Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 18, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Cpr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207278
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123207278.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25 29Cpr/3/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX C., proti žalovanému: Okresný súd Poprad, Štefánikova 100,
058 01 Poprad, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

2 29Cpr/3/2023
I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia
súdu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

23 29Cpr/3/2023
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2023 sa domáhal určenia, že výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi žalovaným listom zo dňa 30.05.2023 je neplatná a
štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá a súčasne sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi funkčný plat, ktorý dosiahol v čase výpovede od 01.08.2023
do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že je štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe s miestom jej
výkonu od 01.04.2005 na Okresnom súde Poprad v pracovnom zaradení ako vyšší súdny úradník. Dňa
30.05.2023 mu bola doručená výpoveď z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona č. 55/2017, ktorú
žalobca prevziať odmietol, avšak následne túto prevzal 01.06.2023.

3. Má za to, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou je neplatné, a to nie z formálnych

dôvodov, ale s poukazom na obsahové dôvody výpovede, ktorá je diskriminačná, šikanózna a veľmi
neľudská. Podľa názoru žalobcu bola daná výpoveď neprimeranou sankciou za neúmyselné konanie
žalobcu, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Pre žalobcu je nepríjemné odísť od žalovaného týmto
ponižujúcim spôsobom po 20 rokoch práce v justícii a to aj vzhľadom na skutočnosť, že je zdravotne
ťažko postihnutou osobou, poberateľom invalidného dôchodku, trpí viacerými diagnózami, okrem iného
obojstrannou nedoslýchavosťou. Pri rozhodovaní v sporoch o neplatné skončenie pracovného pomeru
súd prihliada na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej hodnotenie intenzity

porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu.

4. Žalobca má za to, že žalovaný pri výpovedi nepostupoval podľa rozhodovacej súdnej praxe, kedy
jednotlivé porušenia služobnej disciplíny je potrebné posudzovať individuálne, so zreteľom na všetkyokolnosti prípadu a nebral do úvahy, že odpracoval v justícii 20 rokov a počas celého obdobia patril k
nie nespoľahlivým zamestnancom.

5. Podľa žalobcu je dôvod výpovede umelo vykonštruovaný, za účelom obídenia úradu práce, teda, keď
podľa § 77 ods. 1 zákona o štátnej službe, pri výpovedi štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so
zdravotným postihnutím nie je potrebné vyžadovať súhlas úradu práce podľa osobitného predpisu, ak
pôjde o výpoveď z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe.

6. Prvé písomné upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 16.12.2022
vôbec nemuselo byť. Žalobca bol predsedom poradnej komisie vyzvaný, aby sa vyjadril k dochádzke
za mesiac september 2022, čo urobil podaním zo dňa 08.11.2022. Vyjadrenie bolo presvedčivé a preto
poradná komisia doporučila vykonať pohovor so štátnym zamestnancom a nie písomné upozornenie.
Napriek tomuto stanovisku, predseda súdu rozhodol o písomnom upozornení zo dňa 16.12.2022, pričom
toto konanie považuje za neľudské, minimálne preto, že bolo realizované vo vianočnom období. Taktiež

podľa jeho názoru ani druhé písomné upozornenie realizované nemuselo byť. Žalobca bol opätovne
vyzvaný, aby sa vyjadril k dochádzke za január 2023, kedy poukázal na pretrvávajúce zdravotné
problémy, ktoré vyústili do jeho práceneschopnosti. Dôvody neskorých, iba niekoľko minútových
oneskorení vyčerpávajúco vysvetlil, o čom bola spísaná zápisnica. Preto mal za to, že uvedené
neskoré príchody za mesiac január 2023 boli ospravedlnené. Domnieval sa, že sa vykryjú priepustkami,

potvrdeniami od lekára alebo dovolenkou. Keby vedel, že zlý zdravotný stav predseda súdu zneužije, bol
by išiel na PN, preto konanie predsedu Okresného súdu Poprad považuje za neseriózne a šikanózne.

7. Stanovisko poradnej komisie z 05.04.2023 bolo v znení písomne upozorniť žalobcu a v prípade, že
sa situácia opakovať navrhla zvážiť postup podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona č. 55/2017 Z.z.. Situácia

u žalobcu sa vôbec neopakovala, dochádzka ako aj agenda spisov. Napriek tomu A. D. svojvoľne
rozhodol a žalobcovi listom zo dňa 30.05.2023 dal výpoveď. Navyše bez vypočutia žalobcu a nejakého
vyhodnotenia situácie, bez vypočutia sudcov v akom sú stave spisy. Samotné doručovanie výpovede
trvalo asi minútu, bez akejkoľvek, aspoň minimálnej ochoty predsedu súdu o podaní vysvetlenia prečo
rozhodol o výpovedi.

8. V tejto súvislosti ako ďalší dôvod diskriminácie žalobcu voči ostatným zamestnancom poukázal na
vyššieho súdneho úradníka A. A. E., ktorý pred 3 rokmi mal oveľa vážnejší dôvod na výpoveď ako
žalobca. Podľa § 75 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe A. E. dosiahol neuspokojivé výsledky v
opakovanom služobnom hodnotení, teda 2 krát po sebe päťku, čo si žalobca dovolí tvrdiť, že sa nikdy

v histórii slovenskej justície nestalo. Žalobca aj napriek diskriminácii a krivdeniu zo strany predsedu
súdu mával v služobnom hodnotení trojku, teda štandardné plnenie štátnej služby. A. E. nemá ani
tak závažné zdravotné postihnutie ako žalobca, je slobodný, nemusí sa starať o rodinu, napriek tomu
výpoveď nedostal. Cíti sa diskriminovaný aj voči ďalším kolegom, ktorí dosahovali podobné výkony ako
žalobca, napriek tomu boli rozdiely v ich služobnom hodnotení 2 stupne a týkalo sa to aj ich finančného

hodnotenia.

9. Neraz, aj pri služobnom hodnotení, keď žalobca podal enormný výkon a 3 krát mal takmer nulový
zostatoknevybavenýchspisov,bolooznámenéžalobcovi,žepredsedasúdudávahodnotenieo2stupne
horšie ako sudcovia, pre ktorých agendu vybavoval.

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že výpoveď žalobcovi dal listom zo dňa 30.05.2023 z dôvodu
porušenia ust. § 111 ods. 1 písm. j) a e) citovaného zákona.

11. Žalobcovi bolo dané písomné upozornenie za menej závažné porušenie služobnej disciplíny dňa

16.12.2022 v súvislosti so zisteným nedodržiavaním určeného služobného času v mesiaci september
2022. Vydaniu upozornenia predchádzalo prejednanie poradnou komisiou na základe podnetu predsedu
súdu. Dňa 02.03.2023 bol riaditeľkou súdnej správy predsedovi súdu podaný podnet na podozrenie
z porušenia služobnej disciplíny u žalobcu, keď zo strany žalobcu v mesiaci január a február 2023
opätovne došlo 14 krát k nedodržaniu určeného služobného času. Zároveň na základe žiadosti sudkyne,

v súdnom oddelení ktorej bol žalobca pridelený, o zmenu vyššieho súdneho úradníka, bola vykonaná
kontrola plnenia pracovných povinností s tým, že po vypracovaní správy dozornou úradníčkou predseda
súdu požiadal o prejednanie poradnú komisiu. Poradná komisia skonštatovala menej závažné porušenie
služobnej disciplíny u žalobcu; a dňa 14.04.2023 bolo predsedom súdu vydané upozornenie naopakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a výpoveď bola daná žalobcovi v lehote
vyplývajúcej z ust. § 72 ods. 2 citovaného zákona. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že mu výpoveď bola
daná predčasne, ide o zjavné nepochopenie citovaného zákonného ust. § 75 ods. 2 zákona o štátnej

službe, ktoré pre možnosť výpovede stanovuje jednak subjektívnu dvojmesačnú lehotu, ktorá plynie
odo dňa upozornenia na opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, avšak najneskôr
výpoveď možno podať v rámci objektívnej jednoročnej lehoty. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný pri
výpovedi nepostupoval podľa rozhodovacej súdnej praxe, kedy jednotlivé porušenia služobnej disciplíny
jepotrebnéposudzovaťindividuálne,sozreteľomnavšetkyokolnostiprípadu.Nepochybnedodržiavanie

určenéhoslužobnéhočasujejednouzozákladnýchpovinnostíštátnehozamestnanca,ktorájeupravená
v § 111. písm. j) citovaného zákona. V zmysle rozvrhu práce, štátni zamestnanci vykonávajú štátnu
službu v rámci pružnej pracovnej doby, ktorej fixná časť je určená v časovom rozpätí od 08:00 do 14:00
hodiny a zvyšok pracovnej doby si môžu zamestnanci odpracovať v časovom rozpätí od 06:00 do 08:00
a od 14:00 do 17:00 hodiny. U žalobcu bol dlhodobo problém s dodržiavaním určeného služobného času,
teda nešlo o náhodné, ojedinelé neskoré príchody do práce ako sa to snaží žalobca uviesť. Podkladom

pre prvé upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo nedodržiavanie určeného
služobného času v mesiaci september, keď žalobca nenastúpil riadne do výkonu štátnej služby 11 dní. Je
zarážajúce, že po doručení upozornenia na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobca hneď
v nasledujúcom mesiaci január 2023 zo 14 dní, kedy bol v práci, 12 krát nedodržal určený služobný čas.
Dodržiavanie určeného služobného času bol u žalobcu dlhodobý problém, o čom svedčia aj predložené

listinné dôkazy a to výzva predsedu súdu zo dňa 09.04.2008, úradný záznam zo dňa 10.04.2008,
opatrenie predsedu súdu zo dňa 16.12.2014, 30.06.2015, 03.05.2016, 03.04.2018 a 08.04.2019, ktorými
bola vo všetkých prípadoch žalobcovi zmysle § 109 ods. 3, ods. 6 Zákonníka práce krátená dovolenka.
Dňa 12.10.2020 bolo žalobcovi dané písomné upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny, opätovne z dôvodu nedodržiavania určeného služobného času. Nedodržiavanie služobného

času sa prejavovalo aj v porušení povinnosti vykonávať štátnu službu riadne, svedomite a včas, čo
vyplýva z kontroly o zistených nedostatkoch, ktoré sú zahrnuté vo výpovedi. V jednotlivých veciach boli
zistené nedostatky, tak ako to vyplýva z výpovede.

