Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 42C/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124342101
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oxana Kovalová Báreková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124342101.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou, v spore

žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO. 55 732 453, proti žalovanej: Kooperativa pojišťovna,
a.s. Vienna Insurance Group, IČ: 471 16 617, so sídlom Pobřežní 665/21, Praha, Česká republika, zast.:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 85 441, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, o zaplatenie 349,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 349,98 EUR spolu s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo
sumy 349,98 EUR od 04.01.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde v Banskej Bystrici dňa 01.07.2024 a postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 15.08.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 349,98 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy 349,98 eur od 04.01.2024 do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že Oznámením o postupení vysporiadania zo dňa 21.09.2023,
Slovenská kancelária poisťovateľov oznámila, že likvidačným zástupcom zodpovednostného
poisťovateľa škodcu na prejednanie a vyporiadanie škodovej udalosti je KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
VIG. Na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 9534479520 došlo ku škode na
vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného
v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na

zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu
u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so
žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej
z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému, oznámenie prikladáme v prílohe. Žalobca opiera

nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle
§ 442 ods. 1 OZ.3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal
za to, že Kooperativa poisťovňa, a. s. ako likvidačný zástupca poisťovne vinníka KOOPERATIVA ČR
vybavila nárok protistrany (SetCar) v zmysle pokynov poisťovne KOOPERATIVA ČR file_0.jpg

file_1.wmf

Znalec poisťovne KOOPERATIVA ČR priznal nárok na náhradné vozidlo iba po dobu optimálnej doby
opravy 6 dni. Žalovaný priznal nájom náhradného vozidla podľa dĺžky trvania opravy, podľa faktúry v

ktorej boli jasne vyúčtované normohodiny , tj. 2 dni trvanie opravy, 2 dni na dodanie náhradných dielov
a 2 dni na prevzatie a odovzdanie vozidla. (Faktúra priložená k žalobe). Žalobca v konaní nepreukázal,
že zo strany právneho predchodcu žalobcu bolo skutočne potrebné prenajať Náhradné vozidlo, teda,
že by jej v dôsledku škodovej udalosti takáto potreba aj skutočne vznikla. Bremeno tvrdenia ohľadom
nutnosti a účelnosti prenajatia si Náhradného vozidla zaťažuje v tomto prípade žalobcu. Žalovaný
na základe všetkých vyššie uvedených skutočností nemá za preukázané, že by žalobca potreboval

požičať' Náhradné vozidlo, a už vonkoncom nemá preukázané s ohľadom na možnosť' pojazdnosti
motorového vozidla, že by v tomto prípade bolo nutné a účelné zapožičanie Náhradného vozidla.
Nutnosť' vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla je obmedzená na dobu nevy nutnej
potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade,
ak je poškodené vozidlo prevádzky schopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava

reálne nevykonáva. V danom prípade nemôže byt' na ťarchu škodcu, aby zodpovedal aj za škodu v
čase, kedy poškodený inak prevádzky spôsobil vozidlo neužíva lebo čaká na dodanie náhradného dielu
do servisu (pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 14. apríl 2020, SP. zn. 8Co/131/2019, bod 7.
odôvodnenia,verejnedostupnýnawebovejstránkeobcan.justice.sk).Žalovanýbezzbytočnéhoodkladu
začal prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť' poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia žalobcu o škodovej udalosti oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia
v zmysle S 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný v zákonnej lehote splnil povinnosti
vyplývajúce z prvej aliney S 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 zz. a preto sa nemohol dostať do omeškania.
Žalobu žiadal žalovaný zamietnuť, nakoľko je nedôvodná.

4. Žalobca v replike poukázal na to, že žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné
ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom
náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú
hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom,
že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi,

ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia
je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov (R7/1992). Náhrada škody má podľa nášho názoru plniť reparačnú funkciu a má
zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku
škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla, a to po dobu opravy poškodeného

vozidla. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe uviedol, že dňa 08.04.2023 v
čase 11:30 hod. došlo v Prahe ku škodovej udalosti na motorovom vozidle A. B. ev. č. C., spôsobenej
poškodenému A. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla D. E. eč v.
XXXXXXX, poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať
náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb – zabezpečenie chodu rodiny, nákupy v okrese

C., a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla F. E., ev. č. G. u žalobcu v zmysle zmluvy
o nájme č. XXX/XXX zo dňa 11.09.2023. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru
č. XXXXXX zo dňa 21.09.2023, s dátumom splatnosti 05.10.2023 na sumu 769,96 €. Žalovaný dňa
20.12.2023 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 419,98 €, ktorú poukázal priamo
na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 21.09.2023 zmluvu o postúpení

pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa
08.04.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré
poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je
zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do
práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa

namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených
na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 349,98 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti
uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci
likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnejudalosti. Poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla
až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo, t. j. do reparácie škody. Zo zásad pre
reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody

vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý
následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v
súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne
a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodený
nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového

vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti
so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Poškodený si náhradné vozidlo
požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy
vozidla a jeho odovzdanie ovplyvniť nemohol. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov
na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli,
keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z

možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného
vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Žalobca preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného
motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na
náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu

škody v zmysle ust. § 420 OZ, tj., okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady
zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik
škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a
vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil), tieto musia

byť splnené súčasne, čo považujeme za preukázané. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke
opravy poškodeného motorového vozidla považoval za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého
sa poškodený dostal a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu pripisovať
na ťarchu poškodeného práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou
rýchlosťou opravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný,

keďžeužstavpoškodeniajejvozidladopravnounehodoujezáťažovýmavýrazneobmedzujúcimstavom
pre poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo
považujeme za preukázané v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených
poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za

škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou – dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený,
právny predchodca žalobcu. V prejedávanej veci je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky opravy, ako
bola preukázaná predloženými listinami. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si
riešiť túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní
žalobca riadne preukázal a máme za to, že tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Žalobca

preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vodila
za obdobie po poistnej udalosti, k zapožičaniu ktorého bol poškodený nútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, v dôsledku čoho
vznikla poškodenej škoda. V zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1
Zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj ustálenej judikatúry všeobecných súdov je skutočnou škodou škoda

spočívajúca v tom, že poškodená musela vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá jej má
nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s
nákladmi na použitie poškodenej veci. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch
na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo
k poškodeniu vozidla. Ak by nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode,

a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu,
zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy
vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle
poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného.

Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, došlo k neoprávnenému kráteniu
poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo
reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia
predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktickéobmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. V súvislosti s otázkou, či bol samotný
prenájom náhradného vozidla nutný, je potrebné uviesť, že poškodený prišiel o možnosť využívať
svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné

motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné poškodené vozidlo. Nie je
preto možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní
svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný v odpore uvádza,
že priznal náhradu nájomného len za 6 dní trvania nájmu, pričom poistné plnenie bolo znížené o
nepriemernú dĺžku nájmu v rozsahu 2 dní. Žalovaný určil dĺžku prenájmu podľa neho v primeranej

dobe s ohľadom na čas opravy poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané
výrobcom. Uvedené je možné považovať len za ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, ktoré nijakým
spôsobom nepreukázal – žalovaný nepreukázal, že dĺžka opravy bola neprimeraná. Naproti tomu
žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, keď súdu predložil faktúru servisu a zákazkový list servisu,
z ktorých vyplýva, že oprava bola vykonávaná od 11.09.2023 až do 21.09.2023. Z predloženej zmluvy
o nájme vyplýva, že poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo len v čase, kedy nedisponoval

svojim poškodeným vozidlom, ktoré sa nachádzalo v oprave. V tejto súvislosti poukazujeme aj na
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/93/2019 zo dňa 30.10.2019, podľa ktorého nemožno
časové trvanie vykonania jednotlivých čiastkových opravných prác na poškodenom vozidle stotožniť s
nutnosťou ponechania poškodeného motorového vozidla za účelom jeho komplexnej opravy v servise.
Vozidlo bolo do servisu za účelom opravy prevzaté dňa 11.09.2023 – v pondelok, z opravy bolo

vydané opravené vozidlo dňa 21.09.2023– v štvrtok. Servis má cez víkend zatvorené, teda počas
víkendov je možné len veľmi ťažko vykonávať opravy vozidla. Na obdobie, kedy sa vozidlo nachádzalo
v servise (v čase od prevzatia vozidla) do ukončenia nájmu za náhradné vozidlo, pripadol 1 víkend
(celkovo 2 dni kedy servis reálne nemohol na vozidle vykonávať opravy). Servis vykonával opravu
vozidla podľa technologických postupov, pričom opravu vozidla sa snažil vykonať v čo najkratšom

čase zohľadňujúc technologické postupy. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že oprava vozidla bola
zbytočne zdĺhavá. A rovnako tak nie je možné prijať záver žalovaného, že pokiaľ sa vozidlo nachádza
v servise dlhšie, ako je podľa žalovaného primeraná doba opravy vozidla (žalovaný si totiž sám určuje
aká doba opravy je primeraná a aká neprimeraná bez toho, aby primeranosť, resp. neprimeranosť
akokoľvek preukázal) z dôvodu existencie objektívnych skutočností, nie je možné za túto „dlhšiu dobu“

priznať poškodenému, resp. žalobcovi poistné plnenie. Prijatím takéhoto záveru, by sme dospelo do
štádia, kedy by poisťovne krátili takmer každé poistné plnenie, nakoľko je len veľmi nepravdepodobné,
že pri vykonávaní opravných prác sa v autoservisoch nevyskytnú také objektívne skutočnosti, ktoré
by opravu predĺžili, ako napríklad čakanie na náhradné diely, víkendy, sviatky, pracovná vyťaženosť
servisov... Tvrdenia žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy tak nič nemenia na faktickom obmedzení

poškodeného, ktoré poškodený nedokázal ovplyvniť. V neposlednom rade je dôležité dať do pozornosti,
že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu
opravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré
ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Rovnaký záver zaujal Krajský
súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, pričom v opačnom prípade by sa

jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla
dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom. pre poškodeného. Aj
podľa uznesenia KS v Žiline, sp.zn. 13Cob/138/2019 zo dňa 3.12.2019, vo všeobecnosti platí, že
náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla sú vynakladané účelne a nutne do doby trvania
nepriaznivého následku dopravnej nehody, spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle

a teda v našom prípade do dňa 03.01.2023. Účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla, okrem
samotného faktu, že poškodený nemohol používať vlastné vozidlo, poškodené pri poistnej udalosti,
bola preukázaná vyhlásením poškodeného ako nájomcu v zmluve o nájme. Doba nájmu rozhodne
nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného či servisu, nakoľko na jednej strane servis potrebuje
zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej

strane aj sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. Neexistuje
žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu
tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný. Žalovaný tento svoj nelogický, ba až absurdný predpoklad
nijako nepreukázal. K namietaným úrokom z omeškania zo strany žalovaného uvádzame nasledovné
rozhodnutia súdov, ktoré ohľadom úrokov z omeškania dávajú za pravdu žalobcovi. Poukazujeme na

závery najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyjadrené v uznesení zo dňa 23.02.2022
sp.zn. 3Obdo/27/2021, ako i na zhodné závery Ústavného súdu SR vyjadrené v náleze sp.zn. III.
úS309/2020, III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020, kde Ústavný súd SR ustálil, že výklad ustanovenia
§11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 1, 2 OZ, ktorý by vylučoval poskytnutie poistnéhoplnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, je v konflikte s racionálnym účelom
právnej úpravy. Mal za to, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca sledoval
zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa

viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Zdôraznil, že trojmesačná zákonná lehota na
vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP má
svojeopodstatnenievzáujmedôslednéhovyšetreniapoistnejudalosti,nonepredstavuježiadnuliberáciu
škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky. Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho
zákonníka) či poisťovateľ (terminológia zákona o PZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania

skôrakopouplynutí15dníodprávoplatnostirozsudku(keďbysazjavnevyžadovaloiniciovanieďalšieho
súdnehokonania,čosanejavíakopráveefektívne),potomsapoistiteľovijednoduchooplatíviacsúdiťsa
a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom
zákona o PZP je však zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval
osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Preto
ak aj súdy v predchádzajúcich rozhodnutiach pri výklade ust. § 11 ods. 6 a 8 zákona o PZP vychádzali

výlučne z gramatického výkladu ustanovení, ich výklad nebol správny, nakoľko nezohľadnil účel prijatej
právnej normy a nebol uskutočnený eurokonformným spôsobom. Poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Žilina sp. zn. 4C/32/2020,, ktorý sa uvedeným podrobne zaoberal vo svojom rozhodnutí, v ktorom
vyslovil nasledovné závery: „Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne
poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo

znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení
požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie §11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti
podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti,
avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods.

