Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200854
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200854.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Rezidencia Nestor s.r.o., so sídlom
Stred 449, 027 05 Zázrivá, IČO: 36 852 911, právne zastúpený: WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Žltá 2/
F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č. 100459251/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459293/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459319/2021
zo dňa 18.03.2021, č. 100459346/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100459377/2021 zo dňa 18.03.2021,
č. 100459380/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100461718/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100461890/2021

zo dňa 19.03.2021, č. 100462013/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462188/2021 zo dňa 19.03.2021,
č. 100462245/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462377/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462465/2021
zo dňa 19.03.2021, č. 100462531/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462616/2021 zo dňa 19.03.2021,
č. 100462695/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100462746/2021 zo dňa 19.03.2021, č. 100491573/2021
zo dňa 25.03.2021, č. 100491791/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100491990/2021 zo dňa 25.03.2021,
č. 100492162/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492266/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492311/2021
zo dňa 25.03.2021, č. 100492513/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492613/2021 zo dňa 25.03.2021, č.

100492678/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492814/2021 zo dňa 25.03.2021, č. 100492868/2021 zo dňa
25.03.2021, č. 100493001/2021 zo dňa 25.03.2021 a o trovách konaní pôvodne vedených na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/105/2021, 1S/106/2021, 1S/107/2021, 1S/108/2021, 1S/109/2021,
1S/110/2021, 1S/111/2021, 1S/112/2021, 1S/113/2021, 1S/114/2021, 1S/115/2021 a 1S/116/2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e

rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100459251/2021 zo dňa 18.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101636341/2020 zo dňa 28.10.2020,

rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100459293/2021 zo dňa 18.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101636497/2020 zo dňa 28.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100459319/2021 zo dňa 18.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101636646/2020 zo dňa 28.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100459346/2021 zo dňa 18.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101636850/2020 zo dňa 28.10.2020,

rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100459377/2021 zo dňa 18.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101638096/2020 zo dňa 28.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100459380/2021 zo dňa 18.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101638253/2020 zo dňa 28.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100461718/2021 zo dňa 19.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101627367/2020 zo dňa 26.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100461890/2021 zo dňa 19.03.2021 a

rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101628194/2020 zo dňa 26.10.2020,rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100462013/2021 zo dňa 19.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101629086/2020 zo dňa 26.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100462188/2021 zo dňa 19.03.2021 a

rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101629356/2020 zo dňa 26.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100462245/2021 zo dňa 19.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101629821/2020 zo dňa 26.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100462377/2021 zo dňa 19.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101630018/2020 zo dňa 26.10.2020,

rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100462465/2021 zo dňa 19.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101630161/2020 zo dňa 26.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100462531/2021 zo dňa 19.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101630240/2020 zo dňa 26.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100462616/2021 zo dňa 19.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101630310/2020 zo dňa 26.10.2020,

rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100462695/2021 zo dňa 19.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101631310/2020 zo dňa 27.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100462746/2021 zo dňa 19.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101631679/2020 zo dňa 27.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100491573/2021 zo dňa 25.03.2021 a

rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101639493/2020 zo dňa 28.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100491791/2021 zo dňa 25.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101632785/2020 zo dňa 27.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100491990/2021 zo dňa 25.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101633091/2020 zo dňa 27.10.2020,

rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100492162/2021 zo dňa 25.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101633952/2020 zo dňa 27.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100492266/2021 zo dňa 25.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101634347/2020 zo dňa 27.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100492311/2021 zo dňa 25.03.2021 a

rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101634584/2020 zo dňa 27.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100492513/2021 zo dňa 25.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101634682/2020 zo dňa 27.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100492613/2021 zo dňa 25.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101634828/2020 zo dňa 27.10.2020,

rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100492678/2021 zo dňa 25.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101635202/2020 zo dňa 27.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100492814/2021 zo dňa 25.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101635279/2020 zo dňa 27.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100492868/2021 zo dňa 25.03.2021 a

rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101635392/2020 zo dňa 27.10.2020,
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100493001/2021 zo dňa 25.03.2021 a
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101635470/2020 zo dňa 27.10.2020
a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 28.11.2024.

III. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane

trov kasačného konania, v celom rozsahu.

IV. SprávnysúdvkonaniachpôvodnevedenýchnaKrajskomsúdevBratislavepodsp.zn.1S/105/2021,
1S/106/2021, 1S/107/2021, 1S/108/2021, 1S/109/2021, 1S/110/2021, 1S/111/2021, 1S/112/2021,

1S/113/2021, 1S/114/2021, 1S/115/2021 a 1S/116/2021 p r i z n á v a žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručný priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej „správca dane“, „prvostupňový orgán“) vykonal u daňového subjektu
Rezidencia Nestor s.r.o. (ďalej „žalobca“, „daňový subjekt“, „prenajímateľ“) daňové kontroly dane z
pridanej hodnoty (ďalej „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2014, január až december
2015, január až november 2016 a január až december 2017.

2. Daňové kontroly boli vykonané podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „daňový
poriadok“)nazákladeoznámeniaovýkonedaňovejkontrolyč.XXXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/A.zodňa
12.04.2018zapreverovanézdaňovacieobdobiajanuáraždecember2014,oznámeniaovýkonedaňovej
kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/A. zo dňa 12.04.2018 za preverované zdaňovacie obdobia

január až december 2015, oznámenia o výkone daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/A.
zo dňa 12.04.2018 za preverované zdaňovacie obdobia január až november 2016, oznámenia o výkone
daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/B. zo dňa 13.04.2018 za preverované zdaňovacie
obdobia január až november 2017 a oznámenia o rozšírení daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX/
XXXXXXX/B. zo dňa 07.08.2018 o zdaňovacie obdobie december 2017. O výsledku daňových kontrol

vyhotovil správca dane protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.04.2019 za zdaňovacie obdobie júl až
december 2014, protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2019 za zdaňovacie obdobie január až
december 2015), protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.04.2019 za zdaňovacie obdobie január až
november 2016 a protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2019 za zdaňovacie obdobie roka 2017,
ktoré spolu s výzvami na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokoloch doručil daňovému subjektu.

