Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 27, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200335
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200335.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu

A. B. C. a A. D. A. E. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Urbariát, pozemkové spoločenstvo
Pusté Čemerné, so sídlom Pusté Čemerné 4, 072 22 Pusté Čemerné, IČO: 42 326 257, právne
zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 42 326 257
proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041
26 Košice, IČO: 00 151 866 za účastí ďalších účastníkov konania: 1.) ZEOLIT, s.r.o., so sídlom Udavské
380, 067 31 Udavské, IČO: 50 013 556, 2.) LESY Slovenskej republiky, štátny podnik organizačná
zložka OZ Vihorlat, so sídlom Čemernianska 136, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 36 038 351,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP4-2021/003132 KOV zo
dňa 10.03.2021, vo veci rozhodnutia o dočasnom vyňatí lesného pozemku a jemu predchádzajúceho
administratívneho konania takto

r o z h o d o l :

1. Zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OÚ-KE-
OOP4-2021/003132 KOV zo dňa 10.03.2021, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
Okresného úradu Michalovce, Pozemkového a lesného odboru č. OÚ-MI-PLO-2019/001752/1-Ziv zo
dňa 01.03.2019 a vec vracia Okresnému úradu Michalovce, Pozemkovému a lesnému odboru na ďalšie

konanie.

2. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

3. Ďalším účastníkom konania priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca Urbariát, pozemkové spoločenstvo Pusté Čemerné, so sídlom Pusté Čemerné 4, IČO: 42
326 257, podal dňa 18.05.2021 na Krajský súd v Košiciach ( pôvodný správny súd) správnu žalobu

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn.: OÚ-KE-OOP4-2021/003132 KOV zo dňa 10.03.2021
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým tento potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Michalovce,
Pozemkového a lesného odboru (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. OÚ-MI-PLO-2019/001752/1-
Ziv zo dňa 01.03.2019 vo veci dočasného vyňatia lesného pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky,
v správe Lesov SR, š.p., z plnenia funkcie lesov v katastrálnom území F. G., par. č. KN-C č. 510/2 na
dobu 10 rokov.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhupráce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Prvostupňovýsprávnyorgánvydalrozhodnutieč.OÚ-MI-PLO-2019/001752/1-Zivzodňa01.03.2019,
ktorým na základe žiadosti spoločnosti ZEOLIT, s. r. o., Bakossova 8, 974 01 Banská Bystrica, dočasne
vyňal na dobu 10 rokov lesný pozemok vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Lesov SR, š. p.

Banská Bystrica, z plnenia funkcií lesov v katastrálnom území F. G., parcela KN-C č. 510/2. Napadnutým
rozhodnutím bola vyňatá plocha lesného pozemku o výmere 3774 m2 na lesnom celku (LC), zvyšok
LHC Strážske a LHC Chemko z časti dielcov 486, 487 a z časti neúrodných lesných pozemkov N3 a N4.

4. Žalobca doručil elektronickou poštou (e-mailom) dňa 09.04.2019 prvostupňovému správnemu orgánu
podanie označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu OÚ-MI-PLO-2019/001752/1/Ziv zo dňa 01.03.2019"

a žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, ktoré doplnil
dňa 12.04.2019 v elektronickej podobe podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. V podanom
odvolaní mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože prvostupňový správny
orgán pri jeho vydávaní nepostupoval v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch") ani v súlade s § 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

pôdohospodárstva SR č. 12/2009 o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a
nebral do úvahy povinnosti pri ich vyňatí a obmedzení plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyhláška o
ochrane lesných pozemkov). Poukázal na to, že Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím č.
543-1342/2018 zo dňa 21.06.2018 povolil banskú činnosť spoločnosti ZEOLIT s. r. o. na otvárku,
prípravu a dobývanie výhradného ložiska zeolitov v dobývacom priestore (DP) „Pusté Čemerné I.",

pritom prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím vyňal lesné pozemky z plnenia funkcií
lesov „za účelom ťažby nerastných surovín". Podľa neho takto formulovaný výrok nezodpovedá § 8
ods. 2 písm. b) zákona o lesoch, keďže účel, na ktorý sa napadnuté rozhodnutie vydalo je širší ako
je uvádzaný v žiadosti o vyňatie, takže napadnuté rozhodnutie je neurčité a nezodpovedá požiadavke
nevyhnutnosti a odôvodnenosti. Ďalej uviedol, že banská činnosť bola povolená do 31.12.2028, ale

prvostupňový správny orgán rozhodol o vyňatí z plnenia funkcií lesov na dobu 10 rokov, teda na čas,
ktorý nezodpovedá platnosti povolenia na banskú činnosť. Podľa žalobcu boli porušené aj ustanovenia
§ 8 ods. 2 písm. f) zákona o lesoch, lebo v napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené podmienky,
ktorými sa zabezpečí ochrana lesných pozemkov, vyplývajúce zo stanoviska obhospodarovateľa lesa
a podľa neho je správny orgán povinný určiť tieto podmienky a nielen konštatovať potrebu ochrany

lesnej pôdy a lesných porastov mimo ťažobného priestoru. Poukázal tiež na porušenie § 7 ods. 2
písm. h) vyhlášky o ochrane lesných pozemkov tým, že žiadosť spoločnosti ZEOLIT s. r. o. neobsahuje
stanovisko obhospodarovateľa lesa, pretože stanovisko Lesnej a pasienkovej a urbárskej spoločnosti
Pusté Čemerné nie je stanoviskom obhospodarovateľa, lebo táto nemá právnu subjektivitu. V tejto
súvislosti poukázal na § 31 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách z ktorého vyplýva,

že na pozemkové spoločenstvo založené podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách,
ktoré vzniklo zo spoločenstva bez právnej subjektivity prechádzajú ku dňu zápisu do registra len práva
a povinnosti, ktoré vznikli jednotlivým vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti v súvislosti s jej
obhospodarovaním.

