadenia, správa
ÚPSVaR z 29.11.2024) a pripojenými spismi Okresného súdu Trnava sp. 40P/70/2019, 20P/28/2022,

38P/35/2023 a výsluchom matky. Otec bol v konaní pasívny, nevyjadril sa. Vykonaným dokazovaním
súd zistil, že u maloletého trvajú dôvody nariadenej ústavnej starostlivosti v zmysle rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 20P/28/2022-58 z 29.5.2023. Otec sa o maloletého nezaujíma, matka maloletého
sporadicky navštevuje, cez Vianoce 2024 si ho vzala na pobyt v domácom prostredí. Zo strany
matky nebol preukázaný reálny záujem prevziať osobnú starostlivosť o maloletého. Sťažovala sa

na problémové správanie maloletého počas pobytu v domácom prostredí cez Vianoce. Matka má
v súčasnosti v osobnej starostlivosti svojho ročného syna M. a nie je v jej schopnostiach zabezpečiť
riadnu starostlivosť o obe deti. Matka súhlasila so zmenou zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti.
Súd mal preukázané, že navrhnutá zmena zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti z RDD na
CDR Pečeňady je dôvodná a potrebná v záujme maloletého. Bolo potrebné maloletému vytvoriť

stabilné prostredie, aby mal pocit istoty a prijatia. V predchádzajúcom zariadení za 2 roky trikrát
zmenil profesionálnu náhradnú rodinu a nastala potreba ďalšej zmeny profesionálnej náhradnej rodiny.
Maloletý bol do CDR Pečeňady z dôvodu neodkladnej potreby úpravy pomerov premiestnený 28.8.2024.
Následne nastúpil do materskej školy blízkosti. Maloletý sa v novom zariadení adaptoval, neboli zistené
závažné problémy pri adaptácii.

9. V súvislosti s touto zmenou došlo k zmene výrokov I., III. a IV. rozsudku č.k. 20P/28/2022.58,
a to v časti zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti a aj platobného miesta pre platenie určeného
výživného rodičmi maloletého, a to tak, že matka a otec sú povinní platiť výživné určené rozsudkom
Okresného súdu Trnava č.k. 20P/28/2022-58 pre maloletého k rukám CDR Pečeňady.

10. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania

rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP vo výroku III. rozsudku tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach jev zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek
upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie podané matkou alebo procesným opatrovníkom by nebolo právne
účinné, nakoľko títo účastníci sa vzdali práva podať odvolanie písomne do zápisnice po vyhlásení
a odôvodnení rozsudku.

Proti rozsudku môže podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku

s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).