Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201273
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4423201273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

JUDr.EvyŠiškovejaMgr.MarekaJanigloša,vsporežalobkyne:A.B.C.,D.C.,nar.XX.XX.XXXX,rodné
číslo: XXXXXX/XXXX, B. E. F. XXX, štátna občianka SR, zastúpenej advokátom: JUDr. Jaroslav Paták,
F. Rákócziho 60, Štúrovo, IČO: 36 111 643, proti žalovanému: D. G., D. G., nar. XX. XX. XXXX, rodné
číslo: XXXXXX/XXXX, H. XXX/XX, I., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska
kancelária Mikáči s. r. o., Steinov dvor 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 252 871, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v konaní o odvolaní žalovaného zo dňa 22. 03.
2024 proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/33/2023-125 zo dňa 18. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) odvolaním napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

„I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalobcu k bytu číslo XX s príslušenstvom,
nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, E. J. G. D., číslo

vchodu XX, v I. a spoločné podielové spoluvlastníctvo k priestoru na spoločných častiach, spoločných
zariadeniachdomu,napríslušenstveakpozemkusparcelnýmčíslomXXXX/XXX,ovýmere755m2,ako
parcely registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom sa predmetný bytový dom
nachádza, v podiele 7647/429160 k celku, evidovaných na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny
odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie a obec I..

II. Byt číslo XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom

XXXX, na ulici G. D., číslo vchodu XX, v I., postavený na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, o
výmere 755 m2, ako parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaných na
Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie
a obec I., súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že mu samostatne vzniká podielové
spoluvlastníctvo k priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a
k pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 755 m2, ako parcely registra „C“, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 7647/429160 k celku.

III. Žalovaný je povinný na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalobkyni sumu vo výške 46.000,- eur do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.IV. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.“

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil citáciou ust. § 142 ods. 1, 2 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník), ust. § 183
ods. 1, 2, 3, 4, § 185 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj CSP) a odkazom na ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou proti žalovanému domáhala

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - bytu č. XX s príslušenstvom,
nachádzajúcemu sa na 3. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, na ulici G. D., č. vchodu XX v I. a
spoločného podielového spoluvlastníctva k priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a k pozemku s parc. č. XXXX/XXX, o výmere 755 m2, ako parcely registra „C“,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom sa predmetný bytový dom nachádza, v podiele
7647/429160 k celku, evidovaných na Okresnom úrade Nové Zámky katastrálny odbor, na liste LV č.

XXXX, pre katastrálne územie a obec I. (ďalej aj sporná nehnuteľnosť, označená nehnuteľnosť alebo
byt), a to prikázaním do výlučného vlastníctva žalovaného za primeranú náhradu vo výške 46.000,- eur.

4. Žalovaný so žalobou súhlasil len sčasti. Súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva k spornej
nehnuteľnosti a aj s jej prikázaním do jeho výlučného vlastníctva. Namietal však výšku uplatnenej

primeranej náhrady spoluvlastníckeho podielu žalobkyne a bol toho názoru, že všeobecná cena
sporného bytu na úrovni 92.000,- eur je privysoká a žalobkyňa nezohľadnila jeho investície do označenej
nehnuteľnosti z vlastných prostriedkov v sume 35.000,- eur.

5. Na pojednávanie konané dňa 18. 01. 2024 sa žalovaný a jeho právny zástupca nedostavili a súd

pojednával v ich neprítomnosti podľa ust. § 180 CSP. Vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne,
výsluchom svedka K. C., oboznámil sa listom vlastníctva (ďalej aj LV) č. XXXX pre katastrálne územie
a obec I., potvrdeniami o zaistení veci, výzvami, zásielkami, inzerátmi a ďalšími listinami, pričom zistil
tento skutkový a právny stav:

5.1 Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1 k celku k
spornému bytu, čo vyplýva aj z pripojeného LV č. XXXX pre katastrálne územie I., pričom byt nadobudli
prevodom od rodičov žalobkyne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 11. 2005. Žili spolu v druhovskom
pomere do roku 2021, z ktorého pochádza už dospelá dcéra L. G.. Žalobkyňa sa z bytu odsťahovala aj
s dcérou L. a zostal v ňom bývať žalovaný.

5.2 Na pojednávaní dňa 18. 01. 2024 bol vypočutý svedok K. C., otec žalobkyne, ktorá predložila viacero
inzerátov ohľadne predaja trojizbových bytov v katastrálnom území I., pričom ceny sa pohybovali od
92.000,- eur do 109.000,- eur v závislosti od výmery bytov, poschodia, rekonštrukcie, vybavenia (balkón,
bez balkónu, pivnica, bez pivnice, komora, špajza)

5.3 Žalobkyňa zaslala poštou prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému dve výzvy
snávrhomnauzavretiepísomnejdohodyohľadnezrušeniaavyporiadaniapodielového spoluvlastníctva
s tým, aby uviedol vlastnú predstavu riešenia veci. Ani jednu výzvu si žalovaný neprevzal v odbernej
lehote a tieto sa vrátili odosielateľovi, t. j. právnemu zástupcovi žalobkyne.

5.4 S poukazom na ust. § 183 ods. 1, 2, 3, 4 CSP súd prvej inštancie odkázal na viacero rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa zaoberal dôvodmi na odročenie pojednávania (sp. zn. 3Cdo/1/2016,
sp. zn. 3Cdo/247/2018, sp. zn. 1 Obdo 19/2014, judikát R 31/95, judikát R 132/2014, 1 Obdo 19/2014).

5.5 Ďalej s poukazom na ust. § 185 ods. 1, 2, 3 CSP súd prvej inštancie uviedol, že nová právna úprava
postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v Občianskom súdnom
poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na
procesné strany. Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné
pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne zákon

(spotrebiteľské spory, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory
a individuálne pracovnoprávne spory).Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany sporu nie
sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom
štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný

včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony
strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky
procesnej obrany. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v čl. 8 CSP tak, že
strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v

súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5 CSP).
Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a
motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania
sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby
strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nemožno však vylúčiť, že predloženie
skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné,

napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného
princípuzakotvenéhovčl.5CSP,podľaktoréhomôžesúd(vrozsahuustanovenomzákonom)odmietnuť
procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

6. Ďalej súd prvej inštancie citoval ust. § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že ak nedôjde
k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho
vyporiadanie. Súd je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi,
ani vzájomnými návrhmi sporových strán, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí

pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.

6.1 Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia

spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy,
keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom,
ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

6.2 Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, pričom zákon v ust. § 142 ods. 1 druhá a tretia veta
Občianskeho zákonníka zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie

veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Možno
však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil
o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, solventnosť účastníkov a podobne.).

6.3 Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej

veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Výťažok z predaja sa rozdelí medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Dokiaľ nedôjde k predaju, zostáva vec aj naďalej v podielovom
spoluvlastníctve. Z toho vyplýva, že v prípade neúspešného pokusu o predaj spoločnej veci nie je
vylúčené, že spoluvlastníci prikročia k zrušeniu a vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva iným
spôsobom.