Dňom doručenia protokolov daňovému subjektu boli daňové kontroly v zmysle § 46 ods. 9 daňového
poriadku ukončené. K zisteniam uvedeným v protokoloch podal daňový subjekt vyjadrenie a dňa
09.07.2019 správca dane na ústnom pojednávaní s daňovým subjektom prerokoval jeho pripomienky k
protokolom, o čom spísal zápisnice z ústneho pojednávania, ktoré boli v zmysle § 68 ods. 3 daňového
poriadku poslednými zápisnicami spísanými vo vyrubovacom konaní pred vydaním rozhodnutia.

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutia č. 101744914/2019 zo
dňa 16.7.2019, č. 101745046/2019 zo dňa 16.7.2019, č. 101745120/2019 zo dňa 16.7.2019, č.
101745150/2019 zo dňa 16.7.2019, č. 101745166/2019 zo dňa 16.7.2019, č. 101745180/2019 zo
dňa 16.7.2019, č. 101750942/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101751113/2019 zo dňa 17.7.2019, č.

101751611/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101752033/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101752575/2019 zo
dňa 17.7.2019, č. 101752962/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101753044/2019 zo dňa 17.7.2019, č.
101753242/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101753286/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101753427/2019 zo
dňa 17.7.2019, č. 101753454/2019 zo dňa 17.7.2019, č. 101753503/2019 zo dňa 17.7.2019, č.
101757886/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101758120/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101758767/2019 zo

dňa 18.7.2019, č. 101759186/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101759398/2019 zo dňa 18.7.2019, č.
101759549/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101759668/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101759953/2019 zo
dňa 18.7.2019, č. 101760105/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101760366/2019 zo dňa 18.7.2019, č.
101760522/2019 zo dňa 18.7.2019, č. 101766043/2019 zo dňa 19.7.2019, č. 101766192/2019 zo
dňa 19.7.2019, č. 101766641/2019 zo dňa 19.7.2019, č. 101766961/2019 zo dňa 19.7.2019, č.

101767086/2019 zo dňa 19.7.2019, č. 101767180/2019 zo dňa 19.7.2019, č. 101767229/2019 zo
dňa 19.7.2019, č. 101767324/2019 zo dňa 19.7.2019, č. 101767406/2019 zo dňa 19.7.2019, č.
101767502/2019 zo dňa 19.7.2019, č. 101767547/2019 zo dňa 19.7.2019 a č. 101767658/2019 zo
dňa 19.7.2019 (súhrnne ďalej „pôvodné prvostupňové rozhodnutia“), ktorými daňovému subjektu za
jednotlivé zdaňovacie obdobia určil rozdiel nadmerného odpočtu DPH a zároveň došlo k zníženiu

nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. Proti uvedeným rozhodnutiam podal daňový
subjekt odvolania. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v postavení odvolacieho orgánu (ďalej
„druhostupňový orgán“, „žalovaný“) pôvodné prvostupňové rozhodnutia zrušil. Konštatoval, že správca
dane sa pri rozhodovaní nevysporiadal s tým, či subjekt ZSS Nestor o.z. (ďalej „ZSS Nestor“, „občianske
združenie“, „nájomca“) ako nájomca spĺňal podmienky zdaniteľnej osoby v zmysle § 3 zákona č.

222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o DPH“)a taktiež, že pôvodné rozhodnutia správcu dane boli vydané na základe nedostatočných dôkazov. V
ďalšom konaní odvolací orgán zaviazal správcu dane opätovne posúdiť všetky dôkazy a skutočnosti,
ktoré získal počas daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania a vykonať ďalšie dokazovanie

za účelom úplného zistenia skutkového a právneho stavu veci.

4. Správca dane po zrušení pôvodných prvostupňových rozhodnutí pokračoval vo vyrubovacom konaní,
dokazovanie doplnil výsluchom svedkov ako aj dopytom adresovaným obci C. na poskytnutie všetkých
stavebných povolení, kolaudačných rozhodnutí a iných súvisiacich dokladov týkajúcich sa nehnuteľnosti

vo vlastníctve daňového subjektu skutkovo súvisiacej s vedeným daňovým konaním.

5. Správca dane na ústnom pojednávaní konanom dňa 12.08.2020 v zmysle obsahu spísanej zápisnice
č. XXXXXXXXX/XXXX (ďalej „zápisnica 1“) uviedol, že daňový subjekt prenajímal občianskemu
združeniu ZSS Nestor nehnuteľnosti, pričom za tieto služby nefakturoval v rokoch 2014 až 2017
nájomné. Výška nájomného bola podľa správcu dane riadne dohodnutá a dôvodom „nefakturovania“

bola dohoda nájomcu s prenajímateľom o odklade platenia nájomného, kým nebude splnená podmienka
naplnenosti kapacity zariadenia minimálne na 90 % (strana 9 zápisnice 1). Správca dane ďalej uviedol,
že daňový subjekt pri obstaraní, prestavbe a zariadení nehnuteľnosti, ktorá bola prenajatá občianskemu
združeniu, uplatnil právo na odpočet DPH, a teda v prípade, že síce nájomné nájomcovi nefakturoval,
mal určiť základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého je základom dane pri

dodaní tovaru alebo služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od
príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby (prvý odsek na strane 10 zápisnice
1). Po opise zisteného skutkového stavu správca dane prítomnému konateľovi daňového subjektu (a
poverenému zamestnancovi splnomocneného zástupcu) položil otázky na dovysvetlenie týkajúce sa
1/ účtovania spotreby zistenej z meračov, 2/ rozdelenia energie na časť spotrebovanú občianskym

združením a časť spotrebovanú pri rekonštrukcii nehnuteľnosti a 3/ konkrétnych faktúr nadobudnutých
v roku 2014 určených pre činnosť občianskeho združenia. Správca dane zároveň poskytol daňovému
subjektu lehotu na vyjadrenie do 02.09.2020.