12. Žalobca v replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného je neobjektívne, neúplné, zavádzajúce a

nepravdivé. Podstatné skutkové okolnosti žaloby predsa nie sú dodržiavanie stanoveného služobného
času a nedostatky pracovnej činnosti žalobcu, ktoré žalovaný vytkol žalobcovi, ale okolnosti, za ktorých
k nim došlo a podstatné sú tie aspekty, že išlo predsa neúmyselne konanie žalobcu. Vzhľadom na vyššie
uvedené, žalobca si dovolí tvrdiť, že výpoveď žalovaného žalobcovi je diskriminačnou, šikanóznou
a neprimeranou sankciou za neúmyselné konanie žalobcu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. V

právnej praxi žiaden právny akt, ktorý je získaný v dôsledku nekalých praktík alebo podvodne, nie je a
nemôže byť platný. Teda ani v prípade žalobcu nemôže byť platná výpoveď, ktorú dostal od žalovaného
v dôsledku žalovaného nekalého zámeru a nekorektného jednania. Žalobca uviedol, že z jeho strany
nešlo o nepochopenie citovaného zákonného ustanovenia, ale každému, teda aj laikovi je jasné, že v
takomto prípade možno dať výpoveď najneskôr do 12 mesiacov, pričom žalovaný dal žalobcovi výpoveď

už do 1,5 mesiaca. Pritom na pracovnom stretnutí za účasti žalobcu, predsedu súdu a sudcov A. B.
a A. D. koncom júna 2023 obaja sudcovia žiadali, aby žalovaný nechal žalobcu na pracovisku aspoň do
konca roka 2023. A ako potom žalovaný vysvetlí, prečo tak skoro potom nedostal výpoveď nemenovaný
vyšší súdny úradník, ktorý mal po sebe hodnotenie známkou 5, pričom išlo o oveľa závažnejší dôvod
pre výpoveď z pracovného pomeru

13. Pokiaľ žalovaný poukázal na žiadosť A. B. na zmenu vyššieho súdneho úradníka uviedol, že túto si s
A. B. vyjasnil a táto už vôbec na zmene vyššieho súdneho úradníka netrvala a zároveň žiadala, aby bolo
žalobcovi umožnené dlhšiu dobu preukázať zlepšenie pri plnení pracovných povinností. Žalobca asi 5
rokov vykonával agendu v spisoch A. B. urýchlene, neraz do 1-2 dní, najneskôr do týždňa. Uznesenia

o trovách konania vyhotovoval do jedného mesiaca. V novembri 2022 mal žalobca agendu civilných
spisov A. B. s nulovým zostatkom, ostali len dedičské spisy, ktoré vybavoval v mesiacoch december
2022, január 2023. Kontrolou sa zistili len staršie nevybavené spisy A. D., ktoré sú uvedené v zozname
vo výpovedi žalobcu.

14. Poukázal na to, že žiaden úkon v niektorých veciach po dlhšiu dobu nebol vykonaný nielen
v spisoch, ktoré boli kontrolované u neho, ale aj u iných vyšších súdnych úradníkov. Žalovaný pri vytknutí
žalobcových nevybavených spisoch, ktoré tvoria zoznam dvadsiatich, neupresnil o aké nevybavené
spisy išlo. Išlo podľa neho o spisy nepodstatné, ktoré nikto neurgoval. Väčšinou išlo o spisy v agende D,kde sa malo vypracovať uznesenie o odmene a náhrade hotových výdavkov notára, ktoré žiaden notár
neurgoval. Žalobca sa náhodne dozvedel o katastrofálnom stave nevybavených dedičských spisov,
v ktorých uznesenia o vyrubených súdnych poplatkoch za dedičské konanie neboli A. E. a pani F.

vyexpedované ani po 5 rokoch. Žalobca pri dochádzke nikdy nemal absencie, naopak vždy mal nadčasy
a bol vždy prítomný na pracovisku. Žalobca zo zákona má nárok na osobitné pracovné podmienky a
osobitnú úpravu pracovnej doby a to hneď z dvoch dôvodov, nakoľko je sám ťažko postihnutý spolu so
svojou dcérou.

15. Žalovaný na žalobcu nikdy nebral ohľad, naopak mal tendenciu mu prácu len pridať, nemotivovať
a znechucovať ho. Žalovaný dal žalobcovi spisovanie podaní podľa § 14 CMP, pričom nebral ohľad na
skutočnosť, že žalobca je obojstranne ťažko nedoslýchavý a vykonávanie tejto činnosti žalobcovi bude
robiť veľké ťažkosti. Na Okresnom súde Poprad bola asi 2 roky zavedená pevná pracovná doba od 7:30
do 15:30 z čias, keď bol predsedom súdu A. D.. Všetkým zamestnancom, ktorí z vážnych zdravotných
alebo rodinných dôvodov nemohli sa dostaviť na pracovisko do 7:30 hod. bola umožnená výnimka,

ktorú malo vtedy asi 20 zamestnancov, medzi nimi aj žalobca. Týmto chce poukázať na skutočnosť, že
na rozdiel od žalovaného, vtedajší predseda súdu vedel mať ohľad aj na zamestnancov s úpravou ich
pracovnej doby.

16. Žalobca považoval za najprijateľnejšie a korektné riešenie, keď žalobcovi oneskorené príchody zo

zdravotných dôvodov boli riešené krátením dovolenky, väčšinou o 1 až 2 dni do roka, ale nie písomnými
upozorneniami za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

17. Žalobca absolútne nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného, keď žalovaný vo vyjadrení uviedol, že
v mesiaci január 12 krát nedodržal určený služobný čas. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že to bolo zo

zdravotných dôvodov, tak je potrebné uviesť, že žalobca žalovanému ako zamestnávateľovi nepredložil
žiadne potvrdenie o návšteve lekára. Vyššie uvedené tvrdenie žalovaného je neoverené, nepravdivé a
účelovo zavádzajúce. Žalobca v januári 2023 bol niekoľko krát ospravedlniť svoje neskoré príchody v
dôsledkuzléhozdravotnéhostavuuriaditeľkysprávyamalzáujemneskorépríchodynejakýmspôsobom
vykryť (priepustkami, potvrdeniami od lekára alebo dovolenkou).

18. V januári 2023 mu mala riaditeľka správy oznámiť, nech nenosí žiadne potvrdenia od lekára,
že o ospravedlnení januárových neskorých príchodov bude rozhodovať vedenie súdu. Takže žalobca
nepredložil žiadne potvrdenia od lekára preto, že nemal povolené doniesť takéto potvrdenie od lekára.

19. Logickým uvažovaním je nemysliteľné, že ak by žalobcovi bolo povolené, aby oneskorené príchody
ospravedlnil, žeby nedoniesol si potvrdenia od lekára.

20. Ďalej poukázal na to, že od 01.03. do 31.07.2023 sa ani raz nestalo, žeby do práce nastúpil
oneskorene. Za vrcholný dôkaz diskriminácie žalobca považuje otázku odmeňovania zo strany

žalovaného, kedy tomu nebol upravovaný osobný príplatok, ktorý bol na návrh riaditeľky správy znížený
z 90 na 20 EUR. K tomuto riaditeľka správy žalobcovi uviedla, že návrh na zníženie osobného príplatku
nebol jej návrhom, ale návrhom žalovaného a predmetný pokyn musela len napísať. Uvedený osobný
príplatok žalobcovi na pôvodnú výšku doposiaľ upravený nebol. Nie je typom človeka na peniaze, ale má
za to, že 2 300 a 4 000 EUR ročné finančné rozdiely sú enormne vysoké a maximálne diskriminujúce.

Žalobca čakal, že od septembra 2018 mu bude osobný príplatok zvýšený, napriek tomu k tomu nedošlo,
aj keď si riadne plnil svoje služobné povinnosti. Celá výpoveď je nekalým zámerom žalovaného pre
druhé písomné upozornenie za opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny, keď neskoré
príchody v januári 2023 žalovaný žalobcovi nepovolil ospravedlniť potvrdeniami od lekára a potom, aby
to žalovaný mohol hodiť na žalobcu, že neskoré príchody neospravedlnil a nepredložil žiadne potvrdenia

od lekára žalovanému, ani poradnej komisie žalovaného. Výpoveď jej nekalým zámerom žalovaného do
určitej miery aj pre prvé písomné upozornenie, keď žalovaný ho vydal napriek skutočnosti, keď poradná
komisia ho vôbec nenavrhovala, ale doporučovala žalovanému vykonať len pohovor.

21. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu zotrval na všetkých svojich doterajších stanoviskách.

22. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
výpovede z pracovného pomeru, upozorneniami na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny,
opatreniami predsedu súdu, zápisnicami poradnej komisie, stanoviskom poradnej komisie, podnetmiriaditeľky správy a A. B. B., výpismi z dochádzky žalobcu, výpoveďou svedkýň A. G. D., A. B. B., ako
aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

23. Podaním zo dňa 16.12.2022 žalovaný žalobcovi doručil písomné upozornenie na menej závažné
porušenie služobnej disciplíny (č.l. 39) vo veci nedodržania dochádzky služobného času zamestnanca
za mesiac september 2022. Poradná komisia vo svojom stanovisku zo dňa 07.12.2022 skonštatovala
porušenie služobnej povinnosti tým, že sa štátny zamestnanec v mesiaci september 2022 11 krát
riadne nenastúpil do výkonu štátnej služby. Poradná komisia doporučila vykonať pohovor so štátnym

zamestnancom, pretože 11 oneskorených príchodov v mesiaci september 2022 je potrebné považovať
za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uvedeným písomným upozornením žalovaný
upozornil žalobcu na porušenie služobných povinností podľa § 111 ods. 1 písm. j) zákona č. 55/2017
Z.z. s tým, že sa dopustil menej závažného porušenia pracovnej disciplíny.

