Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106495
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106495.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX, XXX XX C., t.č. Ústav na výkon
trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 670/19, 920 41 Leopoldov, proti
žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom Hviezdoslavova 6, 011 00 Žilina,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA-111703/18509/2023-146798/2023 zo dňa
11.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, kancelária Žilina č.
KaZA-111703/18509/2023-146798/2023zodňa11.decembra2023 zrušuje avecvraciažalovanému
na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 16.09.2023, doručenou žalovanému dňa 19.09.2023, žalobca požiadal
o poskytnutie právnej pomoci pre vec – žalobu proti ÚVTOS Leopoldov proti ľudsko-právnemu zásahu
zamedzovaním priestorovej orientácie počas eskorty, ktorú mal žalobca podať v zákonnej lehote
Krajskému súdu v Bratislave, ktorým mala byť vec postúpená Správnemu súdu v Bratislave. K žiadosti

žalobca nedoložil žiadne listiny s tým, že Centrum právnej pomoci si ich má vyžiadať od súdu, pretože
žalobca nemá kópie. Uviedol, že žaloba bola podaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
24C/3/2023.

2. Žalovaný následne požiadal Správny súd v Bratislave žiadosťou zo dňa 20.09.2023 o zaslanie
správnej žaloby žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Po opakovaných výzvach a po
vydaní rozhodnutia č. KaZa-111703/18509/2023-124099/2023 zo dňa 17.10.2023 o prerušení konania

podľa § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Správny poriadok“) v spojení so zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní
právnej pomoci“) bola následne žalovanému doručená správna žaloba proti inému zásahu orgánu

verejnej správy, ktorá bola žalobcom podaná dňa 21.06.2023 na Krajský súd v Bratislave, ktorý ju
následne postúpil Správnemu súdu v Bratislave a upovedomil o tom žalobcu.3. O žiadosti žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KaZa-111703/18509/2023-146798/2023 zo
dňa 11.12.2023 podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci v spojení so Správnym
poriadkom a Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci tak, že žalobcovi nepriznal nárok na

poskytnutie právnej pomoci. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že je zrejmé, že žalobca
podal dňa 21.06.2023 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej
správy – proti ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pričom správna žaloba bola následne postúpená Správnemu
súdu v Bratislave. Podstatou žaloby je to, že v dňoch 13.02.2023, 28.02.2023 a 12.05.2023 bol
v rámci eskortovania mimo ÚVTOS spútaný a boli použité prostriedky na zamedzenie priestorovej

orientácie. Tento iný zásah má byť formalizovaný v podobe dodatkov k denným rozkazom riaditeľa
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov pre rozdelenie služieb. Žalovaný poukázal na ust. § 256 zákona č. 162/2015
Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) so záverom, že formálne
náležitosti správnej žaloby sú splnené len pri zásahu zo dňa 12.05.2023, a to z dôvodu dvojmesačnej
prekluzívnej lehoty (správna žaloba podaná až dňa 21.06.2023). Žalobca podľa žalovaného okrem
tvrdenia o neopodstatnenosti zásahu a odkazu na stanoviská Výboru ministrov členských štátov EÚ,

Výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na
stanoviská verejného ochrancu práv neuviedol, v čom považuje zásah za nezákonný a neoznačil
dôkazy na podporu svojich tvrdení. V rozhodnom čase príslušníci ZVJS mali oprávnenie na použitie
prostriedkov, teda to bolo v súlade s právnou úpravou. Stanoviská, na ktoré sa žalobca odvolával,
mali odporúčací charakter a nie sú spôsobilé privodiť záver o rozpore postupu s právnym poriadkom.

Pripomienky, na ktoré poukazoval žalobca, zákonodarca akceptoval, a s účinnosťou od 01.07.2023
upravil a individualizoval podmienky používania prostriedkov na zamedzenie priestorovej orientácie
(nové znenie § 31 ods. 2 a § 37a zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení
neskorších predpisov po novele zákonom č. 187/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001
Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov). V čase napadnutého zásahu

platila predchádzajúca právna úprava a ani žalobca netvrdil, že by postup ZVJS bol v rozpore s vtedy
účinným zákonom. Žalobca neprodukoval tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru
o nezákonnosti zásahu pri eskorte dňa 12.05.2023 a žalobca ani neoznačil dôkazy na podporu svojich
tvrdení, pričom v tejto súvislosti odkázal žalovaný aj na ust. § 27 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého správny
súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia

orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia
§ 192, § 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a 2 písm. a). Podľa žalovaného nebola splnená podmienka, že
spor nie je zrejme bezúspešný, preto sa žalovaný už nezaoberal tým, či sú splnené ostatné v zákone
o poskytovaní právnej pomoci vymedzené podmienky pre priznanie právnej pomoci.