5. Žalovaný žalovaným rozhodnutím rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil
a odvolanie žalobcu zamietol. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom odvolania, žalovaný uviedol,
že námietku neurčitosti rozhodnutia vyplývajúceho z formulácie uvedenej vo výroku napadnutého
rozhodnutia „za účelom ťažby nerastných surovín" pokladal žalovaný za zavádzajúcu, pretože v žiadosti
spoločnosti ZEOLIT s. r. o. je uvedené : „za účelom ťažby nerastných surovín - zeolitu... v k. ú. F.

G.". Z toho je zrejmé, že len na tento účel bolo vydané napadnuté rozhodnutie o dočasnom vyňatí
predmetného lesného pozemku z plnenia funkcií lesov v dobývacom priestore „Pusté Čemerné I."
určeného rozhodnutím Obvodného banského úradu (OBÚ) Košice č. 543- 1342/2018 zo dňa 21.6.2018,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2018. Podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie, že 10 -
ročná doba dočasného vyňatia nie je nevyhnutná, pretože banská činnosť je rozhodnutím OBÚ Košice

povolená len do 31.12.2028. Po ukončení ťažby je totiž spoločnosť ZEOLIT s. r. o. povinná vykonať
technickú rekultiváciu (navezenie a urovnanie ornice o hrúbke minimálne 20 cm) a následne vykonať
biologickú rekultiváciu, t. j. zalesniť predmetnú plochu podľa priloženého projektu spoločnosti LESEL,
s. r. o., čo si vyžaduje ďalší časový priestor. Prvostupňový správny orgán vo výroku napadnutéhorozhodnutia v časti III./b./ uviedol podmienky na zabezpečenie ochrany lesného pozemku, vrátane tých,
ktoré vyplývajú z vyjadrenia dotknutého orgánu (Okresný úrad Michalovce, odbor starostlivosti o životné
prostredie)avyjadreniasprávculesnéhopozemku(LesySR,š.p.OZSobrance).Žalovanýďalejuviedol,

že správcom lesného pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky v katastrálnom území F. G., parcela
KN-C č. 510/2 sú Lesy SR, š. p. Banská Bystrica, odštepný závod Sobrance, ktorý v zmysle § 50 ods.
6 zákona o lesoch v konaní o dočasnom vyňatí lesného pozemku z plnenie funkcií lesov zastupuje
vlastníka (štát). Súhlasné stanovisko na dočasné vyňatie preto vydalo Ministerstvo pôdohospodárstva
SR listom č. 2982/2018-720 zo dňa 07.09.2018, ďalej Lesy SR, š. p., generálne riaditeľstvo Banská

Bystrica listom č. 46733/2018 zo dňa 17.10.2018, ktoré udelili súhlas na základe podmienok uvedených
v stanovisku Odštepného závodu Sobrance č. 30406/2018 zo dňa 18.09.2018 a tieto sú uvedené vo
výroku napadnutého rozhodnutia. Správca pozemkov sa so spoločnosťou ZEOLIT s. r. o. dohodol aj na
výške náhrady za obmedzenie vlastníckych práv v sume 2 440.- eur. Žalobca - Urbariát, pozemkové
spoločenstvo Pusté Čemerné je obhospodarovateľom lesných porastov v dielcoch 486 (5,67 ha) a 487
(4,43 ha) na LC, zvyšok LHC Strážske a LHC Chemko. Hoci parcela 510/2 v k. ú. F. G. o výmere 0,3774

ha je ich súčasťou, žalobca nie je obhospodarovateľom tohto lesného pozemku, pretože na danú parcelu
nemá so správcom uzavretú nájomnú zmluvu podľa § 50 ods. 9 zákona o lesoch.

Konanie pred správnym súdom

6. V podanej správnej žalobe žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a ako
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OÚ-MI-PLO-2019/001752/1-Ziv zo dňa 01.03.2019
zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov uvedených
v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôkazov a

zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

7. Žalobca v žalobe uviedol, že v odvolaní namietal, že prvostupňový správny orgán sa pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia neriadil ustanoveniami § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení platnom
do 30.6.2019 a § 7 ods. 2 vyhlášky č. 12/2009 Z. z. Poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí

jeho výroku boli lesné pozemky vyňaté z plnenia funkcie lesov „za účelom ťažby nerastných surovín",
pričom formulácia výroku nezodpovedá požiadavke odôvodnenosti a nutnosti, keďže žiadateľ mal
povolenú banskú činnosť výhradne vo vzťahu k zeolitu a takýto výrok nezodpovedá ani ustanoveniu
§ 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z. v znení platnom do 30.6.2019, keďže účel, na ktorý sa
rozhodnutievydaloješiršíakojeuvádzanývžiadostiovyňatie.Uviedol,žežiadateľmalpovolenúbanskú