24. Dňa 01.02.2023 žalovanému bola doručená žiadosť A. B. B. na zmenu rozvrhu práce. Obsahom

uvedenej žiadosti bolo, že do oddelenia 17 je dlhodobo, cca 5 rokov pridelený VSÚ A. B. B.. Musí
konštatovať, že napriek jej enormnému úsiliu vo vzťahu k nemu o spoluprácu s ním, dospela k záveru, že
pre riadne fungovanie oddelenia je potrebná zmena vyššieho súdneho úradníka. Za mesiac december
2022 okrem agendy D neurobil úkony v žiadnom jej spise, v mesiaci január 2023 dňa 27.01.2023
rozhodol o vyrubení súdnych poplatkov cca v 10 spisoch. Po hodnotení vyššieho súdneho úradníka,

prostredníctvom sms dňa 31.01.2023 oznámil, že má zdravotné problémy kvôli hodnoteniu, čerpá P s
predpokladom PN. Vzhľadom na jej dlhoročnú neustálu snahu o spoluprácu s uvedeným vyšším súdnym
úradníkom, využijúc všetky možné metódy, vzhľadom na postoj vyššieho súdneho úradníka, jeho prístup
k práci, žiada o zmenu vyššieho súdneho úradníka. Myslí si, že ako sudca pracuje zodpovedne, rýchlo
a nie je jej úlohou ako sudcu neustále vyzývať vyššieho súdneho úradníka, aby vykonal úkony, ktoré

podľa zákona môže vykonávať VSÚ, prípadne ktorými ho sudca poverí. V opačnom prípade stráca
zmysel súdny manažment ako taký a je výrazne sťažená pozícia sudcu, ktorý nesie zodpovednosť sa
celé oddelenie.

25. Dňa 01.03.2023 zo strany riaditeľky správy bol žalovanému doručený podnet na podozrenie z

porušenia služobnej disciplíny z dôvodu, že štátny zamestnanec nenastúpil riadne do výkonu štátnej
služby 12 dní v mesiaci január 2023 v pevne určenom služobnom čase, teda do 8:00 hodiny a vo
februári roku 2023 dňa 02.02. a 08.02.2023. Na základe vyššie uvedených skutočností sa domnieva, že
u štátneho zamestnanca došlo k opätovnému porušeniu služobnej disciplíny nedodržaním služobných
povinností v zmysle § 111 ods. 1 písmena j) zákona č. 55/2017 Z.z..

26. Žalovaný dňa 07.03.2023 adresoval poradnej komisii oznámenie o porušení služobnej disciplíny.
Z obsahu oznámenia vyplýva, že štátny zamestnanec - žalobca bol dňa 16.12.2022 upozornený na
porušenie služobnej povinnosti; dňa 02.03.2023 bol predsedovi súdu predložený podnet z porušenia
služobnej disciplíny u štátneho zamestnanca riaditeľkou správy a dňa 01.02.2023 A. B. B. doručila

predsedovi súdu žiadosť o zmenu v rozvrhu práce, ktorou žiadala o zmenu vyššieho súdneho úradníka.
Na základe uvedenej žiadosti bol daný pokyn dozornej úradníčke, aby vykonala kontrolu vybavovania
pracovnej agendy, po vykonaní ktorej spracovala záznam doručený predsedovi súdu 21.02.2023.
Z predloženého záznamu vyplýva, že vo viacerých spisoch zo strany štátneho zamestnanca neboli
vykonané žiadne úkony po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov.

27. Dňa 28.03.2023 sa uskutočnilo rokovanie poradnej komisie za účasti žalobcu a dňa 05.04.2023 bolo
vypracované stanovisko poradnej komisie k podanému návrhu na preskúmanie porušenia služobnej
disciplíny.

28. Z obsahu stanoviska vyplýva, že žalobca nenastúpil riadne do výkonu štátnej služby 12 dní v pevne
určenom čase v mesiaci január a 2 dni v mesiaci február 2023.

29. Zároveň bolo konštatované, že zmysle popisu zistení dozornej úradníčky žalobca nevykonal úkony
po predložení spisu viac ako 6 mesiacov v celkovo 16 spisoch; fyzickou kontrolou spisov oddelenia „C“

neboli zistené závažné nedostatky, s tým, že jednotlivé listiny doručené do spisu sú riadne chronologicky
založené, s vyznačením spôsobu doručenia. V oddelení „D“ nebolo možné vykonať fyzickú kontrolu,
nakoľko štátny zamestnanec v spisoch nevykonal žiaden úkon v období šiestich mesiacov a viac.30. Poradná komisia v stanovisku konštatovala, že i keď väčšina oneskorených príchodov presahuje
čas nástupu do práce nepatrne, poukazuje na skutočnosť, že už v minulosti bol štátny zamestnanec
opakovane upozornený na nedodržiavanie stanoveného pracovného času a oneskorené príchody, v

dôsledku čoho mu bola krátená výmera dovolenky a v mesiaci december 2022 bol písomne upozornený
na porušenie služobnej disciplíny.

31. Čo sa týka nedostatkov v rýchlosti a vybavovania zverenej agendy, v tomto smere dochádza
oneskoreným vybavovaním, resp. nekonaním k porušeniu povinností štátneho zamestnanca v zmysle

ust. § 111 ods. 1 písm. e) zákona č. 55/2017 Z.z.. Vzhľadom na zistené skutočnosti, komisia odporúča
písomne upozorniť štátneho zamestnanca na porušovanie pracovného poriadku a pracovnej disciplíny
a v prípade, že sa bude situácia opakovať, navrhuje zvážiť postup podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona
čí. 55/2017 Z.z..

32. Žalovaný podaním zo dňa 14.04.2023 upozornil žalobcu na opakované menej závažné porušenie

služobnej disciplíny na skutkovom základe, že nenastupoval riadne do výkonu štátnej služby najneskôr
do 08:00 hodiny zmysle rozvrhu práce na rok 2023 a zároveň neplnil si služobné úlohy riadne a včas v
zmysle ust. § 111 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe na tom skutkovom základe, že v pridelených
súdnych spisoch špecifikovaných v upozornení nevykonal riadne a včas úkony, vyplývajúce mu z opisu
činností vyššieho súdneho úradníka v celkovom počte 18 spisov a zároveň nenastúpil riadne do výkonu

štátnej služby 12 pracovných dní v mesiaci január a 2 pracovné dni v mesiaci február 2023.

33.Dňa22.05.2023bolaprerokovanávýpoveďzostranyžalovanéhožalobcovizaúčastipredsedusúdu,
riaditeľky správy a osôb za výbor ZO OZJ pri Okresnom súde Poprad s tým, že skutočnosti uvedené v
liste zobrali na vedomie, s uvedením, že pokiaľ ide o dochádzku zamestnanca žalobcu, jeho oneskorené

nástupy do práce sú všeobecne známou skutočnosťou. Bolo uvedené, že nedošlo k zlepšeniu pracovnej
činnosti žalobcu po opakovanom upozornení, s tým, že vo väčšine vecí nebol stále vykonaný žiaden
úkon. Riaditeľka správy v závere uviedla, že prerokovanie výpovede nie je výsledkom osobnej zaujatosti
vedenia Okresného súdu Poprad, ale dôsledkom dlhodobých problémov zamestnanca.

34. Dňa 30.05.2023 žalovaný dal žalobcovi výpoveď podľa § 71 ods. 1 písm. b) z dôvodov uvedených v
§ 75 ods. 1 písm. f) zákona č. 55/2017 o štátnej službe a to pre opakované, menej závažné porušenie
služobnej disciplíny, spočívajúce v porušení povinností štátneho zamestnanca, upravených v § 111 ods.
1 písm. j) a e) zákona o štátnej službe. Z obsahu výpovede vyplýva, že žalobca bol dňa 16.12.2022
písomne upozornený na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 111 ods. 1 písm. j)

zákona o štátnej službe z dôvodu nedodržania služobného času v mesiaci september roku 2022 za
obdobie 13 pracovných dní. Upozornením zo dňa 14.04.2023 bol opätovne písomne upozornený na
opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 111 ods. 1 písm. j) a e) zákona
o štátnej službe z dôvodu, že v mesiaci január 2023 nenastúpil riadne do výkonu štátnej služby 12
pracovných dní a v mesiaci február 2 pracovné dni a nevykonal riadne a včas úkony vyplývajúce z opisu

činnosti vyššieho súdneho úradníka v presne špecifikovaných súdnych spisoch v celkovom počte 20.
Z obsahu výpovede nesporne vyplýva, že pri každom súdnom spise je uvedená aj spisová značka,
vrátane dátumu, kedy bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi, s popisom úkonu, ktorý mal
v uvedenom spise realizovať. Z obsahu výpovede vyplýva, že úkon zo strany žalobcu na základe
písomného upozornenia bol do vyhotovenia výpovede vykonaný iba v spise 7C/152/2010. V ostatných

spisoch žalobca nevykonal úkon viac ako 6 mesiacov, pričom pri spise 10D/92/2021 takmer 2 roky. V
zmysle vyššie uvedeného, porušil povinnosti štátneho zamestnanca podľa § 111 ods. 1 písm. j) a e)
zákona o štátnej službe, s tým, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo prerokované aj
zákonnou organizáciou odborového zväzu justície pri Okresnom súde Poprad. Žalobca výpoveď prevzal
01.06.2023.

35. Žalovaný vo svojom písomnom podaní poukázal na to, že v prípade žalobcu nešlo o ojedinelé
porušenie pracovných povinností a súdu predložil písomné upozornenie na menej závažné porušenie
služobnej disciplíny zo dňa 12.10.2020, ktorým bol upozornený na porušenie služobnej povinnosti podľa
§ 111 ods. 1 písm. j) zákona o štátnej službe z dôvodu nedodržania služobného času v auguste roku

2020 v celkovom počte 13 pracovných dní.

36. Riaditeľka správy dňa 24.07.2017 adresovala podnet podpredsedovi Okresného súdu Poprad
z dôvodu, že podľa mesačného výpisu z dochádzkového systému v mesiacoch máj až júl roku 2017žalobca nenastúpil riadne a včas do výkonu štátnej služby v mesiaci máj 2017 - 21 pracovných dní,
jún - 20 dní, s tým, že ku dňu 24.07.2017 nemal z doposiaľ 15 pracovných dní ani 1 riadny nástup do
výkonu štátnej služby.

37. Dňa 02.05.2018 bol predsedovi súdu doručený podnet riaditeľky správy súdu na úpravu osobného
príplatku žalobcu z 90 na 20 EUR, vzhľadom na preukázané nedostatky v pracovnej činnosti v agende
„D“ od začiatku kalendárneho roka 2018 do marca 2018 a nedostatočné plnenie služobných pobyt
činnosti v agende vydávania platobných rozkazov. Dňa 09.04.2008 predseda Okresného súdu Poprad

(A. H. I.) adresoval žalobcovi výzvu, že podľa rozvrhu práce mu bolo umožnené využívať pružný
pracovný čas od 08:00 do 13:30 hodiny s tým, že z evidencie dochádzky za obdobie od 01.04. do
09.04.2008 je zrejmé, že sa riadne nedostavil na pracovisko v dňoch 1., 2., 3., 4., 7. a 8.4. Zároveň mu
bola uložená povinnosť na predloženie dokladov odôvodňujúcich jeho meškanie do práce zo zákonných
dôvodov.

