Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 5, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-61Csp/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320205626
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Jančovičová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1320205626.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu:

Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpený: JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: T. X., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. XXX/XX, F., právne zastúpená: WEBBER LEGAL, s.r.o., IČO: 50 680 552, so sídlom
Duchnovičovo námestie 1, Prešov, o zaplatenie 1.675,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej s a p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou (značka 7167084) podanou na súd dňa 30.04.2020 domáhal, aby súd uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.675,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.675,85 eur od 29.09.2017 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding
a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s.
- uvedené vo výpise z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 341/B. Žalobca a Žalovaná uzatvorili
spolu dňa 12.07.2016 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX / XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/ príd.

autorizačný kód), na základe ktorej poskytol Žalobca Žalovanej pôžičku vo výške 1.900 Eur („Schválená
výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mala Žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných
splátkach v sume 73,01 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2628.36 Eur. Do dnešného
dňa uhradila Žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 657,09 Eur. Vzhľadom na to, že Žalovaná
porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas
t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, Žalobca v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka, listom zo dňa 26.07.2017 - Predžalobná upomienka, vyzval Žalovanú k

úhrade dlžných splátok, na čo poskytol Žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne
Žalobca Žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, Žalobca
bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila.
Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia dňa 19.09.2017 úver zosplatnil, o
čom bola Žalovaná informovaná listom zo dňa 23.09.2017 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty
na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v

Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia
premlčacejlehoty.NeuhradenímaspoňsplátkyuvedenejvPredžalobnejupomienkesaŽalovanádostala
do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 OZ oprávnenie
vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automatickypriamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel Žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania
dlžníka. K uvedenému poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 16Co/33/2018
a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn: 17Co/447/2016. Do dnešného dňa Žalovaná dlžné

splátky neuhradila. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 10.2 zmluvných
podmienok. Celkový dlh Žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1675.85 Eur. Žalobca si
týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení
o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde
bežná doba doručenia je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v

stĺpci „Pokuta“ v sume 196.02 Eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného
návrhu mala Žalovaná uhradiť sumu 2.332,94 Eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec
„Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu
(„suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok Výška splátky Suma splátok (počet*výška) Suma
po zosplatnení Spolu Istina (Eur) 13 73,01 949,13 1.383,81 = 2.332,94. Ku dňu podania žalobného
návrhuŽalovanýuhradilsumu657,09Eur,ktorésúriadnymisplátkamiposkytnutéhofinančnéhoplnenia.

UvedenásumajevPrehľadesplátokaúhradevidovanávstĺpci„Úhrada“.SúčasťoupohľadávkyŽalobcu
a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Istina + Náklady - Úhrady = Dlžná suma 2.332,94 Eur + 0 Eur - 657,09 Eur = 1.675,85
Eur. Náklady na vymáhanie pohľadávky si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur. Zostatok
pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ vo výške 1.871,87 Eur, zahŕňa aj

zmluvnú pokutu vo výške 196.02 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Na
základe vyššie uvedeného: Dlžná suma - Neuplatnené náklady = Žalovaná suma 1.675,85 Eur - 0 Eur
= 1.675,85 Eur.

3. Žalobca k žalobe v znení jej doplnenia ako listinné dôkazy pripojil notársku zápisnicu N 3283/2017,

NZ 54215/2017, NCRls 55029/2017 zo dňa 11.12.2017, zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo zmluvy
XXXXXXXXXX zo dňa 12.07.2016, zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 30.06.2016, predžalobnú
upomienku zo dňa 26.07.2017, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.09.2017,
dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní, doručenku z 01.08.2017, prehľad splátok a úhrad.

4. Dňa 19.06.2020 tunajší súd vydal platobný rozkaz č.k. 61Csp/22/2020-56, ktorý súd uznesením č.k.
61Csp/22/2020-68 zo dňa 20.10.2020 zrušil v dôsledku podaného odporu /§ 267 ods. 3 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP")/.

5. Žalovaná v odpore datovaného dňa 22.07.2020 uviedla, že nie je dlžná žalobcovi žalovanú sumu vo

výške 1.675,85 eur s príslušenstvom. Žalobca nemá nárok na žalovanú sumu. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.07.2016 je v rozpore so zákonom o úveroch č. 129/2010 Z.z.. Ročná
úroková sadzba nemôže byť totožná s RPMN. Pôvodný veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou
pred uzatvorením zmluvy, čo sa týka bonity klienta. Pôvodný veriteľ nežiadal od žalovanej všetky
mesačné výdavky pred podpisom zmluvy. Poukázala na ustanovenie § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., na

dôsledky porušenia povinností zvýraznením časti o výdavkoch (§ 7 ods. 1 cit. zák.) s tým, že predmetný
úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Výška úveru podľa zmluvy bola 1.900 eur. Podľa
prehľadu o platbách žalovaná zaplatila sumu vo výške 657,09 eur. 1.900 mínus 657,09 = 1.242,91. Dlžná
suma: 1.242,91 eur. Žalobca nemá ani nárok na zosplatnenie celého úveru. Žalovaná zároveň žiadala
súd, aby jej bolo umožnené dlh vo výške 1.242,91 eur splácať mesačnými splátkami vo výške 70 eur.

Súčasne žiadala, aby si súd z úradnej moci vyžiadal všetky kópie mesačných výdavkov žalovanej, ktoré
musel veriteľ žiadať ešte pred podpisom zmluvy.