činnosť do 31.12.2028, preto rozhodnutie o vyňatí pozemkov z plnenia funkcií lesov na 10 rokov od
nadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiapresahujenevyhnutnýčastakéhotovyňatia.Žalobcazdôraznil,
že prvostupňový správny orgán opätovne neuviedol podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana lesných
pozemkov podľa ust. § 8 ods. 2 písm. f) zákona č. 326/2005 Z. z., keďže v napadnutom rozhodnutí
uložená povinnosť je v skutočnosti len inou formuláciou zákonného pojmu „zabezpečenie" ochrany

lesných pozemkov, pričom správny orgán je povinný určiť tieto podmienky. Napokon mal za to, že už
v podaní žalobcu zo dňa 10.1.2019 namietal, že žiadosť žiadateľa v rozpore s ust. § 7 ods. 2 písm.
h) neobsahovala stanovisko obhospodarovateľa lesa. Preto posúdenie veci žalovaným je nesprávnym
právnym posúdením veci, ak správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 01.03.2019
v jeho výroku uviedol, že lesné pozemky vyníma z plnenia funkcií lesov „za účelom ťažby nerastných

surovín". Mal za to, že k vyňatiu lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa môže dôjsť len v nevyhnutných
a odôvodnených prípadoch, pričom spoločnosť ZEOLIT, s. r. o. požiadala o dočasné vyňatie lesných
pozemkov z plnenia funkcií lesa s odôvodnením, že z rozhodnutia Obvodného banského úradu v
Košiciach o povolení banskej činnosti sp. zn. 534-1342/2018 zo dňa 21.6.2018 vyplýva, že jej bola
povolená banská činnosť na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska zeolitov v dobývacom

priestore „Pusté Čemerné I." Je nesporné, že pojem zeolit, konkrétny druh horniny, je podstatne užší
ako všeobecný výraz nerastné suroviny. Žiadateľ konkretizoval na ťažbu akých nerastných surovín
žiada vyňať lesné pozemky z plnení funkcií lesa. Je nesporné, že pochybenie správneho orgánu prvého
stupňa, ktorý vyňal lesné pozemky z plnenia funkcií lesa na nie nevyhnutný účel, (ťažbu zeolitu) ale na
účel širší a v takom rozsahu žiadateľom ani nežiadaný (ťažbu nerastných surovín) nemožno odstrániť

odkazom na to, že zo žiadosti je zrejmé na aký účel bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Ďalej žalobca
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z ktorého citoval: „Za právne záväzný v prejednávanej
veci však možno považovať len výrok uvedený v písomnom vyhotovení rozhodnutia, pretože len týmto
výrokom sa konštitutívne zakladajú dotknutým osobám práva a povinnosti. Pre prípad disproporcií medziobsahom výroku a jeho prílohy platí to, čo je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Vo všeobecnosti
nemožno vylúčiť, aby súčasťou výrokovej časti rozhodnutia bola na základe odkazu v ňom uvedeného aj
príloha (iná listina), avšak iba za predpokladu, že je neoddeliteľne spojená s rozhodnutím a je ako príloha

rozhodnutia označená. Iba tak je možné zabezpečiť jasnosť a určitosť výroku rozhodnutia správneho
orgánu a predísť tak pochybnostiam o tom, aký je jeho presný obsah." (Rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sžk/10/2018 zo dňa 21.5.2019) a uviedol, že účel na aký bolo vyňaté napadnuté rozhodnutie
vyplýva z výroku rozhodnutia a nie z obsahu celého administratívneho spisu. Žalobca rovnako namietal,
že vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa presahuje dobu, na ktorú bola žiadateľovi povolená

banská činnosť. S touto námietkou sa žalovaný vysporiadal tak, že žiadateľ musí vykonať následnú
technickú rekultiváciu a biologickú rekultiváciu, čo si vyžaduje ďalší časový priestor. Žalobca namietal,
že z ust. § 8 ods. 2 písm. d) zákona č. 326/2005 Z. z. v znení platnom do 30.6.2019 vyplýva, že
v rozhodnutí o dočasnom vyňatí pozemkov z plnenia funkcií lesa uvedie správny orgán aj spôsob a
termín rekultivácie, čo sa v odvolaním napadnutom rozhodnutí neuvádza, a nie je zrejmé aký konkrétny
čas z doby dočasného vyňatia je určený na výkon ťažby a aký na vykonanie technickej a biologickej

rekultivácie. Žalobca považuje za nesprávny právny názor žalovaného o tom, že do doby vyňatia je
potrebné započítať aj „neidentifikovanú" dobu na rekultiváciu. Žalobca tak namietal zákonnosť v tej časti
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým sa má zabezpečiť ochrana lesného pozemku a
poukazuje na podmienku „dbať o ochranu lesnej pôdy a lesných porastov mimo ťažobného priestoru"
je parafrázou ustanovenia § 8 ods. 2 písm. f) zákona č. 326/2005 Z. z. v znení platnom do 30.6.2019.

Ani ďalšia z podmienok na zabezpečenie ochrany lesných pozemkov „dbať o stálu identifikovateľnosť
a stabilizovanosť vyznačených hraníc dočasne vyňatého lesného pozemku" ako obligatórna nie je
splnená. Žalobca trvá na tom, že prvostupňový správny orgán nestanovil povinnosti žiadateľovi podľa
ust. § 8 ods. 2 písm. i) zákona č. 326/2005 Z. z. v znení platnom do 30.6.2019 a v žiadosti spoločnosti
ZEOLIT, s. r. o. o vyňatie absentuje stanovisko obhospodarovateľa lesa. Poukázal na to, že parcela reg.

