Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924010336
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7924010336.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

vedenej pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní 11.11.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C. D. E. F. G. , nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom D., prechodne bytom D., H. XX/
X, t. č. v I. J. K. K. L.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 7.4.2024 v čase od 01.10 hod. do 09.30 hod. najskôr na spevnenej poľnej ceste nachádzajúcej sa
napravo približne 150 metrov od križovatky zvanej „Biňov“ v smere na obec Brehov po predchádzajúcej
slovnej hádke, sediac na mieste spolujazdca nútil poškodenú M. N. zotrvať v osobnom motorovom
vozidle zn. MG EHS, čiernej farby, ev.č. M. XXX O. na mieste vodiča tým, že sa jej vyhrážal, že ju zničí, že
príde o svoju prácu a dieťa, a že o nej zverejní videá o ich sexuálnom styku, pľuval na jej tvár a zároveň
ju rukou opakovane niekoľkokrát udieral do oblasti jej pravej ruky, následne jej prikázal s uvedeným

motorovýmvozidlomprejsťdoobceSirník,kdenajprvprimiestnychpotravináchanásledneprimiestnom
kostole vo svojom konaní pokračoval tým spôsobom, že ju opäť opakovane udieral zovretou päsťou a
lakťom do oblasti jej pravého ramena a stehna, ako aj ju udieral svojou otvorenou dlaňou do oblasti
ľavej časti jej tváre, pľuval jej na tvár, chytil ju za vlasy a vytrhol jej niekoľko vlasov, naďalej jej pri tom
vulgárne nadával, kde po tomto v presnejšie nezistenom čase v ranných hodinách jej prikázal vrátiť sa
späť na spevnenú poľnú cestu neďaleko križovatky zvanej „Biňov“ v smere na obec Brehov, odmietal
poškodenej umožniť návrat domov, pričom v čase okolo 6.30 hod. telefonoval so známym poškodenej,
P. L. a z dôvodu hnevu následne hodil o zem a poškodil mobilný telefón značky Apple Iphone 13 patriaci

M. N. v hodnote 689 €, čím bránil poškodenej slobodne realizovať jej vlastnú vôľu ohľadne jej pohybu
v danom čase a fyzickými atakmi jej spôsobil zranenia v podobe pomliaždenia mäkkých tkanív na tvári
v ľavej okoloočnej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením krčných stavcov ľahkého
stupňa, viacpočetné pomliaždenie mäkkých tkanív na pravom ramene, na pravom lakti a predlaktí s
krvnými podliatinami a pomliaždenie mäkkých tkanív na prednej ploche pravého stehna, pričom tieto
zranenia z lekárskeho hľadiska predstavujú ľahké poranenia s dĺžkou liečenia a práceneschopnosti v
trvaní od 21 do 35 dní,

t e d a

- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
– násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a lzločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. d) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona (v znení účinnom od 6.8.2024).

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona [§ 37 písm. h)

Tr. zákona] ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej M.

N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., Q. XXXX/XX, spôsobenú škodu vo výške 2.574 €
(dvetisícpäťstosedemdesiatštyri eur) z titulu bolestného a vo výške 689 € (šesťstoosemdesiatdeväť eur)
z titulu poškodenia veci.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryTrebišovpodal30.7.2024OkresnémusúduTrebišov(ďalejlen„okresný

súd“ alebo „súd“) na obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom Sirník, prechodne bytom D.,
H. XX/X, t. č. v Ústave na výkon väzby Košice (ďalej aj „obžalovaný“) obžalobu pre zločin obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona,
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že obžalovaný

- dňa 7.4.2024 v časovom rozmedzí od 01.10 hod. do 09.30 hod. ponajprv na spevnenej poľnej ceste
nachádzajúcej sa napravo približne 150 metrov od križovatky zvanej „Biňov“ v smere na obec Brehov
po predchádzajúcej slovnej hádke, sediac na mieste spolujazdca prinútil M. N. zotrvať v osobnom
motorovom vozidle zn. MG EHS, čiernej farby, ev.č. M. XXX O. na mieste vodiča a bránil jej vystúpiť
tým, že sa jej vyhrážal, že ju zničí, že príde o svoju prácu a dieťa, a že o nej zverejní videá o ich

sexuálnom styku, pľuval na jej tvár a zároveň ju zovretou päsťou opakovane niekoľkokrát udieral do
oblasti jej pravej ruky, následne jej prikázal s uvedeným motorovým vozidlom prejsť do obce Sirník, kde
najprv pri miestnych potravinách a následne pri miestnom kostole vo svojom konaní pokračoval takým
spôsobom, že ju opäť opakovane udieral zovretou päsťou a lakťom do oblasti jej pravého ramena a
stehna, ako aj ju udieral svojou otvorenou dlaňou do oblasti ľavej časti jej tváre, pľuval jej na tvár, chytil