6. Dňa 18.09.2020 sa do sídla správcu dane dostavil poverený zamestnanec daňového subjektu a iná

osoba, a to z dôvodu doplnenia informácií v súvislosti s odpoveďou daňového subjektu na správcom
dane položené otázky vyplývajúce zo zápisnice 1.

7. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 28.09.2020, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č.
XXXXXXXXX/XXXX (ďalej „zápisnica 2“), správca dane okrem iného uviedol, že v súvislosti s nájomným

bude v konaní ďalej postupovať podľa § 9 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona o DPH a nájomné, ktoré
malo byť fakturované zo strany daňového subjektu občianskemu združeniu podľa platne uzatvorenej
nájomnej zmluvy a jej dodatkov bude dodanené (štvrtý odsek na strane 4 zápisnice 2). V súvislosti
s uvedeným daňový subjekt požiadal o lehotu 30 dní na vyjadrenie, ktorej žiadosti správca dane
nevyhovel a lehotu neposkytol, keďže skutočnosti ohľadom „dodanenia prenájmu“ boli predmetom

zápisnice 1, daňový subjekt mal možnosť sa vyjadriť v lehote do 10 dní, avšak k problematike
„dodanenia prenájmu“ sa v stanovenej lehote nevyjadril. Následne konateľ daňového subjektu žiadal
zaprotokolovať poučenie dané zo strany správcu dane o práve odmietnuť podpísanie zápisnice, pričom
daňový subjekt opätovne žiadal o poskytnutie lehoty na vyjadrenie (minimálne jeden týždeň), pričom
odpoveď správcu dane bola identická ako v prípade popísanom vo vete vyššie. Daňový subjekt na

pojednávaní konanom dňa 12.08.2020 nadobudol dojem, že správca dane problematiku dodanenia
prenájmunepovažovalzadôležitéďalejprejednať,okremokolnostíuvedenýchvodsekuvyššie.Správca
dane neinformoval daňový subjekt, že vedené vyrubovacie konanie smeruje k dodaneniu nájomného
a informácie poskytnuté na ústnom pojednávaní konanom dňa boli neurčité, v rámci čoho daňový
subjekt nedostal možnosť porozumieť tomu, akým presným spôsobom a na základe akých ustanovení

zákona o DPH má k prípadnému dodaneniu nájomného dôjsť. Rovnako tak správca dane neinformoval
o výpočte sumy DPH na výstupe z titulu nájomného a nebolo vôbec zrejmé, v akej výške hodlá
DPH dorubiť. Podľa vyjadrenia daňového subjektu zachyteného v zápisnici 2 na ústnom pojednávaní
došlo k diskusii o prípadnej aplikácii § 9 ods. 2 v spojení s § 22 ods. 1 zákona o DPH, pričom bol
zistený nesúlad v ich výklade, no aj napriek tomu správca dane nemienil daňovému subjektu poskytnúť

relevantný časový priestor na sformulovanie písomného vyjadrenia. Primárnym predmetom doplňovania
v rámci vyrubovacieho konania bolo riešenie „metodickej otázky“ definície pojmu zdaniteľnej osoby a na
pojednávaní konanom dňa 12.08.2020 došlo k nastoleniu konkrétnych otázok ohľadom dovyrubenia
dane v dotknutých zdaňovacích obdobiach. Správca dane svojim postupom podľa daňového subjektu defacto odmietol riadne prešetriť otázku dodanenia nájomného, pričom prípadne dorubená DPH pri dodaní
služby nájomného je „rádovo materiálnejšia (vyššia)“ ako ostatné dôvody na vyčíslenie základu dane,
ktorého sa vyrubovacie konanie týka (prvý odsek na strane 6 zápisnice 2). Správca dane k vyjadreniu

daňového subjektu do zápisnice uviedol, že konkretizované otázky a záver zápisnice 1 boli položené
za účelom zistenia skutkového stavu pre účely správneho výpočtu výšky dodaňovaných energií, avšak
právom daňového subjektu bolo vyjadriť sa k akejkoľvek časti zápisnice. Daňový subjekt mal možnosť sa
kobsahuzápisnice1vyjadriťdo02.09.2020,pokiaľvšakvsúvislostisprípadnýmdodanenímnájomného
vyjadrenie neprodukoval, v poradí tretí krát oznámil, že daňovému subjektu ďalšiu lehotu na vyjadrenie

neposkytuje (druhý odsek na strane 6 zápisnice 2).

8. Na základe doplneného dokazovania správca dane rozhodnutiami č. 101629472/2020 zo dňa
26.10.2020, č. 101629731/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 499495/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 499520/2020
zo dňa 28.10.2020, č. 101630695/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101631420/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 101634585/2020 zo dňa 27.10.2020, č.101634827/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635143/2020

zo dňa 27.10.2020, č. 101635309/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635972/2020 zo dňa 28.10.2020,
č. 101636102/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101636341/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101636497/2020
zo dňa 28.10.2020, č. 101636646/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101636850/2020 zo dňa 28.10.2020,
č. 101638096/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101638253/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101627367/2020
zo dňa 26.10.2020, č. 101628194/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101629086/2020 zo dňa 26.10.2020,

č. 101629356/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101629821/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101630018/2020
zo dňa 26.10.2020, č. 101630161/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101630240/2020 zo dňa 26.10.2020,
č. 101630310/2020 zo dňa 26.10.2020, č. 101631310/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101631679/2020
zo dňa 27.10.2020, č. 101639493/2020 zo dňa 28.10.2020, č. 101632785/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 101633091/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101633952/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101634347/2020

zo dňa 27.10.2020, č. 101634584/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101634682/2020 zo dňa 27.10.2020,
č. 101634828/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635202/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635279/2020
zo dňa 27.10.2020, č. 101635392/2020 zo dňa 27.10.2020, č. 101635470/2020 zo dňa 27.10.2020
(ďalej „prvostupňové rozhodnutia“) dorubil daňovému subjektu DPH z plnení na výstupe, a to vo forme
dodanenia služby nájomného, dodanenia tovaru (elektriny, vody a zemného plynu) a dodanenia tovarov

a služieb určených pre občianske združenie ako zdaniteľnú osobu a jej činnosť, ktoré opomenul daňový
subjekt prefakturovať. Správca dane skonštatoval porušenie § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 19, § 8 ods.
1 a ods. 3 zákona o DPH zo strany daňového subjektu.