7. Ďalej sa súd prvej inštancie vyjadril k okolnosti meritórneho pojednávania konaného dňa 18. 01.
2024 od 10:00 hod. v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Uviedol, že termín tohto
pojednávania bol stanovený na pojednávaní konanom dňa 14. 12. 2023, kedy bolo pojednávanie
odročené s tým, že strany sporu a ich právni zástupcovia budú písomne predvolaní. Žalovanému bolo

predvolanie doručené postupom podľa ust. § 111 ods. 3 CSP na adresu jeho trvalého pobytu, pričom
podľa informácie o doručovaní si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Jeho právnemu zástupcovi
bolo predvolanie doručené dňa 15. 12. 2023 (doručenka). Dňa 17. 01. 2024 o 8:54 hod. (doručenka
na č. l. 106 v súdnom spise), teda deň pred stanoveným termínom pojednávania právny zástupcažalovaného oznámil súdu, že dňa 17. 01. 2024 bol informovaný klientom (žalovaným) o predĺžení
jeho práceneschopnosti, pričom žalovaný trvá na prejednaní veci za jeho prítomnosti. Právny zástupca
žalovaného ďalej oznámil, že doklad o predĺžení práceneschopnosti doručí bezodkladne potom, ako mu

bude predložený žalovaným a zároveň žiadal ospravedlniť aj svoju neprítomnosť, pretože by tým došlo
iba k zbytočnému navýšeniu trov konania žalovaného. Upovedomením zo dňa 17. 01. 2024 súd prvej
inštancie oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne a zároveň aj právnemu zástupcovi žalovaného, že
podanie právneho zástupcu žalovaného v súvislosti s pojednávaním dňa 18. 01. 2024 o 10:00 hod. súd
vzal na vedomie a žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Oznámenie bolo vykonané emailom,

telefonicky a aj do elektronickej schránky dňa 17. 01. 2024. Podľa úradného záznamu zo dňa 18. 01.
2024 v tejto veci právny zástupca žalovaného oznámil telefonicky dňa 18. 01. 2024 o 9:57 hod., že
spolu so žalovaným sa nachádzajú u lekára a nedostavia sa na pojednávanie o 10:00 hod. Napokon
dňa 18. 01. 2024 o 13:03 hod. bolo súdu prvej inštancie doručené lekárske potvrdenie od MUDr. Márii
Popélyovej, podľa ktorého bol žalovaný dňa 18. 01. 2024 ošetrený v ambulancii s akútnym infektom
dýchacích ciest, bolesťou ucha a zvýšenou teplotou. Toho istého dňa bol predložený aj odpis potvrdenia

o dočasnej práceneschopnosti vystavenej elektronicky pre žalovaného MUDr. Katarínou Verbókovou,
všeobecným lekárom pre dospelých, podľa ktorého žalovaný je práceneschopný od 19. 10. 2023 s
predpokladaným ukončením postupne v dňoch 25. 10. 2023, 21. 11. 2023, 05. 12. 2023, 05. 01. 2024
a 31. 01. 2024 pri časovom vymedzení povolených vychádzok od 08. 11. 2023 od 10:00 hod. do 12:00
hod. a od 14:00 hod. do 16:00 hod.. Z ust. § 183 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže pojednávanie

odročiť len z dôležitých dôvodov, teda ak strana, alebo jej zástupca sa z dôležitých dôvodov nemôže
zúčastniť pojednávania a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť. Zdravotný stav strany sporu (fyzickej osoby) je dôvodom na odročenie pojednávania, ak je
súdu včas preukázaný vyjadrením lekára, že konkrétna osoba nie je schopná bez ohrozenia života
alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávaní. Dôležitosť dôvodu, ktorým

je odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania, súd skúma z hľadiska preukázania v žiadosti
tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie
hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť strany sporu a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine
nepodloženýchtvrdení.Súdprvejinštanciesatýmitoprávnyminázormiriadil,apretožiadosťžalovaného
o odročenie pojednávania vyhodnotil ako bezdôvodnú, nakoľko v čase rozhodovania o tejto žiadosti

zostali v nej uvedené dôvody len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Žalovaný sa nezúčastnil ani
prvého pojednávania konaného dňa 19. 10. 2023 o 8:30 hod., k čomu jeho právny zástupca uviedol,
že deň predtým, teda 18. 10. 2023 mal žalovaný utrpieť úraz. Súd právnemu zástupcovi žalovaného
uložil na tomto pojednávaní, aby v lehote 10 dní predložil súdu lekárske potvrdenie, že žalovaný sa
zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť uvedeného pojednávania. Požadované lekárske potvrdenie

súdu predložené nebolo. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na príslušné ustanovenia zákona
súd dňa 18. 01. 2024 pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu podľa ust. §
180 CSP.

8. K veci samej súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bol zistený skutkový

stav. Sporná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve strán v spoluvlastníckych podieloch po 1
k celku. Súd nebol viazaný žalobou, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
po jeho zrušení, a preto v prvom rade sa musel zaoberať možnosťou reálnej deľby nehnuteľnosti. Z
výsluchu žalobkyne a písomného stanoviska žalovaného zistil, že rozdelenie spornej nehnuteľnosti
reálnoudeľbouniejemožné,pretožejejrozdelenímbynevzniklisamostatnéveci,ktorébyichvlastníkom

mohli slúžiť spôsobom zodpovedajúcim jej povahe a záujmu. Spornou nehnuteľnosťou je byt, pri ktorom
reálna deľba neprichádza do úvahy z hľadiska technických kritérií, ale aj z hľadiska účelnosti. Prvý
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva teda neprichádza do úvahy.

8.1 Žiadna zo strán počas sporu nepoukazovala na existenciu dôvodov hodných osobitého zreteľa, ktoré

by mali mať za následok nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k predmetnej
nehnuteľnosti prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku podľa ust. § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka a zároveň súdom takéto skutočnosti ani neboli zistené.

8.2 Následne potom súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu ďalšieho, v poradí druhého zákonného

spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádzajúceho do úvahy, čo znamená prikázanie
veci za náhradu. Pritom podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnosti bolo zrušené podľa ust. §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri rešpektovaní zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený
k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Tentospôsob navrhovala žalobkyňa a akceptoval ho aj žalovaný, teda obe strany vyjadrili súhlas so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti jej prikázaním do výlučného
vlastníctva jednému z doterajších spoluvlastníkov (žalovanému) za primeranú náhradu. Zákon pri tomto

spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva preferuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych
podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastnícka voči
zostávajúcemu spoluvlastníkovi; tieto kritériá nie sú jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, no
sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza. Je potrebné prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené
v zákone, napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval,

solventnosť účastníkov a podobne. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd prvej inštancie v tomto spore
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu prihliadal na nasledujúce
kritériá,ktoréijednotlivovyhodnotil:veľkosťpodielov,účelnévyužitieveci,násilnésprávaniepodielových
spoluvlastníkov,bytovépotrebystrán,zistenie,ktonehnuteľnosťudržiava,zveľaďuje,opravuje,investuje
a je schopný ďalej sa starať, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, schopnosť a
včasnosť zaplatenia primeranej náhrady.

8.2.1 Kritérium veľkosti podielov: Z LV č. XXXX pre katastrálne územie a obec I., z výsluchu žalobkyne
a písomného stanoviska žalovaného je bez akýchkoľvek pochýb zistené, že sporná nehnuteľnosť je v
podielovom spoluvlastníctve strán, v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku.

8.2.2 Kritérium účelné využitie veci: Účelné využitie veci znamená využitie veci na účel, na ktorý je vec
určená. Účelné využitie spornej nehnuteľnosti pozostáva z jej užívania za účelom vyriešenia si bytovej
otázky. Žalobkyňa v roku 2021 spolu s dcérou L. G. odišla z predmetného bytu bývať k svojim rodičom do
B. E. F., odkiaľ sa následne presťahovala do obecného bytu v B. E. F. M. XXX. Možno tak konštatovať,
že žalobkyňa si vyriešila bytovú otázku a od roku 2021 sa v označenom byte nezdržiava. Naproti tomu

žalovaný v byte býva nepretržite od roku 2021, teda aj v terajšom období a je využívaný sčasti aj pre
uspokojenie bytových potrieb spoločnej dcéry sporových strán L. G., ktorá sa striedavo po dobu jedného
mesiaca zdržiava u matky a otca, teda u žalobkyne a žalovaného. Pri tomto kritériu tak možno mať za to,
že pri účelnom využití veci sa javí, aby označená nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva
žalovaného.

8.2.3 Kritérium násilného správania sa podielového spoluvlastníka voči zostávajúcemu spoluvlastníkovi:
Vykonaným dokazovaním (výsluch žalobkyne, výsluch svedka K. C. – otca žalobkyne, stanovisko
žalovaného) bolo preukázané, že vzťahy medzi stranami nie sú dobré. Dlhodobo, prakticky už od roku
2001 medzi nimi pretrvávali nezhody a nedorozumenia vyúsťujúce do hádok. Nebolo však preukázané

a ani žalobkyňou tvrdené, že by sa žalovaný voči nej správal násilne z hľadiska fyzického násilia.
I keď žalobkyňa tvrdila, že ju žalovaný mal dlhodobo psychicky týrať, v tomto smere neoznačila, ani
nepredložila žiadne dôkazy a žalovaný to popieral. Tvrdil, že práve žalobkyňa mu mala zasielať výhražné
emaily, ale v tomto smere ani on neuniesol dôkazné bremeno, pretože svoje tvrdenie ničím nepodložil.