ju za vlasy a nedovolil jej z motorového vozidla vystúpiť tým, že ju za vlasy pridržiaval a popritom jej
vytrhol aj vlasy, vulgárne jej pritom naďalej nadával, následne ju svojou rukou chytil pod krk a pridržiaval
ju brániac jej takto vo voľnom pohybe, kde po tomto v presnejšie nezistenom čase v ranných hodinách
jej prikázal vrátiť sa späť na spevnenú poľnú cestu neďaleko križovatky zvanej „Biňov“ v smere na obec
Brehov, odkiaľ ani po opakovaných prosbách M. N., aby ju pustil domov, ju odmietol pustiť a bránil

jej z miesta odísť preč, pričom v čase okolo 6.30 hod. volal s pánom L. a z dôvodu hnevu následne
hodil o zem mobilný telefón značky Apple Iphone 13 patriaci M. N., čím jej takto vyššie uvedeným
fyzickým útokom spôsobil zranenia v podobe pomliaždenia mäkkých tkanív na tvári v ľavej okoloočnej
oblasti,podvrtnutiekrčnejchrbticesblokovýmpostavenímkrčnýchstavcovľahkéhostupňa,viacpočetné
pomliaždenie mäkkých tkanív na pravom ramene, na pravom lakti a predlaktí s krvnými podliatinami

a v podobe pomliaždenia mäkkých tkanív na prednej ploche pravého stehna, pričom tieto zranenia z
lekárskeho hľadiska predstavujú ľahké poranenia s dĺžkou liečenia a práceneschopnosti v trvaní od 21
do 35 dní a poškodením vyššie uvedeného mobilného telefónu jej spôsobil škodu vo výške 689,- Eur.

Podľa § 183 ods. 1 písm. Tr. zákona kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá

sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 183 ods. 2 písm. a) Tr. zákona odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.Podľa § 138 písm. d) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak
na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaného,
poškodenej, svedka P. L. a znalca z odvetvia psychiatria, prehratím obrazovo-zvukového záznamu
zachytávajúceho komunikáciu obžalovaného s poškodenou, oboznámením fotodokumentácie
z obhliadky tela poškodenej a z obhliadky motorového vozidla poškodenej, prečítaním znaleckých
posudkov znaleckej organizácie z odvetvia psychiatria a znalca z odvetvia chirurgia, ako aj znaleckého

posudku kriminalistického ústavu, prečítaním odborného vyjadrenia k hodnote poškodeného mobilného
telefónu poškodenej a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, a na základe jeho
výsledkov dospel k záverom, ktoré sa premietli do výrokovej časti tohto rozsudku.

K výroku o vine

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po osobitnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku o tom,
že môže urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c)
Trestného poriadku, urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku v časti napĺňajúcej zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a že je nevinný zo

spáchania skutku v časti žalovaného zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona. Keďže oba žalované trestné činy mali
byť spáchané v jednočinnom súbehu (trestnosť prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1 Tr. zákona zanikla v dôsledku novely Tr. zákona, účinnej od 6.8.2024, pozn.) a skutkovo spolu úzko
súvisia, okresný súd neprijal vyhlásenie obžalovaného o vine vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví

(na toto vyhlásenie však po závere o vine obžalovaného súd prihliadol pri výmere trestu, pričom o takom
postupe pre prípad odsudzujúceho rozsudku bol obžalovaný upovedomený po jeho vyhlásení, pozn.).

Hoci obžalovaný popieral spáchanie trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zákona, jeho vina (aj v tejto časti) vyplynula z vykonaného dokazovania.

Obžalovaného zo spáchania označeného trestného činu usvedčuje výpoveď poškodenej M. N., ktorá na
hlavnom pojednávaní (v podstate) uviedla, že 7.4.2024 po rodinnej návšteve (svedka) P. L., v nočných
hodinách (okolo 1.00 hod.) po vzájomnej hádke viezla obžalovaného na jeho žiadosť svojim (služobným)
motorovým vozidlom do miesta jeho bydliska v obci Sirník, keďže obžalovaný má uložený zákaz vedenia

motorového vozidla. Obžalovaný poškodenej počas celej cesty vulgárne nadával a niekde za P. H.
dostala prvú facku („skoro mi vybil oko“), keď prišli na Beňovskú križovatku, obžalovaný jej nakázal
odbočiť doprava smerom na Beňov, namiesto doľava smerom na Sirník. Poškodená trvala na tom, že
musíísťdomovzasvojim13ročnýmsynom,obžalovanývšaktrvalnatom,abyodbočilatakakojejkázal,
pretože inak zle skončí. Poškodená teda odbočila smerom na Beňov a obžalovaný jej kázal zastaviť

za križovatkou na poľnej ceste. Tam obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, bol agresívny, až sa mu
penilo z úst a udieral ju do ramena, lebo vedel, že poškodená sa s ramenom lieči. Na tej poľnej ceste
poškodenávšelijakorozmýšľalaakosadostaťztejsituácie,alebolovšetkoďaleko,niejeatlét,žedobeží
20 km a obžalovaný nebol ochotný vystúpiť z auta, hoci ho o to poškodená žiadala. Okolo 2.30 hod.
obžalovaný poškodenej povedal, že má ísť do obce Sirník, myslela si, že tam obžalovaný vystúpi tak