9. Daňový subjekt proti prvostupňovým rozhodnutiam podal odvolania, v ktorých namietal dodanenie

služieb nájomného. Žalovaný rozhodnutiami č. 100454671/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100455151/2021
zo dňa 18.3.2021, č. 100455399/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100455738/2021 zo dňa 18.3.2021,
č. 100455998/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100456261/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100456894/2021
zo dňa 18.3.2021, č. 100457083/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100457395/2021 zo dňa 18.3.2021,
č. 100458971/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100459020/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100459133/2021

zo dňa 18.3.2021, č. 100459251/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100459293/2021 zo dňa 18.3.2021,
č. 100459319/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100459346/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100459377/2021
zo dňa 18.3.2021, č. 100459380/2021 zo dňa 18.3.2021, č. 100461718/2021 zo dňa 19.3.2021,
č. 100461890/2021 zo dňa 19.3.2021, č. 100462013/2021 zo dňa 19.3.2021, č. 100462188/2021
zo dňa 19.3.2021, č. 100462245/2021 zo dňa 19.3.2021, č. 100462377/2021 zo dňa 19.3.2021,

č. 100462465/2021 zo dňa 19.3.2021, č. 100462531/2021 zo dňa 19.3.2021, č. 100462616/2021
zo dňa 19.3.2021, č. 100462695/2021 zo dňa 19.3.2021, č. 100462746/2021 zo dňa 19.3.2021,
č. 100491573/2021 zo dňa 25.3.2021, č. 100491791/2021 zo dňa 25.3.2021, č. 100491990/2021
zo dňa 25.3.2021, č. 100492162/2021 zo dňa 25.3.2021, č. 100492266/2021 zo dňa 25.3.2021,
č. 100492311/2021 zo dňa 25.3.2021, č. 100492513/2021 zo dňa 25.3.2021, č. 100492613/2021

zo dňa 25.3.2021, č. 100492678/2021 zo dňa 25.3.2021, č. 100492814/2021 zo dňa 25.3.2021,
č. 100492868/2021 zo dňa 25.3.2021 a č. 100493001/2021 zo dňa 25.3.2021 (ďalej „napadnuté
rozhodnutia“) prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil. Vo vzťahu k dodaneniu služieb
nájomného žalovaný uviedol, že daňový subjekt ako vlastník a prenajímateľ na základe zmluvy o
prenájme budovy zo dňa 17.12.2013 a jej dodatkov poskytol občianskemu združeniu právo užívať

hmotný majetok (nehnuteľnosť), a teda v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona o DPH došlo k dodaniu
služby. Keďže právo užívať hmotný majetok (nehnuteľnosť) bolo občianskemu združeniu (zdaniteľnej
osobe) poskytnuté za zmluvne dohodnutú cenu, jednalo sa zo strany kontrolovaného daňového subjektu
o dodanie služby za protihodnotu, ktorá je v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetomdane. Daňovému subjektu tak v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby vznikla daňová
povinnosť a v súlade s § 69 ods. 1 zákona o DPH bol povinný platiť daň z dodania služby. Súčasne
bol daňový subjekt povinný v súlade s § 72 a § 73 zákona o DPH pri dodaní služby prenájmu vyhotoviť

faktúru, a to do 15 dní od dodania služby. Z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt nesplnil povinnosť
platiť daň z dodania služieb prenájmu občianskemu združeniu, dospel žalovaný k záveru, že správca
dane postupoval správne a zákonne, keď dodanie služieb prenájmu žalobcovi na výstupe dodanil.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

10. Daňový subjekt sa správnou žalobou zo dňa 24.05.2021 domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutých rozhodnutí a im predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí, ktoré navrhol zrušiť podľa
§ 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom

do 30.06.2023 (ďalej „SSP“).

11. V konkrétnostiach žalobca uviedol viacero žalobných námietok týkajúcich sa ním tvrdeného postupu
a následného meritórneho rozhodovania správcu dane ako aj žalovaného (t. j. súhrnne správnych
orgánov finančnej správy), zakladajúc vady 1/ nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne

posúdenie veci, rozporu skutkového stavu, 2/ rozporu skutkového stavu tak ako ho prevzali orgány
finančnejsprávysobsahomadministratívnychspisov,3/nesprávnehoprávnehoposúdeniaanesprávnej
aplikácie relevantnej právnej úpravy, 4/ nepreskúmateľnosti prvostupňových ako aj napadnutých
rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a 5/ podstatného porušenia ustanovení o konaní
pred orgánmi finančnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo vecí

samej ako aj porušenie procesných práv žalobcu.

