Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/98/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200324
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3022200324.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:
North Slob Business SE, so sídlom Esker Wood Drive 69, Lucan K78PX45, Írsko, zastúpený: IVANOVIČ
LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 434 556,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102266323/2022 zo dňa
15. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2020,
ktorá bola začatá dňa 3. augusta 2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101127568/2020
zo dňa 6. júla 2020. O zisteniach v daňovej kontrole správca dane oboznámil žalobcu zaslaním

Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole č. 101941476/2021 zo dňa 14. októbra
2021. Následne správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 102269343/2021 zo dňa 15.
novembra2021(ďalejako„Protokol“),vrátanevýzvynavyjadreniesakzisteniamuvedenýmvProtokole.
Daňová kontrola bola ukončená dňa 3. decembra 2021 doručením Protokolu. Žalobca doručil správcovi
dane dňa 17. januára 2022 vyjadrenie k Protokolu, pričom správca dane predložené pripomienky
a dôkazy prerokoval na ústnom pojednávaní, z ktorého vyhotovil Zápisnicu č. 100257212/2022 zo dňa
9. februára 2022.

2. Správca dane následne vydal Rozhodnutie č. 1000427350/2022 zo dňa 7. marca 2022 (ďalej ako
„rozhodnutie správcu dane“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 36 806,40 eur podľa zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“) za
zdaňovacie obdobie apríl 2020.

3. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období

uplatnil právo na odpočítanie dane spolu v sume 36 806,40 eur z dodávateľských faktúr č. 202000038
zo dňa 6. apríla 2020 a č. 322200010 zo dňa 14. apríla 2020 (ďalej spolu ako „Faktúry“) za nákup kávy
Jacobs Krönung od dodávateľa ALFA-R s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava (od 28. augusta 2020 do 11.
novembra2020 ul. Palackého 85/5, Trenčín), IČO: 36 2462 71, DIČ: 2020194231, od 12. novembra2020 sídlo premiestnené do Belgického kráľovstva (ďalej ako „ALFA-R s.r.o.“). Odberateľom kávy bola
spoločnosť ENTRADE Global s.r.o., Praha, Česká republika, IČ DPH: CZ07209649. Hlavnou činnosťou
žalobcu bol veľkoobchod s potravinami. Preverovaním správca dane zistil, že dodávateľom tovaru

spoločnosti ALFA-R s.r.o. bola spoločnosť MaxAver s.r.o., Rázusova 49, Košice (IČO: 47 601 582),
jej dodávateľom spoločnosť MD Invest SK s.r.o., Jantárová 30, Košice (IČO: 52425754), ktorá mala
tovar nadobudnúť od spoločnosti G&O Management s.r.o., Radvanská 510/8, Banská Bystrica (IČO:
51 920 476) a ALTCOIN COMPANY s.r.o., Praha, Česká republika. Dňa 24. februára 2021 správca
dane vypočul bývalého konateľa spoločnosti ALFA-R s.r.o., A. B. C., ktorý do Zápisnice o ústnom

pojednávaní č. 100328399/2021 mimo iného uviedol, že tovar bol objednávaný e-mailom, platba za
tovar prebehla prevodom, pričom nemal vedomosť o tom, odkiaľ bol tovar prepravovaný a ani o pôvode
tovaru. Správca dane preverovaním zistil, že konateľom spoločnosti MD Invest SK s.r.o., Jantárová 30,
040 01 Košice, IČO: 52 425 754 (ďalej ako „MD Invest SK s.r.o.“) bol do 30. apríla 2020 C. D., od tohto
dátumu E. F., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, ktorý sa nenachádza v databáze obyvateľstva a ani v iných
záznamoch. Svedok C. D. ako bývalý konateľ spoločnosti MD Invest SK s.r.o. na základe dožiadania

správcu dane pred Daňovým úradom Košice do Zápisnice č. 100488246/2021 zo dňa 18. januára
2021 mimo iného uviedol, že dodávateľom predmetnej kávy mala byť spoločnosť ALTCOIN COMPANY
s.r.o., Praha (v súčasnosti Laibach group s.r.o.). Spoločnosť MD Invest SK s.r.o. nemala zamestnancov,
nemala majetok, za spoločnosť konal v plnom rozsahu on sám, pričom počítačové vybavenie s účtovnou
agendou odovzdal novému konateľovi spoločnosti p. F.. Správca dane vyhodnotil výpoveď svedka C.

D., pričom poukázal na nezrovnalosti v tejto výpovedi. Správca dane preverovaním ďalej zistil, že
daňový subjekt Laibach group s.r.o. vykázal v daňovom priznaní za preverované obdobie výhradne
nadobudnutie a dodanie tovaru v režime trojstranného obchodu, v súhrnných výkazoch vykázal dodanie
tovaru len od spoločnosti MD Invest SK s.r.o., v mesiaci marec 2020 vo výške 11 244 740,00 Kč (412
469,37 eur). Sídlo spoločnosti Laibach group s.r.o. je len virtuálne. Správca dane nemohol jednoznačne

potvrdiť dodanie tovaru spoločnosti MD Invest SK s.r.o. spoločnosťou Laibach group s.r.o. Dodávateľom
kávy českej spoločnosti Laibach group s.r.o. mala byť poľská spoločnosť CCM FOOD s. zo. o., Kraków.
Z odpovede č. 430413/2021 na základe žiadosti o MVI vyplynulo, že za spoločnosť CCM FOOD s. z
o.o. konal G. H., ktorý je slovenským občanom a s konateľom spoločnosti ALTCOIN COMPANY s.r.o.
(Laibach group s.r.o.) sa stretli pravdepodobne na veľtrhoch potravín. Spoločnosť CCM FOOD s. z

o.o. sídli vo virtuálnej kancelárii, nemá žiadnych zamestnancov a ani webstránku, predložila daňové
priznania,vktorýchnedeklarovalatuzemsképredaje.Priznanéhodnotyintrakomunitárnychnadobudnutí
tovaru a intrakomunitárnych dodaní tovaru sú podobné. Správca dane z kontrolných výkazov ďalej zistil,
žedodávateľom spoločnostiMDInvestSKs.r.o.bolaajspoločnosťG&OManagements.r.o.,Radvanská
510/8, Banská Bystrica, IČO: 51 920 476 (ďalej ako „G&O Management s.r.o.“). Konateľom spoločnosti

je od 29. júla 2019 I. B., občan Rumunska. Spoločnosť a jej konateľ boli nekontaktní. Správca dane
preverovaním zistil, že na adrese sídla spoločnosti G&O Management s.r.o. sa nachádza 8-poschodová
obytná bytovka s poštovou schránkou, na ktorej bola spoločnosť G&O Management s.r.o. uvedená
s piatimi ďalšími spoločnosťami.

4. Správca dane ďalej uviedol, že spoločnosť MD Invest SK s.r.o. v podanom priznaní a kontrolnom
výkaze k DPH za apríl 2020 deklarovala nákup tovaru od spoločnosti G&O Management s.r.o. v celkovej
hodnote bez DPH 466 930,00 eur na základe 7 faktúr, z ktorých si uplatnila odpočítanie DPH v sume 93
386,00 eur. Tým si ponížila vlastnú daňovú povinnosť tak, že jej výsledná vlastná daňová povinnosť za
uvedené zdaňovacie obdobie bola 271,07 eur. Správca dane z informačného systému Finančnej správy

zistil, že spoločnosť G&O Management s.r.o. za predchádzajúce zdaňovacie obdobia podávala daňové
priznania s vysokými obratmi a výslednou nízkou daňovou povinnosťou, čo je znakom „nárazníkovej“
spoločnosti, prípadne podávala nulové daňové priznania. Za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl
2020 daňové priznanie a kontrolný výkaz nepodala vôbec, čiže DPH vo výške 93 386,00 eur, ktorú
si uplatnila na vstupe spoločnosť MD Invest SK s.r.o., nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu.

Spoločnosti MD Invest SK s.r.o. by z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a jeho následného
dodania v tuzemsku vyplynula daňová povinnosť, ktorú si ale vykryla uplatnením DPH od spoločnosti
G&O Management s.r.o., v dôsledku čoho daň, ktorú si v preverovanom zdaňovacom období apríl 2020
spoločnosť MD Invest SK s.r.o. uplatnila na vstupe z deklarovaného nákupu tovarov od spoločnosti G&O
Management s.r.o. vo výške 154 030,00 eur, nebola do štátneho rozpočtu odvedená.

5. Správca dane vo svojom rozhodnutí na str. 12 až 19 vyhodnotil všetky získané dôkazy vo vzájomných
súvislostiach, pričom zistil, že predmetný tovar (káva) existoval a bol dodávaný v rámci deklarovaných
dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ale nie je zrejmé, odkiaľ deklarovaný tovar pôvodne pochádzal akto bol konečný príjemca. Na str. 14 rozhodnutia správca dane graficky znázornil celý obchodný reťazec,
pri preverovaní ktorého zistil, že v tomto obchodnom reťazci došlo k narušeniu princípu neutrality
dane, keď jeden z účastníkov vytvoreného obchodného reťazca si nesplnil svoju daňovú povinnosť a

neodviedol vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočítal, a to za účelom získania zvýhodnenia, čo je v
rozpore s účelom daňového práva Európskej únie. Konateľmi spoločností v iných členských štátoch
Európskej únie sú občania Slovenskej republiky, spoločnosti sú nekontaktné, majú virtuálne sídla, so
správcom dane nespolupracujú, predložené daňové priznania nedeklarujú tuzemské predaje a priznané
hodnotyintrakomunitárnychnadobudnutítovaruaintrakomunitárnychdodanítovarusúpodobné,pričom

existuje riziko, že tovar obieha v karuseli. Na začiatku obchodného reťazca v Slovenskej republike
bola spoločnosť MD Invest SK s.r.o., ktorá nadobudnutú kávu ďalej predala spoločnosti MaxAver s.r.o.,
pričom tieto spoločnosti boli do obchodného reťazca vložené účelovo. Spoločnosť MD Invest SK s.r.o.
podala daňové priznanie, v ktorom priznala DPH z predaja kávy, avšak túto neodviedla do štátneho
rozpočtu, pretože si ju na vstupe vykryla fiktívnymi nákupmi od spoločnosti G&O Management s.r.o.
Spoločnosť MaxAver s.r.o. v podanom daňovom priznaní priznala DPH a poskytla tak odpočítanie

dane spoločnosti ALFA-R s.r.o. a tá ďalej s ňou personálne prepojenému žalobcovi, ktorý sa zapojil
do uvedeného podvodného reťazca a ako odberateľ získal neoprávnený daňový prospech vo forme
uplatneného odpočítania DPH z nakúpeného tovaru, ktorá na začiatku reťazca v tuzemsku nebola do
štátneho rozpočtu odvedená. Žalobca tovar ďalej predal do cudziny, aby v konečnom dôsledku opäť
skončil na Slovensku u nekontaktného subjektu.