8.2.4 Kritérium bytových potrieb strán: Byt je určený na riadne a celoročné užívanie s tým, že rieši
bytovú otázku. Tento spôsob užívania preferuje žalovaný, ktorý v označenej nehnuteľnosti dlhodobo
býva,žalovanámávyriešenésvojebytovépotrebyvnájomnombytevB.E.F..Kritériumbytovýchpotrieb
strán bolo vyhodnotené v prospech žalovaného.

8.2.5Kritérium,ktoaakoumierousapričinilonadobudnutiespoločnejveci:Vtomtoprípadeniejemožné
jednoznačne vyhodnotiť, v koho prospech svedčí uvedené kritérium. Nehnuteľnosť nadobudli v roku
2005 strany do svojho podielového spoluvlastníctva každý po 1 k celku od rodičov žalobkyne. Žalobkyňa
svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla bezodplatne, žalovaný svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol
odplatne, za kúpnu cenu 400.000,- Sk, ktorú aj splatil predávajúcim (výsluch svedka K. C.).

8.2.6 Kritérium udržiavania nehnuteľností, ich zveľaďovania, opravovania, investovania a schopnosti
ďalšej starostlivosti: Žalovaný v priebehu sporu uvádzal, že sporná nehnuteľnosť bola udržiavaná
a zveľaďovaná výlučne jeho osobou, no žiadne dôkazné prostriedky v tomto smere neoznačil, ani
nepredložil. Žalobkyňa tvrdila, že pokiaľ v byte žila, tak sa spolupodieľala na jeho zveľaďovaní. Logickým

úsudkom možno vyhodnotiť, že od roku 2021, kedy sa žalobkyňa odsťahovala k rodičom a následne do
nájomného bytu v B. E. F., už zveľaďovanie a bežné udržiavanie zabezpečuje žalovaný. V konaní však
nebolo preukázané žiadnym hodnoverným spôsobom, že by v tomto období, teda od roku 2021 došlozo strany žalovaného k oprave, investovaniu, prípadne k ďalšej starostlivosti o sporný byt. Toto kritérium
mierne svedčí v prospech žalovaného, ktorý od roku 2021 byt udržiava výlučne sám.

8.2.7 Kritérium schopnosti a včasnosti zaplatenia primeranej náhrady: S týmto kritériom súvisí
výška primeranej náhrady, ktorá sa odvíja od všeobecnej, teda trhovej ceny veci (stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 1997 Cpj 30/97, R 43/1997). Z inzerátov
predložených žalobkyňou možno vyvodiť, že trhové ceny v I. v prípade bytov porovnateľných so sporným
bytom sa pohybujú v rozmedzí od 92.000,- eur do 98.000,- eur; v jednom prípade bola trhová cena

stanovená na 109.000,- eur. Na základe postojov a stanovísk oboch strán mal súd za to, že žalovaný
je solventný, a teda má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne. Súd vychádzal i z toho, že žalobkyňa, ako aj žalovaný zhodne navrhli, aby po zrušení
podielového spoluvlastníctva bola vec prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného.

9. Výsledkom vykonaného dokazovania je záver, že sporná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, nie

je dôvod, aby bol zamietnutý návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože
nebola zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Pri existencii podielového spoluvlastníctva strán k spornej nehnuteľnosti súd pristúpil k jeho
zrušeniu podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň aj k vyporiadaniu prikázaním za
náhradu tak, ako to požadovali obe strany, teda prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalovaného,

pretože jednotlivé kritériá uvedené vyššie v prevažnej väčšine boli vyhodnotené v jeho prospech.
Žalovaný zároveň spĺňa aj kritérium solventnosti. Pri stanovení všeobecnej ceny nehnuteľnosti súd
vychádzal z inzerátov predložených žalobkyňou, pri ktorých sa trhová cena porovnateľnej nehnuteľnosti,
v obdobnej lokalite a v obdobnom čase pohybovala vo výške od 92.000,- eur, z čoho jedna polovica
predstavuje 46.000,- eur. V konaní sa jedná práve o túto sumu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne 1/2

k celku, ktorú považuje súd za primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Žalovaný síce namietal,
že trhová cena bytu má nižšiu hodnotu, no v tomto smere nepredložil a dokonca ani len neoznačil žiadny
hodnoverný dôkaz, takže jeho postoj zostal len v rovine ničím nepodložených tvrdení.

10. K tvrdeniu žalovaného, že do predmetnej nehnuteľnosti mal investovať na svoje náklady finančné

prostriedky v sume 35.000,- eur, súd prvej inštancie uviedol, že toto tvrdenie zostalo v rovine
nepodložených tvrdení, pretože žalovaný neoznačil a ani nepreukázal žiadny dôkazný prostriedok, ktorý
by toto jeho tvrdenie podporil. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Okrem toho podľa
označenej judikatúry, v prípade investícií je možné vykonať vyporiadanie v širšom zmysle slova, čo
znamená, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd o investíciách rozhoduje samostatným

výrokom na základe žalobného návrhu žalobcu, prípadne vzájomného návrhu žalovaného. V súdenej
veci by si to vyžadovalo vzájomnú žalobu žalovaného, ktorý však týmto spôsobom, z pre súd neznámych
dôvodov, nepostupoval a ním tvrdené investície do predmetnej nehnuteľnosti si neuplatnil zákonným
spôsobom. Súd na údajné investície žalovaného do nehnuteľnosti pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva strán sporu neprihliadol.

11.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľaust.§262ods.1a§255ods.1CSPaúspešnej
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu

v celom rozsahu odvolanie zo dňa 22. 03. 2024 z dôvodu, že nebol akceptovaný závažný zdravotný
stav žalovaného a bolo vo veci rozhodnuté bez umožnenia vypočutia žalovaného ako strany konania.
Žalovaný v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní trval na prejednaní veci za jeho prítomnosti a aj
napriek tomu súd na predmetnom pojednávaní meritórne rozhodol, a tým bolo porušené právo na
spravodlivý súdny proces a právo na prejednanie veci za jeho prítomnosti.

12.1 Odvolanie proti rozsudku žalovaný odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP.

12.2 Uviedol, že súd určil termín pojednávania na deň 18. 01. 2024 o 10:00 hod. s tým, že považoval za
potrebné žalovaného v konaní vypočuť a jeho účasť na pojednávaní súdu je nutná.

Dňa 17. 01. 2024 právny zástupca žalovaného adresoval súdu ospravedlnenie neúčasti žalovaného a
aj svoje na predmetnom pojednávaní z dôvodu, že žalovaný ho informoval, že jeho práceneschopnosť
(už skôr doložená do konania) bude predĺžená a žalovaný trvá na prejednaní veci za jehoprítomnosti. Nakoľko v tomto čase právny zástupca žalovaného ešte nedisponoval dokladom o predĺžení
práceneschopnosti žalovaného, uviedol, že ho súdu doručí bezodkladne po tom, ako mu bude
predložené žalovaným.

Nakoľko k ošetrujúcej lekárke žalovaného nie je možné sa dostať bezodkladne, rešpektujúc jej
objednaných pacientov a ordinačné hodiny, žalovaný ambulanciu navštívil najskôr, ako to bolo možné,
a to dňa 18. 01. 2024 v doobedňajších hodinách z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a potreby
zadováženia požadovaného potvrdenia do súdneho konania. Okrem skutočnosti, že u žalovaného

pretrváva ochorenie s pohybovým aparátom, závažné bolesti chrbtice, ho v tomto čase nakazila
respiračným ochorením COVID-19 spoločná dcéra žalobkyne a žalovaného, žijúca so žalovaným v
spoločnej domácnosti.

