Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 14, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-15Csp/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201146
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2520201146.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: O. M.Ý., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XXA, I., zastúpeného právnym zástupcom: Sidor a partneri, s. r. o.,
so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52635970, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s.;
skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, zastúpenej právnym
zástupcom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53255739, o zaplatenie
3.821,05 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 8.7.2020 sa domáhal žalobca od žalovanej
zaplatenia sumy 3.821,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.821,05 eura
od 6.7.2020 až do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v prijatí vyšších plnení
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 16.6.2017 s právnym predchodcom žalovanej,
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu
100%.

2.Žalobnýnárokodvodzovalžalobcaodzáväzkovéhoprávnehovzťahuprávnehopredchodcužalovanej
a žalobcu, založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 1720017308, ktorú uzatvorili dňa 16.6.2017,
žalobca ako spotrebiteľ a spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej aj ako len „právny
predchodca žalovanej“), IČO: 3592330 ako veriteľ, súčasne dodávateľ. Podľa zmluvy bola celková výška
úveru 10.000,- eur, celková výška splátky 177,94 eura, počet plátok 108, ročná úroková sadzba 17,90
%, najvyššia výška prípustnej odplaty 19,62 %, odplata 17,90 %, ročná percentuálna miera nákladov
(ďalej aj ako len „RPMN“) vo výške 17,90 %, priemerná hodnota RPMN bola 9,68 %, celková čiastka

splatná spotrebiteľom 19.217,52 eura a termín konečnej splatnosti úveru 20.6.2026. Žalobca uviedol, že
predmetná zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „zákon o spotrebiteľských úveroch“
alebo „ZoSÚ“), pretože zmluva obsahuje nasledovné vady:
1.) zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 písm. b) ZoSÚ, konkrétne údaje o finančnom agentovi,
prostredníctvom ktorého bola zmluva uzatváraná, a to v rozsahu údajov ako veriteľa podľa toho, či ide

o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o
finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov, finančným agentom je osoba so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením
organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie nazáklade písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným
finančnýmagentom.ZvýpisuzregistrafinančnýchagentovNBSvyplýva,žeConsumerFinanceHolding,
a.s. bol zapísaný ako samostatný finančný agent až od 1.1.2018. V záhlaví zmluvy je pritom ako

sprostredkovateľ úveru uvedený A. A., IČO: 0. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že jediným
spoločníkomajedinýmkonateľomspoločnostiFINANCETRADING-CONSULTINGs.r.o.odjejvznikuje
A. A.D.W. so sídlom Staničná 1327, Vranov nad Topľou 093 01, IČO: 45262390, pričom táto spoločnosť
má v predmete činnosti, okrem iného, aj sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb od 10.11.2009.
Z výpisu registra finančných agentov NBS vyplýva, že FINANCE TRADING - CONSULTING s.r.o.

vykonával sprostredkovateľskú činnosť pre právneho predchodcu žalovanej ako viazaný finančný agent
pod registračným číslom 171267, počnúc 23.12.2010 až do zániku oprávnenia dňa 20.9.2017. Nakoľko
v predmetnej veci vykonávala sprostredkovateľskú činnosť právnická osoba, bolo potrebné, aby zmluva
obsahovala aj údaje o sprostredkovateľovi v rozsahu FINANCE TRADING - CONSULTING s.r.o., so
sídlom Staničná 1327, Vranov nad Topľou 093 01, IČO: 45262390, t. j. obchodné meno, sídlo a IČO, čo
je podstatnou náležitosťou zmluvy, ktorá v zmluve absentuje, a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ

v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa považuje predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov;
2.) zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 písm. k) ZoSÚ, a to predpoklady, t. j. všetky hodnoty,
ktoré boli použité na výpočet RPMN. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie (ďalej aj ako len „Súdny dvor EÚ“) sp. zn. C-448/17 (EOS KSI Slovensko s.r.o. proti O. B., A.

B.) zo dňa 20.9.2018, podľa ktorého, aj keby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala matematický
vzorec výpočtu RPMN, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu,
potom spotrebiteľ nepozná všetky podstatné okolnosti súvisiace s nákladmi na úver, a ktoré môžu mať
vplyv na rozsah jeho záväzku. Odkázal aj na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/91/2019,
13Co/22/2017a7Co/175/2018,podľaktorýchjenevyhnutné,abydokategóriepredpokladovprevýpočet

RPMN bol uvedený aj matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN.
Nakoľko v zmluve absentuje RPMN, podľa § 11 ods. 1 písm. k) ZoSÚ v čase uzatvorenia zmluvy,
predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov;
3.) absencia údaju o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ktorý je podstatnou náležitosťou zmluvy
podľa § 9 písm. i) ZoSÚ, pretože výška úrokov bola dohodnutá v neprospech spotrebiteľa, pretože

výška úrokovej sadzby uvedená v zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov
peňažných ústavov čase uzatvorenia predmetnej zmluvy podľa tabuľky priemerných úrokových mier
z úverov obchodných bánk, uverejnenej na internetovej stránke NBS, podľa ktorej priemerná hodnota
ročnej úrokovej sadzby bola 8,76 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v
mesiaci jún 2017. V zmluve je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru vo výške 17,90 %, ktorá sa prieči

dobrým mravom, takáto dohoda o výške úroku je absolútne neplatná podľa § 39 zákona číslo 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „Občiansky zákonník“ alebo
„OZ“), pretože bola dohodnutá takmer vo výške dvojnásobku miery z úverov obchodných bánk v čase
uzavretia predmetnej zmluvy. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. 1MCdo/1/2009
zo dňa 31.7.2009, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 5.11.2014, sp.

zn. 20Co/3/2015 a sp. zn. 8Co/112/2014 zo dňa 18.12.2014. Keďže dohoda o výške úrokovej sadzby
sa prieči dobrým mravom, je absolútne neplatná podľa § 39 OZ, a keďže úrok z úveru je jedným z
podstatných znakov zmluve o úvere, zmluva o úvere je neplatná pre absenciu podstatnej náležitosti, a
to pre absenciu platného dojednania o úroku. Keďže v zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa §
9 písm. i) ZoSÚ, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov tak, ako to vyplýva z §

11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v čase uzatvorenia zmluvy;
4.) hrubé porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, pretože
konaním s odbornou starostlivosťou nie je uvedenie príjmu spotrebiteľa bez jeho preukázania a bez
požadovaniapreukázanianákladovspotrebiteľanaživobytieaprípadnýchzáväzkovovplyvňujúcichjeho
bonitu. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď závislosti na

frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/ domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to
ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j.
konkrétnepríjmyzozamestnaniaaleboinejčinnosti,konkrétnenákladynabývanie,dopravu,domácnosť

alebo nezaopatrené deti). V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co/25/2017 zo dňa 1.6.2017, sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016, sp. zn. 7C/134/2012 zo
dňa 24.1.2013, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 1As 30/2015-39 a Ústavného súdu
ČR sp. zn. TZ 26/2019 zo dňa 5.3.2019. Podľa odporúčania NBS č. 1/2014 zo dňa 7.10.2014 voblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov,
ukazovateľom schopnosť klienta splácať úver je ukazovateľ finančnej rezervy domácnosti klienta, ktorý
zohľadňuje príjmy domácnosti, bežné životné náklady typické pre domácnosť žiadateľa o úver (najmä

výdavky na bývanie, energie, telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, výdavky na
starostlivosť o deti, výdavky stanovené zákonnými požiadavkami) a výdavky domácnosti vyplývajúce
zo všetkých jej finančných záväzkov vrátane novo-poskytovaného úveru. Odkázal aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/117/2017 zo dňa 16.5.2017 a rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 3Co/81/2019 zo dňa 7.11.2019, sp. zn. 3Co/25/2017 zo dňa 6 2017. Právny predchodca

žalovanej hrubo zanedbal preverenie úverovej bonity (schopnosti splácať spotrebiteľský úver) žalobcu.
V čase, keď vstupoval žalobca do zmluvného záväzku so žalovanou disponoval žalobca s príjmom
vo výške 620,- eur, pričom výdavky žalobcu v danom čase dosahovali takú sumárnu výšku, ktorá už
neumožňovala žalobcovi poskytnúť ďalší úver, pretože v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy splácal
žalobca spotrebný úver v Tatra banke, a. s. mesačnou splátkou vo výške 138,- eur, hypotekárny úver
v Tatra banke, a.s. mesačnou splátkou vo výške 311,- eur, Československej obchodnej banke, a.s.

splátku v sume 108,- eur mesačne a VÚB, a.s. splátku v sume 156,83 eura mesačne, spolu mesačné
splátky v sume 713,93 eura. Právny predchodca žalovanej teda poskytol žalobcovi úver s mesačnou
splátkou 177,94 eura, čo v súčte s ostatnými mesačnými splátkami predstavovalo sumu 891,77 eura,
ktoré splátky spolu presahovali mesačný príjem žalobcu, na ostatné životné potreby žalobcovi nezvýšili
žiadne finančné prostriedky, pričom v čase uzatvorenia zmluvy mal žalobca dve maloleté deti. Nakoľko

zo strany právneho predchodcu žalovanej došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ,
predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ. Nakoľko právny
predchodca žalovanej nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, nebol oprávnený
požadovať od žalobcu jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Vyššie opísaný stav v súvislosti s hrubým zanedbaním postupu s odbornou starostlivosťou vo vzťahu

k prevereniu úverovej bonity žalobcu viedol k absolútnej neschopnosti žalobcu plniť svoje záväzky, k
čomu sa pridala i ťažká životná situácia zhoršenia zdravotného stavu, ktorý viedol k trvalej invalidite.
Na platobnú neschopnosť žalobcu reagovala žalovaná oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru listinou zo dňa 26.9.2018, ktorou vyčíslila žalovaná dlh žalobcu sumou 10.215,94 eura spolu so
žiadosťou o úhradu celého dlhu. Žalobca dlh, vypočítaný ku dňu splatenia, vo výške 13.821,05 eura ku

dňu 10.3.2020 v uvedenom rozsahu splatil.

3. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že medzi žalobcom a manželkou žalobcu a žalovanou bolo v období
apríl 2017 až november 2017 uzatvorených 5 spotrebiteľských úverov v súhrnnej výške 39.800,- eur.
Keďže žalovaná mimoriadne zosplatnila všetky úverové vzťahy medzi žalobcom, manželkou žalobcu a

žalovanou ku dňu 26.9.2018, a požadovala okamžitú úhradu celého dlhu, boli manželia nútení predať
nehnuteľnosť, v ktorej spolu s dvomi maloletými deťmi existovali. Ak aj nastala mimoriadna splatnosť,
je tento jednostranný právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom o spotrebiteľských úveroch, a
ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného z neplatného právneho úkonu. Žalobca upozornil
žalovanú predžalobnou výzvou zo dňa 27.6.2020 na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom,

na čo žalovaná vôbec nereagovala, z ktorého dôvodu bol žalobca nútený domáhať sa ochrany svojich
práv žalobou. Nakoľko predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca bol povinný
splatiť úver len do výšky skutočnej istiny vo výške 10.000,- eur, a keďže uhradil žalovanej celkom sumu
13.821,05 eura, rozdiel (preplatok) medzi sumou istiny reálne poskytnutého úveru a celkovou sumou
zaplatenou žalobcom v zodpovedajúcom rozsahu 3.821,05 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie

žalovanej na úkor žalobcu. Žalobca sa domáhal z uvedeného dôvodu žalobou od žalovanej vrátenia
preplatku titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 3.821,05 eura od 6.7.2020, kedy sa dostala žalovaná do omeškania s vydaním
bezdôvodnéhoobohateniavdôsledkuuplynutialehotyuvedenejvpredsporovejvýzvezodňa27.6.2020.

4. Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože:
1.) sprostredkovateľ, A. A., je v zmluve a jej prílohách riadne označený identifikačnými údajmi v súlade
s ust. § 9 ods. 2 písm. b) ZoSÚ, pretože Informácie o finančnom sprostredkovaní sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, a sú podpísané žalobcom, pričom hneď v ich úvode je uvedená totožnosť a informácie
o sprostredkovateľoch úveru, kde je finančný agent označený aj registračným číslom, ktoré mu pridelila

NBS.Taktouvedenéinformácieofinančnomagentovipovažovalažalovanázajednoznačneaprehľadne
neuvedené;
2.) zmluva obsahuje v čl. 7 vzorec na výpočet RPMN, a priamo na 1. strane v časti III. obsahuje údaje
vstupujúce do tohto výpočtu, rovnako obsahuje správny údaj o výške RPMN. Štandardné informácieo spotrebiteľskom úvere tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktoré v čl. 3 obsahujú tiež informáciu o
RPMN a o predpokladoch vstupujúcich do výpočtu. Oboznámenie sa so Štandardnými informáciami
preukázal žalobca ich podpisom. Do výpočtu RPMN vstupovali položky uvedené v článku III. zmluvy.

Základná rovnica pre výpočet RPMN podľa zákona o spotrebiteľských úveroch kladie do rovnováhy na
ročnom základe celkovú súčasnú hodnotou čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú
hodnotu splátok a platieb poplatkov na druhej strane. Pre výpočet RPMN sú rozhodujúce údaje o výške
čerpania a o výške a termíne splátky. Nakoľko zmluva uvádza splatnosť jednotlivých splátok, výšku
splátky a celkovú čiastku spojenú s úverom, mala žalovaná za to, že zmluva spĺňa všetky zákonom

predpísané náležitosti ohľadom RPMN a spôsobu jej výpočtu. Zákonodarca výslovne neustanovil, že by
vzorec na výpočet RPMN bolo nutné uviesť priamo v zmluve, a že by tento by nemohol byť v inej časti
zmluvy. Právna úprava ohľadom náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, okrem iného, aj náležitosť RPMN,
je transformovaním smernice Európskeho parlamentu (ďalej aj ako len „EP“) a Rady č. 2008/48ES zo
dňa 23.4.2008, ktorá v článku 10 ods. 2 písm. g) uvádza nasledovné: „zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
miery;“ a preto právny názor o povinnosti obsiahnuť podrobný rozpis a dosadenie jednotlivých veličín do
vzorca pre výpočet RPMN by bolo v rozpore so zrozumiteľnosťou a zručnosťou náležitostí uvedených
v spotrebiteľskej zmluve. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, „článok 23 smernice č. 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil,

že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice,
táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ „Súdny
dvor už rozhodol, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to
najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu

proporcionality." Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ je potrebné konštatovať, že porušenie
povinností veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované
podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky." „Za primerané
by sa však nemalo považovať, ak súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto
sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi

náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv
na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, ako je najmä názov a sídlo príslušného orgánu
dohľadu uvedené v článku 10 ods. 2 písm. v) tejto smernice.“ V tejto súvislosti odkázala žalovaná na
rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-565/12, EU:C:2014:190 vo veci LCL Crédit Lyonnais, bod 45 a
citovanú judikatúru;

3.) dojednané úroky z úveru nie sú v rozpore s dobrými mravmi, keďže ročná úroková sadzba bola
v danom prípade 17,90 %, a RPMN taktiež bola 17,90 %, t. j. náklady spotrebiteľa, ktoré vstupujú
do výpočtu RPMN, boli v danom prípade len úroky. Pre otázku odplaty za spotrebiteľský úver bolo
rozhodným zákonným ustanovením v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy ust. § 53 ods. 6 OZ, podľa
ktorého najvyššiu prípustnú výšku odplaty zo spotrebiteľskej zmluvy ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.
z.“), ktoré v ust. § 1a upravuje, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie
prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. V danom prípade
však najvyššia prípustná výška odplaty v zmluve (17,90 %) je pod hodnotou priemernej odplaty z daného

obdobia. Výška úrokovej sadzby v tomto prípade nebola, a nie je rozporná ani so zákonom, ani s dobrými
mravmi;
4.) ku skúmaniu schopnosti žalujúceho spotrebiteľa splácať úver, žalovaná uviedla, že pri uzatváraní
zmluvy vykonala žalovaná dopyt do Nebankového registra klientskych informácií (NRKI), pričom pred
uzatvorením zmluvy preukázal žalobca príjmy vo výške 750,- eur, a priznal jedno nezaopatrené dieťa.

Príjem klienta bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne za mesiace 4/2017 a 6/2017, ako aj výpisom
z účtu za mesiac 5/2017, ktorý tiež potvrdzuje klientov príjem, čím mal veriteľ dostatočne za preukázané
výšku klientovho príjmu. Dopytom do registra bola zistená platobná disciplína žalobcu na už existujúcich
úveroch.Žalovanáskúmalaokrempríjmovžalobcuajjehovýdavky,pričombolizistenéskutočnénáklady
na splátky z existujúcich úverov vo výške 157,- eur. Pri posudzovaní výdavkoch z registra používala

žalovaná koeficient 65 % pri klientoch klienta s rodinným stavom ženatý/vydatá, čo bol daný prípad,
a platobná kapacita u žalobcu tak predstavovala 65 % zo sumy splátok (uvedených v registri) 157,-
eura, t. j. 102,05 eura. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy tak vychádzal z priemerného príjmu žalobcu vo
výške 750 eur, ku ktorému pripočítal bonus na dieťa 23 eur, odpočítal životné minimum na žalobcu,životné minimum na nezaopatrené dieťa, náklady na iné splátky (157,- eur), žalobcovi by zostalo ešte
327,49 eura, z ktorých mohol platiť splátku 177,94 eura mesačne. Žalovaná sa teda neuspokojila s
vyhlásením žalobcu o výške jeho príjmov, ale tieto jeho príjmy boli zdokladované. Výdavky žalobcu

preverovala žalovaná dopytom v NRKI. Žalovaná poznamenala, že žalobca nesprávne interpretoval
hrubé porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, definované v ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, pretože
súčasťou tejto definície je slovo „alebo.“ Ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ poskytuje veriteľovi pri skúmaní
bonity spotrebiteľa alternatívne buď nahliadnuť do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch alebo si
tietoúdajevyžiadaťodspotrebiteľapokiaľ.Pokiaľtedaspotrebiteľpreukazoval,ževskutočnostimalnižší

príjem, pričom sám podpísal žiadosti (o úver), že ma vyšší príjem, ide z jeho strany o konanie v rozpore s
dobrýmimravmipodľa§3OZ,ktorémunemôžesúdpriznaťochranu.Vtejtosúvislostiodkázalažalovaná
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/233/2019 zo dňa 11.6.2020, Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 8Csp/42/2018 a rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 7Csp/43/2019.
S poukazom na uvedené žalovaná považovala žalobcove tvrdenia a jeho závery za absurdné a
neopodstatnené.

5. Žalobca tvrdil, že predložil celú zmluvnú dokumentáciu, čo vyplýva aj z číslovania strán zmluvy, že
nedisponuje Informáciou o finančnom sprostredkovaní, na ktorú sa odvolávala žalovaná. Poprel, že
by ju obdŕžal a podpísal. Dodal, že žalovaná (zrejme právny predchodca žalovanej - pozn. súdu) bola
opakovane pokutovaná zo strany kontrolných orgánov pre okrem iného aj z dôvodu, že neposúdila

schopnosť spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, a v tejto súvislosti odkázal na rozsudok
NSSR sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie NBS sp. zn. NBS1-000-007-300 zo dňa
18.12.2017. V článku 8 smernice EP a Rady č. 2008/48/ES sa uložilo členským štátom zabezpečiť,
aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa, a v prípade potreby na základe nahliadnutia

do príslušnej databázy. Za konanie s odbornou starostlivosťou nemožno považovať uvedenie príjmu
spotrebiteľa bez jeho preukázania a bez požadovania preukázania nákladov spotrebiteľa na živobytie
a prípadných záväzkov ovplyvňujúcich jeho bonitu. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy
bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úverov
postupovať tak, aby ho do určitej miery chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym chráneným

záujmom je ochrana spotrebiteľa pred nezodpovednými poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho
insolvencii so všetkými negatívnymi dôsledkami, a to ekonomickými v podobe straty majetku, ako aj
spoločenskými, v podobe spoločenskej stigmatizácie. Len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa
nemôžu byť samé osebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podporené žiadnymi dokladmi
(rozsudok Súdneho dvora EÚ C-449/13, CA Consumer Finance c/a Ingrid Bakkaus).

6. Žalobca ďalej spochybnil výpis označený žalovanou ako NRKI, pretože navonok sa javí, že ide o
dokument výlučne z interného systému žalovanej, a teda nejde o výpis z bankového alebo nebankového
registra veriteľov. Žalobca predložil výpis z NRKI a výpis z bankového registra klientskych informácií, ku
ktorým žalobca uviedol, že z nich vyplýva pravdivosť tvrdení žalobcom uvádzaných už v žalobe. Žalobca

ďalej namietol údaj o výdavkoch - 0, spôsob vedenia platobnej kapacity, obsiahnutý v tabuľke žalovanej
v jej písomnom podaní. Údaje použité žalovanou na posúdenie platobnej kapacity sú klamlivé a zároveň
nedostatočné pre posúdenie bonity žalobcu z dôvodu absolútne absentujúceho údaju o mzde žalobcu,
výdavkoch žalobcu, nesprávneho údaju o jednom dieťati, všetko len na podklade internej evidencie
žalovanej. V predmetnej zmluve v časti II. - Údaje klienta - iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na

bývanie, telefón) je uvedené 0,- eur. V tej istej časti zmluvy - mesačné finančné výdavky (napr. splátky
úverov, hypoték a leasingu) je uvedená suma 150,- eur, k čomu žalobca uviedol, že to nekorešponduje
s obsahom žaloby, keďže v danom čase splácal spotrebný úver v Tatra banke mesačnými splátkami
vo výške 138,- eur, hypotekárny úver v Tatra banke, a.s. mesačnou splátkou vo výške 311,- eur, ďalej
mesačnú splátku 108 eur pre ČSOB, VÚB, a.s. platil mesačnú splátku 156,83 eura, spolu mesačné

splátky (bez ďalšej splátky zo zmluvy) boli vo výške 713,83 eura, a žalovaná teda „zistila“ splátku
jediného úveru, a to zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalovanej a žalobcom. Žalovaný sám nedotazoval a nezisťoval výdavky žalobcu, či napríklad nie je
žalobca vyťažený inými úverovými vzťahmi s inými veriteľmi, či nie je ručiteľom inému v záväzku, či
je povinný prispievať na domácnosť, aké obvyklé výdavky mal na ošatenie, či nie je ženatý a pod.