Správna žaloba - žalobné body

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že jeho príjem nepresahuje 1,4-
násobok sumy životného minima, nemá žiadny majetok a v dôsledku toho nemá finančné prostriedky

na úhradu trov právneho zastúpenia zvoleným advokátom/advokátkou. Nejde o zrejmú bezúspešnosť
sporu, lebo ako oprávnená osoba vypracoval žalobu, ktorá obsahuje všetky zákonné obsahové
náležitosti a doručil ju v zákonnej lehote príslušnému súdu. Tieto všetky skutočnosti preukázal
vyplneným a podpísaným tlačivom s prílohami a vo výsledku splnil všetky zákonné podmienky podľa
§ 6 ods. 1 písm. a) až písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Žalovaný bol a je povinný

rozhodnúť o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci určením advokáta/advokátky, pretože
nesprávne právne posúdil svoju zákonnú právomoc podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci
vo vzťahu k posudzovaniu splnenia/nesplnenia zákonnej podmienky o vylúčení zrejmej bezúspešnosti
sporu. Podľa žalobcu posudzovanie predmetu žaloby, ktorým je napadnuté rozhodnutie/opatrenie/iný
zásahozamedzenípriestorovejorientáciepočaseskort,prináležívýlučnesúdu.Žalovanémuprináležalo

posúdiťvýlučneprávnuskutočnosť-úlohu/otázkuohľadomne/dodržanialehotynapodaniežaloby,ktorá
dodržaná bola, a ne/dodržanie obsahových náležitostí žaloby, ktoré dodržané boli, a čo nespochybňuje.
Výlučne Správny súd v Banskej Bystrici (správne v Bratislave pozn. správneho súdu) môže rozhodnutím
rozhodnúť výrokom, či žaloba je alebo nie je dôvodná/opodstatnená, a teda či žalovaného opatrenie
na zamedzenie priestorovej orientácie počas eskort bolo alebo nebolo zákonné a proti ľudsko-právne.

Žalovaný je podľa žalobcu v dôsledku uvedeného zodpovedný za porušenie všetkých svojich povinností
záležitosť vybaviť svedomite, zodpovedne, postupovať a rozhodnutím rozhodnúť výrokom v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi v zmysle Správneho poriadku v znení neskorších predpisov a tým
za porušenie ľudského/základného práva žalobcu na prístup na súd, a zároveň na právnu pomocod začiatku súdneho konania o žalobe, garantovaného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a ods. 4 a čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Zároveň si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Poukázal na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu SR (sp. zn. 3Svk/10/2022), v zmysle ktorej

záver o zrejmej bezúspešnosti sporu môže byť jedným z dôvodov zamietnutia žiadosti o poskytnutie
právnej pomoci. Zákon o poskytovaní právnej pomoci v § 8 len príkladmo uvádza, na čo je potrebné
prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. Všeobecne možno skonštatovať, že o zrejmú
bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu
vo veci požadovanej právnej ochrany nemôže byť vyhovené, pričom odôvodnenie záveru posúdenia
zrejmej bezúspešnosti sporu vždy vyplýva z konkrétnych okolností prípadu. Nie je teda možné súhlasiť

so žalobcom, že žalovaný mal v rámci § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci oprávnenie posúdiť
výlučne včasnosť podania správnej žaloby, ku ktorej žiadal priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Úlohou žalovaného bolo práve aj posúdiť, či vec (spor) nie je zrejme bezúspešná, teda či už na
základe prima facie pohľadu je zrejmé, že žalobcovi vo veci požadovanej právnej ochrany nemôže byť
vyhovené. V čase zásahu proti žalovanému zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody bolo

umožnené použiť prostriedok na zamedzenie priestorovej orientácie alebo na utajenie fyzickej identity
pri eskortovaní alebo predvádzaní obvineného alebo odsúdeného alebo dodávaní osoby aj preventívne
ako prostriedok obmedzenia pohybu, a to aj bez splnenia podmienok uvedených v § 34 až 37a. O ich
použití vopred rozhodne riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru. Pokiaľ teda v danom čase
namietaný iný zásah bol oprávnený podľa vtedy účinnej právnej úpravy (zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore

väzenskej a justičnej stráže), je potrebné rešpektovať zásadu prezumpcie ústavnosti zákona, a teda
rešpektovať zákonnosť daného zásahu podľa vtedy účinnej právnej úpravy. Ak v danom čase nebola
konštatovaná protiústavnosť zákona, podľa ktorého k namietanému zásahu došlo, nemôže ani napríklad
správny orgán (ale ani súd) učiniť záver o jeho neúčinnosti a neaplikovať ho. Navyše podľa § 27 ods.
3 SSP posudzovanie účelnosti a vhodnosti opatrenia správneho orgánu je v právomoci práve tohto

správneho orgánu, teda v danom prípade konkrétneho ústavu na výkon trestu. Keďže už pri zbežnom
posúdení bolo viditeľné, že namietaný zásah bol realizovaný v rámci oprávnení, daných vtedy účinnou
právnou úpravou, nebolo tak možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu a priznať nárok na poskytnutie
právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti inému zásahu. Na tom nemôže nič zmeniť ani neskoršia
novelizácia právnej úpravy, keďže tá má účinky pro futuro. V doplnení vyjadrenia žalovaný poukázal

ešte na argumentáciu v rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/144/2022-102 zo
dňa 27.03.2024.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

6. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a správny súd nezistil dôvody
na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP. Správny súd preto rozhodnutie
vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 26.02.2025. Oznámenie o mieste
a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 05.12.2024
do 27.02.2025

7. Správny súd preskúmal všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, v rozsahu
a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je
dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a podľa odseku 4 tohto
ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

8.Podľa§6ods.1zákonaoposkytovaníprávnejpomoci;fyzickáosobamáprávonaposkytnutieprávnej
pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.9. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu
centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je
žiadateľschopnýoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,ktorésúdôležiténazistenieskutkového

stavu.

10. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým nebol žalobcovi
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci iného zásahu orgánu verejnej správy z dôvodu
zrejmej bezúspešnosti veci.

11. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa
16.09.2023, doručenou žalovanému dňa 19.09.2023, požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci
zásahu zo strany ÚVTOS a ÚVV Leopoldov v súvislosti so zamedzovaním priestorovej orientácie počas
eskort. Podstatou žaloby je to, že v dňoch 13.02.2023, 28.02.2023 a 12.05.2023 bol v rámci eskortovania
mimo ÚVTOS a ÚVV spútaný a boli použité prostriedky na zamedzenie priestorovej orientácie. Tento

iný zásah mal byť formalizovaný v podobe dodatkov k denným rozkazom riaditeľa ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov pre rozdelenie služieb. Žalovaný vyhodnotil s poukazom na ust. § 256 SSP, že formálne
náležitosti správnej žaloby sú splnené len pri zásahu zo dňa 12.05.2023, a to z dôvodu dvojmesačnej
prekluzívnej lehoty (správna žaloba podaná až dňa 21.06.2023). Podľa žalovaného žalobca okrem
tvrdenia o neopodstatnenosti zásahu a odkazu na stanoviská Výboru ministrov členských štátov EÚ,

Výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na
stanoviská verejného ochrancu práv neuviedol, v čom považuje zásah za nezákonný a neoznačil dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Podľa žalovaného príslušníci ZVJS mali oprávnenie na použitie prostriedkov,
teda ich použite bolo v súlade s právnou úpravou, ktorá bol až následne zmenená. Žalobca podľa
žalovaného neprodukoval tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti

zásahu pri eskorte dňa 12.05.2023 a ani neoznačil dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa žalovaného
nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, preto sa žalovaný už nezaoberal tým, či
súsplnenéostatnév zákoneoposkytovaníprávnejpomocivymedzenépodmienkyprepriznanieprávnej
pomoci. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo na základe správnej žaloby žalobcu
posúdiť, či žalovaný pri vyhodnocovaní zrejmej bezúspešnosti sporu neprekročil medze a hľadiská

správnej úvahy danej zákonom o poskytovaní právnej pomoci.

