Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 19, 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/136/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7803899930
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Gajdošová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7803899930.50

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou, v spore žalobkyne: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. X, D., zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2,
Revúca, proti žalovaným 1. E. F., nar. X.X.XXXX, bytom B. X, C., zast.: advokátom Mgr. Marcelom
Fandákom, LL.M., so sídlom Kováčska 40, Košice a 2. C. G., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, A.,
zast. Advokátska kancelária Babjak s.r.o., so sídlom Zvonárska 8, Košice, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej v 1. rade k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX kat. územie C., Obec C., Okres C., k parcele registra „C“ č. 221/1 zastavané plochy a

nádvorie s výmerou 276 m2, k budove súpisné č. XX stojacej na parcele č. 221/1.

II. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územie C., Obec C., Okres C., parcelu registra „C“ č.
221/1 zastavané plochy a nádvoria s výmerou 276 m2, budovu súpisné č. XX stojacu na parcele č.
221/1 v podiele 6/8 pod položkou B1, prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B., C.
H., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, D..

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť za ustupujúci podiel 6/8-in žalovanej v 1. rade sumu 335 250 eur,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobu v časti širšieho vyporiadania zamieta.

V. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamieta.

VI. Žalovaný v 2. rade má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VII. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania.

VIII. Žalobkyňa a žalovaná v 1. rade sú povinné nahradiť trovy štátu, a to každá z
nich v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právni predchodcovia žalobkyne I. H. a J. K. H. sa žalobou doručenou súdu 14.11.2003 domáhali

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovaným v 2. rade k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX kat. územie C., Obec C., Okres C., k parcele registra „C“ č. 221/1 zastavané
plochy a nádvoria s výmerou 276 m2, k budove súpisné č. XX stojacej na parcele č. 221/1 a náhrady trov
konania. Podielové spoluvlastníctvo navrhli vyporiadať tak, že predmetné nehnuteľnosti súd prikáže doich výlučného vlastníctva a uloží im povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu sa spoluvlastnícky
podiel 6/8- in v sume 63 500 Sk.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa
20.01.1997 uzavretou s Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený dňa 27.01.1997. V čase kúpy bola budova úplne zdevastovaná,
čomu zodpovedala aj kúpna cena za nehnuteľnosti stanovená na základe znaleckého posudku (ďalej
len „ZP“) J. D. K. č. 495/96 zo dňa 04.09.1996 vo výške 84 645 Sk. Na základe Stavebného povolenia

vydaného Okresným úradom Rožňava, odbor životného prostredia, č. SP98/05542-003-Zt zo dňa
25.06.1998, bola vykonaná kompletná rekonštrukcia budovy z prostriedkov právnych predchodcov
žalobkyne a tiež prístavba objektu. Na základe Stavebného povolenia č. SP99/05387-002-Wa zo dňa
01.12.1999 bola vybudovaná prípojka a odberné plynové zariadenie na zemný plyn k tejto budove.
Kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa stavby „Rekonštrukcia meštianskeho domu č. XX L. K. C.“ bolo
vydané dňa 18.01.2000 rozhodnutím č. SP1999/05791-002-Wa. Celá rekonštrukcia bola vykonaná

z vlastných prostriedkov právnych predchodcov žalobkyne, kedy bola postavená prakticky nová
budova. Stavbu realizovali pre vlastné účely, v dobrej viere, že im vlastnícky patrí. Po vykonanej
rekonštrukcii bola nehnuteľnosť ocenená znalcom J. D. K., znaleckým posudkom č. 81/2000 zo dňa
12.7.2000 na sumu 2 038 990 Sk. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5C/664/97 zo dňa 6.7.2001 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 12Co/197/01 zo dňa 19.10.2001, bolo určené,

že nehnuteľnosti v k. ú. C., zapísané na LV č. XXX, parc. č. 221/1 - zastavaná plocha, budova súp. č.
XX, o výmere 276 m2, patria do dedičstva po C. G. (pozn. súdu právnemu predchodcovi žalovaného
v 2. rade), v pomere 6/8 - in. Na základe dedičského rozhodnutia Okresného súdu v Košiciach,
osvedčenia o dedičstve č.k. 19D 109/02 dedičstvo po nebohom C. G. nadobudol žalovaný C. G..
Právni predchodcovia žalobkyne poukázali na to, že predmetné nehnuteľnosti užívajú a od roku 1997

investovali do budovy značné prostriedky, ktoré navrhli zohľadniť v ich prospech a prihliadnuť nato pri
zrušení a konečnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Nárok na
investície si uplatnili priamo v podanej žalobe, aby nedošlo k premlčaniu nároku. Právny predchodca
žalovaného nadobudol právoplatne podiel v čase, keď bola budova právnymi predchodcami žalobkyne
zhodnotená.

3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že spoluvlastnícky podiel k predmetnej
nehnuteľnosti vlastnili už jeho právni predchodcovia. V čase, keď bola ako spoluvlastníčka
vedená jeho stará matka, v roku 1982 vyvlastnil nehnuteľnosti štát zastúpený Drobným tovarom, š.
p. M., kedy bola pod nátlakom uzavretá kúpna zmluva. Po roku 1989 sa domáhal jeho otec vrátenia

spoluvlastníckeho podielu, postupne v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Rožňava.
V konaní č. k. 5C/919/1991 bolo určené, že právny úkon spočívajúci v prevode vlastníckeho práva k
spornej nehnuteľnosti na dražbe z Československého štátu na spoločnosť Koncern A. L. A. M. synovia
a vnuci, v. o. s., bol neplatný. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 5C/832/1993 bolo určené, že
kúpna zmluva medzi spoločnosťou A. L. A. M. synovia a vnuci, v. o. s. a spoločnosťou Esox, s.r.o.,

Košice zo dňa 22.10.1992 o predaji predmetných nehnuteľností, je neplatná. Rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 7.10.1996, č. k. 5Cb/1082/1996, bolo určené, že Zmluva o zriadení záložného
práva, uzavretá dňa 16.11.1992 medzi spoločnosťou Poľnobanka, a.s. Bratislava a Esox s.r.o., je
neplatná. S poukazom na početné a dlhotrvajúce konania uviedol, že pokiaľ došlo k právoplatnosti
rozhodnutia o vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam a zároveň k výmazu povinného subjektu

Drobného tovaru, š.p. Prešov ku dňu 18.10.1996, prešla správa nehnuteľnosti na Ministerstvo pre
správu a privatizáciu národného majetku, ktoré túto nehnuteľnosť predalo dňa 20.1.1997 právnym
predchodcom žalobkyne. Na základe zmluvy bol vykonaný aj zápis v katastri nehnuteľností. Dňa
10.06.1997 podal jeho otec žalobu o určenie neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, proti právnym
predchodcom žalobkyne a tiež proti ministerstvu. Výsledkom celého konania č. k. 5C/664/1997 bolo

potvrdenie vlastníctva jeho otca C. G. v podiele 6/8-ín. Nakoľko jeho otec zomrel, bol jeho podiel
prejednaný v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava č. k. 19D/109/2002, na základe
ktorého sa stal jeho nadobúdateľom. Podľa jeho tvrdení, pred podaním žaloby o určenie neplatnosti
zmluvy, jeho právny predchodca vykonal pokus o riešenie veci mimosúdnou cestou, o čom však
nebol zo strany manželov H. záujem. Zdôraznil, že právni predchodcovia žalobkyne vedeli najneskôr

od podania žaloby o podanej žalobe o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ
tvrdili, že realizovali rekonštrukciu v dobrej viere, že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí, ich tvrdenie je
potrebné považovať za nepravdivé a účelové. Poukázal na to, že jeho právnemu predchodcovi bol
roky odopieraný výkon vlastníckeho práva. Nesúhlasil s argumentáciou manželov H., ktorí odôvodňovalisvoj návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva nemožnosťou dohodnúť sa, argumentujúc, že
práve ich správanie sa nasvedčovalo tomu, že nemali záujem dohodnúť sa, ani zotrvať v
spoluvlastníctve. Vyslovil názor, že účelovo investovali do nehnuteľnosti, hoci si boli vedomí existencie

jeho spoluvlastníckeho podielu a prebiehajúceho súdneho sporu. Výška investície uvedená v žalobe
bola podľa jeho názoru sporná, nakoľko sa v znaleckom posudku uvádzala hodnota nehnuteľnosti
pred rekonštrukciou a hodnota nehnuteľnosti po rekonštrukcii, pričom hodnota nehnuteľnosti pred
rekonštrukciou bola podhodnotená a vyjadrovala len technický stav budovy a posudok po rekonštrukcii
vyjadroval aj jej trhovú hodnotu. Z toho dôvodu nebolo možné reálne posúdiť výšku investícií. Napokon

zdôraznil, že rekonštrukcia nehnuteľnosti bola vykonaná bez súhlasu majoritného spoluvlastníka. Výška
sumy navrhovaná manželmi H. za vyporiadanie podielu nezodpovedala reálnemu stavu, preto ju
neakceptoval. Právni predchodcovia žalobkyne nehnuteľnosť prenajali, pričom prostriedky získané
prenájmomsiponechalivcelostipresvojupotrebu. Nesúhlasilanisnavrhnutýmspôsobomvyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Navrhol v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
prikázať nehnuteľnosť do jeho vlastníctva v celosti.

4. Podaním zo dňa 9.9.2016 právna predchodkyňa žalobkyne J. K. H. navrhla zmenu petitu, aby súd 1/
zrušil spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. C., obec C., okres
C. ako parcely registra „C“ parc. č. 221/1- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 276m2, budova súp.
č. XX na parc. č. 221/1. 2/ Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, k.ú. C., obec C., okres C. ako

parcely registra „C“ parc. č. 221/1- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 276m2, budova súp. č. XX
na parc. č. 221/1 prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyni J. K. H. C. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XX, C., 3/ Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť za ustupujúci podiel 6/8-in žalovanému v 2. rade
alebo žalovanej v 1. rade sumu 234 000 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, 4/ Žalovanému v
2. rade alebo žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v rámci širšieho vyporiadania za

zhodnotenie nehnuteľnosti 207 300 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a 5/ Uložil žalovaným v 1.
a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.

5. Súd rozsudkom č.k. 12C/136/2003-679 zo dňa 19.1.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k.
12C/136/2003-825 zo dňa 25.6.2020 I./ zrušil spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v 2. rade

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, k.ú. C., obec C., okres C. ako parcely registra „C“ parc.
č. 221/1- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 276m2, budova súp. č. XX na parc. č. 221/1, II./
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. C., obec C., okres C. ako parcely registra „C“ parc. č.
221/1- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 276m2, budova súp. č. XX na parc. č. 221/1 prikázal
v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyni J. K. H. C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, C., III./ uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť za ustupujúci podiel 6/8-in žalovanému v 2. rade sumu 234 000 eur do 30
dní od právoplatnosti rozsudku, IV./ uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni v rámci
širšieho vyporiadania za zhodnotenie nehnuteľnosti 207 300 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku,
V./ žalobu voči žalovanej v 1 rade zamietol, VI./ uložil žalovanému v 2. rade povinnosť nahradiť trovy
konania žalobkyni v rozsahu 100%, na účet právneho zástupcu žalobkyne, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím, VII./ žalovanému v 2.
rade uložil povinnosť nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Rožňava, v rozsahu 100%, pričom
o výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím a VIII./ vo
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

6. Po vyhlásení rozsudku a podaní odvolania žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade žalobkyňa J.
K. H. dňa XX.X.XXXX zomrela a Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co/178/2017-812 zo dňa
22.4.2020rozhodolopokračovanívkonanísdedičkoužalobkyne:_A.B.,nar.X.X.XXXX.bytom,C.X,D..

7. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co/100/2020-835 zo dňa 22.6.2021 zrušil rozsudok

tunajšieho súdu zo dňa 19.1.2017, č.k. 12C/136/2003-679 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo
dňa 25.6.2020, č.k. 12C/136/2003-825 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie
predbežnej otázky porušenia predkupného práva pôvodných žalobcov v súvislosti s prevodom
s prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 2. rade na žalovanú v 1. rade a následne

z toho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia okruhu pasívne legitimovanej strany spor. Uložil
súdu prvej inštancie, aby opätovne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu, dodržal poradie a podmienky
použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, v prvom rade zistil
možnosť reálneho rozdelenia spoločnej veci na dve či viac samostatných vecí, zistil povahu tvrdenýchinvestícií v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva a zaoberal sa tiež okolnosťou,
či ich vynaloženie bolo rozhodnutím spoluvlastníkov a ich prípadným premlčaním a posúdil, či súdne
rozhodnutie v konaní 5C/664/97 má konštitutívnu alebo deklaratórnu povahu.

8. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu zotrvala na svojich
doterajších stanoviskách vyjadrených v priebehu konania a v odvolaní a navrhla, aby súd vykonal
znalecké dokazovanie za účelom preukázania reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti. Zdôraznila, že
vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle sa jej nedotýka, pretože v čase vynaloženia

investícii do predmetnej nehnuteľnosti zo strany právnych predchodcov žalobkyne nebola podielovou
spoluvlastníčkou.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu považovala právny názor
odvolacieho súdu týkajúci sa neporušenia predkupného práva pôvodných žalobcov pri prevode
spoluvlastníckeho podielu žalovaným v 2. rade na žalovanú v 1. rade za nesprávny a nezákonný.

Mala za to, že ponuka predkupného práva učinená žalovaným v 2. rade je absolútne neplatný
právny úkon, pretože v čase ponuky už žalovaný v 2. rade nebol jej spoluvlastníkom. Zotrvala
tiež na širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Podľa jej názoru nejde o nárok z bežnej
údržby a opráv spoločnej nehnuteľnosti, či financovaní prevádzky spoločnej nehnuteľnosti, ale o jej
zhodnotenie na základe nutnej rekonštrukcie, prístavby a nadstavby, teda iné investície, ktoré mali za

následok zhodnotenie spoločnej nehnuteľnosti, na základe stavebného povolenia v čase, kedy ešte
predchodcovia žalovaného v 2. rade neboli evidovaní ako jej spoluvlastníci. Zotrvala tiež na stanovisku
ohľadom námietky premlčania a s poukazom na § 107 OZ a na súdnu prax Najvyššieho súdu v zmysle
ktorej sa právo premlčí v dvojročnej premlčacej dobe od zániku spoluvlastníctva, pričom súd o širšom
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodne samostatným výrokom. Ohľadne reálnej deliteľnosti

spoločnej nehnuteľnosti navrhla nariadiť znalecké dokazovanie.