Žalovaná sa uspokojila len s údajmi z vlastnej evidencie, čo je zrejme absolútne nedostatočné, a
ide o hrubé porušenie povinností žalovanej a o postup bez akejkoľvek odbornej starostlivosti, ktorá
sa od žalovanej očakáva. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná pozmenila výpis z účtu ohľadom mzdy
žalobcu (č. l. 126), ktorého dôvodu predložil žalobca ten istý výpis, o, ktorom sa žalobca vyjadril, žeje originálom (č. l. 158). Žalobca ďalej namietal, že žalovaná nepredložila žiadne výplatné pásky ani
potvrdenie od zamestnávateľa žalobcu. Z výplatných pások žalobcu v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy je zrejmé, že tento mal čistý príjem vo výške 650 eur, že si uplatňoval daňový bonus 42,82 eura,

pričom v roku 2017 bol daňový bonus na jedno nezaopatrené dieťa vo výške 21,41 eura, a už aj z
tejto skutočnosti vyplýva, že čase uzatvorenia predmetnej zmluvy mal dve deti. Pri uzatváraní zmluvy
vypĺňal sprostredkovateľ úveru formulárovú zmluvu elektronickými prostriedkami, a na časti, ktorú
vypĺňalžalobca,sprostredkovateľúveruneparticipoval,atedazjavnenevychádzalzrelevantnýchúdajov
o žalobcovi v súvislosti s osobným stavom žalobcu. Z podania žalovanej nevyplýva, že by zisťovala

rodinný stav žalujúceho spotrebiteľa. Udaj o výdavkoch zostáva nevyplnený. Žalovaná hrubo porušila
svojupovinnosť,pretožeposudzovalaschopnosťžalobcusplácaťďalšízúverovbezakýchkoľvekúdajov
o mzde, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Schopnosť spotrebiteľa splácať úver treba chápať ako situáciu, keď závislosti na frekvencii

splácaniazostanespotrebiteľovivjehoosobnomadomácomrozpočtedostatokfinančnýchprostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške, preto
dodávateľ musí, okrem iného, analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu
príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Žalobca zhrnul,

že právny predchodca žalovanej mu poskytol úver s mesačnou splátkou 177,94 eura, ktorá v súčte s
ďalšími mesačnými splátkami z iných záväzkov predstavovala 891,77 eura, čo presahovalo mesačný
príjem žalobcu, a na ostatné iné životné potreby žalobcovi nezvýšili žiadne finančné prostriedky.
Žalovaná nepreukázala dostatočným spôsobom, že by riadne preverovala bonitu žalobcu, a už táto
skutočnosť sama osebe je dôvodom, aby predmetný úver označil súd za bezúročný a bez poplatkov.

Keďžežalovanáhruboporušilapovinnosťskúmaťbonitužalobcuakospotrebiteľa,nebolaanioprávnená
na jednostranné ukončenie úverovej zmluvy vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, a tento jednostranný
právny úkon žalovanej je preto absolútne neplatný.

7. Žalovaná uviedla, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, tieto sú uvedené

aj vypočítané správne. Finančný agent je označený registračným číslom, ktoré mu pridelila NBS, a
je identifikovaný v Informáciách o finančnom sprostredkovaní, ktoré sú podpísané žalobcom, a tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. K dojednanej výške úrokovej sadzby žalovaná uviedla, že z výšky ročnej
úrokovej sadzby a výšky RPMN je zrejmé, že jediné náklady, ktoré vstupovali do výpočtu RPMN, boli
úroky, keďže ročná úroková sadzba a RPMN boli rovnaké, t. j. 17,90 %. K údajne neprimeranej výške

úroku z úveru sa vyjadril aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 14Co/180/2018, ktorý v
odôvodnení uviedol, že „treba posudzovať celkovú odplatu (teda RPMN), a nielen izolacionisticky úrok,
a teda celková odplata (RPMN) podľa zmluvy je menej než dvoj násobok priemernej RPMN z daného o
obdobia, t. j. nejde o podstatné prevýšenie obvyklej odplaty (dvojnásobok je skrátka málo na naplnenie
pojmu podstatné prevýšenie). Najvyššia prípustná miera odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a

vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. za dané obdobie bola vo výške dvojnásobku priemernej
RPMN. Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v rozhodnom období
podľa údajov zverejnených MF SR a NBS bola 19,62 %, a dvojnásobok tejto sumy je 39,24 %, a keďže
v zmluve je odplata vo výške 17,90 %, je značne pod najvyššou prípustnou mierou odplaty platnej pre
dané obdobie. Zákonodarca v ust. § 53 ods. 6 OZ neuvádza „úrok z úveru“, ale uvádza „odplata za úver,“

čo je širší pojem, ktorý v sebe zahŕňa aj úrok z úveru. Zákonodarca ani len náznakom sa nevysporiadava
s pojmom „podstatné prevýšenie,“ a neposkytuje jeho výklad v osobitostiach tohto konkrétneho prípadu.
Odroku2014zákonodarcanaviazalstropodplaty,t.j.najvyššiuprípustnúvýškuodplaty,nadvojnásobok
zverejňovanej priemernej RPMN (§ 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ,) čím v podstate len potvrdil
dovtedy znejúce ustanovenie § 53 ods. 6 OZ tým, že jednoznačnejšie za strop určil dvojnásobok

priemernej RPMN. Výška odplaty v predmetnej zmluve (17,90 %) je pod hodnotou priemernej odplaty
z daného obdobia, a preto tvrdenia žalobcu sú nesprávne a účelové. Žalovaná sa neuspokojila pred
poskytnutím úveru iba s vyhlásením žalobcu o výške príjmov, ale tieto boli zdokladované. Rovnako
výdavky žalobcu preverovala žalovaná dopytom v Nebankovom registri klientskych informácií (NRKI).
Žalovaný v zmluve sám priznal iba jedno nezaopatrené dieťa.

8. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 14.2.2024, na ktoré sa nedostavil žalobca ani
jeho právny zástupca, ktorí ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasili s prejednaním a
rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd preto podľa 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporovéhoporiadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalujúcej strany.

9. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 1720017308 zo
dňa 16.6.2017 aj s prílohami, fotokópiou občianskeho preukazu žalobcu, výpismi z účtu žalobcu
za 5/2017, výplatnými páskami žalobcu, výsledkami dopytov do Sociálnej poisťovne, informáciou
o najvyššej prípustnej výške odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za prvý štvrťrok 2017,
výpisom z bankového registra klientskych informácií, výpisom z nebankového registra klientskych

informácií, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splácania úveru, priemernými
úrokovými mierami úverov za jún 2017, výpisom z obchodného registra ohľadom spoločnosti FINANCE
TRADING - CONSULTING s .r. o., výpisom z Registra finančných agentov a finančných poradcov,
predsporovou výzvou zo dňa 27.6.2020, automatickou odpoveďou žalovanej na predsporovú výzvu,
písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj vyjadrením žalovanej strany na pojednávaní, ďalším
obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

10. Právny predchodca žalovanej ako veriteľ a žalobca ako klient uzatvorili dňa 16.6.2017 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 1720017308 na formulári označenom ako: Slovenská požičovňa, ktorou sa
veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver formou pôžičky v sume 10.000,-
eur, prevodom na účet žalobcu. Žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť

celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedeným v zmluve.
Dohodnutá výška istiny úveru bola 10.000 eur, výška mesačnej splátky 177,94 eura, fixná ročná úroková
sadzba 17,90 %, priemerná hodnota RPMN bola 9,68 %, RPMN bola 17,90 %, najvyššia prípustná výška
odplaty bola 19,62 %, počet splátok bol 108 (108 mesiacov, t. j. 9 rokov), splatnosť prvej splátky bola
20.7.2017, termín konečnej splatnosti bol 20.6.2026, výška odplaty bola 17,90 %. Celková čiastka, ktorú

jespotrebiteľpovinnýzaplatiť,bolapodľazmluvy19.217,52euraacelkovénákladyspotrebiteľa9.217,52
eura. Všetky splátky boli splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Výpočet, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a poplatkov sú uvedené v splátkovom kalendári podľa článku X. zmluvy, ktorý obsahuje podrobný
rozpis jednotlivých splátok úveru. V čl. 7. zmluvy je uvedený vzorec na výpočet RPMN podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 9, bod 9.2. zmluvy bol veriteľ oprávnený v prípade riadneho

a včasného nesplácania splátok pôžičky požadovať od žalobcu zaplatenie celej pohľadávky veriteľa,
ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je žalobca v omeškaní s
úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace,
a to za podmienok uvedených v § 53 ods. 9 a v § 565 OZ. V čl. 7 zmluvy je uvedený pracovník: A.
A., ktorý uzatvoril zmluvu za veriteľa, t. j. za právneho predchodcu žalovanej. Žalobca je v zmluve

identifikovaný menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu,
rodinným stavom, adresou trvalého pobytu, teda údajmi typickými pre fyzickú osobu nepodnikateľa.
Podľa tejto zmluvy bol ženatý a mal jedno nezaopatrené dieťa. Ako jeho priemerný čistý mesačný príjem
jeuvedenásuma750,-eur.Zamestnávateľomžalobcupodľazmluvybolaspoločnosťalu-oneSLOVAKIA
s.r.o. Mesačné finančné výdavky na splátky úverov, hypoték a lízingov sú uvedené sumou 150,- eur.

Iné mesačné výdavky ako SIPO, náklady bývania, telefón, sú vedené sumou 0,- eur. Na platnosti
zmluvyničnemenískutočnosť,žeobsahujenesprávnuinformáciuopočtevyživovanýchosôb(0)avýške
vyživovacej povinnosti (0), k čomu zrejme dospeli žalobca a finančný agent nesprávnou interpretáciou
v tejto časti zmluvy (zrejme mali na mysli iba súdom určené vyživovacie povinnosti, kedy je zo súdneho
rozhodnutia zrejmá aj výška vyživovacej povinnosti). Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria žalobcom

riadne podpísané prílohy (č. l. 225 až 220 súdneho spisu), a to Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN
na príslušný spotrebiteľský úver, Informácie v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných
údajov, pričom z číslovania strán týchto príloh je zrejmé, že tieto boli súčasťou predmetnej zmluvy.
Prílohami tejto zmluvy boli aj ďalšie dva dokumenty, a to Udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane

osobných údajov a Informácie o finančnom sprostredkovaní (VFA), ktoré sú tiež podpísané žalobcom.