7 zákona č.381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by
nebolomožnézostranypoškodeného,resp.jehoprávnehonástupcu,vprípadeuplatneniasiskráteného
poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal
zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného
poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá

spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie
povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa
musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy
sa v prípade skráteného(a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalobca si uplatnil
úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t. j.

od 02.01.2020. Ukončenie poistného šetrenia bolo dňa 16.12.2019, od nasledujúceho dňa, t.j. od
17.12.2019, začala žalovanému plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z. z., ktorá uplynula dňa 01.01.2020. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania
od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie - od 02.01.2020, od ktorého dátumu žalobcovi
vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali

žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie
ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol
poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov priznal nižšie plnenie. Keďže
žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu – poníženú o 1.750,00 Eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez

relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno
posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej
na poskytnutie plnenia. Súd poukazuje v tomto smere aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn.
38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7 Co/153/2020 zo dňa
10.2.2021.

5. Žalovaný v duplike uvádza, že žalobca sa nikde vo svojich vyjadreniach a podkladoch nevysporiadal
so skutočnosťou, že poškodený z dopravnej nehody p. A. C., ďalej pri zapožičaní náhradného vozidla
zastúpený dcérou - p. H. I. l je držiteľom viacerých motorových vozidiel. Uvedené sám poškodený
potvrdil v Dotazníku pre poškodeného ku škodovej udalosti SKP, LA 130 91 1 . Ako dôvod nevyužitia

ďalšieho vozidla uviedol konštatovanie, že ďalšie vozidlo využíva iný člen rodiny. Zapožičané náhradné
vozidlo malo byt' na základe ničím nepodloženého konštatovania v už spomenutom dotazníku využívané
citujeme:file_2.jpgfile_3.wmf

Vozidlo sa využívalo na cesty do obchodov, k lekárom.” Uvedené strohé vyhlásenie nepovažoval za

dôkaz preukazujúci nutnosť' a účelnosť' vynaloženia nákladov na nájom náhradného vozidla, s čím sa
vid nižšie stotožnil aj súd v citovaných rozsudkochfile_4.jpg

file_5.wmf

Žalovaný podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, SP. zn. 3C01142/2019 zo
dňa 24. 09. 2020, ktorý uviedol citujeme: „Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení o
používaní prenajatého motorového vozidla za účelom návštevy lekárov ťažko chorej matky, pričom v
ostatnom sa obmedzila len na ničím nepodložené konštatovanie, že motorové vozidlo využívala i na
cestu do práce a na zabezpečenie bežných potrieb Žalobkyňa tak prostriedkami procesného útoku
nepresvedčila odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) o dôvodnosti a účelnosti požadovanej

náhrady nákladov za prenájom motorového vozidla po dobu opravy poškodeného vozidla, čo vyústilo
do zamietnutia jej žaloby. Zároveň žalovaný poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu Trenčín, SP.
zn. 16Co/84/2019 zo dňa 20. 05. 2020, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie bolo v rámci bodu
10 tohto rozhodnutia uvedené: „K nutnosti a účelnosti vynaloženia nákladov na nájom náhradného
vozidla poškodeným súd prvej inštancie uviedol, že nutnosť' a účelnosť' vynaloženia týchto nákladov

žalobca bez pochybností nepreukázal. Hoci tvrdil, že poškodený využíval náhradné motorové vozidlo
na dochádzanie do zamestnania, na návštevu lekára, nákupy a na ostatné zabezpečenie potrieb jeho
rodiny,takátošpecifikáciadôvodovprepoužitienáhradnéhovozidlajepodlánázorusúdunedostačujúca,
nakoľko nie je zrejmé, či poškodený nemal aj iné možnosti prepravy a bol odkázaný výlučne na náhradné
vozidlo. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, či poškodený aj pred dopravnou nehodou vlastné

motorové vozidlo používal denne, na aké účely, či bol na prepravu ním odkázaný, vrátane odkázanosti
svojej rodiny, z čoho by bolo možné vyvodiť', že náklady na nájom náhradného vozidla vynaložil nutne
a účelne s prihliadnutím na dobu opravu vozidla. Za takýto dôkaz nepovažoval súd prvej inštancie
čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 14.5.2018, pretože ani z neho vyššie uvádzané skutočnosti
nevyplývali. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody súd žalobu žalobcu považoval za neopodstatnenú

a zamietol ju pre dôvodné pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a
škodou. Podľa názoru súdu prvej inštancie aj v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi škodovou
udalosťou a škodou, žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal nutnosť' a účelnosť' vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo poškodeným, čo by rovnako viedlo k zamietnutiu žaloby. ” Žalobca v
konaní nepreukázal, že zo strany poškodeného bolo skutočne potrebné prenajať' náhradné vozidlo,

teda, že by mu v dôsledku škodovej udalosti takáto potreba aj skutočne vznikla. Sám poškodený
je vlastníkom viacerých motorových vozidiel a podľa svojho vyjadrenia využíval náhradné vozidlo na
nákupy. Bremeno tvrdenia ohľadom nutnosti a účelnosti prenajatia si náhradného vozidla zaťažuje v
tomto prípade žalobcu. Vlastnícke či iné obdobné právo k náhradnému vozidlu F. E. evč. G. ktoré
zapožičal poškodenému čo však do dnešného dňa urobil Žalobca je v zmysle svojho procesného

postavenia povinný uniesť' dôkazné bremeno a preukázať' vlastnícke právo či iné obdobné právo ku
ním prenajímanému náhradnému vozidlu F. E. evč. G. Žalovanému však ku dňu podania vyjadrenia
neboli doručené žiadne listiny preukazujúce vlastnícke či iné obdobné právo, na základe ktorého žalobca
prenajal poškodenému/právnemu predchodcovi žalobcu náhradné vozidlo F. E. evč. G.. Žalobca už v
deň zapožičania náhradného vozidla (t.j. 11.09.2023) vedel, že si bude u žalovanej uplatňovať' náhradu