38. Dňa 10.04.2008 personalistka spísala úradný záznam, kedy žalobca mal predložiť na všetky dni
potvrdenia od ošetrujúceho lekára o jeho návšteve s uvedením odchodu z ambulancie s tým, že
zamestnancovi bol opätovne vysvetlený princíp pružnej pracovnej doby, základného pracovného času
s povinnou prítomnosťou na pracovisku, s dôrazom na to, že skorší odchod, resp. neskorší príchod je
vždy nutné oznámiť riaditeľke správy a v jej neprítomnosti personalistke.

39. Opatrením predsedu Okresného súdu zo dňa 16.12.2014 (A. A. D.) v zmysle zákona o štátnej
službe bola uložená povinnosť krátiť dovolenku žalobcovi v rozsahu 1 deň za každý neospravedlnene
zameškaný služobný čas v roku 2014, teda celkovo v rozsahu 3 dní. Dňa 30.06.2015 opätovne
predseda súdu vydal opatrenie, ktorým bola žalobcovi krátená dovolenka v rozsahu 1 dňa za každý

neospravedlnene zameškaný služobný čas v celkovom rozsahu 1 deň za rok 2015 a opatrením zo dňa
03.05.2016 bola opätovne krátená dovolenka žalobcovi za neospravedlnene zameškaný služobný čas
v celkovom rozsahu 3 dní za kalendárny rok 2016.

40. Rovnaké opatrenie predseda súdu vydal 03.04.2018 a 08.04.2019, kedy žalobcovi za každý

neospravedlnene zameškaný služobný čas bola krátená dovolenka za kalendárny rok 2018 o 1 deň a
za rok 2019 o 2,5 dňa.

41. Žalovaný súdu predložil výpis z dochádzkového systému za obdobie apríl 2019 - december 2022, z
ktorého vyplýva, že žalobca každý mesiac nedodržal služobný čas niekoľko pracovných dní a súčasne

neodpracoval určený časový pracovný fond.

42. Určený časový pracovný fond v roku 2019 neodpracoval v mesiacoch jún, júl, september, november
a december; v roku 2020 v mesiaci február až apríl, jún, august, november a december (chýbajúci
odpracovaný čas za mesiac december 2020 - 33 hodín a 30 minút); v roku 2021 neodpracoval určený

časový pracovný fond v mesiaci máj, august, november a december a v roku 2022 v mesiaci február,
marec, apríl, máj, jún, október a december, kedy bolo žalovanému doručené prvé písomné upozornenie
na nedodržiavanie určeného služobného času.

43. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o plnení jeho pracovných povinnosti predložil súdu nález Ústavného

súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 396/2023 zo dňa 23.11.2023, ktorý bol žalovanému doručený 27.11.2023.
Týmto nálezom bolo konštatované porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie vecí bez
zbytočných prieťahov v súvislosti s vecou vedenou na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/72/2015.
Vec je pridelená v súdnom oddelení 10C, v ktorom pôsobil aj žalobca ako vyšší súdny úradník. Poukázal
na bod 13 nálezu, v ktorom sa konštatuje neodôvodnená nečinnosť v období od podania dovolania

02.08.2019 do jeho zaslania protistrane na vyjadrenie dňa 26.01.2021 a v období od podania žiadosti
o oslobodenie od súdneho poplatku od 18.02.2021 do 18.08.2021, keď bol sťažovateľ vyzvaný na
doplnenie. Boli to úkony, ktoré mal vykonať žalobca ako vyšší súdny úradník.

44. Žalobca vo svojom vyjadrení na pojednávaní zotrval na stanovisku, že mu nebolo umožnené

ospravedlniť neprítomnosť alebo neskoré príchody na pracovisko v januári 2023 s tým, že žalovaný
jeho výpoveď vykonštruoval tak, aby nebolo potrebné žiadať súhlas Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny. V priebehu mesiaca január roku 2023 bol niekoľkokrát za riaditeľkou správy, aby ospravedlnil
svoje neskoré príchody na pracovisko. Z jej strany mu však bolo oznámené, že nemá nosiť žiadneospravedlnenie od lekára alebo priepustky s tým, že má zviazané ruky. Nikdy mu zo strany predsedu
súdu nebol uvedené, že môže svoje neskoré príchody ospravedlniť ospravedlneniami od lekára s
tým, že v tom čase mohol čerpať dovolenku, čo mu taktiež umožnené nebolo. Postup predsedu súdu

považuje za diskriminačný, ako to popísal vo svojich písomných vyjadreniach s tým, že je zdravotne
postihnutým občanom a zamestnávateľ je povinný k tomu takto pristupovať v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania.

45. Ďalšie diskriminačné správanie predsedu súdu videl v tom, že inému vyššiemu úradníkovi A. E.

nebola daná výpoveď napriek tomu, že mal 2 krát neuspokojivé výsledky služobného hodnotenia, čo
bolo dôvodom pre danie výpovede. Za 20 rokov svojho pôsobenia v justícii zažil viacerých predsedov,
ale žiaden mu nekrivdil tak, ako A. D.. Nebol jeho obľúbencom a tak sa snažil mu znechutiť pracovné
prostredie zrejme, aby odišiel sám. Bola mu navrhovaná úprava pracovného času alebo pracovných
podmienok, kde uviedol, že ak by o to žiadal, umožnené by mu to nebolo. Uviedol, že nebol lajdákom,
ani nepracovitým zamestnancom. Mnohokrát podal extrémny výkon s nulovými zostatkami, čo nebolo

zohľadnené ani pri služobnom hodnotení a opakovane mu toto osobné hodnotenie zo strany predsedu
súdu bolo znížené napriek hodnoteniu sudcov, pre ktorých pracoval.

46. Žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že v septembri roku 2022 bol na základe
podnetu riaditeľky správy pre nedodržiavanie služobného času, tento prerokovaný poradnou komisiou,

ktorej výsledkom bolo upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny pre nedodržiavanie služobného
času v decembri roku 2022. Od tohto potvrdenia plynie 6 mesačná lehota, kedy aj jedno opakované
porušenie je dôvodom pre výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru. Vtedy bolo zistené, že v
mesiacoch január a február roku 2023, celkovo 12 krát žalobca služobný čas nedodržal. Nešlo o
ojedinelé, ale dlhodobé problémy so žalobcom na dodržiavanie služobného času a následne bola

predsedovi súdu doručená žiadosť A. B. o zmenu VSÚ, na základe ktorej bola aj vykonaná kontrola
vybavovania vecí žalobcu. Na základe uvedeného boli žalobcovi vytknuté nedostatky, ktoré sú obsahom
výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru. Uvedené zistenia boli opätovne prerokované poradnou
komisiou, ktorej záverom bolo vydanie upozornenia na opakované porušenie pracovnej disciplíny, od
ktorého plynie zamestnávateľovi subjektívna dvojmesačná lehota na to, či rozhodne o podaní výpovede

alebo nie. Súdu predložili výpis z dochádzkového systému za obdobie apríla 2019 do konca roku
2022 z ktorých vyplýva, že každý mesiac mal žalobca evidovaný neskorý príchod. Zároveň predložili
upozornenie za nedodržanie pracovného času, ktoré žalobca spochybňoval. Žalovaný si je vedomý,
že ho nemohol použiť v neprospech zamestnanca, ale predložili uvedenú listinu na dokreslenie osoby
žalobcu. Zároveň predložili opatrenia, kedy bola žalobcovi opakovane krátená časť dovolenky z dôvodu

nedodržania pracovného času, teda pre neodpracovanie určeného pracovného fondu. Pokiaľ žalobca
poukazoval na svoje extrémne výkony, nevie sa vyjadriť, či to bolo v júli minulého roku. Otázka však je, že
pri preverovaní vybavenia spisov nemusí mať vyšší súdny úradník všetky spisy u seba, ale rozhodujúce
je, či sú vybavené.

47. Pokiaľ ide o dlhodobé neskoré príchody žalobcu do zamestnania, v tomto prípade poukázal aj na
samotný obsah zápisnice z poradnej komisie, kde jednotliví členovia poukazovali na dlhodobé problémy
žalobcu s dodržiavaním pracovného času s tým, že ak aj keby došlo k navrhovanej úprave pracovnej
doby, teda s príchodom o 8:30, opätovne by nechodil načas.

48. Pokiaľ ide o žalobcove tvrdenie diskriminačného správania voči nemu v súvislosti s pôsobením iného
vyššieho úradníka A. E., aj k jeho pracovnej činnosti boli výhrady, pričom pri jednom hodnotení dosiahol
neuspokojivé výsledky. V takomto prípade je potrebné do šiestich mesiacov realizovať ďalšie služobné
hodnotenie a pokiaľ je štátny zamestnanec 2 krát po sebe hodnotený stupňom nevyhovujúci, je tu
možnosť na podanie výpovede podľa § 75 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe, čo sa však nestalo,

keďže pri opakovanom hodnotení dostal známku 4, teda išlo o stupeň vyhovujúci. Pri kontrole spisov
boli zistené nedostatky v pracovnej činnosti A. E., ale nakoľko tento pre závažné zdravotné problémy,
bol od októbra roku 2022 jeden rok práceneschopný, upozornenie sa mu doručiť nepodarilo, avšak
mal viacej sebareflexie ako žalobca, keďže k ukončeniu jeho pracovného pomeru došlo nie tak, ako
žalobca uvádza výpoveďou, ale dohodou k 01.11.2023. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie žalobcu, čo sa týka

výkonnosti iného vyššieho súdneho úradníka, u tohto nebol problém v nevybavovaní vecí v lehotách,
ale skôr komunikačný problém s jedným zo sudcov, ktorý boli riešený osobným pohovorom a neskôr
bol zaradený vyšší súdny úradník do iného senátu. Pokiaľ ide o žalobcom predloženú výkonnostnú
dokumentáciu dáva do pozornosti, že v decembri roku 2022 žalobca nevydal žiadne rozhodnutie, ibarozhodnutie týkajúce sa súdnych poplatkov v dedičskom konaní, v januári 2023 to boli 4 platobné
rozkazy a výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, teda uvedená dokumentácia korešponduje s podaním
A. B., čo sa týka plnenia pracovných povinností zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o absencie, viackrát sa

krátila dovolenka žalobcu z dôvodu nesplnenia pracovného fondu. V roku 2022 to už ani neprichádzalo
do úvahy, keďže v auguste mal žalobca vyčerpanú celú dovolenku. Nikdy z jeho strany nebola doručená
žiadosť o úpravu pracovnej doby a súčasne nevie, či by to bolo možné, keďže majú určené miesto
na vyššieho súdneho úradníka, teda sa nevedel vyjadriť k tomu, či by bolo možné na jedno miesto
prijať dvoch ľudí so skráteným pracovným časom. Pružný pracovný čas je nastavený tak, aby v určitom

pevne stanovenom čase bolo možné realizovať stretnutie všetkých členov oddelenia, či sa to týka sudcu,
vyššieho súdneho úradníka, ako aj asistenta so zahrnutím aj času na prestávku na obed, čiže v podstate
z celého tohto pevne stanoveného času to bolo iba zhruba 5,5 hodiny na to, aby bola možná spolupráca
všetkých členov oddelenia.