11. Z prílohy zmluvy: Udelenie súhlasu zmysle zákona o ochrane osobných údajov, podpísanej
žalobcom v deň uzatvorenia zmluvy t. j. 16.6.2017, je nepochybné, že tento udelil súhlas veriteľovi
na poskytnutí jeho osobných údajov zo zmluvy aj jeho záväzkov z tejto zmluvy do Nebankového

registra klientskych informácií (NRKI), udelil súhlas s poskytnutím údajov z informačného systému
Sociálnej poisťovne, udelil súhlas s poskytnutím údajov osobám, ktoré sú súčasťou skupiny Intesa
Sanpaolo alebo skupiny VÚB. Žalobca však výslovne odmietol udeliť súhlas veriteľovi (č. l. 216), aby
prostredníctvomprevádzkovateľaSpoločnéhoregistrabankovýchinformácií(SRBI)poskytolužívateľomtohto spoločného registra všetky údaje o uzatváranom obchode a o bonite žalobcu, jeho platobnej
disciplíne a dôveryhodnosti, pričom tento súhlas bol nevyhnutný aj pre výmenu informácií medzi
užívateľmi NRKI, ktorými sú iné nebankové veriteľské subjekty, a užívateľmi SRKI, ktorými sú banky a

pobočky zahraničných bánk, o bonite, platobnej disciplíne a dôveryhodnosti klientov užívateľov NRKI a
klientov užívateľov SRBI, pre účely prípravy, uzatvárania, vykonávania a kontroly obchodov s klientami,
na účely ochrany hospodárskych záujmov užívateľov NRKI a užívateľov SRBI, ako je prevenciou
úverových podvodov. Tento súhlas bol nevyhnutný pre veriteľa, aby mohol zo SRKI získať údaje o bonite,
platobnej disciplíne a dôveryhodnosti žalobcu z NRKI.

12. V prílohe zmluvy: Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere je uvedený výpočet
RPMN (článok 3) spolu s dosadenými údajmi vrátane vysvetliviek k jednotlivým údajom, a preto je
nepravdivé tvrdenie žalobcu, že presný vzorec výpočtu RPMN a vstupných údajov v zmluve absentujú.
Možnosť predčasného zosplatnenie úveru je výslovne uvedená aj v tejto prílohe (koniec článku 3).
Výpočet RPMN je výslovne uvedený aj v ďalšej prílohe s názvom: Informácia o ročnej percentuálnej

miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver.

13. Na začiatku prílohy zmluvy s názvom: Informácie o finančnom sprostredkovaní (VFA), podpísanej
žalujúcim spotrebiteľom, sú uvedené informácie o finančnom agentovi v rozsahu: FINANCE TRADING
- CONSULTING s.r.o. Miroslav Mikuška Staničná 1327, 093 01Vranov nad Topľou, viazaný finančný

agent v podregistri poskytovania úverov s registračným číslom: 171267 s tým, že tento zápis je
možné overiť na www.nbs.sk. K tejto identifikácii finančného agenta konajúci súd poznamenáva, že
je dostatočná, zrozumiteľná, nezameniteľná o to viac, že aj z registračného čísla uvedeného v tejto
listine bolo možné overiť si, či finančným agentom je A. A. alebo obchodná spoločnosť. Existencia
obchodnej spoločnosti bola, a stále je, overiteľná v obchodnom registri, keďže v tejto prílohe zmluvy

je uvedené presné obchodné meno spoločnosti, teda obchodný názov spolu s dodatkom označujúcim
právnu formu spoločnosti a adresu sídla, ktorá je totožná s adresou konateľa A. A. (vyplýva z výpisu z
obchodného registra). K tejto prílohe súd poznamenáva, že takéto označenie finančného agenta spĺňa
minimálne štandardy riadneho označenia finančného agenta podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Na dostatočnom označení agenta nič nemení informácia v zmluve a v iných prílohách zmluvy, kde

je uvedený ako sprostredkovateľ iba A. A.Q., niekde aj s IČO: 0, keďže obsah zmluvy je nevyhnutné
posudzovať v kontexte s jej prílohami. Pokiaľ aj v iných častiach zmluvy je uvedené pri A. A. IČO : 0,
už aj z tejto informácie možno dospieť k záveru že A. A. konal za finančného agenta - právnickú osobu,
uvedenú na začiatku prílohy: Informácia o finančnom sprostredkovaní (VFA).

14. Pred uzatváraním zmluvy zrejme predložil žalobca právnemu predchodcovi žalovanej občiansky
preukaz, keďže tento predložila žalovaná v tomto spore spolu s vyjadrením k žalobe. Z výpisu z Registra
klientskych informácií zo dňa 16.6.2017, predloženého žalovanou (č. l. 131), vyplýva, že žalobca v
danom čase mal finančný záväzok voči inštitúcii L01 spočívajúci v povinnosti splácať spotrebiteľský úver
mesačnými splátkami po 157,- eur mesačne. Žalobcovi bolo odmietnutých 12 žiadostí o spotrebný úver,

odvolané 3 žiadosti o spotrebný úver a 1 žiadosť o hypotekárny úver. Žalobcovi boli zároveň odmietnuté
2 žiadosti o kontokorentný úver a bola mu odmietnutá žiadosť o kreditnú kartu.

15.Zvýpisuzbankovéhoregistraklientskychinformácií,predloženéhosúdužalobcom(č.l.150súdneho
spisu) súd zistil, že tento bol vyhotovený 13.1.2020, pričom z obdobia ku dňu uzatvorenia predmetnej

zmluvy (k 16.6.2017) sa v tomto výpise nachádzajú. okrem iného, aj informácie o finančných záväzkoch
žalobcu, a to 1.) ako spoludlžník z úveru v Tatra banke, a.s. s výškou splátky 138,- eur mesačne, 2.)
ako dlžník z úveru v Tatra banke, a.s. so splátkami vo výške 21,- eur mesačne, 3.) ako spoludlžník z
úveru v Tatra banke, a.s. so splátkami vo výške 311,- eur mesačne, 4.) ako dlžník v ČSOB so splátkami
108,- eur mesačne. Žalobcovi banky odmietli 3 žiadosti o spotrebný úver, 1 žiadosť o osobný úver, 2

žiadosti o spotrebný úver boli odvolané, 2 žiadosti o kontokorentný úver boli odmietnuté, 2 žiadosti o
kreditné karty boli tiež odmietnuté.

16. Z výpisu nebankového registra klientskych informácií (č. l. 154), predloženého žalobcom,
vyhotoveného dňa 13.1.2020, vyplýva, že ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy (16.6.2017) bol

žalobca dlžníkom VÚB, a.s. zo spotrebiteľského úveru od 24.4.2017 až do 24.9.2018, s povinnosťou
splácať úver splátkami vo výške po 157,- eur mesačne. Nebankové subjekty odmietli v období do
uzatvorenia predmetnej zmluvy poskytnúť žalobcovi 5 spotrebných úverov a 2 osobné úvery.17. Informácie o najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za jednotlivé
obdobia sú zverejnené na internetovom Portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF
SR: www.fininfo.sk, konkrétne na odkaze: https://www.fininfo.sk/fininfo/dokumenty/maximalna-odplata/.

Podľa takto zverejnenej informácie Ministerstvom financií Slovenskej republiky (MF SR), najvyššia
prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2017, platná pre zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2017 do 15. augusta 2017, pri zmluvnej platnosti v
rozmedzí nad 5 rokov do 10 rokov bola vo výške 19,62 % s poznámkou, že najvyššia prípustná výška
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru bola vypočítaná zo súhrnných informácií o údajoch o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (a nie úrokovej sadzby), ktoré je možné nájsť na
webovom sídle MF SR: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6783.

18. Z výpisu účtu žalobcu za mesiac 5/2017, predloženého žalovanou (č. l. 126) vyplýva, že žalobca
v mesiaci 5/2017 prijal od spoločnosti ALU-ONE Slovakia, s. r. o. na účet vedený v ČSOB mzdu v

čistom 756,52 eura, na rozdiel od výpisu z účtu za to isté obdobie predloženého súdu žalobcom (č. l.
158 súdneho spisu), z ktorého vyplýva že táto suma bola o 100,- eur nižšia.

19. Dňa 24.4.2017 a dňa 16.6.2017 získal právny predchodca žalovanej elektronický výstup na jeho
dopyty do Sociálnej poisťovne ohľadom žalobcu, z ktorých vyplýva ku dňu lustrácie IČO zamestnávateľa

žalobcu, informácia o vymeriavacom základe žalobcu, že tento nebol evidovaný ako samostatne
zárobkovo činná osoba, že nebol zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti, že nebol
poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku, a, že nebol súčasne zamestnaný u viacerých
zamestnávateľov, že jeho vymeriavací základ bol aspoň 750 eur, ale menej než 800 eur.

20. Z výplatných pások žalobcu za mesiace 4/2017 a 5/2017 predložených žalobcom v tomto spore je
zrejmé, že žalobca bol v danom čase zamestnancom spoločnosti alu-one SLOVAKIA, s.r.o., a že poberal
z pracovného pomeru v danom čase mzdu v čistom cca 620,- eur, ku ktorej dostával daňový bonus
42,82 eura, a po odpočítaní nákladov na obed mu zamestnávateľ vyplácal na osobný účet sumu cca
656,- až 658,- eur mesačne.

21. Listom zo dňa 26.9.2018 označeným ako: Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
oznámila žalovaná žalobcovi, že v predžalobnej upomienke ho vyzvala na doplatenie splatných splátok,
pričom ho aj upozornila na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok, a keďže
dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke žalobca žalovanej neuhradil, stal sa dlh

žalobcu z úverovej zmluvy č. 1720017308 naraz splatným v celom rozsahu. Celková výška dlhu ku
dňu zosplatnenia predstavovala celkom sumu 10.215,94 eura, z toho istina úveru sumu 10.214,61 eura.
Žalobcu žalovaná zároveň požiadala na úhradu dlhu na účet, ktorý uviedla.

22. Z prehľadu splácania úveru žalobcom zo zmluvy č. 1720017308 (č. l. 14 súdneho spisu) vyplýva,

že žalobca uhradil prvých 10 splátok úveru, pričom do omeškania po dobu niekoľkých dní sa dostal už
pri platení 2., 6., 7. a 10. splátky, do viac ako mesačného omeškania sa dostal splatením 9. splátky.
Ďalšie 4 splátky vôbec neuhradil, pričom ku dňu 19.9.2018 evidoval veriteľ neuhradenú pohľadávku voči
žalobcovi v celkovej výške 10.214,61 eura s poznámkou: „pokuta vypovedanie.“ Dňa 10.03.2020 zaplatil
žalobca z predmetného úveru sumu 12.033,67 eura, čo spolu s predchádzajúcimi úhradami žalobcom

predstavovalo celkom sumu 13.821,05 eura

23. Nakoľko žalobcom predložený dôkaz o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých
v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) bol zaslaný súdu v neprehľadnom
formáte, overil si jeho obsah súd na internetovej stránke www.nbs.sk v rámci štatistických údajov

na finančných trhoch (https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-
miery-z-uverov-bank/), a zistil, že priemerné úrokové miery zo spotrebiteľských úverov nad 5 rokov
poskytovanébankamivmesiaci6/2017boli8,17%,azaII.štvrťrokboli5,25%.Priemernéúrokovémiery
znovýchspotrebiteľskýchúverovýchzmlúv(novéobchody)uzatvorenévmesiaci6/2017sozačiatočnou
fixáciou úrokovej sadzby nad 5 rokov boli 8,76 % a za II. štvrťrok boli 8,88 %.