12. Žalobca (okrem iného) namietal postup správcu dane, ktorý v rámci vyrubovacieho konania, vo fáze
vykonania ďalšieho dokazovania za účelom úplného zistenia skutkového a právneho stavu veci tak, ako
to vyplývalo z rozhodnutí žalovaného o zrušení pôvodne vydaných prvostupňových rozhodnutí, prešiel

zo skúmania dane „na vstupe“ na skúmanie dane „na výstupe“, pričom o tom nielenže nedostatočne
informoval žalobcu, ale mu ani neposkytol relevantný procesný priestor na účinné hájenie práv, resp.
mu možnosť ich uplatnenia a účinnej obhajoby zmaril. Zo zápisnice 1 vo vzťahu k otázke nájomného
vyplynulo len konštatovanie správcu dane o tom, že daňový subjekt pri obstaraní, prestavbe a zariadení
nehnuteľnosti odpočítal daň „na vstupe“, a teda v prípade, že síce nájomcovi nájomné nefakturoval, mal

určiť základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH. Podľa žalobcu ale zo správcom dane uvádzaných
okolností výslovne nevyplynulo, že správca dane „prešiel“ zo skúmania dane „na vstupe“ na skúmanie
dane „na výstupe“ v podobe možného dodanenia nájomného. Takémuto postupu nenasvedčovali ani
správcom dane pokladané otázky týkajúce sa výučne energií a nie nájomného. Naviac správca dane
v zápisnici z pojednávania konaného dňa 28.09.2020 (zápisnica 2) sám uviedol, že pri stave pôvodne

umiestneného ustanovenia týkajúceho sa nájomného medzi položené otázky došlo k pochybeniu,
ktoré bolo následne odstránené tým, že dotknuté ustanovenie umiestnil pred uložené otázky do časti
zápisnice pod názvom „priebeh konania“, v zmysle čoho mal žalobca legitímny dôvod domnievať sa,
že nejde o skutočnosť, ku ktorej by sa mal vyjadriť. Správca dane o úmysle dodanenia nájomného
s ohľadom na § 9 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona o DPH informoval žalobcu až na ústnom pojednávaní

konanom dňa 28.09.2020, pričom mu uprel možnosť realizácie jeho procesného práva sa k uvedenej
skutočnosti vyjadriť, čím hrubým spôsobom zasiahol do jeho procesných práv.

13. V priebehu administratívneho konania podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu základnej zásady
uplatňovanej už počas daňovej kontroly podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorej ak vzniknú

pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým
subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti
kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil,
nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Žalovaný
spochybnil dohody uzavreté medzi ako prenajímateľom a občianskym združením ako nájomcom až

v rámci odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, na základe čoho mu orgány finančnej správy neumožnili
uniesť dôkazné bremeno ohľadom základných skutkových okolností.III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2021 zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutých
rozhodnutí s tým, že podanú žalobu navrhol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť.

15. Daňovým subjektom konkretizované žalobné body označil žalovaný za obsahovo a vecne identické
s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane, ku ktorým

zaujal podrobné stanovisko už v rámci odvolacieho konania a na tomto stanovisku v plnej miere zotrval.

16. Podľa názoru žalovaného došlo v obsahu napadnutých rozhodnutí k tomu, že v priebehu
odvolacieho konania bol riadne prešetrený postup správcu dane a nebolo zistené porušenie procesných
postupov. Správca dane v súlade s právnym názorom žalovaného uvedeným v rozhodnutiach, ktorými
došlo k zrušeniu pôvodne vydaných prvostupňových rozhodnutí, opätovne posúdil všetky dôkazy

a skutočnosti, ktoré získal počas daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania a vykonal
ďalšie dokazovanie za účelom úplného zistenia skutkového a právneho stavu veci za kontrolované
zdaňovacia obdobia. Žalovaný bol toho názoru, že správca dane sa v rámci vyrubovacieho konania
opätovne zaoberal a vyhodnocoval zistenia z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, vykonal a
vzal do úvahy aj nové dôkazy, ktoré získal v priebehu obnoveného vyrubovacieho konania. Žalobca v

postavení kontrolovaného daňového subjektu bol zo strany správcu dane oboznámený s výsledkami
vyrubovacieho konania na ústnych pojednávaniach konaných dňa 12.08.2020 a 28.09.2020, z ktorých
boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní č. 1 a 2. Zároveň bol žalovaný toho názoru, že
kontrolovanému daňovému subjektu bola zo strany správcu dane poskytnutá aj možnosť k zisteným
skutočnostiam sa vyjadriť a tvrdenia daňového subjektu uvádzané v podanej žalobe nie sú pravdivé.

IV.
Ďalší priebeh súdneho konania

17. Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“) uznesením 1S/103/2021, 1S/105-144/2021 zo dňa
24.02.2022 na základe čiastočného späťvzatia žaloby podľa § 63 SSP zastavil konanie v časti
týkajúcej sa napadnutých rozhodnutí č. 100454671/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455151/2021 zo
dňa 18.03.2021, č. 100455399/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455738/2021 zo dňa 18.03.2021, č.
100455998/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100456261/2021 zo dňa 18.03.2021, č.100456894/2021 zo

dňa 18.03.2021, č. 100457083/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100457395/2021 zo dňa 18.03.2021, č.
100458971/2021 zo dňa 18.03.2021, č.100459020/2021 zo dňa 18.03.2021 a č. 100459133/2021
zo dňa 18.03.2021 (napadnuté rozhodnutia v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami týkajúcimi sa
zdaňovacích období júl 2014 až jún 2015) s tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne
v rozhodnutí vo veci samej.