ako zvykol, na poľnej ceste alebo pred kostolom. Obžalovaný jej však kázal ísť pred potraviny a tam trval
na tom, aby zavolali jej šéfovi, aby sa ten priznal, že s poškodenou niečo má. Poškodená to odmietla,
preto jej obžalovaný zobral mobil, že ide prezdieľať „tie videá“ (zachytávajúce ich intímny styk, pozn.),
ona chcela vystúpiť z auta, obžalovaný ju chytil pod krkom a povedal jej, že keď nechce pochodiť ako
jeho bývala priateľka, ktorú týždeň držal v nejakom bunkri, tak má držať hubu. Poškodená bola v šoku,

s bývalým partnerom za 18 rokov nepadla ani facka, teraz len stuhla a nevedela ako sa má zachovať,
obžalovaného len prosila, aby ju pustil domov. Potom išli ku kostolu, obžalovaný poškodenej nakázal
zastaviť pred kostolom, myslela si, že obžalovaný odtiaľ pôjde domov, prišlo jej nevoľno, je pravda, že
obžalovaný jej vtedy umožnil asi na pol minúty vystúpiť z vozidla, nevládala však ani stáť na nohách,nieto ešte utekať. Obžalovaný začal vrieskať, že poškodenú zadusí, preto nastúpila späť do vozidla,
povedal jej, že keď sa pozvracia, dá jej to zožrať. Celý čas na ňu obžalovaný vrieskal, nedovil jej ani
zavrieť oči, začal ju biť lakťom do jej lakťa, lebo ju už nevládal biť päsťou. Keď sa rozvidnievalo, začali sa

objavovať ľudia, obžalovaný jej preto kázal, aby išla znova na poľnú cestu. Ona ho prosila, aby vystúpil,
pretože keď sa jej syn zobudí, tak sa zľakne, že poškodená nie je doma, ale obžalovaného to vôbec
nezaujímalo. Vtedy obžalovaný dostal nápad zavolať pánovi L., že nech ten obžalovanému vysvetlí, čo
je medzi ním a poškodenou, chcel od neho priznanie neexistujúceho vzťahu. Poškodená zavolala p. L.
okolo 6tej, 7mej hodiny, obžalovaný jej zobral telefón, do ktorého začal vrieskať na p. L., že nech sa

prizná, že čo medzi nimi je alebo bolo. Pán L. mu povedal, že nech si nerobí srandu, že sú dlhé roky
rodinní priatelia a obžalovaný na to povedal, že keď príde tam a mu znásilní ženu a dcéru, tak vtedy
uvidí, čo je to sranda. Obžalovaný vylepil vtedy poškodenej jednu facku, jej firemný telefón otrieskal o
palubovku, otvoril dvere na aute, hodil telefón na kameň a začal po ňom dupať nohou, následne jej ho
hodil do auta rozbitý a povedal, že teraz je už nikto nepomôže. Krátko na to volala obžalovanému polícia
na jeho telefón, pýtali sa, že s kým rozprávajú, on povedal, že keď nevedia s kým sa rozprávajú, že

nech mu dajú pokoj a zložil. Obžalovaný povedal poškodenej, že zavolá naspäť na to číslo, nech im
povie, že je v poriadku a že za chvíľu je doma, že nič sa nestalo, že sa celú noc rozprávali, na to číslo
sa ale nedalo dovolať. Krátko na to opäť volali policajti, že potrebujú vedieť, kde je poškodená, lebo
bolo nahlásené, že môže byť v nebezpečenstve. Poškodená vtedy vedela, že p. L. určite zalarmoval
políciu, obžalovaný jej podal mobil s tým, že vie, čo má robiť, preto poškodená povedala, že je v poriadku

a že za chvíľu pôjde domov, policajti ju ale žiadali, aby prišla rovno na políciu v Trebišove, s čím ona
súhlasila. Obžalovaný ale už vedel, že je v pasci, začal sa vyhrážať, že on sa ide zabiť, že on sa znova
zavrieť nenechá, s poškodenou to ale nehlo, čo on videl a preto vymyslel, že idú k nej domov, kde sa
má ona prezliecť do čistého oblečenia (keďže bola ušpinená od líčidiel, ktoré jej pri plači stiekli) a že
potom pôjdu spolu na políciu oznámiť, že sa nič nestalo, že boli celú noc spolu a že sa rozprávali. Tak

išli k nej domov, kde pred domom už stáli policajti, bol tam aj pán L., ktorý volal políciu, myslel si, že
poškodená sa nachádza vo svojom dome. Starší syn poškodenej vedel o tom, že sa jej obžalovaný už
pred týždňom vyhrážal a tiež, že v jej súkromnom mobile, ktorý mala doma, sú o tom nahrávky, preto
starší syn (ktorého kontaktoval svedok L.) povedal policajtom, aby doma hľadali tie nahrávky, našli ich a
tak získali aj číslo na obžalovaného. Obžalovaného posadila polícia do auta, on jej ešte pomedzi zuby

