Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 2Nt/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324010847
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Pajerská
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324010847.2

Uznesenie

Okresný súd Levice, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Simonou Pajerskou, v trestnej veci odsúdeného
A. B., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na
Okresnom súde Levice pod sp. zn. 4T/74/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Leviciach dňa

10.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, návrh odsúdeného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom C., bez prihlásenia bytom C., C. D., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody E., na povolenie obnovy konania, ktoré skončilo rozsudkom Okresného
súdu Levice sp. zn. 4T/74/2023 zo dňa 31.07.2023, právoplatným dňa 31.07.2023, z a m i e t a, pretože
nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený A. B. (ďalej len ,,odsúdený“) podal dňa 20.09.2024 na tunajší súd návrh na povolenie obnovy
konania v trestnej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 4T/74/2023, ktorý
odôvodnil tým, že došlo k novele Trestného zákona, ďalej poukázal na § 34 odsek 3 Trestného zákona.
Bol odsúdený na 5 rokov a 6 mesiacov, čo je pre jeho rodinu likvidačné, je hlavný živiteľ rodiny a týmto
trpí jeho rodina. Chcel poukázať aj na to, že sa ku skutku priznal a oľutoval ho, no napriek tomu bol

odsúdený na takýto „drakonický trest“. Zároveň žiada súd o znalecký posudok, či po zásahu elektrickým
paralyzérom, pod vplyvom alkoholu a ešte v tme dokáže rozlišovať svoje konanie. Ak aj nastriekal
slzotvorný prostriedok do očí príslušníkovi PZ, tak určite nie úmyselne. Nevedel, že je to policajt a mal
obavu o svoj život. Prosí o prehodnotenie výšky trestu, nakoľko je dokázané, že veľké tresty nepomáhajú
k náprave páchateľa, ale naopak. Tiež chcel poukázať na § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, ktorý
bol v jeho rozsudku použitý, ale v novele Trestného zákona je aj tento paragraf upravený. Na základe

uvedených skutočností odsúdený žiada o upravenie rozsudku v jeho prospech.

Obhajca odsúdeného vo vyjadrení zo dňa 12.12.2024 uviedol, že sa pripája k návrhu odsúdeného
a má za to, že takýto návrh je dôvodný. Zároveň uviedol, že poslednou novelou Trestného zákona
zákonodarca umožnil premenu trestu na domáce väzenie aj u odsúdených za zločin, čo je závažnejšia
forma trestnej činnosti. Doposiaľ to bolo možné len odsúdeným za prečin. Vzhľadom na to, že odsúdený

splnil podmienky premeny podľa § 65a Trestného zákona, má za to, že v tomto prípade je na mieste jeho
návrh kvalifikovať aj ako návrh na premenu zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie za splnenia zákonných podmienok, prečítaním na vec
sa vzťahujúcich listinných dôkazov, najmä návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, doplnenia
návrhu obhajcom, odpisu registra trestov, lustrácie v súdnom registri STA, lustrácie v Centrálnej

evidencii správnych deliktov a priestupkov, zároveň súd oboznámil aj podstatný obsah pripojeného spisuOkresného súdu Levice sp. zn. 4T/74/2023, z neho najmä obžalobu, zápisnicu o hlavnom pojednávaní
a rozsudok.

Zodpisuregistratrestovsúdzistil,žeodsúdenýboldeväťkrátsúdnetrestaný,priestupkovoprejednávaný
a sankcionovaný bol 17-krát.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/74/2023 vyplývalo, že odsúdený bol právoplatne
uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/74/2023 zo dňa 31.07.2023, právoplatným

dňa31.07.2023,prezločinútokunaverejnéhočiniteľapodľa§323odsek1písmenoa),odsek2písmeno
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený skorší
výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/94/2022 zo dňa 05.06.2023, právoplatným
dňa 05.06.2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že predmetný skutok spáchal, ako mu bol kladený za vinu
v obžalobe. V celom rozsahu trvá na podanom návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 4T/74/2023 čo do viny nie, ale čo do výroku o treste.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že vzhľadom na zmeny v ukladaní trestov po
novele Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť dňa 04.08.2024 má odsúdený za to, že v prípade,
ak by súd povolil obnovu konania, by takýto trest mohol byť súdom za splnenie podmienok uložený
na úrovni 4 rokov a 5 mesiacov. Zároveň chce odsúdený uviesť, že do dnešného dňa má z trestu

odňatia slobody 5 rokov a 6 mesiacov vykonaných celkovo niečo málo cez 31 mesiacov, a zároveň chce
uviesť, že sa odkazuje aj na stanovisko NS SR zo dňa 26.11.2013 sp. zn. Tpj 44/2013, kde Najvyšší
súd vyložil nález Ústavného súdu pod sp. zn. ÚS 106/2011, ak súd v trestnom konaní vydá rozsudok
na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratí účinnosť za podmienky nadobudnutia právoplatnosti
nového právneho predpisu strata účinnosti takého právneho predpisu alebo jeho časti alebo niektorého

ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovenia Trestného poriadku. Zároveň uviedol, že
ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú
skutku alebo osoby páchateľa. Oproti tomu ustanoveniu § 93 odsek 1 zákona č. 314/2018 (nové znenie
zákona) o konaní pred Ústavným súdom je vymedzený dôvodom zmeny právneho stavu vo vzťahu
k ustanoveniu § 394 odsek 1 Trestného poriadku, ide o osobitnú úpravu lex specialis aj keď aplikačne

nadväzujúcu.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Levice v záverečnom návrhu vzhľadom na vykonané dokazovanie
navrhla, aby súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku, skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1

až 3 je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125
odsek 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti
alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Súd po oboznámení so spisom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/74/2023, zabezpečených listinných
dôkazov, ako aj samotného návrhu odsúdeného, po vyjadrení procesných strán na verejnom zasadnutískúmal, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s
ustanovením § 394 Trestného poriadku.

Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových
zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie
je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel v pôvodnom
konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu

(R 10/1976).

V konaní o povolenie obnovy konania sa súd obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti
alebo dôkazy uvedené v § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Skutočnosťou predtým neznámou sa
rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, alebo ktorý môže mať vplyv
na zistenie skutkového stavu veci, a ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred

rozhodnutím, ktorého sa obnova týka. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba
zvyčajne preukazovať novými dôkazmi (naplnenie prvej podmienky k povoleniu obnovy konania). Na
povolenie obnovy konania je však tiež potrebné zistiť, či nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme samy osebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodňujú iné
rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k

závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu bol v zrejmom rozpore s účelom
trestu (druhá podmienka k povoleniu obnovy konania).

Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku však nie je revízia pôvodného
trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým

ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a
dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať (revízia pôvodného rozhodnutia
a predchádzajúceho mu konania prichádza do úvahy pri podaní dovolania, ak sú splnené zákonné
podmienky pre uplatnenie tohto, od obnovy konania odlišného mimoriadneho opravného prostriedku).

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, nejde o ďalší riadny opravný prostriedok, ako je
to napríklad pri odvolaní, teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je
prípustný iba vo výnimočných prípadoch.

Súd po vykonanom dokazovaní nezistil žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by vyšli najavo

dodatočne, po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/74/2023,
teda neboli súdu skôr známe, a ktoré by následne v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku
odôvodňovali povolenie obnovy konania.

Odsúdený napadol pôvodné rozhodnutie z dôvodu, že novelou Trestného zákona, platnou od

15.03.2024 a účinnou dňom 06.08.2024, došlo k strate účinnosti právneho predpisu resp. jeho časti
podľa § 125 odsek 3 ústavy voči rozsudku, ktorým bol uznaný vinným, a tento doposiaľ nebol vykonaný,
pričom mu bol oproti súčasnej právnej úprave uložený neprimeraný trest, o ktorého zmenu, z dôvodu
toho času miernejšieho postihu za rovnaký skutok, usiluje.