6. Správca dane ďalej skúmal tzv. objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho
priamymi dodávateľmi, ktoré museli byť žalobcovi v dobe uskutočnenia predmetných zdaniteľných
obchodov známe, a ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie a
vyvolávajú podozrenie, že dané obchody môžu byť poznačené podvodom na DPH. Spoločnosť ALFA-

R s.r.o. je spoločnosť, ktorej konateľmi v kontrolovanom zdaňovacom období boli tí istí konatelia (B. C.,
B. C.) ako u žalobcu, počas kontroly došlo k zmene konateľov, dokonca u priameho dodávateľa žalobcu
došlo k zmene sídla spoločnosti do Belgického kráľovstva. Spoločnosť MD Invest SK s.r.o. zmenila
konateľa spoločnosti, pričom v čase obchodovania bol konateľom C. D., s ktorým sa konateľ žalobcu B.
C. poznal. Konateľom spoločnosti G&O Management s.r.o. bol od 29. júla 2019 I. B. (Rumunsko), ktorý je

bezakejkoľvekevidencie.SpoločnosťG&OManagements.r.o.dodanietovaruprespoločnosťMDInvest
SK s.r.o. nepriznala. Spoločnosti MD Invest SK s.r.o. a G&O Management s.r.o. sa stali pre správcu
dane nekontaktné, neplnia si svoje povinnosti, zásielky sa vracajú s označením „neprevzaté v odbernej
lehote“. Spoločnosť MD Invest SK s.r.o. deklarovala nadobudnutie tovaru v Slovenskej republike z
iného členského štátu, jeho prepravu však nevedela preukázať, deklarovala následné dodanie tovaru v

tuzemsku, vzniknutú daňovú povinnosť si však vykryla odpočítaním DPH z fiktívne vykázaných nákupov
od spoločnosti G&O Management s.r.o., čím došlo k úniku na dani. Konateľ spoločnosti MaxAver s.r.o. E.
J. uviedol, že s pánom D. (v kontrolovanom zdaňovacom období konateľ spoločnosti MD Invest SK s.r.o.)
sú dlhoroční rodinní známi. B. C. (v kontrolovanom zdaňovacom období konateľ žalobcu a spoločnosti
ALFA-R s.r.o. ) uviedol, že pozná C. D. a tak isto aj C. D. uviedol, že pozná spoločnosť ALFA-R FOOD

s.r.o. a pozná aj konateľov - bratov B. a B. C.. B. C. a C. D. uviedli, že so spoločnosťou MaxAver s.r.o.
spolupracujú dlhodobo, avšak spoločnosť MaxAver s.r.o. vykazuje obraty až od novembra 2019, dovtedy
vykazovala nulové obraty. B. C. uviedol, že tovar bol na jednom mieste, boli to ich spoločnosti, iba si
delili maržu. Podľa dohody nákup zabezpečovala spoločnosť ALFA-R s.r.o. aj pre žalobcu. Žalobca tovar
nenadobudol priamo od spoločnosti MaxAver s.r.o. z dôvodu, že spoločnosť ALFA-R s.r.o. potrebovala

vykázať obrat kvôli kontokorentu v ČSOB a.s. Medzi uvedenými spoločnosťami nedošlo k preprave
tovaru. Tovar bol stále na sklade v Sládkovičove. Spoločnosti ALFA-R s.r.o. a žalobca mali spoločnú
účtovníčku. Prepravu kávy pre spoločnosť MaxAver s.r.o. vykonávala spoločnosť EJ group spol. s
r.o., ktorá vykonávala prepravu kávy aj pre žalobcu. Spoločnosť MD Invest SK s.r.o. a spoločnosť
MaxAver s.r.o. mali prenajatý sklad v Bratislave u tej istej spoločnosti, medzi uvedenými spoločnosťami

nedošlo k preprave tovaru. Ako sa dostal tovar do skladu v Bratislave nebolo zdokumentované.
Šetrením správcu dane a z výpovedí konateľov vyplynulo, že spoločnosti, resp. konatelia spoločností
sa navzájom poznali. Správca dane sa ďalej oboznámil s daňovým spisom iného daňového subjektu
obchodujúceho s rovnakými komoditami (Úradný záznam č. 101916544/2021 zo dňa 12. októbra 2021).
V rámci vykonanej kontroly správca dane oslovil výhradných distribútorov kávy JACOBS Krönung

500g a DALLMAYR Promodo 500g na Slovensku, a to spoločnosti Jacobs Douwe Egberts SK s.r.o.
a Dallmayr Vending & Office k.s. Z odpovedí vyplynulo, že s tovarom uvedenej značky sa štandardne
obchoduje tak, že každá z európskych krajín distribuuje tovar iba do svojho štátu. Spoločnosť Jacobs
Douwe Egberts SK s.r.o. dodáva tovar výhradne len zákazníkom na Slovensku, má stálych zákazníkov,ktorí objednávajú tovar periodicky podľa potreby. Veľké spoločnosti (napr. Tesco, Coop Jednota) sú
napojené na EDI systém, k menším chodia obchodní zástupcovia. Vzhľadom na uvedené správca
dane skonštatoval, že predmetné obchodné transakcie s kávou nezodpovedali princípom štandardne

aplikovaným pri deklarovanom type tovaru (z vyjadrenia výhradného distribútora predmetného tovaru
na Slovensku vyplýva, že obchodovanie s tovarom podlieha presným pravidlám, výhradný distribútor si
svojich zákazníkov preveruje, pôvod tovaru je presne vysledovateľný). Ďalej správca dane poukázal na
to, že sa jedná o novú obchodnú komoditu pre žalobcu, tovar sa vymyká tomu, s čím žalobca bežne
obchoduje. Neštandardným sa javí aj správanie žalobcu, ktorý dôsledne sledoval, aby sa žiadna šarža

tovaru neopakovala (vyjadrenie p. C., logistu a nákupcu žalobcu). Tvrdenie logistu, že šarže sa nikdy
neopakovali, nie je ešte zárukou toho, že v rámci reťazca sa nepohyboval ten istý tovar a že nešlo o
podvod. Šarže sa neopakovali len z toho dôvodu, že tovar sa nepohyboval v uzatvorenom kruhu, ale v
otvorených reťazcoch, pričom začiatok a koniec reťazca nie je známy a nie je zrejmé odkiaľ pôvodne
pochádzal deklarovaný tovar a kto bol konečný príjemca. Žalobca žiadnym spôsobom nepreveroval
pôvod deklarovaného tovaru, so svojimi dodávateľmi a odberateľmi komunikoval výhradne elektronicky,

prípadne telefonicky a spoliehal sa na to, že deklarované obchody stačí preukázať iba formálne. Keby
nakupoval kávu od výhradného distribútora, bol by mu pôvod tovaru známy. V dobe uskutočnenia
predmetných zdaniteľných obchodov muselo byť podľa správcu dane žalobcovi známe, že ide o také
zdaniteľné plnenia, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie a
vyvolávajú podozrenie, že dané obchody môžu byť poznačené podvodom na DPH, a to pre personálnu

prepojenosť s dodávateľmi (spoločnosť ALFA – R s.r.o., LANDIS SK s.r.o.), novú obchodnú komoditu
žalobcu, tovar sa vymykal tomu, s čím bežne obchoduje, neštandardnosti pri nadviazaní obchodnej
spolupráce s dodávateľmi, žalobca neuzavrel písomné zmluvy s dodávateľmi a ani s odberateľmi,
žalobca nemal ošetrenú situáciu pre prípad, keby nastali v obchodnom vzťahu problémy (nebola
dohodnutázodpovednosťzavady,reklamácie,zaistenie,poistenie),existovalacenováatraktivitatovaru,

žalobcapasívnečakal,kýmhoosloviadodávateliaaodberatelia,dôslednesledovalšarže,nedostatočne
si preveril obchodných partnerov a pôvod tovaru. Podľa správcu dane identifikovaný obchodný reťazec
vykazuje znaky, ktoré sú pre daňové podvody typické, keď o realizácii predaja tovaru niet pochybností,
avšak tovar bol fakturovaný v obchodnom reťazci, v ktorom sa vyskytujú nekontaktní dodávatelia, ktorí si
neplnia svoje povinnosti voči správcovi dane, fakturácia medzi nimi prebieha v rýchlom časovom slede,

priamy dodávateľ žalobcu počas daňovej kontroly zmenil sídlo do Belgického kráľovstva. Chýbajúca
daň v tomto reťazci bola identifikovaná u spoločnosti MD Invest SK s.r.o., ktorá daň priznala, no
neodviedla ju do štátneho rozpočtu, nakoľko si ju na vstupe vykryla fiktívnymi nákupmi. Uvedené
skutočnosti preto podľa správu dane vo svojom celku svedčia o tom, že predmetné obchodné transakcie
žalobcu sú zaťažené podvodom na DPH, pričom sa nejedná iba o dôsledok podnikateľského zlyhania.

Zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutočným účelom predmetných obchodných transakcií nebolo
dosiahnutie ekonomického prospechu z predaja tovaru, ale získanie daňovej výhody. Správca dane
vyvodil záver, že žalobca o podvode na DPH mohol vedieť. Každá z vyššie uvedených skutočností by
sama o sebe nemohla svedčiť o vedomom zapojení žalobcu do podvodu, avšak vo svojom súhrne tvoria
logický a ucelený súbor vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré

spoľahlivo a jednoznačne preukazujú, že žalobca o podvode vedel, či minimálne vedieť mohol. Účasť
žalobcu na podvode DPH mohla byť spôsobená aj nedbanlivosťou, keď sa žalobca na príprave podvodu
nijako nepodieľal, ale prehliadal zjavné neštandardnosti. Tovar sa pohyboval v rámci celého obchodného
reťazca v jeden deň, niekedy v priebehu pár dní. Ide o reťazec rýchlo sa meniacich vlastníckych vzťahov
s malým navýšením ceny tovaru. Jednotlivé spoločnosti zapojené v tomto obchodnom reťazci, resp.

ich konatelia komunikovali výlučne telefonicky alebo e-mailom, navzájom sa poznali, mali veľmi úzke
vzťahy, obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období, vo väčšine prípadov skladovali tovar v
jednom sklade, pričom pri vzájomnom obchodovaní tovar sklad neopustil, išlo o nepohyblivé dodávky,
k pohyblivým dodávkam dochádzalo iba z dôvodu presunu tovaru do skladu v inom členskom štáte
pri intrakomunitármom nadobudnutí a intrakomunitárnom dodaní tovaru. Šetrením správca dane zistil,

že predmetná káva bola zakúpená na Slovensku, pokračovala cez Poľsko a cez českú spoločnosť
bola dodaná na Slovensko, tu prechádzala viacerými spoločnosťami a žalobcom bola premiestnená do
Česka, odtiaľ do Poľska a znova na Slovensko. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané
žiadne logické a ani ekonomické opodstatnenie, aby dodávky predmetného tovaru boli dodávané v
nezmenenom stave a v rovnakom množstve v celom reťazci zúčastnených daňových subjektov. O

zapojení jednotlivých spoločností do umelej schémy podľa správcu dane svedčí aj skutočnosť, že pri
väčšine zapojených spoločností v Slovenskej republike sa po začatí daňových kontrol zmenili údaje
zapísané v Obchodnom registri SR, došlo hlavne k zmene konateľa alebo k predaju obchodnýchpodielov. Tieto skutočnosti preukazujú účelovosť konania spoločností zapojených do umelej schémy s
cieľom znemožniť správcovi dane preverovať skutočnosti deklarované Faktúrami.