18. Rozsudkom sp. zn. 1S/103/2021, 1S/117-144/2021 zo dňa 13.10.2022 krajský súd napadnuté
rozhodnutia v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami týkajúcimi sa zdaňovacích období júl 2015 až
december 2015, január až november 2016 a január až december 2017 podľa § 191 ods. 1 písm.
c) a e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V konaní o preskúmanie rozhodnutí

č. 100454671/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455151/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455399/2021
zo dňa 18.03.2021, č. 100455738/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455998/2021 zo dňa 18.03.2021,
č. 100456261/2021 zo dňa 18.03.2021, č.100456894/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100457083/2021
zo dňa 18.03.2021, č. 100457395/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100458971/2021 zo dňa 18.03.2021,
č.100459020/2021 zo dňa 18.03.2021 a č. 100459133/2021 zo dňa 18.03.2021 priznal žalobcovi voči

žalovanému právo na náhradu trov konania.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 5Sfk/25/2023
zo dňa 27.02.2024 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 5Sfk/25/2023 zo dňa 25.04.2024 rozsudok
krajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná

právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/103/2021, 1S/117-144/2021
bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, po zrušení rozsudku krajského súdu kasačným súdom
vrátená Správnemu súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) a v súlade s Rozvrhom práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2024 bola pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S správneho
súdu a je vedená pod sp. zn. 4S/54/2024, 4S/135-162/2024. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení,
ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

21. Žalobca v rámci podania zo dňa 28.11.2024 navrhol, aby správny súd podľa § 100 ods. 1 písm.
c) SSP prerušil konanie a zaslal Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ktoré v bode 75. podania
koncipoval.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

22. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmalžalobounapadnutérozhodnutiaakoajimpredchádzajúceprvostupňovérozhodnutia,vrátane
postupu orgánov finančnej správy v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov, pričom po
vykonaní súdneho prieskumu aj v intenciách zrušujúceho rozsudku kasačného súdu dospel k záveru,

že žaloba je dôvodná, keď napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia sú zaťažené vadou podľa § 191
ods. 1 písm. g) SSP.

23. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 19.02.2025, keďže bola
splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z

účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym
spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP, pričom na nariadenom pojednávaní sa zúčastnil
konateľ žalobcu, právny zástupca žalobcu ako aj poverený zamestnanec žalovaného.

24.Podľa§493ezák.č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníúčinnomod01.07.2023,konania

začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna
2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

27.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti

dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

28. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tentoúčel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto

skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

29. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, dodaním služby, je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8, vrátane poskytnutia práva užívať hmotný majetok.

30. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

31. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie
tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý
dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

32. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona
pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej

osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

34. Správny súd skôr, ako pristúpil ku skúmaniu zákonnosti napadnutých rozhodnutí a im
predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí orgánov finančnej správy v rozsahu a z dôvodov
uvádzaných žalobcom v súvislosti s ním vnímanými vadami nesprávneho právneho posúdenia,

nedostatočne zisteného skutkového stavu či prípadnej nepreskúmateľnosti vo veci vydaných rozhodnutí
ako formalizovaných správnych aktov, upriamil svoju pozornosť namietané vady nesprávneho
procesného postupu, ktorý vydaniu dotknutých rozhodnutí predchádzal.

35. V zásade platí, že nie každú vadu súvisiacu s procesným postupom orgánu verejnej správy,

ku ktorej došlo v priebehu administratívneho konania a ku ktorej žalobca smeruje svoju žalobnú
argumentáciu,jeautomatickynutnépovažovaťzavaduspôsobujúcunezákonnosťžalobounapadnutých
rozhodnutí či opatrení. Porušenie ustanovení o konaní orgánov verejnej správy musí dosahovať určitú
intenzitu, kedy možno hovoriť o porušení podstatnom. Spravidla sa bude jednať o vadu (či kumuláciu
viacerých vád) spočívajúcu v porušení práv žalobcu ako účastníka konania na základe nesprávnej či

nedostatočnej poučovacej povinnosti, pochybení pri vykonávaní dokazovania, neumožnení vyjadriť sa
k veci a podobne.

36. Postup praktickej realizácie jednotlivých procesných práv (ale aj povinností) účastníka konania
pri aplikovaní všeobecnej či osobitnej procesnej úpravy nemožno posudzovať vo všetkých

administratívnych konaniach bez rozdielu rovnako. Na tento stav je naviazaný aj proces správnych
úvah konajúceho orgánu verejnej správy, ktorý síce môže jednotlivé procesné úkony vyhodnocovať
a modifikovať ich realizáciu aktuálnym potrebám súvisiacim s účelom vedeného konania (napr.
umožnenie realizácie práva účastníka konania vyjadriť sa, avšak v primeranej lehote, k sporným
skutočnostiam či aplikácii právnej úpravy, k okolnostiam pre prejednávanú vec podstatným a podobne),

zvolený postup však musí byť udržateľný aj z pohľadu zachovania podstaty toho-ktorého procesného
práva priznávaného účastníkovi zákonom.

37. Z obsahu predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že zámer správcu dane dodaniť
nájomné bol v priebehu administratívneho konania daňovému subjektu prvýkrát relevantným spôsobom

oznámený v rámci fázy vyrubovacieho konania, do ktorého sa rozhodovanie vo veci „vrátilo“ po
zrušení pôvodne vydaných prvostupňových rozhodnutí (bližšie odsek 3. odôvodnenia tohto súdneho
rozhodnutia). V časových súvislostiach prejednávanej veci došlo k oznámeniu tohto zámeru daňovémusubjektu (žalobcovi) až na ústnom pojednávaní konanom dňa 28.09.2020 (bližšie odseky 5. a 6.
odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia).