10. Podaním doručeným súdu 28.12.2021 žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovanej v 1. rade, ktorá
vo vyjadrení uviedla, že vysporiadanie označeného podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle sa
jej nedotýka, pretože v čase vynaloženia investícií do predmetnej nehnuteľnosti zo strany právnych

predchodcov žalobkyne nebola podielovou spoluvlastníčkou. Uviedla, že žalovaná v 1. rade poberá
aj výnosy z tejto nehnuteľnosti. Vyporiadanie, nech by bolo vykonané akýmkoľvek spôsobom, je
vyporiadaním medzi spoluvlastníkmi, teda medzi ňou a žalovanou v 1. rade, pričom všetky prostriedky
boli vložené do tej nehnuteľnosti, v ktorej má spoluvlastnícky podiel. Dala do pozornosti, že ak by
neboli práce a prostriedky, ktoré vynaložili výlučne jej rodičia, dnes by nemali riešiť nejaké vysporiadanie

spoluvlastníctva, lebo nehnuteľnosť by neexistovala.

11. Podaním doručeným súdu 20.9.2022 žalobkyňa zopakovala svoje tvrdenia týkajúce sa porušenia
zákonného predkupného práva jej právnych predchodcov, podrobne rozobrala, kedy bola ponuka
predkupného práva doručená jej matke a otcovi a považovala záver Krajského súdu v Košiciach za

nesprávny o tom, že voči kúpnej zmluve č. 2 bola vykonaná ponuka predkupného práva uskutočnená
žalovaným v 2. rade dňa 17.10.2007 a 22.10.2007, teda v čase keď už bola na základe povoleného
vkladu do katastra nehnuteľnosti spoluvlastníčkou nehnuteľnosti žalovaná v 1. rade. Mala za to, že
jej matka J. K. H. sa listom zo dňa 29.10.2010 adresovaným žalovanej v 1. rade a žalovanému
v 2. rade riadne dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy č. 2. Z dôvodu absolútnej neplatnosti

kúpnej zmluvy č. 2, preto nemá žalovaná v 1. rade žiadnu právnu subjektivitu, nakoľko nemá pasívnu
vecnú legitimáciu. Súčasne mala za to, že vypracovanie znaleckého posudku k deľbe nehnuteľnosti je
nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Uviedla, že žiadna zo strán nemá záujem
na rozdelení nehnuteľnosti a zdôraznila, že dispozícia nehnuteľnosti neumožňuje jej reálne rozdelenie.
K širšiemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva uviedla, že jej právni predchodcovia investovali

do nehnuteľnosti v čase, keď nemali žiadne pochybnosti, že sú jej výlučnými vlastníkmi. V súlade
s touto dobromyseľnosťou tiež pristupovali k plneniu výzvy na opravu vtedajších príslušných úradov.
Podotkla, že žalovaný v 2. rade sa o predmet svojho spoluvlastníctva začal zaujímať až v čase, keď táto
bola značne zhodnotená výlučne prostredníctvom finančných prostriedkov jej právnych predchodcov.
Vzhľadom na to nie je právne relevantné tvrdenie žalovanej v 1. rade, a to že jej právni predchodcovia si

nevyžiadali súhlas majoritného spoluvlastníka s vykonaním opráv a investícií, nakoľko všetky vtedajšie
skutočnosti svedčili v prospech výlučného vlastníctva jej právnych predchodcov. Z uvedeného dôvodu
zotrvala na svojom návrhu, aby súd prikázal nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva, s tým, že
druhému spoluvlastníkovi vyplatí finančnú čiastku zodpovedajúcu za ustupujúci spoluvlastnícky podielvo výške 6/8. Zároveň navrhla, aby žalovaná v 1. rade bola vylúčená z prebiehajúceho konania z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

12. Po ďalších neúspešných mimosúdnych rokovaniach a znaleckom dokazovaní za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti J. E. E. ZP č. 242/2022 zo dňa 28.11.2022, ktorým bola
stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na 375 000 eur žalobkyňa v podaní doručenom súdu
22.2.2023 nesúhlasila so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti stanovenou znaleckým posudkom, ktorú
považovala za podhodnotenú a v rozpore so skutočnosťou. Považovala za absurdné, aby podiel

žalovanej v 1. rade o veľkosti 6/8 mal v roku 2008 hodnotu 232 357 eur a v roku 2023 hodnotu 300
000 eur. Zdôraznila, že účelom vypracovania žalovanou v 1. rade predloženého znaleckého posudku je
uzatvorenie záložnej zmluvy, pričom neodkladným opatrením Okresného súdu Rožňava bolo žalovanej
v 1. rade zakázané nakladať s jej patriacim spoluvlastníckym podielom. V závere navrhla, aby tento
znalecký posudok nebol súdom vzatý do úvahy.

13. Na výzvu súdu, aby žalobkyňa špecifikovala tvrdené vynaložené investície do nehnuteľnosti, či
a ktoré boli na nutnú údržbu a opravu spoločnej veci a ktoré neboli žalobkyňa v podaní zo dňa 2.5.2003
oznámila súdu, že všetky investície, ktoré boli vynaložené do spoločnej veci boli nevyhnutné na opravu
a údržbu spoločnej veci. Zdôraznila, že ak by jej právni predchodcovia nevynaložili investície, hrozilo by
zrútenie spoločnej veci, nakoľko v čase nadobudnutia jej vlastníctva bola v stave ruiny pozostávajúcej

z troch obvodových múrov bez strechy, ktorá ohrozovala život a zdravie ľudí.

14. Žalovaná v 1. rade v reakcii na tvrdenia žalobkyne týkajúce nevyhnutnosti investícií do nehnuteľnosti
podaním doručeným súdu 7.6.2023 poukázala na záväzný právny názor vyslovený odvolacím
súdom v bode 53. Mala za to, že vynaložením investícií vzniklo právnym predchodcom žalobkyne

právo na vydanie bezdôvodného obohatenia už v čase ich vynaloženia, a to voči vtedajšiemu
podielovému spoluvlastníkovi (Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku). Tieto náklady
boli vynaložené ešte pred vydaním kolaudačného rozhodnutia (18.1.2000), pričom právny predchodca
žalovaného v 2. rade sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností až 20.11.2001, teda až potom,
čo boli tieto náklady vynaložené. V závere zhrnula, že žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia

v podobe investícií vložených právnymi predchodcami žalobkyne bola podaná po uplynutí premlčacej
doby podľa § 107 OZ, keďže bola podaná viac ako dva a aj viac ako tri roky po tom, čo boli týmito
vynaložené náklady na nevyhnutné opravy a údržbu nehnuteľnosti – teda po uplynutí objektívnej
a subjektívnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu je potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť.

15. Žalovaný v 2. rade doručil súdu dňa 7.6.2023 podanie obsahovo identické s podaním žalovanej v 1.
rade a naviac žiadal žalobu proti nemu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

16. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu 12.12.2023 polemizovala so závermi rozsudku tunajšieho
súdu č.k. 5C/664/97-217 zo dňa 7.6.2001, ktorým bolo určené, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6/8

patrí do dedičstva po nebohom C. G., ktorý zomrel X.XX.XXXX. Po dedičskom konaní sa vlastníckom
spoluvlastníckeho podielu stal žalovaný v 2. rade, ktorý ho následne predal žalovanej v 1. rade. Uviedla,
že jej rodičia dom zrenovovali a do roku 2012 platili zaň sami daň z nehnuteľnosti, zabezpečovali jeho
vykurovanie a kompletnú starostlivosť. V júli a v septembri v roku 2013 žalovaná v 1. rade uzavrela
nájomné zmluvy, ktorými prenajíma nebytové priestory v prízemí domu a výlučne sama už 10 rokov

z nich poberá nájom. Predložila tiež znalecký posudok J. I. H. č. 127/20203 zo dňa 11.12.2023 zo
záverov ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku
je 447 000 eur, všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu vyhotovenia posudku v stavebnotechnickom
stave, v akom sa nachádza budova v čase uzavretia kúpnej zmluvy V 186/97, ktorou nehnuteľnosti
nadobudli jej rodičia je 70 500 eur, budova súp. č. XX nie je reálne deliteľná a vzhľadom k tomu nie je

reálne deliteľný ani pozemok pod ňou, stavebné úpravy realizované na budove na základe stavebného
povolenia z 25.6.1998- do kolaudácie 18.1.2000 majú za následok technické zhodnotenie budovy,
nemožno ich považovať za nevyhnutné opravy a údržbu. V závere navrhla, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo a nehnuteľnosti prikázal za náhradu podielu 6/8 ich všeobecnej hodnoty, t.j. 335 205 eur
dojejvlastníctva,prípadne,abysúdprikázalnehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctvatohozožalovaných,

ktorý je ich skutočným podielovým spoluvlastníkom, a to za náhradu vo výške 2/8 ich všeobecnej
hodnoty, t.j. 111 750 eur a zaviazal žalovaného, ktorý je ich skutočným podielovým spoluvlastníkom
na vyplatenie náhrady za zhodnotenie nehnuteľnosti vo výške 282 375 eur. Navrhla tiež, aby žalovaní
preukázali schopnosť vyplatiť náhradu za zhodnotenie budovy a náhradu za ustupujúci podiel.17. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k znaleckého posudku J. I. H. súhlasila so znaleckým posudkom
len v časti týkajúcej sa nemožnosti reálnej deľby nehnuteľnosti. Otázku posúdenia investícií právnych

predchodcov žalobkyne považovala za otázku právnu a nie skutkovú. Mala za to, že znalcovi nebola
v tomto smere správne položená otázka a znalec nie je oprávnený vyjadrovať sa k právnym otázkam.
Znalec v znaleckom posudku pracoval s právnymi pojmami technické zhodnotenie, rekonštrukcia či
modernizácia podľa ich legálnej definície zo zákona č. 595/20203 Z.z. o dani z príjmov, ktorý má
úplne odlišný účel, absolútne nepoužiteľný pre potreby prejednávanej veci. Technické zhodnotenie

nemožno stotožňovať s investíciami inými ako na nevyhnutnú údržbu a opravu nehnuteľnosti. Vyjadrila
nesúhlas s tým, že by právnymi predchodcami žalobkyne realizované stavebné práce mali iný charakter
ako charakter nevyhnutných stavebných prác na údržbu a opravu nehnuteľnosti, a to najmä, že
z listinných dôkazov vyplýva, že absolútna väčšina týchto prác bola prácami záchranného charakteru,
teda nevyhnutnými na zachovanie nehnuteľnosti. Položky ako sanácia poškodených častí zvislých
konštrukcií, sanácie prepadnutého stropu, odstránenie násypov či výmena výplní stavebných otvorov

sa síce môžu z pohľadu zákona o dani z príjmov posudzovať ako technické zhodnotenie, akiste však
majú charakter prác a opráv, ktoré bolo potrebné zrealizovať bezodkladne. Práve v tejto bezodkladnosti,
resp. nevyhnutnosti sa totiž prejavuje v záväznom právnom názore krajského súdu uvedené rozlišovanie
momentu vzniku bezdôvodného obohatenia v podobe práva na náhradu investícií vynaložených
spoluvlastníkom na spoločnú vec bez existencie dohody. Zdôraznila, že pojem „technické zhodnotenie“

podľa zákona č. 595/2003 Z.z. v zásade „nič nevypovedá“ o tom, či mali konkrétne stavebné práce
a ich výsledok charakter nevyhnutných investícií na opravu a údržbu alebo išlo o investície iné,
nakoľko aj nevyhnutné investície v podobe sanácie spadnutého stropu sa v konečnom dôsledku
prejavujú ako technické zhodnotenie nehnuteľnosti. Poukázala na to, že skutočnosť, že investície
vynaložené právnymi predchodcami žalobkyne boli nevyhnutnými vyplýva aj z listinných dôkazov ako aj

z výpovede J. K. H., ktorá opakovane uvádzala, že išlo o investície nevyhnutné, bez ktorých realizácie
by sa nehnuteľnosť rozpadla a aj samotná žalobkyňa vo vyjadrení z 2.5.2023 výslovne uviedla, že
všetky investície bolo nevyhnutné na opravu a údržbu spoločnej veci. S poukazom na zrušujúce
uznesenie krajského súdu zdôraznila, že žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia počas celej doby
konania výšku týchto investícií nepreukázali a touto výškou sa nezaoberá ani žalobkyňou predložený

znalecký posudok. Zároveň považovala určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v stave pred rokom
1997 k aktuálnemu obdobiu za irelevantné. Vo vzťahu k otázke pasívnej vecnej legitimácie zhrnula
postup nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a akcentovala, že konanie o vydanie veci,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2001 malo konštitutívne účinky, teda spoluvlastnícky podiel
bol žalovanému v 2. rade vydávaný v stave, v akom sa v čase vydania nehnuteľnosť nachádzala

a až k tomuto momentu žalovaný v 2. rade nadobudol vlastnícke právo. Rozhodnutie o určení
neplatnosti kúpnej zmluvy k celku však malo účinky deklaratórne, keďže neplatnosť platila od počiatku,
teda stav bol taký, že v čase zavretia kúpnej zmluvy do právoplatnosti súdneho rozhodnutia boli
reálne spoluvlastníkmi nehnuteľnosti Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR
vo výške 6/8 k celku a právni predchodcovia žalobkyne vo výške 2/8 k celku. Vydaním veci

Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR došlo k zániku spoluvlastníctva medzi
ním a právnymi predchodcami žalobkyne, keďže vzniklo spoluvlastníctvo medzi žalovaným v 2. rade
a právnymi predchodcami žalobkyne. Nakoľko v čase právoplatnosti uvedeného súdneho konania boli
už všetky stavebné práce na nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobkyne vykonané, bez ohľadu
na charakter investícií, na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol byť pasívne legitimovaný výlučne

spoluvlastník, ktorého spoluvlastníctvo bolo dané v čase, keď boli tieto práce a úpravy uskutočnené,
a tým bolo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Konštatovala, že ak by aj súd
považoval súdne rozhodnutie týkajúce sa vydania veci za deklaratórne, nároky žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia by boli premlčané. Keďže žalovaná v 1. rade nadobudla spoluvlastnícky
podiel až v roku 2008, nebola by oprávnená na náhradu za zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu,

keďže toto právo žalobkyňa má len voči konkrétnemu spoluvlastníkovi danému v čase vynaloženia
investícií. V závere navrhla, aby súd prikázal nehnuteľnosti v celosti do jej výlučného vlastníctva za
náhradu 93 750 eur vo výške podľa znaleckého posudku č. 242/2022, žalobu v časti o vydanie investícií
vynaložených právnymi predchodcami žalobkyne zamietol a priznal jej právo na náhradu trov konania
proti žalobkyni v celom rozsahu.