7.Žalobcapodľasprávcudanenepreukázal,žeprijaladodržalrozumnéopatrenia,ktorésvojoupovahou
sú schopné predísť a zabrániť jeho účasti na podvode. Z toho dôvodu nie je možné tvrdiť, že si žalobca
v predmetných obchodných vzťahoch počínal obozretne a opatrne, a nie je možné ani osvedčiť jeho
jednanie v dobrej viere. Správca dane preto s prihliadnutím na objektívne okolnosti obchodného vzťahu
medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom považoval za preukázané, že žalobca vedel, resp. vedieť

mal a mohol, že sa nákupom a následným predajom predmetného tovaru zúčastňuje plnení, ktoré sú
súčasťou podvodu na DPH. Na základe vyššie uvedeného správca dane dospel k záveru, že žalobca si
nárok na odpočítanie DPH z Faktúr od spoločnosti ALFA-R s.r.o. v sume 36 806,40 eur uplatnil v rozpore
so zmyslom a účelom Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 (ďalej ako „Smernica“),
nakoľko sa zapojil do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom definovaným judikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie, o ktorom žalobca vedel, resp. minimálne vedieť mal a mohol, a preto ho

neuznal. Správca dane sa následne v rozhodnutí vysporiadal s obsahom vyjadrenia žalobcu k Protokolu.

8. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím
č. 102266323/2022 zo dňa 15. augusta 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie
správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stručne popísal priebeh administratívneho

konania,podstatnýobsahrozhodnutiasprávcudaneaodvolaniažalobcu.Žalovanýuviedol,ženámietka
žalobcu v odvolaní uvedená pod č. 1. nie je dôvodná. Žalobca predložením dokladov síce formálne
naplnil zákonné predpoklady pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH z Faktúr v zmysle § 49 a §
51 Zákona o DPH, správca dane však v rámci preverovaného celého obchodného reťazca spoločností
zistil, že v predmetnom reťazci chýba daň, a súčasne, že žalobca o tom vedel, resp. vedieť mal a

mohol, čo je v rozpore s cieľom a účelom Zákona o DPH, Smernice a rozhodnutiami Súdneho dvora
Európskej únie. Správca dane na žalobcu nepreniesol nedostatky konania tretích osôb, resp. zistené
skutočnosti týkajúce sa tretích osôb, ktoré žalobca nemal odkiaľ vedieť. Zistenia správcu dane vytvárajú
celkový obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a spoločnostiach, ktoré sa ich zúčastnili, o
neštandardnosti týchto obchodných transakcií, ktoré vo svojom celku svedčia o tom, že tieto obchodné

transakcie sú zaťažené podvodom na DPH, že v predmetnom obchodnom reťazci, ktorého súčasťou
bol aj žalobca, došlo k narušeniu neutrality DPH, pričom sa nejedná iba o dôsledok podnikateľského
zlyhania. V prípade zistenia chýbajúcej dane a porušenia základného princípu neutrality dane v rámci
preverovaných obchodných transakcií je správca dane oprávnený, resp. povinný preverovať celý
obchodný reťazec a oprávnenosť odpočítania DPH žalobcom a tak chrániť záujmy štátu. Žalovaný

s poukázaním na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-439/04 a V-440/04 Axel Kittel a
G. G. uviedol, že na to, aby mohol byť daňovému subjektu odopretý nárok na odpočet DPH z titulu jeho
účasti na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledovné štyri kumulatívne položené
otázky: - Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový
únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli

posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované
zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový
subjekt? Správca dane vo svojom rozhodnutí po vyhodnotení všetkých získaných dôkazov prijal záver,
že v uvedenom prípade boli zistené také skutkové okolnosti, ktoré potvrdzujú existenciu reťazca
spoločností, v ktorom prebiehajúce transakcie boli zasiahnuté podvodom na DPH, dôsledkom ktorého

došlo k daňovému úniku a keďže sa žalobca vedome stal súčasťou tohto reťazca, boli posudzované
zdaniteľné obchody žalobcu s týmto podvodným konaním spojené. K podvodnému konaniu, ktorého
dôsledkom bol daňový únik, došlo na začiatku obchodného reťazca v Slovenskej republike u spoločnosti
MD Invest SK s.r.o., ktorá nadobudnutú kávu z od českej spoločnosti ALTCOIN COMPANY s.r.o. ďalej
predala spoločnosti MaxAver s.r.o. za nižšiu cenu, než za akú ju nakúpila. Spoločnosť MD Invest SK

s.r.o. síce podala daňové priznanie za apríl 2020, v ktorom priznala DPH z nadobudnutia tovaru z iného
členskéhoštátu,ktorúsizároveňnavstupeodpočítala,akoajDPHzjehonáslednéhopredaja,avšaktúto
daň neodviedla do štátneho rozpočtu, pretože si ju na vstupe vykryla fiktívnymi nákupmi od spoločnosti
G&O Management s.r.o. v sume 93 386,00 eur tak, že jej výsledná vlastná daňová povinnosť za uvedené
zdaňovacie obdobie bola len 271,07 eur. Nasledujúca spoločnosť MaxAver s.r.o. v podanom daňovom

priznanízaapríl2020priznalaDPHnavýstupeaposkytlatakodpočítaniedanespoločnostiALFA-Rs.r.o.
a tá ďalej žalobcovi, ktorý sa zapojil do podvodného reťazca a ako odberateľ získal neoprávnený daňový
prospech vo forme uplatneného odpočítania DPH z nakúpeného tovaru v sume 36 806,40 eur. Žalobca
tento tovar (kávu) ďalej predal ako intrakomunitárnu dodávku s oslobodením od DPH českej spoločnostiENTRADE Global s.r.o., aby v konečnom dôsledku tovar opäť skončil na Slovensku u nekontaktného
subjektu. Správca dane poukázal na objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho
priamym dodávateľom, ktoré museli byť žalobcovi známe v čase realizácie predmetného obchodu a

ktoré vzbudzovali pochybnosti o tom, že išlo o štandardné obchodné transakcie, resp. naznačovali
indície, ktorým mal žalobca venovať zvýšenú pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu, ktoré samé
osebe nemusia byť v rozpore so zákonom, no vo svojom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom
zapojení do podvodu vedieť mal a mohol.

9. Žalovaný skonštatoval, že od žalobcu bolo možné spravodlivo požadovať, aby bol v priebehu
daňovej kontroly spôsobilý preukázať, že vykonal všetky reálne možné opatrenia za účelom preverenia
obchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode nepodieľal. Je na žalobcovi, aby predložil také
dôkazné prostriedky, ktorými je schopný preukázať opatrenia, ktoré prijal, aby zabránil svojej účasti
na daňovom podvode. Konkrétna forma a obsah samotných opatrení (dôkazných prostriedkov) vždy
závisíodokolnostípredmetnéhoobchodnéhoprípadu.Jevecoupodnikateľskéhosubjektu,abyvzáujme

minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri
dohadovaní obchodných kontraktov sa snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov a
venoval zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného
konania nevznikli pochybnosti, že o podvode vedel, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť
mal a mohol. Žalobca prijal iba také opatrenia, ktoré svojou povahou neboli schopné reálne predísť a

zabrániťjehoúčastinapodvode.Vychádzalibazozistenýchexternýchavšeobecnýchinformácií,pričom
ignoroval celý rad konkrétnych skutočností a indícií, ako napr. neuzavretie obchodnej zmluvy, nízku cenu
tovaru, neznámy pôvod tovaru, nakupovanie novej komodity – kávy len od výhradného distribútora a
ďalšie, ktoré mal v aktuálnom čase k dispozícii, a ktoré, pokiaľ by vykonával svoju ekonomickú činnosť v
dobrej viere, v ňom museli nutne vyvolať pochybnosti o štandardnosti predmetných obchodov. Žalovaný

nepovažoval postup žalobcu za obozretný a opatrný, a preto s prihliadnutím na objektívne okolnosti
považoval za preukázané, že žalobca vedel, resp. vedieť mal a mohol, že sa nákupom a následným
predajom predmetného tovaru zúčastňuje plnení, ktoré sú súčasťou podvodu na DPH.

10. Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu uvedenú v odvolaní pod č. 2. Spoločnosti

zapojené do obchodného reťazca (resp. ich konatelia v kontrolovanom zdaňovacom období B. C. a B.
C., C. D. a E. J.) sa navzájom poznali, mali veľmi úzke vzťahy a obchodovali medzi sebou niekoľko
zdaňovacích období. Žalobca tak mohol mať vedomosť a možnosť komunikovať aj s ďalšími subjektami
v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov a nemôže tvrdiť, že s nimi nikdy nespolupracoval.

11. Žalovaný stručne zopakoval skutkové zistenia a vyvodené závery správcu dane a skonštatoval, že
žalobca sa nemôže spoliehať na to, že ak splnil všetky formálne podmienky na odpočítanie DPH v
zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH, jeho základné právo na odpočítanie DPH nemôže byť
obmedzené ani v prípade, keď reálna existencia plnenia nebola spochybnená. Správca dane v súlade
s princípom boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, zamietol priznanie práva

žalobcu na odpočítanie DPH z dôvodu, že na základe objektívnych skutočností preukázal, že žalobca
mal a mohol vedieť, že sa zapojil do obchodného reťazca spoločností obchodujúcich s tovarom (kávou),
v ktorom prebiehajúce transakcie boli zasiahnuté podvodom na DPH. Platiteľ sa v takomto prípade
musí na účely Smernice považovať za účastníka na tomto podvode bez ohľadu na to, či má alebo
nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci ním uskutočňovaných

zdaniteľných plnení na výstupe. Žalobca sa nemôže dovolávať zásady daňovej neutrality, nakoľko bolo
na základe objektívnych dôkazov preukázané, že o podvodnom konaní mal a mohol vedieť.

12. Žalovaný uviedol, že správca dane na základe rozsiahleho, zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a taktiež vo vzájomných súvislostiach.

Záver správcu dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplynulo, že
plnenie, ktoré žalobca prijal, bolo spojené s podvodným konaním a DPH, ktorú si žalobca odpočítal,
neboladoštátnehorozpočtuodvedená,čímdošloknarušeniuriadnehofungovaniaspoločnéhosystému
DPH. Záver, ktorý zo zistených skutkových okolností správca dane urobil a ustálil, zodpovedá zásadám
logického myslenia a správneho uváženia, je v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní

(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Daňový poriadok“), s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH, ako aj s judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie.Správna žaloba

13. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca v správnej žalobe popísal priebeh administratívneho
konania pred správcom dane, jednotlivé úkony správcu dane a stručne zhrnul jeho skutkové zistenia.