6. Podaním zo dňa 09.12.2020 sa vo veci vyjadril žalobca. Uviedol, že predložená zmluva o pôžičke
č. XXXXXXX spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch, zmluvnými stranami bola riadne vrátane všeobecných obchodných podmienok podpísaná
a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a dojednania. Odkázal na aktuálny právny
názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home
Credit Slovakia, a.s. c/a A. B., ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-
law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne

záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta
Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyššie uvedený rozsudok Súdneho
dvora EÚ je tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy SR. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovanej
poukázal na tú skutočnosť, že Občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený aklient spĺňal štandardné riskové podmienky. Žalovaná podpisom danej zmluvy prehlásila, že všetky
uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaná taktiež prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe
žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Uvedené vyhlásenia sú

súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaná mala možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a
tieto nerozporovala. Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne podpísané. Žalovaná zároveň z titulu
zamestnanca preukázala výšku jej mesačného príjmu. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa
tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaná spočiatku riadne hradila
predpísané splátky, pričom Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili

žalovanej riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť. Žalobca taktiež
poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala jeho právneho predchodcu
o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili žalovanej riadne splácanie poskytnutého úveru.
Rovnako tak zo strany žalovanej nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky,
ktorú by ich právny predchodca posúdil a so žalovanou dohodol nové podmienky splácania. Zároveň
uviedol, že bonita bola preverovaná cez Sociálnu poisťovňu, dôkazmi však ani žalobca, ani jeho

právny predchodca nedisponuje. Námietka žalovanej týkajúca sa ročnej úrokovej miery nákladov je
neopodstatnená, a to z nasledovných dôvodov. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.900 eur, ktorý
sa zaviazala vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 73,01 eur. Navýšenie úveru predstavuje
len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 24,92 %. Celková čiastka, ku ktorej
zaplateniu sa žalovaná zaviazala predstavuje 2.628,36 eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského

úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 24,92 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou,
nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN
pre úvery vo výške od 1.500 eur do 6.500 eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov, zverejnená
naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za

2. štvrťrok 2016 so stavom ku dňu 30.06.2016 predstavovala 16,57 %. Výška dojednanej odplaty za
poskytnutiespotrebiteľskéhoúveruvúverovejzmluve24,92%neprevyšujeodplatuobvyklepožadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 OZ platného a
účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.09.2014. Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2016 so stavom ku dňu 30.06.2016 zverejnené MF SR
na stránke https://finance.gov.sk/sk/ financie/financny-trh/ bankovnictvo/ spotrebitelske-uvery/ suhrnne-
informacie-udajoch novoposkytnutych- spotrebitelskych -uveroch-veritelmi/ Okresnému súdu oznámil,
že nakoľko žalovaná svoj dlh z titulu nesplateného úveru voči nám do dnešného dňa neuhradila, na

žalobe v spojení s predloženými dôkazmi trvá v celom rozsahu.

7. Uznesením č.k. 61Csp/22/2020-96 zo dňa 25.05.2021 právoplatným dňa 20.07.2021 súd pripustil,
aby do konania na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB,
a.s., IČO: 31 320 155 vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154.

8. Podaním zo dňa 17.03.2022 žalobca oznámil súdu, že sa opakovane telefonicky pokúsil o
kontaktovaniežalovanejaozmierlivévyriešeniesporu,avšakbezúspešne.Zároveňuviedol,žezmierlivé
vyriešeniesporupovažujezamožnéataktiežsúhlasísúhradoudlžnejsumyformousplátokvminimálnej
výške 50 eur mesačne v prípade, ak žalovaná uzná žalobcom uplatnený nárok.

9. Podaním zo dňa 11.07.2022 a zo dňa 05.10.2022 žalobca oznámil súdu, najmä že navrhuje, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie pohľadávky žalobcu v rozsahu uplatnenom v žalobe v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v
plnom rozsahu.

10. V podaní zo dňa 18.07.2022 žalovaná najmä uviedla, že pohľadávku neuznáva v celom rozsahu. Ak
žalobca tvrdí, že preukázala svoj príjem zo zamestnania, uvedené nie je pravda, nikto sa jej na doklad
o príjme nedopytoval, nikomu žiaden dôkaz o príjme nepredkladala. Ak žalobca tvrdí, že jej bonita bola
preverovaná cez Sociálnu poisťovňu, ale že sa nezachovali žiadne dôkazy, považuje to za vymyslený

argument žalobcu a má za to, že veriteľ jej bonitu v Sociálnej poisťovni neoveroval. Preto navrhla, aby
súd žalobu zamietol, a aby na veriteľa aplikoval Čl. 5 CSP.11. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 61Csp/22/2020-176 zo dňa
26.10.2022 v spojení s uznesením č.k. 61Csp/22/2020-185 zo dňa 21.11.2022.

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na základe odvolania žalovanej uznesením č.k.
3CoCsp/24/2023-253 zo dňa 28.06.2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd preskúmal a prejednal
odvolanie žalovanej v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383