49. Svedkyňa A. G. D., ktorá u žalovaného pracuje ako riaditeľka správy vo svojej svedeckej výpovedi

uviedla, že žalobca nastúpil do pozície vyššieho súdneho úradníka na Okresný súd v Poprade v roku
2005, kedy aj ona pôsobila na pozícii VSÚ. V roku 2014 po výberovom konaní začal pôsobiť na pozícii
riaditeľa správy. Pokiaľ ide o dochádzky žalobcu, teda jeho neskoré príchody do práce, je to dlhoročný
problém, pokiaľ si dobre pamätá, od začiatku jeho nástupu do práce. Jej úlohou nie je hľadať riešenie
so zamestnancom, ako vykryť neskoré príchody do zamestnania. Určite v tomto smere neposkytla

radu žalobcovi, ako svoje neskoré príchody vykryť. Ak disponoval dokladom ospravedlňujúcim jeho
neskoré príchody, mohol tento predložiť do podateľne súdu. Ak uvádza priepustky s potvrdením
lekára, malo by to byť overiteľné v súlade so zdravotnou dokumentáciou zamestnanca, teda že tento
zdravotný úkon bol aj v poisťovni vyúčtovaný. Pokiaľ ide o dovolenku, túto schvaľuje zamestnávateľ
na žiadosť zamestnanca, to neznamená, že zamestnávateľ má povinnosť dovolenku schváliť vzhľadom

na existujúci plán dovoleniek. V prípade žalobcu nešlo o okamžité skončenie pracovného pomeru, ale
tomuto bola daná výpoveď pre opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny s tým, že určite
vo vyjadrení k žalobcovi nepoužila výraz svojvoľného konania zo strany predsedu súdu. Pokiaľ ide o
otázku zníženia osobného príplatku žalobcovi, ide o nenárokovateľnú zložku funkčného platu, ktorou
zamestnávateľohodnocujeschopnosti,respektívevýkonkonkrétnehozamestnanca.Vjejkompetenciije

v súvislosti s realizovanou žiadosťou o úpravu osobného príplatku snaha vyhodnotiť činnosť, respektíve
nečinnosť takéhoto zamestnanca. Pokiaľ však ide o správanie sa žalobcu, toto negatívne vplývalo aj na
ostatných zamestnancov, keďže uvedené neskoré príchody boli veľmi okaté, nehovoriac o prestávkach
na obed. Zníženie osobného príplatku malo byť nielen motivačné, ale predstavovalo samozrejme určitý
trest. Áno, navrhovala zvýšenie osobného príplatku alebo odmien vo vzťahu k žalobcovi, ale to robila

aj vo vzťahu k iným zamestnancom, či išlo o zvýšenie alebo zníženie, ale v konečnom dôsledku
kompetencia v rozhodnutí bola na strane štatutárneho zástupcu žalovaného.

50. V danom prípade je toho názoru, že nešlo o diskriminačné konanie zo strany štatutárneho zástupcu
žalovaného. Diskriminačné by bolo to, ak by vyšší súdny úradník bol zaradený do platovej triedy

asistenta, a taktiež pokiaľ by mu nebol priznaný funkčný plat za výsluhu rokov. Osobný príplatok nie je
nárokovateľnou zložkou, teda jeho priznanie je vždy v kompetencii štatutára, avšak to neznamená, že by
išlo o svojvoľné konanie. Vždy sa priznáva v závislosti od plnenia služobných povinností zamestnancom.
Pokiaľ ide o služobný čas, tento je stanovený pre všetkých zamestnancov rovnako tak, aby boli v určitom
časovom úseku jednotliví zamestnanci dostihnuteľní, keďže je neprijateľné to, že by jeden prišiel o piatej

a iný kolega ho nevedel zastihnúť pre účely súčinnosti, pretože on prišiel až o 17. hodine.

51. Na otázku žalobcu, prečo mu nebola schválená dovolenka, aby vykryl neskoré príchody, uviedla,
že tým práve chcel vykryť neskoré príchody a pokiaľ ide o zamestnancov v pozícii vyššieho
súdneho úradníka, ona schvaľovala dovolenky všetkých zamestnancov s výnimkou sudcov tak, aby

bol zabezpečený riadny chod senátov. Každý zamestnanec buď vedúcemu alebo zamestnávateľovi
predkladá iba návrh dovolenky a vždy je vecou zamestnávateľa alebo vedúceho zamestnanca, či túto
schváli alebo nie, keďže pre každého platia rovnaké pravidlá. Pokiaľ ide o žalobcu, ten si málokedy
dával schváliť dovolenku vopred. Bolo to len v prípade zahraničnej, teda dlhodobej dovolenky. Zároveň
uviedla, že nielen žalobca bol už žalovaného jediným zamestnancom so zdravotným postihnutím,

ale mali aj ďalších zamestnancom so zdravotným postihnutím, pričom ani jeden z nich nemal
problémy s dochádzkou do práce. Iní zamestnanci na neskoré príchody žalobcu reagovali poznámkami,
posmeškami, čo nepriaznivo vplývalo nielen na postavenie vedúcich zamestnancov, ale aj na celkovú
pracovnú morálku zamestnancov.52. Svedkyňa A. B. B., sudkyňa Okresného súdu Poprad vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že
žalobcu mala prideleného ako vyššieho súdneho úradníka niekedy od roku 2018. V čase jeho pridelenia

vedela, že so žalobcom boli dlhodobé problémy pri dodržiavaní služobného času, ako aj plnení
služobných povinností. Myslela si, že spolupráca so žalobcom bude dobrá, teda že tohto naučí, aby si
riadne plnil svoje pracovné povinnosti s tým že pokiaľ bude dodržiavať služobný čas a riadne plniť svoje
pracovné povinnosti, všetko bude dobré, a tým aj dokáže ostatným, že si uvedené služobné povinnosti
vie plniť riadne.

53. Jeho pracovné výkony však boli veľmi kolísavé. Mal obdobia, kedy pracovať chcel a vedel, ktoré
sa však striedali s obdobiami, kedy pracovať nechcel. Je pravdou, že v období, kedy si svoje pracovné
povinnosti riadne plnil; vybavil spisy, ktoré mu boli pridelené v jej senáte, avšak len za podmienky
zvýšeného úsilia z jej strany. Musela za ním osobne prísť; vyzvať ho, aby spisy vybavil a následne
skontrolovať, či aj reálne uvedené procesné úkony vykonal. Ak by to nerobila, zrejme by dopadla

rovnako, ako senát A. D., pre ktorého žalobca taktiež pôsobil vyšší súdny úradník. V čase pridelenia
žalobcu do jeho senátu, bol A. D. začínajúcim sudcom a zrejme nemal takú kapacitu ako ona, aby
osobne za žalobcom chodil a doprosoval sa vybavenia svojich spisov, čo sama považuje za nedôstojné
z pozície sudcu. Na rozdiel od iných vyšších súdnych úradníkov, ktorí v jej senáte pôsobili, nikdy od
žalobcu nežiadala napríklad vypracovanie konceptu rozhodnutia, právny rozbor veci alebo judikatúry;

tomuto dávala spracovať iba úkony súvisiace s poplatkovou povinnosťou, trovami konania, zmenou
strany v spore, ale napr. úkony s nariadením znaleckého dokazovania alebo priznania znalečného už
realizovala sama. Dokonca s kolegom A. D. sa dohodli, že pol kalendárneho mesiaca bude žalobca
vybavovať spisy pre jeden senát a v druhej polovici mesiaca pre druhý senát z dôvodu, že častokrát
z jeho strany odznelo, že pre druhý senát nevybavoval spisy z dôvodu vybavovania spisov v prvom

senáte. Mnohokrát v priebehu pôsobenia žalobcu v jej senáte tohto upozorňovala, že pokiaľ bude
dodržiavaťurčenýslužobnýčasabudesiriadneplniťsvojepracovnépovinnosti,budevšetkovporiadku.
Domnievala sa, že sama svojím prístupom zmení postoj žalobcu k plneniu jeho pracovných povinností,
ale sklamala sa v ňom a považovala to aj za svoje zlyhanie. Bola ochotná na rozdiel iných kolegov
so žalobcom spolupracovať, keďže tohto ľutovala pre jeho zdravotné postihnutie aj z dôvodu, že bol

synovcom predchádzajúceho predsedu súdu A. D..

54. Ale v decembri roku 2022, ako aj v januári roku 2023 v čase, kedy nebol práceneschopný vybavil
minimálny počet spisov v jej senáte, a preto písomne požiadala o zmenu vyššieho súdneho úradníka,
nakoľko už nevidela žiaden priestor na ďalšiu spoluprácu zo žalobcom.

55. Pokiaľ ide o hodnotenie žalobcu, zastáva a zastávala teóriu, že ak je vyšší súdny úradník vynikajúci,
z jej strany dostane hodnotenie 1 a každý ďalší, ktorý má problémy pri plnení svojich služobných
povinností, dostane známku 2, a tak to bolo aj pri žalobcovi. Samozrejme pracovala s vyššími súdnymi
úradníkmi, ktorí boli vynikajúci, napr. A. J., ktorá vedela vypracovať aj koncept rozhodnutia, avšak

zamestnanci sú rôznorodí, teda aj ich schopnosti sú rôzne, preto k nim aj takto pristupovala. Je pravdou,
že v čase plynutia výpovednej lehoty žalobcovi bola za predsedom súdu, avšak zdôrazňuje, že pokiaľ
žalobca vedel chodievať do práce načas a riadne si plniť svoje pracovné povinnosti počas plynutia
výpovednej doby, mal si tieto plniť rovnako aj v predchádzajúcom období a nedošlo by k situácii ktorá
nastala. Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru je však vo výlučnej kompetencii štatutárneho

zástupcu žalovaného a ona osobne nemá žiadne právo do tejto kompetencie zasahovať.