18. Žalovaný v 2. rade doručil súdu dňa 15.1.2024 podanie s identickým obsahom žalovanej v 1. rade.
Naviac uviedol, že právni predchodcovia žalobkyne museli mať riadnu vedomosť o tom, že vzniklo
bezdôvodné obohatenie, a to momentom zániku spoluvlastníctva medzi nimi a že sa na ich úkor obohatil,a to samotným prevodom spoluvlastníckeho podielu na začiatku roku 2008, kedy im začala plynúť
dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Poukázal na uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 16.5.2008, ktorý rozhodol o jeho vystúpení z konania

a na to, že uznesením zo dňa 4.11.2011 pripustil, aby do konania zasa vstúpil. Z uvedeného je zrejmé,
že od prevodu podielu z neho na žalovanú začiatkom roka 2008 do 27.10.2010, teda počas obdobia viac
ako dvoch rokov, nebol voči nemu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený, čo má za
následok, že aj ak by bol tento nárok daný, čo odmieta, je potrebné považovať ho za premlčaný, keďže
nebol uplatnený riadne a včas. V závere navrhol, aby súd žalobu voči nemu zamietol v časti o vydanie

investícií vynaložených právnymi predchodcami žalobkyne voči nemu zamietol a priznal mu nárok na
náhradu trov konania.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými podaniami strán sporu,
výsluchom sporových strán, svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa so spismi tunajšieho
súdu č.k. 5C/664/97, 6C/111/2008, uznesením o dedičstve Okresného súdu Košice č.k. 19D/109/02

vydaným súdnym komisárom, JUDr. Gabrielom Drgoňom, so sídlom v Košiciach, dňa 03.07.2003
rozhodnutiami tunajšieho súdu č.k. 9C/74/2006, 10C/94/2007, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav:

20. Po neúspešných mimosúdnych rokovaniach právni predchodcovia žalobkyne zotrvali na podanej

žalobe, ako aj na dobromyseľnosti v čase nadobudnutia nehnuteľnosti. V čase kúpy nemali žiadne
pochybnosti o vlastníctve k spornej nehnuteľnosti, účastníkom zmluvného vzťahu bolo ministerstvo,
ktoré rozhodne nevzbudzovalo pochybnosti o vlastníctve, zvlášť za stavu keď na liste vlastníctva v čase
kúpy neboli zaznamenané žiadne ťarchy. V čase keď nadobudli vlastníctvo, nemali vedomosti o súdnych
konaniach, ktoré viedol právny predchodca žalovaného s inými subjektmi. Vzhľadom na charakter

súdnych konaní, nebolo možné predpokladať ani výsledky týchto konaní. Nesúhlasili s tým,
že by boli účelovo investovali, už aj s poukazom na stav nehnuteľnosti, ktorý si vyžadoval
okamžitú rekonštrukciu, vzhľadom na technický stav budovy, čo napokon vyplynulo aj zo znaleckého
posudku J. K.. V čase kedy nehnuteľnosť kupovali, jej stav bol taký, že kupovali tri obvodové
múry bez stropov, bez okien, bez dverí, bez podláh, bez vodovodnej a plynovej prípojky, kanalizácie,

dokonca bola zrútená aj strecha. Po nadobudnutí vlastníctva, boli vyzvaní Odborom životného prostredia
Okresného úradu v Rožňave na urýchlenú rekonštrukciu nehnuteľnosti, pretože hrozilo, že sa stavba
zrúti. Rekonštrukčné práce boli priebežne konzultované s Pamiatkovým úradom v Rožňave, ktorý
sa vyjadroval k ich postupu. V čase kedy sa dozvedeli o prebiehajúcich súdnych konaniach, už
pokrývali strechu na budove. Pokiaľ by v tomto štádiu zastavili rekonštrukciu a práce, bolo by sa

zrekonštruované opäť zničilo. Investície boli ukončené skôr, ako bolo právoplatne rozhodnuté vo veci
spoluvlastníctva žalovaného. Podľa ich odhadu, výška investícii, vložená do zhodnotenia podielu, mohla
predstavovať asi sumu 5.000.000 Sk. Opakovane sa pokúšali o dojednanie s otcom žalovaného aj
s jeho manželkou, ktorá po ukončení dedičského konania previedla v dedičstve nadobudnutý
podiel na syna. Následne sa obrátili priamo na žalovaného, navrhovali finančné vyrovnanie, aj keď túto

situáciu nezavinili. Žalovaný spočiatku uviedol, že zváži návrh a oznámi im výsledok. Neozval sa,
preto opakovane iniciovali stretnutie telefonicky, avšak neúspešne. Po osobnom stretnutí so žalovaným
im oznámil, že celá záležitosť bude riešená súdom. V tom čase, keď kontaktovali žalovaného ešte
netrvali na zrušení podielového spoluvlastníctva. Súhlasili so zotrvaním v podielovom spoluvlastníctve
podielovým za podmienky, že sa bude aj žalovaný podieľať v primeranej miere na údržbe a nákladoch

objektu. Žalovaný sa však vyjadril, že on nemá prostriedky na to, aby sa na týchto nákladoch podieľal.
To bol dôvod, prečo žalobcovia podali predmetnú žalobu, pretože iná možnosť riešenia sa nečrtala. K
tvrdeniu žalovaného o zavrhnutiahodnom spôsobe nadobudnutia nehnuteľnosti právni predchodcovia
žalobkyne poukázali na to, že od právoplatného skončenia veci, kedy nadobudol právny predchodca
žalovaného spoluvlastnícky podiel, ani po nadobudnutí podielu žalovaným po úmrtí jeho otca, sa

žalovaný nikdy neuchádzal o spoločné užívanie spornej nehnuteľnosti, nepodieľal sa na žiadnych
nákladoch, ktoré súviseli s prevádzkou nehnuteľnosti. Spochybňovali aj žalovaným tvrdenú citovú väzbu
k nehnuteľnosti zo strany žalovaného a jeho právnych predchodcov, s poukazom na to, že neprejavovali
žiadny záujem o nehnuteľnosť dlhé roky, stalo sa tak až po zhodnotení nehnuteľnosti. V prípade
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, trvali na tom, aby bola

nehnuteľnosť, vzhľadom na to, že túto nehnuteľnosť uviedli z ruiny do stavu, kedy z nej bolo možné
brať úžitky, prikázaná do ich bezpodielového spoluvlastníctva, s tým, že vyplatia žalovanému náhradu
za jeho podiel.21.Obesporovéstranyzasituácie,kedyanijednazostránnesúhlasilasvýškouvyrovnávaciehopodielu,
navrhli nariadenie znaleckého dokazovania. Žalovaný trval na písomnom vyjadrení k žalobe s tým, že
navrhol, aby bolo v prípade zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckeho podielu zohľadnené započítané

nájomnézauplynuléobdobie,aždovyporiadaniaspoukazomnato,žežalobcovianevyzvaližalovaného
na investície do uvedenej nehnuteľnosti, na ktorých sa mal podieľať na zhodnocovaní. Potvrdil, že pred
podanímžalobysarozprávalsp.H.,alekdohodenedošlo,pretoženebolonavrhnutékonkrétnefinančné
vyporiadanie. Po doručení žaloby sa už kontaktovali len prostredníctvom právnych zástupcov. Uviedol,
že do obdobia, kedy bola budova prevedená do vlastníctva SR, tam mali rodičia byt. K okolnostiam

prevodu vlastníctva na štát sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že právnych predchodcov žalobkyne osobne
nevyzval, aby mu umožnili podieľať sa na nájomnom podľa veľkosti podielu, pretože sa domnieval, že
tieto záležitosti bude riešiť jeho právny zástupca. Spornú budovu videl pred rekonštrukciou, pretože v
Rožňave sa nezdržiaval už niekoľko rokov. V priebehu rekonštrukcie budovu nevidel. Od roku 1970
totiž žil spolu s rodičmi mimo Rožňavy. V čase kedy došlo ku komunikácii s p. H., nenavrhoval taký
spôsob vyporiadania, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do jeho vlastníctva. Potvrdil, že podľa toho stavu,

ktorý videl, bola budova v zlom technickom stave, bolo to také búranisko, nebola užívaniaschopná.
V tomto prípade bola rekonštrukcia budovy v rozsahu vykonanom právnymi predchodcami žalobkyne
nevyhnutná. V čase kedy sa rekonštruovala nehnuteľnosť v rokoch 1997 až 1998, jeho otec ešte
nevedel, či je vlastníkom alebo nie. Z toho dôvodu sa nepodieľal na rekonštruovaní a prevádzkovaní
objektu, vrátane nákladov s tým spojenými, a to ani otec, ani on. Uznal, že v prípade vyporiadania

spoluvlastníckeho podielu, by bolo potrebné vyrovnať právnych predchodcov žalobkyne v rozsahu ich
podielu a v rozsahu ich investícií /č.l. 73/. Z hľadiska svojich možnosti uviedol, že v prípade výplaty
podielu a investícii by mohol vec riešiť jedine pôžičkou, pokiaľ by ju dostal. V tomto štádiu ešte
prejavil vôľu rokovať o výške vyrovnávacieho podielu. Následne však súdu písomným podaním zo
dňa 02.08.2004 oznámil odmietnutie ponuky právnych predchodcov žalobkyne na vyrovnanie v nimi

navrhovanej sume s poukazom na to, že sa stal spoluvlastníkom skôr ako bolo právoplatne rozhodnuté,
pretože jeho vlastnícke právo vyplývalo zo zákona č. 229/1991Zb. a bolo riadne uplatnené v rámci
reštitučného nároku, tzn. že vlastníctvo jeho právneho predchodcu existovalo skôr ako vlastníctvo
žalobcov.

22. Zo znaleckého posudku (ďalej len „ZP“) J. D. K., znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné
stavby, oceňovanie nehnuteľnosti, č. 495-101/96 zo dňa 13.12.1996 vyplynulo, že predmetom
znaleckého dokazovania bolo zistenie ceny spornej nehnuteľnosti vedenej v tom čase na LV č. XXX k.
ú. C., zastavaná plocha, budova súp. č. XX a parcely č. 221/1 vo výmere 276 m2, ku dňu 12.12.1996.
Ako vlastník bol vedený v časti nálezu ZP - Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR

Bratislava, v podiele 1/1. Z dokumentácie a technického popisu bolo zistené odhadom, že sa jednalo
o bývalý objekt drogérie, ktorý bol v čase obhliadky nefunkčný, bez strešnej konštrukcie, okien, dverí
a vnútorných inštalácii. Stavba si vyžadovala neodkladnú rekonštrukciu, prípadnú asanáciu. Porušené
bolo obvodové murivo, poschodia a klembový strop, ktorý vplyvom poveternostných podmienok mohol
spôsobiť deštrukciu celej stavby. Z toho dôvodu oceňoval iba prízemnú časť objektu, a to základy,

obvodové murivo, podlahy a strop. Vo výpočte uvažoval s maximálnym opotrebením. Zo záveru
ZP vyplynulo, že zistená cena jednotlivých súčastí oceňovaných nehnuteľností, vrátane pozemku,
predstavovala celkovú sumu 84.645 Sk, pričom samotný objekt - bývalá predajňa drogérie, mal hodnotu
39.105,- Sk.

23.NazákladeOsvedčeniaodedičstveč.k.19D/109/02,Dnot:26/02,zodňa03.07.2003,poporučiteľovi
C. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., A. N. XX, vydaného JUDr. Gabrielom
Drgoňom, súdnym komisárom so sídlom v Košiciach, nadobudol sporné nehnuteľnosti C. G. - žalovaný,
v podiele 6/8 – in k celku.

24. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.08.2003 prenajala J. K. H. nájomcovi O. J.
nebytové priestory v objekte, nachádzajúcom na Námestí baníkov č. XX, súp.č. XX v C., na prízemí,
o výmere 46,7 m2, kancelárske priestory a komunikačné a hygienické priestory 38 m2. Nájomné bolo
dohodnuté v priemere 18.000,- Sk/mesačne v prepočte 432,33 eur/mesačne. Pri prepočte za obdobie
od 01.09.2003 do apríla 2008 - by predstavovala suma nájomného 23.345,82 eur, čo vyplynulo a zo

spisu tunajšieho súdu č. k. 6C/111/2008.

25. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.09.1999, uzavretej medzi prenajímateľom: J.
K. H. - A. a nájomcom: Allianz poisťovňou, a.s., vyplynulo, že právna predchodkyňa žalobkyne prenajalanájomcovinebytovépriestoryvuvedenejbudovenaprízemí,ovýmere173m2.Dohodnutébolonájomné
vo výške 29.810 DM ročne. Po prepočte na euro, ktoré nahradilo nemeckú marku, ku dňu 01.januára
1999 predstavovala suma po konvertovaní sumu 15.241,61 eur, po prepočte na slovenské koruny sumu

459.168,74 SK. Dňa 09.02.2000 bol uzavretý Dodatok k uvedenej zmluve, s poukazom na to, že došlo
k zmene v označení prenajímateľa. Dňa 16.01.2002 bol uzavretý Dodatok č. 2 k tejto zmluve, v zmysle
ktorej sa menil § 4 čl. I v dojednanej výške nájomného tak, že nemecké marky (DM ) sa prepočítavali
v kurze 1,95583 na eur, ku dňu 01.01.2002.

26. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi prenajímateľom: J. K. H. - KREDIT
a nájomcom: Česká poisťovňa – Slovensko, akciová spoločnosť zo dňa 14.07.2003 vyplynulo, že
predmetom nájmu boli nebytové priestory v spornej budove, a to kancelárske priestory o výmere 77,66
m2 a komunikačné a hygienické priestory o výmere 38 m2. Výška nájomného bola dohodnutá v čl. 4 v
sume 3 750 Sk/m2, ročne 291.225 Sk. Za komunikačné priestory bola dojednaná výška 2 750 Sk/m2,
tzn. ročne 52.250 Sk. Spolu nájom za rok za tieto priestory predstavoval výšku 343 475 Sk. Účinnosť

zmluvy nastala od 01.08.2003. Za obdobie od druhého polroku 2005 vrátane - do prvého polroku 2008
vrátane, bola vyplatená suma 1 030 425 Sk, čo vyplynulo zo spisu č. k. 6C/111/2008.

27. Okresný úrad v Rožňave, odbor školstva a kultúry, č. k. 68/1997, dňa 30.01.1997 vydal záväzné
stanovisko o potrebe obnovy meštianskeho domu č. XX, L. K. C.. Na základe žiadosti J. K. H., vlastníčky

objektu a vyjadrenia Slovenského pamiatkového ústavu, regionálneho strediska v Rožňave, súhlasil s
navrhovanou rekonštrukciou meštianskeho domu č. 15, pretože uvedený meštiansky dom sa nachádzal
v historickom jadre mesta, vyhlásenom ako pamiatková zóna. Havarijný stav objektu bol jedným z
najvážnejších devastačných prvkov historického jadra mesta, preto jeho obnova a účelové využitie
bola mimoriadne aktuálna. Stanovisko platilo až do predloženia architektonickej štúdie a projektovej

dokumentácie. Stanovisko bolo dané na vedomie okrem vlastníkov aj Ministerstvu kultúry SR.