hovoril, aby nič nepovedala, ona sa aj tak tvárila, že nič nepovie, ale následne policajtovi priznala, že
obžalovaný ju dobil a poškodil jej mobil. Poškodená tiež vypovedala, že keby mohla, mala príležitosť,
tak ihneď ide domov a nenechá na seba celú noc nadávať, biť sa a pľuvať na seba, avšak obžalovaného
sa bála. Keď obžalovaného žiadala, aby vystúpil z vozidla, ten sa jej vyhrážal, že ju ostrihá ako kurvu,
vybije jej všetky zuby a ukázal jej (intímne) videá, ktoré bez jej súhlasu natočil s tým, že ich zverejní na

trebišovskej stránke, na stránke firmy, pre ktorú pracovala a na facebooku. Obžalovaný po celý čas vo
vozidle niečo fajčil, tvrdil, že ho to ukľudňuje, podľa poškodenej však bol po tom extra agresívny, mal
penu na ústach, ktorú na ňu stále pľuval. Poškodená už predtým staršiemu synovi vravela, že to už nie
je dobré, že to (s obžalovaným) musí ukončiť, ale nechcela takého nepriateľa, keďže sa jej vyhrážal, že
ju vytlačí z cesty autom, že na každom rohu bude zbitá a že jej podpáli dom. Poškodená chcela ukončiť

vzťah s obžalovaným „v dobrom“ (kvôli strachu z neho), avšak poobede pred skutkom mu už výslovne
povedala, že (spolu) „skončili“.

Hodnovernosť opisu priebehu udalostí poškodenou vyplýva (okrem toho, že korešpondujú s výsledkami
ostatného dokazovania) aj z konzistentnosti jej výpovedí ohľadne podstatných skutočností v celom

priebehu trestného stíhania, od podania trestného oznámenia, výpoveď v prípravnom konaní až po
výpoveď na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaného nepriamo usvedčuje aj svedok P. L., ktorý vypovedal, že 6.4.2024 bol na rodinnej
návšteve u poškodenej, kde sa asi na 10 minút stretol aj s obžalovaným. Na druhý deň ráno okolo 6.30

hod. mu z telefónu poškodenej volal obžalovaný, ktorý mu nadával, vyhrážal sa mu, povedal, že kvôli
nemu (svedkovi) „zbil M.“ a ukončil hovor. Svedok nevedel, čo sa deje, preto zavolal späť, zodvihol
obžalovaný, opäť svedkovi nadával, v pozadí počul plač, buchot (akoby niekoho bili) a nakoniec aj
hlas poškodenej, ktorá kričala na obžalovaného, aby jej vrátil telefón. Následne bol hovor prerušený
a telefón bol ďalej nedostupný, svedok preto sadol do auta a šiel (z Moldavy nad Bodvou) do Trebišova,

po ceste volal na políciu a vysvetľoval, čo sa udialo. Po príchode k domu poškodenej už na mieste
boli policajti, následne prišla vozidlom aj poškodená s obžalovaným. Poškodená „mala asi vyplakané
oči, červené líca, nebolo jej veselo“, obžalovaný „bol nervózny jak besný pes“. Poškodená svedkovi
povedala, že obžalovaný ju „celú noc držal“, nedovolil jej, aby sa vrátila domov. Okresný súd k výpovedioznačeného svedka uvádza, že svedok mal počas výsluchu pri sebe listinu, pričom sa ukázalo, že
išlo výtlačok zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, z ktorej však svedok nečítal a výsluch
prebehol spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o vierohodnosti jeho výpovede (podľa svedka mal

listinu k dispozícii, „aby vedel uviesť aj detaily, ako napríklad telefónne číslo poškodenej, presné dátumy
a podobne“).

Obžalovaného aj zo spáchania trestného činu obmedzovania osobnej slobody (keďže aj fyzické násilie
zo strany obžalovaného bolo prostriedkom obmedzovania osobnej slobody poškodenej) usvedčujú

tiež lekárske správy a závery znaleckého posudku k zraneniam poškodenej, v ktorých sa konštatujú
zranenia bližšie špecifikované v skutkovej vete výroku tohto rozsudku na tvári, krčnej chrbtici, pravom
lakti a predlaktí a pravom stehne poškodenej. Podľa znalca z odvetvia chirurgia pritom mechanizmus
vzniku týchto zranení zodpovedá tomu, ako to opísala poškodená, pričom pomliaždenie mäkkých tkanív
v ľavej okoloočnej oblasti pravdepodobne vzniklo úderom dlaňou menšej intenzity, podvrtnutie krčnej
chrbtice vzniklo najpravdepodobnejšie prudkými pohybmi hlavy v krku pri fackaní a ťahaní za vlasy silou

menšenej až strednej intenzity, pomliaždeniny na pravom ramene, pravom lakti a predlaktí s krvnými
podliatinami vznikli najpravdepodobnejšie kombináciou úderov päsťou a lakťom do uvedených oblastí
tela silou strednej intenzity a pomliaždenina na pravom stehne s krvnou podliatinou vznikla zrejme
úderom tupým predmetom, resp. päsťou silou menšej až strednej intenzity.

Pľuvanie obžalovaného na poškodenú preukazujú aj závery znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ, v ktorých sa konštatuje zhoda DNA zaistenej sterom biologického materiálu
z okna dverí na strane vodiča v motorovom vozidle poškodenej s DNA obžalovaného.

