Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoPr/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2523200115
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:2523200115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Kataríny Krochtovej

a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXXXX, XXX XX D., právne zast.: Mgr. Marcel Kandrik, advokát so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 50 005 871, proti žalovanému: TANKER s.r.o., so sídlom Hlavné
námestie 96/45, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 731 945, právne zast.: Advokátska kancelária SPÁL &
Partners s.r.o., so sídlom Kapitulská 454/12, 917 01 Trnava, IČO: 54 252 601, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
7Cpr/7/2023-138 zo dňa 13.03.2024, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.

II. O d m i e t a odvolanie voči výroku II. rozsudku.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že vo výroku I. určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.01.2023 dané žalovaným
žalobcovi, je neplatné a pracovný pomer žalobcu a žalovaného trvá; vo výroku II. nárok žalobcu na

náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vylúčil na samostatné konanie, v ktorom
bude rozhodnuté aj o trovách tohto sporu.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 55 ods. 1 a 2 písm. a), § 68 ods. 1 až 3 a § 70 Zákonníka práce.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany žiadal,
aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.01.2023 je neplatné a pracovný

pomer žalobcu u žalovaného trvá naďalej. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným mal uzatvorenú
dňa 13.12.2021 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Bola mu vystavená práceneschopnosť, nakoľko
mal problémy s chrbticou. Dňa 16.01.2023 mu zamestnávateľ oznámil porušenie pracovnej disciplíny a
okamžite s ním ukončil pracovný pomer. S týmto skončením pracovného pomeru nesúhlasí, nakoľko má
lekárske posudky a potvrdenia od lekára zo dňa 13.01.2023 a 16.01.2023, pričom žalovaný si nesplnil
povinnosť a nepreradil ho na inú prácu.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.2021 bol medzi
žalobcom a žalovaným dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú s nástupom do práce 13.12.2021 s
miestomvýkonupráceČSTANKER,Nováulica,Trnava.Dňa31.12.2021bolpodpísanýmedzižalobcoma žalovaným dodatok k pracovnej zmluve, na základe ktorého došlo k miestu výkonu práce ČS TANKER
Piešťany, pričom dodatok k pracovnej zmluve platil od 01.01.2022.

5. Ďalej súd konštatoval, že priepustky zo dňa 13.01. a 16.01.2023 dokladujú žalobcove návštevy u
lekára, ktoré sú podpísané B. B. C., všeobecným lekárom pre dospelých.

6. Dňa 13.01.2023 zaslal žalobca žalovanému žiadosť o preradenie na inú prácu podľa ustanovenia § 55
ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, ktorú odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy vykonáva prácu

ako pracovník autoumyvárne. Dňa 12.01.2023 sa podrobil odbornému lekárskemu vyšetreniu chrbtice
v neurologickej ambulancii, pričom bolo zistené, že nie je vhodné, aby túto prácu vykonával, nakoľko
ohrozuje jeho zdravie. Odborný lekársky posudok pripojil k žiadosti a zaslal žalovanému. Zároveň
požiadal žalovaného, aby do pätnástich dní bol prevedený na inú vhodnú prácu.

7. Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 12.01.2023, ktorý je podpísaný B.

B. C., vyplýva, že žalobca je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.

8. Žalobca súdu predložil aj správu B. E. F. zo dňa 09.01.2023, z obsahu ktorej vyplýva, že vzhľadom
na charakter ťažkostí a MMR nález, neurológ B. E. F. doporučuje zmenu pracovnej činnosti.

9. Žalobca súdu predložil aj mailovú komunikáciu zo dňa 12.01.2023, kde v čase o 09:33 hod. písal
žalobca svojmu priamemu nadriadenému a zaslal mu lekársky posudok, na základe ktorého dlhodobo
nemôže vykonávať doterajšiu prácu a zároveň požiadal o preradenie na inú prácu. Dňa 12.01.2023 o
10:30 hod. nadriadený požiadal žalobcu, aby mu do 13.01.2023 predložil potvrdenie od lekára, na akú
prácu je spôsobilý. Zároveň žalovaný upozornil žalobcu, že následne pristúpi k ďalším krokom, ktoré

zabezpečia jeho preradenie na iné pracovisko. Žalobca 13.01.2023 predložil potvrdenie, posudok o
zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, podpísaný B. B. C., kde sú uvedené práce, na
ktoré je spôsobilý.

10. Dňa 16.01.2023 doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, kde ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru je uvedené neospravedlnená absencia, dohodnutá výška odstupného bez nároku.
Z obsahu tejto listiny vyplýva, že zamestnanec vyhlásil, že uzatvorením tejto dohody o skončení
pracovného pomeru sú vysporiadané všetky nároky zamestnávateľa voči zamestnancovi, zároveň
zamestnanec vyhlasuje, že počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ vytváral zamestnancovi

riadne podmienky na plnenie pracovných úloh a počas pracovného pomeru boli dodržiavané všetky
pracovnoprávne predpisy vzťahujúce sa na prácu vykonávanú zamestnancom, ako aj ostatné právne
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane ustanovení upravujúcich zákaz
diskriminácie.