24. Spoločnosť FINANCE TRADING - CONSULTING s. r. o., so sídlom Staničná 1327, 093 01
Vranov nad Topľou, IČO: 45262390 má v predmete činnosti aj sprostredkovateľskú činnosť v oblasti
služieb. A. A., S. XXXX, K. E. J., je jej jediným spoločníkom a zároveň jediným konateľom. Tátospoločnosť bola v období od 30.4.2013 do 20.9.2017, t. j. v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy,
zapísaná v Registri finančných agentov a finančných poradcov, vedenom Národnou bankou Slovenska
(ďalej aj ako len „NBS“) ako viazaný finančný agent pod registračným číslom 171267 v podregistroch

poskytovania úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov na návrh spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s., t. j. právneho predchodcu žalovanej. Uvedené registračné číslo je totožné s
registračným číslom finančného agenta, uvedeným v prílohe predmetnej zmluvy s názvom: Informácie o
finančnom sprostredkovaní (VFA). Výpis z Registra finančných agentov a finančných poradcov je voľne
prístupný na internetovej stránke NBS: www.nbs.sk, konkrétne na: https://regfap.nbs.sk/index.php.

25. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, a vyplýva to aj z výpisu z obchodného registra, že spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. zanikla výmazom z obchodného registra, t. j. dňa 1.1.2018, z dôvodu
rozdelenia spoločnosti, pričom jej právnymi nástupcami sa stali 1.) žalovaná (VÚB, a.s.), a 2) VÚB
Leasing, a.s. IČO: 31318045. Ďalej je súdu z jeho úradnej činností známe, že VÚB, a.s. sa stala právnym
nástupcom majetku a záväzkov spoločnosti Consumer Finance Holding. a.s. týkajúcich sa produktov

Quatro a Slovenská požičovňa. Právnym nástupcom majetku a záväzkov týkajúcich sa produktov QCAR
a Triangel sa stala spoločnosť VÚB Leasing, a.s.

26. Predsporovou výzvou zo dňa 27.6.2020 požiadal právny zástupca žalobcu žalovanú o zaplatenie
sumy 3.821,05 eura, predstavujúcu nárok z bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úverová zmluva č.

1720017308 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 16.6.2017 nie je v súlade s právnou úpravou
na ochranu spotrebiteľa, najmä so zákonom o spotrebiteľských úveroch, a trpí takými vadami, pre ktoré
je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, predovšetkým pre absenciu údajov podľa §
9 písm. b), k) a i) ZoSÚ. Vo výzve uviedol lehotu do 5.7.2020 na zaplatenie alebo na navrhnutie iného
akceptovateľného postupu žalovanou. Predmetná výzva bola zaevidovaná žalovanou dňa 27.6.2020.

27. Na pojednávaní dňa 14.2.2024 predniesol právny zástupca žalovanej, okrem iného, že finančný
agent je dostatočne identifikovaný v prílohe zmluvy s názvom: Informácie o finančnom sprostredkovaní
(VFA), pričom v samotnej zmluve je ako sprostredkovateľ uvedený konateľ finančného agenta, k čomu
dospel právny predchodca žalovanej na základe sťažností svojich klientov, ktorí jednali o uzavretí

zmluvy priamo s konateľmi sprostredkovateľských spoločností, nakoľko informácia o obchodnom mene
sprostredkovateľskej spoločnosti pôsobila mätúco. Preto pristúpil právny predchodca žalovanej k tomu,
že priamo zmluvách sa uvádzalo meno a priezvisko konateľa ako osoby, s ktorou klienti vstupovali
do styku, a v jednom z komponentov zmlúv sa uvádzalo aj úplné označenie sprostredkovateľskej
spoločnosti, vrátane uvedenia registračného čísla, pod ktorou ju evidovala NBS. Predpoklady pre

výpočet RPMN sa uvádzajú na viacerých miestach komponentov predmetnej zmluvy, ktoré podpísal
žalobca, a to aj prílohe označenej ako: Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a
priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver. Dojednaný úrok nepresiahol zákonom stanovenú
najvyššiu prípustnú výšku odplaty, pričom Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo judikované, že
je v rozpore so zásadou spravodlivosti, ak veriteľ dojednal úrok v súlade so zákonom, t. j. nižšie,

než je najvyššia prípustná výška odplaty, a súdy by poskytli vyššiu právnu silu korektívu dobrých
mravov. Žalovaná dostatočným spôsobom posúdila bonitu žalobcu v prísnom súlade so zákonom. Iba
pre úplnosť uviedol právny zástupca žalovanej, že len hrubé porušenie takejto povinnosti by mohlo
založiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, pričom zákon jasne definuje, že k
takémutoniečomudochádzalenvtedy,akbyveriteľposudzovalschopnosťspotrebiteľasplácaťúverbez

akýchkoľvekúdajovopríjmoch,výdavkocharodinnomstavealebobezprihliadnutianaúdajezpríslušnej
databázy alebo registra. Žalovaná zákonom stanoveným spôsobom zhromaždila údaje o žalobcovi
v príjmoch, výdavkoch, vyživovaných deťoch a rovnako nahliadla aj do registra, v dôsledku čoho je
takéto posúdenie vylúčené. Ak by aj vyšlo najavo, že by žalovaná nekonala s odbornou starostlivosťou,
následkom takéhoto konania by bola nemožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, nie však

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pokiaľ by nebol predmetný úver vyhlásený za predčasne splatný,
žalobcabybolnavyševhoršompostavení,nežjeteraz,pretožebymuvôbecnevznikolnároknavydanie
ním tvrdeného bezdôvodného obohatenia, keďže konečná splatnosť úveru by nastala až v mesiaci
jún 2026, a všetky ním doposiaľ poskytnuté platby by nedosahovali súčet splátok splatných ku dňu
predmetného pojednávania. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, považovala žalovaná žalobu za

pokus žalobcu o získanie finančných prostriedkov, pričom jeho argumentácia nemá oporu ani v zákone,
ani v dôkazoch, ktoré sú založené v súdnom spise. Žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť, a priznať
žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.28. Súd vec právne posúdil nasledovne:

29. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou

Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení
neskorších predpisov /ďalej len „OBZ“ alebo „Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare/ v znení účinnom
ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy).

30. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 657 OZ, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

32. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

33. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, prvá veta, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy,
t. j. k 16.6.2017, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

34. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) a d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, na
účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho

podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

35. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, (1) veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský

úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2)
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.

36. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, prvá veta, v znení účinnom v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

37. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

(pozn. § 52 až § 60 OZ obsahujúce všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv) musí obsahovať aj ďalšie
podstatné náležitosti taxatívne vypočítané v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, okrem iného, aj druh spotrebiteľského
úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ), obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom

úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj
údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu
alebo fyzickú osobu (§ 9 ods. 2 písm. b/ ZoSÚ), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznychpodmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ).

38. Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného
v prílohe č. 2 (§ 19 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy). Základnou
rovnicou, ktorá vyjadruje RPMN, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu
čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na
strane druhej, je:

m m'
suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1

Význam symbolov vo vzorci: X - RPMN, m - číslo posledného čerpania, k - číslo čerpania,
preto 1 - číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, l - číslo splátky alebo platby
poplatkov, Dl - výška splátky alebo platby poplatkov, Sl - interval vyjadrený v rokoch a
zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby
poplatkov (časť prílohy č. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy).

39. Za účelom informatívneho overenia správnosti výšky RPMN podľa interaktívnej kalkulačky na
výpočet RPMN, voľne prístupnej na Portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF
SR: www.fininfo.sk, konkrétne https://www.fininfo.sk/fininfo/fiq/financne-kalkulacky/kalkulacka-rpmn/, po
zadaní vstupných údajov: suma reálne poskytnutého úveru 10.000,- eur, počet splátok (108), periodicita

(mesačne), výška splátok (177,94 eura), so splatením splátky: na konci obdobia, súd zistil, že výška
RPMN z predmetného úveru je cca
16,44 %. Pri zadaní splatenia splátky: na začiatku obdobia, orientačná výška RPMN je rovnaká podľa
tejto kalkulačky. Interaktívnu kalkulačku použil súd na overenie správnosti RPMN uvedenej v zmluve
pre zložitosť samotného vzorca a zdĺhavosť výpočtu za použitia bežnej kalkulačky.

40. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,

ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1
alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je
spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné

poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie
všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

41. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

42. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.43. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

44. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty

ustanovuje vykonávací predpis.

45. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke
ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt,
ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa

predchádzajúcej vety. Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v
odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi (§ 1a ods. 1 a 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.).

46. Ustanovenie § 1a bolo zavedené do nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. až s účinnosťou od 1.9.2014

na vykonanie ust. § 53 ods. 6 OZ.

47. Súd poznamenáva, že súdna prax vo veci posudzovania neprípustnej výšky dojednaných úrokov
z úveru pre ich rozpor s dobrými mravmi (§ 3 OZ) sa menila aj v súvislosti so zavedením ust. § 1a
do vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. K uzneseniu NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/2009 a k

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 a sp. zn. 8Co/112/2014 zo dňa 18.12.2014,
na ktoré sa odvolával žalobca, konajúci súd poznamenáva, že sa týkali dohodnutých úrokových sadzieb
vo výške 60 % ročne, 70 % ročne a 82, % ročne, ktoré nepochybne sú úrokmi dojednaným v rozpore
so dobrými mravmi, a v súčasnosti prevyšujú aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty zo spotrebiteľského
úveru podľa § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a vykonávacieho nariadenia č. 87/1995 Z. z. v príslušnom

znení.

48. Výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho základe rozhodovaním contra
legem nevyhnutne dochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho
štátu,atoprincípuprávnejistoty.Rozhodovaťtaktoniejemožnénikdyvprípade,pokiaľsaaplikujejasný,

jednoznačný a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom
na všetky okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej úprave právnych vzťahov; čo platí práve
pre daný prípad. Tým, že odvolací súd priznal ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitútu
dobrých mravov väčšiu váhu, než mu v konfrontácii s jasnými a z hľadiska obsahu dispozície právnej
normy pochybnosti nevzbudzujúcimi ustanoveniami § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s

§ 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. prináležala, zásadne poprel účel a význam príslušných
ustanovení.Uvedenýmiustanoveniamibolozavedenégenerálnepravidlo,podľaktoréhoodplatanesmie
prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať, a to z dôvodu, že v praxi
bolo potrebné reagovať na ekonomickú, sociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti
s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate

a stanovení jej najvyššej prípustnej výšky, ponechalo sa toto určenie vláde Slovenskej republiky,
ktorá odplatu a jej najvyššiu prípustnú výšku ustanovuje vládnym nariadením. Možno prisvedčiť
argumentácii dovolateľky, že účelom predmetných ustanovení je okrem iného aj ochrana veriteľov,
ktorí dodržujú zákon, pred nejednotnou rozhodovacou praxou štátnych orgánov. Veriteľ, ktorý svojim
konaním rešpektuje právnu úpravu stanovujúcu limit pre úrokové sadzby, má legitímne očakávanie, že

za to nebude zo strany štátnych orgánov sankcionovaný. Pokiaľ súdy v preskúmavanej veci vyhodnotili
odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako rozpornú s dobrými mravmi napriek skutočnosti, že
bola dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch, vo svojich dôsledkoch nenaplnili ústavnoprávnu
požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej istoty, a to legitímnu predvídateľnosť postupov súdu a práva.
(....) pokiaľ odvolací súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní rozporu dohodnutej výšky odplaty v

spotrebiteľskomúvere,ktorápritombolavzákonomstanovenomlimite,sdobrýmimravmi,zvolilvdanom
prípade neprípustný výklad contra legem, čím sa dopustil závažného interpretačného a judikatórneho
excesu. Tým, že súdy nižších inštancií zvolili (svojvoľný) výklad príslušných právnych noriem v rozpore
s ich účelom a zmyslom, porušili právo dovolateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (porov. uznesenie NSSR sp. zn. 4Cdo/191/2022 zo dňa 26.1.2023).

49. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

50. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

51. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

52. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

53. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

54. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené

s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 OZ).

55. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, (1) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

56. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej
len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

57. Okamih vzniku bezdôvodného obohatenia nemožno stotožňovať s prvým dňom omeškania
povinného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vydania bezdôvodného obohatenia sa môže

domáhať oprávnený až potom, čo k bezdôvodnému obohateniu reálne došlo, a do omeškania s jeho
vydaním sa môže dostať povinný až potom, čo ho na jeho vydanie oprávnený vyzval, a to v uvedenom
poradí, nie naopak.

58. Žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia sume 3.821,05 eura predsporovou

výzvou zo dňa 27.6.2020, v ktorej uviedol aj lehotu na plnenie do 5.7.2020, a teda dňom bezprostredne
nasledujúcim po tomto dni, t. j. dňom 6.7.2020, by sa dostala žalovaná do omeškania s plnením
peňažného záväzku v prípade, ak by k bezdôvodnému obohateniu reálne došlo. Základná úroková
sadzba ECB platná k 6.7.2020 bola 0,00 %, čomu zodpovedala výška úrokov z omeškania podľa
predpisov občianskeho práva (viac v odsekoch 55. a 56. tohto odôvodnenia) zvýšená o 5 percentuálnych

bodov, t. j. zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania s
platením peňažného záväzku až do zaplatenia.

59. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

60. Vykonaným dokazovaním listinami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 1720017308 zo
dňa 16.6.2017 aj s prílohami, fotokópiou občianskeho preukazu žalobcu, výpismi z účtu žalobcu
za 5/2017, výplatnými páskami žalobcu, výsledkami dopytov do Sociálnej poisťovne, informáciou
o najvyššej prípustnej výške odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za prvý štvrťrok 2017,výpisom z bankového registra klientskych informácií, výpisom z nebankového registra klientskych
informácií, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splácania úveru, priemernými
úrokovými mierami úverov za jún 2017, výpisom z obchodného registra ohľadom spoločnosti FINANCE

TRADING - CONSULTING s. r. o. , výpisom z Registra finančných agentov a finančných poradcov,
predsporovou výzvou zo dňa 27.6.2020, automatickou odpoveďou žalovanej na predsporovú výzvu,
písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj vyjadrením žalovanej strany na pojednávaní, ďalším
obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že právny predchodca žalovanej ako veriteľ a
žalobca ako dlžník v pozícii spotrebiteľa uzatvorili dňa 16.6.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

1720017308 na formulári označenom ako: Slovenská požičovňa. Touto zmluvou právny predchodca
žalovanej, ako nebankový subjekt, vykonávajúci podnikateľskú činnosť aj na úseku poskytovania
spotrebiteľských úverov, sa zaviazal poskytnúť žalobcovi pôžičku ako bezúčelový spotrebiteľský úver v
sume 10.000 eur na účet žalobcu uvedený v zmluve. Žalobca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s
dohodnutými úrokmi z úveru v 108-ich mesačných splátkach vo výške 177,94 eura, so splatnosťou prvej
splátky dňa 20.7.2017 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.6.2026. Fixná ročná úroková sadzba

podľa zmluvy bola 17,90 %, priemerná hodnota RPMN bola 9,68 %, RPMN bola 17,90 %, najvyššia
prípustná výška odplaty bola 19,62 %. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, bola podľa
zmluvy 19.217,52 eura a celkové náklady spotrebiteľa boli podľa zmluvy vo výške 9.217,52 eura. Všetky
splátkybolisplatnévždydo20.dňavmesiaci.Výpočet,početatermínysplátokistiny,úrokovapoplatkov
sú uvedené v splátkovom kalendári podľa článku X. zmluvy.

61. Pôvodný veriteľ zanikol dňom 1.1.2018, pričom právnym nástupcom majetku a záväzkov pôvodného
veriteľa, týkajúcich sa produktov Quatro a Slovenská požičovňa, sa stala žalovaná, a teda je pasívne
vecne legitimovaná v tomto spore.

62. Žalobca nesplácal úver riadne a včas, nakoľko uhradil iba 10 splátok úveru, pričom s niektorými
už bol v omeškaní. Po neuhradení ďalších troch splátok úveru sa rozhodla žalovaná postupovať podľa
článku 9, bodu 9.2. predmetnej zmluvy, v ktorom sa dohodli zmluvné strany na možnosti veriteľa vyhlásiť
okamžitú splatnosť pôžičky v prípade omeškania žalobcu s platením splátok úveru, a listom zo dňa
27.09.2018 oznámila žalobcovi, že predmetný úver sa stal splatným v celom rozsahu naraz, pričom

celková dlžná suma úveru k danému dňu zodpovedala sume 10.215,94 eura, z toho istina 10.214,61
eura. Žalobca uhradil dňa 10.3.2020 neuhradenú (zosplatnenú) časť úveru v sume 12.033,67 eura. Z
predmetného úveru zaplatil žalobca celkom sumu 13.821,05 eura.

63. Žalobca podal žalobu proti žalovanej z dôvodu, že bol presvedčený, že:

1.) predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu niektorých obligatórnych
náležitostí (§ 9 ods. 2 písm. b/, k/ a i/ ZoSÚ v príslušnom znení), ako aj pre hrubé porušenie povinností
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ZoSÚ pri zisťovaní platobnej schopnosti spotrebiteľa
pred uzatváraním zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s absenciou ktorých náležitosti a s porušením
povinnosti veriteľa podľa § 7 ZoSÚ spája zákon sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti (§ 11 ZoSÚ);

2.) dohoda o úrokoch z úveru je absolútne neplatná podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3
OZ), a keďže dohoda o úrokoch z úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, neplatná je potom
celá zmluva o spotrebiteľskom úvere;
3.) keďže veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ postupovať s odbornou
starostlivosťou pri posudzovaní bonity platobnej schopnosti spotrebiteľa, podľa § 11 ZoSÚ nebol veriteľ

oprávnený vyhlásiť spotrebiteľský úver za predčasne splatný, a preto je absolútne neplatný jednostranný
právny úkon žalovanej o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru;
a preto zastával žalobca názor, že žalovaná sa obohatila na jeho úkor, nakoľko prijala od neho
peňažné plnenie v rozsahu prevyšujúcom sumu istiny reálne poskytnutého úveru (10.000,- eur). Suma
predstavujúca tento rozdiel v zodpovedajúcej výške 3.821,05 eura, je bezdôvodným obohatením

žalovanej podľa § 451 ods. OZ, a to a) majetkovým plnením bez právneho dôvodu, na ktorý nemala
žalovaná nárok, keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, resp. b) plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonupreabsolútneneplatnédojednanieúrokovzúveruakopodstatnejnáležitosti
zmluvy o úvere, ktorá neplatnosť robí absolútne neplatným celý právny úkon zmluvy o úvere.

64. Nakoľko veriteľ z predmetnej zmluvy (právny predchodca žalovanej) sa zaviazal poskytnúť
žalujúcemu spotrebiteľovi na jeho účet sumu spotrebiteľského úveru po uzatvorení zmluvy, predmetná
zmluva spĺňa základné zákonné náležitosti zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, a nie
zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. Medzi obligatórne náležitosti zmluvy o úvere totiž patrívždy aj záväzok veriteľa (až) na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky
do určitej sumy. Súd uzavrel, že touto zmluvou sa strany v končenom dôsledku dohodli, že veriteľ
poskytne žalujúcemu spotrebiteľovi spotrebiteľský úver vo forme pôžičky, pričom aj v samotnej zmluve

je vo viacerých častiach uvedený pojem pôžička, a nie úver (čo nemení nič na skutočnosti, že ide
o spotrebiteľský úver podľa § 2 ZoSÚ, ktorým môže byť aj pôžička). Súd uzavrel, že touto zmluvou
právny predchodca žalovanej a žalobca sa v končenom dôsledku dohodli, že veriteľ (právny predchodca
žalovanej) poskytne žalujúcemu spotrebiteľovi sumu spotrebiteľského úveru po podpísaní zmluvy,
a že žalobca tento spotrebiteľský úver vráti právnemu predchodcovi žalovanej (veriteľovi) spolu s

dohodnutými úrokmi. Keďže úroky z pôžičky sú tzv. fakultatívnou náležitosťou zmluvy o pôžičke,
prípadnéneplatnédojednanie úrokovzpôžičkynerobípretoabsolútneneplatnoucelúzmluvuopôžičke,
ale neplatnou je v takom prípade iba táto časť zmluvy (§ 41 a § 658 ods. 1 OZ). Nesprávny je teda právny
názor žalobcu, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatnou zmluvou podľa
§ 39 OZ z dôvodu žalobcom tvrdenej neplatnosti dojednania o úrokoch z úveru v rozpore s dobrými
mravmi.

65. Súd zistil, že zmluva netrpí takými vážnymi nedostatkami, pre ktoré by bolo možné predmetný
spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ZoSÚ, alebo pre ktoré by bola
celá zmluva absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Súd uzavrel, že v zmluve je dostatočne identifikovaný
finančný agent (§ 9 ods. 2 písm. b/ ZoSÚ), pretože zmluvu je nevyhnutné posudzovať v celom kontexte

aj so všetkými jej prílohami, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, vrátane prílohy: Informácia o finančnom
sprostredkovaní (VFA), podpísanej žalobcom (viac v odseku 13. tohto odôvodnenia). Žalovaná strana
na pojednávaní dňa 14.2.2024 dostatočným spôsobom ozrejmila súdu dôvody, pre ktoré v iných častiach
zmluvy je finančný agent označený iba menom a priezviskom konateľa finančného agenta - právnickej
osoby, predovšetkým tá skutočnosť, že potencionálni spotrebitelia pri uzatváraní zmluvy namietali

označenie právnickej osoby ako finančného agenta, keďže chceli mať v zmluve uvedenú konkrétnu
fyzickú osobu, s ktorou pri uzatváraní zmluvy komunikovali, ktorá osoba zmluvu reálne podpísala (hoc
aj konajúc za právnickú osobu - pozn. súdu).