„C" č. 510/2 v k. ú. F. G., je vo vlastníctve Slovenskej republiky, správcom sú Lesy Slovenskej republiky,
štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Sobrance, podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z.
v znení platnom do 30.6.2019, zástupca vlastníka. Žalobca namietal tiež, že obligatórnou náležitosťou
žiadosti o vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcie lesa je stanovisko obhospodarovateľa lesa
(písm. i), čo je náležitosťou odlišnou od súhlasu vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku.

Žalobca predložil k svojmu podaniu zo dňa 10.1.2019 prehľad pozemkov obhospodarovateľa - Urbariátu,
pozemkovéspoločenstvoPustéČemerné,ktorýjesúčasťouProgramustarostlivostiolesy(2012-2022).
Uviedol, že Program starostlivosti o lesy obsahuje plochovú tabuľku s prehľadom o lesných pozemkoch
v lesnom celku, ktorý obsahuje okrem iného údaje o obhospodarovateľoch lesa, bol schválený a
rozhodnutie o jeho schválení nadobudlo právoplatnosť a nebolo žiadnym zo zákonom predpokladaných

spôsobov zmenené, ani zrušené. Nie je preto oprávnením žalovaného vyhodnocovať, či žalobca je
obhospodarovateľom predmetného lesného pozemku, o tejto otázke už bolo právoplatne rozhodnuté
a takýto stav zakladá viazanosť správneho orgánu takýmto rozhodnutím. Na okraj poznamenal, že
zákon o lesoch rozlišuje medzi vlastníkom lesných pozemkov, obhospodarovateľom lesných pozemkov
a správcom lesných pozemkov. Ak právny predpis (vyhláška č. 12/2009 Z. z.) vyžaduje ako obligatórnu

náležitosť žiadosti o vyňatie, stanovisko obhospodarovateľa nie je oprávnením správneho orgánu obísť
nedostatok tejto predpísanej náležitosti, poukázaním na to, že vlastníkom predmetných pozemkov
je právnická osoba odlišná od žalobcu. Nakoniec túto skutočnosť výslovne predpokladá vyhláška č.
12/2009Z.z.,ktoráokremstanoviskaobhospodarovateľavyžadujeakosúčasťžiadostiovydanie,súhlas
vlastníka alebo správcu dotknutého pozemku. Žalobca vyslovil presvedčenie, že z vyššie uvedených

žalobných bodov vyplýva dôvodnosť jeho žaloby, preto napadnutým rozhodnutím žalovaného aj orgánu
verejnej správy prvého stupňa došlo k zásahu do jeho práva obhospodarovateľa lesa, aby sa k žiadosti
o vyňatie lesných pozemkov z funkcie lesa vyjadril a aby na jeho vyjadrenie bolo v konaní pred orgánmi
verejnejmociprihliadanéanavrhol,abysprávnysúdrozhodolojehožalobetak,akotouviedolvosvojom
žalobnom návrhu a teda žiadal na základe vyššie uvedených argumentov zrušiť nielen napadnuté

rozhodnutie ale aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 13.09.2021 navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Námietky žalobcu o neurčitosti rozhodnutia, vyplývajúceho z formulácie uvedenej vo výroku
napadnutého rozhodnutia „za účelom ťažby nerastných surovín" žalovaný označil za zavádzajúce,

pretože v žiadosti spoločnosti ZEOLIT s. r. o. je uvedené : „za účelom ťažby nerastných surovín -
zeolitu... v k. ú. F. G.". Z toho je zrejmé, že len na tento účel bolo vydané napadnuté rozhodnutie o
dočasnom vyňatí predmetného lesného pozemku z plnenia funkcií lesov v dobývacom priestore „Pusté
Čemerné I." určeného rozhodnutím Obvodného banského úradu (OBÚ) Košice č. 543-1342/2018 zo dňa21.6.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2018. Neobstojí ani tvrdenie, že 10 - ročná doba
dočasného vyňatia nie je nevyhnutná, pretože banská činnosť je rozhodnutím OBÚ Košice povolená
len do 31.12.2028. Po ukončení ťažby je totiž spoločnosť ZEOLIT s. r. o. povinná vykonať technickú

rekultiváciu (navezenie a urovnanie ornice o hrúbke minimálne 20 cm) a následne vykonať biologickú
rekultiváciu, t. j. zalesniť predmetnú plochu podľa priloženého projektu spoločnosti LESEL, s. r. o., čo si
vyžaduje ďalší časový priestor. Prvostupňový správny orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia v časti
III./b./ uviedol podmienky na zabezpečenie ochrany lesného pozemku, vrátane tých, ktoré vyplývajú z
vyjadrenia dotknutého orgánu (Okresný úrad Michalovce, odbor starostlivosti o životné prostredie) a

vyjadrenia správcu lesného pozemku (Lesy SR, š. p. OZ Sobrance). Zopakoval, že Správcom lesného
pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky v katastrálnom území F. G., parcela KN-C č. 510/2 sú Lesy
SR, š. p. Banská Bystrica, odštepný závod Sobrance, ktorý v zmysle § 50 ods. 6 zákona o lesoch v
konaní o dočasnom vyňatí lesného pozemku z plnenia funkcií lesov zastupuje vlastníka (štát). Súhlasné
stanovisko na dočasné vyňatie dalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR listom č. 2982/2018-720 zo
dňa 07.09.2018, ďalej Lesy SR, š. p., generálne riaditeľstvo B. Bystrica listom č. 46733/2018 zo dňa