O agresívnom a výhražnom správaní obžalovaného voči poškodenej svedčí aj obrazovo-zvukový

záznam, vydaný poškodenou a podľa nej pochádzajúci z obdobia asi týždeň pred žalovaným skutkom,
v ktorom obžalovaný vulgárne nadáva a vyhráža sa poškodenej ujmou na živote, zdraví a cti z dôvodu,
že táto odmietala s ním ihneď (v noci) ísť do Maďarska (kde si obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia
zabezpečoval návykovú látku, tzv. herbu). Svoju totožnosť na videozázname obžalovaný potvrdil na
hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že si na tieto (telefonické) hovory nepamätá, keďže bol „celkom

sfetovanýztejherby“a„nakecaltamblbosti“.Intenzitaapresvedčivosťvyhrážokzostranyobžalovaného
na danom zázname však podľa okresného súdu podporuje dôvodnosť a pochopiteľnosť obáv (a s tým
spojenú strnulosť) poškodenej zo správania obžalovaného aj v čase žalovaného skutku (pri ktorom s ňou
komunikoval obdobne).

Nad rámec už uvedeného okresný súd poukazuje na to, že samotný obžalovaný vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenej dal dve facky, „možno do nej štuchol lakťom“, keď
manipuloval s cigaretou herby a vytrhol jej dva pramienky vlasov (pri tom si z nej robil žarty, že je
to na woodoo). V kontexte objektívne zistených zranení poškodenej a skutočnosti, že obžalovaný sa
priznal k spáchaniu trestného činu ublíženia na zdraví, pritom z pohľadu okresného súdu ide zo strany

obžalovaného o snahu zľahčovať jeho konanie voči poškodenej v rozhodnom čase.

Na základe takýchto výsledkov vykonaného dokazovania teda prvostupňový súd dospel k záveru
nepripúšťajúcemu rozumné pochybnosti, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky
trestnéhočinuobmedzovaniaosobnejslobodypodľa§183ods.1,ods.2písm.a)Tr.zákonaspoukazom

na § 138 písm. d) Tr. zákona, keď poškodenej v čase uvedenom v skutkovej vete bez oprávnenia
bránil užívať osobnú slobodu tým, že ju fyzickým napádaním (násilím) a slovnými vyhrážkami, že
jej spôsobí ujmu najmä na jej rodinnom živote a cti (hrozbou inej ťažkej ujmy), nútil zotrvať s ním
v motorovom vozidle napriek jej nesúhlasu, čím jej bránil v slobodnej realizácii vlastnej vôle ohľadne
jej pohybu v danom čase (objektívna stránka trestného činu). Tomu, že predmetný čas (v podstate

celú noc) strávila poškodená v motorovom vozidle s obžalovaným nedobrovoľne, napokon (popri jej
tvrdených nevypočutých žiadostiach adresovaných obžalovanému, aby vystúpil, resp. jej umožnil návrat
domov) prirodzene (z podstaty veci) nasvedčuje aj to, že v tom čase sa jej maloletý syn nachádzal
doma (spiac) sám. Aj obžalovaný pritom v tejto súvislosti uviedol, že v minulosti zvykli s poškodenou
tráviť čas mimo jej domova aj v noci, avšak v tých prípadoch bola so synom poškodenej jej matka

(čo sa v tomto prípade nestalo). Z okolností prípadu, najmä vzhľadom na fyzickú a verbálnu agresivitu
obžalovaného (podporenú užívaním návykovej látky) a vzhľadom na to, že poškodená sa v podobnej
situácii ocitla po prvýkrát, je pritom zrejmé, že bránenie poškodenej v slobodnom pohybe bolo pre ňu
ťažko prekonateľné, a to bez ohľadu na to, že ona bola v pozícii šoféra vozidla (s možnosťou vozidlomdisponovať). Psychický nátlak vykonávaný slovnými vyhrážkami v spojení s fyzickým bitím, ktoré sú
nástrojom obmedzovania fyzického pohybu obete, totiž podľa názoru okresného súdu môžu vyvolať
stav určitej paralýzy obete v tom zmysle, že tá zo strachu o svoje zdravie (resp. život) nezrealizuje

všetky možnosti úniku z danej situácie (napr. útek, upozornenie na seba kričaním, trúbením), a to
zvlášť v situácii, keď je obeť v porovnaní s útočníkom zjavne tou (fyzicky) zraniteľnejšou osobou (čo
práve sa útočník snaží využiť a od svojho konania neustúpi ani pri zjavnom nesúhlase obete). Za
takýchto okolností potom nemožno prípadné vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči útočníkovi
podmieňovať tým, že obeť využila všetky teoreticky prístupné možnosti úniku. Je totiž nevyhnutné

prihliadnuť v prvom rade na to, že do takej situácie sa obeť dostala proti svojej vôli práve v dôsledku
(úmyselného) konania útočníka (bez ktorého by nebola postavená do pozície, že je nútená skúmať
hranice svojich schopností brániť sa). V prejednávanej veci je pochopiteľnosť neschopnosti poškodenej
vymaniť sa z danej situácie navyše podporená aj znaleckou organizáciou z odvetvia psychiatria (ako aj
znalcom na hlavnom pojednávaní) konštatovanou poruchou osobnosti obžalovaného, v zmysle odchýlky
povahových vlastností, čo z povahy veci zvyšovalo nebezpečnosť a naliehavosť (obmedzujúceho)

konania obžalovaného, resp. sťažovalo ovplyvniteľnosť jeho konania poškodenou. K skutkovej vete
výroku tohto rozsudku okresný súd napokon dodáva, že v porovnaní s podanou obžalobou ju (za
súčasného zachovania totožnosti skutku) primerane upravil, a to spôsobom zodpovedajúcim výsledkom
vykonaného dokazovania.