56. Podľa § 73 zákona č. 55/2017 Z.z.,
(1) Služobný úrad ako aj štátny zamestnanec môže skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.
Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

(2) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov podľa § 75. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom
a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná.
(3) Štátny zamestnanec môže dať služobnému úradu výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez
uvedenia dôvodu.

(4) Ak služobný úrad dal štátnemu zamestnancovi výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo
písm. d), nesmie počas dvoch mesiacov nasledujúcich po skončení štátnozamestnaneckého pomeru
znovu vytvoriť zrušené štátnozamestnanecké miesto a obsadiť toto štátnozamestnanecké miesto iným
uchádzačom alebo preložením štátneho zamestnanca.(5) Výpoveď, ktorá bola doručená druhej strane, je možné odvolať len s jej súhlasom, ak odsek 6
neustanovuje inak. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním sa musí urobiť písomne.
(6) Písomný súhlas štátneho zamestnanca s odvolaním výpovede danej služobným úradom sa

nevyžaduje, ak služobný úrad odvolá výpoveď na základe stanoviska podľa § 91 ods. 4.

57. Podľa § 74 zákona č. 55/2017 Z.z.,
(1) Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná
doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace.

(2) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak § 76 ods. 3
neustanovuje inak.
(3) Počas plynutia výpovednej doby je možné štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal
výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného
úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby

sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.

58. Podľa § 75 zákona č. 55/2017 Z.z.,
(1) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak
a) štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil

spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste alebo ak
ju nesmie dlhodobo vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto
chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu faktorom práce a pracovného
prostredia určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva a služobný úrad nemá pre
neho vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením

na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,
b) sa má zrušiť alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny podľa §
24 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny
zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa
so služobným úradom inak,

c) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1 až
7, nie je možné trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné štátnozamestnanecké miesto,
pretože ho služobný úrad nemá, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné
štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,
d) štátneho zamestnanca, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa má skončiť alebo sa skončila na

základe zákona podľa § 62 ods. 1, nie je možné trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné
štátnozamestnanecké miesto, pretože ho služobný úrad nemá, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s
trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom
inak,
e) štátny zamestnanec dosiahne neuspokojivé výsledky v opakovanom služobnom hodnotení,

f) štátny zamestnanec opakovane menej závažne porušil služobnú disciplínu,
g) je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
(2) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. f)
do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o opakovanom menej závažnom porušení služobnej
disciplíny a z dôvodu podľa odseku 1 písm. g) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o

závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede
vznikol.
(3) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. e)
do dvoch mesiacov od oboznámenia štátneho zamestnanca s výsledkom opakovaného služobného
hodnotenia a ak štátny zamestnanec podal námietku podľa § 123 ods. 7, do dvoch mesiacov od

oznámenia výsledku opakovaného služobného hodnotenia.

59. Podľa § 77 zákona č. 55/2017 Z.z.,
(1) Služobný úrad nesmie dať výpoveď štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným
postihnutím bez právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým

bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu,35) inak je výpoveď neplatná. Súhlas
podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1
písm. f) alebo písm. g), alebo ak sa služobný úrad alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje aštátny zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu štátnej služby, alebo ak štátny
zamestnanec dovŕšil vek určený na vznik nároku na starobný dôchodok.36)
(2) Služobný úrad bezodkladne oznámi štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným

postihnutím, podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 prvej vety.

60. Podľa § 95 zákona č. 55/2017 Z.z.,
(1) Štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na

súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Ak
štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím ochrannej doby podľa § 76 ods. 3, lehota podľa prvej
vety plynie odo dňa, ktorý nasleduje po uplynutí ochrannej doby.
(2) Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na
základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa
doručenia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona.

Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe
zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení
štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie
§ 96 ods. 2.
(3) Ak štátny zamestnanec v spore o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru oznámi

súduskutočnosti,zktorýchmožnodôvodneusudzovať,žekskončeniuštátnozamestnaneckéhopomeru
zo strany služobného úradu došlo z dôvodu, že sa štátny zamestnanec zákonným spôsobom domáhal
svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru, služobný úrad musí preukázať, že k
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo z iného dôvodu.

61. Podľa § 96 zákona č. 55/2017 Z.z.,
(1) Ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné,
štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat,
ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

(2) Ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
predpisu,22) vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu38) pre
zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona počas doby, za ktorú je služobný úrad
povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný

plat alebo o mzdu za uvedenú činnosť.

62. Podľa § 98 zákona č. 55/2017 Z.z., služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom
štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

63. Podľa § 99 zákona č. 55/2017 Z.z.,
(1) Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť v služobnej zmluve kratší služobný čas,
ako je ustanovený týždenný služobný čas.
(2) Kratší služobný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky služobné dni.
(3) Štátny zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere s kratším služobným časom nesmie byť

zvýhodnený alebo znevýhodnený v porovnaní s porovnateľným štátnym zamestnancom.
(4) Porovnateľným štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je štátny zamestnanec v
štátnozamestnaneckom pomere v tom istom služobnom úrade alebo v služobnom úrade, do ktorého bol
dočasne preložený s ustanoveným týždenným služobným časom v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva
alebo by vykonával rovnaké činnosti alebo obdobné činnosti podľa opisu štátnozamestnaneckého

miesta.

64. Podľa § 111 zákona č. 55/2017 Z.z.,
(1) Štátny zamestnanec je povinný
a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskej únie, právne predpisy

Slovenskej republiky, služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy pri vykonávaní štátnej služby,
uplatňovať ich s náležitou odbornou starostlivosťou a rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské
práva,b) vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby
všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť vykonávania štátnej služby a dôveru v objektívnosť
jeho konania a rozhodovania,

c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej
služby a ktoré v záujme služobného úradu nie je možné oznamovať iným osobám, ak nie je tejto
povinnosti zbavený generálnym tajomníkom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak; povinnosť
mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami,

najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech
alebo v prospech iného,
e) plniť služobné úlohy osobne, riadne, svedomite, čestne a včas,
f) zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom,
g) zastupovať vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia podľa § 113 ods. 1 písm. g),
h) vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom jeho štátnozamestnaneckého miesta,

i) riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi,
j) dodržiavať určený služobný čas alebo inak dohodnutý služobný čas,
k) vzdelávať sa v systéme kontinuálneho vzdelávania a zhodnotiť absolvovanú vzdelávaciu aktivitu,
okrem samoštúdia,

l) slušne sa správať voči ostatným štátnym zamestnancom a iným zamestnancom,
m) poskytnúť služobnému úradu osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru,
n) ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,
nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho len na oprávnené účely,

o) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(2) Štátny zamestnanec je povinný oznámiť služobnému úradu
a) sám alebo prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka, že jeho spôsobilosť na právne úkony
bola právoplatným rozhodnutím súdu obmedzená,
b) bez zbytočného odkladu vzťah podľa § 54, ktorý vznikol počas trvania štátnozamestnaneckého

pomeru,
c) bez zbytočného odkladu akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,
d) bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú štátnozamestnaneckého pomeru a súvisia s
jehoosobou,najmäzmenujehomena,priezviska,trvaléhopobytualeboprechodnéhopobytu,adresyna
doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom štátneho zamestnanca poukazuje

plat na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia,
e) priznanie dôchodku podľa osobitného predpisu,
f) písomne bez zbytočného odkladu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných
rúk s adresou na území Slovenskej republiky, len ak štátny zamestnanec nemá adresu na doručovanie
písomností, prechodný pobyt ani trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g) dôvody na zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa § 66 ods. 1 a 2 a
výsledok trestného konania, v súvislosti s ktorým bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej
služby,
h) že bol právoplatne odsúdený za trestný čin,
i) stratu bezúhonnosti a predložiť mu rozhodnutie zakladajúce stratu bezúhonnosti,

j) rozhodnutie podľa osobitného predpisu,39a)
k) stratu, poškodenie, zničenie a zneužitie majetku v správe služobného úradu,
l) vykonávanie lektorskej činnosti alebo prednášateľskej činnosti, ktorá je zhodná alebo obdobná s
činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,
m) do desiatich služobných dní po absolvovaní vzdelávacej aktivity nad rámec individuálneho plánu

kompetenčného vzdelávania jej názov, názov organizátora, termín, rozsah a formu.
(3) Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto
skutočnosť nadriadeného vedúceho zamestnanca skôr, ako tento pokyn začne plniť alebo počas plnenia
pokynu, ak sa o uvedených skutočnostiach dozvie po začatí plnenia uloženého pokynu. Ak nadriadený

vedúci zamestnanec trvá na splnení pokynu, je povinný oznámiť to štátnemu zamestnancovi písomne.
Štátny zamestnanec môže na túto skutočnosť upozorniť generálneho tajomníka, ako aj požiadať o
založenie písomného upozornenia na rozpor pokynu do jeho osobného spisu.65. Podľa § 118 zákona č. 55/2017 Z.z.,
(1) Porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca posudzuje generálny tajomník z vlastného
podnetu alebo na návrh vedúceho zamestnanca. Vedúci zamestnanec môže návrh podľa prvej vety

predložiť generálnemu tajomníkovi do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny dozvedel.
(2) Na účely preskúmania návrhu alebo podnetu týkajúceho sa menej závažného porušenia služobnej
disciplínygenerálnytajomníkzriadivslužobnomúradeporadnúkomisiuzloženúnajmenejztrochčlenov.
Počet členov musí byť nepárny. Členov poradnej komisie a jej predsedu vymenúva generálny tajomník
zoštátnychzamestnancovslužobnéhoúradu,vktoromsaporadnákomisiazriaďuje;vslužobnomúrade,

ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, môže členov poradnej komisie a jej predsedu
vymenovať aj z prokurátorov. V služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd
alebo okresný súd, môže generálny tajomník vymenovať členov poradnej komisie a jej predsedu aj zo
sudcov. Jeden člen poradnej komisie je spravidla z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec,
o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide, a jeden člen poradnej komisie má spravidla vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Členom poradnej komisie je aj zástupca zamestnancov,

ktorého určí príslušný odborový orgán.
(3) Ak sa generálny tajomník domnieva, že štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu
a) menej závažným spôsobom, písomne oznámi túto skutočnosť poradnej komisii do 15 dní odo dňa,
keď sa o porušení služobnej disciplíny štátnym zamestnancom dozvedel,
b) závažným spôsobom, poradná komisia návrh alebo podnet podľa odseku 1 nepreskúmava a

ustanovenia odsekov 2 a 4 až 9 sa nepoužijú.
(4) Poradná komisia vyzve štátneho zamestnanca, o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide, do
desiatich dní od doručenia oznámenia podľa odseku 3, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote najmenej
desiatich dní. Štátny zamestnanec pripojí k vyjadreniu dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia okrem tých,
ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca

lehota na písomné vyjadrenie k veci podľa prvej vety neplynie.
(5) Poradná komisia postupuje pri preskúmavaní porušenia služobnej disciplíny v súčinnosti so štátnym
zamestnancom.
(6) Poradná komisia je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať
potrebné podklady. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na posúdenie veci určuje poradná komisia.