C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v spojení s opravným uznesením je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázal na ust. § 7 ods. 1, 2, 4, 15, 16, ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Ďalej poukázal na
to, že vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zjavné, že s námietkou, ktorou žalovaná
spochybnila skúmanie jej schopnosti splácať úver s kvalitou odbornej starostlivosti v zmysle § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z., sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 46. odôvodnenia. Základom pre

jeho úvahu bol výlučne článok II. zmluvy o úvere, obsahujúci údaje o zamestnaní a finančnej situácii
žalovanej, vyplnené a poskytnuté samotnou žalovanou, ktoré pre účely splnenia zákonnej povinnosti
pôvodného veriteľa vo vzťahu k bonite žalovanej, považoval s odkazom na jej vyhlásenie v bode 13.5
zmluvy za postačujúce. Žalovaná pritom vyplnila údaje o zamestnávateľovi (spoločnosť ROXTON s.r.o.),
dobe zamestnania (od I/2009), type klienta (fyzická osoba podnikateľ), počte vyživovaných osôb (jedna),

mesačných finančných nákladoch (suma 348 eur), iných mesačných výdavkoch ako Sipo, náklady na
bývanie a telefón (0 eur), príjme z podnikania a inej zárobkovej činnosti za minulý rok (30.000 eur) a
o základe dane za minulý rok (865 eur). Na iné dôkazy a závery z nich vyplývajúce v tejto súvislosti
prvoinštančný súd neodkázal a ich neposudzoval. Odvolací súd dal do pozornosti, že smernica č.
2008/48/ES uložila v článku 8 členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzatvorením zmluvy o úvere

posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné,
od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Povinnosť veriteľa
posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa vychádza zo systému ochrany zavedeného touto smernicou, najmä
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie

k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah. Zároveň je cieľom tejto povinnosti posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť
tak poskytnutiu nebonitného spotrebiteľského úveru, čo súčasne chráni spotrebiteľa pred rizikami
nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti. Na uvedené potom nadväzuje i povinnosť súdu ex
offo preskúmať existenciu porušenia povinnosti veriteľa stanovenej v článku 8 smernice č. 2008/48/

ES a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve (k tomu aj
rozsudok Súdneho dvora EU č. C 679/18). Pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu úpravu zákon č. 129/2010
Z.z. neobsahuje legálnu definíciu pojmu odborná starostlivosť pri skúmaní úverovej bonity spotrebiteľa
veriteľom. Tento pojem je pre účely spotrebiteľských vzťahov vyložený v § 2 písm. u) zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vyžaduje od dodávateľa úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti,

ktorú možno rozumne od neho očakávať pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Súdna
prax, reflektujúc aj na gramatický a logický výklad predmetného ustanovenia, sa zhodla na tom,
že posúdeniu schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou nezodpovedá len čisto
formálne osvojenie si spotrebiteľom poskytnutých údajov o osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch, ktoré sú už bežnou súčasťou spotrebiteľských formulárových zmlúv. Tento záver a contrario
vyplýva aj z § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z., nepriamo dotvárajúceho obsah pojmu
odborná starostlivosť pri skúmaní úverovej bonity spotrebiteľa; to za porušenie odborne starostlivého
posudzovania schopnosti splácať spotrebiteľský úver hrubým spôsobom považuje jej posudzovanie bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na

údaje z príslušnej databázy alebo registra. Vynaloženie odbornej starostlivosti v kontexte povinnosti
uvedenej v § 7 ods. 1 citovaného zákona tak predpokladá zhromaždenie relevantných informácií,
vyhodnotenie ich dostatočnosti pre účely úverovej bonity spotrebiteľa a ich verifikovanie (pozn.
odvolaciehosúdukzhodnýmzáveromdospelaajčeskáprávnaobec-viďnapr.Wachtlová,L.aSlaniana,
J.: Zákon o spotrebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.

Praha: C. H. Beck, 2011, str. 98-109, na ktoré odkazuje aj Najvyšší súd ČR napr. v rozsudku sp. zn.
33Cdo/2178/2018, sp. zn. 33Cdo/201/2018). Za týmto účelom má veriteľ k dispozícii viaceré verejne
dostupné informácie a osobitné databázy (napr. Spoločný register bankových informácií, Nebankový
register klientskych informácií a iné). Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je odvolací súd toho názoru,že pre splnenie predzmluvnej povinnosti pôvodného veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
nepostačovalo len samotné osvojenie si žalovanou poskytnutých údajov, ktoré mu za účelom schválenia
úveru oznámila. Žalovaná ich totiž nijako a ničím nepodložila, pričom v konaní zdôraznila, že pôvodný

veriteľ od nej ani žiadne doklady nežiadal, ktorú skutočnosť žalobca nesporoval. I keď na účely overenia
úverovej bonity môže veriteľ použiť metódu, resp. metódy, ktoré považuje za najvhodnejšie, tieto by
mali vychádzať z konkrétnych a dostatočných informácií a potvrdení o finančnej situácii spotrebiteľa,
ako sú potvrdenia o príjmoch, výdavkoch, výpisy a pohyby na bankových účtoch, daňový výmer a
podobne; overenie úverovej bonity sa totiž nemôže obmedziť len na vyjadrenia spotrebiteľa, ktoré nie

sú ničím podložené, tak ako i v prejednávanej veci. Vzhľadom na to, že z obsahu súdneho spisu
zatiaľ nevyplynuli žiadne dôkazy svedčiace pre skutkový záver konajúceho súdu ohľadne splnenia
povinnosti pôvodného veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko tento vychádzal len
z informácií nachádzajúcich sa v článku II. zmluvy o úvere, ktoré sú pre tento účel nepostačujúce, možno
jeho záver o tom, že právny predchodca žalobcu skúmal s odbornou starostlivosťou úverovú bonitu
žalovanej považovať za nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní, a tým za nesprávny. Nemožno

pritom opomenúť, že od tohto záveru pritom závisí nielen možnosť predčasného zosplatnenia úveru,
na základe ktorej si žalobca uplatnil žalovanú pohľadávku, ale aj žalovanou v odvolaní spochybnené
právo postúpenia žalovanej pohľadávky, s ohľadom i na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. (§ 17 zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorého aplikáciou sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal, a
teda je od neho závislá aj otázka aktívnej vecnej legitimácie a v neposlednom rade aj nárok žalobcu

na súdom prvej inštancie priznané úroky z úveru. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 389 písm. c) C.s.p. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V ňom, viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p., súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť
žalobou uplatneného nároku, ktorého relevancia v uplatnenej sume je so zreteľom na procesnú obranu