škodyzanájomnáhradnéhovozidla,nazákladepostúpeniapohľadávky.Žalobcavosvojomvyjadreníku
odporu žalovaného uvádza citujme „Neexistuje žiaden dôvod na to aby poškodené vozidlo nezmyselne
stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak ako sa to snaží vykresliť' žalovaný. Žalovaný tento
svoj nelogický, ba až absurdný predpoklad nijako Žalovaný však uvádza, že opak je pravdou. Žalobca
od začiatku nájmu vedel, že bude nájomcu/poškodeného zastupovať' pri uplatňovaní škody, a teda

vedel, že čím dlhší nájom náhradného vozidla bude poskytnutý tým vyššiu sumu v konečnom dôsledku
vyfakturuje poškodenému, ktorý ju ale hradiť' nebude. Nakoľko dôjde ku postúpeniu pohľadávky a
následnémuuplatneniunáhradyškodyžalobcomodžalovanej,akotomuajneskôrbolo.Sámpoškodený
nikdy úhradu v prospech žalobcu nevykonal, žalobca si postúpenú pohľadávku uplatňuje priamo voči
žalovanému. Podľa žalovaného toto opakujúce sa konanie žalobcu napĺňa všetky znaky parazitovania

na pzp ako ich konštatuje česká judikatúra. Žalovaný má za to, že v uvedenom prípade došlo na strane
žalobcu k nekalým obchodným praktikám, ktoré z pohľadu žalovaného nemôžu požívať' právnu ochranu.
Svoje vyjadrenie si žalovaný dovoľuje oprieť' o Rozhodnutie Ústavního soudu, Brno, TZ 21/2018 zo
dňa 27.2.2018, uverejnený na stránke https://www.usoud.cz/aktualne/soory-tzv-lovcu- kde je uvedenénasledovné „Dosahování zisku je smyslem podnikání, které zaslouží respekt a ochranu - nesmí se však
dít parazitujícím a právo zneužívajícím způsobem. Ustavní soud má vážné pochybnosti o tom, zda
podnikání vedlejší účastnice bylo vedeno ve fair duchu, v souladu s dobrými mravy a minimálně tím

se měl odvolací soud zabývat. Systém povinného ručení primárně chrání poškozené, potažmo i viníky
nehod, nelze však připustit, aby byly účelovým navyšováním nákladů na odstraňování škod čerpány
finanční prostředky, které by při poctivém jednání čerpány nebyly, což by nakonec mohlo jít k tíži všech
pojistníků (nejen podnikatelů v oboru pojišťovnictví), nebot' „povinné ručení by podražilo”. Byla-li od
zahájení opravy vozidla uměle navyšována její cena, aby odpovídala kvalitní a autorizované opravě,

aniž by s tím byla poškozená (navíc v postavení spotřebitelky, tedy slabší strany) srozuměna, a šlo
pouze o maximalizaci příjmu autoservisu či vedlejší účastnice ze systému povinného ručení, pak lze mít
pochybnosti o tom, zda je možné takovému jednání poskytnout právní ochranu, zda nejde o jednání
nepoctivé a v rozporu s dobrými mravy.file_6.jpg

file_7.wmf

V obdobnom duchu je aj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14.02.2018, SP. zn. IV. ÚS
2043/17, v file_8.jpg

file_9.wmf

ktorom ústavný súd dospel k záveru: „dosahovanie zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži
rešpekt a ochranu nesmie sa však diať' parazitujúcim a právo zneužívajúcim spôsobom. Systém

povinného ručenia slúži k ochrane poškodených pri dopravných nehodách a jeho prostredníctvom
majú byt' likvidované náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy Tento systém primárne chráni
poškodených, ako aj vinníkov nehôd, ktorí následne nemusia nahrádzať' škodu celkom z vlastných
finančných prostriedkov. Nie je možné však pripustiť: aby boli účelovým navyšovaním nákladov na
odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedkov, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo

by nakoniec mohlo ísť' na ťarchu všetkých D0istníkov (nielen podnikateľov v oblasti poisťovníctva),
keďže by to povinné ručenie predražilo, Citovaný záver je podľa názoru žalovanej aplikovateľný aj
na predmetný spor, keďže konanie žalobcu možno hodnotiť' minimálne ako snahu zneužiť' systém
povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene sa obohatiť' na úkor žalovaného, ak už nie
priamo ako snahu parazitovať' na systéme povinného zmluvného poistenia. Takéto konanie žalobcu

ako lovca dopravných nehôd (obchodníka s pohľadávkami voči poisťovniam) nie je možné hodnotiť' ako
výkon podnikateľskej činnosti, ktorý by bol v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, Takýto
výkon činnosti zo strany žalobcu nepožíva právnu ochranu s odkazom na znenie ustanovenia S 265
Obchodného zákonníka. Citovaný záver je podľa názoru žalovanej aplikovateľný aj na predmetný spor,
keďže konanie žalobcu možno hodnotiť' minimálne ako snahu zneužiť' systém povinného zmluvného

poistenia s cieľom neoprávnene sa obohatiť' na úkor žalovanej, ak už nie priamo ako snahu parazitovať'
na systéme povinného zmluvného poistenia. Takéto konanie žalobcu ako lovca dopravných nehôd
(obchodníkaspohľadávkamivočipoisťovniam)niejemožnéhodnotiť'akovýkonpodnikateľskejčinnosti,
ktorý by bol v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Takýto výkon činnosti zo strany žalobcu
nepožíva právnu ochranu s odkazom na znenie ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka. Oprava

poškodeného motorového vozidla trvala úhrnom 7,8 hodiny čo sú dva pracovné dni. Žalovaný poskytol
poistné plnenie za 6 dní nájmu ako primeranú a účelne vynaloženú dobu nájmu s ohľadom na rozsah
poškodenia motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu a prácnosť' opravy (dĺžka priznaného
nájmu zohľadnila. 2 dni na opravu, 2 dni na dodanie náhradných dielov. 2 dni na prevoz a odvoz
náhradného vozidla - spotu 6 dní priznaných v Oznámení o poistnom plnení.) Žalovaná má za to, že s

ohľadom na rozsah poškodenia motorového vozidla a opravu v dĺžke 7,8 hodiny bola zo strany žalovanej
poskytnutá dostatočná časová rezerva pre nájom náhradného vozidla, ktorý je primeraný a účelný v
rozsahu 6 dní.