Obžalovaný spáchal skutok ako trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý podľa záverov znaleckej
organizácie z odvetvia psychiatria v čase jeho spáchania bol schopný rozpoznať jeho protiprávnosť ako
aj ovládať svoje konanie s tým, že zistená porucha osobnosti, ako ani v minulosti prekonaná (a liečená)
prechodná duševná porucha – psychóza, v tomto smere nemali žiadny forenzný význam. Ak sa, podľa
posudkuznaleckejorganizácie,preukáže,žeobžalovanýpredspáchanímskutkuužilsyntetickúnáhradu

THC, psychotropnú látku herba, jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zmenšené len pod
vplyvom tejto látky, a to nie podstatne. Prvostupňový súd v tejto súvislosti uvádza, že obžalovaný podľa
vlastnej výpovede počas celej predmetnej noci užíval (fajčil) označenú látku (toxikologickým vyšetrením
jej prítomnosť v tele obžalovaného nebola zistená), znalec však pri výsluchu na hlavnom pojednávaní
logickýmajednoznačnýmspôsobomvysvetlil,žeuobžalovanéhonezistilžiadneprejavypsychózyalebo

inej duševnej poruchy v čase skutku (ani) v dôsledku užitia návykovej látky. V nadväznosti na uvedené
okresný súd dodáva, že plnej príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutku nasvedčuje aj to, že
skutok bol páchaný počas dlhšieho časového úseku (asi 8 hodín), kedy bolo správanie obžalovaného
konzistentné, z jeho pohľadu racionálne a v jeho závere sa obžalovaný dokonca snažil vymyslieť
arealizovaťplánnajehozakrytie(prikázanímpoškodenej,abysaišladomovprezliecťstým,ženásledne

pôjdu obaja spolu na políciu oznámiť, že sa nič nestalo). Vychádzajúc z uvedených skutočností súd
nemal relevantnú pochybnosť v otázke príčetnosti obžalovaného pri páchaní súdeného skutku.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu konal obžalovaný minimálne v nepriamom úmysle, teda
musel vedieť a byť uzrozumený s tým, že svojim konaním, vzhľadom na jeho charakter a intenzitu

(obmedzovanie poškodenej fyzickými útokmi a psychickým nátlakom počas dlhšej doby napriek jej
prosbám), môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým v danom prípade bola osobná
slobodapoškodenej(objekttrestnéhočinu).Motívomkonaniaobžalovanéhopritomzjavnebolivzájomné
nezhody vo vzťahu s poškodenou, resp. jej zámer vzťah s obžalovaným ukončiť.

V už uvedenom odôvodnení rozsudku sú implicitne obsiahnuté aj odpovede na argumentáciu
obžalovaného, resp. obhajoby, ktorými spochybňovali vinu obžalovaného zo spáchania trestného činu
obmedzovania osobnej slobody. K obrane obžalovaného, že zo strany poškodenej ide voči nemu
o pomstu za to, že nevyhovel požiadavke poškodenej a svedka L. o zabezpečenie drogy (herby) za
účelom jej predaja, resp. za to, že on chcel s poškodenou ukončiť vzťah, okresný súd dodáva, že

uvedené skutočnosti nevyplynuli (čo len v rovine pravdepodobnosti) zo žiadneho (ďalšieho) vykonaného
dôkazu. Navyše skutočnosť, že ide o dve rôzne verzie obžalovaného, ktorými odôvodňuje ním tvrdené
krivé obvinenie zo strany poškodenej, svedčí skôr o účelovosti jeho obrany.

K trestnému činu obmedzovania osobnej slobody prvostupňový súd napokon dodáva, že obžalovaného

neuznal za vinného aj zo spáchania skutku so zbraňou, keďže poškodená o použití meča obžalovaným
pri vyhrážkach, ktoré jej vo vozidle adresoval, prvýkrát vypovedala až na hlavnom pojednávaní (reagujúc
na otázku obžalovaného). Z jej výpovede pritom možno vyvodiť, že dovtedy meče nespomínala,pretože ich z vozidla odstránila ešte pred vykonaním jeho obhliadky (a teda mala obavu z prípadnej
zodpovednosti za také konanie).