17.10.2018, ktorým udelili súhlas na základe podmienok uvedených v stanovisku Odštepného závodu
Sobrance č. 30406/2018 zo dňa 18.09.2018. Tieto podmienky sú uvedené vo výroku napadnutého
rozhodnutia. Správca pozemkov sa so spoločnosťou ZEOLIT s. r. o. dohodol aj na výške náhrady za
obmedzenie vlastníckych práv v sume 2 440,- eur. Poukázal opakovane na to, že žalobca - Urbariát,
pozemkové spoločenstvo Pusté Čemerné je obhospodarovateľom lesných porastov v dielcoch 486 (5,67

ha) a 487 (4,43 ha) na LC Zvyšok LHC Strážske a LHC Chemko. Hoci parcela 510/2 v k. ú. F. G. o výmere
0,3774 ha je ich súčasťou, žalobca nie je, a zo zákona o lesoch ani nemôže byť obhospodarovateľom
tohto lesného pozemku, pretože na danú parcelu nemá so správcom uzavretú nájomnú zmluvu podľa §
50 ods. 9 zákona o lesoch. Preto nebola dôvodná námietka žalobcu, že v žiadosti spoločnosti ZEOLIT
s. r. o. chýba jeho stanovisko ako obhospodarovateľa lesa.

9. Žalobca v replike zo dňa 08.11.2021 považoval za neproduktívne opakovať svoje žalobné argumenty,
v celom rozsahu na svoje argumenty odkázal a navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel.

10. Ďalší účastník konania spoločnosť ZEOLIT s.r.o. vo svojom vyjadrení zo dňa 16.12.2021 uviedla,

že Obvodný Banský úrad v Košiciach rozhodol o určení chráneného ložiskového územia „ Kučín- Pusté
Čemerné“ rozhodnutím č.j.. 2120/631/91-IX, právoplatným dňa 03.01.1992 z dôvodu zabezpečenia
výhradného ložiska zeolitových tufov proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania. Každý vlastník
pozemku mal pritom vedomosť, že toto územie je chránené z dôvodu aby nebolo znemožnené alebo
sťažené dobývanie. Následne bol Obvodným Banským úradom v Košiciach určený dobývací priestor

„ Pusté Čemerné I“ na dobývanie výhradného ložiska zeolitov rozhodnutím zo dňa 05.04.2012, č.:
XX-XXXX/XXXX- H., právoplatným dňa 02.05.2012. Účelom určenia dobývacieho priestoru „ Pusté
Čemerné I“ bola budúca ťažba zeolitov. Tvrdil, že účastníci konania si boli vedomí, že v danom území
bude prebiehať ťažba zeolitov a ako náhradu za obmedzenie vlastníckych práv na základe dohody so
správcom pozemkov LESY Slovenskej republiky, š.p. odštepný závod Sobrance uhradil ďalší účastník

sumu 2 440,00,- eur.

11. Pre úplnosť správny súdu v uvádza, že predmetné konanie už v minulosti bolo predmetom súdneho
prieskumu na Krajskom súde v Košiciach v konaní vedenom pod spisovou značkou 8S/74/2019.
Predmetom súdneho prieskumu bol okrem iného procesný postup žalovaného kedy nevyhodnotil

odvolanie žalobcu za podané riadne a včas a preto žalovaný musel nanovo vo veci konať a rozhodnúť.

12. Žalobca ako i žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

13. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok dňa 27.01.2025 verejne

vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa
§ 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre
svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 20.01.2025.

Relevantné právne predpisy14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

16. Podľa § 2 písm. p./ zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení v rozhodnom čase (ďalej len „zákon

o lesoch“) na účely tohto zákona sa rozumie obhospodarovateľom lesa právnická osoba alebo fyzická
osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch,

17. Podľa § 4 ods.1 zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia
aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných pozemkov podľa
obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov (ďalej len „hospodár“).

18. Podľa § 4 ods.2 zákona o lesoch obhospodarovateľ lesa alebo právnická osoba podľa § 47 ods.
2 sú povinní orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámiť každú zmenu hospodára do 15 dní
od jej vzniku; zo zmluvy alebo oznámenia (§ 47 ods. 10) musí byť zrejmé, k akému dátumu je zmena
hospodára vykonaná a na ktorých jednotkách priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1) bude hospodár

vykonávať svoju činnosť.

19. Podľa § 8 ods.1 zákona o lesoch v znení v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o lesoch“) pri
rozhodovaní podľa § 5 ods. 1 je orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný posúdiť
a) súlad zámeru podľa § 7 ods. 2 so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa § 5 ods. 2,

b) dodržanie podmienok podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 2 a 3.