11. Z obsahu písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 25.11.2022 pre súd
vyplynulo, že dňa 25.11.2022 bolo nadriadeným zistené, že žalobca porušuje pracovnú disciplínu,
a to tým, že sa od skončenia práceneschopnosti, t.j. od 16.11.2022 nedostavil do práce za účelom
vykonávania pracovnej činnosti, ani neoznámil dôvod neprítomnosti. Bol upozornený, že sa jedná o
zásadný vplyv na riadne a včasné vykonávanie si pracovných povinností a úloh, bol upozornený, že v

prípade, ak nedôjde k náprave, zamestnávateľ je oprávnený s ním ukončiť pracovný pomer. Porušenie
pracovnej disciplíny bolo žalobcovi doručené dňa 29.11.2023.

12. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti číslo U196505 vyplýva práceneschopnosť žalobcu
od 25.10.2022, pričom od 16.11.2022 je schopný práce. Z informácie o poistencovi vyplýva, že žalobca

bol neschopný práce od 28.11.2022 do 12.01.2023, práce schopný od 13.01.2023.

13. Dňa 16.01.2023 žalobca e-mailom zaslal zamestnávateľovi priepustku na 13.01.2023, kde je
napísané kľud na lôžku.

14. Dňa 16.01.2023 zamestnávateľ doručil žalobcovi písomné upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu, že dňa 13.01.2023
opakovane porušuje pracovnú disciplínu a to tým, že sa od skončenia práceneschopnosti, t.j. od
12.01.2023 nedostavil do práce. Ako to vyplýva z obsahu tejto listiny, toto písomné upozornenie naporušenie pracovnej disciplíny žalobca odmietol prevziať. V mailovej komunikácii zo dňa 16.01.2023 bol
žalobca vyzvaný, aby sa dňa 16.01.2023 najneskôr do 10:45 hod. dostavil do práce.

15. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného
pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa adresovaný zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom z taxatívne stanovených dôvodov, ktoré
sú uvedené v zákone. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže zamestnávateľ so zamestnancom
okamžite skončiť pracovný pomer, je porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Povinnosť

zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu totiž podľa názoru súdu patrí k jeho základným
povinnostiam. Vyžaduje sa, aby išlo o zavinené porušenie povinností zo strany zamestnanca, ktoré
dosahuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Zákonník práce priamo
nedefinuje čo sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru
musí obsahovať dôvod, ktorý musí byť vymedzený jasne, určite a zrozumiteľne a nesmie vzbudzovať
zameniteľnosť s iným dôvodom.

16. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/1899/99: „Dôvod musí byť v
okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody,
ktoré vedú druhého účastníka k tomu, že rozväzuje pracovný pomer a aby bolo zistené, že dôvod
skončenia pracovného pomeru nebude možné meniť.“

17. Súd je toho názoru, že tento výnimočný zákonný inštitút musí spĺňať prísne formálne predpoklady.
Preskúmaním obsahu listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo
dňa 16.01.2023, je súd toho názoru, že dôvod, ktorý je tam špecifikovaný, a to neospravedlnená
absencia v práci, nie je dostatočný, nie je určitý a nie je vymedzený tak, aby ho nebolo možné

zamieňať s iným dôvodom. Argumentácia žalovaného, že špecifikácia absencie žalobcu v práci bola
definovaná v písomnom upozornení o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 25.11.2022, ako aj zo dňa
16.01.2023, nie je dostačujúca. Podľa názoru súdu dôvod skončenia pracovného pomeru musí vyplynúť
z listiny, ktorou sa pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom má ukončiť. Súd dodal,
že v danej veci je táto listina zmätočná. Z jej obsahu totiž vyplýva, že uzatvorením tejto dohody o

skončení pracovného pomeru sú vysporiadané všetky nároky zamestnávateľa voči zamestnancovi. Súd
zdôrazňuje, že je neprípustné, aby zamestnávateľ zároveň na zamestnanca ako na slabšiu zmluvnú
stranu prenášal dôkazné bremeno, že bol poučený a vyhlasuje, že mal riadne vytvorené podmienky na
plnenie pracovných úloh a počas pracovného pomeru boli dodržiavané všetky pracovnoprávne predpisy
vzťahujúce sa na prácu vykonávanú zamestnancom, ako aj ostatné právne predpisy na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane ustanovení upravujúcich zákaz diskriminácie, ako je
to v tejto listine uvedené.

18. Súd je toho názoru, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nebol skutkovo vymedzený dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý ak ide o účastníkov, nemožno dodatočne meniť. A

práve nedodržanie tejto náležitosti má podľa názoru súdu za následok neplatnosť tohto právneho úkonu.
Podľa rozhodnutia R 17/1977 pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí
maťzamestnávateľzistenýdôvodtohtookamžitéhoskončenia,nestačíibapodozrenie,žetentodôvodje
daný.Zisteniedôvodupotomspravidlaniejemožnébezvyjadreniasazamestnancakdôvoduskončenia
pracovného pomeru uplatňovaného zamestnávateľom.