žalovanej závislá i od splnenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu s odbornou starostlivosťou
posúdiť schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver (overenie bonity); táto sa pritom pre absenciu
dôkazov o disponovaní dostatočných informácií a potvrdení o finančnej situácii žalovanej, ktorých
predloženie zaťažovalo žalobcu, javí ako pôvodným veriteľom nesplnená, s prípadnými následkami
predpokladanými ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. V závislosti od vyhodnotenia

intenzity nedodržania postupu pôvodného veriteľa konať s odbornou starostlivosťou pri preverovaní
schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský konajúci súd posúdi i opodstatnenosť námietky žalovanej,
že išlo o hrubé porušenie, ktorého dôsledkom je, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalovaná mienila v súvislosti s porušením povinností
pôvodného veriteľa konať v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spájať neplatnosť zmluvy

o úvere, jej názor nekorešponduje s ustanoveniami citovaného zákona; sankciou pre veriteľa, ktorý
neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver je nemožnosť žiadať
o jednorazové splatenie úveru, príp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.10.2024 uviedol, že predmet sporu trvá a žalobca naďalej trvá na

podanej žalobe. Ďalej sa vyjadril k preukázaniu splnenia podmienok podľa § 92 Zákona o bankách.
Zosplatnenie pohľadávky bolo medzi stranami dohodnuté v zmluvných podmienkach - čl. 9 bod 2,
ktoré sú súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX. V čl. 10 bod 2 je uvedené, že:
„Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od
Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú

splatnosť Pôžičky), ak je Klient v omeškaní s úhradou jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej
Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v §53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka.“ Žalobca je toho právneho názoru, že nijakým výkladom ust. § 53 ods.
9 OZ, nemožno vyvodiť záver, že zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru, jednak výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti,

ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín. Takýto výklad predmetného ustanovenia je
podľa názoru žalobcu príliš extenzívny, pretože cieľom zákonodarcu bolo v prvom rade, aby bol dlžník
preukázateľne upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a toto upozornenie sa dostalo
do jeho dispozičnej sféry, t. j. aby sa mohol oboznámiť s obsahom takého upozornenia. Žalovaný sa
doručením upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ, za ktoré sa dá považovať predžalobná upomienka

s obsahom takéhoto upozornenia oboznámil. Následne pôvodný veriteľ využil možnosť predčasného
zosplatnenia úveru, ku ktorému úkonu síce žalobca nepredkladá doručenku alebo doklad preukazujúci
odoslanie listiny na poštovú prepravu, nakoľko predmetná listina o zosplatnení úveru má deklaratórny
charakter, pričom účinky nastávajú spätne oboznámením sa žalovaného s obsahom listiny o zosplatneníúveru. Žalovaný tak pozitívne vedel aj s ohľadom na bod 10.2 zmluvných podmienok, aké dôsledky
bude mať pre neho nezaplatenie splatnej splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ zosplatnil úver v celosti.
Zmluvné strany na znak prejavenej vôle Zmluvu spolu so zmluvnými podmienkami opatrili svojimi

podpismi. Nakoľko bol žalovaný preukázateľne v omeškaní viac ako 90 dní, v zmysle ustanovení Zmluvy
a Zmluvných podmienok, bol žalovaný formou Predžalobnej upomienky zo dňa 26.07.2017 upozornený
na možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti (doručenku k Predžalobnej upomienke zasielame súdu v
prílohe tohto podania). Keďže u žalovaného nedošlo k náprave finančnej disciplíny, právny predchodca
žalobcu pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v celosti ku dňu 19.09.2017 (Oznámenie o

vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.09.2017). Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému
adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia
dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia však uvádza, že žalovaný sa mohol
o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina
má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného

s jej obsahom. Pre neplnenie si zmluvných záväzkov bola pohľadávka následne v súlade s ust. §
92 Zákona o bankách legitímne postúpená na nového veriteľa - spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
V súvislosti s uvedeným poukazujeme na § 151 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný nijakým spôsobom
nerozporoval skutočnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky na žalobcu a taktiež ani skutočnosť, že
došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Naviac podľa odborného vyjadrenia Národnej banky

Slovenska zo dňa 24.7.2014, ktoré bolo predložené Okresnému súdu Vranov nad Topľou v konaní pod
sp.zn. 13C/79/2014, ak je úver splatný v splátkach (bez ohľadu na to, o aké splátky ide) banka alebo
pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky
z úveru („pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku klienta“) za splnenia zákonných podmienok
v zmysle ust. § 92 ods. 8 prvá veta z. o bankách. Terminologické vymedzenie pohľadávky, ktorú môže

banka postúpiť za splnenia uvedených predpokladov, ako pohľadávky zodpovedajúcej peňažnému
záväzku klienta, predstavuje pohľadávku banky voči klientovi z určitého úverového vzťahu a teda
celú pohľadávku, celú sumu istiny, úrokov z úveru ako aj prípadných iných nárokov i už poplatkov
alebo prípadných sankcií. V opačnom prípade, resp. v prípade vymedzenia pohľadávky na účely
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách len na splátky, ktoré sa už stali splatnými, teda na tzv. dospelé

splátky, by sa banka a súčasne aj dlžníci mohli ocitnúť v pozícii, že by dochádzalo k postúpeniu
pohľadávky zodpovedajúcej len sume 90 dňového omeškania. Podporne poukazuje na rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 11.05.2021, č.k. 14CoCsp/52/2020, bod 17 odôvodnenia,
ktorým sa odvolací súd vyjadril k zosplatneniu pohľadávky, kde samotné zosplatnenie pohľadávky
považuje za právny úkon s deklaratórnymi účinkami. Rovnako poukazuje na Uznesenia tohto súdu,