Pri fyzických útokoch obžalovaného voči poškodenej v rámci páchania trestného činu obmedzovania
osobnej slobody zároveň došlo zo strany obžalovaného aj k spáchaniu prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona. Zranenia poškodenej, uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku boli
objektivizované lekárskymi správami, fotodokumentáciou z obhliadky tela poškodenej, ako aj znaleckým
posudkomznalcazodvetviachirurgia,podľaktoréhosivyžiadaliliečenieapráceneschopnosť,azároveň

negatívne ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodenej (bez ohľadu na chronické ochorenie jej
pravého lakťa), po dobu 21 až 35 dní (poškodená vypovedala, že sadrovú dlahu mala založenú 4 týždne,
nasledujúce 2 týždne rehabilitovala, práceneschopná bola celých 6 týždňov, čo bolo preukázané aj
lekárskym potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti od 8.4.2024 do 21.5.2024). Z uvedeného je
zrejmé, že obžalovaný svojim konaním úmyselne spôsobil poškodenej také poškodenie zdravia, ktoré
si objektívne vyžiadalo ošetrenie a liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý

spôsob jej života (objektívna stránka trestného činu). Obžalovaný (ohľadne subjektu trestného činu aj
tu platí už vyššie uvedené, pozn.) pritom aj v tomto prípade konal prinajmenšom v nepriamom úmysle,
keď musel vedieť a byť uzrozumený s tým, že (opakovanými) fyzickými útokmi voči poškodenej jej môže
spôsobiť ujmu na zdraví (podľa poškodenej vedel o jej problémoch s ramenom a práve preto svoje
údery smeroval najmä tam) a tak porušiť záujem chránený Trestným zákonom (zdravie človeka). Motív

konania obžalovaného bol rovnaký ako pri trestnom čine obmedzovania osobnej slobody. Keďže v tomto
prípade ide o prečin, okresný súd poukazuje na to, že z preukázaných skutočností nič nenasvedčuje
tomu, že by závažnosť tohto činu bola nepatrná s ohľadom na (kumulatívne) spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, a preto
ide o trestný čin aj v kontexte tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona. K spáchaniu

trestného činu ublíženia na zdraví sa napokon obžalovaný priznal, vyhlásil, že z jeho spáchania je vinný,
čo súd zohľadnil pri rozhodovaní o treste.

Obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu aj spáchanie prečinu poškodzovania cudzej veci podľa
§ 254 ods. 1 Tr. zákona, a to v súvislosti s poškodením mobilného telefónu poškodenej v hodnote

689 €. Novelou Trestného zákona účinnou od 6.8.2024 bola stanovená hranica malej škody na sumu
prevyšujúcu 700 € (§ 125 ods. 1 Tr. zákona), z čoho vyplýva, že zmenou zákona zanikla trestnosť
označeného trestného činu (§ 84 Tr. zákona), pretože spôsobená škoda už nedosahuje hranicu malej
škody. Keďže prečin poškodzovania cudzej veci mal byť spáchaný v jednočinnom súbehu s ostatnými
(dvomi) žalovanými trestnými činmi, okresný súd obžalovaného v tejto časti osobitným výrokom

neoslobodil spod obžaloby, ale uvedený trestný čin len vynechal z právnej kvalifikácie skutku uvedeného
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe všetkých uvedených skutočností prvostupňový súd uznal obžalovaného za vinného zo
spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s

poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona.

K výrokom o treste a o náhrade škody

Podľa § 33a ods. 2, ods. 3 Tr. zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery (ods. 2). Tam, kde postačí
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej

slobode páchateľa (ods. 3).

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúceokolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, prvej vety, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich

najprísnejšie trestný.

Súd v danom prípade ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona
za dva trestné činy (zločin a prečin spáchané v jednočinnom súbehu), pričom prísnejšie trestným bol
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona s trestnou sadzbou tri roky až osem

rokov odňatia slobody (pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona bola trestná sadzba
šesť mesiacov až dva roky odňatia slobody, pozn.).

Okresný súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona, na
druhej strane súd pričítal obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, teda že

spáchal viac trestných činov, keďže úhrnný trest bol ukladaný bez použitia tzv. asperačnej zásady podľa
§ 41 ods. 2 Tr. zákona, ktorá má vplyv na hornú hranicu trestnej sadzby, a preto použitiu tejto priťažujúcej
okolnosti nebránila zásada zákazu dvojitého pričítania. Pri vyhlásení rozsudku súd opomenul pričítať
obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, teda že už bol za trestný čin
odsúdený, táto skutočnosť však nemala žiadny vplyv na výšku trestnej sadzby ani na konkrétnu výmeru

ukladaného trestu (a nemala by ani pri aplikácii Tr. zákona v znení účinnom do 5.8.2024, pozn.). Súd
prvého stupňa (celú) vec obžalovaného posúdil podľa Tr. zákona v znení účinnom od 6.8.2024, keďže
tento je pre obžalovaného priaznivejší (§ 2 ods. 1 Tr. zákona), a to (odhliadnuc od zániku trestnosti
žalovaného prečinu poškodzovania cudzej veci) s ohľadom na to, že podľa aktuálneho znenia Tr. zákona
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nemá vplyv na výšku trestnej sadzby, kým podľa Tr.

zákona v znení účinnom do 5.8.2024, by sa dolná hranica základnej trestnej sadzby v danom prípade
vdôsledkuprevažujúcichpriťažujúcichokolnostínastraneobžalovanéhozvyšovalaojednutretinupodľa
§ 38 ods. 4 Tr. zákona. Aj konkrétna trestná sadzba tak v tomto prípade predstavovala tri roky až osem
rokov odňatia slobody (obžalovaný bol doteraz súdne trestaný len za prečiny, preto sa neaplikoval § 38
ods. 3 Tr. zákona v aktuálnom znení, podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pozn.).