19. Súd prvej inštancie skúmal aj namietané absencie žalobcu v práci tvrdené žalovaným. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/95/2009 zo dňa 29.04.2010:
„Dovolací súd vychádzajúc z doterajšej jednotnej súdnej praxe zdôrazňuje, že hodnotenie intenzity
porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje

1. osoba zamestnanca, 2. funkcia, ktorú zamestnanec zastáva, 3. jeho doterajší postoj k plneniu
pracovných povinností, 4. dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, t.j. či konanie zamestnanca
spôsobilo zamestnávateľovi škodu. Demonštratívny výpočet vyššie uvedených základných kritérií je
rámcom objektívneho posúdenia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny.“ Obdobný záver
vyplýva napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/316/2009 zo dňa 05.08.2010.

20. Súd zdôrazňuje, že iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného
zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou hypotézou, je vždy úlohou súdualebo podľa svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu, aby sám túto hypotézu vymedzil. Je
vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a v
prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri

skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny je rozhodujúce nielen samotné konanie zamestnanca,
ktorým porušil disciplínu, ale prihliada sa aj na ďalšie hľadiská. Skúma sa aj osoba zamestnanca, jeho
postoj k plneniu povinností, situácia, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, následky, ktoré
porušenie disciplíny pre zamestnávateľa malo, či zamestnávateľovi pritom nespôsobil škodu. Jedným
z typických dôvodov skončenia pracovného pomeru je neodôvodnená absencia zamestnanca v práci.

Tento dôvod na skončenie pracovného pomeru bol už viackrát predmetom rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR a súdnu prax v tomto smere možno považovať za ustálenú. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR
vyplýva, že jednorázová absencia zamestnanca v práci spravidla v trvaní jedného pracovného dňa
spravidla nie je takým závažným porušením pracovnej disciplíny, aby bola dostatočná pre okamžité
skončenie pracovného pomeru. Pre naplnenie dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru
je potrebné reťazenie týchto absencií, teda najmä dlhšie trvajúca, prípadne opakovaná absencia, ktorá

však musí byť neospravedlnená. Vopred však nemožno určiť, koľko dní absencie je pre okamžité
skončenie pracovného pomeru dostatočné, a to s poukazom už na spomínané ďalšie hodnotiace kritériá
(obdobne napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/74/2008).

21. Okamžité skončenie pracovného pomeru spravidla nemožno použiť v prípade, ak zo strany

zamestnanca ide o jednorazové porušenie pracovnej disciplíny, kde možno zaradiť aj jednorazovú
absenciu v práci, a to aj v trvaní jednej pracovnej zmeny. Zároveň platí, že vôbec nejde o porušenie
pracovnej disciplíny, ak je táto absencia spôsobená tým, že zamestnanec je práceneschopný, čerpá
dovolenku, či jeho neprítomnosť v práci je potrebné ospravedlniť z iného dôvodu.

22. Zamestnávateľ v danom spore neprítomnosť žalobcu v práci v dňoch 13.01.2023 a 16.01.2023
kvalifikoval ako neospravedlnené absencie v práci. Obsahom súdneho spisu je mailová komunikácia
medzi žalobcom a jeho nadriadeným G. H. I., ktorého súd ako svedka vypočul a ktorý túto komunikáciu
nepoprel. Z tejto komunikácie zo dňa 12.01.2023 v čase o 09:33 hod. vyplýva: „Dobrý deň, v prílohe vám
zasielam lekársky posudok, na základe toho som dlhodobo nespôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, a

preto vás žiadam o preradenie súvisiace so zdravotným stavom.“ Dňa 12.01.2023 o 10:30 hod. G. H.
I. vyzýva žalobcu, aby predložil do 13.01.2023 potvrdenie od lekára, na akú prácu je spôsobilý, aby ho
bolo možné preradiť na inú prácu. Dňa 13.01.2023 žalobca predkladá v zmysle výzvy zamestnávateľa
posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti podpísaný B. B. C., z obsahu ktorého
vyplýva, že je spôsobilý vykonávať práce bez záťaže chrbtice, v klimaticky vyrovnanom prostredí,

striedaním stoj a sed. Zároveň obsahom súdneho spisu sú priepustky od lekára v dňoch 13.01. a 16.01.
Žiadosťou o preradenie na inú prácu zo dňa 13.01.2023 žalobca ako zamestnanec požiadal žalovaného
o preradenie na inú prácu z dôvodu, že nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, nakoľko ohrozuje
jeho život, o čom zamestnávateľovi predložil lekársky posudok o zdravotnej nespôsobilosti na prácu zo
dňa 12.01.2023 podpísaný B. B. C., vrátane neurológa B. E. F. zo dňa 09.01.2023, z obsahu ktorého

vyplýva, že doterajšiu prácu nie je žalobca ako zamestnanec spôsobilý vykonávať. Je z toho zrejmé, že
už dňa 12.01.2023 mal zamestnávateľ vedomosť o tom, že žalobca ako zamestnanec nie je spôsobilý
vykonávať doterajšiu prácu a disponoval tiež lekárskymi posudkami, ktoré mu žalobca zaslal. Žalobca
požiadal žalovaného o preradenie na inú vhodnú prácu postupom podľa § 55 Zákonníka práce. Napriek
tejto skutočnosti žalovaný nevykonal žiadne opatrenia, ktoré mu ukladá § 55 Zákonníka práce vo vzťahu

k preradeniu zamestnanca na inú vhodnú prácu z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Z
výpovede žalobcu na pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že lekársky posudok bolo potrebné vyplniť,
keďže mu bol zaslaný v mailovej komunikácii dňa 12.01.2023, preto deň nasledujúci 13.01.2023 navštívil
ambulanciu svojho ošetrujúceho lekára a požiadal o vyhotovenie lekárskeho posudku, ktorý následne
tak mailom, ako aj poštou zaslal priamo na pracovisko svojho zamestnávateľa. V tejto súvislosti súd

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/1/2017, z ktorého vyplýva, že neprítomnosť
v zamestnaní vyvolaná práceneschopnosťou zamestnanca nie je dôvodom pre okamžité skončenie
pracovnéhopomeru.Neoznámeniepráceneschopnostizamestnávateľovizostranyzamestnancasíceje
porušením pracovnej disciplíny, ale z hľadiska intenzity ho vôbec neskúmal, a to práve preto, že nebolo
jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru.

23. Pokiaľ ide o výpoveď G. J., ktorá uviedla, že zamestnávateľ pri porušení pracovnej disciplíny,
ako aj pri okamžitom skončení pracovného pomeru, postupoval podľa ich interných predpisov, súd
odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/71/2003, podľa ktorého: „Pri hodnotenístupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny teda nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo
svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise hodnotí určité konanie zamestnanca.“
Záverom súd uvádza, že rozhodnutie, či skončiť pracovný pomer a akým spôsobom, je veľmi dôležitým

krokom zamestnávateľa. Vyžaduje preto dôkladné zváženie tohto kroku, a nie unáhlené rozhodnutie.
Následky neplatného skončenia pracovného pomeru môžu byť pre zamestnávateľa vážne, pretože
súdy môžu oprávnene priznať zamestnancovi náhradu mzdy podľa § 79 Zákonníka práce za pomerne
dlhé obdobie. V tomto prípade podľa názoru súdu zamestnávateľ nepostupoval správne, nakoľko už
dňa 12.01.2023 mal vedomosť o nepriaznivom zdravotnom stave zamestnanca a nepreradil ho na

inú vhodnú prácu v zmysle jeho žiadosti. Ust. § 55 a § 56 Zákonníka práce upravuje presný postup
zamestnávateľa pri preradení zamestnanca na inú prácu, ktorý zo strany zamestnávateľa dodržaný
nebol. Z výpovedí svedkov pána I. a pani J. vyplýva, že pre žalobcu, aj keď mali vedomosť o jeho
nepriaznivom zdravotnom stave doloženom lekárskym posudkom a nemožnosti vykonávať doterajšiu
prácu pracovníka autoumyvárky, nemali pre neho na ponuku inú vhodnú prácu. Pani J. súdu uviedla,
že žalobcovi mala byť ponúknutá práca pripravovať štatistiku pre firmu, naproti tomu pán I. uviedol, že

mohol vykonávať obsluhu akejkoľvek čerpacej stanice vo vlastníctve žalovaného.

24. Súd prvej inštancie uzavrel, že zamestnávateľ pri okamžitom skončení pracovného pomeru
postupoval nesprávne. Jednak táto listina nespĺňa formálne náležitosti, keďže tam nie je dostatočne
špecifikovaný dôvod skončenia pracovného pomeru vymedzením presných dní neospravedlnenej

absencie žalobcu v práci. Súd zároveň v tomto rozhodnutí konštatoval nedodržanie postupu u
žalovaného, ktorý mu ukladá Zákonník práce pri preraďovaní zamestnanca na inú vhodnú prácu z
dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Z tohto dôvodu súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a
určil,žepracovnýpomermedzižalobcomažalovanýmnaďalejtrvá,keďžežalobcapožiadal žalovaného
o pokračovanie v pracovnom pomere.

25. Z dôvodu, že súd nemal ustálenú a špecifikovanú náhradu mzdy žalobcu, doloženú výplatnými
páskami, v ktorej časti je potrebné vykonať dokazovanie, nárok žalobcu na náhradu mzdy z neplatného
okamžitého skončenia pracovného pomeru vylúčil na samostatné konanie postupom podľa § 166 ods.
2 CSP, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto súdneho sporu.

26. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania a tiež zamietol
aj ďalšie jeho návrhy ako nehospodárne a neúčelné, a to s poukazom na dôvody rozhodnutia.

27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. l písm. b)

CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), § 365 ods. l písm. d) CSP
(konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), § 365 ods. l
písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností), § 365 ods. l písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 365 ods. l písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

28. V súvislosti s odvolacími námietkami o nesprávnych skutkových zisteniach žalovaný uviedol, že
riadne vyšpecifikoval dôvod jednostranného právneho úkonu smerovaného voči žalobcovi, pričom je

nezameniteľné, že išlo o dôvody neospravedlnenej absencie na strane zamestnanca. Vzhľadom na
skutočnosť, že v dňoch, kedy žalobca nepreukázal, že je práceneschopný alebo existuje iný objektívny
dôvod na jeho strane, mal poskytnúť súčinnosť žalovanému a nastúpiť do práce na pracovisko bez
ohľadu na požiadavku k zmene dovtedajšej pracovnej činnosti.