6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.12.2024, uviedol, že žalovaný tak krátenie poistného
plnenia nezdôvodnil tým, že by nebola preukázaná nutnosť a účelnosť ako ani tým, že by mala
byť dĺžka opravy údajne neprimeraná. Poukázal na § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženiaplnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Zákaz dodatočnej zmeny dôvodu znamená,
že poisťovňa (žalovaná) môže oprávnenosť zamietnutia dôvodiť iba závermi, ktoré sú uvedené v
oznámení o poistnom plnení. Na neskôr uvedené dôvody žalovanej sa neprihliada, a to ani v rozmere

súdneho konania. Žalovaný poukazuje na rozhodnutia sp. zn. 3Co/142/2019 a 16Co/84/2019, ktoré
sú v prejednávanej veci irelevantné, nakoľko žalobca preukázal, nutnosť nájmu náhradného vozidla aj
jeho účelné využitie, pričom uvedené uznal aj sám žalovaný tým, že čiastočne plnil. Podľa rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/57/2019 zo dňa 24.10.2019, dôkazné bremeno preukázania
žalovaným tvrdenej neúčelnosti nájomného v rozsahu vyplývajúcom z predmetnej fakturácie bolo na

strane žalovaného. Tento toto dôkazné bremeno neuniesol a jeho procesná obrana v uvedenej časti
zostala iba v rovine tvrdenia, bez prepojenia na konkrétne dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej dôkaznej
iniciatívy. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/77/2019 zo dňa 24.10.2019, nutnosť a
účelnosť vynaložených nákladov v spojení so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu
opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, bola
žalobcom preukázaná. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu z titulu poistnej udalosti nemohol

svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto náklady spojené so
zabezpečením tohto náhradného vozidla patria do oprávneného nároku poškodeného. Poškodený bol
nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu,
keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá
na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného

motorového vozidla. K prenájmu motorového vozidla bol poškodený donútený poistnou udalosťou,
za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový
a právny stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady
nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi v rámci vzniku
poistnej udalosti zaplatiť. Keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období svoje

vozidlo po dobu opravy užívať, po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné. Podľa
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne 5Co/154/2019-115 zo dňa 27.11.2019, účelnosť vynaložených
nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných
alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané poškodené
motorové vozidlo. Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené

vozidlo nachádzalo v servise a poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Náhradné vozidlo bolo
vrátené bezodkladne po skončení opravy, preto je účelnosť jeho zapožičania jednoznačná. Žalovaný
vo svojom vyjadrení uvádza, že žalobca od začiatku vedel, že bude nájomcu/poškodeného zastupovať
pri uplatňovaní škody, a teda podľa slov žalovaného, mal žalobca vedieť, že čím dlhší bude nájom
náhradného vozidla, tým vyššiu sumu v konečnom dôsledku vyfakturuje poškodenému, ktorý ju hradiť

nebude. Žalobca musí namietať tieto nepravdivé tvrdenia žalovaného. Skutočnosť, že poškodený
splnomocnil žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu škody nemá nič spoločné s dĺžkou opravy vozidla,
ktorú nedokáže ovplyvniť tak poškodený ako ani samotný žalobca. Žalovaný opomína, že dĺžka nájmu
náhradného vozidla závisela od dĺžky opravy poškodeného vozidla, ktorú vykonával odlišný subjekt od
žalobcu. Servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady

na opravu, na druhej strane aj sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr
k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za
účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný. Poukázal na zákazkový list servisu,
z ktorého vyplýva, že predbežný termín dokončenia opravy bol stanovený na deň 20.09.2023. Servis
teda na základe poškodení na vozidle ako aj na základe jeho skladového hospodárstva, pracovnej

vyťaženosti a vyťaženosti pracovných nástrojov vopred predpokladal, že oprava poškodeného vozidla
bude trvať zhruba takú dobu, ako aj skutočne bola vykonávaná (oprava sa predĺžila len o jeden
deň, čo je však v servisoch bežnou praxou, nakoľko vopred nedokážu úplne presne predpokladať,
či sa nevyskytne nejaká udalosť, ktorá opravu predĺži, napr. choroba zamestnanca atď.). Tvrdenia
žalovaného, že poškodený úhradu v prospech žalobcu nevykonal sú nesprávne. K úhrade nájomného

poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania, čo predstavuje jeden zo spôsobov zániku
záväzku, resp. jeden zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Odmietol tvrdenia žalovaného, že
by konanie žalobcu napĺňalo znaky parazitovania na PZP, alebo k nekalým obchodným praktikám.
Žalobca v tomto smere ani len nerozumie v čom žalovaný údajné nekalé praktiky vidí. V prejednávanej
veci, ako ani v obdobných veciach nikdy zo strany žalobcu nedochádza k navyšovaniu nákladov, ako

sa to snaží naznačiť žalovaný, nakoľko vozidlá sú v nájme len počas obdobia, kedy je poškodený
obmedzený v užívaní svojho poškodeného motorového vozidla z dôvodu opravy jeho vozidla, pričom
koniec obmedzenia poškodeného nastáva momentom, kedy má k dispozícii svoje opravené motorové
vozidlo. Zdôraznil, že ani poškodený ani žalobca nie sú spôsobilí ovplyvniť dĺžku opravných prác napoškodených vozidlách. K poukazu žalovaného na nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 2043/17 poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/119/2024, ktorý uvádza: „Pokiaľ ide o poukaz žalovanej
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2043/17 zo dňa 14.02.2018, ako aj na stanovisko