12. V súvislosti s vyhodnocovaním podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona
o poskytovaní právnej pomoci v spojení s § 8 tohto zákona) a limitmi pre vyhodnotenie tejto podmienky
v rámci správnej úvahy žalovaného, poukazuje správny súd na ustálené závery judikatúry, konkrétne na

závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017, podľa ktorého: „Pozitívny
záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje i
prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom
je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne

služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát
potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným
osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto
forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v
prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok

poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/
zákona č. 327/2005 Z.z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania
vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba
považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o
zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať

dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva
uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ
vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom
konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného
prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku

„zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide
o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať právne následky pre
vyššie uvedené dovolacie konanie. Tento pojem je demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a
naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnejanalýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci.
Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha odporcu, keď súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje
účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods. 2 OSP. Ustanovenie § 8 zákona č.

327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní
otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom
ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má prihliadať vždy. Rozsah posúdenia
zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Pri
posudzovaní schopnosti žiadateľa označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení nie je správny orgán

oprávnený ich hodnotiť, to prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej, avšak musí posúdiť, či
žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení.“ K
otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu odporcom zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013, v ktorom konštatoval, že
posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na

poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide len o formálne
preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej
núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu
sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná.

13. Žalovanému ako orgánu verejnej správy je zákonom o poskytovaní právnej pomoci zverené
vyhodnotenie podmienok pre priznanie právnej pomoci (Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej
pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak : a) jej príjem
nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si
využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c)

hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu
vyčísliť v peniazoch). Posúdenie jednej z kumulatívne stanovených podmienok (všetky tri podmienky
musia byť splnené súčasne), a to zrejmej bezúspešnosti sporu, je teda v kompetencii žalovaného
a závisí od okolností konkrétneho posudzovaného prípadu. Žalovaný nie je oprávnený posúdiť vec
pri vyhodnocovaní tejto podmienky do takej miery, aby prejudikoval rozhodnutie súdu vo veci samej,

ale je oprávnený a zároveň povinný posúdiť ju tak, aby jeho správna úvaha nevybočila z medzí
a hľadísk ustanovených v § 6 ods. 1 a § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci. V ustanovení §
8 zákona o poskytovaní právnej pomoci sú príkladmo vymedzené skutočnosti, na ktoré má žalovaný
pri vyhodnotení tejto podmienky prihliadnuť, a to či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo
nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité

na zistenie skutkového stavu. Žalovaný pri vyhodnocovaní dodržania lehoty na podanie správnej žaloby
vyhodnocoval splnenie procesných podmienok a žalobca v tejto časti ani nenapádal argumentáciu
žalovaného konkrétnymi žalobnými námietkami. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia ale
žalovaný vyhodnocoval zákonnosť prostriedkov použitých pri eskortách na zamedzenie priestorovej
orientácie, teda hodnotil zákonnosť použitia prostriedkov z hľadiska platnej a účinnej právnej úpravy,

čím podľa správneho súdu žalovaný vyhodnocoval samotnú podstatu veci. Medzi skutočnosti, ktoré
neprekročia medze a rámec správnej úvahy žalovaného pri vyhodnotení zrejmej bezúspešnosti sporu, je
možné zaradiť predovšetkým vyhodnotenie procesných podmienok konania, pre ktoré sa žiada právna
pomoc (či sú vôbec splnené základné procesné podmienky na to, aby súdne konanie mohlo prebiehať).
Pretoúlohoužalovanéhoprivyhodnocovanípodmienkyzrejmejbezúspešnostisporubolopredovšetkým

sa zaoberať splnením procesných podmienok konania, a to či zvolený prostriedok ochrany práv žalobcu
cestou správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy vo vzťahu k žalovanému orgánu je
v správnom súdnictve prípustný. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania a správny súd nie je oprávnený nahrádzať a ani dopĺňať argumentáciu orgánu verejnej správy
uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí, preto správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného posúdiť splnenie procesných podmienok
konania vo vzťahu k žalobcom zvolenému prostriedku ochrany jeho práv, pre ktorý žiada právnu pomoc.
V tejto súvislosti je potrebné vyhodnotiť v zmysle už judikovaných záverov vyšších súdnych autorít,
či žalobcom označený žalovaný v správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy mal
postavenie orgánu verejnej správy a taktiež prihliadať na to, že podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona

č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov dozor nad zachovávaním zákonnosti
v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda
je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, vykonáva
prokurátor v rámci pôsobnosti prokuratúry.14. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu
trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci