Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/181/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201171
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201171.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátuJUDr.BarboryVrbovejaMgr.SimonyKočišovej,PhD.,vprávnejvecižalobcu:FERONASlovakia,
a.s., so sídlom Bytčická 12, 011 45 Žilina, IČO: 36 401 137, v zastúpení: JUDr. Ľubica Masárová,
advokátka, so sídlom Landererova 6, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101480526/2019 zo dňa 17.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101480526/2019 zo dňa 17.06.2019
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1.Daňovýúradprevybranédaňovésubjekty(ďalejaj„správcadane“)vykonalužalobcudaňovúkontrolu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013. Daňová kontrola začala dňa
21.10.2014. Správca dane vydal dňa 17.06.2015 rozhodnutie č. 20384437/2015 o prerušení daňovej
kontroly z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej ako „MVI“), daňová

kontrola bola prerušená odo dňa 23.06.2015. Oznámením zo dňa 20.11.2017, č. 102405201/2017
oznámil správca dane žalobcovi, že dňa 16.11.2017 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola
prerušená a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly. O výsledku daňovej kontroly
vyhotovil správca dane Protokol č. 100521127/2018 zo dňa 09.03.2018 za zdaňovacie obdobia január
– september 2013 (ďalej len „protokol“). Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 14.03.2018, ktorý sa k zisteniam vyjadril v podaní zo dňa
27.04.2018 a zároveň navrhol vypočutie svedkov. Dňa 10.10.2018, 16.10.2018 a 23.10.2018 správca

dane za účasti žalobcu vypočul svedkov a dňa 28.11.2018 na ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu
o priebehu a výsledkoch dokazovania, o čom spísal zápisnicu. Dňa 12.12.2018 správca dane prerokoval
so žalobcom pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 12.12.2018.

2. Správca dane vydal dňa 13.12.2018 rozhodnutie č.102590080/2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 33 180,28 Eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013. (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“).
Správca dane zistil porušenie § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), § 69 ods. 1 nadväzne na § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. c)citovaného zákona. Kontrolou dokladov za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od
dane podľa § 43 zákona o DPH správca dane zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období
august 2013 vystavil faktúry pre odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT., uvedené v tabuľke č. 1

(uvedenej v odôvodnení rozhodnutia) v celkovej sume 70 665,02 Eur a odberateľa NAVARA FÉNYE
KFT. uvedené v tabuľke č. 2 (uvedenej v odôvodnení rozhodnutia) v celkovej sume 128 416,63 Eur za
dodanie tovaru - hutný materiál do iného členského štátu.

3. V prípade dodávok spoločnosti HOLUBKA CONSULTING KFT. nebolo na základe zistení správcu

dane preukázané dodanie tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. V uvedenom prípade nebol
odberateľ zastihnuteľný v mieste sídla, s daňovým úradom nekomunikuje, daňové priznania nepodal,
v sídle sa nezdržiava. Jedná sa o zmiznutého obchodníka. Na dodávky pre uvedeného odberateľa
nemôže byť slovenskému platiteľovi poskytnuté oslobodenie od dane. Správca dane poukázal na
rozsudok ESD vo veci C-73/06, podľa ktorého ak vyplynie zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej
administratívnej spolupráce, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá

sídlu ekonomickej činnosti je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho
náležité dôsledky. Vzhľadom na zistenia správcu dane nebolo potvrdené vykonanie prepravy do
zahraničia, doklady predložené žalobcom za účelom preukázania splnenia podmienok oslobodenia od
danepodľa§43zákonaoDPHniejemožnépovažovaťzavierohodné,ktoréreálnepreukazujúprepravu
tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Svedkovia svojimi výpoveďami neposkytli žiadne nové,

podstatné skutočnosti ani ku svojím tvrdeniam nepredložili žiadne nové relevantné informácie. Zvlášť
informácie a skutočnosti, ktoré by vyvrátili zistenia správcu dane.

4. V prípade dodávok spoločnosti NAVARA FÉNYE KFT., správca dane na základe zistení dospel
k záveru že nebolo možné zistiť, či skutočne došlo k preprave tovaru do iného členského štátu pre

uvedeného odberateľa. Nebolo možné zistiť adresu, na ktorú mal byť tovar doručený, ani skutočnosť, či
predmetný tovar bol spoločnosťou prijatý. Žalobca ako dodávateľ tovaru do iného členského štátu EÚ
nepreukázal, že tovar v Maďarskej republike prevzal nadobúdateľ. Spoločnosť NAVARA FÉNYE KFT.
nepriznáva daň z nadobudnutia tovaru v Maďarskej republike, pričom neexistuje žiadny dôkaz o tom,
že tovar nadobudla spoločnosť NAVARA FÉNYE KFT. tak, ako je uvedené v dokladoch predložených

kontrolovaným daňovým subjektom. Zo zistení zahraničného správcu dane na základe dostupných
informácií spoločnosť MAJA- TRANS BT. poskytla prepravné služby pre spoločnosť NAVARA v období
3Q, tovar bol prepravený z Budapešti do Dunakeszi a následne do Dunaújvárosu, informácie o tom, ako
bolprepravenýzoSlovenskadoBudapešti,zahraničnádaňovásprávanemá,pretožetonebolouvedené
na dodacích listoch predložených prepravcom. Na základe uvedeného predložené medzinárodné

nákladné listy CMR nepreukazujú deklarované skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru a zakladajú
správcovi dane oprávnenú pochybnosť o dôveryhodnosti dokladov, ktoré mal žalobca k dispozícii za
účelom preukázania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. V nadväznosti
na výpovede svedkov správca dane uviedol, že pri uskutočnení obchodných transakcií nespochybňuje
existenciu tovaru. Uviedol, že svedkovia vykonávali len niektoré činnosti podľa ich pracovného

zaradenia, teda sa vedeli vyjadriť len k určitým skutočnostiam a nemali vedomosti o celkovom priebehu
kontrolovaných obchodov. Tieto výpovede hoci sú zhodné ako celok, nie sú, podľa názoru správcu
dane, spôsobilé preukázať že kontrolovaný daňový subjekt konal v dobrej viere. Správca dane má na
základe uvedeného preukázané, že daňový subjekt v dobrej viere nekonal a svojím konaním, respektíve
nekonaním o svojom zapojení do podvodu minimálne mohol vedieť a mal vedieť, ak nie dokonca vedel.

Svedkovia svojimi výpoveďami neposkytli žiadne nové podstatné skutočnosti ani ku svojím tvrdeniam
nepredložili žiadne nové relevantné informácie. Návrh žalobcu na vykonanie výsluchu ďalších troch
svedkov obchodného riaditeľa A. B., bývalého generálneho riaditeľa C. D. E. a pani F. vyhodnotil správca
dane ako účelové, pretože žalobca mal o nich vedomosť už počas daňovej kontroly.

5. Správca dane sa ďalej vo svojom rozhodnutí (podľa žalovaného v reakcii na vyjadrenie žalobcu
zo dňa 26.04.2018) zaoberal jednotlivými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ (Optigen Ltd. C-354/03,
Fulcrum Electronics Ltd. C-355/03, Bond House System Ltd. C-484/03, Kittel a Recolta Recycling
C-439/04,C-440/04,Teleosplc.C-409/04,MahagébenKft.,aPéterDávidC-80/11aC-142/11),zktorých
vyplýva že daňový subjekt musí jednať v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho nároku, t. j.

práva na odpočítanie DPH. Pre daňové subjekty to znamená venovať zvýšenú pozornosť interným
kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného jednania obchodných partnerov
nevznikli pochybnosti o tom, že o podvode vedeli, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli.
Správca dane konštatoval, že sám daňový subjekt musí preukázať, že vynaložil a prijal všetky rozumnéopatrenia a starostlivosť vyplývajúce z rizika podnikateľských zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho
hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči zdaniteľných obchodov zneužívajúcom
právo poskytované zásadou neutrality DPH. Vo všeobecnosti správca dane skonštatoval, že vzhľadom

na jeho zistenia počas kontroly dane z pridanej hodnoty za mesiac január 2013 až december
2013 neobstojí jednoduché spoliehanie sa daňového subjektu na zásadu neutrality dane z pridanej
hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných
postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných obchodov
predchádzajúci alebo nasledujúci po kontrolovanom zdaniteľnom obchode. Na podporu poukázal na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009.

6. Správca dane sa vo svojom rozhodnutí taktiež zaoberal s námietkami žalobcu uvedenými vo
vyjadreníkprotokolu,atonamietanýmporušenímzásadvdaňovomkonaní,porušenímústavnéhopráva
daňového subjektu na spravodlivý proces, ako aj nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu bez
príslušných dôkazov, respektíve nevyhodnotením všetkých dôkazov, ktoré má správca dane v spisovom

materiáli.

7. Žalovaný podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím
žalovaného č. 101480526/2019 zo dňa 17.06.2019 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdené.
(ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“). Žalovaný sa v

odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k odberateľovi žalobcu, spoločnosti HOLUBKA CONSULTING KFT.,
stotožnil s názorom správcu dane, že z preverovania vyplýva, že nebolo možné zistiť, či skutočne došlo
k preprave tovaru do iného členského štátu pre odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. Nebolo
možné zistiť skutočnosť, či predmetný tovar bol spoločnosťou prijatý, pretože na adrese X-XX G. E., B.
sa nachádza sklad, ktorý si prenajala spoločnosť BHB 76 CENTRUM KFT., pričom neexistuje žiadny

dôkaz o tom, že tovar nadobudla spoločnosť HOLUBKA, tak ako je uvedené v dokladoch predložených
žalobcom. Nebolo preukázané dodanie tovaru v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. V uvedenom prípade
nebol odberateľ zastihnuteľný v mieste sídla, s daňovým úradom nekomunikuje, daňové priznania
nepodal, v sídle sa nezdržiava. Jedná sa o zmiznutého obchodníka. Na dodávky pre uvedeného
odberateľa nemôže byť slovenskému platiteľovi poskytnuté oslobodenie od dane. Správca dane podľa

názoru žalovaného správne poukázal na rozsudok ESD vo veci C-73/06, podľa ktorého, ak vyplynie zo
žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce, že adresa uvedená v osvedčení
o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená
považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité dôsledky. Poukázal na závery plynúce z rozsudku
SD EÚ vo veci C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International, týkajúce sa splnenia podmienok pre

priznanie oslobodenia od dane, pričom námietky žalobcu vo vzťahu k preukázaniu, či daňový subjekt
mal, mohol alebo vedel o účasti na daňovom podvode iného subjektu nepovažoval za dôvodné, pretože
ako to vyplýva z rozhodnutia správcu dane, tento neopieral svoj záver o vedomosti daňového subjektu
nadaňovompodvode,alenanepreukázanísplneniapodmienokoslobodeniaoddanepodľa§43zákona
o DPH. Žalovaný sa stotožnil aj s vyhodnotením svedeckých výpovedí správcom dane, keď títo svojimi

výpoveďami neposkytli žiadne nové podstatné skutočnosti, ani ku svojím tvrdeniam nepredložili žiadne
nové relevantné informácie.

8. Vo vzťahu k spoločnosti NAVARA FÉNYE KFT. sa žalovaný taktiež stotožnil so záverom správcu dane,
že daňový subjekt ako dodávateľ tovaru do iného členského štátu nepreukázal, že tovar v Maďarskej

republike prevzal nadobúdateľ spoločnosť NAVARA FÉNYE KFT. Táto spoločnosť podľa zistení v
rámci MVI nepriznáva daň z nadobudnutia tovaru v Maďarskej republike, pričom neexistuje žiadny
dôkaz o tom, že tento tovar nadobudla tak, ako je uvedené z dokladov predložených kontrolovaným
daňovým subjektom. Žalovaný poukazom na zistené skutočnosti ohľadom prepravy tovaru z územia
Slovenska na územie Maďarska skonštatoval, že táto sa spoločnosťami uvedenými v predložených

CMR dokladoch nepreukázala. (MAJA – TRANSS BT., GYUCSA KFT., a TRANS- HEGE KFT.) hoci
boli pre vozidlo ev. č. H. XXX prepravnej spoločnosti TRANS- HEGE dňa 06.08.2013 vygenerované
mýtne transakcie, táto skutočnosť nepreukazuje, či preprava bola vykonaná na účet predávajúceho
a nadobúdateľa tovaru, pretože nadobúdateľ nepriznal intrakomunitárne dodanie tovaru. Žalovaný
sa tak stotožnil so záverom správcu dane, že nie je možné považovať doklady, ktoré žalobca za

účelom preukázania splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH predložil za
vierohodné, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre NAVARA
FÉNYE KFT. Poukazovanie žalobcu v odvolaní na judikatúru súdneho dvora a jej aplikáciu týkajúcu
sa účasti na daňovom podvode nie je podľa žalovaného dôvodná, pretože zo záverov správcu danevyplýva, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1
a 5 zákona o DPH, pretože reálne nepreukázal prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu
pre zahraničného odberateľa.

9. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal odvolacími námietkami vo vzťahu k porušeniu
zásad v daňovom konaní, porušenie ústavného práva žalobcu na spravodlivý proces a porušenia
zásad správy daní, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. V postupe správcu dane nezistil žiadne porušenia
právnych predpisov. V súvislosti s namietaným nedostatočným preverením skutkového stavu správcom

dane a nevypočutím navrhnutých svedkov, žalovaný skonštatoval, že správca dane postupoval v súlade
sdaňovýmporiadkomaoboznámilžalobcuskontrolnýmizisteniamiužpočasdaňovejkontroly,následne
bol žalobcovi doručený protokol spolu s výzvou, aby sa k zisteniam vyjadril. Už v samotnej výzve
bol žalobca vyzvaný na označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť
v priebehu daňovej kontroly. Žalobca navrhol v súvislosti s vyrubovacím konaním za rok 2013 ako aj rok
2012 vypočuť 14 osôb, medzi ktorými sa kľúčoví svedkovia (p. E., p. B. a p. F.) nenachádzali. Žalovaný

sa stotožnil s vyhodnotením správcu dane ohľadom dodatočného návrhu žalobcu na vypočutie týchto
svedkov ako s účelovým, nemajúcim oporu v § 46 ods. 8 daňového poriadku. Žalovaný mal za to, že
žalobcovi neboli postupom správcu dane upreté jeho práva, vyplývajúce z daňového poriadku. Poukázal
na znenie § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, v zmysle ktorého má daňový subjekt právo predkladať
v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi

dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do jej ukončenia. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkami
vzťahujúcimi sa k zovšeobecňovaniu záverov správcu dane o nepreukázaní prepravy mimo územia SR
ako i k označovaniu žalobcu za účastníka podvodného konania a v tom kontexte nesprávne aplikovanej
ustálenej judikatúry SD EÚ ohľadne posudzovania účasti daňového subjektu na podvodnom konaní, čím
došlo podľa žalobcu k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nedostatočne zistenému skutkovému stavu.

Žalovaný skonštatoval, že námietky daňového subjektu sú všeobecného charakteru a týkajú sa postupu
správcu dane v rámci celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania všetkých zdaňovacích období.
Konkrétne námietky uvádza v častiach k zisteniam a postupu správcu dane k jednotlivým odberateľom.
Žalovanýskonštatoval,žetaktiežajSúdnydvorvosvojejjudikatúrepripúšťa,ženiejevrozporesprávom
únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne

požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
(Teleos C-409/04)

II.

Argumenty žalobcu

10. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktoré navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namieta, že došlo k hrubému
porušeniu práva na spravodlivý proces garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, zásady voľného

hodnotenia dôkazov, pretože žalovaný aj správca dane nehodnotili všetky dôkazy ani jednotlivo ani
v ich vzájomnej súvislosti, dôkazy svedčiace v prospech žalobcu len konštatujú alebo opisujú, avšak
absentuje náležité vyhodnotenia týchto dôkazov, rovnako náležite neodôvodnili, prečo navrhované
dôkazy nevykonajú, a to vôbec, alebo ich odôvodnenie nemá v zákone oporu, z dôkazov sa účelovo
vyberajú iba tie časti, ktoré žalovanému a správcovi dane vyhovujú. Žalobca namieta aj arbitrárnosť a

nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný a správca
dane nedostatočne, neúplne a nesprávne zistili skutkový stav. Následne správca dane aj žalovaný
nesprávne právne posúdili obchodné transakcie medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi, teda,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že tovar bol dodaný práve
odberateľom uvedeným na faktúre do iného členského štátu. Ako dôkazy, že žalobca vedel alebo

mohol vedieť o nezákonnosti u odberateľov sú uvádzané skutočnosti, ktoré nastali po realizácii dodávok
tovaru, a tiež tie, v zmysle judikatúry SD EÚ nemôžu byť objektívnymi dôkazmi o možnej vedomosti
žalobcu o daňovom podvode alebo skutočností, o ktorých žalobca objektívne nemohol mať vôbec žiadnu
vedomosť. Žalobca má za to, že postupom žalovaného a správcu dane došlo k porušeniu § 24 ods.
2 daňového poriadku, pretože daňové orgány nerešpektovali povinnosť dbať na to, aby skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie.
11. Žalobca vytýka nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a to z dôvodu nesprávneho
určenia okamihu pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly správcom dane. Žalobca má za to,
že dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila pominuli dňa 24.10.2017, a nie ako správca daneurčil, po obdŕžaní odpovede na žiadosť 35717/15/MAZ dňa 17.11.2017. Moment ukončenia prerušenia
daňovej kontroly nemôže byť, podľa názoru žalobcu, závislý od komunikácie medzi Finančným
riaditeľstvom Slovenskej republiky a správcom dane ani od ich úkonov v súvislosti s touto odpoveďou

vykonávaných slovenskými daňovými orgánmi, ale moment pokračovania je vymedzený zákonom, a to
okamihom pominutia prekážok a nie dátumom, ktorý eventuálne správca dane do oznámenia uvedie.
12. Žalobca vo vzťahu k nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi
HOLUBKA CONSULTING KFT. Tvrdí, že podmienky na oslobodenie dodania tovaru do iného členského
štátu upravené § 43 ods. 1 zákona o DPH splnil, tovar dodal osobe identifikovanej v inom členskom

štáte a tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu. Zároveň predložil všetky v
danom čase platným zákonom o DPH vyžadované doklady. Žalobca sa v danej veci dovoláva aplikácie
relevantnej judikatúry súdneho dvora Európskej únie, najmä poukázal na rozhodnutia súdneho dvora
EÚ C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International, C-273/11 Mecsek-Gabona KFT. Uvádza, že z
rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto nespochybňujú nadobudnutie práva nakladať s tovarom
ako vlastník odberateľom HOLUBKA CONSULTING KFT. na území Slovenska. V súlade s kúpnou

zmluvou si prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ na svoj účet, pričom bolo určené presné miesto
dodania tovaru v Maďarsku, čo korešponduje aj s údajmi uvedenými na CMR. Vypočutí svedkovia
potvrdili, že obchodné transakcie prebiehali štandardným spôsobom v súlade so smernicou žalobcu.
Taktiež z odpovede maďarskej daňovej správy jednoznačne vyplýva, že tovar bol prepravený do skladu
na adresu uvedenú v príslušných CMR a o preprave tovaru zo SR do MR nemá maďarská daňová

správa pochybnosti. Žalobca je toho názoru, že v zmysle záväzného výkladu SD EÚ nie sú splnené
podmienky na uloženie povinnosti zaplatiť DPH z uvedeného dodania žalobcovi. Namietal, že napriek
jeho návrhu, aby boli preverené uskutočnenia týchto prepráv v mýtnom systéme ako aj prepravcov,
s týmto návrhom na vykonanie dôkazov sa správca dane ani žalovaný nevysporiadali vôbec, napriek
tomu spochybňujú samotnú prepravu tovaru do zahraničia, a preto odmietajú priznať oslobodenie

dodávok pre tohto odberateľa. Pripustil, že zo zistení maďarských daňových orgánov vyplýva ich
podozrenie, že v Maďarskej republike bol vytvorený umelý fakturačný reťazec za účelom krátenia DPH
na území Maďarskej republiky, avšak namieta, že uvedené zistenie v žiadnom prípade neoprávňuje z
mysle uvádzanej judikatúry SD EÚ požadovať po žalobcovi a posteriori zaplatenie DPH v Slovenskej
republike. Taktiež konštatuje, že v spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že žalobca sa vedome