29. Podľa žalovaného z rozsudku nie je zrejmé, ako súd skutkovo vyhodnotil a odôvodnil riadne
písomne vytýkanú opakovanú neospravedlnenú absenciu z obdobia novembra 2021 u žalobcu v
písomnom upozornení zo dňa 25.11.2021. Žalobcom došlo k opakovanej neospravedlnenej absencii,
ktorá naviac žalobcom nebola akokoľvek skutkovo a dôkazne rozporovaná. Po neospravedlnenej
absencii z novembra 2021 nie je sporné, že žalobca bol opätovne práceneschopný až do 12.01.2022.

Žalobca mal vedomosť z mailovej komunikácie od žalovaného (nadriadeného zamestnanca), že má
najneskôr do 13.01.2022 (obratom) doplniť špecifikáciu pracovných činností. Žalobca jednoznačne mal
a mohol tento pokyn predpokladať ako pokyn na dostavenie sa na pracovisko. Naviac v zmysle § 55
ods. 6 Zákonníka práce sa žalovanému ako zamestnávateľovi kladie za povinnosť vopred prerokovaťso zamestnancom jeho preradenie, pričom ak sa žalobca neospravedlnene nedostavil v dňoch 13. a
16. 01.2022 na pracovisko dobrovoľne, pričom mal vedomosť o tom, že zamestnávateľa neinformoval o
svojej neprítomnosti, kde ho nadriadený zamestnanec p. I. naviac očakával, tak logicky skôr ani nemohol

a ani nevedel žalovaný ako zamestnávateľ legitímne vyhovieť jeho požiadavke na preradenie na inú
prácu.

30. Súd sa nevyporiadal so skutkovými nezrovnalosťami, prečo sa žalovaný po získaní lekárskeho
posudku nedostavil na pracovisko, ak nemal povolený iný dôvod prerušenia práce. Rozporované

priepustky predložené až dňa 16.01.2022 a doručené mailom po osobnom predložení okamžitého
skončenia pracovného pomeru, sú výlučne účelovou reakciou žalobcu. Za týmto účelom žalovaný
navrholvykonaťdôkazy-lekárskesprávyzodňa13.a16.01.2022,ktorémalipreukázaťdĺžkulekárskeho
ošetrenia a potvrdiť jeho účel a pravosť. Žalobca neposkytol v tomto smere súčinnosť tým, že
nezbavil ošetrujúceho lekára povinnosti mlčanlivosti, pričom súd požiadavku žalovaného na zbavenie
lekára mlčanlivosti zriaďovateľom v celom rozsahu odignoroval. Z konania nadriadeného zamestnanca

je nesporné zrejmé, že žalovaný za účelom vyriešenia zmien v pracovnej činnosti nadriadeného
zamestnanca skutočne 13. a 16.01.2022 vyslal na pracovisko. Vedomosť o neprítomnosti žalobcu na
pracovisku nemal a až priamo dňa 13. a 16.01.2022 sa nadriadený zamestnanec dozvedel, že žalobca
sa na začiatku svojej zmeny nedostavil na pracovisko, čo neodôvodnil.

31. Žalovaný okrem právneho úkonu v podobe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
dňa 16.01.2022 žalobcovi adresoval ďalšie dva právne úkony, a to písomné upozornenie, ktorého
obsahom bolo upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny v podobe neospravedlnenej absencie
zo dňa 25.11.2021 a písomné upozornenie na opakované porušenie pracovnej disciplíny v podobe
neospravedlnenej absencie dňa 16.01.2022. Právne úkony žalovaného je potrebné vykladať podľa

obsahu, pričom z obsahov úkonov je zrejmá logická spojitosť medzi prvým a druhým písomným
upozornením, keďže v prvom sa uvádza „porušujete pracovnú disciplínu a v druhom sa odlišne uvádza
„opakovane porušujete pracovnú disciplínu“.

32. Žalovaný formálne určil ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom

neospravedlnenú absenciu, pričom tento úkon nadväzoval na písomné upozornenie, ktoré nadväzovalo
na ďalšie písomné upozornenie. Z gramatického a logického hľadiska je podľa právneho názoru
žalovaného zrejmé, že dôvod neospravedlnená absencia nie je formálne zameniteľný s iným dôvodom,
ktorý naviac žalovaným ani nikdy nebol uvádzaný. Žalovaný v písomných podaniach a vo výpovediach
konzistentne vždy uvádzal, ktoré neospravedlnené absencie zamestnanca sú dôvodom okamžitého

skončenia pracovného pomeru.

33. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, žalovaný namietal aplikáciu
§ 55 a § 56 Zákonníka práce. Ak sa žalobca neospravedlnene nedostavil v dňoch 13. a 16.
01.2022 na pracovisko, kde ho nadriadený zamestnanec p. I. očakával, tak nevedel žalovaný ako

zamestnávateľ legitímne vyhovieť jeho požiadavke na preradenie na inú prácu bez jeho prítomnosti
a doplnenia nevyhnutných informácií (poskytnutia súčinnosti). Súd rovnako odignoroval fakt, že
preradenie zamestnanca bolo možné vykonať operatívne na pracovisku podľa žalobcovho ustáleného
zdravotného stavu, pričom to tak aj žalovaný plánoval urobiť, čo vyplýva z výpovedí svedkov. Žalovaný
rešpektuje zdravotný stav žalobcu, ktorý podmieňuje jeho preradenie na iné vhodné pracovné miesto,

avšak tento postup žalovaným nie je možné vykonať, ak žalobca neposkytne súčinnosť a naviac
permanentne porušuje svoje základné povinnosti v nevyhnutnej prítomnosti na pracovisku.