Národnej banky Slovenska, vo vzťahu k účelnosti nákladov za prenájom náhradného vozidla odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že táto problematika je bližšie upravená neskorším Nálezom Ústavného
súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o
potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy
sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na

podporu svojich záverov v danej veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať
náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba
započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú
dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou
alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého
prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo

jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“. Pokiaľ žalovaný
uvádza, že dĺžka najmú v trvaní 6 dní zohľadnila 2 dni na opravu. 2 dni na dodanie náhradných dielov
a 2 dni na prevoz a odvoz náhradného dielu spolu teda 6 dní, tu je potrebné poukázať na skutočnosť,
že sa jedná len o akési interné výpočty žalovaného, ktorých správnosť nie je možné overiť a ktorých
správnosť súčasne aj namietame. Žalovaný na preukázanie správnosti svojich tvrdení nepredložil do

konania žiadny dôkaz. V prejedávanej veci je nutné vychádzať z celkovej dĺžky opravy tak ako bola
preukázaná listinnými dôkazmi. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/203/2018 zo
dňa 20.03.2019, dobu nájmu počas opravy poškodeného motorového vozidla žalobca predloženými a
okresným súdom vykonanými dôkazmi preukázal ako účelnú a nevyhnutnú, ktorá zodpovedala druhu
opravy.Aktútodĺžkudobyopravy,počasktorejbolzabezpečenýnájomnáhradnéhomotorovéhovozidla,

chcel žalovaný spochybniť, t.j. že k rozsahu poškodenia motorového vozidla poistnou udalosťou a
rozsahu vykonávanej opravy táto mala trvať kratšie, a tým následne kratšie aj doba nájmu, čo malo
dopadnúť aj na výšku nároku žalobcu, tak bol to žalovaný, ktorý bol povinný tieto tvrdenia a námietky
v konaní pred okresným súdom preukázať. Rovnako ak žalovaný spochybňoval predmetnú faktúru, tak
bol toto ním tvrdené spochybnenie povinný aj dokázať. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn.

14Cob/57/2019 zo dňa 24.10.2019, dôkazné bremeno preukázania žalovaným tvrdenej neúčelnosti
nájomného v rozsahu vyplývajúcom z predmetnej fakturácie bolo na strane žalovaného. Tento toto
dôkazné bremeno neuniesol a jeho procesná obrana v uvedenej časti zostala iba v rovine tvrdenia,
bez prepojenia na konkrétne dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej dôkaznej iniciatívy. V nadväznosti na
vyššie uvedené si taktiež poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.08.2024 sp.

z. 5Cob/152/2024, ktorý sa taktiež zaoberal dĺžkou opravy poškodeného motorového vozidla a stým
súvisiacou dĺžkou nájmu náhradného vozidla „40. Medzi účastníkmi konania bolo okrem iného sporné,
či doba prenájmu motorového vozidla predstavuje vo vzťahu k nákladom na zapožičanie motorového
vozidla počas doby opravy motorového vozidla v danom prípade účelne vynaložené náklady, resp. či
bolo nutné a účelné, aby právny predchodca žalobcu mal náhradné vozidlo prenajaté po dobu dlhšiu ako

30 dní. Žalobca v tejto súvislosti preukázal dobu, počas ktorej mal vozidlo prenajaté a dobu, počas ktorej
bolo poškodené motorové vozidlo v servise. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné.
Argumentácia žalovaného smerovala výlučne k tomu, že podľa jeho názoru dĺžka opravy poškodeného
vozidla bola neprimerane dlhá a bol názoru, že nevyhnutná dĺžka opravy bola iba 30 dní. 41. Vo vzťahu
k uvedenému odvolací súd uvádza, že dĺžku opravy motorového vozidla nie je zákazník spôsobilý za

bežnýchokolnostíspravidlaovplyvniť,jetotedaokolnosťnezávisláodvôlepoškodeného.Vnadväznosti
na uvedené nie je poškodený spôsobilý ani ovplyvniť, ako dlho počas opravy bude potrebovať náhradné
vozidlo. Dĺžka opravy vozidla v servise je závislá od konkrétnych okolností opravy daného motorového
vozidla, pričom je potrebné prihliadnuť aj na iné objektívne okolnosti vyskytujúce sa nezávisle od vôle
poškodeného a servisu vykonávajúceho opravu. Od vlastníka motorového vozidla nemožno spravodlivo

požadovať, aby hľadal taký autoservis, v ktorom mu jeho poškodené vozidlo opravia v lehote, ktorú určí
poisťovňa v čase, keď už je oprava vykonaná. Podľa odvolacieho súdu nutnosť a účelnosť nákladov,
vynaložených nákladov na opravu, je možné posudzovať iba vo vzťahu k okolnostiam, na ktoré má
poškodený vplyv, nie však k okolnostiam, ktoré sú od jeho vôle nezávislé. 42. Vo vzťahu k odopretiu
poskytnutia náhrady škody za prenajaté motorové vozidlo musí síce žalobca vzniknutú škodu preukázať,

avšak dôvody na odopretie časti uplatneného plnenia musí preukázať žalovaný. V danom prípade
žalobca preukázal, aké náklady mu v súvislosti s prenajatím náhradného vozidla vznikli, avšak žalovaný
nepreukázal, že v časti, v ktorej súd prvej inštancie náhradu týchto nákladov priznal, neboli tieto nákladyúčelne a nutne vynaložené.“ Žalobca zároveň predložil technický preukaz vozidla F. E. G., z ktorého
vyplýva, že žalobca bol v čase prenájmu uvedeného vozidla jeho vlastníkom.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.02.2025, ktorého sa zúčastnil žalobca resp. jeho advokát,
ospravedlnil neprítomnosť žalobcu, ktorý zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a argumentácii.
Žalovaný sa ospravedlnil a žiadal konať a rozhodnúť v zmysle obsahu podaní a listinných dôkazov. Súd
pojednával v zmysle ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného a vec meritórne rozhodol.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Zo správy o nehode vyplynulo, že dňa 08.04.2023 v čase 11:30 hod. došlo v Prahe ku škodovej
udalosti na motorovom vozidle A. B. ev. č. C., spôsobenej poškodenému A. C.. Škodová udalosť bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla D. E. eč v. XXXXXXX, poisteného v poisťovni žalovaného.