20. Podľa § 8 ods.2 zákona o lesoch v rozhodnutí o vyňatí a v rozhodnutí o obmedzení využívania
orgán štátnej správy lesného hospodárstva uvedie
a)údaje z katastra nehnuteľností a z programu starostlivosti o lesy (§ 40) o lesných pozemkoch, ktorých

sa rozhodnutie dotýka,
b)účel, na ktorý sa rozhodnutie vydalo,
c)čas, na ktorý sa vyňatie alebo obmedzenie využívania povoľuje alebo časové etapy pri postupnom
vynímaní,
d)spôsob a termín vykonania rekultivácie pri dočasnom vyňatí,

e)pri vyňatí výšku náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa (§ 9) a to aj pri oslobodení od úhrady
(§ 9 ods. 7),
f)podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana lesných pozemkov, a podmienky, ktoré vyplývajú z
vyjadrenia dotknutého orgánu verejnej správy, vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa,
g)povinnosť žiadateľa o vyňatie (§ 7 ods. 2) zaslať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva doklad

preukazujúci uhradenie náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa podľa § 9 do 15 dní od jej
uhradenia,
h)dôvody nesúhlasu s vyňatím alebo obmedzením využívania zistené pri posúdení podľa odseku 1.

21. Podľa § 8 ods.3 zákona o lesoch s odlesňovaním vyňatého pozemku možno začať až po uhradení

náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa podľa § 9 okrem oslobodenia od odvodu podľa § 9
ods. 7 alebo uhrádzania v splátkach podľa § 9 ods. 10. Ak sa na ďalšie využitie vyňatého lesného
pozemku vyžaduje rozhodnutie podľa osobitných predpisov,13) s jeho odlesňovaním sa nesmie začať
pred nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.

22. Podľa § 36 ods.1 zákona o lesoch na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch
rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o
lesy alebo výpisu z neho prostredníctvom hospodára (§ 47).

23. Podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 12/2009 Z.z. o

ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií
lesov v znení v rozhodnom čase (ďalej len „vyhláška 12/2009 Z.z. “) žiadosť podľa odseku 1 okrem
zámeru7) obsahuje
a)zdôvodnenie nevyhnutnosti vyňatia alebo obmedzenia využívanialesných pozemkov,b)údaje o lesných pozemkoch z katastra nehnuteľností a lesného hospodárskeho plánu podľa prílohy,
c)doklady o vlastníctve dotknutých lesných pozemkov so záväzným druhom pozemku,8)
d)grafické znázornenie navrhovaného rozsahu vyňatia alebo obmedzenia využívania lesných pozemkov

na kópii katastrálnej mapy a porastovej mapy; ak ide o trvalé vyňatie trvalou zmenou druhu pozemku
a nejde o výmeru celej parcely, geometrický plán; ak ide o trvalé vyňatie formou trvalej zmeny využitia
lesného pozemku, o dočasné vyňatie alebo obmedzenie využívania lesných pozemkov, záznam z
podrobného merania zmien,9)
e)spôsob stabilizácie hraníc vyňatia alebo obmedzenia využívania lesných pozemkov v teréne,

f)záväzné vyjadrenie ministerstva, ak ide o vojenské lesy,10)
g)súhlas ministerstva,11) ak ide o vyňatie lesných pozemkov vo vlastníctve štátu okrem vojenských
lesov,
h)stanovisko dotknutého orgánu štátnej správy, vyjadrenie dotknutého orgánu verejnej správy a
obhospodarovateľa lesa,
i)znalecký posudok na výpočet náhrady straty mimoprodukčných funkcií lesa,

j)doklad o zaplatení správneho poplatku,12)
k)súhlas vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku.13)

24. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom ku dňu
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade

so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa §§ 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie

nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov ,na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

26. Podľa § 191 ods. 1 SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci.

27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd v konaní vo veciach ochrany
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy,

po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového), oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu žalovaného, v právnych medziach vznesených žalobných námietok,
vyjadreniach žalobcu, žalovaného a ďalších účastníkov konania a dospel k záveru, že podaná žaloba
je dôvodná a žalované rozhodnutie je potrebné zrušiť.

29. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne

a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutiaje podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

30. Vrámcisprávnehoprieskumusúdtedaskúmaajprocesnépochybeniasprávnehoorgánunamietané
v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

31. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis
alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť,

že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému
výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez
ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade,
že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

32. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia, v rámci správneho prieskumu správny súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu by mohli byť takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, posúdenie, či správny orgán je vecne príslušný na konanie, či si

zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

33. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o dočasnom vyňatí lesného pozemku v katastrálnom
území F. G. - konkrétne parcely KN – C 510/2, ktorý bol vo vlastníctve Slovenskej republiky, v
správe Lesov SR, štátny podnik a to z plnenia funkcií lesov na obdobie desiatich rokov. Žalobca
v podanej správnej žalobe považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné a žiadal ho zrušiť

a z dôvodov, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy
bol nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd v tomto ohľade vyhodnotil námietky žalobcu
a to nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako i nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánu verejnej
správy na riadne posúdenie veci ako dôvodné. Žalobca namietal v podanej správnej žalobe, okrem

iného, nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo vzťahu k nepredloženiu stanoviska obhospodarovateľa
lesa k navrhovanému zámeru dočasného vyňatia lesného pozemku. Uvedené stanovisko malo byť
predložené spolu so žiadosťou ďalšieho účastníka konania (obchodnej spoločnosti ZEOLIT, s.r.o. ako
navrhovateľa ), nakoľko povinnosť predložiť stanovisko vychádza z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona
o lesoch ako i z § 7 ods. 2 písm. h./ vyhlášky 12/2009 Z.z. Žalobca počas celého konania (ako