č.k. 11CoCsp/11/2021-179 zo dňa 22.04.2021, bod 6.3 odôvodnenia a č.k. 16CoCsp/22/2021-224 zo
dňa 06.10.2021 bod 8 a 9 odôvodnenia, v ktorom sa súd nestotožnil s argumentáciou prvostupňového
súdu a rovnako Oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru pripísal deklaratórne účinky. K
vyššie uvedenému dáva do pozornosti rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 36Csp/210/2020-144 zo
dňa 21.09.2021, kde v bode 40. odôvodnenia vyjadril právny názor v otázke zosplatnenia úveru podľa

§ 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nasledovne: „Pretože ustanovenie § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka je špeciálnym ustanovením, nie je podmienkou uplatnenia práva na
zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka žiadosť veriteľa o zaplatenie celej
pohľadávky, dohoda o tomto práve v zmluve, VOP a ani to nemusí byť v rozhodnutí určené a rovnako si
veriteľ toto právo nemusí uplatniť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“. Zdôraznil, že žalovaná

pohľadávka je primárne pohľadávkou nebankového subjektu, spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s, ktorej vlastníkom sa banka stala až následne, v dôsledku zlúčenia subjektov. V neposlednom rade
zdôraznil, že pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti.
Doručovanie hmotnoprávnych úkonov upravuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade

sa jedná o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné
doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že
sa dostane do sféry jeho dispozície, a už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej
zmluvnej strane. Týmto je potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa

s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen
samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením
listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej
schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudoladresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie
je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že
mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28.1.2011, sp. zn. 5Cdo/129/2010). A teda vzhľadom na to, že listina "Predžalobná upomienka"
bola žalovanou dňa 01.08.2017 riadne prevzatá a listina "Oznámenie o vykonaní okamžitej splatnosti
úveru" bola zaslaná na presne tú istú adresu, z tohto logicky vyplýva, že žalovaná musela mať
objektívnu možnosť sa s predmetnou listinou oboznámiť. Zároveň uvádza, že nie len veriteľ má
povinnosť v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ale z ust. § 7 ods. 2 vyplýva povinnosť

aj spotrebiteľovi a to poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom. Žalovaná v spore vytýka žalobcovi nekonanie s odbornou starostlivosťou, pričom na druhej
strane poskytla pri podpise zmluvy o úvere právnemu predchodcovi žalobcu neúplné a nepravdivé
informácie o svojich príjmoch a záväzkoch v snahe získať finančné prostriedky. Kým v r. 2016 ich

uviedla tak, aby sa jej úver podarilo získať, v súčasnosti namieta nedostatočné preverenie týchto údajov.
Právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní bonity pred poskytnutím úveru celkom zjavne zaujímal
celkový čistý ročný resp. mesačný príjem žalovanej, z ktorého by mohol jednoducho posúdiť schopnosť
žalovanej uhrádzať jednotlivé mesačné splátky, a nie jej hrubý príjem, ktorý je absolútne irelevantný,
nakoľko žalovaná neposkytla informáciu o tom, aká suma predstavovala výdavky na jeho dosiahnutie

a rôzne oslobodenia, ba naopak, svoje iné mesačné výdavky uviedla vo výške 0. Výška základu dane
taktiež nie je úplne jednoznačnou informáciou, nakoľko z tohto základu je možné odpočítavať rôzne
daňové úľavy a oslobodenia. Nebolo by teda v súlade s princípom spravodlivosti, aby posudzovanie
bonity zo strany žalobcu bolo posúdené ako hrubé porušenie povinnosti skúmania bonity žalovaného
sankcionovanébezúročnosťouabezpoplatkovosťouúverupodľa§7Z.z.129/2010Z.z..Kpredmetnému

vyjadreniu žalobca pripojil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoCsp/31/2022-149, uznesenie
Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16CoCsp/22/2021-224, uznesenie č.k. 11CoCsp/11/2021-179,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoCsp/52/2020-180, rozsudok Okresného súdu Nitra
č.k. 36Csp/210/2020-144, zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 12.07.2016,
zmluvu o poskytovaní služieb (žalovanou nepodpísanú), predžalobnú upomienku zo dňa 26.07.2017 na

zaplatenie sumy 219,03 eur s upozornením na zosplatnenie, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru zo dňa 23.09.2017, návrh dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní, doručenku zo dňa 01.08.2017,
prehľad splátok a úhrad.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín tvoriacich obsah súdneho spisu. Čo sa týka návrhu

žalovanej na vykonanie dokazovania tak, aby si súd z úradnej moci vyžiadal všetky kópie mesačných
výdavkov žalovanej, ktoré musel veriteľ žiadať ešte pred podpisom zmluvy, súd poukazuje na to, že
samotná žalovaná v podanom odpore uviedla, že pôvodný veriteľ nežiadal od žalovanej všetky mesačné
výdavky pred podpisom zmluvy. Preto nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal súd žiadať listiny od
žalobcu na základe žiadosti žalovanej, ktorá sama uviedla tvrdenie, že také listiny žalobcovi neposkytla.