28. Zo stanoviska metodickej organizácie pamiatkovej starostlivosti - národného pamiatkového a
krajinárskeho centra Bratislava, Slovenský pamiatkový ústav, Regionálne stredisko Rožňava, zo dňa
28.01.1991, vyplynulo, že budova sa nachádza v historickom jadre mesta, vo vyhlásenej pamiatkovej

zóne. V roku 1988 vtedajší vlastník objektu Drobný tovar Prešov začal komplexnú pamiatkovú
obnovu, ktorá sa prerušila v roku 1989, čím vznikla z hľadiska starostlivosti o pamiatku situácia,
ktorá hrozila fyzickým zánikom tejto pozoruhodnej architektúry. Zložitosť majetkovoprávnych vzťahov
bránila dokončeniu pamiatkovej obnovy budovy, ktorá ostala 7 rokov bez strechy a dospela do štádia
reálneho ohrozenia bezpečnosti chodcov. Vtedajší havarijný stav objektu tvoril jeden z najzávažnejších

nedostatkov v rámci celkového stavu historického jadra mesta. Jeho obnova bola nanajvýš aktuálna a
potrebná.

29. Z výpisu z LV č. XXX ku dňu 27.11.2002 vyplynulo, že žalobcovia I. H. a J. K. H. boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to budovy súp. č. XX, nachádzajúcej sa na parc. č. 221/1, o výmere

276 m2, v podiele 1/1, bez tiarch.

30. Z výpisu z LV č. XXXX ku dňu 3.9.2003 vyplynulo, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a
to budovy súp. č. XX, nachádzajúcej sa na parc. č. 221/1, o výmere 276 m2, sú pod B1 C. G. v podiele
6/8 a pod B2 I. H. a J. K. H. v podiele 2/8.

31. Z pripojeného Stavebného povolenia, vydaného Okresným úradom v Rožňave, odborom životného
prostredia, č.SP 98/05542-003-Zt zo dňa 25.06.1998, právoplatného dňom 25.06.1998, vyplynulo,
že bolo vydané na stavbu „Rekonštrukcia meštianskeho domu č. XX, L. K. C.“, nachádzajúcu sa na
pozemku parc. č. KN 221/1 k. ú. C., investorom, J. K. H. a I. H.. Predpokladaný rozpočtový náklad stavby

bol 6 154 550 Sk. Projektantom stavby bola J. K. H. – KREDIT Rožňava, ktorá súčasne vykonávala
stavebný dozor, stavba mala byť realizovaná dodávateľsky a svojpomocne. Termín ukončenia mal byť
do júna 2000.

32. Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.1.1997 (čl.143) uzavretej medzi predávajúcim Ministerstvo pre správu

a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a kupujúcimi J. K. H. a I. H. vyplýva, že
predmetom kúpy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. C., a to pozemok parc. č. 221/1
s výmerou 276m2 a budova súp. č. XX nachádzajúca sa na parc. č. 221/1 v celosti za kúpnu cenu 84 645
Sk. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený pod V 186/97 dňa 27.1.1997.33. Z rozhodnutia Okresného úradu v Rožňave č. SP 1999/05791-002-Wa zo dňa 18.1.2000, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.1.2000 vyplýva, že ním bolo povolené užívanie

prízemnej časti stavby rekonštrukcia Meštianskeho domu č. XX, L. K. C. a STL prípojky a odberného
plynového zariadenia na zemný plyn.

34. Zo ZP č. 90/2006 predloženého J. K. F., zo dňa 30.09.2006, vyplynulo, že ZP bol spracovaný jednak
k dátumu povolenia vkladu do katastra, ku dňu 27.01.1997, ďalej ku dňu 18.01.2000 - od kedy bolo

povolené užívanie prízemnej časti budovy. Súčasťou ZP bolo aj stanovenie technického stavu budovy k
18.01.2000. Zo záveru ZP vyplynula všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená ku dňu 18.01.2000,vo
výške 5 400 000 Sk a všeobecná hodnota nehnuteľností, ku dňu 27.01.1997, predstavovala výšku 670
000 Sk. Hodnota vykonaných prác a použitého materiálu v cenovej úrovni druhého štvrťroku 1999,
predstavovala výšku 4 807 361,42 Sk.

35. Znalec doručil súdu dňa 09.05.2007 ZP č. 36/2007 zo dňa 07.05.2007, ktorý bol doplnením ZP č.
90/2006. Zo ZP vyplynula celková všeobecná hodnota nehnuteľnosti, vrátane pozemkov, prípojky, vody,
kanalizácie, zemného plynu, v sume 7 300 000 Sk, z toho všeobecná hodnota budovy bola 6 658 659,66
Sk. K určeniu hodnoty vykonaných prác a použitého materiálu uviedol, že v pôvodnom posudku (pozn.
sudcu č. 90/2006) na strane č. 4 bol popis určenia hodnoty stavebných prác. Uvedený popis zahrnul

ešte raz aj do doplnenia ZP, z ktorého vyplynulo, že v súlade s cenovými predpismi sa cena stavebných
prác dojednávala dohodou predávajúceho a kupujúceho. Ceny stavebných prác na základe zmluvných
vzťahov uzavretých po 01.01.1991 neboli regulované určením najvyšších prípustných alebo najnižších
cien, s výnimkou tých, ktoré boli financované zo štátneho rozpočtu. Podľa určených podmienok, mohli
byť súčasťou ceny úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, náklady na spracovanie, obeh tovaru, zisk.

Súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a
iné platby vyberané v rámci nesadzobných opatrení stanovených osobitnými predpismi. Obvyklú cenu
je možné odvodiť aj z vývoja cien tovaru s obdobnou technológiou výroby a obehu na rovnakom alebo
inom trhu v čase. Pre zistenie obvyklej ceny, použil znalec indexovú metódu, ktorá korektne zohľadňuje
nárast cien. K námietke žalovaného, že v posudku neboli pripojené nájomné zmluvy, sa znalec vyjadril

v tom zmysle, že nemohol použiť kombinovanú metódu v ktorej by bolo možné použiť údaje o nájme,
pretože by to nevystihovalo skutočnosť, nakoľko objekt bol je užívaný len z menšej časti a použitím
kombinovanej metódy, by došlo k neobjektívnym hodnotám.

36. Žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 18.10.2007 oznámil súdu, že manželom H. bola zaslaná

ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti vo výške 6/8- in, a to dňa 27.9.2007 a z
toho dôvodu požiadal o odročenie pojednávania na deň 22.10.2007. Právni predchodcovia žalobkyne
faxom zo dňa 19.10.2007 navrhli súdu vydať predbežné opatrenie, ktorým by bola žalovanému uložená
povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu, avšak
tento návrh, avšak nepreukázali jeho doručenie písomným podaním v lehote do 3 dní, a preto súd na

neho neprihliadol.

37. J. K. H. vo výpovedi uviedla, že predkupné právo jej nebolo doručené 27.9.2007, pretože v tom
čase bola v zahraničí, ale ponuka na predkupné právo jej bola doručená 17.10.2007 a jej bývalému
manželovi ponuka nebola doručená vôbec. Vyslovila domnienku, že predaj nehnuteľnosti E. F. musel

byť zrealizovaný skôr ako jej bolo doručené predkupné právo.

38.Žalovanýv2.radepodanímdoručenýmsúdu6.12.2007predložilsúdukópiukúpnejzmluvyuzavretej
s E. F. zo dňa 8.10.2007, ktorej vklad bol Správou katastra v Rožňave povolený pod č. V 171/07 dňa

9.10.2007. Uviedol, že ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu vo výške 6/8-in k celku za cenu 6
750 000 Sk bola doručovaná manželom H. listom zo dňa 27.9.2007, v ktorom boli vyzvaní, že na využitie
svojho predkupného práva do 2 mesiacov odo dňa doručenia výzvy a zaplatenia kúpnej ceny v hotovosti
v deň uzavretia kúpnej zmluvy po jej podpísaní všetkými účastníkmi zmluvy. Mal za to, že zásielka
podaná na poštu dňa 27.9.2007 bola doručená ostatným spoluvlastníkom dňa 28.9.2007, najneskôr

dňa 1.10.2007, lehota na vyjadrenie tak začala plynúť dňom 2.10.2007 a uplynula 4.10.2007, pričom k
uzavretiu kúpnej zmluvy došlo po jej márnom uplynutí dňa 8.10.2007. V lehote na vyjadrenie sa J. H.
ani J. H. neadresovali predávajúcemu ani jeho právnemu zástupcovi nijakú odpoveď. Z opatrnosti sa
predávajúci následne pokúsil o doručenie listu aj osobne, čo sa mu podarilo J. H. dňa 17.10.2007 a J. H.dňa 22.10.2007. Mal za to, že lehota na vyjadrenie márne uplynula v prípade Ing. H. 25.10.2007 a Ing.
H. 22.10.2007. Podľa jeho názoru manželia H. nevyužili svoje predkupné právo, a preto navrhol podľa
§ 92 ods. 2OSP zmenu účastníka konania na strane odporcu na kupujúcu.

39. Po oboznámením sa so spisom č. 556/2008 zo Správy katastra v Rožňave navrhli právni
predchodcovia žalobkyne podaním doručeným súdu 16.5.2008, aby súd pripustil podľa § 92 ods. 4 OSP
zámenu účastníka na strane žalovaného a to tak, že namiesto C. G. žalovanou bude súčasná vlastníčka
spoluvlastníckeho podielu E. F..

40. Súd uznesením č.k. 12C/136/202003-68 zo dňa 16.5.2008 pripustil zmenu účastníkov na strane
žalovaného tak, že na miesto doterajšieho žalovaného C. G. vstupuje do konania ako žalovaná E. F..

41. Správa katastra v Rožňava zapožičala súdu dňa 18.04.2008 spisový materiál, z ktorého si súd
vyhotovil fotokópie. Súčasťou spisu bola:

- kúpna zmluva uzavretá medzi C. G. a E. F. zo dňa 11.01.2008, ktorej bol vklad povolený pod č. V67/08
dňa14.1.2008aoduvedenéhoobdobiamalinastaťúčinkyvkladu(pozn.sudcu:jednalosaonasledujúcu
kúpnu zmluvu).
- Návrh na záznam spoluvlastníckeho podielu do katastra nehnuteľností zo dňa 11.01.2008, s
osvedčenými podpismi C. G. a E. F..

-NotárskazápisnicaspísanánaNÚJUDr.MartinyMižíkovejvKošiciach,sp.zn.N:9/2008,Nz:553/2008,
zo dňa 08.01.2008, do ktorej bolo spísané osvedčenie podľa ust. § 56 ods. 1 písm. i.) Notárskeho
poriadku o Odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2008. V zmysle uvedeného osvedčenia vyhlásil
C. G., že od zmluvy zo dňa 08.10.2007 uzavretej s E. F., týkajúcej sa prevodu jeho spoluvlastníckeho
podielu 6/8 - ín na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, budovy súp. č. XX, parca. č. 221/1 ako aj

zastavané plochy a nádvoria o výmere 276 m2 k. ú. C., odstupuje . Dôvodom pre odstúpenie od Zmluvy
bolo, že lehoty na využitie predkupného práva v zmysle ust. § 140 a nasl. Občianskeho zákonníka, v
čase prevodu vlastníckeho práva, len plynuli keďže J. H. bol doručený ponukový list 17.10.2007 a I.
H. dňa 22.10.2007. Z obsahu notárskej zápisnice tiež vyplynulo, že zo strany spoluvlastníkov nedošlo
k využitiu predkupného práva, ktoré zaniklo v prípade J. K. H. dňa 18.12.2007 a v prípade I. H. dňa

23.12.2007. E. F. vyhlásila, že súhlasí s odstúpením od kúpnej zmluvy.
- odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2008, doručované C. G. E. F. a podľa záznamu bolo
prevzaté dňa 08.10.2007, čo potvrdila svojím podpisom (pozn. sudcu: uvedený chybný dátum prevzatia
odstúpenia E. F. s poukazom na dátum odstúpenia od Zmluvy zo dňa 08. 10. 2007).

42. Právna predchodkyňa žalobkyne J. K. H. podaním doručeným súdu 9.6.2010 oznámila súdu,
že medzi ňou a I. H. došlo dňa 13.5.2010 k uzavretiu Dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva, v zmysle ktorej spornú nehnuteľnosť v podiele 2/8 nadobudla do výlučného vlastníctva
J. K. H..

43. Súd uznesením na pojednávaní dňa 27.10.2010 pripustil vystúpenie žalobcu I. H., nar. XX.X.XXXX
z konania ako žalobcu v 1. rade. Následne žalobkyňa J. K. H. namietla relatívnu neplatnosť kúpnej
zmluvy uzavretej medzi C. G. a E. F. zo dňa 11.1.2008 zavkladovanej 14.1.2008 pod V67/08 z dôvodu,
že v čase jej prevodu nebolo realizované predkupné právo a navrhla pripustiť do konania pôvodného
žalovaného C. G..

44. Žalovaná E. F. v podaní zo dňa 18.1.2011 vyjadrila nesúhlas s relatívnou neplatnosťou kúpnej zmluvy
argumentujúc, že dôvody možnej relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy neexistovali, pretože ponukové
konanie bolo riadne uskutočnené zo strany spoluvlastníka nehnuteľnosti a dvojmesačná zákonná lehota
bola žalobkyni zachovaná.

45. Právna predchodkyňa žalobkyne trvala na tom, že námietka relatívnej neplatnosti bola doručená
jednak E. F., ako aj C. G., čo preukázala podacími lístkami. Právny zástupca žalovanej tiež predložil
fotokópiu podacieho lístka, ktorým bola odosielaná zásielka obsahujúca ponuku predkupného práva dňa
27.9.2007 a tvrdil, že ponuka predkupného práva sa dostala do sféry dispozície oboch žalobcov. Právny

zástupca žalobkyne však nesúhlasil s názorom žalovanej, že ponuka predkupného práva vzťahujúca sa
k prvej zmluve sa vzťahuje aj na ďalšiu zmluvu, pretože do uzavretia inej zmluvy môže dôjsť k zmenám,
napr. aj v cene, ktoré by odôvodňovali ďalšiu ponuku predkupného práva. S tým sa nestotožnil právnyzástupca žalovanej dôvodiac, že v ďalšej kúpnej zmluve z januára 2008 podmienky jej uzavretia boli
totožné a nezmenené, teda ponuka predkupného práva zostala zachovaná.