v administratívnom, tak i v súdnom konaní) na túto skutočnosť upozorňoval, že z administratívneho
spisu nebolo zrejmé, kto je skutočným obhospodarovateľom lesného pozemku a nebolo k tejto
spornej skutočnosti vykonané zisťovanie a dokazovanie zo strany prvostupňového správneho orgánu,
napríklad lustráciou v informačnom systéme lesného hospodárstva, zadovážením si ďalších podkladov
a pod. Žalobca poukázal, že žalovaným uvádzaný obhospodarovateľ lesného pozemku, nemá právnu

subjektivitu, predložil listiny svedčiace o tom, že práve žalobca, by mal byť obhospodarovateľom
lesného pozemku. Správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa síce nachádza list vlastníctva
predmetnej parcely, podľa ktorého je zrejmé, že vlastníkom predmetnej parcely je Slovenská republika,
správcom predmetnej parcely sú lesný Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, za ktoré koná
príslušná organizačná zložka žalobcu, lenže ako vlastníka, tak i správcu nemožno stotožniť s pojmom

obhospodarovateľ. V zmysle zákonnej definície uvedenej v § 2 písm. p./ zákona o lesoch (platným
v čase podania žiadosti) obhospodarovateľ lesa je fyzická alebo právnická osoba, ktorá na predmetných
lesoch hospodári. Obhospodarovateľ zabezpečuje plnenie povinností vychádzajúce zo zákona o lesoch,
okrem iného, napríklad zabezpečuje výkon činností prostredníctvom odborného lesného hospodára,zabezpečuje tvorbu plánov starostlivosti o les a hospodárenie v ňom, vykonáva ďalšie činnosti. Rovnako
je potrebné poznamenať, že novelou zákona č. 158/2019 Z.z., ktorou sa novelizoval zákon o lesoch
v účinnosti od 01.09.2019, bola stanovená povinnosť pre obhospodarovateľov sa v prechodnom

období ako obhospodarovať zapísať do zoznamu obhospodarovateľ k daným lesným celkom (teda
k lesným pozemkom). Žalovaný mal teda jednoznačne ustáliť i s poukazom na predložené listiny,
kto je obhospodarovateľom(či lustráciou v informačného systému alebo riadnym zdôvodneným, prečo
žalobca nemohol byť obhospodarovateľ lesa) a následne vyžiadať si stanovisko v konaní preukázaného
skutočného obhospodarovateľa lesa k navrhovanému zámeru. V následnom konaní sa s uvedeným

stanoviskom, či už stanovisko by bolo kladné alebo záporné, mal riadne vysporiadať v rámci
svojho rozhodnutia. Správny súd uvádza, že obhospodarovateľ vykonáva pod odborným dozorom
obhospodarovanie lesných pozemkov, to znamená, že vykonáva činnosti, ktoré sú mu uložené v zmysle
zákona o lesoch (vykonáva nielen ťažbu, ale vykonáva rekultiváciu lesa, ošetrovanie lesných porastov,
tvorba lesných plánov a pod.), tak ako je to vyžadované v zmysle zákona o lesoch. Správny súd
na doplnenie uvádza, že stanovisko obhospodarovateľa je podstatným podkladom k rozhodnutiu,

pretože práve obhospodarovateľ vie po odbornej stránke v akom stave je lesný porast, aké činnosti
plánuje vykonávať na predmetnej parcele a preto, práve obhospodarovateľ môže najbližšie napomôcť
a poskytnúť dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci. Dokonca pre prípad, že by stanovisko
bolo záporné, správny orgán sa nemusí stotožniť so stanoviskom a za predpokladu riadneho
zdôvodnenia, prečo rozhodol v rozpore so stanoviskom. Zákonodarca výslovne uviedol, že k žiadosti

je potrebné priložiť len stanovisko obhospodarovateľa, nie však súhlas. Súhlas s navrhovanou zmenou
je vyžadovaný len u vlastníka, respektíve správcu lesného pozemku. V administratívnom spise sa
nachádza súhlas vlastníka ( resp. správcu lesných pozemkov) s navrhovaným dočasným vyňatím
lesných pozemkov, čo však nepostačuje. Rovnako nepostačujúce, správny súd videl, aj vyjadrenie
Lesnej a pasienkovej a urbárskej spoločnosti Pusté Čemerné, ktoré však podľa tvrdenia žalobcu

nemala právnu subjektivitu a to s odkazom na zákon číslo 97/2013 Z.z. Ani v tomto ohľade žalovaný
nevykonal ďalšie dokazovanie, napríklad nezistil výpisom z evidencie pozemkových spoločenstiev či
označené pozemkové spoločenstvo má alebo nemá právnu subjektivitu(teda či skutočne mohlo konať,
predkladať stanoviská, podávať vyjadrenia a podobne ). Žalovaný, ani prvostupňový správny orgán,
sa však s uvedenými skutočnosťami náležite v rozhodnutí nevysporiadali, nezistil, kto je skutočný

obhospodarovateľ alebo či vyššie uvedené pozemkové spoločenstvo má právnu subjektivitu a podobne.
Inak povedané na otázky žalobcu, ktoré boli položené žalobcom už v administratívnom konaní v rámci
jeho vyjadrenia k veci, odvolania a následne v rámci správnej žaloby nebolo zo strany žalovaného,
dostatočne a presvedčivo zodpovedané, preto v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné a zistený
skutkový stav nepostačuje na náležité rozhodnutie vo veci.