66. Zmluva ďalej obsahuje aj obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, a to RPMN a celkovú

čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov. Žalobca aj v tomto smere opätovne opomenul na prílohy zmluvy, ktorých prevzatie
potvrdilsvojímpodpisom.Vprílohesnázvom:Informáciaoročnejpercentuálnejmierenákladov(RPMN)
a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, je uvedený vzorec výpočtu konkrétnej RPMN s

dosadenými konkrétnymi číselnými údajmi, s vysvetlením jednotlivých parametrov. V zmluve aj v jej
prílohách je uvedená aj priemerná hodnota RPMN: 9,68 %. Vzorec konkrétneho výpočtu RPMN je
uvedený aj v prílohe s názvom: Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (čl. 3 prílohy),
rovnako podpísanej žalobcom v deň uzatvorenia zmluvy. Správnosť údaju o RPMN uvedeného v zmluve
si súd orientačne overil na interaktívnej kalkulačke (viac v odseku 39. tohto odôvodnenia), podľa ktorej

informácia o RPMN uvedená v zmluve (17,90 %) nie je uvedená v neprospech spotrebiteľa, keďže podľa
interaktívnej kalkulačky by mala byť RPMN nižšia (cca 16,44 %). Z obsahu zmluvy aj z jej všetkých príloh
je nepochybné, že jediným nákladom spotrebiteľa spojeným s poskytnutým úveru bol iba dohodnutý úrok
z úveru vo výške 17,90 % ročne, a práve preto je RPMN uvedená v rovnakej výške. Súčasťou zmluvy
je aj podrobný splátkový kalendár, obsahujúci štruktúru jednotlivých splátok, t. j. výšku splátky istiny a

výšku splátky úveru pri každej splátke jednotlivo, pri všetkých 108-ich splátkach podľa zmluvy spolu s
dátumami splatnosti jednotlivých splátok (viac hlavne v odsekoch 12., 38 a 39. tohto odôvodnenia).

67. Zmluva obsahuje aj ďalšiu žalobcom namietanú obligatórnu náležitosť, ktorou je úroková sadzba
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ). Táto je riadne uvedená v samotnej zmluve, ako

aj v jej prílohách ako fixná úroková sadzba 17,90 % ročne. Neobstojí tvrdenie žalobcu, podľa ktorého
takto dojednané úroky z úveru by sa mali priečiť dobrým mravom, z ktorého dôvodu by malo byť toto
dojednanie absolútne neplatné podľa § 39 OZ. Súd poznamenáva, že súdna prax vo veci posudzovania
neprípustnej výšky dojednaných úrokov z úveru pre ich rozpor s dobrými mravmi (§ 3 OZ) sa priebežne
menila a modifikovala aj v súvislosti so zavedením ust. § 1a do vykonávacieho nariadenia vlády č.

87/1995Z.z.KuzneseniuNSSRsp.zn.1MCdo1/2009akrozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.
3Co/114/2014 a sp. zn. 8Co/112/2014 zo dňa 18.12.2014, na ktoré sa odvolával žalobca, konajúci súd
poznamenáva, že sa tieto týkali dohodnutých úrokových sadzieb vo výške 60 % ročne, 70 % ročne a 82
% ročne, ktoré nepochybne sú úrokmi dojednanými v rozpore s dobrými mravmi, a podľa právnej úpravyúčinnej 1.9.2014 výrazne prevyšujú aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty zo spotrebiteľského úveru
podľa § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a vykonávacieho nariadenia č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení.
Súd zdôrazňuje, že predmetná zmluva bola uzatvorená za účinnosti § 1a vykonávacieho nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení, pričom dojednaná sadzba úrokov z úveru (17,90 %) je v
danom prípade totožná s celkovou odplatou za poskytnutie spotrebiteľského úveru (17,90 %), keďže
úroky z úveru tvorili jediné náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím predmetného spotrebiteľského
úveru. Takto dojednaná odplata zo spotrebiteľského úveru je nižšia, než bola najvyššia prípustná výška
odplaty v danom čase (19,62 %), zverejnená MFSR a NBS, predovšetkým na internetovom Portáli

finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR: www.fininfo.sk, konkrétne na odkaze: https://
www.fininfo.sk/fininfo/dokumenty/maximalna-odplata/(viacvodseku17.tohtoodôvodnenia).Dojednanú
výška úveru považuje súd za súladnú so zákonom aj s dobrými mravmi. Pokiaľ dohodnutá výška
odplaty zo spotrebiteľského úveru je v zákonom stanovenom limite, neprípustný je potom výklad v
rozpore so zákonom (contra legem) pripúšťajúci záver, že takto dojednaná odplata napriek tomu je v
rozpore s dobrými mravmi (porov. uznesenie NSSR sp. zn. 4Cdo/191/2022 zo dňa 26.1.2023; viac v

odseku 48. tohto odôvodenia). O výklad v rozpore so zákonom by išlo aj vtedy, ak odplatu v zákonom
stanovenom limite z poskytnutého úveru tvoria iba dohodnuté úroky z úveru, čo je aj daný prípad. Súd
poznamenáva, že ani pred zavedením ust. § 1a do vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
nebolo možné zakaždým nekriticky rozhodnúť, že všetky dojednané úroky z úveru, ktoré prevyšujú
dvojnásobok priemerných úrokových sadzieb bánk v čase uzatvorenia zmluvy sú vždy dojednané v

rozpore s dobrými mravmi, pričom práve takéto rôznorodé výklady viedli zákonodarcu k zavedeniu
zákonných mantinelov pre určenie maximálnej najvyššej prípustnej výšky odplaty na spotrebiteľských
úverov. Z uvedených dôvodov ani tvrdenia žalobcu o neplatnom dojednaní úrokov z úveru v danom
prípade neobstoja.

68. Na druhej strane, nesprávny je názor žalovanej, že najvyššia prípustná miera odplaty v danom
období mala byť až 39,24 % ako dvojnásobok údaju zverejneného v tabuľke o najvyššej prípustnej výške
odplaty za poskytovanie spotrebiteľského úveru, zverejnenej na www.fininfo.sk. Súd zdôrazňuje, že na
internetovej stránke www.fininfo.sk (Portál finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR -
pozn. súdu) je uvedená informácia o najvyššej prípustnej výške odplaty pre zmluvy o spotrebiteľskom

úvere uzatvorené od 16.5.2017 do 15.08.2018 (č. l. 134) so zmluvnou platnosťou nad 5 do 10 rokov
vrátane,ktorábolavdanomčase19,62%.Idevšakužovypočítanúnajvyššiuprípustnúvýškuodplatyza
poskytnutie spotrebiteľského úveru, a nie o priemernú RPMN, z ktorej bol tento údaj vypočítaný. Tabuľka
o najvyššej prípustnej výške odplaty obsahuje v závere aj poznámku s odkazom na súhrnné informácie,
z ktorých bola táto vypočítaná. Nesprávnosť uvedeného názoru žalovanej však nemala žiadny vplyv na

súdom zistený skutkový stav.

69. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané ani tvrdenia žalobcu, že by právny predchodca
žalovanej ako veriteľ zo spotrebiteľského úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri
posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 7

ZoSÚ. Žalovaná totiž preukázala, že jej právny predchodca pri uzatváraní zmluvy zisťoval informácie
o žalujúcom spotrebiteľovi dvomi dopytmi do Sociálnej poisťovne (zistil zamestnávateľa, vymeriavací
základ, že žalobcovi neboli vykonávané zrážky z mzdy, že nie je dôchodcom), dopytom do registra
nebankových informácií (odtiaľ zistil pôvodný veriteľ, že žalobca mal iba jeden nesplatený záväzok
z úveru vo VÚB, a. s., ktorý bol povinný žalobca splácať splátkami vo výške 157,- eur mesačne).

Veriteľ si vyžiadal od žalujúceho spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy aj výpis z jeho účtu, podľa
ktorého bol žalobca poberateľom mzdy v čistom vo výške 756,52 eura (č. l. 126). Žalobca predložil
veriteľovi aj občiansky preukaz. Pri uzatváraní zmluvy oznámil žalobca veriteľovi, že má iba jedno
nezaopatrené dieťa, napriek tomu, že v skutočnosti mal dve deti, čo súd vyhodnotil ako účelový a
nekorektný prístup žalobcu smerujúci k získaniu úveru. Zámerné uvedenie nižšieho počtu vlastných

nezaopatrených detí samotným spotrebiteľom nemohol súd v žiadnom prípade hodnotiť v neprospech
veriteľa. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy zároveň žalobca výslovne odmietol poskytnúť veriteľovi
súhlas s prístupom do Spoločného registra bankových informácií (SRBI), pričom odmietnutie tohto
súhlasu znemožnilo veriteľovi, ktorý bol nebankovým subjektom, získať informácie o žalobcovi z registra
bankových informácií, v ktorom registri bol žalobca uvedený ako dlžník. Veriteľ nemal teda už žiadnu

zákonnú možnosť preveriť v registri bankových informácií, či žalobca nie je dlžníkom niektorej z bánk.
V tomto konaní vyšlo najavo, že práve v registri bankových informácií bol žalobca vedený ako dlžník
zo 4 ďalších úverov v danom čase. Pri uzatváraní zmluvy žalobca uviedol, že je ženatý, uviedol výšku
mzdy 750,- eur tak, ako to vyplýva z výpisu z jeho účtu, ktorý predložila žalovaná, z čoho možnousúdiť, že pri uzatváraní zmluvy bol to práve žalobca, ktorý predložil veriteľovi pozmenený výpis z účtu
s vyššou sumou mzdy, a to s jediným cieľom - získať úver. Pri uzatváraní zmluvy žalobca zámerne
uviedol klamlivý údaj o tom, že jeho mesačné finančné výdavky (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov)

boli iba vo výške 150,- eur, pričom práve z registra nebankových informácií veriteľ zistil, že žalobca
je dlžníkom zo spotrebného úveru vo vzťahu k VÚB, a.s., ktorý bol žalobca povinný splácať splátkami
vo výške 157,- eur mesačne. Žalobca túto zmluvu podpísal, pričom údaje doplnené do formulára
zmluvy si mohol, a mal pred popisovaním zmluvy veľmi jednoducho overiť, pretože sú uvedené hneď
na začiatku zmluvy prehľadným spôsobom. Na ťarchu veriteľa nemohla byť ani tá skutočnosť, že v

zmluve je uvedené pri iných mesačných výdavkoch (SIPO, náklady na bývanie, telefón) suma 0,-
eur, keďže veriteľ pri posudzovaní platobnej schopnosti spotrebiteľa vychádzal zo všetkých možných
dostupných údajov, ktoré mal k dispozícii, pričom pri klientoch, ktorí mali ako rodinný stav uvedené
ženatý/vydatá, posudzovali ich platobnú schopnosť koeficientom podľa interných pravidiel spoločnosti.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že bankové aj nebankové inštitúcie poskytujúce úvery, majú
prispôsobené koeficienty pre výpočet platobnej schopnosti žiadateľa o úver, ktorý koeficient zahŕňa v

sebe počet členov domácnosti a predpokladanú minimálnu sumu mesačných nákladov pre domácnosť.