34. K námietke o nevykonaní navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
žalovaný uviedol, že okrem znaleckého dokazovania navrhoval predvolať všeobecného lekára B. C.,

navrhol doplniť lekárske správy od B. C. k ošetreniu žalobcu dňa 13.01.2022 a 16.01.2022. Tieto
návrhy súd zamietol, pričom podľa názoru žalovaného boli tieto skutočnosti podstatné pre objasnenie
dôvodnosti a pravosti vystavených sporných priepustiek týkajúcich sa žalobcu.

35. Žalovaný tiež namietal porušenie práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti uviedol, že

nedostatočnými a nesprávnymi skutkovými zisteniami súd prvej inštancie vniesol do rozhodovacej
činnosti neakceptovateľnú arbitrárnosť a svojvôľu, nevysporiadal sa s účelovou argumentáciou žalobcu
(najmä, nie však výlučne, so všetkými konkrétnymi skutočnosťami a okolnosťami, ktoré mali mať na
následok neospravedlnenú absenciu, nepresvedčivé, logicky a právne neudržateľné vyporiadanie sa snezodpovedajúcim rozsahom aplikovaných ustanovení Zákonníka práce a citovanej rozhodovacej praxe
na merito veci), čím sa rozsudok stal zmätočný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Súd podľa
žalovaného nerešpektoval zákonnú úpravu, čím porušil ústavný (ako aj civilno-procesný) princíp právnej

istoty.

36. Odvolateľ zároveň dodal, že v prípade, ak by mal odvolací súd za to, že niektoré z ním uvádzaných
odvolacích dôvodov predstavujú tzv. inú vadu konania, žiadal, aby boli takto posudzované.

37. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 16.01.2023 vymedzuje ako dôvod – neospravedlnená absencia, pričom žalobca
takto vymedzený dôvod považuje za neurčitý. Okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa

zákonný znak, kde v zmysle judikatúry sa vyžaduje dostatočne určité a nezameniteľne opísané
konanie zamestnanca majúce za posúdené zamestnávateľom ako závažné porušenie pracovných
povinností podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V podaniach žalovaného sa opakovane
uvádza neospravedlnená absencia v mesiaci november 2022, avšak s dodatočným zaevidovaním
nevyčerpanej dovolenky. Z písomného upozornenia zo dňa 16.01.2023 v porovnaní so samotným

okamžitým skončením pracovného pomeru, vyplýva rozdielnosť dôvodu, pre ktorý žalovaný pristúpil
k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca
vymedzuje z hľadiska dôvodu ako neospravedlnenú absenciu oproti písomnému upozorneniu z toho
istého dňa, kde sa výslovne vymedzuje po skutkovej stránke opätovné porušenie pracovnej disciplíny.
Neospravedlnenú absenciu v práci už zamestnávateľ raz kvalifikoval ako menej závažné porušenie

pracovnejdisciplínyazároveňhozhojildodatočnýmzaevidovanímnevyčerpanejdovolenky,pričomvšak
v poradí druhú domelú absenciu kvalifikoval ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru,
pretože ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nevymedzil opakovanú absenciu, ale
uviedol iba neospravedlnená absencia bez bližšej špecifikácie kedy a v akom čase. Určite ním nemôže
byť opakovaná absencia, pretože o tejto nie je v okamžitom skončení pracovného pomeru ani zmienka.

Relevantné pre konanie na súde prvej inštancie bolo len posúdenie dôvodu, tak ako ho vymedzil
žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru, nie v písomnom upozornení zo dňa 16.01.2023.
Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M
Cdo 2/2008, zo dňa 28.07.2008 a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

39. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že v tomto prípade nemožno hovoriť o nezrozumiteľnosti alebo
nemožnosti ustálenia výkladu prejavu vôle žalovaného pri jednostrannom právnom úkone smerujúcom
k skončeniu pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 16.01.2023 z jediného dôvodu. Žalovaný
konzistentne od počiatku tvrdí, že jediným dôvodom, pre ktorý okamžite skončil pracovný pomer so

žalobcom, bola opakovaná neospravedlnená absencia žalobcu v práci. Žalovaný pritom poukázal
na obsah písomných upozornení, ktoré jednoznačne a nezameniteľne špecifikujú, za aké konkrétne
obdobie mala byť táto opakovaná neospravedlnená absencia žalobcu v práci. Rovnako toto obdobie
potvrdili aj svedkovia p. J. a p. I.. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom
bol jednoznačne jediný dôvod, a to opakovaná neospravedlnená absencia, ako to uviedla aj autorka

tohto obsahu úkonu p. J., pričom vychádzala z opakovanej absencie žalobcu za obdobie november
2022 a január 2023, na ktoré písomne skôr v mene žalovaného upozorňovala žalobcu. Z logiky veci
je zrejmé, že ak išlo v prvom prípade písomného upozornenia dňa 25.11.2022 o neospravedlnenú
absenciu, tak žalovaný dňa 16.01.2023 opakovane písomne upozorňoval na absenciu v práci, ktorá
bola rovnako neospravedlnená. Z obsahu tohto úkonu (písomného upozornenia) zo dňa 16.01.2023

je zrejmá vlastnosť ako neospravedlnenej, tak aj opakovanej absencie. Na základe toho navrhol, aby
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň požadoval náhradu trov odvolacieho konania.