K tvrdeniu odsúdeného, že vzhľadom na novelu Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť dňa
06.08.2024, a s tým súvisiacu zmenu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému
uložený rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/74/2023 zo dňa 31.07.2023, právoplatným
dňa 31.07.2023, a ktorý bol odsúdenému uložený podľa Trestného zákona pred účinnosťou novely,
súd konštatuje, že úmyslom zákonodarcu v súvislosti s novelizáciou Trestného zákona účinného od

06.08.2024 nebolo prehodnocovanie každého právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, ktorý
bol uložený podľa platných a účinných predpisov do 06.08.2024. Uvedené vyplýva aj z prechodného
ustanovenia § 438k odsek 7 Trestného zákona, ktorý upravuje právnu situáciu v prípade, že došlo
k právoplatnému uloženiu trestu pred účinnosťou novely Trestného zákona za čin, ktorý už nie je
definovaný ako trestný čin.

V danom prípade sa nejedná ani o prípad vyplývajúci z ustanovenia § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného
poriadku, keďže Ústavný súd Slovenskej republiky nevyslovil nesúlad žiadneho z ustanovení Trestného
zákona, ktoré bolo aplikované na trestný čin, za ktorý bol odsúdený uznaný vinným v pôvodnom konaní,s Ústavou Slovenskej republiky, pričom len samotná zmena príslušných ustanovení Trestného zákona
v čase po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vyhláseného v pôvodnom konaní nie je dôvodom
na povolenie obnovy konania, ak zákon neustanovuje inak. Pokiaľ ide o aplikáciu neskoršieho, pre

páchateľa priaznivejšieho zákona, zo znenia ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona vyplýva, že
trestnosť činu sa posudzuje a trest na ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v
čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Z uvedeného vyplýva,
že neskorší zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, možno použiť len do vyhlásenia rozsudku v danej

veci.Pretovkonaníopovolenieobnovykonaniaakomimoriadnehoopravnéhoprostriedkunemožnobez
relevantných nových dôkazov či nových skutočností súdu skôr neznámych (ktoré odsúdený nepredložil)
nanovo posudzovať trestnosť činu či primeranosť trestu uloženého v pôvodnom konaní.

Ku argumentácii odsúdeného ohľadne primeranosti trestu a zásadnému vplyvu trestu na jeho rodinu
súd uviedol, že podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ide o primárnu zásadu, podľa ktorej je účelom
trestu ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu, vyjadrená vo forme represie. Okrem odplaty
odsúdenému ide spoločnosti vo vyjadrenom treste aj o jej ochranu, teda o zabránenie v páchaní

trestnej činnosti a, samozrejme, o prevenciu, a to v podobe individuálnej prevencie, t. j. pôsobenia na
odsúdeného sankciou tak, aby v budúcnosti viedol riadny život, ako aj vo forme generálnej prevencie,
t. j. pôsobenia trestu smerom k ostatným členom spoločnosti tak, aby jednoznačne vnímali, že za
porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení. Samotným uloženým trestu páchateľovi
trestného činu sa nepriamo postihne i jeho rodina a jemu blízke osoby, ak sú závislé od jeho príjmov,

starostlivosti alebo ostatného zabezpečenia rodiny, či ak sú narušené citové väzby. Preto nie je možné
zabezpečiť, aby sa trest uložený odsúdenému nedotkol aj jeho rodiny a blízkych osôb.

Pre úplnosť súd poznamenal, že uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť
rokov a šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nie

je v zrejmom nepomere k závažnosti spáchaného činu alebo k pomerom páchateľa, alebo v zrejmom
rozpore s účelom trestu. Trest odňatia slobody bol uložený na samej spodnej hranici trestnej sadzby
určenej podľa zásad ukladania súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona
(v pôvodnom konaní súd zohľadnil skutočnosť, že odsúdený už bol v minulosti odsúdený za zločin,
a teda horná hranica trestnej sadzby sa zvyšovala). Trest odňatia slobody má konkrétne hranice trestnej

sadzby určené v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, podľa toho o aký trestný čin
ide, prípadne v akej alternatíve bol spáchaný. Dôvodom obnovy konania nemôže byť len neprimeranosť
trestu pociťovaná odsúdeným ako prísna, ak bol trest ukladaný v rozmedzí určitej trestnej sadzby.

Súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky obnovy konania uvedené v §394 Trestného poriadku.

Vzhľadom na vyššie popísané dôvody a absenciu podmienok obnovy konania súd návrh odsúdeného
na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať do 3 (troch) pracovných dní odo
dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp. zn. 2Nt/52/2024. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd

v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.