14. Žalobca namietal, že správca dane síce vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak toto sa týkalo prioritne
iných subjektov než žalobcu. Správca dane rozsiahlo zisťoval pôvod tovaru, pričom na základe týchto

zistení prijal podľa žalobcu neodôvodnený záver, že žalobca o podvode na DPH vedel, resp. vedieť
mohol. Pochybenia, ktoré správca dane identifikoval, boli pochybeniami na strane iných subjektov
než žalobcu, pričom správca dane neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vedomosti žalobcu o
týchto pochybeniach a už vôbec nie o účasti na možnom podvodnom konaní. Žalobca poukázal na
to, že reťazec bol vyskladaný správcom dane, ktorý mal k dispozícii úplne iné možnosti a prostriedky
preverovania subjektov než aké má žalobca. Ďalej poukázal na to, že ani správcovi dane sa nepodarilo

skontaktovať niektoré subjekty, a preto je zrejmé, že pokiaľ takéto preverovanie nebol schopný vykonať
orgán verejnej moci, nie je spravodlivo možné požadovať, aby ho vykonal žalobca, ktorý ani pri
vynaložení primeranej starostlivosti nemal možnosť a právne prostriedky preverovať, či boli splnené
podmienky na vyfakturovanie dane tak na strane jeho dodávateľov, ako aj na strane dodávateľov
jeho dodávateľov. Žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o účasti subjektov, ktoré identifikoval správca

dane, čo namietal aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalobca nemal možnosť zistiť, kto
sú dodávatelia jeho dodávateľov, resp. odberatelia jeho odberateľov, pretože zoznam obchodných
partnerov je rozhodne niečo, čo si jednotlivé spoločnosti chránia v rámci obchodného tajomstva. Ak
by spoločnosť sprístupňovala svojim odberateľom zoznam svojich dodávateľov, je viac ako dôvodné
predpokladať, že by nadviazali obchodné vzťahy bez tejto spoločnosti za účelom dosiahnutia vyššieho

ekonomického profitu. Žalobca tvrdil, že pod pojem odborná starostlivosť nemožno subsumovať
povinnosťzískavaniainternýchúdajovainformáciítvoriacichobchodnétajomstvoobchodnýchpartnerov
žalobcu.Súčasťouodbornejstarostlivostimôžubyťpodľažalobculentakéskutočnosti,oktorýchžalobca
mohol a mal vedieť, čo v praxi znamená, že žalobca je povinný poznať svojich priamych obchodných
partnerov, s ktorými spolupracuje, nie však subjekty vystupujúce v rámci reťazca, o ktorých sa žalobca

dozvedel až v priebehu vykonávania daňovej kontroly. Správca dane postupoval nesprávne, keď pričítal
žalobcovi pochybenia iných subjektov, pričom správca dane nepreukázal ani len to, že by žalobca mohol
identifikovať dodávateľa spoločnosti MaxAver s.r.o., ktorým bola spoločnosť MD Invest SK s.r.o., u ktorej
správca dane identifikoval chýbajúcu daň. Správca dane podľa žalobcu len konštatoval, že existuje
riziko, že tovar obieha v karuseli a žalobca sa zúčastňuje transakcií zameraných na vyhýbanie sa DPH.

Správca dane tak postupoval v rozpore s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným
v Rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2010.

15. Podľa žalobcu žalovaný založil napadnuté rozhodnutie aj na „objektívnych okolnostiach“, na ktoré
opakovane poukázal, avšak vôbec sa nevysporiadal s konkrétnou argumentáciou žalobcu v jeho

odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalobca tvrdil, že už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane
namietal postup správcu dane, avšak žalovaný rozhodol o odvolaní čisto formálne, nevysporiadal sa
s argumentáciou žalobcu a len zopakoval nesprávne závery správcu dane. V napadnutom rozhodnutí
žalovaného sa podľa žalobcu nenachádza žiadna konkrétna argumentácia, ktorou by sa žalovaný
relevantne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa

podľa žalobcu nevysporiadal s jeho námietkami proti skutočnosti, že správca dane neuviedol, akým
spôsobom mal žalobca porušiť svoje povinnosti a akým spôsobom mal žalobca konať tak, aby to správca
dane považoval zo dostatočné. Zároveň poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sžf/22/2016 zo dňa 26. apríla 2018.

16. Správca dane nepreukázal vedomosť, resp. možnú vedomosť žalobcu o tom, že by tovar mohol
obiehaťvkaruseli,pričomžalovanýnereflektovalnažiadneznámietokžalobcuanevysporiadalsasjeho
argumentáciou, pričom ani žalovaný nerešpektoval vyššie citovaný rozsudok (Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010, pozn. správneho súdu), na ktorý žalobca poukazoval už
v odvolaní. Žalovaný sa nezaoberal ani argumentáciou žalobcu týkajúcou sa neunesenia dôkazného

bremena správcom dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol obsah odvolania žalobcu, ale
vôbecsanezaoberalžalobcomuvedenoukonkrétnouargumentáciouobsiahnutouvodvolaníanásledne
len zopakoval to, čo bolo uvedené v rozhodnutí správcu dane. Napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa
žalobcu trpí viacerými vadami, ktoré spočívajú najmä v tom, že žalovaný sa nevysporiadal s jednotlivýmiargumentami žalobcu, v dôsledku čoho žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za
nepreskúmateľné.

17. Vo vzťahu k „objektívnym okolnostiam“, ktoré špecifikoval správca dane, a na ktoré sa opakovane
odvolával aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, žalobca uviedol, že sa nejedná o žiadne objektívne
okolnosti, ale o subjektívne špekulácie správcu dane, ktoré nemajú vo vzťahu k oprávnenosti
nároku žalobcu žiadnu relevanciu. Žalobca uvádzal konkrétnu argumentáciu vo vzťahu ku každej
jednej „objektívnej okolnosti“ už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, avšak žalovaný sa touto

argumentáciou vôbec nezaoberal. Žalovaný sa s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k „objektívnym
okolnostiam“ vôbec nevysporiadal a sám žalovaný poukázal na tieto „objektívne okolnosti“ bez toho, aby
vysvetlil, prečo by tieto skutočnosti mohli u žalobcu vzbudzovať pochybnosti o tom, že ide o štandardné
obchodné transakcie, alebo podozrenie, že dané obchody môžu byť poznačené podvodom na DPH.

18.Žalobcanamietal,žežalovanýoprelnapadnutérozhodnutieonesprávnuargumentačnúlíniusprávcu

dane týkajúcu sa cenovej atraktivity tovaru. Správca dane uviedol, že spoločnosť MD Invest SK s.r.o.
nakúpila tovar z iného členského štátu za vyššie ceny ako ceny, za ktoré bol ďalej tovar predávaný
tuzemským odberateľom. Uvedené je podľa žalobcu prejavom svojvôle žalovaného, nakoľko jednak
odignoroval argumentáciu žalobcu o tom, že správca dane nepreukázal ani len to, že by žalobca mohol
mať vedomosť o účasti subjektov identifikovaných správcom dane pri daňovej kontrole. Keďže žalobca

nevedel ani len to, aké subjekty majú mať účasť v reťazci „vytvorenom“ správcom dane, podľa žalobcu
je nereálne, aby mohol mať vedomosť o cene, za ktorú si tovar dodali iné subjekty.

19. Vo vzťahu k personálnemu prepojeniu medzi spoločnosťou ALFA-R s.r.o. a žalobcom a zmene sídla
spoločnosti ALFA-R s.r.o do Belgického kráľovstva, žalobca uviedol, že dané personálne prepojenie

v žiadnom prípade nemá za následok nezákonnosť v rámci obchodných vzťahov. Zároveň neboli
nedostatky vytýkané ani žalobcovi, ani spoločnosti ALFA-R s.r.o. Z rozhodnutia správcu dane a ani
z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, prečo sa predmetné personálne prepojenie má považovať
za „objektívnu okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie,
a vyvolávajúcu podozrenie, že dané obchody môžu byť poznačené podvodom na DPH. Zmena sídla

nastala na základe rozhodnutia zo dňa 21. mája 2020, a preto je táto „objektívna okolnosť“ vo vzťahu
ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu apríl 2020 úplne bez významu. Rovnako je to aj so zmenou
konateľa spoločnosti MD Invest SK s.r.o., nakoľko s touto spoločnosťou žalobca nebol v obchodnom
vzťahu a správca dane nepreukázal ani len možnú vedomosť žalobcu o účasti tejto spoločnosti.

20. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný považovali za „objektívnu okolnosť“ aj to, že konateľom
spoločnosti G&O Management s.r.o. je od 29. júla 2019 je I. B. (Rumunsko), ktorý je bez akejkoľvek
evidencie, a taktiež skutočnosť, že spoločnosť G&O Management s.r.o. dodanie tovaru pre spoločnosť
MD Invest SK s.r.o. nepriznala. Podľa žalobcu sa nemôže jednať o objektívnu okolnosť vzbudzujúcu
pochybnosti,žeideoštandardnéobchodnétransakcie,pretoževprípadespoločnostiG&OManagement

s.r.o nejde o priameho dodávateľa žalobcu. Argumentácia správcu dane žalovaného je podľa žalobcu
nesprávna a nelogická.

21. Skutočnosť, že spoločnosti MD Invest SK s.r.o. a G&O Management s.r.o. sa stali pre správcu
dane nekontaktné, neplnia si svoje povinnosti, zásielky sa vracajú s označením „neprevzaté v odbernej

lehote“ a taktiež, že spoločnosť MD Invest SK s.r.o. deklarovala nadobudnutie tovaru v Slovenskej
republike z iného členského štátu, jeho prepravu však nevedela preukázať a deklarovala následné
dodanie tovaru v tuzemsku, pričom vzniknutú daňovú povinnosť si vykryla odpočítaním dane z fiktívne
vykázaných nákupov od spoločnosti G&O Management s.r.o., čím malo dôjsť k úniku na dani, taktiež nie
je podľa žalobcu „objektívnou okolnosťou“, ale ukážkou postupu správcu dane, ktorý žalobcovi pričítal

pochybenia iných subjektov v jeho neprospech. V neposlednom rade je takýto postup aj v rozpore
s právnou vetou Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C 80/11 a C 142/11
Mahagében Kft. a B. K..

22. Podľa žalobcu je mimoriadne zavádzajúca aj skutočnosť, že konateľ spoločnosti MaxAver s.r.o. E.

J. a pán D., ktorý bol v zdaňovacom období apríl 2020 konateľom spoločnosti MD Invest SK s.r.o., sú
dlhoroční rodinní známi. Žalobca trval na tom, že sa opäť jedná o subjekty mimo priameho obchodného
vzťahu medzi žalobcu a jeho dodávateľom. Aj keby boli menovaní rodinnými známymi, správca dane a
ani žalovaný sa vôbec nezaoberali tým, čo by z tejto skutočnosti malo vyplývať pre žalobcu a ako to maloovplyvniť jeho postavenie a povinnosti, pričom viac ako sporná je aj otázka vedomosti žalobcu o tejto
skutočnosti.RovnakojetoajvprípadetvrdeniaB.C.,žepoznáC.D.aajtvrdeniaC.D.,žepoznážalobcu
apoznáajkonateľov-bratovB.aB.C..Tátoskutočnosťjevovzťahukobchodnýmaktivitámžalobcubez

významu, keďže správca dane ničím nepreukázal ani len možnú vedomosť žalobcu o vzťahu spoločnosti
MD Invest SK s.r.o. k spoločnosti MaxAver s.r.o. Žalovaný sa s touto námietkou taktiež nevysporiadal.