Vzhľadom na uvedené súd v tomto smere dokazovanie nevykonal. Súd dodáva, že bolo povinnosťou
žalobcu, aby v konaní preukázal, že splnil všetky povinnosti, ktoré je povinný splniť veriteľ v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. vrátane povinnosti overenia úverovej bonity spotrebiteľa či platného postúpenia
pohľadávky za zákonom ustanovených podmienok.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie
vo veci.

16. Súd zistil, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 ako veriteľ a
žalovaná ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 12.07.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (zmluvu o poskytnutí

pôžičky) číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský
úver(pôžičku)vovýške1.900eur,ktorýsažalovanázaviazalaveriteľoviriadneavčassplácaťspôsobom
dohodnutým v zmluve v sume a termínoch uvedených v splátkovom kalendári obsahujúceho výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, a to na bankový účet spoločnosti uvedený v zmluve
s uvedením variabilného čísla zmluvy s tým, že splátka sa považuje za splatenú okamihom pripísania

finančných prostriedkov v predpísanej výške na účet spoločnosti. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté
peňažné prostriedky na základe spotrebiteľskej zmluvy vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v predmetnej zmluve v 36 pravidelných
mesačných splátkach vo výške jednej mesačnej splátky á 73,01 eur, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe24,92 %, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 24,92 %, priemernej hodnote RPMN 16,36 %, s
celkovými nákladmi spotrebiteľa 728,36 eur, s celkovou čiastkou 2.628,36 eur, s dátumom prvej splátky
20.08.2016 a poslednej dňa 20.07.2015, 20. dňa v mesiaci, a to až do splatenia všetkých záväzkov

klienta podľa tejto zmluvy.

17. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX súd zároveň zistil, že obsahuje v článku
II. zmluvy údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii s vyplnením údajov o zamestnávateľovi,
spoločnosti ROXTON s.r.o., IČO: 35 680 725, sektor - stavebníctvo, typ klienta: fyzická osoba -

podnikateľ, od 01/2009 zamestnanie so mzdou na účet, počtom vyživovaných osôb 1, bez zrážok zo
mzdy, s mesačnými finančnými nákladmi klienta (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) v sume 348
eur, iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie) 0 eur, s príjmom z podnikania a inej
zárobkovej činnosti za min. rok 30.000 eur, základ dane 865 eur. V obsahu zmluvy žalovaná vyhlásila,
že údaje uvedené v zmluve týkajúce sa klienta (žalovanej) sú úplné, pravdivé a berie na vedomie, že
spoločnosť je oprávnená si overiť tieto údaje za účelom posúdenia schopnosti splácať spotrebiteľský

úver a zistenia ďalších informácií, ktoré bude považovať v súvislosti so schválením tejto zmluvy za
nevyhnutné. Zároveň zo zmluvy vyplýva, že žalovaná súhlasila s tým, aby Sociálna poisťovňa poskytla
jej osobné údaje. Žalovaná prehlásila, že bola oboznámená s informáciami, ktoré jej boli poskytnuté
spoločnosťou (veriteľom).

18. Podľa bodu 10.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX spoločnosť je oprávnená v
prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky
spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v
omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako
3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa bodu

12.1zmluvydoručovaniepísomnostímedzispoločnosťouaklientomsauskutočňujenajmä,avšaknielen
poštou, elektronickou formou alebo faxom. Podľa bodu 12.2 zmluvy spoločnosť doručuje písomnosti na
adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú klientom
spoločnosti najneskôr predo dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu spoločnosťou.

19. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 listom označeným ako predžalobná
upomienka zo dňa 26.07.2017 adresovanú žalovanej na adresu uvedenú v zmluve upozornila žalovanú
na nedoplatok k zmluve číslo XXXXXXXXXX zo dňa 12.07.2016 na splátkach v celkovej výške 219,03
eur, ktorý žiadala uhradiť bezodkladne. Žalovanú zároveň upozornila, že ak do 05.09.2017 nedôjde k
úhrade splátky splatnej v mesiaci 05/2017 bude spoločnosť oprávnená úver zosplatniť. List bol žalovanej

doručený dňa 01.08.2017.

20. Súd ďalej zistil, že veriteľ listom zo dňa 23.09.2017 oznámil žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti
úveru. Oznámil žalovanej, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke
riadne a včas neuhradila, dlh z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu

naraz. Dlžná čiastka k uvedenému dňu predstavuje sumu v celkovej výške 1.676,07 eur, pričom istina
úveru sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa zosplatnenia až do jej úplného
zaplatenia. Veriteľ žiadal uhradiť celý dlh. Pre prípad, že žalovaná nedisponuje finančnou hotovosťou na
pokrytie celého dlžného zostatku naraz navrhli uzatvorenie dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní podľa
prílohy k uvedenému listu s možnosťou výberu výšky splátok a dĺžky splácania. Odoslanie ani doručenie

predmetného oznámenia však v konaní nepreukázal.

21. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná zaplatila z dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 12.07.2016 celkom 657,09 eur. Poslednú platbu realizovala 27.04.2017. Dňa 19.09.2017 došlo k
zosplatneniu vo výške 1.675,85 eur.

22. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne.

23. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 266/2005 Z.z.") tento zákon upravuje

ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie.

25. Podľa § 2 písm. b) bod 7. zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie finančnou
službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
28. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
30. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

31. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
32. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

33. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len "nar. č. 87/1995 Z.z.") výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Podľa § 1a ods. 1 nar. č. 87/1995 Z.z. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia

vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z.z.")

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa
osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a

nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
37. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo
pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úveryalebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m)
až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa
osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u

veriteľa,
f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,

k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky

úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na
používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné
reprodukovanie uložených informácií.

38. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
39. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť

úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)
40. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely

posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o
spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16.
41. Podľa § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;

vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
42. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to,
že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácieo spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

43. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
44. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
45. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

46. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa
oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na

veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b)
prechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
47. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje

pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe
písomnej žiadosti spotrebiteľa.

48. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči bankealebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá

pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako "OBZ") zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

50. Súd na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných zákonných ustanovení ako aj v
intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, a s ktorým sa v
celom rozsahu stotožňuje, dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

51.Súddospelkzáveru,žežalobajenedôvodnázdôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimácie.Vecná

legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku
vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp.
zn. 6 Cdo 214/2011).

52. Súd predovšetkým poukazuje na to, že žalobca ani po rozhodnutí odvolacieho súdu, nepredložil v

konaní dôkazy preukazujúce, že by veriteľ pred poskytnutím úveru žalovanej disponoval dostatočnými
informáciami a potvrdeniami o finančnej situácii žalovanej, ktorých predloženie zaťažovalo práve
žalobcu. Žalobca predmetné listiny nepredložil súdu ani po oboznámení sa s právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorý poukázal aj na to, že dôvodnosť žalovanej sumy je závislá i od splnenia
povinnosti právneho predchodcu žalobcu s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej

splácať poskytnutý úver (overenie bonity), pričom z obsahu spisu zatiaľ nevyplynuli žiadne dôkazy
svedčiace splneniu povinnosti pôvodného veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom
súd vychádzal len z informácií nachádzajúcich sa v článku II. zmluvy o úvere, ktoré sú pre tento účel
nepostačujúce, a od uvedeného tiež závisí nielen možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ale aj
spochybnené právo postúpenia žalovanej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. v

spojení s § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. a aj otázka aktívnej vecnej legitimácie.

53. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci mal
súd v konaní za preukázané, že predmetný spor medzi stranami má charakter spotrebiteľského sporu.
Súd mal za preukázané, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 12.07.2016

uzatvorená medzi žalovanou ako spotrebiteľom a právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom, ktorého
predmetom činnosti v čase vzniku zmluvného vzťahu bolo aj poskytovanie úverov, je spotrebiteľskou
zmluvou a zmluvný vzťah strán sporu na základe tejto zmluvy je vzťahom spotrebiteľským. Zmluva
o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom /§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ/ a z uvedeného
dôvodu sa záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere spravuje bez ohľadu na povahu účastníkov

ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tomto prípade však ide o spotrebiteľskú úverovú zmluvu a
z uvedeného dôvodu je na predmetnú vec potrebné aplikovať aj ustanovenia predpisov upravujúcich
spotrebiteľské zmluvy najmä ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. účinný
ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, teda k okamihu vzniku zmluvného vzťahu.

54. Súd mal v konaní za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako
spotrebiteľ dňa 12.07.2016 platne uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere (zmluvu o poskytnutí
pôžičky) číslo zmluvy XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 1.900 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala veriteľovi zaplatiť v 36 pravidelnýchmesačných splátkach vo výške jednej mesačnej splátky á 73,01 eur, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe
24,92 %, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 24,92 %, priemernej hodnote RPMN 16,36 %,
s celkovými nákladmi spotrebiteľa 728,36 eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.628,36

eur, s dátumom prvej splátky 20.08.2016 a poslednej dňa 20.07.2015, 20. dňa v mesiaci, a to až do
splateniavšetkýchzáväzkovklientapodľatejtozmluvy.Súčasťouzmluvyjepodrobnýsplátkovýkalendár
s uvedením rozpisu jednotlivých splátok, dokonca s rozčlenením na istinu a úroky s uvedením dátumu
splatnosti a počtu splátok. Spornou skutočnosťou v konaní teda nebolo uzatvorenie predmetnej zmluvy,
ani poskytnutie úveru a ani skutočnosť, že žalovaná z tejto zmluvy uhradila iba 9 mesačných splátok v

celkovej sume 657,09 eur a následne bez akéhokoľvek zdôvodnenia žalovaná prestala splátky splácať.

55. Súd však v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu dospel k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby, a to z dôvodu, že podľa vykonaného dokazovania je zrejmé,
že veriteľ, ktorý uzatvoril so žalovanou ako spotrebiteľom predmetnú úverovú zmluvu, pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), čo malo za následok,
že nebol oprávnený od žalovanej ako spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.). Žalobca podaním zo dňa 25.10.2024 síce uviedol, že
nielen veriteľ má povinnosť v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ale z ust. § 7 ods. 2
vyplýva povinnosť aj spotrebiteľovi, a to poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé

údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom, súd však poukazuje na to, že uvedené je v rozpore s právnym názorom súdu,
keďže žalobca sa snažil preniesť dôkazné bremeno na žalovanú ako spotrebiteľa. Žalobca fakticky
týmto vyjadrením, po rozhodnutí odvolacieho súdu a nepredložením akýchkoľvek listín preukazujúcich

splnenie zákonnej povinnosti veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa, potvrdil, že neexistuje dôkaz o tom, že
by veriteľ pred uzatvorením predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere akýmkoľvek spôsobom overil
údaje, ktoré mu žalovaná poskytla. Navyše žalobca sám vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná
veriteľovitietoinformácieopríjmochazáväzkochposkytlaažpripodpisezmluvyoúvere,zčohovyplýva,
že veriteľ tieto údaje ani nemohol overiť či vyhodnotiť pred uzatvorením zmluvy. V prípade, že by veriteľ

dotknuté informácie od žalovanej overoval, mohol zistiť, že uviedla nesprávne či neúplné údaje. Je
právne bezvýznamné, že aktuálne žalobca poukazuje na to, či právneho predchodcu žalobcu celkom
zjavne zaujímal celkový čistý ročný alebo mesačný príjem žalovanej a nie jej hrubý príjem. Pretože,
ak by veriteľ tieto údaje s odbornou starostlivosťou posúdil z príslušných registrov (§ 7 ods. 16 zákona
č. 129/2010 Z.z.), mohol dospieť aj k záveru, že žalovaná nespĺňa podmienky pre poskytnutie úveru.