Dňa 18. 01. 2024 právny zástupca žalovaného, bezodkladne po tom, ako mu boli predložené
požadované dokumenty žalovaným, zaslal súdu odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,

z ktorého vyplýva jeho predĺženie, ako aj potvrdenie ošetrujúcej lekárky o skutočnosti, že žalovaný bol
ošetrenývambulanciiošetrujúcejlekárkysakútnyminfektomdýchacíchciest,bolesťouuchaazvýšenou
teplotou, ktoré mu objektívne znemožňovali sa osobne zúčastniť na pojednávaní súdu.

Súd adresoval právnemu zástupcovi žalovaného dňa 17. 01. 2024 upovedomenie, že podanie

žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní súdu dňa 18. 01. 2024 berie na vedomie, avšak
žiadosti o odročenie termínu pojednávania nevyhovel. Zároveň súd uviedol, že pre postoj žalovaného
nevylučuje, že pristúpi k otvoreniu pojednávania vo veci samej, k vykonaniu dokazovania a aj k
prípadnému rozhodnutiu vo veci samej bez toho, aby bol vo veci žalovaný vypočutý.

Dňa 18. 01. 2024 súd pristúpil k otvoreniu pojednávania, k vykonaniu dokazovania a k rozhodnutiu vo
veci samej bez toho, aby bol žalovaný v konaní vypočutý, a to aj napriek skutočnosti, že súd považoval
vypočutie žalovaného v konaní ako nutné, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý
proces a k porušeniu jeho procesných práv, a to najmä v kontexte práva byť vypočutý, práva navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim a rovnosti zbraní strán konania.

12.3 Žalobkyňa si bola zlého zdravotného stavu žalovaného v čase pred určeným termínom
pojednávania vedomá, nakoľko v rovnakom čase, keď mal žalovaný závažné zdravotné problémy, sa
u neho liečila v domácom liečení aj dcéra, L. G., pričom žalobkyňa aj v dňoch pred pojednávaním
zabezpečovala pre ňu stravu a lieky. Túto závažnú skutočnosť však zrejme účelovo žalobkyňa na

pojednávaní súdu dňa 18. 01. 2024 neuviedla a spoliehala sa na to, že súd nebude akceptovať
ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní a rozhodne vo veci samej v jej prospech bez
vypočutia žalovaného.

V prípade žalovaného sa jedná o tak závažné zdravotné problémy, ktoré vyplývajú z ochorenia chrbtice,

kde opakovane dochádza k dočasnej imobilite a žalovaný je odkázaný na pomoc, pričom v tom čase
akékoľvek ďalšie pohnutie spôsobuje veľké bolesti vyžadujúce odbornú lekársku starostlivosť (infúzie). V
minulosti sama žalobkyňa bola svedkom tejto imobility a pomáhala aj pri doprave žalovaného k lekárovi.

Dlhodobý nepriaznivý stav žalovaného v kombinácii s respiračným ochorením COVID-19, ktorý bol

sprevádzaný vysokými teplotami, mohol spôsobiť závažné zhoršenie zdravotného stavu, čo bolo
uvedené aj v druhom vyjadrení ošetrujúcej lekárky zo dňa 18. 01. 2024, ktoré však žalovaný získal až
po pojednávaní na naliehanie jeho právneho zástupcu, kde išiel opätovne. Prvé potvrdenie ošetrujúcej
lekárky, doložené dňa 18. 01. 2024 k už skôr podanému ospravedlneniu jeho neúčasti na pojednávaní,
neobsahovalo judikatúrou požadované konštatovanie, že tento zlý zdravotný stav ohrozuje žalovaného

život, príp. môže spôsobiť závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu. Žalovaný napriek zlému
zdravotnému stavu navštívil opätovne lekárku dňa 18. 01. 2024, hoci aj v čase už prebiehajúceho
pojednávania, aby získal relevantné potvrdenie od lekárky, ktoré obsahuje, že žalovaný sa nemohol zo
zdravotných dôvodov zúčastniť súdneho pojednávania pre závažné zhoršenie zdravotného stavu.

Žalovaný po celý čas konania prejavoval záujem o prejednávanú vec, bol pripravený vypovedať a najmä
chcelvyužiťsvojeprocesnéprávobyťprítomnýnaprejednaníveci,predkladaťdôkazy.Odmietoltvrdenia
o zneužívaní svojho zlého zdravotného stavu a lekárom potvrdenú práceneschopnosť ako prostriedku
zámernej procesnej obštrukcie.Nesprávnym posúdením ospravedlnenia neúčasti žalovaného na pojednávaní a žiadosti o odročenie
pojednávania zo strany konajúceho súdu, ktorý toto považoval za zámernú procesnú obštrukciu

žalovaného, došlo k zásahu súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup
súdu znemožnil žalovanému, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňoval jemu patriace procesné
oprávnenia. Dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav spôsobil, že žalovaný nemohol vyvíjať aktivitu k
zadováženiu dôkazov, ktoré chcel do konania predložiť a tým, že súd na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci v konaní rozhodol, mu už ani nebolo umožnené ich predložiť.

Žalovaný mal v úmysle využiť svoje právo byť prítomný na prejednaní veci, ale mu v tom
bránila prekážka a bolo jeho povinnosťou požiadať o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Toto urobil prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu a
objektívnej nemožnosti dostať sa bezodkladne a včas k ošetrujúcemu lekárovi, nemohol zadovážiť také
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ktoré by v primeranom čase, ešte pred začiatkom pojednávania, malo

obsahovať výslovné konštatovanie, že závažnosť jeho zdravotného stavu neumožňuje osobnú účasť na
pojednávaní súdu bez jeho zhoršenia.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu
tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú,

za účelom zabezpečenia ich ochrany práv a právom chránených záujmov. Medzi takéto procesné
práva patrí nesporne aj právo účastníka na prejednanie veci v jeho prítomnosti a aj právo vyjadriť sa k
všetkým vykonávaným dôkazom. Súdna prax je jednotná v tom, že ak súd prejedná a aj rozhodne vec
v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, predstavuje takýto
postup procesné pochybenie, ktoré má za následok porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie

možnosti konania pred súdom.

Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k prejednaniu veci a rozhodnutiu v neprítomnosti žalovaného, nemal
tento ani potencionálnu možnosť predložiť a navrhovať dôkazy na svoju procesnú obranu, uniesť
dôkazné bremeno a splnenie svojej procesnej povinnosti nielen tvrdiť alebo aj dokázať.

12.4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti, na základe ktorých došlo k porušeniu procesných práv
žalovaného v konaní, žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. K odolaniu žalovaného podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie.

Uviedla, že žalovaný oprel svoje odvolanie o dva zákonné odvolacie dôvody, a to odvolací dôvod v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Z obsahu podaného odvolania je pritom zrejmé, že celé
je venované zdôvodňovaniu viacerých neúčastí žalovaného (a v konečnom dôsledku aj jeho právneho

zástupcu) na určených súdnych pojednávaniach a tým i snahe o preukázanie porušenia práva súdom
na spravodlivý proces (odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Z podaného odvolania
však nie je zrejmé uplatnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktoré je
len zjavnou snahou žalovaného o zdôraznenie údajného nezákonného postupu súdu, bez akéhokoľvek
relevantného zdôvodnenia.

Žalovaný, a to aj za súčinnosti svojho právneho zástupcu, využíva ním prezentované prostriedky k
nedôvodným prieťahom v predmetnom súdnom konaní. Aj napriek právne relevantnému zdôvodneniu
postupu súdu, ktorý svoje rozhodnutie oprel aj o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,
žalovaný namietal údajné porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Z postupu žalovaného

od začiatku súdneho konania, ale aj v spojitosti s jeho postupom v súvislosti so snahou žalobkyne
riešiť spornú vec mimosúdne, je nepochybná jeho snaha o neriešenie spornej veci a zachovávanie
existujúceho nezákonného stavu. Takýmto konaním žalovaný zjavne zneužíva právo, kedy svojvoľne a
bezúspešne uplatňuje práva, bez ich preukazovania relevantnými dôkazmi, čoho dôsledkom sú prieťahy
v konaní.