70. Žalobca predložil súdu rovnaký výpis z účtu za obdobie 5/2017, aký predložila žalovaná, avšak s
tým rozdielom, že výška mzdy žalobcu prijatá na jeho účet dňa 5.5.2017 bola vo výpise predloženom
súdu žalobcom o 100,- eur nižšia. Oba výpisy však boli predložené súdu iba vo fotokópii, takže nebolo

možné zistiť bez ďalších pochybností, či žalobca pred uzatvorením predmetnej zmluvy sám odovzdal
veriteľovi už pozmenenú fotokópiu výpisu z účtu za účelom získania úveru od veriteľa (nebankového
subjektu) potom, čo veľký počet žiadostí žalobcu o poskytnutie spotrebného úveru, osobného úveru,
kreditných kariet a hypotekárneho úveru bolo zamietnutých. Tvrdenia žalobcu, že veriteľ pozmenil túto
sumu na jeho výpise z účtu, sa javí konajúcemu súdu ako veľmi nepravdepodobné, keďže veriteľ nemal

dôvod poskytovať úver osobe, o ktorej by vopred vedel, že je platobne neschopná, a bude nútený od
neho dlžnú sumu vymáhať, aj to s neistým výsledkom.

71.Kvýhradežalobcu,ževýpispredloženýžalovanou,ktorýoznačilažalovanáakovýpisznebankového
registra klientskych informácií, že tento iba navonok pripomína výpis z registra nebankových klientskych

informácií, že ide zrejme o výpis z internej evidencie žalovanej, konajúci súd poznamenáva, že zákon
nezakazuje veriteľom spotrebiteľských úverov mať vlastnú inertnú evidenciu prepojenú na jednotlivé
registre bankových a nebankových informácií. V danom prípade obsah výpisu z registra nebankových
informácií obsahoval v podstate tie isté informácie z rozhodného obdobia, ktoré obsahoval aj výpis
predložený žalobcom, ktorý však bol získaný v roku 2020, a preto niektoré údaje sú odlišné. Jediná

ďalšia výraznejšia obsahová odlišnosť bola v označení veriteľov z jednotlivých úverov, ktorí vo výpise
predloženom žalovanou boli identifikovaní iba číselnými kódmi, na rozdiel od výpisu predloženého
žalobcom, kde sú veritelia označení celým obchodným menom (viac v odsekoch 14. až 16. tohto
odôvodenia).

72. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že veriteľ skúmal bonitu žalujúceho
spotrebiteľa pred uzatvorením predmetnej zmluvy, o čom predložil aj listinné dôkazy z obdobia ku dňu
uzatváraniazmluvy,apretonemožnovžiadnomprípadedospieťkrozumnémuzáveru,žebytentohrubo
porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, ako je to výslovne uvedené
v paragrafe 11 ods. 2 ZoSÚ. Žalovaná preukázala dostatočným spôsobom, že pri posudzovaní platobnej
schopnosti žalobcu vychádzal veriteľ z údajov poskytnutých mu priamo žalobcom, a to z výpisu z
účtu žalobcu predloženého mu žalobcom (s veľmi veľkou pravdepodobnosťou s pozmenenou výškou

mzdy) a z údajov z registra nebankových informácií, do ktorých mal prístup. Nemal však prístup
do centrálneho registra bankových informácií, pretože na prístup do tohto registra odmietol žalobca
poskytnúť súhlas. V neprospech žalobcu v tomto spore svedčili skutočnosti, že tento pri uzatváraní
zmluvy uviedol nižší počet detí, než reálne mal, vyššiu sumu mzdy, než reálne dosahoval, a navyše s
vysokou pravdepodobnosťou predložil žalobca pozmenený výpis z účtu v časti prijatej mzdy, pričom v

tomto spore dokonca obvinil žalovanú, že tento údaj pozmenila v jeho výpise z účtu práve ona. Žalobca
zámerne neposkytol súhlas veriteľovi s prístupom Spoločného registra bankových informácií (SRBI),
z ktorého potom nemohol následne veriteľ (právny predchodca žalovanej) získať potrebné informácie,
keďže bol v pozícii nebankového subjektu. Takéto konanie žalujúceho spotrebiteľa pred uzatváranímzmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhodnotil súd ako účelové, nekorektné, priečiace sa dobrým mravom,
všetko s jediným cieľom - získať úver, ktorý mu opakovane neposkytli iné peňažné ústavy (banky a
nebankové subjekty). Žalobný nárok odvodzoval žalobca od informácií, ktoré sám poskytol veriteľovi

v pozmenenej podobe pred uzatváraním zmluvy, ako aj od informácií o štyroch ďalších úveroch, ktoré
žalobca veriteľovi zatajil, informácia o ktorých bola súčasťou registra, do ktorého nemal veriteľ prístup z
dôvodu výslovného neudelenia súhlasu žalobcom. Žalobca navyše poprel prevzatie príloh zmlúv, pričom
aj toto jeho tvrdenie sa ukázalo v tomto spore ako nepravdivé, keďže žalovaná predložila súdu všetky
prílohy predmetnej zmluvy, prevzatie ktorých potvrdil žalobca svojím podpisom.

73. K výhrade žalobcu, podľa ktorého tabuľka žalovanej v podaní zo dňa 12.3.2021 (č. l. 124) podľa
výpočtu žalovanej obsahuje informáciu výdavkoch: 0, konajúci súd zdôrazňuje, že ide o nesprávnu
interpretáciu podania protistrany žalobcom, keďže je z neho zrejmé, že slovo „VÝDAVKY“ je uvedené
veľkýmipísmenamizdôvodu,ževďalšíchtrochriadkochbezprostrednenasledujúcichpodtýmtoslovom
sa nachádzajú 3 položky výdavkov. V riadku VÝDAVKY nie je pritom uvedená žiadna číslica, ani slovné

označenie hodnoty, Z obsahu tejto tabuľky nemožno preto dospieť k rozumnému záveru, že by tam bola
uvedená 0.

74. K opakovaným odkazom strán sporu na iné rozhodnutia iných súdov konajúci súd poznamenáva,
že nie je nimi viazaný, že súd pozná právo, pozná najnovšiu súdnu prax a pozná aj judikatúru, ktorá sa

priebežne mení. Rozhodnutia iných súdov, ktorými nie je konajúci súd viazaný, nemohol súd nekriticky
a paušálne aplikovať na daný prípad bez posúdenia okolností daného prípadu o to viac, že obsahovali
navonok protichodné závery.

75. Nakoľko žalovaná dostatočným spôsobom preukázala, že jej právny predchodca postupoval

s odbornou starostlivosťou pri skúmaní platobnej schopnosti žalujúceho spotrebiteľa, veriteľ bol
oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, keďže mu v tom nebránilo ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ. Súd
nemal dôvodné pochybnosti o dodržaní postupu žalovanou pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ.

76. K rozhodnutiam kontrolných orgánov, na ktoré poukazoval žalobca v súvislosti s uloženými pokutami
právnemu predchodcovi žalovanej pre porušenie povinnosti posudzovania schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (viac v odseku 5. tohto odôvodnenia), konajúci súd
poznamenáva, že tieto sa týkali iných zmlúv uzatvorených s inými spotrebiteľmi, v inom období (rok
2013 a rok 2015), a nie je možné paušalizovať ich na všetky iné zmluvy uzatvorené tým istým veriteľom

s inými spotrebiteľmi, a preto týmito rozhodnutiami sa súd viac v tomto spore nezaoberal.

77. Súd nevykonal dôkaz výsluchom žalobcu, keďže tento na pojednávanie vo veci samej sa nedostavil,
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalobca
bol v tomto spore právne zastúpený, a pokiaľ by považoval svoju výpoveď za potrebnú, dostavil by sa

na pojednávanie, ktorú možnosť však nevyužil.

78. V rámci dokazovania sa súd veľmi podrobne zaoberal výhradami žalobcu k ním tvrdenému hrubému
porušeniu povinnosti veriteľa podľa § 7 ZoSÚ, a práve v tejto súvislosti považuje konajúci súd za
potrebné zdôrazniť, že bol to práve žalobca, ktorý svojím správaním zapríčinil neposkytnutie všetkých

relevantných údajov veriteľovi, nevyhnutných pre posúdenie jeho platobnej schopnosti. Niektoré údaje
zámerne pozmenil (uviedol nižší počet nezaopatrených detí, uviedol vyšší čistý príjem o 100,- eur)
alebo niektoré informácie zámerne zatajil (záväzky z ďalších 4 úverových zmlúv, informácie o ktorých
nemohol veriteľ získať zo Spoločného registra bankových informácií z dôvodu odopretia súhlasu
žalobcom veriteľovi na prístup do tohto registra). Takéto konanie žalobcu v súvislosti s poskytovaním

pozmenených informácií, zatajením ďalších úverov a znemožnením prístupu veriteľovi do centrálneho
registra bankových informácií, nemožno vyhodnotiť inak, než ako úmyselné konanie v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré nemožno pričítať na ujmu veriteľa. Žalobca ako priemerne obozretný spotrebiteľ si musel
byť veľmi dobre vedomý svojho nekorektného konania vo vzťahu k veriteľovi, dokonca aj možných
následkov takéhoto konania, ktorého sa dopustil s jasným cieľom - získať úver potom, čo množstvo

iných jeho žiadostí v iných bankových a nebankových inštitúciách bolo zamietnutých. Súd dodáva, že
ochranaspotrebiteľaniejeabsolútna,niejeneobmedzenáotoviac,aksprávaniespotrebiteľavyhodnotil
súd ako zjavné konanie rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu (§ 3 OZ), a podaniepredmetnej žaloby vyhodnotil súd ako zjavné zneužitie práva žalujúcim spotrebiteľom, ktoré nepožíva
právnu ochranu (čl. 5 CSP), a žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu veriteľa.

79. Súd ustálil, že predmetný spotrebiteľský úver nemožno považovať za bezúročný a bezpoplatkový,
zmluvu o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za absolútne neplatnú, dojednanie o úrokoch
nemožno považovať za absolútne neplatné, pričom žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom, že
by veriteľ porušil povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať platobnú schopnosť žalujúceho
spotrebiteľa, a keďže konanie žalujúceho spotrebiteľa v rámci poskytovania informácii veriteľovi pred

uzatvorením zmluvy vyhodnotil súd ako zjavné konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva
právnu ochranu (§ 3 OZ, čl. 5 CSP), súd uzavrel, že nedošlo k vzniku žiadneho bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej z predmetného záväzkového vzťahu na úkor žalobcu, a preto ani
nemohol žalovanú zaviazať na jeho vydanie, z ktorého dôvodu súd žalobu ako skutkovo a právne
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (I. výrok).

80. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

81. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Nakoľko žalovaná bola v spore plne úspešná, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného
osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd jej podľa

§ 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu (II. výrok),
o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup
je v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Vzhľadom na nekorektné správanie žalobcu vo vzťahu k pôvodnému
veriteľovi v rámci preverovania jeho platobnej schopnosti považoval súd za nespravodlivé prihliadať ani
na prípadné nepriaznivé majetkové, osobné, rodinné či zdravotné pomery žalobcu, a nepriznať tak plne

úspešnej žalovanej náhradu trov konania.

84. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť

posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou, napríklad, že žalobca s manželkou boli nútení predať nehnuteľnosť, v
ktorej bývali spolu s dvomi maloletými deťmi, že zhoršenie zdravotného stavu (asi žalobcu - pozn. súdu)
viedlo k trvalej invalidite a pod.

85. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo
zavedené nové usporiadanie súdov, v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu
výkonu súdnictva zo zaniknutého Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky
súd, ktorý vedie predmetný súdny spor pod sp. zn. PN-15Csp/39/2020.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).