34. Správny súd s ďalšími námietkami žalobcu, ktoré uviedol v správnej žalobe a ktoré sa netýkali
časti rozhodnutia, ktoré bolo postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, nestotožnil a vyhodnotil ich
ako nepodstatné. Námietka vo vzťahu, že v rozhodnutí sa uvádza len neurčitá doba, počas ktorej má byť
lesnýpozemok vyňatízplneniafunkciílesa,jezpohľadusprávnehosúduneopodstatnená.Vrozhodnutí

je výslovne uvedená doba a to na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania, pričom je uvedené,
že sa lesný pozemok vyníma z plnenia funkcií lesa na obdobie desiatich rokov od právoplatnosti
rozhodnutia. Uvádzať konkrétny dátum, po ktorý sa lesný pozemok dočasne vyníma, by nebol
ani vhodné, ani účelné, nakoľko v čase rozhodovania správny orgán ešte nemá vedomosť, kedy jeho
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Rovnako ani skutočnosť, že ďalší účastník konania - spoločnosť

ZEOLIT s.r.o. má vydané právoplatné rozhodnutie príslušným banským úradom na ťažbu, ktoré je však
kratšie ako obdobie, na ktoré sa pozemok dočasne vyníma, nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia. Súčasťou dočasného vyňatia je aj následná rekultivácia lesného pozemku, tak aby mohol
opäť plniť funkcie lesného pozemku. Ak v priebehu dočasného vyňatia stratí ďalší účastník konania
oprávnenie vykonávať banskú činnosť, nemá v tomto ohľade vplyv na zákonnosť preskúmavaného

rozhodnutia, môže to však u žalobcu založiť deliktuálneho zodpovednosť za výkon činnosti, na ktoré
nemá oprávnenie, o ktorej však žalovaný nemá právomoc rozhodnúť.

35. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti
správneho aktu a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať

na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov
o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo
základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov.
Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadnepreskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných
prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa,
potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať,

nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci
proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu
verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv
na správnom súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt
obstáť. Správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j.

takéodôvodnenie,vktoromsasprávnyorgánvysporiadaspodstatnýminámietkamiúčastníkavoveci,je
jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri
hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy,
ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl.
1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).

36. V zmysle právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2/Sžo/112/2015
okrem popisu skutkových zistení má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých
dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania,
na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje
za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej

normy.

37. S prihliadnutím na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2013 zo
dňa 19. 03. 2013, judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

38. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/24/2013 zo dňa 18. 06. 2014 súčasťou
základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný
súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd
Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd

pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument
sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto
vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“

39. Jednou z funkcií správneho práva je úprava vzťahov medzi štátom a fyzickými a právnickými
osobami.Máslúžiťknaplneniuvšeobecnýchpotrieb,aleajpovinnostíaprávvyplývajúcichzjednotlivých
osobitných predpisov. Účastník akéhokoľvek konania, v prípade, že predloží relevantné skutočnosti,
výhrady, námietky ku konaniu, ktoré sú právne významné, odôvodnené, má právo, aby pre prípad,
že sa jeho námietkam nevyhovie, aby mu správny orgán vysvetlil, prečo tak postupoval, prečo sa

námietkami nezaoberal, respektíve, prečo ich tak vyhodnotil. Nie je potrebné, aby na každý argument
bola účastníkovi konania daná odpoveď, je však nevyhnutné, aby v podstatných častiach bol postup
a rozhodnutie správneho orgánu náležite a presvedčivo odôvodnený.

40. V rámci súdneho konania, správny súd pôvodne konal s organizačnou zložkou ďalšieho účastníka

konania a to Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, konkrétne - Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik Odštepný závod Sobrance. V dôsledku reorganizácie ďalšieho účastníka konania je od
19.01.2022 podľa verejne dostupných pokladov organizačnou zložkou konajúcou za ďalšieho účastníka
konania - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik organizačná zložka OZ Vihorlat

41. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, v ďalšom konaní zistia riadne a bez dôvodných
pochybností, kto je skutočným obhospodarovateľom lesného pozemku, ktorý ma byť dočasne vyňatý,
vyžiada si od tohto subjektu stanovisko, s týmto stanoviskom, či už kladným, záporným (respektíve
prípadne vyhodnotí i pasivitu skutočného obhospodarovateľa lesného pozemku, po predošlej výzvea poučení), s týmto stanoviskom sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia, náležite vysporiada. Správny
súd má zato, že práve stanovisko osoby, ktorá skutočne hospodári na lesných pozemkoch môže byť
dôležitým podkladom pre správny orgán rozhodujúci vo veci, pretože práve z tohto stanoviska môže

zistiť skutočnosti o ktorých sa nemohol dozvedieť z iných dôkazov. Súd zároveň poukazuje na ust. §
191 ods. 6 SSP, podľa ktorého, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku,
je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

42. Z uvedených dôvodov správny súd žalobnému návrhu vyhovel, rozhodnutie žalovaného podľa §

191 ods.1 písm. d.) a písm e.) SSP zrušil, ako aj zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

43. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase, správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na

rozhodnutie vo veci.

44. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

45. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v
celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude

rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2
SSP).

47. O trovách ďalších účastníkov súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že im priznal právo na ich náhradu
voči žalovanému, ktorý v konaní nebol úspešný s tým, že majú právo na náhradu iba tých trov, ktoré im

vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im uložil správny súd.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).