46. Z dokazovania vyplynulo, že žalovanej bolo doručené písomne dovolanie sa relatívnej neplatnosti a
v prípade C. G., zásielka mu doručená nebola, čo vyplynulo aj z jeho výpovede. Z toho dôvodu žalovaná
vyjadrila presvedčenie, že nedošlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti v trojročnej premlčacej lehote.

47. Zo správy Slovenskej pošty, a.s., vyžiadanej súdom, vyplynulo, že zásielka s podacím č. 95739310

v prípade C. G. bola podaná na distribúciu dňa 29.10.2010 na Pošte Rožňava 1, pokus o doručenie
bol vykonaný dňa 02.11.2010. Keďže si adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote, bola vrátená
odosielateľovi dňa 23.11.2010. Na Pošte Košice I. bola evidovaná reklamácia č. 223/2011, zahájená na
Pošte Rožňava 1 pod č. XX/XX, vybavená dňa 11.03.2011.

48. Súd na návrh žalobkyne J. K. H. uznesením č.k. 12C/136/2003-413 zo dňa 4.11.2011 pripustil, aby

do konania na strane žalovaného pristúpil ďalší účastník ako žalovaný v 2. rade C. G., nar. X.X.XXXX,
bytom A., A. XXXX/XX.

49. Súd opakovane požiadal Slovenskú poštu, a.s. Oblastné riaditeľstvo pôšt Košice o podanie správy,
aký bol osud listovej zásielky, ktorá nebola doručená, resp. vrátená pôvodnému odosielateľovi - Ing.

K. H.. Slovenská pošta, a.s. súdu oznámila, že poštu doručoval P. D., poštový doručovateľ adresáta
nezastihol, preto ponechal v domovej listovej schránke oznámenie o doručení zásielky a zásielku uložil
počas plynutia odbernej lehoty na Pošte Košice I. Predmetná zásielka bola dňa 23.11.2010 vrátená späť
odosielateľovi. Za stavu, pokiaľ si odberateľ túto zásielku neprevzal, v zmysle poštových podmienok -
Všeobecná časť /vnútroštátny styk/ bod 22.1.5., bola zásielka uložená na čas úložnej lehoty v Poštovej

ohlasovniaúložníTrnavapodobu1roka.Pouplynutílehoty,jemožnétakútozásielkupredaťna verejnej
dražbe, ak nie je obsahom zásielky listové tajomstvo, alebo zničiť.

50. Proti uzneseniu súdu o pripustení žalovaného C. G. do konania podali žalovaná v 1. rade a
žalovaný v 2. rade odvolanie, ktoré Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 5Co/384/2011-449 zo dňa

9.2.2012 odmietol, proti ktorému podala dovolanie žalovaná v 1. rade. Najvyšší súd SR uznesením č.k.
7Cdo/207/2012 zo dňa 21.10.2013 dovolanie žalovanej v 1. rade zamietol.

51. Žalobkyňa J. K. H. predložila súdu fotokópie námietok neplatnosti kúpnej zmluvy a fotokópiu
cestovného pasu, z ktorého vyplýva, že v čase doručovania ponuky predkupného práva sa nachádzala

v Kanade. Žalovaný C. G. uviedol, že žiadna námietka relatívnej neplatnosti mu nebola doručená.
Domáhala sa najprv voči žalovanému v 2. rade alebo žalovanej v 1. rade zaplatenia zhodnoteného
podielu vo výške 4 972 500 Sk vychádzajúc zo záverov posledného znaleckého posudku, ktorý ustálil
všeobecnú hodnotu nehnuteľností v celkovej sume 7 300 000 Sk a súčasne uviedol aj všeobecnú
hodnotu budovy pred rekonštrukciou 670 000 Sk. Trvala na tom, aby nehnuteľnosti boli prikázané do

jej vlastníctva, s tým, že vyplatí príslušnú sumu za 3 všeobecnej hodnoty nehnuteľností jednému zo
žalovaných. Zároveň uviedla, že došlo k zmenám v užívacom režime spoluvlastníkov, s tým, že od leta
2013 uzavrela nové nájomné zmluvy žalovaná v 1. rade.

52.Žalovanápoukázalanato,žejevecoužalobkyne,abynáležitepreukázalaobsahzásielky,ktorámala

obsahovať dovolanie sa relatívnej neplatnosti, pretože pokiaľ nie je obsah známy, je sporné, či zásielka
skutočne takýto text obsahovala. Uviedla, že v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva v
širšom slova zmysle, vrátane vynaložených investícií, je potrebné vychádzať pri vyporiadaní investícií
z času zániku spoluvlastníctva, pričom v prípade žalobkyne je dôležitý čas, kedy boli tieto investície
vynaložené, ako aj to, či investície boli vynaložené len žalobkyňou, alebo aj niekým iným. Naďalej

trvala na tom, že ponuka predkupného práva bola splnená. Trvala na prikázaní sporných nehnuteľností
do jej výlučného vlastníctva, s tým, že vyplatí žalobkyni 1 -inu aktuálnej hodnoty zistenú znaleckým
dokazovaním. Na pojednávaní dňa 12.03.2014 uviedla, že sa aktuálne stará o nehnuteľnosti, vykonáva
všetky úkony, ktoré súvisia s jej údržbou a z týchto dôvodov je názoru, že v prípade vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, spĺňa podmienky na prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva.

Čo sa týka investícii, poukázala na to, že je veľmi dôležitý čas, kedy boli investície vynaložené, pretože
keď žalobkyňa vynaložila investície, bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti niekto iný, nie žalovaný a keď
zaniklo spoluvlastníctvo, mala si voči nemu uplatniť vynaložené investície.53. Súd uznesením č.k. 12C/136/2003 - 493 zo dňa 30.04.2014 nariadil doplnenie znaleckého
dokazovania znalcom J. K. F., za účelom zistenia aktuálnej všeobecnej ceny spornej nehnuteľnosti.
Znaleckým posudkom J. K. F. č. 61/2015 zo dňa 17.04.2015 bola stanovená všeobecná hodnota

nehnuteľnosti výšku 312.000,- eur. Po doručení ZP stranám sporu, žalobkyňa žiadala, aby bol doplnený
ZP o stanovenie všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti ku dňu podávania ZP, ale s technickým
stavom budovy a príslušenstva, ku dňu 27.01.1997, tzn. pred stavebnými úpravami žalobkyne. Súd
nariadil doplnenie znaleckého dokazovania uznesením č. k. 12C/136/2003 - 571 zo dňa 07.08.2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.09.2015. Z doplňujúceho znaleckého posudku č. 91/2016 zo

dňa 30.6.2016, ktorý bol doplnením ZP č. 61/2015 vyplynulo, že všeobecná hodnota budovy ku dňu
27.01.1997 vrátane pozemku predstavovala 35.600,- eur.

54. Z výpisu z LV č. XXXX ku dňu 13.4.2015 vyplynulo, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
a to budovy súp. č. XX, nachádzajúcej sa na parc. č. 221/1, o výmere 276 m2, sú pod B1 E. F. v podiele
6/8 a pod B2 J. K. H. v podiele 2/8.

55. V súvislosti s doručeným ZP, žalobkyňa J. K. H. upravila nárok v súlade s aktuálnou všeobecnou
hodnotou nehnuteľnosti, akceptujúc zvýšenú hodnotu po ZP, s tým, že súčasne v rámci širšieho
vypriadania trvala na zohľadnení zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu. Poukázala na to, že v ZP bola
vyčíslená hodnota nehnuteľností ku dňu 30.06.2016, ale v stavebno-technickom stave, v akom bola ku

dňu 27.01.1997, predstavovala hodnotu 35.600,- eur. Z toho vyplýva, že výlučne stavebnými úpravami
pôvodných žalobcov, došlo od 27.01.1997 k zhodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti zo sumy 35 600 eur
na sumu 312 000 eur. Výška zhodnotenia predstavuje rozdiel medzi týmito sumami, a to sumu 276 400
eur. Z toho zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného 6/8 - in predstavuje 207 300 eur (6/8 -
in z 276 400 eur).

56. Žalobkyňa navrhla, aby súd zrušil spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX kat. územie C., Q. C., Okres C., k parcele registra „C“ č. 221/1 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 276 m2, k budove súp.č. XX stojacej na parc.č. 221/1. Uvedené nehnuteľnosti prikázal v celosti
do jej výlučného vlastníctva, s tým že bude povinná zaplatiť za ustupujúci podiel 6/8-in žalovanému v

2. rade alebo v 1.rade sumu 234 000 eur. Súčasne bude žalovaným v 1. rade. alebo v 2.rade uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni v rámci širšieho vyporiadania za zhodnotenie nehnuteľnosti sumu 207 300
eur, ako aj nahradiť trovy konania. V súvislosti s uplatňovaním vyporiadania v znaleckom posudku boli
zohľadnené len náklady na zhodnotenie podielu, nie náklady, predkladané na výzvu súdu, vo výške 57
705,10 eur. Ich uplatnenie je predmetom iného konania. Z toho dôvodu žalobkyňa žiadala len náklady

spojené so zhodnotením podielu žalovaného, ktorým podľa jej názoru by mal byť žalovaný v 2.rade.

57. Žalovaní nesúhlasili s prikázaním nehnuteľností v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Žalovaná v 1. rade súhlasila so zrušením spoluvlastníctva, avšak trvala na prikázaní nehnuteľnosti do
jej výlučného vlastníctva s tým že prostriedky na vyplatenie podielu žalobkyne má k dispozícii. Navrhla,

aby žalobkyňa nahradila žalovanej prevádzkové náklady, ktoré boli predkladané dňa 14.12.2016.
Nesúhlasila s vyporiadaním v širšom slova zmysle, zotrvala na stanovisku, že žalobkyňa nemala
investovať do nehnuteľnosti, keď mala vedomosti o tom, že sa rieši vlastnícka otázka k spornej
nehnuteľnosti a naviac nemala ani súhlas od majoritného spoluvlastníka na investovanie.. Bola tiež toho
názoru, že otázka vypriadania investícii by sa mala uplatňovať voči tej osobe, ktorá bola v čase keď

došlo k vyporiadaniu medzi spoluvlastníkmi, spoluvlastníkom, pretože až zánikom spoluvlastníctva je
možné uplatňovať si investície. Trvala na vznesenej námietke premlčania. Tiež trvala na tom, žalobkyňa
sa nedovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože zásielka nebola doručená žalovanému a
žalobkyňa nepreukázala čo bolo obsahom poštovej obálky , ktorá nebola doručená žalovanému v
2.rade.

58. Žalovaný v 2.rade sa necítil byť pasívne legitimovaný, navrhol žalobu voči jeho osobe zamietnuť.
Naviac konštatoval, že na uplatnenie nároku na zhodnotenie treba preukázať dobromyseľnosť.

59. Žalobkyňa trvalanatom,žepredkupnéprávožalobkyne(pôvodnežalobcov)boloporušené,pretože

v čase doručovania ponuky už žalovaný nebol spoluvlastníkom a ani nemohol dať účinnú ponuku
predkupného práva. V prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti zo strany žalobkyne a preukazovania
obsahu doručovanej poštovej obálky, žalobkyňa trvala na tom, že rovnaký text bol založený do oboch
obálok, bol odoslaný na prepravu v rovnaký deň. Obsah obálky bol doručený žalovanej, ktorá potvrdiladoručenie, nie je teda možné spochybňovať obsah obálky. V súvislosti s námietkou premlčania
poukázala žalobkyňa na rozhodnutie NS SR č. k. 4MCdo/12/2011, z ktorého presne vyplýva stanovisko,
že právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého

spoluvlastníka, v súvislosti so zánikom spoluvlastníctva sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe od
zániku tohto spoluvlastníctva. Z toho dôvodu je tento výrok samostatným výrokom podľa súdnej praxe.

60. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 2D/46/2018, Dnot. 101/2018 zo dňa 4.5.2018 nadobudla sporné
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. C. po poručiteľke J. K. H., zomrelej 23.8.2017, naposledy

bytom A. XXXX/XX, C. jej dcéra A. B., C. H., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D..

61. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co/178/2017 zo dňa 22.4.2020 rozhodol o pokračovaní
v konaní s dedičkou žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D..

62. Z výpisu z LV č. XXXX ku dňu 21.2.2023 vyplynulo, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,

a to budovy súp. č. XX, nachádzajúcej sa na parc. č. 221/1, o výmere 276 m2, sú pod B1 E. F., C. R.
v podiele 6/8 a pod B2 A. B., C. H. v podiele 2/8.

63. Zo znaleckého posudku J. E. E. č. 242/2022 zo dňa 28.11.2022 vypracovaného na návrh žalovanej
v 1. rade za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty stavby – budovy súp. č. XX s príslušenstvom a

pozemku parc. C KN č. 221/1 v k.ú. C., obec C., okres C. a stanovenia, či je budova reálne deliteľná
podľapodieluvyplýva,žeoceňovanénehnuteľnostimalikudňu 25.10.2022všeobecnúhodnotu375000
eur. Dodatkom č. 1 k tomuto znaleckému posudku zo dňa 7.12.2022 bola urobená oprava textu, ktorý
pôvodne znel, že účelom vyhotovenia znaleckého posudku je uzatvorenie záložnej zmluvy na správny
text, ktorý znie, že účelom vyhotovenia znaleckého posudku je súdne konanie 12C/136/2003. Ďalším

dodatkom č.2 zo dňa 29.3.2023 znalec doplnil, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná so zreteľom
na spoluvlastnícke podiely ako so zreteľom na hodnotové vyjadrenie posudzovaných podlaží v stave
súčasnej dokončenosti.

64. Zo znaleckého posudku J. I. H. č. 127/2023 zo dňa 8.12.2023 vypracovaného na návrh žalobkyne

vyplýva, že sporné nehnuteľnosti mali ku dňu vypracovania znaleckého posudku všeobecnú hodnotu
447 000 eur, všeobecná hodnota stavby a pozemku v stavebno-technickom stave v r.1997 ku dňu
vypracovania posudku predstavuje hodnotu 70 500 eur, stavba nie je reálne deliteľná a charakter
stavebných prác doposiaľ vykonaných na predmetnej stavbe od roku 1997 do súčasného obdobia
s prihliadnutím na jej zdokladovaný stavebno-technický stav v roku 1997 má za následok technické

zhodnotenie stavby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

65. Po zrušení rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19.1.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa
25.6.2020 súd nariadil niekoľko pojednávaní (17.1.2024, 14.2.2024, 22.3.2024 a 19.4.2024). Právny
zástupca žalobkyne na pojednávaní namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 2. rade dôvodiac,

že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade ako kupujúcou a žalovaným v 2. rade ako
predávajúcim, na základe ktorej došlo k vkladu vlastníckeho práva žalovanej v 1. rade do katastra
nehnuteľnosti je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko táto obsahovala zámerne
nadhodnotenú kúpnu cenu oproti tej ktorá bola reálne vyplatená za účelom obídenia zákonného
predkupného práva právnych predchodcov žalobkyne. Podľa jeho tvrdení túto skutočnosť potvrdzuje

čestné vyhlásenie žalovaného v 2. rade zo dňa 17.1.2024.