Žalobkyňa uviedla, že odkedy sa odsťahovala z bytu, v ktorom bývala spoločne so žalovaným
a ich dcérou, mala snahu o mimosúdne doriešenie veci zrušenia a vysporiadania podielového
spoluvlastníctva. Snažila sa so žalovaným dohodnúť formou osobnej komunikácie, a keď sa to prejeho neochotu nedarilo, tak formou návrhov, zasielaných na žalobkyni známe adresy žalovaného.
Neprevzatie uvedených zásielok žalovaným dokumentovalo jeho neochotu predmetnú vec riešiť.
Tvrdenia v jeho vyjadrení na súd v zmysle, že na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, a preto nemohol

zásielku prevziať, resp., že na adrese bytu, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, sa síce zdržiava,
no do jeho dispozície sa nedostalo oznámenie o uložení zásielky, sú absolútne neakceptovateľné a len
dokresľujú charakter osoby žalovaného a jeho prístup k žalobkyni a k riešeniu predmetnej veci.

V analogickom prístupe pokračoval žalovaný aj od začiatku súdneho konania. Nedostavil sa už na prvý

termín súdneho pojednávania dňa 19. 10. 2023, o čom informoval až v deň súdneho pojednávania
svojho právneho zástupcu a tento informoval súd, a to aj za účasti žalobkyne a jej právneho zástupcu,
ktorí sa tohto pojednávania zúčastnili. Žalovaný sa zhodou okolností stal práve od uvedeného dňa
práceneschopným. Už na predmetnom súdnom pojednávaní, za účasti právneho zástupcu žalovaného,
viedol súd obe strany k zmierčiemu riešeniu sporu, k čomu mala záujem opätovne prispieť aj žalobkyňa,
ktorá bola ochotná primerane znížiť ňou uplatňovaný nárok na vyrovnanie podielu zo zrušeného

podielového spoluvlastníctva. Takúto možnosť a ponuku žalovaný, po telefonickom rozhovore so svojim
právnym zástupcom, odmietol s odôvodnením, že do konania predloží dôkazy o ním realizovaných
investíciách do predmetného bytu. Dôkazy uvedeného charakteru a ani iné dôkazy, ktoré by tieto jeho
tvrdenia potvrdzovali, do dnešného dňa nepredložil, neprejavil žiadnu snahu ich predložiť a ani nepodal
vzájomný návrh na uplatnenie si údajného uvedeného nároku. Preto v žiadnom prípade neobstoja

tvrdeniavpodanomodvolaní,podľaktorýchdošlokporušeniuprávažalovanéhonaspravodlivýprocesa
k porušeniu jeho procesných práv, a to najmä práva byť vypočutý, práva navrhovať dôkazy a vyjadrovať
sa k nim a rovnosti zbraní strán konania.

Na súdne pojednávanie, vytýčené na deň 14. 12. 2023 sa žalovaný opätovne nedostavil, s oznámením

jeho neúčasti cestou právneho zástupcu deň pred týmto termínom.

O termíne súdneho pojednávania dňa 18. 01. 2024 bol žalovaný a jeho právny zástupca včas
informovaní, no aj napriek tomu doručil právny zástupca žalovaného dňa 17. 01. 2024 ospravedlnenie
s odôvodnením, že ho žalovaný v tento deň informoval, že „jeho práceneschopnosť bola predĺžená“.

V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na dôležitú skutočnosť, spočívajúcu v rozporuplnom tvrdení v
súvislosti s ne/trvaním práceneschopnosti žalovaného. V odvolaní totiž, na rozdiel od ospravedlnenia
zo dňa 17. 01. 2024, právny zástupca žalovaného tvrdil, že ho žalovaný informoval, že jeho
„práceneschopnosť bude predĺžená“. Už aj samotná rozporuplnosť týchto tvrdení jednoznačne deklaruje
svojou nedôveryhodnosťou snahu žalovanej strany o prieťahy v konaní, a to v spojitosti aj so

skutočnosťou, že žalovaný bol v ambulancii lekára až dňa 18. 01. 2024, kedy mu bola údajne
predĺžená práceneschopnosť, t. j. v zmysle prvého tvrdenia nehovoril pravdu, keďže 17. 01. 2024
táto práceneschopnosť ešte nebola predĺžená a v zmysle druhého tvrdenia je zase zarážajúce,
ako si žalovaný mohol byť už dňa 17. 01. 2024 istý skutočnosťou, že práceneschopnosť bude
predĺžená. Všetky vyššie špecifikované rozporuplnosti, v spojitosti aj s ostatnými postupmi žalovaného,

jednoznačne deklarujú snahu žalovaného o prieťahy v konaní, na čo presne poukázal aj súd v jeho
dôkladnom právnom zdôvodnení.

Jezarážajúce,ževodvolanísažalovanýsnažilsvojekonanieospravedlňovaťexistencioujudikatúry,ato
v súvislosti s vydaním lekárskych potvrdení. V prvom vydanom lekárskom potvrdení sa hovorí o akútnom

stave žalovaného so špecifikáciou príslušných diagnóz. Je zrejmé, že tieto diagnózy sa nezhodujú s
diagnózou, pre ktorú mal žalovaný uznanú dlhodobú práceneschopnosť. Obzvlášť je nepochopiteľné,
ako mohlo byť vydávané druhé potvrdenie na naliehanie inej osoby (právneho zástupcu), ako pacienta
a v znení, aké táto osoba požaduje. Takýto postup nie je možné akceptovať ako relevantný, a to ani
jeho ospravedlňovaním existenciou príslušnej judikatúry.

Celý prístup žalovaného dokresľuje spôsob ne/prevzatia rozhodnutia vo veci samej a účelové
nahliadnutie do spisu v deň odoslania napadnutého rozhodnutia.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a z charakteru postupu strán v celom procese riešenia veci, je

zrejmé, že všetky postupy žalovaného majú jediný cieľ, a to prieťahy v konaní. Žalobkyňa bola toho
názoru, že túto skutočnosť súd prvej inštancie dôkladne, vyčerpávajúco a právne správne vyhodnotil a
na základe všetkých vykonaných dôkazov rozhodol v súlade s platným právom.Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v plnom
rozsahu a žalobkyni priznal 100 % náhradu trov konania.

14. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) zistil, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je
prípustné, bolo podané oprávnenou stranou (žalovaným, v neprospech ktorých bolo týmto rozsudkom
rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a konštatoval,
že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti a obsahuje zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust.

§ 127, § 363, § 365 ods. 1 CSP). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom podaného odvolania,
odvolacími dôvodmi ako i súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1,
2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1
CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie
nie je dôvodné a vo veci rozhodol rozsudkom (ust. § 392 CSP) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. marca 2025, keď v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP
za použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu, na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

15. Pri rozhodovaní o podanom odvolaní žalovaného odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie,
vychádzal z týchto zákonných ustanovení.

16. Podľa § 183 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých

dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na
pojednávaní nechali zastúpiť.
Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu,
ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení
týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno

vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom
dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom

upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná
uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej
návrhu na odročenie pojednávania.

Podľa § 184 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých,

ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.
Ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne
preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o
odročenie pojednávania nebude prihliadať.
Ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto

pojednávanie ustanovila zástupcu.

17. V predmetnej veci sa odvolací súd podrobne oboznámil s priebehom konania na súde prvej inštancie
a s dôvodmi odvolania žalovaného proti jeho rozsudku (obsahom ktorého boli výlučne námietky týkajúce
sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý vec rozhodol na pojednávaní dňa 18.

01. 2024 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že svoju neúčasť na
tomto pojednávaní ospravedlnili), pričom dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať
úspech.

18. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci nariadil prvé

pojednávanie na deň 19. 10. 2023, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu a žalobkyňa.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa nevedel dostaviť, nakoľko je práceneschopný,
včera (18. 10. 2023 – poznámka odvolacieho súdu) utrpel úraz, pošmykol sa v kúpeľni, má bolesti
chrbtice, navštívil lekára s tým, že doklad o pracovnej neschopnosti od žalovaného zatiaľ nemáa v prípade potreby ho predloží súdu v primeranej lehote. Ďalej uviedol, že žalovaný potrebuje vyhľadať
doklady o investíciách a podľa toho zváži ďalší postoj.