(7) Služobný úrad je povinný na žiadosť poradnej komisie oznámiť tie skutočnosti, ktoré majú význam
pre posúdenie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny.
(8) Poradná komisia vyhotoví písomný záznam o postupe a priebehu preskúmania porušenia služobnej
disciplíny, v ktorom uvedie najmä dôkazy, vyjadrenia štátneho zamestnanca alebo vyjadrenia iných
fyzických osôb, a doručí ho generálnemu tajomníkovi spolu s odporúčacím stanoviskom, v ktorom

uvedie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny a v akej miere závažnosti. Generálny tajomník nie je
stanoviskom poradnej komisie viazaný.
(9) Poradná komisia doručí generálnemu tajomníkovi stanovisko podľa odseku 8 do 30 dní odo dňa
doručenia vyjadrenia k veci štátnym zamestnancom alebo odo dňa márneho uplynutia lehoty na
vyjadrenie k veci podľa odseku 4.

66. Podľa § 119 zákona č. 55/2017 Z.z.,
(1)Akgenerálnytajomníkdospejekzáveru,žedošlokporušeniuslužobnejdisciplíny,vydáupozornenie;
ak ide o menej závažné porušenie služobnej disciplíny, upozornenie vydá v lehote desiatich dní odo dňa
predloženia stanoviska poradnou komisiou.

(2) Upozornenie obsahuje najmä
a) označenie nesplnenej alebo porušenej povinnosti alebo obmedzenia s uvedením zodpovedajúceho
ustanovenia tohto zákona,
b) k akému porušeniu služobnej disciplíny došlo podľa miery závažnosti,
c)odôvodnenievrátanevymedzeniaskutku,ktorýsapovažujezanesplneniealeboporušeniepovinnosti,

alebo obmedzenia podľa tohto zákona,
d) informáciu o tom, že služobný úrad môže pre opakované menej závažné porušenie služobnej
disciplíny skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca výpoveďou podľa § 75 ods. 1
písm. f); táto informácia sa uvádza len pri upozornení o menej závažnom porušení služobnej disciplíny.
(3) V písomnom vyhotovení upozornenia sa uvedie aj označenie generálneho tajomníka, ktorý

upozornenie vydal, a dátum vydania upozornenia. Upozornenie musí byť opatrené odtlačkom úradnej
pečiatky a podpisom.
(4) Upozornenie sa oznamuje štátnemu zamestnancovi doručením prvopisu jeho písomného
vyhotovenia. Deň doručenia upozornenia sa považuje za deň jeho oznámenia.67. Podľa § 121 zákona č. 55/2017 Z.z.,
(1) Upozornenie sa zakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca. Z osobného spisu sa vyradí

upozornenie po uplynutí 18 mesiacov odo dňa jeho oznámenia štátnemu zamestnancovi.
(2) Po uplynutí 18 mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o menej závažnom porušení služobnej
disciplíny sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby služobnú disciplínu neporušil.

68.Nazákladeskutkovýchtvrdenížalobcu,popretískutkovýchtvrdenížalovaného,akoajoboznámením

listinných dôkazov bolo nesporne preukázané, že žalovaný dňa 16.12.2022 písomne upozornil žalobcu
na porušenie služobnej povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. j) zákona č. 55/2017 Z.Z. z dôvodu, že v
mesiaci september roku 2022 11 krát riadne nenastúpil do výkonu štátnej služby.

69. Dňa 14.04.2023 žalovaný upozornil žalobcu na opakované menej závažné porušenie služobnej
povinnosti pre porušenie ust. § 111 ods. 1 písm. e), teda neplnenie si služobných povinností riadne,

svedomite, čestne a včas, ako aj v súlade s ust. § 111 ods. 1 písm. j) zákona o štátnej službe, teda
nenastúpenie riadne do výkonu štátnej služby najneskôr do ôsmej hodiny. V zmysle vyššie uvedeného
upozornenia žalobca nenastúpil riadne do výkonu štátnej služby podľa elektronického dochádzkového
systému v mesiaci január 2023 - 12 krát a februári 2023 - 2 krát.

70. K 17.02. ani ku dňu 05.04.2023 nebolo spracovaných 15 spisov po právoplatnom ukončení veci,
ktorých špecifikácia je uvedená v upozornení na opakované menej závažné porušenie disciplíny a
fyzickou kontrolou náhodne vybraných piatich súdnych spisov registra „D“ boli zistené nedostatky, ktoré
neboli odstránené ku dňu 05.04.2023, ani ku dňu vyhotovenia tohto písomného upozornenia. Z obsahu
uvedeného upozornenia vyplýva, že poradná komisia pre účely preskúmania návrhu vo veci porušenia

služobnej disciplíny štátneho zamestnanca zo dňa 28.03.2023 uvedený podnet žalovaného za účasti
žalobcu preskúmala a konštatovala, že žalobca v rozsahu uvedenom v podnete žalovaného nenastúpil
riadne do výkonu štátnej služby v januári 12 dní a februári 2 pracovné dni a zároveň si neplnil služobné
povinnosti v zmysle ust. § 111 ods. 1 písm. e) v rozsahu v uvedenom v podnete. Poradná komisia, preto
navrhla písomné upozornenie štátneho zamestnanca na porušovanie pracovného poriadku a v prípade

opakujúcej sa situácie navrhla zvážiť postup podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona. Žalovaný dňa 30.05.2023
dal výpoveď žalobcovi v zmysle ust. § 75 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe, a to pre opakované
menejzávažnéporušenieslužobnejdisciplínypodľa§111ods.1písm.j)ae)citovanéhozákonazvyššie
uvedeného dôvodu. Uvedená výpoveď bola prerokovaná dňa 22.05.2023 so zástupcami zamestnancov
a zo zápisnice z prerokovania vyplýva, že ani po opakovanom menej závažnom porušení vo väčšine

vecí nebol stále vykonaný žiaden úkon s výnimkou jedného spisu.

71. Porušením pracovnej disciplíny je nielen zavinené porušenie povinností pri výkone práce
vyúsťujúcich do druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, ale aj zavinené porušenie povinností
zamestnanca pri výkone inej činnosti pre zamestnávateľa z vlastnej iniciatívy a zavinené porušenie

povinností, ktoré spočíva v tom, že pre zamestnávateľa inú prácu v rozpore s právnymi predpismi,
pracovným poriadkom, vnútornými predpismi zamestnávateľa alebo pokynmi vedúcich zamestnancov.
Vo výpovedi musí byť skutkovo vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru. Je preto potrebné
skutkovo opísať, kedy a ako došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Treba opísať porušenie pracovnej
disciplíny ako časový presný opis deja. Pre platnosť právneho úkonu sa okrem iného vo všeobecnosti

vyžaduje, aby bol určitý a zrozumiteľný, a preto je potrebné konkrétne opísať porušenie pracovnej
disciplíny. Pri skutkovom vymedzení dôvodu skončenia pracovného pomeru sa musí vychádzať z
konkrétnej situácie. Ak je zreteľné z akých dôvodov dochádza ku skončeniu pracovného pomeru s
poukázaním na ustálenú judikatúru súdov,(uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/95/2009, rozsudok
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/205/2007) stačí uviesť dôvod skončenia pracovného pomeru tak, aby

bolo zrejme, aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli účastníka pracovnoprávneho vzťahu ku skončeniu
pracovného pomeru a nevznikli pochybnosti, čo chcel tento účastník prejaviť. Keď ku skončeniu
pracovného pomeru dochádza preto, že zamestnanec porušil jednu alebo viacero svojich pracovných
povinností je správne aj uviesť, ktorú konkrétnu povinnosť zamestnanec porušil.

72. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny považujú súdy neospravedlnenú absenciu
zamestnancov,výkonprácepresebaainéosobyvpracovnomčase,nepovolenépoužívaniedopravných
prostriedkov zamestnávateľa na súkromné cesty, časté opilstvo, majetkové a morálne delikty na
pracovisku,ublíženienazdraví,urážky,nerešpektovaniepríkazovnadriadenýchapodobne(R18/1974).73. Rozhodnutie zamestnávateľa, že neprítomnosť zamestnanca v práci je neospravedlnenou
absenciou, nepredstavuje také opatrenie, ktorým by bol súd bez ďalšieho viazaný. Je v právomoci

súdu posúdiť správnosť záverov zamestnávateľa o neospravedlnenom zameškaní práce konkrétnym
zamestnancom, a to tak na základe žaloby o určenie tejto účastníkmi spornej skutočnosti, ako aj
predbežnú otázku v konaní o inom nároku. Neprítomnosť zamestnanca v práci treba považovať za
neospravedlnenú neúčasť v práci aj vtedy, keď zamestnanec zavinene zameškal prácu, ak sa tak stalo
z dôvodu, ktorý na danom pracovisku s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu možno považovať za

ospravedlniteľný (Najvyšší súd SR 6Cdo/ 210/1994).

74. Zákonník práce na účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením
pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny (5Cdo/285/2008).

75. Nižší stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny ako je menej závažné porušenie Zákonník

práce neupravuje, preto každé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré nedosahuje intenzitu porušenia
pracovnej disciplíny, pre ktoré by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer je vždy menej
závažným porušením pracovnej disciplíny (2Cdo/314/2009).

76. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a

v zásade ju ovplyvňuje osoba zamestnanca, funkcia, ktorú zamestnanec zastáva, jeho doterajší postoj
k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností,
situácia, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny, teda
či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi, napríklad škodu (5Cdo/95/2009).

77. Podľa názoru súdu I. inštancie na strane žalovaného boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky
pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej
službe. Je nepochybné, že žalobca opakovane porušil služobnú povinnosť v zmysle ust. § 111 ods. 1
písm. j) citovaného zákona, teda dodržiavať určený služobný čas.

78. Žalobca bol žalovaným dňa 16.12.2022 na základe podnetu riaditeľky správy písomne upozornený
na porušenie uvedenej povinnosti v mesiaci september 2022, kedy 11 krát mal v dochádzkovom systéme
evidované neskoré príchody.

79. Napriek uvedenému, žalobca naďalej uvedenú povinnosť porušoval, čo viedlo k upozorneniu na

opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 14.04.2023 pre neskoré príchody v
mesiaci január 2023 celkovo 12 krát a vo februári 2023 2 krát.

80. Aj keď vo všetkých prípadoch čas neskorého nástupu do práce v uvedenom období presahoval
začiatok určeného služobného času nepatrne, nemožno súhlasiť so žalobcom, že neboli splnené

hmotnoprávne podmienky výpovede.

81. Pokiaľ žalobca poukázal na kritériá hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, jedným z kritérií je samotná osoba
zamestnanca, ako aj jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností.

82. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca dlhodobo porušoval uvedenú
služobnú povinnosť v podstate od svojho nástupu na pozíciu vyššieho súdneho úradníka v roku
2005. Opakovane bol štatutárnymi zástupcami upozorňovaný na porušovanie uvedenej služobnej
povinnosti, čo bolo aj dôvodom pre vydanie opatrení v rokoch 2014 - 2016, 2018 a 2019, ktorými bola

žalobcovi pre neospravedlnene zameškaný služobný čas krátená dovolenka, a to nielen súčasným
štatutárnym zástupcom, ale aj A. A. D., ktorý bol rodinným príslušníkom žalobcu. Skutočnosť, že žalobca
dlhodobo ignoroval dodržiavanie uvedenej služobnej povinnosti, mal súd prvej inštancie za preukázanú
aj z rozhodnutia, ktorý bol už písomne upozornený na porušovanie uvedenej služobnej povinnosti, ako
aj z výpisov z dochádzkového systému za obdobie od apríla 2019 do decembra roku 2022. Z uvedených

výpisov nesporne vyplýva, že žalobca mal v každom kalendárnom mesiaci evidovaný neskorý príchod
do práce a v mesiacoch júl, september, november, december 2019, február, apríl, jún, august, november
a december 2020, máj, august, november a december 2021, marec, apríl, máj, júl, október a december
2022 mal evidovaný aj neodpracovaný pracovný časový fond, extrémne v decembri roku 2020 až 33hodín a 30 minút. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že aj v mesiaci december roku 2022,
kedy bolo žalobcovi doručené prvé písomné upozornenie, mal evidovaných 12 neskorých príchodov do
zamestnania s neodpracovaným pracovným časovým fondom v rozsahu 4 hodín a 13 minút.

83. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania tak mal súd prvej inštancie za to, že na strane
žalovaného boli splnené hmotnoprávne podmienky pre výpoveď žalobcovi zo štátnozamestnaneckého
pomerupodľa§75ods.1písm.f)zákonaoštátnejslužbeajvprípade,akbyjedinýmdôvodomvýpovede
bolo porušenie služobných povinností žalobcu podľa § 111 ods. 1 písm. j) zákona o štátnej službe.

84. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že výpoveď žalovaného bola voči jeho osobe šikanózna a diskriminačná.
Z výpovede riaditeľky správy nesporne vyplynulo, že na Okresnom súde Poprad sú zamestnaní aj ďalší
zamestnancisozdravotnýmznevýhodnením,ktorížiadneproblémysdochádzkounemajú.Podľanázoru
súdu I. inštancie práve naopak, žalovaný dlhodobo toleroval žalobcovi porušovanie uvedenej služobnej
povinnosti práve z dôvodu, že išlo o osobu so zdravotným znevýhodnením, avšak pre jeho nemenný

postoj k jej plneniu, pristúpil k výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru. Skutočnosť, že žalobcovi
žalovaný dlhodobo toleroval neskoré príchody malo totižto nepriaznivé dôsledky nielen na pracovnú
morálku ostatných zamestnancov, ale aj ich postoj k vedúcim zamestnancom, ako autoritám súdu.

85. Žalobca nepreukázal, žeby mu nebolo umožnené neskoré príchody ospravedlniť z objektívnych

dôvodov, napr. ospravedlneniami od lekára pre jeho nepriaznivý zdravotný stav. Pokiaľ žalobca žiadal
služobný úrad žalovaného, aby mu umožnil jeho neskoré príchody "vykryť" schválením a čerpaním
dovolenky,idepodľanázorusúduprvejinštancieokonaniežalobcuodporujúcezákladnýmpovinnostiam
štátneho zamestnanca definovaným v § 111 zákona o štátnej službe.

86. Pokiaľ žalobca vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie nebol schopný podať výkon štátneho
zamestnanca po určený pracovný čas, mohol požiadať o určenie kratšieho pracovného času, na čo bol
upozornený aj v zápisnici z poradnej komisie. Žalobca však túto možnosť odmietol s tým, že by podával
ešte nižší výkon, zároveň by mal nižšie platové ohodnotenie, čo pri jeho dlžobách by bolo nevýhodné.

87. Zároveň nebolo preukázané diskriminačné konanie žalovaného voči žalobcovi tým, že inému
vyššiemu súdnemu úradníkovi, konkrétne A. E. nebola daná výpoveď napriek tomu, že boli splnené
hmotnoprávne podmienky podľa § 75 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe. Podľa vyjadrenia
žalovaného, ktoré žalobca nerozporoval, A. E. nemal neuspokojivé výsledky pri opakovanom služobnom
hodnotení, pri ktorom mal hodnotenie 4, teda výsledok služobného hodnotenia bol uspokojivý. Napriek

nedostatkom, ktoré pri plnení svojich služobných povinností mal, mu upozornenie doručené nebolo z
dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti od októbra roku 2022. Po ukončení PN mal na rozdiel od
žalobcu dostatok sebareflexie a štátnozamestnanecký pomer skončil k 01.11.2023 dohodou.

88. Pokiaľ žalobca poukazoval na ďalšie diskriminačné konanie žalovaného voči jeho osobe pri

odmeňovaní, súd I. inštancie sa týmito nezaoberal nakoľko s predmetom sporu nesúviseli.

89. Žalobca preukázateľne porušoval aj ďalšiu služobnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 111 ods. 1 písm.
e) zákona o štátnej službe, kedy si svoje povinnosti neplnil riadne, svedomite, čestne a včas.

90. Z výpovede svedkyne A. B. B., v senáte ktorej žalobca pôsobil 5 rokov ako vyšší súdny úradník
nesporne vyplynulo, že žalobca mal obdobie, kedy si pracovné povinnosti plnil riadne, ale potom
nasledovali obdobia, kedy pracovať nechcel. Aj v období, kedy vybavoval spisy, ktoré mu pridelené
boli, to vyžadovalo jej zvýšené úsilie, kedy musela osobne za žalobcom prísť, poprosiť ho, aby vybavil
ňou pridelené spisy v určených lehotách a ich vybavenie aj následne odkontrolovať. Z jej strany bol

opakovane upozorňovaný, aby si svoje pracovné služobné povinnosti plnil riadne, napriek tomu k zmene
jeho postoju nedošlo, a preto písomne požiadala o zmenu vyššieho súdneho úradníka.

91. Na základe podnetu bola spracovaná revízia spisov, ktoré boli žalobcovi pridelené s tým, že
nedostatky boli zistené v spisoch, ktoré boli žalobcovi pridelené v senátoch A. D., najmä v dedičských

spisoch, v ktorých neboli žalobcom realizované procesné úkony viac ako 6 mesiacov, v jednom prípade
takmer 2 roky (10D/92/2021, ktorý bol žalobcovi predložený 21.07.2021).92. Samotný postoj žalobcu, ktorý neplnenie svojich služobných povinností podľa názoru súdu prvej
inštancie spôsobom neprípustným bagatelizoval tým, že išlo o nepodstatné spisy, ktoré nikto neurgoval,
iba dokresľuje osobnosť žalobcu v jeho prístupe k služobným povinnostiam. Pokiaľ deklaruje, že pôsobí

v justícii 20 rokov, potom mu musí byť známa rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky,
podľa ktorej nevykonanie úkonu v súdnom spise po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je považované za prieťah
v konaní.

93. Na základe vyššie uvedených skutočností, potom mal súd I. inštancie za preukázané splnenie

hmotnoprávnych podmienok výpovede žalovaného zo štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zo dňa
30.05.2023 a žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

94. Súd I. inštancie nevykonal dôkazy výsluchom A. D. a A. I. podľa návrhu žalobcu z dôvodu, že
tento neuviedol objektívne dôvody, ktoré by mu bránili uvedené návrhy na doplnenie dokazovania
predložiť v rámci procesného postupu podľa § 167 CSP najneskôr prednesom na pojednávaní konanom

dňa 24.01.2024. Skutočnosť, že dôkazná situácia žalobcu výsluchmi svedkov, ktoré sám navrhol sa
nevyvíjala v jeho prospech, nie je dôvodom na predkladanie ďalších návrhov na doplnenie dokazovania.
Okrem iného, vykonanie uvedených dôkazov by nemalo vplyv na zmenu právneho posúdenia predmetu
sporu. Skutočnosť, že si žalobca neplnil riadne služobné povinnosti v zmysle ust. § 111 ods. 1 písm.
e) zákona o štátnej službe v senáte A. D. nesporne vyplýva z písomného upozornenia o opakovanom

menej závažnom porušení pracovnej disciplíny, ako aj z výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru,
ktorých obsahom boli práve spisy pridelené uvedenému sudcovi. Pokiaľ ide o výsluch A. H. I., aj tento
tak, ako to vyplýva z predloženého listinného dôkazu, žalobcu na porušenie služobných povinností,
konkrétne neskoré príchody do práce upozorňoval.

95. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

96. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

97. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
ovýškektorýchbuderozhodnutépostupompodľa §262ods.2CSPvlehotedo60dnípoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

2 29Cpr/3/2023
Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.