23. Žalobca namietal, že medzi objektívne okolnosti bolo zaradené aj delenie marže medzi žalobcom
a spoločnosťou ALFA-R s.r.o., pričom sa taktiež nejedná o relevantnú „objektívnu okolnosť“, nakoľko

údajné nedostatky neboli identifikované u žalobcu a ani u jeho priameho dodávateľa, spoločnosti ALFA-
R s.r.o. Ani zvyšné dve „objektívne okolnosti“, a síce, že prepravu kávy pre spoločnosť MaxAver s.r.o. z
Bratislavy do Sládkovičova a prepravu tovaru pre žalobcu do EÚ vykonávala spoločnosť EJ group spol.
s r.o., a to, že spoločnosť ALFA-R s.r.o. a žalobca mali spoločnú účtovníčku, v žiadnom prípade nemohli
vzbudiť pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie ani vyvolať podozrenie, že dané
obchody môžu byť poznačené podvodom na DPH.

24. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

25. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca predložením dokladov síce formálne
naplnilzákonnépredpokladypreuplatnenienárokunaodpočítanieDPHzpreverovanýchfaktúrvzmysle
§ 49 a § 51 Zákona o DPH, avšak správca dane v rámci celého preverovaného obchodného reťazca
spoločností zistil narušenie neutrality DPH, t. j. že v predmetnom reťazci chýba daň, a súčasne, že

žalobca o tom mohol vedieť, čo je v rozpore s cieľom a účelom Zákona o DPH, Smernice a rozhodnutiami
Súdneho dvora Európskej únie. Správca dane na žalobcu neprenášal nedostatky konania tretích osôb,
resp. zistené skutočnosti týkajúce sa tretích osôb. Uvedené zistenia, na ktoré správca dane v rozhodnutí
poukázal, vytvárajú celkový obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a spoločnostiach, ktoré
sa ich zúčastnili, o neštandardnosti týchto obchodných transakcií, ktoré vo svojom celku svedčia o

tom, že tieto obchodné transakcie sú zaťažené podvodom na DPH a že v predmetnom obchodnom
reťazci, ktorého súčasťou bol aj žalobca, došlo k narušeniu neutrality DPH. Žalovaný poukázal na
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17. októbra 2017,
ďalej rozhodnutia sp. zn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/16/2010 a sp. zn.
3Sžf/1/2010, ako aj na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-439/04 Axel Kittel a Recolta

Recyyling a tzv. Axel Kittel test. V rámci Axel Kittel testu bolo možné po vyhodnotení všetkých získaných
dôkazov správcom dane na prvé tri otázky zodpovedať kladne, nakoľko v uvedenom prípade boli
nájdené také skutkové okolnosti, ktoré potvrdzujú existenciu reťazca spoločností, v ktorom prebiehajúce
transakcie boli zasiahnuté podvodom na DPH, dôsledkom ktorého došlo k daňovému úniku. Keďže sa
žalobca vedome stal súčasťou tohto reťazca, boli posudzované zdaniteľné obchody žalobcu s týmto

podvodným konaním spojené. V rozhodnutiach správcu dane a aj žalovaného bolo stanovené, kde došlo
k podvodnému konaniu, ktorého dôsledkom bol daňový únik.

26. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že sa zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca mohol vedieť,
že posudzované zdaniteľné obchody môžu byť spojené s podvodným konaním v reťazci spoločností,

ktorého bol súčasťou. V rozhodnutí správcu dane na stranách 15 až 18 (v rozhodnutí žalovaného na
stranách 11 – 12) je poukázané na objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho
priamym dodávateľom, ktoré museli byť žalobcovi známe v čase realizácie predmetného obchodu a
ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné obchodné transakcie, resp. naznačujú indície,
ktorým mal žalobca venovať zvýšenú pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu. Žalovaný následne

vo vyjadrení tieto indície opísal.

27. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že sa zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca mohol vedieť,
že posudzované zdaniteľné obchody môžu byť spojené s podvodným konaním v reťazci spoločností,
ktorého bol súčasťou. Na základe získaných dôkazov poukázal na objektívne okolnosti, resp. indície,

ktorým mal žalobca venovať zvýšenú pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu. K argumentácii
žalobcu žalovaný uviedol, že „objektívne okolnosti“, na ktoré poukázal správca dane samé osebe
nemusia byť v rozpore so zákonom, no vo svojom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení
do podvodu vedieť mal a mohol. Každá indícia posudzovaná samostatne jednoznačne nepreukazujevedomosť žalobcu o tom, že jeho transakcia súvisela s daňovým podvodom, ale posúdením všetkých
indícií vo vzájomných súvislostiach aj s poukázaním na nedostatočnú mieru obozretnosti žalobcu pri
uzatváraní obchodných vzťahov s dodávateľmi možno uzavrieť, že správca dane preukázal, že žalobca

mohol vedieť, že posudzované zdaniteľné obchody môžu byť spojené s podvodným konaním v reťazci
spoločností, ktorého bol súčasťou. Tým bolo kladne zodpovedané aj na štvrtú otázku tzv. „Axel Kittel
testu“. Od žalobcu bolo možné spravodlivo požadovať, aby bol v priebehu daňovej kontroly spôsobilý
preukázať, že urobil všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej situácii urobiť
za účelom preverenia obchodného kontaktu tak, aby sa na možnom podvode nepodieľal. Konkrétna

forma a obsah samotných opatrení vždy závisí od okolností predmetného obchodného prípadu. Žalobca
prijal iba také opatrenia, ktoré svojou povahou neboli schopné reálne predísť a zabrániť jeho účasti
na podvode. Vychádzal iba zo zistených externých a všeobecných informácií, pričom ignoroval celý
rad konkrétnych skutočností a indícií, ako napr. neuzavretie písomnej obchodnej zmluvy s obchodnými
partnermi, nižšia cena tovaru ako cena obvyklá, neznámy pôvod tovaru, nenakupovanie novej komodity
- kávy len od výhradného distribútora a ďalšie, ktoré mal v aktuálnom čase k dispozícii, a ktoré, pokiaľ

by vykonával svoju ekonomickú činnosť v dobrej viere, v ňom museli nutne vyvolať pochybnosti o
štandardnosti predmetných obchodov.

28. K námietke žalobcu v súvislosti s nižšou cenou kávy, za ktorú žalobca túto komoditu nakupoval,
žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí netvrdil, že žalobca mohol mať vedomosť o cene, za ktorú

si tovar dodali iné subjekty v reťazci spoločností. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach na
základe získaných dôkazov (porovnaním cien konkrétneho predmetného tovaru vo faktúrach, ktorými
si jednotlivé spoločnosti predmetný tovar fakturovali a z nákupu ktorého si žalobca uplatnil odpočítanie
DPH) zistili, že spoločnosť MD Invest SK s.r.o. na predchádzajúcom stupni reťazca nakúpila predmetný
tovar z iného členského štátu za vyššie ceny ako boli ceny, za ktoré bol tovar predávaný tuzemským

odberateľom, pričom aj zdôvodnil ako k tomu mohlo dôjsť, čiže nešlo o žiadnu svojvôľu žalovaného.
Nižšia cena kávy ako je cena obvyklá na trhu však bola len jednou z množstva indícií, ktoré v žalobcovi
mohli vyvolať pochybnosti o štandardnosti predmetných obchodov.

29. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správny súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

30. Žalobca v replike zo dňa 30. januára 2023 k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol,
že žalovaný len zopakoval časť argumentácie v napadnutom rozhodnutí, pričom sa nevyjadril ku

konkrétnym argumentom žalobcu. Žalobca v replike prezentoval vlastné hodnotenie objektívnych
skutočností nasvedčujúcich neštandardnosti preverovaných obchodov, ktoré identifikovali daňové
orgány vo svojich rozhodnutiach, a opätovne konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže žalovaný sa podľa jeho názoru
nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu k predmetným objektívnym skutočnostiam. Taktiež

zopakoval, že správca dane a ani žalovaný neuviedli, aké konkrétne opatrenia mal žalobca prijať, aby
sa vyhol svojej účasti na podvode na DPH.

Duplika žalovaného

31. Žalovaný v duplike zo dňa 27. februára 2023 zopakoval vybrané skutkové zistenia správcu dane
a závery daňových orgánov vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu. Doplnil, že každá z objektívnych
okolností, na ktoré poukázal správca dane vo svojom rozhodnutí, ak je posudzovaná samostatne,
nepreukazuje jednoznačne vedomosť žalobcu o tom, že jeho transakcia súvisela s daňovým podvodom,
ale posúdením všetkých „objektívnych okolností“ vo vzájomných súvislostiach aj s poukázaním na

nedostatočnú mieru obozretnosti žalobcu pri uzatváraní obchodných vzťahov s dodávateľmi možno
uzavrieť, že správca dane preukázal, že žalobca mohol vedieť, že posudzované zdaniteľné obchody
môžu byť spojené s podvodným konaním v reťazci spoločností, ktorého bol súčasťou.

32. Žalobca podal k duplike žalovaného vyjadrenie (podanie zo dňa 20. apríla 2023) napriek skutočnosti,

že listom správneho súdu zo dňa 10. januára 2023 bol poučený o tom, že podľa § 106 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) na ďalšie
vyjadrenia už správny súd nemusí prihliadať.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

33. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol

zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna
2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v
Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie
pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/98/2022 vedie na Správnom súde v

Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/98/2022.

34. Správny súd z výpisu z obchodného registra zistil, že po podaní správnej žaloby spoločnosť ALFA-R
FOOD s.r.o., IČO: 36 269 948 (účastník konania pred orgánmi verejnej správy) zmenila právnu formu na
verejnú obchodnú spoločnosť dňa 4. júna 2024, pričom bola následne zrušená bez likvidácie a jej imanie
prevzal ako právny nástupca podľa § 88a ods. 1 Obchodného zákonníka spoločník North Slob Business

SE so sídlom Esker Wood Drive 69, Lucan K78PX45, Írsko po prenesení sídla do iného členského
štátu Európskej únie.

35. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd
podľa § 13 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane

vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože
účastníci konania nežiadali správny súd o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani
iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na
úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 12. decembra 2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. januára

2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

36.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

38. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

39. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

41. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

42. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.44. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

45.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

46. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej

žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu
prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom
a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Žalobca musí v zákonom
stanovenej lehote uviesť žalobné body, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a
právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné, a to v zmysle § 182 ods.

1, písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch
mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Správny
súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci
a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich

činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej
správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové
závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi
a procesnými predpismi.

47. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Správca
danerozhodnutímvyrubilžalobcovirozdielDPHvsume36806,40eurzazdaňovacieobdobieapríl2020.
Rozhodnutie správca dane založil na skutočnosti, že nákupom kávy Jacobs Krönung od dodávateľa
ALFA-R s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, ktorý žalobcovi vystavil Faktúry, sa žalobca zapojil do
obchodného reťazca poznačeného podvodom na DPH v rozpore so zmyslom a účelom Smernice,

pričom o podvode vzhľadom na identifikované okolnosti žalobca vedieť mal. Žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí stotožnil so záverom správcu dane a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

48. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane síce vykonal rozsiahle dokazovanie,
avšak týkalo sa predovšetkým iných subjektov než žalobcu, pričom správca dane pričítal žalobcovi

pochybenia iných subjektov a zároveň neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vedomosti žalobcu
o týchto pochybeniach. Uvedená námietka žalobcu je nedôvodná. Námietka žalobcu smeruje
k rozloženiu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane pri preukazovaní
skutočností rozhodných pre správne určenie dane. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku a aj
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky daňový subjekt preukazuje splnenie formálnych
a hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, pričom je povinný preukázať správcovi dane, že ním
uplatňovaný nárok (odpočet DPH, oslobodenie od DPH a pod.) vznikol a predložiť za tým účelom
správcovi dane potrebné dôkazy. Ak si však daňový subjekt svoju dôkaznú povinnosť splní asprávca dane napriek tomu nadobudne pri preverovaní predložených podkladov od daňového subjektu
pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného nároku, dôkazné bremeno prechádza na správcu dane,
ktorý je povinný vykonať v tomto smere dokazovanie. Svoje pochybnosti o oprávnenosti daňovým

subjektom uplatňovaného nároku je správca dane na podklade vykonaného dokazovania povinný
daňovému subjektu oznámiť kvalifikovaným spôsobom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. K
rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I.
ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, resp. sp. zn. III. ÚS 301/09 zo dňa 16. decembra 2009
nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a

povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil

svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Pochybnosti daňových orgánov a nimi zadovážené

dôkazy musia byť jednak skutočne spôsobilé vyvrátiť daňovým subjektom uplatňovaný nárok a rovnako
daňové orgány nemôžu od daňového subjektu požadovať pri opätovnom prenose dôkazného bremena
preukázanie takých skutočností, ktoré daňový subjekt preukázať nemôže, resp. ktoré je povinný
preukázať práve správca dane v rámci svojho dôkazného bremena.

49. V preskúmavanom prípade žalobca predložil správcovi dane listinné dôkazy a produkoval tvrdenia
o oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, avšak správca dane na podklade ním vykonaného
dokazovania tvrdenia žalobcu kvalifikovane spochybnil a oboznámil žalobcu s existenciou pochybností
v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku. V listine označenej ako „Oboznámenie so skutočnosťami
v priebehu daňovej kontroly“ č. 101941476/2021 zo dňa 14. októbra 2021 (ďalej ako „Výzva“), ktorá

bola žalobcovi doručená dňa 2. novembra 2021, správca dane uviedol svoje pochybnosti o oprávnenosti
žalobcom uplatneného nároku, keď konkrétne a podrobne opísal skutočnosti zistené na základe
ním vykonaného dokazovania (obsiahnuté rovnako aj v Protokole a v rozhodnutí správcu dane)
nasvedčujúce tomu, že obchodné reťazce pri obchodovaní s kávou, do ktorých sa žalobca zapojil, sú
poznačené podvodom na DPH, a to jednak identifikovaním daňového úniku, uvedením skutočností, že

predmetný daňový únik je dôsledkom podvodného konania, pričom posudzované zdaniteľné obchody
žalobcu boli s podvodným konaním spojené a žalobca na základe konkrétnych indícií nasvedčujúcich,
že predmetné obchody môžu byť poznačené podvodom na DPH, mohol a mal vedieť, že zapojením sa
do obchodu s kávou s jeho dodávateľom sa zúčastňuje na daňovom podvode. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania správca dane nespochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov (skutočné

dodanie tovaru), avšak zistil, že v identifikovanom reťazci došlo k narušeniu neutrality DPH, keď jeden
z účastníkov reťazca si nesplnil svoju daňovú povinnosť a neodviedol vybranú daň (spoločnosť MD
Invest SK s.r.o.) a ďalší účastníci reťazca si ju naopak odpočítali za účelom získania zvýhodnenia, čo je
v rozopre s účelom daňového práva Európskej únie. Správca dane preto vo Výzve vyzval žalobcu, aby
pochybnosti o oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH odstránil, a to preukázaním

„aké konkrétne opatrenia prijal v rámci obvyklej obchodnej obozretnosti, aby zabránil svojej i nevedomej
účasti na daňovom podvode“.

50. Žalobca predložil správcovi dane k nákupu kávy od dodávateľa ALFA-F s.r.o. doklady, pričom
skutočná existencia dodaného tovaru nebola sporná. V zásade tak možno skonštatovať, že žalobca

si splnil svoju primárnu dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a splnil
hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH. Správca dane však nadobudol
pochybnosti o oprávnenosti uplatneného práva na odpočet DPH žalobcom napriek skutočnosti, že
hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH podľa Zákona o DPH boli splnené, a to pre nezrovnalosti
v obchodnom reťazci, ktorý na základe ním vykonaného dokazovania identifikoval, a z ktorých vyplynulo,

žeobchodnétransakcievposudzovanomobchodnomreťazcisúpoznačenépodvodomnaDPH.Daňový
podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu
neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom
získania daňového zvýhodnenia (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžfk/76/2020 z 26. októbra 2022). Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že
transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam.
Z ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie platí, že zákaz podvodu a zneužitia

práva predstavujú všeobecné zásady práva Európskej únie, ktoré vplývajú na výklad sekundárnych
noriem práva Európskej únie a vnútroštátnych noriem členských štátov, pričom orgány aplikácie práva
sú povinné na zákaz podvodu alebo zneužitia práva prihliadať aj pri absencii ekvivalentného pravidla
vo vnútroštátnom práve. Všeobecné zásady práva Európskej únie stoja nad sekundárnym právom
a vnútroštátnymi predpismi jednotlivých členských štátov Európskej únie, a teda v oblasti DPH musia

viesť k odopreniu práva pre rozpor s princípmi práva Európskej únie aj napriek formálnemu splneniu
zákonných podmienok. Súdny dvor Európskej únie expressis verbis konštatoval, že ochrany práva sa
nie je možné dovolávať podvodne alebo jeho zneužitím. Pri zistení, že obchod je poznačený zneužitím
práva alebo podvodom, sú orgány jednotlivých členských štátov povinné nepriznať príslušný nárok.
V Rozsudku zo dňa 18. decembra 2014 v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Italmoda
Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že vnútroštátnym orgánom prináleží zamietnuť zdaniteľnej

osobe uplatnenie práva na odpočet DPH, ak aj neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce
takéto zamietnutie, ak sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že zdaniteľná osoba vedela
alebo mala vedieť, že sa podieľala na podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci reťazca
dodaní. Súdny dvor Európskej únie ďalej rozviedol, že ak podvod vo vzťahu k DPH nespáchal samotný
daňový subjekt, právo na odpočítanie DPH je mu možné nepriznať vtedy, ak sa na základe objektívnych

okolností preukáže, že daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH vedel alebo mal vedieť, že sa
nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zakladajúcimi právo na odpočet DPH zúčastní transakcie,
ktorá bola súčasťou podvodu, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný subjekt v dodávateľskom reťazci
(RozsudokSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC189/18GlencoreAgricultureHungaryzo16.októbra
2019). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami práva Európskej únie a fungovania systému DPH

podľa Smernice uplatniť si odpočítanie DPH v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené
podmienky pre jej odpočítanie – t. j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie DPH vo
forme nadmerného odpočtu pri daňovom podvode.

51. Súdny dvor Európskej únie v Rozsudku zo dňa 6. júla 2006 v spojených veciach C-439/04 a

C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling uviedol, že na to, aby mohol byť daňovému subjektu odopretý
nárok na odpočítanie DPH z titulu jeho účasti na daňovom podvode, musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to
na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne
preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode

na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň musí posúdiť, či kontrolovaný
daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, že prijaté
plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (test obvyklej obchodnej obozretnosti (due
diligence) konkrétneho subjektu). Vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti daňového subjektu

na daňovom podvode je možné konštruovať štyri otázky, ktoré musia byť zodpovedané kladne, tzv.
Axel Kittel test: 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento
daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného
konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli
posudzovanézdaniteľnéobchodyspojenéspodvodnýmkonaním,vedelotom,alebomoholamalvedieť

daňový subjekt? Správca dane je oprávnený preverovať celý obchodný reťazec, pričom postačuje, ak
u ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo identifikované podvodné konanie, t. j. nemusí
to byť práve na stupni reťazca medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho prvým dodávateľom.
Axel Kittel test sa totiž týka zodpovednosti tzv. tretích strán, t. j. nie účastníka obchodného reťazca,
ktorý sa na podvode vedome a priamo zúčastňuje, resp. ho sám pácha. Správca dane v preskúmanom

prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne (viď str. 14 až 19 rozhodnutia správcu dane a
bod 6 tohto rozsudku) aj keď systematicky nerozčlenil svoju argumentáciu osobitne podľa jednotlivých
otázok Axel Kittel testu, pričom preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode tým, že sa
zapojil do obchodu, ktorý bol súčasťou riadne opísaného reťazca, v ktorom došlo k daňovému podvodu
(únik na DPH u spoločnosti MD Invest SK s.r.o.), označil a vyhodnotil vykonané dôkazy, popísal z

nich vyplývajúce zistenia, uviedol všetky rozhodné okolnosti, na základe ktorých identifikoval existenciu
daňového podvodu a viacerých okolností, ktoré nasvedčovali tomu, že žalobca o podvode mohol a mal
vedieť (opísané na str. 15 až 18 rozhodnutia správcu dane).52. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné skonštatovať, že dôkazné bremeno pri preukazovaní
účasti na daňovom podvode (vykonanie Axel Kittel testu), vrátane zavinenia kontrolovaného daňového
subjektu (štvrtá otázka Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane (čo správca dane aj splnil), a to

prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie
sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie DPH, ak
preukáže dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti,
že žalobca prijal také opatrenia, aby sa uistil, že prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode (test obvyklej obchodnej obozretnosti - due diligence), však zaťažuje kontrolovaný

daňový subjekt, pričom správca dane prijaté opatrenia musí následne vyhodnotiť (napr. rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26. októbra 2022, bod 51, sp.
zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. apríla 2023, bod 33). Podľa Rozsudku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. apríla 2023 „Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že
správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie
týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto

orgánu (viď rozsudky z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013,
Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body
65 a 68, ako aj z 21.06.2000 12, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).“ Správca dane

vo Výzve vyzval žalobcu na odstránenie pochybnosti o oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na
odpočet DPH, a to preukázaním, že si svojho obchodného partnera preveroval s uvedením konkrétnych
opatrení v rámci obvyklej obchodnej obozretnosti, aby zabránil svojej hoci len nevedomej účasti na
daňovom podvode. Išlo o opätovný presun dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, a to podľa
§ 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na

ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní. Žalobca tak mal možnosť vyvrátiť
záver správcu dane, že sa zúčastnil na daňovom podvode, ak by preukázal, že prijal také vhodné
opatrenia, aby zabránil svojej (hoci len nevedomej) účasti na ňom. Žalobca však na Výzvu správcovi
dane nepreukázal vykonanie takých opatrení, a preto správca dane danú skutočnosť vyhodnotil tak, že
žalobca nepreukázal, že prijal a dodržal rozumné opatrenia, ktoré svojou povahou sú schopné predísť

a zabrániť jeho účasti na podvode, a teda nie je možné tvrdiť, že si žalobca v predmetných obchodných
vzťahoch počínal obozretne a opatrne a konal v dobrej viere. Postup a rozhodnutia správcu dane a
žalovaného, ktorý sa stotožnil so závermi správcu dane a potvrdil rozhodnutie správcu dane, tak sú v
súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

53. Žalobca preto vzhľadom na vyššie uvedené v správnej žalobe nesprávne tvrdil, že správca
dane mu pričítal pochybenia iných subjektov, o ktorých žalobca nemal vedomosť. Správca dane
(a ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí) nevytýkal žalobcovi, že nevykonal hĺbkové preverenie
štruktúry dodávateľského reťazca za účelom zistenia, či obchodovanie s dodaným tovarom od jeho

priameho dodávateľa ALFA-R s.r.o. bolo poznačené daňovým podvodom a ani žalobcovi nepričítal
zodpovednosť za pochybenia iných subjektov (napr. nemožnosť zistenia pôvodu tovaru, nekontaktnosť
spoločnosti G&O Management s.r.o., prevody obchodných podielov v spoločnostiach zúčastnených
v obchodnom reťazci, strata účtovníctva, nesplnenie si daňových povinností inými subjektmi a pod.).
Tieto nezrovnalosti správca dane sám zistil v rámci svojho vlastného dôkazného bremena, ktoré

neprenášal neoprávnene na žalobcu, pričom ich opísal vo Výzve, v Protokole a aj vo svojom rozhodnutí
ako súčasť celkového obrazu o dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktorý vyvolal dôvodnú pochybnosť
správcu dane o oprávnenosti žalobcom uplatneného práva na odpočet DPH z dôvodu, že opísané
skutočnosti nasvedčujú, že žalobca sa v dôsledku svojej nedbanlivosti zapojil do obchodovania, ktoré
bolo poznačené podvodom na DPH. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočností,

ktoré sú potrebné v zmysle vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a súdov
Slovenskej republiky na vykonanie Axel Kittel testu, pričom svoje zistenia spochybňujúce oprávnenosť
žalobcom uplatneného práva na odpočet DPH žalobcovi riadne oznámil prostredníctvom Výzvy
a umožnil žalobcovi vyvrátiť záver, že žalobca mohol a mal vedieť o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že zapojením sa do obchodovania s predmetným tovarom za daných okolností sa zapojí do

podvodu na DPH. Žalobca však svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že postupoval
vzhľadom na dané neštandardné okolnosti s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby zabránil
zapojeniu sa do obchodovania poznačeného podvodom na DPH, neuniesol, a preto správca dane (a
následne aj žalovaný) dôvodne skonštatoval, že žalobca si uplatnil právo na odpočet DPH z Faktúr zadodanie kávy od dodávateľa ALFA-R s.r.o. v rozpore s právom Európskej únie, v dôsledku čoho mu
odpočet DPH nepriznal. Správca dane nevytkol žalobcovi nedostatok vedomosti o účasti konkrétnych
subjektov v dodávateľom reťazci, ale nedostatok náležitej odbornej starostlivosti pri obchodovaní

za neštandardných okolností, čo je v súlade so zákonom a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie a súdov Slovenskej republiky. Správca dane tak postupoval v súlade s Daňovým
poriadkom a aj relevantnou judikatúrou, pričom svoje dôkazné bremeno uniesol a žalobcu, naopak,
nezaťažil preukazovaním takých skutočností, ktoré dôkazné bremeno žalobcu netvoria. Žalobca
by pri uplatnení práva na odpočet DPH mal vedieť objasniť kontrolný mechanizmus vo vzťahu

k posudzovaným dodaniam, t. j. aké opatrenia prijal, aby sa nestal súčasťou podvodného reťazca
spoločností. Bez vykonania kontrolných opatrení za existencie neštandardných okolností sa žalobca
vlastnou nedbanlivosťou zapojil do podvodného reťazca a prevzal na seba riziko účasti na konaní
spojenom s nedovoleným daňovým únikom, ktorého následkom je nepriznanie práva na odpočet DPH.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že námietka žalobcu ohľadom
pochybení správcu dane pri dôkaznom bremene na preukazovanie oprávnenosti uplatneného odpočtu

DPH, nie je dôvodná.

54. K poukazu žalobcu v správnej žalobe na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky správny súd uvádza, že bez toho, aby žalobca konkretizoval ako sú závery uvedené
v daných rozhodnutiach aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci, je takéto

poukázanie bezpredmetné. V správnej žalobe chýba konkretizácia dopadov záverov odkazovaných
súdnych rozhodnutí na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane.
Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne
zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä jeho
blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a

konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výňatky odôvodnení rozsudkov
a konštatácie názorov žalobcu k nim takéto kritériá zďaleka nespĺňajú. Pre úplnosť ale správny súd
uvádza, že mu je známy Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo
dňa 15. marca 2011, na ktorý poukázal žalobca v správnej žalobe v súvislosti s námietkou tvrdeného
nesprávneho rozloženia dôkazného bremena medzi správcom dane a žalobcom, avšak tento rozsudok

sa na predmetnú vec nevzťahuje, keďže sa týka prípadu, keď bol daňovému subjektu zamietnutý
odpočet DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH v
dôsledku nepreukázania skutočností, ktoré netvorili dôkazné bremeno daňového subjektu. V aktuálne
posudzovanom prípade bol žalobcovi zamietnutý odpočet DPH z dôvodu účasti žalobcu na konaní
poznačenom daňovým podvodom, a teda napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím

správcu dane vychádzajú z iného skutkového a právneho základu ako vec, ktorá bola predmetom
posudzovania v odkazovanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

55. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý sa
podľa tvrdenia žalobcu nevysporiadal s jeho konkrétnou argumentáciu v odvolaní proti rozhodnutiu

správcudane,keďsprávcadaneneuviedol,akýmspôsobommalžalobcapostupovaťtak,abytosprávca
dane považoval za dostatočné. Podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné
zistiť, v čom spočíva konkrétne pochybenie žalobcu. Podľa žalobcu taktiež nie je možné z rozhodnutia
žalovaného zistiť, či bol na základe vykonaného dokazovania ustálený záver, že žalobca vedel o tom,
že tovar obieha v karuseli alebo to vedieť mohol, a aké konkrétne skutočnosti viedli správcu dane

a žalovaného k takémuto záveru. Žalobca považoval postup orgánov verejnej správy za formálny.
Správny súd k námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
správcu dane uvádza, že nie je dôvodná. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej
správymôžebyťnepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťaleboprenedostatokdôvodov.Vtejtosúvislosti
správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009,

v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k
nasledovnému záveru: „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj
to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré
sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie

založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so
zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“ Preskúmavané
rozhodnutie žalovaného, ani rozhodnutie správcu dane takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú
zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného vo vzťahuk výroku, ktorým potvrdzuje rozhodnutie správcu dane a taktiež rozhodnutie správcu dane vo vzťahu k
výroku,ktorýmvyrubilžalobcovidaň,obsahujúriadneadostatočnéodôvodnenie,zktoréhojednoznačne
vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, obsahujú vyhodnotenie dôkazov jednotlivo

a aj vo vzájomných súvislostiach. Správca dane a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli
úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali,
zrozumiteľne uviedli podstatné dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru o nesplnení podmienok
na odpočet DPH, a to vzhľadom na identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce daňovému
podvodu. Správca dane na str. 14 až 20 svojho rozhodnutia (bod 6. tohto rozsudku) podrobne uviedol

svoje závery na základe vykonaného dokazovania, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej
súvislosti a vyvodil z nich zrozumiteľné a dostatočné určité závery, ktoré sú v súlade so zákonom,
relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a súdov Slovenskej republiky a rovnako aj so
zásadami logického uvažovania. Rovnako žalovaný na str. 13 až 16 napadnutého rozhodnutia (body
8. až 12. tohto rozsudku) uviedol zrozumiteľné a dostatočne určité vysporiadanie sa s odvolacími
námietkami žalobcu, ktoré majú oporu v zistenom skutkovom stave, rovnako vychádzajú z aplikovateľnej

judikatúry a sú v súlade so zásadami logického uvažovania. Skutočnosť, že žalobca s odôvodnením
rozhodnutia žalovaného (a v zásade aj rozhodnutia správcu dane) nesúhlasí a považuje ho zo svojho
subjektívneho hľadiska za nedostatočné, nie je spôsobilá spochybniť jeho zákonnosť. K dôvodnosti
žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby
uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp.

so zásadami logického uvažovania. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu námietok žalobcu
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri
hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením
vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp.

tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol
dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

56. Pokiaľ žalobca konkrétne namietal, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť,

či bol na základe vykonaného dokazovania ustálený záver, že žalobca vedel o tom, že v obchodnom
reťazci došlo k úniku na dani (spoločnosť MD Invest SK s.r.o.) a predmetný tovar obieha v karuseli,
resp. to vedieť mohol, takáto námietka nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, keďže
žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že už správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na
objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ktoré museli

byť žalobcovi známe v čase realizácie predmetného obchodu a ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že
ide o štandardné obchodné transakcie, resp. naznačujú indície, ktorým mal žalobca venovať zvýšenú
pozornosť, aby sa nestal súčasťou podvodu, ktoré samé osebe nemusia byť v rozpore so zákonom,
no vo svojom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu vedieť mal a mohol.
Takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného správny súd považuje za dostatočné, určité, zrozumiteľné

a logické. Žalovaný a aj správca dane vo svojich rozhodnutiach skonštatovali, že žalobca vzhľadom
na okolnosti prípadu mohol a mal vedieť, že zapojením sa do obchodovania s predmetným tovarom
sa zúčastní na daňovom podvode, teda svoje závery postavili na nevedomej nedbanlivosti žalobcu.
Nesúhlas žalobcu s odôvodnením rozhodnutí daňových orgánov nie je dôvodom pre ich zrušenie
správnym súdom pre nezákonnosť. Správny súd na doplnenie poznamenáva, že odopretie práva

daňového subjektu na odpočet DPH v prípade daňového podvodu je založené na zavinení daného
daňového subjektu. Zavinenie môže byť dané dvomi spôsobmi, a to priamym zavinením daňového
subjektu alebo nepriamym. Pokiaľ si daňový subjekt uplatnil právo na odpočet DPH a zároveň mal
vedomosť o jeho účasti na podvodom konaní, jedná sa o priamu zodpovednosť (to však nebol
predmetný prípad). Pri nepriamom zavinení daňový subjekt nemá vedomosť o podvodnom konaní, no

nesplnil si povinnosť postupovať pri preverení svojho obchodného partnera s náležitou opatrnosťou
a starostlivosťou, teda neoveril si, či nespolupracoval s obchodným partnerom za neštandardných
a podozrivých podmienok. Je totiž povinnosťou daňového subjektu postupovať pri obchodovaní ostražito
a monitorovať obchodné transakcie, do ktorých sa mieni zapojiť, aby mu nemohla byť pričítaná
zodpovednosť za účasť na podvode, o ktorom mal a mohol vedieť, ak by takú starostlivosť a obozretnosť