18.1 Súd prvej inštancie odročil pojednávanie na deň 14. 12. 2023 z dôvodu, aby žalovanému poskytol
dostatočný časový priestor na zaujatie jednoznačného postoja k veci s tým, že bude trvať na prítomnosti
žalovaného na pojednávaní. Právny zástupca žalovaného vzal termín pojednávania na vedomie a súd
mu uložil, aby v lehote 10 dní predložil lekárske potvrdenie o tom, že žalovaný sa nemohol zo
zdravotných dôvodov zúčastniť pojednávania. Na ďalší termín pojednávania 14. 12. 2023 bol žalovaný

písomne predvolaný (predvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 20. 10. 2023), zásielka bola
uložená na pošte dňa 24. 10. 2023, ale žalovanému nebola listinne doručená z dôvodu, že si zásielku
neprevzal v odbernej lehote a do 30 dní bola skartovaná (doručenka na č. l. 89 súdneho spisu).
Právny zástupca žalovaného v určenej lehote nepredložil lekárske potvrdenie o úraze, resp. chorobe
žalovaného, ktoré by mu bránili v účasti na pojednávaní konanom dňa 19. 10. 2023.

Dňa 12. 12. 2023 právny zástupca žalovaného (s poukazom na to, že podľa zápisnice z posledného
pojednávania je účasť žalovaného na pojednávaní nutná) žiadal o ospravedlnenie neúčasti žalovaného
a svojej neúčasti na pojednávaní dňa 14. 12. 2023 z dôvodu, že žalovaný trvá na prejednaní veci v
jeho prítomnosti a pojednávania sa nevie zúčastniť pre pretrvávajúcu chorobu. Prílohou tohto mailového
podania bol odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky (č. l. 91,

92), z ktorého vyplýva, že žalovaný je práceneschopný z dôvodu choroby od 19. 10. 2023 a dátum
predpokladaného skončenia bol stanovený postupne na 25. 10. 2023, 21. 11. 2023, 05. 12. 2023 a 05.
01. 2024. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný už dňa 05. 12. 2023 vedel, že jeho práceneschopnosť
nebola ukončená v tento deň a ďalší predpokladaný termín jej ukončenia bol stanovený na 05. 01. 2024.
Napriek tejto skutočnosti právny zástupca žalovaného až dňa 12. 12. 2023 ospravedlňoval neúčasť

žalovaného na pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 14. 12. 2023.

Na pojednávanie dňa 14. 12. 2023 sa nedostavili strany sporu, ani ich právni zástupcovia a súd
pojednávanie odročil na deň 18. 01. 2024.

18.2 Právny zástupca žalovaného mal doručenie predvolania na pojednávanie určené na deň 18. 01.
2024 vykázané dňa 15. 12. 2023 (už v tento deň bolo zrejmé, že práceneschopnosť žalovaného nebola
skončená dňa 05. 12. 2023, ako to bolo predpokladané, ale žalovaný mal stanovený ďalší termín
predpokladaného skončenia práceneschopnosti na 05. 01. 2024, čo je uvedené v odpise potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky – č. l. 92 súdneho spisu). Na termín

pojednávania 18. 01. 2024 bol žalovaný písomne predvolaný (predvolanie bolo podané na poštovú
prepravu dňa 15. 12. 2023), zásielka bola uložená na pošte dňa 19. 12. 2023, ale žalovanému nebola
listinne doručená z dôvodu, že si zásielku neprevzal v odbernej lehote a do 30 dní bola skartovaná
(doručenka na č. l. 101 súdneho spisu).

Mailovým podaním dňa 17. 01. 2024 právny zástupca žalovaného (opätovne s poukazom na to,
že podľa zápisnice z posledného pojednávania je účasť žalovaného na pojednávaní nutná) žiadal
o ospravedlnenie neúčasti žalovaného a svojej neúčasti na pojednávaní dňa 18. 01. 2024 z dôvodu,
že žalovaný ho dnes (t. j. 17. 01. 2024) informoval, že jeho práceneschopnosť bola predĺžená a trvá
na prejednaní veci v jeho prítomnosti, pričom pojednávania sa nevie zúčastniť pre pretrvávajúcu

práceneschopnosť. Pokračovanie práceneschopnosti žalovaného aj po 05. 01. 2018 však súdu nebolo
dňa 17. 01. 2024 preukázané, nebol o tom predložený žiadny doklad, pretože podľa odpisu potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky bol stanovený dátum jej predpokladaného
skončenia 05. 01. 2024 – č. l. 92 súdneho spisu).

Následne, po doručení ospravedlnenia dňa 17. 01. 2024 súd prvej inštancie ešte v ten istý deň
telefonicky (úradný záznam na č. l. 113) oznámil právnemu zástupcovi žalovaného (a zároveň mu
zaslal oznámenie mailom a do elektronickej schránky), že oznámenie neprítomnosti žalovaného a jeho
právneho zástupcu berie na vedomie a pokiaľ toto oznámenie má zahŕňať i žiadosť o odročenie
pojednávania určeného na deň 18. 01. 2024, tak uvedené dôvody súd nepovažuje za dôležité a takejto

žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje. Zároveň súd oznámil právnemu zástupcovi žalovaného,
že pri postoji žalovaného nevylučuje, že pristúpi k otvoreniu pojednávania vo veci samej, k vykonaniu
dokazovania a prípadne aj k rozhodnutiu vo veci samej aj bez toho, aby bol vo veci vypočutý žalovaný.Ďalej z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 18. 01. 2024 o 09:57 hod. volal právny zástupca
žalovaného na súd a oznámil, že sa konečne dovolal žalovanému a momentálne sú obidvaja u lekára
s tým, že žalovaný od včera leží, nedokáže sa postaviť a presvedčil ho, že musí ísť k lekárovi, nakoľko

súd môže rozhodnúť aj bez neho a že sa na pojednávanie nedostavia.

Dňa 18. 01. 2024 o 10:00 hod. sa konalo pojednávanie v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu (ust. § 180 CSP) a za účasti žalobkyne, jej právneho zástupcu pričom súd vykonal dokazovanie
a vo veci rozhodol rozsudkom tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu,

ktorý prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorému uložil povinnosť na vyrovnanie podielu zo
zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni sumu 46.000,- eur a zároveň jej priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Dňa 18. 01. 2024 o 13:03 hod. (teda po skončení pojednávania) bolo súdu prvej inštancie doručené
mailové podanie právneho zástupcu žalovaného, prílohou ktorého bol výmenný list – poukaz na odborné

vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie zo dňa 18. 01. 2024, ktorým lekárka (MUDr. Mária Pepély)
potvrdila, že pacient (žalovaný) bol ošetrený v jej ambulancii s akútnym infektom DC, bolesťou ucha
a zvýšenou teplotou s tým, že potvrdenie vydáva na žiadosť pacienta pre potreby súdu. Zároveň
bol súdu predložený odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky
(č. l. 123), z ktorého vyplýva, že žalovaný je práceneschopný z dôvodu choroby od 19. 10. 2023

a dátum predpokladaného skončenia bol stanovený postupne na 25. 10. 2023, 21. 11. 2023, 05. 12.
2023, 05. 01. 2024 a 31. 01. 2024. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný už dňa 05. 01. 2024 vedel,
že jeho práceneschopnosť nebola ukončená v tento deň a ďalší predpokladaný termín jej skončenia
bol stanovený na 31. 01. 2024. Právny zástupca žalovaného sa dňa 15. 12. 2023 dozvedel o termíne
pojednávania určenom na 18. 01. 2024. Za predpokladu normálnej komunikácie medzi žalovaným

a jeho právnym zástupcom, aká sa vyžaduje v civilnom súdnom konaní medzi klientom a jeho právnym
zástupcom, je potom zrejmé, že už dňa 05. 01. 2024 mohol právny zástupca žalovaného vedieť,
že práceneschopnosť žalovaného ďalej pokračuje a ďalší predpokladaný termín jej skončenia bol
stanovený na 31. 01. 2024, pričom už od 15. 12. 2023 vedel, že nový termín pojednávania je určený
na 18. 01. 2024. Pokiaľ právny zástupca žalovaného až dňa 17. 01. 2024 ospravedlňoval neúčasť

žalovaného na pojednávaní určenom na deň 18. 01. 2024 z dôvodu, že jeho práceneschopnosť
stále pokračuje (o čom spolu s ospravedlnením v tom čase súdu nepredložil žiadny dôkaz), takéto
ospravedlnenienemožnopovažovaťzariadneavčasnéoznámeniedôvodu,prektorýsažalovanýajeho
právny zástupca nezúčastnia pojednávania.

19. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že právny zástupca žalovaného v mailovom podaní zo dňa 12.
12. 2023, ale ani zo dňa 17. 01. 2024 nežiadal o odročenie pojednávania, ale len ospravedlňoval
neúčasť žalovaného a neúčasť svoju na pojednávaní, čo nemožno považovať za žiadosť o odročenie
pojednávania v zmysle ust. § 183 ods. 3 CSP.

Možnosť odročiť pojednávanie je v civilnom procese výnimočná. Civilný sporový poriadok podmieňuje
tento postup návrhom (žiadosťou) strany sporu na odročenie pojednávania a existenciou dôležitého
dôvodu, ktorý jej bráni v dostavení sa na pojednávanie a tým, že od strany sporu (u ktorej nastala
prekážkavúčastinapojednávaní)nemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávanínechalazastúpiť.
Strana sporu musí výslovne požiadať o odročenie termínu pojednávania, pretože ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní bez žiadosti o odročenie termínu pojednávania nemožno považovať za žiadosť
strany sporu o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.
5Cdo/345/2012).

Procesný úkon strany sporu, resp. jej právneho zástupcu, adresovaný súdu, ktorým (len) žiada

o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a (iba) vysvetľuje dôvod svojej
neprítomnosti bez toho, aby zároveň požiadala (resp. právny zástupca požiadal) o odročenie tohto
pojednávania, nemožno považovať za žiadosť o odročenie súdneho pojednávania v zmysle ust. § 183
ods. 3 CSP. Za nesprávny procesný postup súdu, ktorý by znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust.

§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) nemožno označiť postup súdu na pojednávaní dňa 18. 01. 2024,
keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý dňa 17.
01. 2024 ospravedlnil neúčasť žalovaného a svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pokračujúcej
práceneschopnosti žalovaného (o ktorej pri normálnej komunikácii so žalovaným mohol vedieť uždňa 05. 01. 2024), o ktorej však v tento deň a ani do skončenia pojednávania dňa 18. 01. 2024
nepredložil žiadny doklad, ale jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepožiadal ani o odročenie
pojednávania.

20. Žalovaný v odvolaní okrem iného tvrdil, že nesprávnym posúdením ospravedlnenia jeho neúčasti
na pojednávaní súdu a žiadosti o odročenie pojednávania (ktorá však nebola podaná – poznámka
odvolacieho súdu) zo strany konajúceho súdu, došlo k zásahu súdu do práva na spravodlivý proces
a nesprávny procesný postup súdu mu znemožnil, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňoval jemu

patriace procesné oprávnenia. K tomuto tvrdeniu odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie
dňa 18. 01. 2024 v predmetnej veci bol správny, nakoľko podľa odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti vystavenej elektronicky (č. l. 91, 92) bol posledný dátum predpokladaného skončenia
práceneschopnosti stanovený na 05. 01. 2024 a dňa 18. 01. 2024 súd nemal žiadnu vedomosť
o tom, že práceneschopnosť žalovaného ďalej pokračuje, resp. že ochorel, nakoľko táto skutočnosť
mu v tom čase nebola preukázaná a až po skončení pojednávania mu bol predložený ďalší odpis

potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky, v ktorom je uvedený ďalší dátum
predpokladaného skončenia pracovnej neschopnosti žalovaného dňa 31. 01. 2024. Rovnako tak až po
skončení pojednávania bol súdu predložený výmenný list – poukaz na odborné vyšetrenie, ošetrenie,
ústavné liečenie zo dňa 18. 01. 2024, ktorým lekárka (MUDr. Mária Pepély) potvrdila, že pacient
(žalovaný) bol ošetrený v jej ambulancii s akútnym infektom DC, bolesťou ucha a zvýšenou teplotou

s tým, že potvrdenie vydáva na žiadosť pacienta a pre potreby súdu. V predmetnej veci je podstatnou
tá skutočnosť, že žalovaný ani jeho právny zástupca nepožiadali o odročenie pojednávania, pretože
v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP pojednávanie môže byť odročené len na návrh strany. Predmetným
výmenným listom – poukazom zo dňa 18. 01. 2024 ako i predložením ďalšieho odpisu potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky bol súdu až po skončení pojednávania

preukázaný dôvod, pre ktorý sa žalovaný nemohol pojednávania zúčastniť, ale žalovaný ani jeho právny
zástupca nepožiadali o odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie
v neprítomnosti žalovaného riadne vykonal dokazovanie a rozhodol, nakoľko ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní nemožno považovať za žiadosť o odročenie pojednávania. Rovnako tak za žiadosť
o odročenie pojednávania nemožno považovať predloženie výmenného listu – poukazu na odborné

vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie zo dňa 18. 01. 2024, ani predloženie potvrdenia o pokračovaní
pracovnej neschopnosti (č. l. 123 v súdnom spise), pričom obidva tieto doklady boli súdu prvej inštancie
predložené po skončení pojednávania, preto ich ani nemohol posudzovať. V prípade, ak by boli súdu
predložené pred pojednávaním, mohli byť posúdené ako ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa žalovaný
nezúčastnil pojednávania, nie však ako žiadosť o odročenie pojednávania.

21. Žalovaný v odvolaní ďalej poukazoval na to, že neboli splnené procesné podmienky a súd rozhodol
v jeho neprítomnosti bez možnosti sa riadne brániť proti žalobe. Podľa názoru odvolacieho súdu sa
súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou ospravedlnenia žalovaného zaslaného súdu jeho
právnym zástupcom mailovou formou dňa 17. 01. 2024 o 08:54 hod., ktorým ospravedlňoval neúčasť

žalovanéhoaneúčasťsvojunapojednávaníkonanomdňa18.01.2024o10:00hod.,pričomvuvedenom
maily nežiadal súd o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie správne procesne posúdil uvedené
ospravedlnenie s poukazom na skutočnosť, že strana sporu alebo jej právny zástupca musia výslovne
žiadať o odročenie termínu pojednávania, nakoľko ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bez žiadosti
o odročenie termínu pojednávania nemožno považovať za žiadosť strany sporu, resp. jej právneho

zástupcu o odročenie termínu pojednávania.

Neodročením pojednávania a tým, že súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalovaného a jeho právneho zástupcu neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a uplatniť svoje
procesné práva garantované zákonom. Odvolací súd dospel k záveru, že právny zástupca žalovaného

mal v úmysle ospravedlniť neprítomnosť žalovaného a svoju na nariadenom súdnom pojednávaní. Z
obsahu spisu ale nemožno vyvodiť, že by obsahom tohto podania (ospravedlnenia z pojednávania) bola
aj žiadosť o odročenie tohto pojednávania. Naviac mailové ospravedlnenie zaslané súdu dňa 17. 01.
2024 neobsahuje žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by sa pojednávania nemohol zúčastniť ani právny
zástupca žalovaného. Tvrdenie, že v prípade jeho účasti na pojednávaní by došlo k navýšeniu trov

konania nemožno považovať v predmetnej veci za akceptovateľný dôvod neúčasti právneho zástupcu
žalovaného na pojednávaní.K ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že na pojednávaní dňa 19. 10. 2023
súd konštatoval, že pojednávanie odročí na termín v decembri (14. 12. 2023) a žalovanému tak poskytne
dostatočný časový priestor na to, aby zaujal jednoznačný postoj vo veci a bude trvať na jeho prítomnosti

na pojednávaní. Uvedený postup súdu súvisel s tým, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že
má záujem dohodnúť sa so žalobkyňou, ktorá taktiež prezentovala záujem na dohode so žalovaným.
Žalovaný bol preto následne predvolaný na pojednávanie na deň 14. 12. 2023, pričom predvolanie si už
neprevzal a na toto pojednávanie sa ani nedostavil, rovnako ako jeho právny zástupca.

Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že súd určil termín pojednávania na deň 18. 01. 2024 s tým, že
považuje za potrebné žalovaného vypočuť a jeho účasť je nutná. K tomuto odvolací súd uvádza, že
pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 14. 12. 2023 nebolo odročené na deň 18. 01. 2024 z dôvodu, že
by súd považoval za potrebné žalovaného vypočuť a že jeho účasť je z tohto dôvodu nutná. V predvolaní
na pojednávanie na deň 18. 01. 2024 (ktoré si žalovaný neprevzal, rovnako ako si neprevzal predvolanie
na pojednávanie konané dňa 14. 12. 2023) je však uvedený text „súd považuje za potrebné Vás v tomto

konaní vypočuť, preto je Vaša účasť na pojednávaní nutná“.

Predvolanie na pojednávanie vykonáva súd z úradnej povinnosti, pričom je jeho povinnosťou predvolať
na pojednávanie všetky osoby, ktoré ustanovuje zákon. Predvolaním na pojednávanie sa zabezpečuje,
aby bolo strane konania umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj

možnosťzúčastniťsanapojednávaní.Nadruhejstranetrebarozlíšiťpredvolaniestranynavýsluch,ktorý
sa má uskutočniť na pojednávaní. V takomto prípade predvolanie slúži na nevyhnutné zabezpečenie
prítomnosti strany na pojednávaní.

Zákon (ust. § 178 ods. 1 CSP) stanovuje, že strana sa na pojednávanie predvolá len v takom prípade,

ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Za nevyhnutnosť vykonania výsluchu strany treba považovať taký
stav, keď v konaní bol podaný niektorou zo strán návrh na výsluch strany a súd aj výsluch strany nariadi,
teda podľa ust. § 185 ods. 1 CSP rozhodne o tom, že tomuto návrhu na vykonanie dôkazu vyhovie.
Zo spojenia, podľa ktorého súd na pojednávanie predvolá len zástupcu, však možno dospieť k záveru,
že súd môže stranu na pojednávanie predvolať aj vtedy, ak ešte nerozhodol o tom, že sa nariaďuje jej

výsluch. Rozhodnutie súdu o tom, že zastúpenú stranu predvolá na pojednávanie, nie je limitované len
tým, že má byť vykonané dokazovanie výsluchom strany. Pojednávanie nie je procesným nástrojom
len na vykonanie dokazovania, ale i osobitným spôsobom bezprostredného konania súdu so stranami,
z ktorého môžu vyplynúť ďalšie okolnosti, ktoré prispejú k plynulému skončeniu konania. Osobitne v
niektorýchdruhochsporovmôžeprítomnosťiprecelékonaniezastúpenejstranynapojednávaníprispieť

k tomu, že priamo na pojednávaní budú vyriešené niektoré sporné skutočnosti, strany doplnia svoje
skutkové tvrdenia, prípadne dôjde i k skončeniu sporu uzavretím zmieru.

K výsluchu strany súd pristúpi iba na návrh a len v prípade, ak relevantné skutočnosti nemožno
preukázať inak (ust. § 195 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie dal žalovanému v zmysle jeho vyjadrenia

k žalobe priestor na troch pojednávaniach, aby sa k veci vyjadril, ale žalovaný sa ani jedného
pojednávania nezúčastnil, nepredložil žiadne doklady o investíciách do predmetného bytu, o jeho
rekonštrukcii ním financovanej, pričom ani raz nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalovaný sa
nezúčastnil ani pojednávania konaného dňa 18. 01. 2024, pričom právny zástupca žalovaného
ospravedlnildňa17.01.2024jehoneúčasťzdôvodupredĺženiajehopráceneschopnosti,očomalevtom

čase nebol súdu predložený žiadny dôkaz, a preto súd dôvodne vychádzal z posledného potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky, ktoré mu bolo predložené dňa 12. 12.
2023 (č. l. 92 v súdnom spise) a z ktorého vyplývalo, že dátum predpokladaného skončenia pracovnej
neschopnosti je 05. 01. 2024. Súdu prvej inštancie nebol dňa 17. 01. 2024 a ani dňa 18. 01. 2024 do
skončenia pojednávania predložený žiadny dôkaz o tom, že by zdravotný stav žalovaného bol príčinou

toho, že sa nemôže zúčastniť pojednávania. Žalovaný svoje právo byť vypočutý v konaní nevyužil, preto
mu nemohlo byť ani postupom súdu prvej inštancie odňaté. Žalovaný sám svojim nedostavením sa na
pojednávanie spôsobil, že dôkaz jeho výsluchom nebol uskutočnený a ďalšie odročenie pojednávania
by viedlo k predlžovaniu súdneho konania a tým aj zvyšovaniu trov s tým spojených, čo je v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 základných princípov CSP), ktorou je civilné sporové konanie

ovládané ako i v rozpore s povinnosťou súdu postarať sa o čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie
prejednanie a rozhodnutie veci.Na správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie spočívajúcom v prejednaní a rozhodnutí
veci v neprítomnosti žalovaného nič nemení ani tá skutočnosť, že súd prvej inštancie uviedol do
zápisnice o pojednávaní dňa 19. 10. 2023, že bude trvať na prítomnosti žalovaného na pojednávaní.

Takéto stanovisko súdu nie je nemenné a vzhľadom na procesnú situáciu v predmetnej veci (žalovaný
nepredložil žiadne listinné doklady na preukázanie investícií do predmetného bytu, dňa 17. 01. 2024
a dňa 18. 01. 2024 do skončenia pojednávania nepreukázal dôvod, ktorý by mu bránil v účasti na
pojednávaní, nepožiadal o odročenie pojednávania) súd prvej inštancie žalovaného prostredníctvom
jeho právneho zástupcu upovedomil na možnosť vec prejedať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom vytvoril pre žalovaného
dostatočný priestor na predloženie listinných dokladov, ktorý žalovaný nevyužil a žiadne doklady
preukazujúce jeho investície do predmetného bytu nepredložil. Doklady, ktoré žalobca predložil na
preukázanie jeho nepriaznivého zdravotného stavu nepreukazujú, že by zdravotný stav žalovaného
v čase jeho práceneschopnosti bol natoľko nepriaznivý, že by žalovanému nedovoľoval, aby v domácom
prostredí vyhľadal listiny preukazujúce jeho tvrdenia potrebné na preukázanie investícii do predmetného

bytu. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nebol naplnený žalovaným tvrdený
odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože nesprávny úradný postup súdu prvej
inštancie nebol zistený.

22. Rovnako tak nebol zistený ani ďalší žalovaným uplatnený odvolací dôvod, a to ust. § 365 ods. 1 písm.

h/ CSP, ktorý žalovaný uplatnil bez akejkoľvek odvolacej argumentácie. K tomuto odvolaciemu dôvodu
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený
skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu

normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),
obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú
právnu normu nesprávne aplikoval. Uvedené pochybenia teda súvisia so zisteným skutkovým stavom
a jeho právnym posúdením. Žalovaný v odvolaní nemal žiadne výhrady k zistenému skutkovému stavu
v predmetnej veci a k jeho právnemu posúdeniu a jeho odvolanie po obsahovej stránke smerovalo

výlučne k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý však odvolacím súdom zistený nebol.

23. Záverom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu a vykonanie ďalších dôkazov pri absolútnej nečinnosti
žalovaného nebolo potrebné. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, dospel k

správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom
rozsudok aj náležite odôvodnil. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie v predmetnej veci. Žiadny z odvolacích dôvodov výslovne uplatnených
žalovaným v odvolaní nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie. V odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo predložené nové

dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil, pretože neboli
splnené podmienky na jeho zmenu, ani zrušenie, ako sa toho žalovaný v podanom odvolaní domáhal.

24. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda i proti výroku
otrováchkonania.Vodvolanívšakprotitomutovýrokuneuplatnilžiadnuodvolaciuargumentáciu,apreto
odvolací súd potvrdil i tento závislý výrok o trovách konania na súde prvej inštancie, pretože nezistil
žiadane dôvody na jeho zmenu, resp. zrušenie.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná, a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania, vrátane odvolacieho konania, rozhodne podľa ust. § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej

mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)