40. V odvolacej duplike žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za účelové, nakoľko

žalovaný sa ním snaží opätovne dodatočne dopĺňať skutkové okolnosti, ktoré sa v okamžitom skončení
pracovného pomeru 16.01.2023 nenachádzajú a poskytuje vlastný výklad okamžitého skončenia
pracovného pomeru v rozpore s jeho gramatickým znením. Žalobca dodal, že sa pridržiava doterajšej
argumentácie. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tentosprávne aplikoval príslušnú právnu úpravu, majúc za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru
žalobcu je neplatné.

41. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal výrok I. napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej

stránke odvolacieho súdu.

42. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, nesprávnymi skutkovými zisteniami, inou vadou konania a nesprávnym
právnym posúdením veci a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku I. vecne správny.

43. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý
obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si

osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu
prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na
zdôraznenie dodáva:

44. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej
stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,
ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,

opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

45.Knámietkenesprávnehoskutkovéhozisteniazvykonanýchdôkazovjepotrebnéuviesť,ževykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.

2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky.

46. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie správne zistil a správne
vyhodnotil obsah listiny zo dňa 16.01.2023, ktorou zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so
zamestnancom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Je nepochybné, že ako dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ktorý vznikol dňa 13.12.2021 a ktorý sa mal skončiť dňom 16.01.2023,

uviedol: „Neospravedlnená absencia“. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že takto vymedzený
dôvod je neurčitý a nespĺňa požiadavku nezameniteľnosti s iným dôvodom. Pri okamžitom skončení
pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný skutkovo vymedziť (ne)konanie zamestnanca, ktoré
viedlo k danému skončeniu pracovného pomeru. V naznačených súvislostiach nepostačuje, že takýto
dôvodbymalbyťvyvoditeľnýazrejmýzpredchádzajúcehoaznámehokonaniazamestnancaanásledne

prijatých opatrení zamestnávateľa. Dôvody, pre ktoré sa končí pracovný pomer, musia byť skutkovo
vymedzené v listine, teda jednostrannom právnom úkone okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, zastáva názor, že konkretizácia presných skutkových
okolností v predmetnej listine zo dňa 16.01.2023 absentuje.

47. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikát R 4/2002 uverejnený v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, z ktorého vyplýva: „Konkretizácia dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru môže byť rôzna; v mnohých prípadoch stačí celkom stručné uvedenie
skutočností, oprávňujúcich na skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom, zhodné v podstate s ichuvedením v Zákonníku práce a zakladajúcich zákonný dôvod na tento disciplinárny postih, ale vždy
tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka, a teda je
dôvodom skončenia pracovného pomeru. Ďalej odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5 Cdo/74/2008, podľa ktorého: „Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť
a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, keď by
sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený“.

48. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že dôvody okamžitého skončenia pracovného
pomeru neboli dostatočne konkrétne. Nie je z nich zistiteľné, kedy malo dôjsť k vytýkaným porušeniam,
ktorých sa mal žalobca dopustiť a kedy sa zamestnávateľ o nich dozvedel, čo je dôležité pre posúdenie
subjektívnejaobjektívnejlehotytýkajúcejsamožnostiuplatneniadanéhodôvoduskončeniapracovného
pomeru.

49. Žalovaný v konaní poukazoval na sled udalostí a na to, že žalobcovi dal upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny za absenciu v novembri 2022 a tiež za absenciu dňa 16.01.2023. Na tomto mieste
je potrebné súhlasiť s názorom žalobcu, že žalovaný sa takýmto spôsobom snažil odstrániť nedostatky
v skutkovom vymedzení dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré sa v samotnej listine
o okamžitom skončení pracovného pomeru nenachádzajú.

50. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach

účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho
posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou
(potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich
skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie
predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

9Cdo/23/2021 z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia
námietka naplnená nebola.