a úmyselne zúčastnil na pravdepodobnom podvode. Tu žalobca poukazuje na to, že tento reťazec bol
spochybnený iba na základe nemožnosti overenia si skutočností z dôvodu nekontaktnosti maďarských
spoločností v čase preverovania a zistených personálnych prepojení medzi osobami zastupujúcimi
spoločnosť HOLUBKA a spoločnosť, do ktorej skladu tovar smeroval. Vzhľadom na uvedené žalobca
namieta,žežalovanýajsprávcadanenesprávneprávneposúdilizistenýskutkovýstav,pričomignorovali

relevantnú judikatúru SD EÚ. Napriek námietkam žalobcu počas vyrubovacieho konania aj v odvolaní
výslovne v rozpore s predmetnou judikatúrou žalovaný aj správca dane konštatoval, že podmienkou
oslobodeniajeajto,abyboltovarzdanenýtitulomnadobudnutiavinomčlenskomštáterovnakovýslovne
v rozpore s predmetnou judikatúrou, je aj požiadavka daňových orgánov, že k preukázaniu dodania
tovaru s oslobodením je nevyhnutné, aby zahraničný odberateľ jednoznačne a vierohodným spôsobom

potvrdil a preukázal, že tovar skutočne prevzal na území iného členského štátu a použil ho na účely
ďalšej podnikateľskej činnosti. Táto požiadavka právne záväzný výklad SD EÚ doslova spochybňuje a
obchádza. S prihliadnutím na skutkové okolnosti považuje žalobca v tomto prípade za zásadné, že tovar
bol do iného členského štátu prepravený, a teda má byť zdanený v tomto druhom členskom štáte, čo
žalovaný ignoruje. Podmienky, aby aj napriek tomu, že tovar fyzicky opustil Slovenskú republiku, bol

zdanený aj v SR v zmysle judikatúry SD EÚ, nie sú dané.
13.Žalobcanamieta,žeodôvodnenierozhodnutiažalovaného,nepriznaťprávonaoslobodenieoddane,
rozhodnutím ESD C-73/06 je arbitrárne a že predmetné rozhodnutie s prejednávanou vecou vôbec
nesúvisí. Daňové orgány vôbec neodôvodnili relevanciu tohto rozhodnutia pri jeho aplikácii na žalobcu.
Žalovaný v tejto súvislosti len konštatuje, že relevancia je daná tým, že adresa uvedená v osvedčení

o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti. Úplne absentuje odôvodnenie
rozhodnutia, ako uvedené súvisí so zisteným skutkovým stavom a čo teda z uvedeného právneho
posúdeniaESDvyplývaprežalobcovprípad.Žalobcaďalejpoukazujenato,žežalovanýajsprávcadane
pričítajú na ťarchu žalobcu to, že údajne nekonal s náležitou starostlivosťou pri overovaní si odberateľa,
s čím žalobca nesúhlasí, pretože tento odberateľ bol overený a obchod schvaľovaný ako v prípade iných

odberateľov, s ktorými prebiehajú obchody a ktorých dodania boli potvrdené a ani sa nevymykal ani
nevykazoval žiadne prvky, ktoré by mali viesť žalobcu k overovaniu nad bežný štandard. Neboli teda
dané žiadne indície uvádzané SD EÚ, ktoré majú obozretný subjekt viesť k ďalším overovaniam nad
rámec bežnej praxe.14. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že ak z ním predložených dôkazov, tak aj z dôkazov
vykonaných správcom dane jednoznačne vyplýva, že tovar spoločnosti HOLUBKA CONSULTING KFT.
dodaný bol (došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa, a to momentom

naloženia tovaru na vozidlá prepravcu v sklade žalobcu) a tovar bol tiež prepravený na územie iného
členského štátu práve tomuto odberateľovi na jeho účet.
15. Žalobca vo vzťahu k nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi
NAVARA FÉNYE KFT. Tvrdí, že podmienky na oslobodenie dodania tovaru do iného členského
štátu upravené § 43 ods. 1 zákona o DPH splnil. Obdobne sa dovoláva aplikácie relevantnej