Vynaloženie odbornej starostlivosti je povinný hodnoverne preukázať veriteľ a nie spotrebiteľ (§ 7 ods.
15 zákona č. 129/2010 Z.z.).

56. Súd pre úplnosť dodáva, že v danom prípade bolo preukázané, že veriteľ v zásade ani len
neposudzoval bonitu žalovanej, keďže k uvedeniu údajov zo strany žalovanej malo dôjsť priamo pri

podpise zmluvy a veriteľ nemal k dispozícii žiadne doklady, ktorými by overil úplnosť a pravdivosť týchto
informácií. V danom prípade ide teda o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. čo zákon sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

57. Z uvedeného postupu je zrejmá potom tá skutočnosť, že keďže veriteľ nebol oprávnený od

žalovanej vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (úver zosplatniť), nebol oprávnený
takto zosplatnenú pohľadávku ani postúpiť na tretiu osobu (§ 17 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 92
ods.8zákonač.483/2001Z.z.).Veriteľjetotižoprávnenýprávavyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskom
úvere previesť na tretiu osobu ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného

predpisu na veriteľa podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Keďže v danom prípade mal súd
za preukázané, že veriteľ porušil povinnosť uloženú mu zákonom, posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosťžalovanejvpozíciiakospotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver(§7ods.1zákonač.129/2010

Z.z.), veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a
teda nemohol predmetnú pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými ani účinne postúpiť na tretí
subjekt. O to skôr tak potom nemohla urobiť banka (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.), ktorá malapostúpiť pohľadávku na aktuálneho žalobcu, keďže už pôvodný veriteľ obchodná spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s. nebola oprávnená úver zosplatniť a pohľadávku postúpiť na tretiu osobu.

58. „Navyše nakoľko VÚB, o ktorej žalobca tvrdí, že na ňu prešla žalovaná pohľadávka (čo však v
konaní nebolo preukázané) je bankou, predtým, ako by takýto veriteľ mohol platne pristúpiť k postúpeniu
pohľadávky, museli byť splnené osobitné podmienky ustanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách,
ktorými sú (1.) písomná výzva banky klientovi (na zaplatenie dlhu) a (2.) omeškanie klienta nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke napriek

výzve podľa bodu (1.) Bez splnenia týchto osobitných podmienok ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách postúpenie pohľadávky banky zakazuje, v dôsledku čoho je jej postúpenie vylúčené aj
podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2017
zo dňa 24. apríla 2018). Postúpenie pohľadávky v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách preto
predstavuje neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 zo dňa 20. novembra 2019). Žalobca nepreukázal úplné splnenie

osobitných podmienok, podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Obsahom spisu bola predžalobná výzva
zo dňa 26.3.2017, o ktorej žalobca tvrdil, že má účinky výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Touto výzvou, o ktorej ako o jedinej listine žalobca preukázal, že bola doručená žalovanej, spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., teda nie banka (VÚB), vyzvala žalovanú na úhradu nedoplatku na
splátkach. V tomto prípade išlo o výzvu nebankového subjektu Consumer Finance Holding, a.s., nie

o výzvu banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Consumer Finance Holding, a.s. touto výzvou
sledoval splnenie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aby mohol následne pristúpiť
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo je vo výzve napokon aj uvedené. V súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu takejto výzve nemožno pripisovať účinky výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách; nejde o výzvu banky, ale tretieho subjektu, pričom v čase, kedy bola táto výzva vyhotovená,

nemohlo ešte ísť o bankovú pohľadávku. Nie je pritom právne významné, že VÚB je právnym nástupcom
Consumer Finance Holding, a.s. v dôsledku zlúčenia. Ani zlúčením týchto obchodných spoločností
sa nemohla spätne zmeniť povaha predmetnej výzvy a nestala sa z nej výzva podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že žalobca síce správne poukázal na to, že
v tomto prípade nejde o pohľadávku, ktorá by bola tzv. originálne bankovou pohľadávkou, nakoľko

vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej ako veriteľ vystupoval nebankový subjekt. Ak by
však došlo k prechodu tejto pohľadávky na banku (ku ktorému nedošlo, ako už súd vyslovil vyššie),
išlo by už o pohľadávku banky, na ktorú sa vzťahuje rovnaký právny režim, ako na ostatné bankové
pohľadávky (napríklad by sa na ňu vzťahovalo bankové tajomstvo atď.), vrátane povinnosti banky pred
jej postúpením splniť, čo jej ukladá § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ žalobca vo svojom poslednom

písomnom vyjadrení odkazoval a citoval rozhodnutie iných krajských súdov, ktoré dospeli k odlišným
právnym záverom, ako Krajský súd v Bratislave ... tieto nie sú pre súdy konajúce v tejto veci záväzné.
Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne vecne
legitimovaným subjektom.“ (odsek 46., 47. a 48. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 7Csp/158/2019).

59. Súd o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 3 CSP. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa celkového pomeru
(miery) úspechu strán sporu vo veci. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaná mala plný
úspech vo veci, súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej proti žalobcovi v rozsahu 100 % a

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto rozsudku.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto
rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods.
1 CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.