38. K záveru o stanovení konkrétnej fázy (vyrubovacie konanie), konkrétneho úkonu (ústne
pojednávanie) a konkrétneho momentu (deň 28.09.2020), kedy k oznámeniu zámeru správcu dane
dodaniť nájomné v rámci vedeného administratívneho konania došlo, správny súd odkazuje na záver
obsiahnutý v rozhodnutí kasačného súdu sp. zn. 5Sfk/25/2023 zo dňa 27.02.2024 (v spojení s opravným
uznesením sp. zn. 5Sfk/25/2023 zo dňa 25.04.2024), ktorý je pre správny súd, vzhľadom na vyhlásenie

uvádzaného rozsudku kasačného súdu v tomto súdnom konaní, záväzný. Kasačný súd v odseku
52. odôvodnenia uviedol: „sťažovateľ zámer dodaniť žalobcu neoznámil jednoznačne a nedal mu
možnosť vyjadriť sa k danej skutočnosti. Skutočný zámer dodaniť žalobcu prejavil správca dane až
dňa 28. septembra 2020, keďže zo zápisnice o ústnom konaní vyplýva jednoznačný zámer správcu
dane vyjadrený nasledovne: „Správca dane bude vo vyrubovacom konaní postupovať v zmysle vyššie
uvedeného nájomné, ktoré malo byť fakturované zo strany daňového subjektu občianskemu združeniu

ZSS Nestor o. z. podľa platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a jej dodatkov bude dodanené“. Opačným
spôsobom argumentoval sťažovateľ, keď v danom prípade na pojednávaní dňa 12. augusta 2020
uviedol, že žalobca mal určiť základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH. Týmto spôsobom podľa
kasačného súdu správca dane nevyjadril skutočný úmysel dodaniť nájomné, ale len uviedol, akým
spôsobom mal byť v danom prípade určený základ dane.“ Kasačný súd zároveň dodal, že s uvádzanou

okolnosťou sa bude musieť sťažovateľ opätovne vyrovnať v ďalšom konaní.

39. Postup zvolený správcom dane, ktorý de facto neumožnil daňovému subjektu v rámci daňového
konania procesne relevantným spôsobom uplatniť práva vyplývajúce z ustanovení daňového poriadku,
najmä § 24 ods. 1, ods. 3, § 46 ods. 5 a § 68 predmetného zákona, a zároveň preukázať splnenie

prípadnevzniknutýchpovinnostísúvisiacichsúpravouobsiahnutouvzákoneoDPH,považovalvdanom
prípade správny súd za závažné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Správca
dane v rámci „obnoveného“ vyrubovacieho konania, ktorého účelom bolo opätovné posúdenie všetkých
dôkazov a skutočností získaných počas daňovej kontroly a pôvodného vyrubovacieho konania, prípadne
vykonanie ďalšieho dokazovania za účelom úplného zistenia skutkového a právneho stavu veci,

zrejme v spojitosti so žalobcom predkladanými listinnými dôkazmi (nájomnými zmluvami uzatvorenými
medzi žalobcom ako prenajímateľom a občianskym združením ZSS Nestor ako nájomcom ako aj
uzatváranými dodatkami), „otvoril“ v prebiehajúcom daňovom konaní do toho času neriešenú líniu
dodanenia nájomného za poskytnutú službu. Aj napriek tomu, že úvahy správcu dane odprezentované
na ústnom pojednávaní konanom dňa 12.08.2020 sa týkali aj skutkových (existencia nájomného vzťahu,

poskytnutie služby nájmu) či právnych (odkaz na § 22 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 zákona o DPH)
aspektov problematiky daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovanými nájomnými službami, tieto zostali
len v rovine zistených okolností, na ktoré správca dane následne neviazal žiadne z doplňujúcich otázok
vo vzťahu k prejedávanej veci (bližšie odsek 5. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia). Zámer správcu
dane dodaniť nájomné nebol správnym orgánom vo vzťahu k daňovému subjektu komunikovaný ani

na pojednávaní konanom dňa 18.09.2020 (bližšie odsek 6. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia).
Jednoznačný zámer dodaniť nájomné prezentoval správca dane až na pojednávaní konanom dňa
28.09.2020, pričom daňovému subjektu ani na opakovanú žiadosť nebolo umožnené sa k danému
zámeru správcu dane čo i len vyjadriť v prípadne určenej lehote (bližšie odsek 7. odôvodnenia tohto
súdneho rozhodnutia).

40. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné uviesť, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca
daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým
sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, avšak správca dane by mal v súlade s § 46

ods. 5 daňového poriadku daňový subjekt oboznámiť so zistenými v rozpormi, resp. s pochybnosťami ku
ktorým dospel pri vykonanom dokazovaní a minimálne by mal dať daňovému subjektu možnosť, aby v
súlade s § 24 ods. 1 písm. b/ predmetného zákona pochybnosti vysvetlil a rozpory odstránil, čo sa však v
preskúmavanej veci nestalo. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa od správcu dane až na
ústnom pojednávaní dňa 28.09.2020 dozvedel, že nájomné, ktoré mal žalobca fakturovať občianskemu

združeniu zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy a jej dodatkov, mu bude dodanené a vyjadriť sa k tejto
skutočnosti mu správcom dane umožnené nebolo.41. Správny súd v konaní správcu dane nevníma len zásah do možnosti daňového subjektu vyjadriť sa
relevantným spôsobom k skutkovým a právnym okolnostiam zámeru orgánu finančnej správy v rámci
opakovaného vyrubovacieho konania, ale vzhľadom na komunikovanú definitívu podľa § 68 ods. 3

daňového poriadku, a to práve vykonaním ústneho pojednávania konaného dňa 28.09.2020, aj na ďalšiu
praktickú nemožnosť žalobcu v danom štádiu vznášať námietky či návrhy na doplnenie dokazovania, s
ktorými by sa správca dane ako s relevantnými zaoberal.

42. Popísané pochybenia sa následne zreteľne prejavili v ďalšej fáze administratívneho konania

ako aj v argumentácii účastníkov konania v tomto súdnom konaní. Pre príklad, otázka správnosti
aplikácie § 9 zákona o DPH bola následne riešená čiastočnou kasáciou žalovaného (bližšie str. 16
napadnutých rozhodnutí), prípadne vznikli nezrovnalosti úplnosti a následného hodnotenia skutkového
stavu relevantného pre správne posúdenie veci (bližšie napr. odsek 45. odôvodnenia rozhodnutia
kasačného súdu).