10. Na základe zákazkového listu č. XXXXXXXXX bola právnemu predchodcovi žalobcu kalkulovaná
cena opravy vo výške 1000 Eur, s dátumom prijatia dňa 11.09.2023 a predpokladaným termínom
ukončenia dňa 20.09.2023 s popisom opravy podľa obhliadky.

11.Zmluvouonájmeč.XXX/XXXzodňa11.09.2023žalobcaakoprenajímateľapoškodenýakonájomca

sa dohodli na nájme motorového vozidla F. E., EČV: G. XXX J., od 11.09.2023 do 21.09.2023 s denným
nájomným 70,- eur. Podľa Prehlásenia poškodeného si vozidlo prevzal poškodený dňa 21.09.2023.

12. Autoservis SECO AUTOTRANS s.r.o. vystavil poškodenému resp. právnemu predchodcovi žalobcu
dňa 21.09.2023 faktúru č. 244230271 splatnú dňa 21.09.2023 na sumu 933,62 eur s DPH za opravu

predmetného poškodeného vozidla, v ktorej bol uvedený presný. Rozpis činností – opráv, úkonov.

13. Z dotazníka k škodovej udalosti vyplynulo, že poškodený síce má viacero vozidiel, tieto sú ale
využívané inými členmi rodiny, dĺžka prenájmu a miesto kde si poškodený prevzal náhradné vozidlo.

14. Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy
o nájme č. XXX, za obdobie od 11.09.2023 do 21.09.2023 v sume vo výške 769,96 Eur s DPH.

15. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa21.09.2023zaodplatu769,96eursvojupeňažnúpohľadávkuvočipôvodnémužalovanémuvovýške

769,96 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z.. Postupca postúpil
s pohľadávkou všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Podľa čl. 5 Zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada
nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku
vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

16. Poškodený ako postupca dňa 21.09.2023 oznámil Slovenskej kancelárii poisťovateľov postúpenie
pohľadávky na žalobcu.

17. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.12.2023 (Krycí list) žalovaný náklady na zapožičanie

náhradného vozidla priznal vo výške 419,98 eur s odôvodnením, že doba obvyklá na opravu vozidla je
6 dní s odôvodnením, že sú neprimerané.

18. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným na č.l. 26 vyplýva, že kalkuloval dĺžku opravy na 2 dni,
2 dni dodanie náhradných dielov a 2 dni prevoz.

19. Z veľkého technického preukazu vyplýva, že žalobca je vlastníkom prenajatého vozidla F. E..

20. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

21. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.22. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže

byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

23.Podľa§526ods.1OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ
akpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnenýsadožadovaťpreukázania
zmluvy o postúpení.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa

vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a)
škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov

podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

25. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť

alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť

poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného
plnenia. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6,
je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

27. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

28. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Nárok žalobcu sa odvíja od § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. ako aj od § 442 Občianskeho zákonníka. V

danom prípade bolo nesporné, že dňa 08.04.2023 došlo k dopravnej nehode v Prahe, pričom v dôsledku
tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného
si poškodený od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas doby zisťovania nákladov na opravujeho vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. XXX/XXX
zo dňa 11.09.2023 poškodený užíval vozidlo F. E., EČV G. XXX J. v rozsahu 11 dní nájmu, a to v
období od 11.09.2023 do 21.09.2023. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru

č. XXXXXX za prenájom náhradného vozidla v trvaní 11 dní s výškou nájomného 80 eur s DPH/ deň,
spolu vo výške 769,96 eur s DPH, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného.
Z Oznámenia o poistnom plnení od žalovaného zo dňa 20.12.2023 vyplýva, že žalovaný daným listom
oznámil žalobcovi, že mu poukázal poistné plnenie vo výške 419,98 eur s odôvodnením priznania
poistného plnenia len za obdobie 6 dní s tým, že denná výška nájomného nebola spochybnená.

30. Spornou v konaní zostala otázka doba trvania nájmu náhradného vozidla, ako aj nárok na úroky
z omeškania.

31. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná
legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t. j.

žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.

32. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku náhodnej
poistnej udalosti zavinenej škodcom – poistencom žalovaného dostal do situácie, že bol nútený
si prenajať náhradné vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou

poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo od 11.09.2023 do 21.09.2023 počas jeho opravy
v autoservise. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 08.04.2023, vozidlo bolo v autoservise odo dňa
11.09.2023, pričom po dobu opravy vozidla si prenajal náhradné vozidlo u spoločnosti žalobcu. Je teda
preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného vozidla poškodeným,
po dobu, po ktorú bolo v autoservise vozidlo poškodené pri spomínanej dopravnej nehode. Nebyť

poškodenia vozidla, ku ktorému došlo k nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si
vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol nútený dať vozidlo do opravy v
autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, pričom z čestného prehlásenia poškodeného
vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia
podnikateľských potrieb.

33. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením

požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla.

34. Žalovaný rozporoval celkovú dobu nájmu náhradného vozidla. Žalobcovi po prešetrení poistnej

udalosti priznal nárok v rozsahu 6 dní. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z
hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného
obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej
nehody. Z dôkazov nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a
trvanie zisťovania rozsahu škôd na poškodenom vozidle. Doba zotrvania vozidla v autoservise závisela

od posúdenia a zistenia predpokladaných nákladov na opravu vozidla. Dĺžka opravy vozidla vyplýva zo
zákazkového listu a faktúry, z faktúry za prenájom vozidla a z preberacieho protokolu , ktorý je súčasťou
zmluvy o nájme, podľa ktorého bolo vozidlo poškodeného prevzaté do autoservisu za účelom opravy
dňa 11.09.2023 a po ukončení opravy bolo vozidlo odovzdané poškodenému dňa 21.09.2023.