vykonal. Na odmietnutie práva daňového subjektu na odpočet DPH v zmysle relevantnej judikatúry
postačuje aj nepriame zavinenie, ak sú dané objektívne okolnosti nasvedčujúce tomu, že sa nejedná
o štandardné obchodovanie, a ktoré indikujú, že obchodovanie s daným tovarom môže byť poznačené
podvodom na DPH. Uvedené znamená, že žalobca nemusel vedieť, že obchodovanie je poznačenédaňovým podvodom, avšak vzhľadom na objektívne okolnosti obchodu to vedieť mal a mohol, pričom
postupoval neobozretne a napriek týmto okolnostiam nevykonal také opatrenia, aby predišiel svojmu
zapojeniu sa do „podozrivého“ obchodovania. V prípade nevedomej nedbanlivosti vedomostná zložka

zavinenia nie je prítomná, teda žalobca nemusel vedieť, že obchodovanie s predmetným tovarom je
poznačené podvodom (správca dane, ako už bolo vyššie uvedené, nepožadoval od žalobcu, aby sám
vykonal hĺbkové preverenie svojho dodávateľa a ďalších článkov dodávateľského reťazca, t. j. aby sám
identifikoval daňový podvod, kto ho spáchal, kde a akým spôsobom došlo k úniku na dani a pod.), avšak
jeho vedomosť sa predpokladá, a to práve v dôsledku existencie neštandardných okolností. Správny súd

poukazuje v tejto súvislosti aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/2/2019
z 8. júla 2020, podľa ktorého: „Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého
daňového subjektu preveriť si pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie všetky
„signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období
naznačovať určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu
problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie z pohľadu budúceho

uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v
čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase
spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového
subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej
transakcie, ktorá môže byť posudzovaná z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH.

Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase
obchodného vzťahu, relevantnosť obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a
to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto
indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná, a nie až v čase uplatnenia odpočtu
DPH voči štátu. Len takýmto precíznym a z pohľadu „kontroly“ skutkových okolností veci konkrétnym

zodpovedným prístupom môže daný subjekt správcovi dane preukázať, že nebol a vzhľadom na všetky
okolnostivecinemoholbyťsúčasťoupodvodnéhokonaniaalebozneužitiapráva.Tentozáverkasačného
súdu je súladný aj s názorom ESD vo veci Teleos plc. a spol. (C-409/04), ESD v spojených veciach
Mahagéhen kft a B. K. č. C-80/11 a C-142/11 a s názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku
sp. zn. 4Sžfk/32/2012 zo dňa 27.11.2012. Len takýto zodpovedný prístup daňového subjektu môže byť

východiskom pre uplatnenie jeho účinnej obrany spočívajúcej v tvrdení, že sa na podvode alebo zneužití
práva nepodieľal.“

57. Pokiaľ žalobca vzhliadal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v tom, že neuviedol, prečo
boli opatrenia pri preverovaní obchodnej transakcie nedostatočné a aké ďalšie opatrenia mal žalobca

vykonať za účelom preverenia svojho obchodného partnera, ani uvedenú námietku nemožno podľa
správneho súdu považovať za dôvodnú. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil opatrenia
vykonané žalobcom za účelom zabránenia jeho zapojeniu do obchodovania poznačeného podvodom,
keď na str. 15 uviedol, že žalobca prijal iba také opatrenia, ktoré svojou povahou neboli schopné
reálne predísť a zabrániť jeho účasti na podvode, pričom vychádzal iba zo zistených externých a

všeobecných informácií a ignoroval celý rad konkrétnych skutočností a indícií, ako napr. uzavretie
obchodnej zmluvy, nízka cena tovaru, neznámy pôvod tovaru, nakupovanie novej komodity – kávy len
od výhradného distribútora a ďalšie, ktoré mal v aktuálnom čase k dispozícii a ktoré, pokiaľ by vykonával
svoju ekonomickú činnosť v dobrej viere, v ňom museli nutne vyvolať pochybnosti o štandardnosti
predmetných obchodov. Správny súd považuje odôvodnenie žalovaného v tomto ohľade za dostatočné,

pričom opätovne konštatuje, že len samotný nesúhlas žalobcu s vyhodnotením veci žalovaného
nepostačuje na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nezákonnosť. Rovnako nie je povinnosťou
žalovaného(aanisprávcudane)uvádzaťvosvojichrozhodnutiach(aanivinýchpísomnostiach,napr.vo
výzve podľa § 45 ods. 6 Daňového poriadku) aké konkrétne opatrenia má, resp. mal žalobca vykonať za
účelom preverenia si obchodného partnera tak, aby splnil svoju povinnosť postupovať pri obchodovaní

s náležitou obozretnosťou. Žalovaný a ani správca dane neporušili žiadne ustanovenie zákona, keď
žalobcovi neurčili, resp. neuviedli konkrétne opatrenia, ktoré mal vykonať pre zabránenie svojej účasti
na daňovom podvode. Neuvedenie konkrétnych opatrení v tomto ohľade v rozhodnutiach daňových
orgánov nespôsobuje ich nezákonnosť z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže výber a uskutočnenie
konkrétnych opatrení pre zabránenie účasti na daňovom podvode je vecou (a povinnosťou) žalobcu. Aj

v zmysle ustálenej judikatúry možno skonštatovať, že určenie opatrení, ktoré možno dôvodne požadovať
od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie
neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností
prípadu vo veci samej, pričom toto určenie je na daňovom subjekte (viď rozsudky Súdneho dvoraEurópskej únie vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid z 21. júna 2012, vo veci C-101/16 Paper
Consult z 19. októbra 2017).

58. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že
žalovaný sa podľa jeho názoru nevysporiadal s argumentáciou žalobcu k objektívnym okolnostiam,
ktoré nasvedčovali, že žalobca mal prijať opatrenia pre zabránenie svojej účasti na daňovom podvode.
Žalobca považoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tomto ohľade za formálne, nedostatočné
a všeobecné. Žalobca, navyše, správcom dane identifikované objektívne okolnosti nasvedčujúce

podozrivosti predmetných obchodných transakcií považoval len za subjektívne špekulácie správcu
dane, ktoré nemajú vo vzťahu k uplatnenému právu na odpočet DPH zo strany žalobcu žiadnu
relevanciu. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že uvádzal konkrétnu argumentáciu vo vzťahu ku každej
jednej „objektívnej okolnosti“ už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, avšak žalovaný sa touto
argumentáciou vôbec nezaoberal, pričom svoje závery vo vzťahu k jednotlivým okolnostiam danej
obchodnej spolupráce s jeho dodávateľom uviedol v správnej žalobe (opísané v bodoch 18. až 23. tohto

rozsudku). Rovnako námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného ani v tomto smere nie je
dôvodná. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zistenia správcu dane vytvárajú celkový obraz
o uskutočnených zdaniteľných obchodoch a spoločnostiach, ktoré sa ich zúčastnili, o neštandardnosti
týchto obchodných transakcií, ktoré vo svojom celku svedčia o tom, že tieto obchodné transakcie sú
zaťažené podvodom na DPH, a rovnako aj to, že správca dane poukázal na objektívne okolnosti

obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ktoré museli byť žalobcovi známe
v čase realizácie predmetného obchodu a ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné
obchodné transakcie, resp. naznačujú indície, ktorým mal žalobca venovať zvýšenú pozornosť, aby sa
nestal súčasťou podvodu, ktoré samé osebe nemusia byť v rozpore so zákonom, no vo svojom súhrne
preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu vedieť mal a mohol. Žalovaný v napadnutom

rozhodnutí aj keď stručne, ale zrozumiteľne uviedol, že objektívne okolnosti nasvedčujúce podozrivosti
obchodovania s predmetným tovarom a skutočnosti, že môže byť spojené s daňovým podvodom, je
potrebné chápať v ich celku a nie je možné ich izolovať. Jedná sa o skutočnosti, ktoré keby boli
chápané izolovane tak, ako to v správnej žalobe uvádza žalobca, nie sú v rozpore so zákonom a samé
osebe bez ich posúdenia v celkovom kontexte spolu navzájom by nemohli vyvolať pochybnosť žalobcu

pri obchodovaní. Správca dane a žalovaný však svoje rozhodnutia nezaložili na takomto izolovanom
chápaní jednotlivých objektívnych okolností a odôvodnenie ich rozhodnutí je v tomto ohľade presvedčivé
a vychádza zo zásad logického uvažovania, keďže na poklade vykonaného dokazovania identifikované
okolnosti (str. 15 až 18 rozhodnutia správcu dane) vo svojom súhrne a vzájomnej súvislosti vytvárajú
taký obraz o neštandardnosti predmetných obchodných transakcií, ktorý je spôsobilý vyvolať dôvodné

pochybnosti zodpovedne a obozretne konajúceho daňového subjektu, ktorý by na ich základe mal
vykonať hlbšie než len základné preverenie svojho obchodného partnera, aby sa uistil, že sa nezapojí
do obchodovania poznačeného podvodom na DPH. Správny súd pre úplnosť uvádza, že v danom
prípade sa nejedná o priamu účasť žalobcu na daňovom podvode, a teda z povahy veci správca
dane a žalovaný nemohli vychádzať z priamych, ale len z nepriamych dôkazov. Jednotlivý nepriamy

dôkaz nemôže byť základom pre vyvodenie záveru o nedostatku obozretnosti daňového subjektu pri
obchodovaní, avšak v prípade, ak budú nepriame dôkazy tvoriť ucelený reťazec dôkazov, z ktorých
vzíde jasný obraz, že celkové okolnosti obchodu sú neštandardné, správca dane si splní svoju dôkaznú
povinnosť preukázať nepriamu vedomosť (nevedomú nedbanlivosť) daňového subjektu o účasti na
daňovom podvode, čo bolo aj v posudzovanom prípade. Žalovaný nemusel vo svojom rozhodnutí

osobitnereagovaťnavšetkyizolovanétvrdeniažalobcukjednotlivýmidentifikovanýmokolnostiam(cena
tovaru, štandardné obchodovanie s výhradnými distribútormi tovaru na území Slovenskej republiky,
nová obchodná komodita, nový obchodný partner, e-mailová komunikácia bez uzatvorenia zmluvy
v písomnej forme, atď.) tak, ako to žalobca namieta v správnej žalobe (body 18. až 23. tohto rozsudku).
Žalobcom formulované žalobné body predstavujú len polemiku s argumentáciou daňových orgánov,

resp. vyslovenie nesúhlasu žalobcu so závermi správcu dane a žalovaného a prezentáciu jeho vlastných
názorov izolovane bez zohľadnenia celkového kontextu, čo samé osebe nie je spôsobilé spochybniť
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa konajúci orgán stotožnil s jeho právnym názorom a hodnotením dôkazov. V zmysle
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva orgány verejnej
správy a súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania
a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými
námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vecpodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Správny súd teda nezistil
porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie. Žalobcovi nebola odňatá možnosť náležite skutkovo

a právne argumentovať proti preskúmavaným rozhodnutiam.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného z dôvodov uvedených v správnej žalobe nie je možné zrušiť, a preto s poukazom na § 190

SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

60. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

61. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo

podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho

súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a inépodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.