51. V rámci danej odvolacej námietky žalovaný nesúhlasil s aplikáciou § 55 a § 56 Zákonníka práce
súdom prvej inštancie. Tvrdil, že vynaložil všetko úsilie na to, aby s poukazom na zdravotný stav
zamestnanca s ním prejednal preradenie na inú vhodnú prácu. Poukázal na to, že vyslal svojho
zamestnanca v dňoch 13.01.2023 a 16.01.2023 na pracovisko žalobcu, ale zamestnanec mu neposkytol

potrebnú súčinnosť, nebol prítomný v práci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 32. Z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplynulo, že dňa 12.01.2023 žalobca zaslal svojmu nadriadenému lekársky posudok, pričom
nadriadeným bol vyzvaný na doplnenie konkrétnych činností, ktoré by bol spôsobilý vykonávať. Žalobca
dňa 13.01.2023 takýto posudok predložil. Okrem toho, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania,

žalobca bol práceneschopný od 28.11.2022 do 12.01.2023 a zároveň predložil priepustky zo dňa
13.01.2023 a 16.01.2023, ktoré boli podpísané B. B. C.. Žalobca čakal, že zamestnávateľ mu
ponúkne inú vhodnú prácu, k čomu však nedošlo. Na druhej strane sa žalovaný bránil tým, že to so
žalobcom ani nemohol prejednať, lebo ak aj 16.01.2023 žalobca prišiel na vyzvanie zamestnávateľa
na pracovisko, ale potom, čo sa dozvedel o okamžitom skončení pracovného pomeru, odišiel. Podľa

názoru odvolacieho súdu nemožno naznačenú situáciu vykladať v prospech žalovaného, ale je potrebné
ju vnímať v širšom kontexte. Zamestnávateľ totiž neučinil všetko preto, aby zamestnancovi ponúkol inú
vhodnú prácu a aby preradenie na inú vhodnú prácu s ním vopred prerokoval. Nepostačuje argument
o tom, že zamestnávateľ tak chcel učiniť prostredníctvom svojho zamestnanca osobne dňa 13.01.2023
a 16.01.2023. Zamestnávateľ totiž mohol využiť aj doposiaľ zaužívanú elektronickú komunikáciu. Okrem

toho skutočnosť, či zamestnávateľ mal úprimný záujem ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu celkom
jasne nevyplýva zo svedeckých výpovedí p. J. a p. I., ktorých odpovede na danú otázku neboli
konzistentné (na jednej strane to bola štatistika vo firme a na druhej strane obsluha čerpacej stanice).52. V kontexte uvedeného žalovaný tiež namietal, že súd zamietol jeho návrhy na vykonanie
dokazovania aj ohľadom preverenia, aké lekárske vyšetrenie žalobca v dňoch 13.01.2023 a 16.01.2023
absolvoval. V zhode s názorom súdu prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že vykonanie týchto

dôkazov by bolo neúčelné a nehospodárne, a to s poukazom na neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru pre nedostatočné vymedzenie dôvodov skutkovými okolnosťami.

53. Žalovaný súčasne namietal, že nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny žalobcu zo dňa 25.11.2022. Podľa názoru odvolacieho súdu dané

zistenie nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, ktorého ratio decidendi sú založené
na nekonkretizovaní skutkových dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Navyše, ak by
vnovembri2022(od16.11.2022)vzniklažalobcovaprváneospravedlnenáabsenciavprácia16.01.2023
ďalšia absencia, šlo by o opakovanú absenciu, čo nekorešponduje s už beztak chabým skutkovým
dôvodom v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru, v ktorej nie je zmienka o opakovanej
absencii, ale len o „neospravedlnenej absencii“.

54. Odvolateľ predostrel aj odvolací dôvod o porušení práva na spravodlivý proces.

55. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými

dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva
strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,

že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba preto
považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo
ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak
argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako
celok je nepresvedčivé (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017).

Táto odvolacia námietka naplnená nebola. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie náležite zdôvodnil a stranám sporu tak poskytol prehľadnú exkurziu svojich myšlienkových
pochodov pri aplikácii právnych noriem na dokazovaním zistený skutkový stav. V tomto ohľade nemožno
súdu prvej inštancie nič vytknúť.

56. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že v postupe súdu prvej inštancie neidentifikoval ani žiadnu takú vadu
konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

57. Odvolací súd marginálne dodáva, že žalobcov prejav vôle v podobe podania žaloby a uplatnenia
nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru je jednoznačný a znamená snahu aj naďalej

pracovať u žalovaného, a preto aj záver súdu prvej inštancie o ďalšom trvaní pracovného pomeru je
správny.

58. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil ako vecne
správny postupom podľa § 387 CSP.

59. Vzhľadom k tomu, že žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie ako celok, t. j. aj výrok II.
rozsudku, súd posudzoval relevanciu podania odvolania aj voči tomuto výroku II., ktorý má povahu
uznesenia.

60. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

61.Podľa§357CSP,Odvolaniejeprípustnéprotiuzneseniusúduprvejinštancieoa)zastaveníkonania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosťrozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o

návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia,
p) postúpení právomoci do cudziny.

62. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

63. Taxatívny výpočet rozhodnutí súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie, obsahuje
ust. § 357 CSP. Z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, aby bolo možné podať odvolanie aj
voči uzneseniu, ktorým súd vylúčil prejednávaný nárok, resp. jeho časť vyžadujúci si rozsiahlejšie
dokazovanie, na samostatné konanie.

64. Vzhľadom k tomu, že odvolanie žalovaného smerovalo aj voči výroku II. rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorý má povahu uznesenia a proti ktorému ho zákon nepripúšťa, odvolací súd ho odmietol
podľa § 386 písm. c) CSP.

65. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP. V celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (100 %).

66. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).