66. Z výsluchu žalovaného v 2. rade vyplynulo, že sa nepamätá za koľko predal spornú nehnuteľnosť
žalovanej v 1. rade a nevie, čo bolo v čestnom vyhlásení, ktoré spísal dňa 17.1.2024. Vie, že predal
spornú nehnuteľnosť žalovanej v 1. rade. O tom, že má žalovaná v 1. rade odkúpiť jeho spoluvlastnícky

podiel sa dozvedel od právnikov, od I. O.. Všetko riešili právnici a nevie koľko zmlúv bolo uzavretých
v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti. K dohode o výške kúpnej ceny došlo podľa návrhu pani F. asi
v roku 2007 alebo 2008 v advokátskej kancelárii. Pri dojednaní o uzavretí kúpnej zmluvy bol prítomný
I. O. a nepamätá sa, či tam bola pani F.. V advokátskej kancelárii prevzal kúpnu cenu asi od I. O. asi
v roku 2007 – 2008, zrejme na jeseň 2007. Kúpna cena mu bola vyplatená v hotovosti a zodpovedala

dohode s p. F.. Hotovosť si prepočítal až doma. Nikomu inému svoj spoluvlastnícky podiel neponúkol
na predaj. Kúpnu zmluvu si pred predajom prečítal, avšak nie podrobne. Nepamätá sa koľko mu bolo
vyplatené asi 1 700 000 Sk alebo 1 900 000 Sk a nevie prečo v kúpnej zmluve bola uvedená iná suma
ako bola skutočne dohodnutá a vyplatená. Nepamätá sa kto koncipoval kúpnu zmluvu, asi I. O., nevie čibol ku kúpnej zmluve urobený nejaký dodatok. Dodatočne mu nebolo vyplatené nič. Po uzavretí kúpnej
zmluvy nebol v kontakte s p. F.. Nevie ani to, že by nejaká zmluva medzi ním a p. F. mala byť zrušená.
Nevie v akom stave bola budova v čase predaja, keď nadobudol budovu bol sa na ňu pozrieť zvonku,

dnu nebol. On do nehnuteľnosti neinvestoval. Keď tam bol s babkou ona bola aj dnu, ale on to neriešil.
Vie, že pamiatkári vypisovali babke papiere, že má dať budovu dokopy, že sa rozpadáva a ohrozuje
ľudí. M. F. skôr nepoznal a nepozná ani p. I. H.. Svoj spoluvlastnícky podiel asi neponúkol J. K. H.
a p. I. H., išlo to cez advokátsku kanceláriu. Okrem dohodnutej kúpnej ceny uvedenej v zmluve nebola
dohodnutá iná kúpna cena. Nepamätá sa, či sa p. J. K. H. domáhala neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy.

Čestné vyhlásenie nespisoval vlastnou rukou, prišli k nemu asi traja ľudia, p. H., jeho syn a ešte niekto
a povedali mu, že chcú, aby sa im tie peniaze vrátili čo investovali do budovy. Nejaký mladší chlapec
spísalčestnévyhlásenie,nepamätásačobolovčestnomvyhlásení,onholenprečítalapodpísal.Čestné
vyhlásenie spísal ten mladý chlapec, p. H. to diktoval. Na čítanie používa lupu, lebo na jedno oko nevidí.
Po predložení ďalšieho čestného vyhlásenia právnym zástupcom žalovaného v 2. rade zo dňa 19.1.2024
a oboznámením s oboma čestnými vyhláseniami (zo dňa 17.1.2024 a 19.12.2024) žalovaný uviedol,

že dostal asi 1 700 000 Sk. Ďalej uviedol, že kúpna cena bola dohodnutá ústne a túto kúpnu cenu aj
dostal. Rozdiel v kúpnej cene 5 000 000 Sk si neuplatnil, lebo bol rád, že sa zbaví nehnuteľnosti. Je
pravdou, čo je uvedené v čestnom vyhlásení zo dňa 17.1.2024 aj v čestnom vyhlásení zo dňa 19.1.2024.
Na kúpnej cene sa dohodol s p. F. v advokátskej kancelárii pred uzavretím zmluvy. Keď sa dohadoval
o cene kúpna zmluva ešte nebola spísaná. Čo sa týka peňazí, niečo vložil na účet, niečo minul, výpis

z banky už nebude. Nevie koľko mu bolo vyplatených peňazí, kúpil ešte auto, ostatné peniaze šli na účet.
Účet mal asi vo VÚB, možno v M. K., nevie. Auto kúpil asi za 960 000 SK, 940 000 Sk alebo 960 000 Sk.

67. Z výsluchu žalovanej v 1. rade vyplýva, že kúpna zmluva bola uzavretá v Košiciach v advokátskej
kancelárii na Zvonárskej ulici. V ten deň išli vybrať sumu 6 750 000 Sk a v advokátskej kancelárii po

uzavretí kúpnej zmluvy ju odovzdali p. G.. Nevie sa vyjadriť prečo žalovaný v 1. rade tvrdil, že mu bola
vyplatená suma 1 700 000 Sk až 1 900 000 Sk, nemá s ním žiaden vzťah. K okolnostiam uzavretia
kúpnej zmluvy uviedla, že bola dohodnutá suma, deň kedy sa stretnú a odovzdajú peniaze a podpíše sa
kúpna zmluva. Bolo to 8.10. vybrali peniaze, stretli sa v advokátskej kancelári, kde bol p. G., ona, manžel
a I. O.. Podpísala sa kúpna zmluva, odovzdali peniaze 6 750 000 Sk, a to bolo všetko. Pána G. videla

až pri podpise zmluvy. Podmienky zmluvy dohodol jej manžel. Nevie v akej nominálnej hodnote boli
vyplatené peniaze. Pri odovzdávaní peňazí bola prítomná ona, manžel, I. O. a p. G.. Právne veci riešil jej
manžel. Myslí si, že pri uzavretí zmluvy bol nejaký problém, ktorý riešil jej manžel. Kúpna cena vyplatená
zo zmluvy zo dňa 8.10.2007 nebola vrátená. Nepamätá sa, či bolo nejaké potvrdenie o odovzdaní kúpnej
zmluvy. Po podpise kúpnej zmluvy si nepamätá, či bola v osobnom kontakte s p. G.. Druhú kúpnu zmluvu

podpisovali v notárskej kancelárii, tam nedošlo k zmenám na sume. Nepamätá sa, kto bol prítomný pri
uzavretí druhej kúpnej zmluvy, ale bol s ňou manžel. Peniaze za nehnuteľnosť odovzdali p. G. v októbri
2007. Kúpne zmluvy pripravovala Advokátska kancelária JUDr. Sitára.

68. Z výsluchu svedka I. C. F. vyplýva, že o predmete konania vie všetko. Vykonáva exekútorskú činnosť

od roku 1997 a spolupracoval s advokátskou kanceláriou JUDr. O. do roku 2017. JUDr. O. vedel, že
skupuje nehnuteľnosti v C.. Už vtedy mal na námestí skúpené štyri nehnuteľnosti, okrem pozemkov
a ostatných vecí. I. O. ho oslovil, či nechce kúpiť podiel na nehnuteľnosti, kde zastupuje klienta, ktorému
bol vydaný reštitučný nárok. Oboznámil ho s právnou situáciou sporu, nakoľko klient chcel predať
nehnuteľnosť, predtým si zistil, že v čase vynaloženia investícií do nehnuteľnosti boli premlčané. Začali

jedna o cene, ktorá sa ustálila na 6 750 000 Sk. Vedel, že tento spor ho nemôže v ničom vyrušovať.
Cena bola ustálená na 6 750 000 Sk, oznámil to manželke a riešili, či to bude v jej osobnom vlastníctve,
v jeho, v bezpodielovom alebo na jednotlivé firmy. Dohodli sa, že to bude v jej výlučnom vlastníctve
a dohodli cenu 6 750 000 Sk. Zmena došla pri spísaní kúpnej zmluvy niekedy v októbri 2007. Je známe,
že robí veci, ktoré ho bavia, že skupuje nehnuteľnosti, ktoré si nechali, či predávali, tak je opatrný.

Dostal výpis z centrály banky, kde je jasné, že peniaze vyberal v deň podpisu prvej kúpnopredajnej
zmluvy. Nahlásil výber v pobočke v Košiciach N. 8.10.2007, mal tam známeho riaditeľa, vybrali peniaze
v diskrétnej miestnosti a išli do Advokátskej kancelárie I. O.. V zasadacej miestnosti, bol I. O. a p. G..
Oboznámili sa s kúpnou zmluvou, tak ako bola uzavretá s dohodnutou kúpnou cenou 6 750 000 Sk,
uzavreli ju, prečítal ju aj manželka, vybrali peniaze na stôl, prepočítal si ich p. G., zmluva bola v poriadku.

Peniaze vybral z aktovky boli spáskované v 5 000-kach, niektoré boli v 1 000- - kach, vyplatili mu peniaze
po prečítaní kúpnej zmluvy, zmluvu podpísala manželka. Zobrali si originály zmlúv a návrh na vklad
a šli do Rožňavy. Dôveroval Advokátskej kancelárii I. O. a nebál sa, že by nehnuteľnosť bola ešte raz
predaná.. Jeho zamestnanci odniesli návrh na vklad, kde zaplatil zrýchlené konanie a na druhý deň bolpovolený vklad. O kúpnej cene rokoval s I. O., ktorý konal v mene svojho klienta p. G.. Návrh kúpnej
zmluvy riešili mesiac, dva. Potom navštívil p. H. so zámerom sa dohodnúť. Ponúkol mu na vyplatenie
jeho podielu 2 000 000 Sk až 2 500 000 Sk a že ukončia súdne spory. Pán H. nesúhlasil a odkázal

ho na svoju teraz už nebohú manželku. Pre neho to skončilo a v marci dával žalobu na nájomné od
roku 2005, avšak konanie bolo prerušené krajským súdom. Dňa 17.1.2024 mu volal p. H. chcel sa
dohodnúť, on mu povedal, že už nemá na čom dohodnúť, ušlé nájomné už je nejakých 280 000 eur.
K odstúpeniu od kúpnej zmluvy z októbra 2007 uviedol, že tam bola lehota 3 dní, kedy sa mali právni
predchodcovia žalobkyne vyjadriť k odkúpeniu nehnuteľnosti, preto došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy

formou notárskej zápisnice v Košiciach. K uzavretiu ďalšej kúpnej zmluvy došlo v Advokátskej kancelárii
JUDr. Sitára, kde bol prítomný aj p. G., jeho manželka a I. O.. Finančné plnenie neposkytol, lebo to bolo
poskytnuté 8.10.2007 v kúpnej zmluve. Hneď šli na kataster, aby LV bolo zablombované, z dôvodu, že
došlo k odstúpeniu od zmluvy 8.1.1008. Nechcel, aby mu vracali finančné prostriedky, lebo vedel, že
po odstúpení od zmluvy bude uzavretá nová zmluva za tých istých podmienok. M. G. peniaze dostal
8.10.2007, žiadne im nevracal. M. G. nemá dôvod tvrdiť, že mu nebola vyplatená kúpna cena. Pred

uzavretím kúpnej zmluvy v októbri 2007 sa s p. G. nestretol. M. G. si voči nemu ani jeho manželke po
uzavretí prvej ani druhej kúpnej zmluvy neuplatňoval.

69. Z výsluchu I. M. O. vyplýva, že on žiadnu advokátsku kanceláriu nemal, ale pracoval v advokátskej
kancelárii, kde s ním pracovalo súčasne päť advokátov. Advokátska kancelária sa volala Sitár a spol.

a neskôr Sitár & Saloka a spol.. On pri podpise zmluvy nebol a žiadneho rokovania o uzatvorení
zmlúv sa nezúčastnil. V čase podpisu zmlúv bol predsedom Židovskej náboženskej obce v Košiciach
a podpredsedom Združenia židovských náboženských obcí v Košiciach. Z uvedeného dôvodu bol
zaneprázdnený a väčšiu časť práce vykonávali jeho kolegovia. Ako veriaci poznal otca pána G., ktorý
bol tiež veriaci. Keď prišli reštitúcie, tento majetok, o ktorom sa bavíme bol židovský majetok, zastupoval

veľmi krátko p. G., ktorý následne zomrel a po jeho smrti v tejto veci formálne zastupoval p. G., ale
všetky veci okolo vybavovala jeho dnes už nebohá manželka. Okolo tých vecí bolo strašne veľa súdnych
sporov. Tá nehnuteľnosť sa dostala do majetku jednej podvodníckej firmy Karpatskí Nemci, ktorí túto
nehnuteľnosť kúpili, založili v banke, dostali do konkurzu, kde potom bola vyhlásená neplatnosť dražby.
Neskôr s vecou strácal kontakt, už to robili druhí kolegovia, lebo trebalo stále chodiť do Rožňavy.

Nepamätá si na okolnosti uzavretia zmluvy, lebo p. G. zastupoval v rôznych iných záležitostiach. Nevie
sa vyjadriť, či on oslovil p. F. v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy. Vie, že došlo k odovzdaniu kúpnej
ceny uňho v kancelárii, kúpna zmluva bola podpísaná až po vyplatení kúpnej ceny. Pri podpise zmluvy
nebol. Kúpna cena zodpovedala cene uvedenej v kúpnej zmluve. Vec s p. G. vybavoval niekto z jeho
kolegov. Pri odovzdaní peňazí došlo u nich v rokovacej miestnosti, ktorá je vedľa jeho kancelárie. Pána

F. pozná, lebo chodil do objektu, ktorý vlastní a v ktorom je jeho kancelária.

70. Z čestného vyhlásenia zo dňa 17.1.2024 podpísaného žalovaným v 2. rade a spísaného M. M.
vyplýva, že žalovaný v 2. rade čestne vyhlásil a diktoval skutočnosti, ktoré si pamätá ohľadom budovy
na L. K. S. C. XX, LV XXXX/XXX/X. Uviedol, že v tej budove nebýval, podiel v budove mali jeho starí

rodičia. Budova bola v dezolátnom stave bez strechy, okien a kúrenia. On ani nikto z rodiny budovu
neopravoval, ani do nej neinvestoval. Pokiaľ vie, opravoval ju I. H. s rodinou na vlastné náklady. M. F.
nikdy nevidel, všetko riešili právnici od I. O.. Dali mu dohodnutú sumu cca 1 700 000 Sk. V zmluve bola
niekoľkonásobne uvedená vyššia suma, lebo to tak potrebovali. Bol rád, že dostal koľko dostal, lebo
sa zbavil problému, keďže jeho príbuzných úrady naháňali, aby to opravili, pretože budova ohrozovala

ľudí. Keď to predával žiadne predkupné právo nerobil, on nič neriešil, všetko robili právnici bez neho.
On pánovi H. neponúkal na predaj tú budovu, ani pani H., ani tým nikoho nepoveril, aby to zaňho urobil.
Toto čestné vyhlásenie predkladá, aby nemusel pre zdravotný stav chodiť po súdoch a aby mal čisté
svedomie. V závere uviedol, že si je vedomý toho, že pokiaľ by nim uvedené informácie neboli pravdivé
alebo boli závažným spôsobom zamlčané, bude čeliť všetkým z toho vyplývajúcim právnym následkom.