35. Poškodený z titulu poistnej udalosti nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné,
aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla
v podobe nájomného, tak patria k oprávneným nárokom poškodeného. Pokiaľ dôjde k poškodeniu
motorového vozidla, má poškodený nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného
vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo. Vo všeobecnosti platí, že

každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná
tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou.
Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že poškodený mal prenajaté motorové vozidlo len na
nevyhnutnú dobu od 11.09.2023 do 21.09.2023. Práve za stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právnypredchodca žalobcu) zavinením poistenca žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať
u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom zmysle, aby v sieti autoservisov zisťoval a hľadal
ten s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne aby počas opravy vozidla poškodený riešil daný

stav inak než zapožičaním náhradného motorového vozidla (napr. používaním hromadnej dopravy),
prípadne aby zisťoval a hľadal autopožičovne s najlacnejším nájomným. Takýmto prístupom by bol
poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keď je už daným stavom výrazne obmedzovaný, hoci
ho nezavinil. Súdu je známe z jeho rozhodovacej praxe, že autoservisy odovzdajú opravené motorové
vozidlo až po doručení krycieho listu od poisťovne ako dokladu úhrady nákladov za opravu. Takže ak

faktúra za opravu bola vystavená dňa 21.09.2023 bolo v záujme žalovaného ešte v ten deň vystaviť
a doručiť servisu krycí list. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný,
keď je už daným stavom výrazne obmedzovaný, hoci ho nezavinil.

36. Súd má za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky doby nájmu 11 dní podľa nájomnej
zmluvy, protokolu o prenájme náhradného vozidla, a odovzdávacieho protokolu a nie z počtu hodín,

počas ktorých autoservis opravu vykonával a ani zo žalovaným ničím nepodložených tvrdení o počte
dní na opravu vozidla, ktoré má určovať výrobca pre typ vozidla a daný rozsah poškodenia. Vykonané
dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná
na ľubovôli, resp. nezodpovednosti poškodeného pri výbere vhodného autoservisu poškodeného, že
náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola uplatnená za dobu dlhšiu ako bol tento

náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody v dôsledku dopravnej
nehody. Súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo za celú dobu, pokiaľ bolo toto
vozidlo v autoservise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

37. Z dokazovania vyplynulo, že faktúra za opravu poškodeného vozidla bola vystavená 21.09.2023 a .

Doba nájmu trvala od 11.09.2023 do 21.09.2023.

38. Skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický
priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania
opravy poškodeného vozidla (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn.

27Cb/260/2011). Pri poskytnutí náhrady nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla je
potrebné zohľadňovať celkovú dobu, počas ktorej bol poškodený (právny predchodca žalobcu) vylúčený
z užívania motorového vozidla z dôvodu jeho opravy. Je to práve poškodený (právny predchodca
žalobcu), ktorý protiprávnym konaním poistenca žalovaného prišiel o možnosť využívať vlastné
motorové vozidlo. Preto od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby upustil od svojho rutinného spôsobu

prepravy. Naviac poškodený nemôže nijako ovplyvniť ani dĺžku opravy poškodeného vozidla. Rovnako
nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná
prax.

39. Uplatnená náhrada nákladov len reparuje poškodenému stav, keď nemohol svoje vozidlo užívať. Z

ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov
poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona
č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na

požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou
vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu
nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného

vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre
posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla
je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom žalovaného nemohol poškodený
užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel
prenajať vozidlo až do skončenia šetrenia škodovej udalosti žalovaným. Uvedené náklady by neboli

vznikli, ak by poškodený mohol používať vlastné motorové vozidlo.

40. Je potrebné doplniť, že súd nemohol prihliadnuť na žalovaným prezentovanú argumentáciu, podľa
ktorej autoservis pracoval na oprave poškodeného vozidla len 6 dní Uvedená kalkulácia nezohľadňujedodaciu dobu jednotlivých náhradných dielov, ich dostupnosť, vyťaženosť autoservisu, jeho personálne
vybavenia prípadne iné skutočnosti, ktoré súvisia s vykonaním opravy a s následnosťou jednotlivých
úkonov v rámci nej, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle poškodeného.

41. Okrajovo súd dodáva aj ohľadom výšky denného nájomného , že z judikatúry vyplýva, že
poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať
najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa
riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté

porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej
(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu
(Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, Rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014).

42. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume

769,96 eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 349,98 Eur uplatnená
dôvodne (uplatnená suma 769,96 eur - priznaná suma 419,98 Eur= žalovaná istina 349,98 eur), a toto
právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania

súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

43. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie
je jednotná a súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko. Pokiaľ
poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v

lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp.
jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania,
ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia nepeňažnej povinnosti podľa odseku 6 citovaného
zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu

povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné
zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si zníženého poistného
plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a
účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je

zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť
poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky
nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého
(a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné

plnenie v uplatnenej výške 349,98 eur a svojvoľne znížil poistné plnenie na 419,98 eur.

44. Ohľadom zásady „neminem laedere“ súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 415 OZ
zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere).
Tátopovinnosťjevyjadrenáslovami,žekaždýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámna

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku,
o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Preventívnu povinnosť ukladá § 415 každému, t.j. tak
fyzickým, ako aj právnickým osobám. Túto zásadu generálnej prevencie v prvom rade nerešpektoval
a nedodržal poistenec žalovaného, preto je právne irelevantné ju aplikovať na situáciu žalobcu resp.
jeho právneho predchodcu.

45. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 349,98 eur od 04.01.2024 do zaplatenia. Ukončenie
poistného šetrenia nastalo dňa 30.10.2023 a od nasledujúceho dňa, t. j. od 20.12.2023 začala plynúť
žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný sa
dostal do omeškania od 04.01.2024. Súd priznal úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa, ako

požadoval žalobca. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné,
v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., a to úroky z omeškania o 9 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba
ECB platná k 1. dňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenejvýškeasvojvoľneabezrelevantnýchdôvodovposúdilnižšieplnenie.Keďžežalovanýsvojvoľneposkytol
nižšiu sumu - poníženú o 349,98 eur (t. j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho
a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr

než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a §
256 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v konaní a zavinenia za zastavenie konania. Nakoľko súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

(§ 366 CSP)

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona
č. 233/1995 Z. z.)