43. Popísaný nesprávny procesný postup nebol následne zhojený ani v rámci odvolacieho konania
vedeného u žalovaného, pričom z vyjadrení žalovaného produkovaných nielen v napadnutých
rozhodnutiach, ale aj vo vyjadrení k podanej správnej žalobe je zrejmé, že uvedený orgán finančnej
správy, na rozdiel od správneho súdu ako aj kasačného súdu, v postupe správcu dane pochybenie
nevnímal.

44. Popísané pochybenie správcu dane, ktorý svojim postupom znemožnil daňovému subjektu v rámci
opakovaného vyrubovacieho konania uplatňovať vyššie popísané práva, považoval správny súd za tak
podstatné pre následný postup orgánov finančnej správy v daňovom konaní, zakladajúc nevyhnutnosť
zrušenia napadnutých ako aj im predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí orgánov finančnej správy

podľa § 191 ods. 1 písm. g) v spojení s ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd zároveň podľa § 191 ods.
4 SSP pristúpil k vráteniu veci orgánu verejnej správy rozhodujúcemu v prvom stupni (správcovi dane)
na ďalšie konanie.

45. Vzhľadom na postup zvolený v tomto súdnom konaní sa správny súd bližšie nezaoberal inými

žalobnými námietkami žalobcu vznesenými v rámci podanej správnej žaloby a vyjadreniami žalovaného,
keďže popísaný stav sám o sebe zakladá nevyhnutnosť zrušenia napadnutých ako aj prvostupňových
rozhodnutí a zároveň ďalší postup správcu dane v rámci administratívneho konania, v rámci ktorého
bude úlohou správneho orgánu vysporiadať sa nielen s relevantnou argumentáciou žalobcu, ale zároveň
bude úlohou správcu dane pri opätovnom rozhodovaní prihliadať na právne závery obsiahnuté v

odsekoch 45., 46., 48., 49., 51., 52. a 53. odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu zo dňa 27.02.2024
týkajúce sa skutkového stavu či právneho posúdenia veci. Správny súd v danom prípade prihliadal
na subsidiaritu správneho súdnictva, kedy vyhláseným rozsudkom vzniká priestor pre komplexné
riešenie problematiky (ne)existencie daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu v súvislostiach
skutkových okolností v aktuálnom štádiu preukazujúcich existenciu nájomného vzťahu, a to v rámci

dvojstupňového administratívneho (daňového) konania, ktoré danému účelu primárne slúži.

46. Úlohou správcu dane bude, viazaného právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto
zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP) ako aj závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia kasačného súdu
vydaného v tejto veci, bude po vrátení veci do štádia opätovne vykonávaného vyrubovacieho konania

konať procesne tak, aby boli zachované všetky procesné práva daňového subjektu, ktoré mu v zmysle
relevantných ustanovení daňového poriadku vyplývajú, a to nielen vzhľadom na potrebu poskytnutia
účinných možnosti účastníka konania na realizáciu svojich procesných práv, ale aj pre potreby
samotného účelu doplneného vyrubovacieho konania, ktorým je opätovné posúdenie všetkých dôkazov
a skutočností, a zároveň doplnenie ďalšieho dokazovania za účelom úplného zistenia skutkového

stavu ako predpokladu pre následnú aplikáciu relevantnej právnej úpravy a právneho posúdenia veci.
Správny súd zároveň dáva do pozornosti, že určitým limitom pri skutkových a právnych úvahách orgánov
finančnejsprávybudúvdanomprípadezáväznéprávnenázoryNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskej
republiky obsiahnuté najmä v odsekoch 45., 46., 48., 49., 51., 52. a 53. odôvodnenia rozsudku sp.
zn. o dňa 27.02.2024 v 5Sfk/25/2023 zo dňa 27.02.2024 v spojení s opravným uznesením sp. zn.

5Sfk/25/2023 zo dňa 25.04.2024.

47. Správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 28.11.2024, keďže v tomto
štádiu riešenej veci , vzhľadom na toto súdne rozhodnutie a následky s ním spojené, nevidel pre postupnavrhovaný žalobcom, a teda pre položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie,
aktuálnu dôvodnosť a vhodnosť.

48. Správny súd zároveň rozhodol o trovách konania vzniknutých v súvislosti napadnutými
rozhodnutiami č. 100454671/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455151/2021 zo dňa 18.03.2021, č.
100455399/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455738/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100455998/2021 zo
dňa 18.03.2021, č. 100456261/2021 zo dňa 18.03.2021, č.100456894/2021 zo dňa 18.03.2021, č.
100457083/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100457395/2021 zo dňa 18.03.2021, č. 100458971/2021 zo dňa

18.03.2021, č.100459020/2021 zo dňa 18.03.2021 a č. 100459133/2021 zo dňa 18.03.2021 (vedené
pôvodne na krajskom súde pod sp. zn. 1S/105/2021 až 1S/116/2021), keďže krajský súd v uznesení
zo dňa 24.02.2022 vymienil rozhodovanie o nároku na náhradu trov až do rozhodnutia vo veci samej.
O nároku na náhradu trov konania v časti uvedenej vyššie rozhodol správny súd podľa § 171 SSP, keďže
k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo na základe návrhu žalobcu reagujúceho na stav zrušenia týchto
napadnutých rozhodnutí Ministerstvom financií Slovenskej republiky v mimoodvolacom konaní až po

podaní žaloby, teda zavinenie na zastavení konania bolo dôvodné pripísať orgánu verejnej správy.

49. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal nárok
na plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd zároveň žalobcovi s poukazom na §
467 ods. 3 SSP priznal aj nárok na náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania, a to vzhľadom

na celkový úspech žalobcu v správnom súdnom konaní. Pri posudzovaní úspechu účastníkov konania v
základnom ako aj kasačnom konaní s následkom priznávaní nároku na náhradu trov vychádzal správny
súd z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa
14.07.2023, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky pod č. 85/2024 ZNSS.

50. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§
439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).