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol dosiaľ päť krát súdne trestaný, prvý krát v roku 2014,
Okresným súdom Uherské Hradiště za (v slovenských podmienkach prečin, s trestnou sadzbou až 2
roky odňatia slobody) marenie spravodlivosti, krivé obvinenie počas trestného alebo súdneho konania,

a naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 2T/116/2020 z 8.12.2020,
právoplatným 12.1.2021, ktorým mu za prečiny ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona a marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Tr. zákona bol uložený súhrnný (vo vzťahu k trestu z predchádzajúceho odsúdenia rovnakým
súdom za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, sp. zn. 0T/48/2020) trest odňatia slobody

v trvaní 10 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia (z výkonu trestu bol obžalovaný podmienečne prepustený 22.6.2021, pričom platí zákonná
fikcia vykonania trestu ku dňu podmienečného prepustenia). Trestným rozkazom Okresného súdu
Košice – okolie sp. zn. 0T/34/2020 z 27.4.2020, bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený (okrem iného)

podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov, pričom
dňa 2.6.2022 bol nariadený výkon (pôvodne podmienečného) trestu odňatia slobody, z ktorého bol
obžalovaný podmienečne prepustený 7.3.2023 so skúšobnou dobou 30 mesiacov (záznam č. 3 v odpiseregistra trestov). Z uvedeného vyplýva, že teraz prejednávaný skutok obžalovaný spáchal v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaný spáchal tri
priestupky, a to neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa (v roku 2017), priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu (v roku 2017) a priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (ako chodec
v roku 2022). Podľa správy o povesti, poskytnutej obcou Sirník, sa obžalovaný v obci zdržiaval u svojich
rodičov, spolu so svojou družkou a dvomi maloletými deťmi, jeho správanie nebolo prejednávané

komisiou verejného poriadku.

Po zvážení všetkých okolností prípadu súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri)
roky, a to (obligatórne) ako trest nepodmienečný, keďže obžalovaný súdené úmyselné trestné činy (ako
vyplýva z už vyššie uvedeného) spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody (§ 49 ods. 2 Tr. zákona). Trest na spodnej hranici trestnej sadzby, s ohľadom na to, že

ide o trest nepodmienečný, považuje súd za primeraný okolnostiam prípadu, povahe spáchanej trestnej
činnosti, ako aj osobe obžalovaného a zároveň za dostatočný na naplnenie účelu trestného konania.
Je zrejmé, že predchádzajúce odsúdenia (aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody) nemali na
obžalovaného dostatočný výchovný vplyv, a preto teraz ukladaný trest plní vo zvýšenej miere aj funkciu
ochrany spoločnosti. Zároveň platí, že vzhľadom na povahu spáchanej trestnej činnosti (obmedzovanie

osobnej slobody v spojení s ublížením na zdraví na zraniteľnej osobe, žene) do popredia v danom
prípade vystupuje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zákona).

Uložený trest je podľa prvostupňového súdu spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej prevencie,
v zmysle vytvorenia možnosti obžalovanému, aby sa v budúcnosti už trestnej činnosti nedopúšťal (v

prípade zločinu so zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, pozn.), ako aj
na naplnenie funkcie generálnej prevencie, v zmysle odradenia iných od páchania obdobných trestných
činov.

Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil

obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže ako vyplýva z už vyššie uvedeného, v
poslednýchdesiatichrokochpredspáchaním(terazsúdených)trestnýchčinovobžalovanýbolvovýkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselné trestné činy.

Okresný súd napokon podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, na podklade riadne uplatneného nároku,

uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spôsobenú škodu, a to vo výške 2.574 € z titulu
bolestného a vo výške 689 € z titulu poškodenia veci. K návrhu obhajoby, ktorá v záverečnej reči
navrhla poškodenú s nárokom na náhradu škody z titulu poškodenia mobilného telefónu odkázať na
civilný proces z dôvodu zániku trestnosti žalovaného prečinu poškodzovania cudzej veci, okresný súd
uvádza, že aj táto časť škody (vo výške 689 €) bola poškodenej spôsobená obžalovaným pri páchaní

trestnej činnosti, z ktorej bol týmto rozsudkom uznaný za vinného, teda predmetná škoda (uvedená aj
v skutkovej vete výroku rozsudku) je priamym následkom spáchaného trestného činu obmedzovania
osobnej slobody. Iným slovami, priznanie nároku na náhradu škody spočívajúcej v poškodení (zničení)
veci pri páchaní trestného činu, nie je podmienené uznaním viny obžalovaného zo spáchania (výslovne
a len) trestného činu poškodzovania cudzej veci.

Na základe uvedených skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinnýc) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca
d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.