71. Z čestného vyhlásenia spísaného a podpísaného žalovaným v 2. rade zo dňa 19.1.2024 vyplýva,
že dňa 17.1.2024 približne o 10.00 hod. mu pri dverách zvonili traja ľudia. Vstúpili na chodbu jeho
bytu a jeden z nich sa predstavil ako pán H.. Svoju návštevu odôvodnili tým, že investovali do domu
v Rožňave, ktorý vlastnil a chcú, aby sa im investície vrátili. On čestné vyhlásenie nepísal, spisovala ho

druhá osoba, čo prišla s pánom H. a jemu bolo povedané, že keď to podpíše, bude mať pokoj a nikto
od neho už nebude nič chcieť. Na záležitosť ohľadne domu v C. si už nespomína. V tom čase to riešila
jeho mama a stará mama a on nevie, kto do toho domu investoval. Kúpnu cenu za predaj domu v C.
dostal od pána F. za prítomnosti pána O. v sume, ktorá bla v kúpnej zmluve, a to v hotovosti.72. Z výpisu z účtu za obdobie od 1.10.2007 do 31.10.2007 spoločnosti Rotodon, s.r.o., ktorej výlučnou
spoločníčkou je E. F. vyplýva, že dňa 8.10.2007 bolo z účtu vedeného v ČSOB vybratých v hotovosti

7 250 000 Sk. Z účtovnej súvahy z októbra 2007 spoločnosti Rotodon, s.r.o. vyplýva, že dňa 8.10.2007
bolo vybratých z účtu 7 250 000 Sk.

73. Z potvrdenia o zostatku na účte E. F. vedeného v Československej obchodnej banke, a.s. pobočka
Rožňava zo dňa 20.9.2022 vyplýva, že ku dňu 30.6.2022 mala zostatok na účte 152 622,39 eur.

74. Z potvrdenia o zostatku na účte E. F. vedeného v Československej obchodnej banke, a.s. pobočka
Rožňava zo dňa 23.1.2024 vyplýva, že ku dňu 23.1.2024 mala zostatok na účte 115 000 eur.

75. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom Poľnohospodárske družstvo v Roštári a dlžníkom
A. B. zo dňa 7.12.2023 vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť najneskôr do 5

pracovných dní odo dňa prevzatia písomnej žiadosti dlžníka peňažné prostriedky do výšky 240 000
eur a dlžník sa zväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v lehote do 10 rokov odo dňa jeho
poskytnutia s dohodnutým úrokom 5% ročne z dlžnej sumy. Dlžník sa zaväzuje prijaté peňažné
prostriedky využiť výlučne na účel vysporiadania záväzkov súvisiacich so zrušením a vysporiadaním
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. C. ako pozemok, parc.

č. CKN 221/1 – zastavané plochy a nádvoria s výmerou 276m2 a budova súpisné č. XX postavená na
pozemku parc. č. CKN 221/1.

76. Z výpisu z účtu vedeného vo S., T. vyplýva že ku dňu 31.12.2023 malo Poľnohospodárske družstvo
v Roštári disponibilný zostatok 246 329,19 eur.

77. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom PD Roštár s.r.o. a dlžníkom A. B. zo dňa 7.12.2023
vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa
prevzatia písomnej žiadosti dlžníka peňažné prostriedky do výšky 300 000 eur a dlžník sa zväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v lehote do 10 rokov odo dňa jeho poskytnutia s dohodnutým

úrokom 5% ročne z dlžnej sumy. Dlžník sa zaväzuje prijaté peňažné prostriedky využiť výlučne na
účel vysporiadania záväzkov súvisiacich so zrušením a vysporiadaním podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. C. ako pozemok, parc. č. CKN 221/1 – zastavané
plochy a nádvoria s výmerou 276m2 a budova súpisné č. XX postavená na pozemku parc. č. CKN 221/1.

78. Z výpisu z účtu vedeného v O. O., T. vyplýva že za účtovné obdobie od 1.12.2023 do 31.12.2023
malo PD Roštár s.r.o. konečný stav účtu 340 507,15 eur.

79. Súd na pojednávaní zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na vykonanie
dokazovania, a to dôkaz znaleckým dokazovaním osobnosti žalovaného v 2. rade znalcom z odboru

Psychológie, odvetvie klinický psychológia, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za to, že nie je
potrebné. Rovnako zamietol návrh právneho zástupcu žalobkyne na zisťovanie skutočnosti, v ktorom
peňažnom dome mal žalovaný v 2. rade účet, nakoľko žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol,
že si nepamätá, do ktorej banky vložil peniaze a tiež uviedol, že za časť peňazí si kúpil auto, časť vložil
a ak by sa aj podarilo zistiť v ktorej banke mal v roku 2007, resp. 2008 účet, nebude možné zistiť, či tá

kúpna cena bola zaplatená v plnej výške, alebo nebola zaplatená v tejto výške.

80. Súd nepripustil návrh žalobkyne na zmenu žaloby podaný na pojednávaní, aby súd určil, že
podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 6/8 v pomere k celku nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, okres C., obec C., k.ú. C. ako pozemok parc. reg. CKN č. 221/1 – zastavaná

plocha a nádvorie, o výmere 276 m2 a stavba, budova súp. č. XX, nachádzajúcej sa na parc. č.
221/1 nie je E. F., C. R., ale žalovaný v 2. rade C. G. (I), zrušil podielové spoluvlastníctvo žalovaného
v 2. rade a žalobkyne (II.), prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, okres C., obec C., k.ú. C.
ako pozemok parc. reg. CKN č. 221/1 – zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 276 m2 a stavba,
budova súp. č. XX, nachádzajúcej sa na parc. č. 221/1 do výlučného vlastníctva žalobkyne (III.), uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť za ustupujúci podiel vo veľkosti 6/8 v pomere k celku žalovanému v 2. rade
sumu 335 250 eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (IV.), uložil žalovanému v 2. rade
povinnosť zaplatiť žalobkyni v rámci širšieho vyporiadania za zhodnotenie nehnuteľností sumu 282 375
eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (V.) a uložil žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2.rade povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky trov konania žalobkyne (VI.). Svoje rozhodnutie odôvodnil
koncentráciou konania. Naviac dodáva, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, nie negatívna určovacia žaloba, na ktorej v tomto konaní nemá žalobkyňa naliehavý
právny záujem.

81. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

82. Podľa § 136 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

83. Podľa § 137 ods 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

84. Podľa.§ 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

85. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

86. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

87. Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba
uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

88. Podľa § 139 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. (3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej
veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

89. Podľa § 107 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci

neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

90. Medzi stranami sporu nebola sporná otázka zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, okres C., obec C., k.ú. C. ako pozemok parc.

reg. CKN č. 221/1 – zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 276 m2 a stavba, budova súp. č. XX,
nachádzajúcej sa na parc. č. 221/1.

91. Spornou skutočnosťou bola pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade a žalovanej v 1.
rade, všeobecná hodnota nehnuteľnosti, či všetky investície do nehnuteľnosti boli nevyhnutné, alebo

či šlo o investície na opravu alebo iné investície, ich premlčanie a spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva.92. Súd sa v prvom rade zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných a s tou súvisiacou
relatívnou, resp. absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1. rade
a žalovaným v 2. rade dňa 11.1.2008 s ohľadom na obídenie zákonného predkupného práva právnych

predchodcov žalobkyne.

93.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektu-
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004: Na to,
aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v
konaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho,

či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého

hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
(žalobca),niejenositeľomtohohmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaníide;onedostatokpasívnej
vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

94. Zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov je upravené v ust. § 140 OZ. Jeho podstatou
je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj podiel, ponúknuť ho najprv
ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva. Zákonné predkupné
právo obmedzuje podielového spoluvlastníka pri nakladaní s jeho podielom, s ktorým inak môže, a

to aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, voľne disponovať. Toto predkupné právo má zo zákona
vecnoprávny charakter ako právo, ktoré je spojené s vlastníctvom univerzálnych a singulárnych
právnych nástupcov povinnej osoby. Jeho existencia neobmedzuje dispozíciu vecou, pretože kým
sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo predkupné právo nedovolá neplatnosti
právneho úkonu (§40a), treba na tento úkon hľadieť ako na platný so všetkými dôsledkami z toho

vyplývajúcimi. Spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel previesť na osobu inú ako osobu jemu blízku,
vzniká povinnosť ponúknuť podiel najprv ostatným spoluvlastníkom. Podľa § 605 OZ musí ponuka
urobená v rámci predkupného práva obsahovať všetky podmienky, za ktorých spoluvlastník ponúka
svoj podiel na predaj, čo znamená oznámenie nielen podstatných náležitostí kúpnej zmluvy (t. j.
predmet kúpy a kúpna cena), ale aj všetkých ostatných podmienok, za ktorých má dôjsť k prevodu

(splatnosť kúpnej ceny, zriadenie vecného bremena a pod.). Zákon v § 605 OZ v rámci právnej
úpravy zmluvného predkupného práva upravuje formu ponuky len vo vzťahu k nehnuteľným veciam
– takáto ponuka musí byť urobená v písomnej forme. Predkupné právo sa realizuje len raz, a to
v pomerne krátkych prepadných (prekluzívnych) lehotách, ktorá je pri nehnuteľnostiach dva mesiace od
doručenia ponuky. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky nevyhovie, jej predkupné právo zanikne.

Predkupné právo spoluvlastníka zaniká i v prípade, že oprávnený spoluvlastník o zamýšľanom predaji
spoluvlastníckeho podielu preukázateľne vie a prejaví, hoci konkludentne, súhlas s predajom inému.
V prípade porušenia povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka má oprávnený spoluvlastník právo
dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, domáhať sa od nadobúdateľa, aby
mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 OZ za rovnakých podmienok, za ktorých

kúpil podiel od povinnej osoby alebo si predkupné právo ponechať voči budúcemu nadobúdateľovi
podielu.

95. V prejednávanom spore sa právni predchodcovia žalobkyne J. K. H. a I. H. podanou žalobou
domáhali vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovaným v 2. rade k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXXX kat. územie C., Obec C., Okres C., k parcele registra „C“ č. 221/1 zastavané
plochy a nádvoria s výmerou 276 m2, k budove súpisné č. XX stojacej na parcele č. 221/1. V priebehu
konania po rozvode právnych predchodcov žalobkyne, po ktorom v rámci vyporiadania BSM nadobudla
sporné nehnuteľnosť J. K. H. – matka žalobkyne, sa stala právnou nástupkyňou žalobkyňa, ktorejnehnuteľnosti pripadli titulom dedenia po matke. Žalovaný v 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 11.1.2008,
ktorej vklad bol povolený 14.1.2008 previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú v 1. rade. Právna
predchodkyňa žalobkyne namietala relatívnu neplatnosť tohto prevodu, a preto sa súd v prvom rade

zaoberal vecnou legitimáciou strán v spore. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 2. rade
doručilponukunavyužitiezákonnéhopredkupnéhoprávaprávnympredchodcomžalobkyne,pričomtáto
ponuka bola doručená právnej predchodkyni žalobkyne J. K. H. 17.10.2007 a právnemu predchodcovi
žalobkyne I. H. dňa 22.10.2007. Od pôvodnej kúpnej zmluvy zo dňa 8.10.2007, ktorej vklad bol povolený
9.10.2007 uzavretej medzi C. G. ako predávajúcim a E. F. ako kupujúcou zmluvné strany odstúpili

dňa 8.1.2008 (čl. 282), a preto sa táto zmluva považuje za absolútne neplatnú, pričom novú zmluvu
uzavreli až 11.1.2008, teda po uplynutí lehoty 2 mesiacov, a to J. K. H. 17.12.2007 a I. H. 22.12.2007,
počas ktorej mali právni predchodcovia žalobkyne možnosť využiť ponuku predkupného práva. Novú
kúpnu zmluvu žalovaný v 2. rade a žalovaná v 1. rade uzavreli za rovnakých podmienok a za rovnakú
kúpnu cenu ako prvú kúpnu zmluvu, a preto súd nevzhliadol relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa
11.1.2008. V konaní vykonaným dokazovaním taktiež nebolo preukázané, že kúpna cena uvedená v

zmluve bola zámerne nadhodnotená v úmysle oklamať žalobcov a obísť tak ich zákonné predkupné
právo a že v skutočnosti žalovaná v 1. rade vyplatila žalovanému v 2. rade podstatne nižšiu kúpnu cenu.
Žalovaný v 2. rade svojou výpoveďou a čestnými prehláseniami zo dňa 17.1.2024 a 19.1.2024, ktoré
si navzájom odporovali, nepreukázal žiadnymi dôkazmi svoje tvrdenia o vyplatení nižšej kúpnej ceny
než tej, ktorá bola uvedená v zmluve. Naopak žalovaná v 1. rade preukázala, že v deň uzavretia kúpnej

zmluvy vybrala z banky 7 250 000 Sk. V kúpnej zmluve zo dňa 11.1.2008, v bode IV. je uvedené, že cena
za spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6/8 na nehnuteľnosti bola dohodnutá na 6 750 000, Sk, pričom
kúpna cena bola zaplatená v hotovosti pri podpise prvej zmluvy k rukám predávajúceho, čo predávajúci
potvrdzujesvojimpodpisom.Vzhľadomnaneuneseniedôkaznéhobremenažalovanýmv2.rademásúd
za to, že táto nová kúpna zmluva zo 11.1.2008 je platná. Z uvedeného dôvodu pasívna vecná legitimácia

v spore svedčí žalovanej v 1. rade a súd žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol.

96. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd viazaný záväzným poradím
vyplývajúcim z ustanovenia § 142 OZ, teda vyporiadanie rozdelením nehnuteľnosti, prikázaním
nehnuteľnostijednémualeboviacerýmspoluvlastníkomzaprimeranúnáhradualebonariadenímpredaja

veci a rozdelením výťažku. Tretí spôsob vyporiadania v predmetnom spore nie je možné podľa názoru
súdu aplikovať, nakoľko žalobkyňa a žalovaná v 1. rade majú záujem o nehnuteľnosť. Pri zrušení a
vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd tiež zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej
nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva
prikázaním veci súd prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využite veci a

násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je však vecou súdu,
aký význam bude klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti
konkrétneho prípadu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim
kritériom. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,
súd tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Vec musí byť deliteľná nielen z

faktického hľadiska, ale aj z právneho (porovnaj § 11 zákona č. 330/1991 Zb.). Prípustné nie je delenie
podľaposchodíaichčastí(horizontálnedelenie),alelendelenievertikálne,pričomvýsledkomrozdelenia
musí byť niekoľko stavieb, ktoré budú spĺňať podmienku samostatnej veci. Pokiaľ by po rozdelení aj pri
vynaložení finančných investícií do stavebných úprava nemala vzniknúť stavba ako samostatný predmet
právnych vzťahov, stavba nebude reálne deliteľná. V prípade, ak sporové strany v konaní pred súdom

dosiahnu zmier, ktorý podlieha schváleniu súdu, je možné docieliť ktorýkoľvek spôsob vyporiadania bez
ohľadu na jeho zákonné poradie.

97. Nakoľko v prejednávanom spore nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva súd skúmal, či je nehnuteľnosť deliteľná. Z vykonaného dokazovania znaleckými

posudkami J. E. E. aj J. I. H. bolo preukázané, že sporná nehnuteľnosť nie je deliteľná. V prejednávanom
prípade mali sporové strany (žalobkyňa a žalovaná v 1. rade) záujem o spornú nehnuteľnosť, z
uvedeného dôvodu súd zrušil a vyporiadal nehnuteľnosť tak, že ju prikázal do výlučného vlastníctva
menšinovej podielovej spoluvlastníčky A. B., C. H.. Prihliadol pritom najmä na skutočnosť, že právni
predchodcovia žalobkyne v dobrej viere, že sú jej výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosť zrekonštruovali

a pokiaľ by tak neučinili z nehnuteľnosti by bola ruina a nebolo by čo v tomto konaní vyporiadať. Na
rekonštrukcii nehnuteľnosti sa podieľali osobne o čom svedčia aj priložené fotografie ako aj skutočnosť,
že projektantkou stavby bola matka žalobkyne J. K. H.. Naopak z výpovede svedka manžela žalovanej
v 1. rade vyplynulo, že tento sa rozhodol kúpiť nehnuteľnosť, pretože je o ňom známe, že skupujenehnuteľnosti v Rožňave, lebo ho to baví. Pred kúpou nehnuteľnosti si zistil, že investície právnych
predchodcov žalobkyne do nehnuteľnosti sú premlčané, a preto to bola preňho „iba“ dobrá kúpa. Súd
považovalzaspravodlivéprikázaťnehnuteľnosťmenšinovejpodielovejspoluvlastníčkeajsprihliadnutím

na skutočnosť, že investície jej právnych predchodcov do nehnuteľnosti sú premlčané. V uvedenej
súvislosti, je nutné podotknúť, že keď zákon ukladá súdu povinnosť, aby pri každom zákonnom
spôsobe vypriadania podielového spoluvlastníctva prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov,
zákonodarca tým nemienil to, že pri voľbe jedného zo zákonných spôsobov vyporiadania by mal mať
rozhodné slovo väčšinový podielový spoluvlastník a jeho vôli by sa mal prispôsobiť tak menšinový

podielový spoluvlastník, ako aj súd. Uvedenú povinnosť zohľadnenia veľkosti spoluvlastníckych
podielov pri vyporiadaní je nutné chápať tak, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
musí byť rešpektovaná veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov tak, aby v
dôsledku vyporiadania žiadny z nich nepocítil úbytok zo svojho majetku, ani v prípade ak by došlo k
pretransformovaniu jeho formy. Zaiste, otázka veľkosti spoluvlastníckych podielov zohráva svoju úlohu
v prípadoch kedy spoluvlastníci rozhodujú o nakladaní, resp. o spôsobe užívania (hospodárenia) so

spoločnou vecou tak, ako to uvádza § 139 ods. 2 a 3 OZ, kedy skutočne rozhoduje väčšina, samozrejme
pri zachovaní aj práv menšinového spoluvlastníka na poskytnutie mu súdnej ochrany voči
prípadnej svojvôli väčšiny, avšak treba mať na zreteli, že rozhodovanie o zrušení a v tom dôsledku aj
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je identickým s rozhodovaním o hospodárení s vecou v
zmysle chápania cit. § 139 ods. 2 a 3 OZ, kedy by mal mať tiež rozhodné slovo väčšinový spoluvlastník.

Avšak, ako už súd uviedol, pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tomu tak nie je,
pretože ak by aj pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola rozhodnou iba vôľa
väčšinového spoluvlastníka, tak by mohol nastať prípad, že menšinový podielový spoluvlastník by proti
svojej vôli mohol prísť o svoje vlastníctvo iba preto, že by sa musel podrobiť vôli väčšiny, ktorý spôsob by
nebol súladným s Ústavou SR, ktorá zaručuje rovnaké postavenie a rovnakú právnu ochranu všetkým

vlastníkom bez rozdielu a nebolo by to súladným ani s pravidlom, že nikoho nie je možné proti jeho
vôli zbaviť vlastníckeho práva iba preto, že je iba menšinovým podielovým spoluvlastníkom a len preto
lebo si to želá väčšinový podielový spoluvlastník, ako tomu bolo aj v tomto prípade, preto zákonodarca
stanovuje určité, pre každého, záväzné objektívne poradie spôsobov tohto vyporiadania. Súd prikázal
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne za náhradu vo výške 6/8 ich všeobecnej hodnoty, t.j.

335 250 eur, pričom žalobkyňa preukázala, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie tejto
náhrady,ato zmluvouoúvereuzavretejdňa7.12.2023medzispoločnosťouPoľnohospodárskadružstvo
v Roštári ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou, predmetom ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť
dlžníkovi na jeho žiadosť finančné prostriedky v sume 240 000 eur a zmluvou o úvere uzavretej dňa
7.12.2023 medzi spoločnosťou PD Roštár s.r.o. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou, predmetom

ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť finančné prostriedky v sume 300 000 eur.
Pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel súd vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti
stanovenej znaleckým posudkom č. 127/2003 znalca J. I. H. zo dňa 8.12.2023 v sume 447 000 eur,
nakoľko je to všeobecná cena nehnuteľnosti v čase jej vyporiadania.

98. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorého cieľom
je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku
neexistoval(tzv.konštitutívnycharakterrozsudku),súvisíajnevyhnutnosťvyriešiťvšetkyotázky,ktorésú
medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Z uvedeného
dôvodu v rámci zrušenia spoluvlastníctva možno vykonať aj vyporiadanie v širšom slova zmysle, avšak

len na návrh strany sporu alebo vzájomného návrhu, o ktorom sa vždy rozhoduje samostatným výrokom.

99. Vo vzťahu k širšiemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva mal súd za úlohu zistiť akej
povahy boli investície právnych predchodcov žalobkyne do nehnuteľnosti a posúdiť, či tieto investície
nie sú premlčané. V tejto súvislosti bolo potrebné tiež posúdiť, či rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.

5C/664/1997 zo dňa 7.6.2001, ktorým bolo určené, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po
právnom predchodcovi žalovaného v 2. rade C. G. má deklaratórnu alebo konštitutívnu povahu. Súd má
za to, že predmetný rozsudok má deklaratórnu povahu. Uvedené vyplýva aj z odôvodnenia samotného
rozsudku, kde súd v odôvodnení rozsudku na strane 6 uviedol, že „aj keď nedošlo k zápisu do
katastra nehnuteľností, žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nejde tu o nadobudnutie

vlastníckeho práva v zmysle Občianskeho zákonníka, ale len o obnovenie vlastníckeho práva v zmysle
vyššie uvedeného reštitučného zákona. Teda nezávisle na tom že doposiaľ nedošlo k povoleniu
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, žalobca bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti“
Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.12Co/197/2001-234 zo dňa 19.10.2001 dňa 20.11.2001. Právni predchodcovia žalobkyne si podanom
žalobou doručenou tunajšiemu súdu 14.11.2003 uplatnili tiež nárok na širšie vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, a žiadali zohľadniť pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctve investície v sume 1

954 345 Sk, čo činí 64 872,36 eur. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudli do výlučného vlastníctva od
Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR kúpnou zmluvou zo dňa 20.1.1997, ktorej
vklad bol povolený 27.1.1997. Nehnuteľnosť bola v dezolátnom stave, a preto na základe stavebného
povolenia Okresného úradu v Rožňave zo dňa 25.6.1998 vykonali komplexnú stavebnú obnovu budovy.
Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 18.1.2000 a nadobudlo právoplatnosť 20.1.2000 (čl. 140). Z

vykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeinvestíciedonehnuteľnostibolinevyhnutné,tedaišlooinvestície
na nutnú údržbu alebo opravu spoločnej veci, ktoré boli vykonané bez súhlasu druhého spoluvlastníka.
V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4MCdo/12/2011 zo dňa
27.2.2012, v zmysle ktorého „Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd
vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v širšom zmysle na
návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na

nutnúopravuaúdržbuvecianákladminaopravuaúdržbuveci,ktorénebolinevyhnutné,medzinákladmi
v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s
ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto
súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k
dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú

námietku premlčania (ktorú žalovaná aj vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom
pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi
podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v
trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca
doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí
v dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo
údržbu, alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia
podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí
v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva.“

Právni predchodcovia žalobkyne J. K. H. a I. H. vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 16.6.2004
potvrdili nevyhnutnosť investícií do nehnuteľnosti a aj samotná žalobkyňa v podaní zo dňa 2.5.2023 (čl.
1095) uviedla, že všetky investície, ktoré boli vynaložené do spoločnej veci v spoluvlastníctve žalobkyne
a žalovanej v 1. rade boli nevyhnutné na opravu a údržbu veci. Táto skutočnosť nebola rozporovaná
ani žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Súd sa v tejto otázke stotožnil aj s námietkami

žalovaných týkajúcich sa posúdenia investícií znalcom J. I. H., ktorý vynaložené investície označil za
technické zhodnotenie stavby podľa zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorých právne pojmy technické
zhodnotenie,rekonštrukcia,čimodernizáciapodľaichlegálnejdefiníciezozákonač.595/2003Z.z.odani
z príjmov, má úplne odlišný účel, nepoužiteľný pre potreby prejednávanej veci. Technické zhodnotenie
teda nemožno stotožňovať s investíciami inými ako na nevyhnutnú údržbu a opravu nehnuteľnosti.

V čase vykonávania stavebných prác boli výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti právni predchodcovia
žalobkyne, a preto nebol dôvod žiadať o súhlas s investíciami iného podielového spoluvlastníka, a to im
zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj keď mali vedomosť o prebiehajúcich súdnych
sporoch iniciovaných právnym predchodcom žalovaného v 2. rade C. G., pri posúdení premlčania ich
nároku titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že o osobe, ktorá sa na

ich úkor bezdôvodne obohatila sa mohli dozvedieť najneskôr právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu
sp. zn. 5C/664/1997 dňa 20.11.2001. Nasledujúci deň im preto začala plynúť subjektívna premlčacia
dobanauplatnenieichpráva.Vpodanejžalobedoručenejsúdu14.11.2003siuplatnilinároknainvestície
v sume 64 872,36 eur, síce v rámci subjektívnej premlčacej lehoty, avšak po uplynutí objektívnej
premlčacejlehoty,ktorázačalaplynúťnajneskôrododňanasledujúcehopoprávoplatnostikolaudačného

rozhodnutia 21.1.2000 a ktorá uplynula 21.1.2003. Ďalším podaním zo dňa 9.9.2016 doručeným
súdu 13.9.2016 právna predchodkyňa žalobkyne upravila svoj návrh a žiadala priznať v rámci širšieho
vyporiadania nehnuteľnosti sumu 207 300 eur. Nakoľko subjektívna premlčacia lehota plynie v rámci
lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky, ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez
ohľadu na druhú premlčaciu lehotu. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že suma investícií v rámci

širšieho vyporiadania je premlčaná, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

100. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.101. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

102.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

103. Uznesením č. k. 12C/136/2003 - 223 zo dňa 09.08.2008 bola priznaná znalcovi Ing. K. F. odmena
a hotové výdavky za podaný ZP č. 90/2006 zo dňa 30.09.2006 v celkovej sume 25 578 Sk (849,03 eur),

z toho žalovaný v 2.rade zložil preddavok vo výške 3 000 Sk (99,58 eur) dňa 24.03.2005 pod číslom
účtovného dokladu D14a 22/05. Za doplnenie ZP č. 36/2007 zo dňa 07.05.2007 súd priznal znalcovi vo
výške 3 647 Sk (121,56 eur). Táto suma bola vyplatená znalcovi len z finančných prostriedkov štátu.

104. Uznesením č. k. 12C/136/2003 - 620 zo dňa 04.10.2016 súd určil znalcovi za podanie ZP č. 61/2015
a jeho doplnenie č. 91/2016 tarifnú odmenu a hotové výdavky v sume 664,66 eur, pričom uvedená suma

bola zaplatená preddavkovo z finančných prostriedkov štátu, s tým že o náhrade trov bude rozhodnuté
v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

105. Za použitia čl. 4. ods. 1 CSP, v spojitosti s ust. § 259 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP, súd posudzoval
aj nárok na náhradu trov, ktoré vynaložil štát na úhradu znaleckej odmeny.

106. Podľa čl.4. ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

107. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

108. O nároku na náhradu trov dôkazu súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP), o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, súdny úradník. O náhrade

trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhoduje súd po 1.7.2016 podľa výsledku konania
podľa § 255 alebo § 256 CSP, s tým, že o samotnom nároku rozhoduje sudca.

109. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade rozhodol v zmysle §
255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade súd rozhodol v
zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán,
nakoľko ide o osobitný druh konania, kde obe sporové strany mali záujem na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, pričom každá zo strán bola v konaní úspešná čiastočne, a preto nie je
možné určiť pomer úspechu a neúspechu v konaní.

110. Súd taktiež zaviazal obe sporové strany (žalobkyňu a žalovanú v 1. rade) na úhradu trov štátu,
ktoré vznikli nariadením znaleckého dokazovania vo veci, ktoré bolo v záujme oboch sporných strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).