judikatúry súdneho dvora Európskej únie, najmä poukázal na rozhodnutia súdneho dvora EÚ C-409/04
Teleos, C-184/05 Twoh International, C-273/11 Mecsek-Gabona KFT. Žalobca tvrdí, že predložil všetky
v obchodnom styku bežné a zákonom požadované doklady preukazujúce dodanie tovaru odberateľovi.
Zároveň svedkovia potvrdili, že pri obchode s týmto odberateľom postupovali v rámci prijatých
štandardov. Namieta, že v zmysle záväzného výkladu SD EÚ nie sú splnené podmienky na uloženie
povinnosti zaplatiť DPH z uvedeného dodania tovaru žalobcovi. Taktiež namieta, že napriek jeho

návrhu, aby boli preverené uskutočnenia týchto prepráv v mýtnom systéme, ktoré môžu preukázať
tiež prítomnosť predmetných vozidiel a ich prepravnú trasu zo SR do MR a u prepravcov, ktorí
preverení neboli, sa s týmto návrhom na vykonanie dôkazov správca dane ani žalovaný nevysporiadali
vôbec, napriek tomu spochybňujú samotnú prepravu tovaru do zahraničia, a preto odmietajú priznať
oslobodenie od dodávok pre tohto odberateľa od DPH. Vytýkal, že správca dane preveroval v období

august 2013 prostredníctvom MVI len jedného prepravcu TRANS-HEGE KFT., pričom tento bol
preverený len v mýtnom systéme, pričom preprava v ňom bola zaznamenaná na trase do Maďarska bez
prerušenia. Žalovaný námietku žalobcu o nezákonnosti jeho postup vyhodnotil ako všeobecnú, pritom
ani žalovaný neuvádza, na základe akých zistených skutočností prepravu v zmysle judikatúry SD EÚ
spochybňuje. Jeho rozhodnutie považuje v tejto časti za nepreskúmateľné. Nekontaktnosť prepravcu

GYUCSA KFT. nepovažuje žalobca za dôkaz o tom, že sa preprava neuskutočnila. Taktiež ďalší
prepravca MAJA-TRANS Bt. neposkytla maďarskej daňovej správe kompletné doklady a informácie.
Podľa názoru žalobcu bol opodstatnený návrh na preverenie prepravy aj v mýtnom systéme, nakoľko
práve týmto preverovaním v nadväznosti na čas výstupu vozidla z areálu je možné zároveň preukázať
trasu vozidla a čas príchodu na hranice, čo sú zásadné údaje pre zistenie, či preprava plynule

pokračovala do MR, a teda tovar naložený na vozidlá fyzicky opustil územie. Skutkový stav tak
nepovažujezadostatočnezistený.Nemožnopretokonštatovať,žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno,
ak došlo k odmietnutiu vykonania dôkazov, ktoré môžu vyvrátiť skutočnosti kladené mu na ťarchu, a to
bez akéhokoľvek odôvodnenia. Skutočnosť, že v CMR dokladoch nie je presná adresa vykládky tovaru
a táto nepresnosť nespôsobuje, podľa žalobcu, neplatnosť CMR. V prípade oslobodenia od dane nie je

dôkazným bremenom daňového subjektu preukazovať, na ktorom konkrétnom mieste - adrese v štáte
určenia bol tovar prevzatý. Pripustil, že v prípade, ak daňové orgány nemajú istotu, že daný tovar dodaný
odberateľovi v inom členskom štáte skutočne opustil územie SR, môžu v zmysle uvádzanej judikatúry
SD EÚ uložiť povinnosť daň zaplatiť žalobcovi, ak sa preukáže, že nevynaložil dostatočnú opatrnosť pri
obchodovaní s týmto odberateľom.

16. Žalobca tvrdí, že dodržal náležitú starostlivosť, táto bola v súlade s obchodnou praxou, ktorá je platná
v danom odvetví a ktorá na základe dlhoročných skúseností bola premietnutá aj do interných smerníc a
postupov a kontrolných mechanizmov spoločnosti, ktoré odzrkadľujú objektívne možnosti dané právnym
poriadkom. V odôvodnení rozhodnutia absentuje akýkoľvek poukaz na to, v čom konkrétne vidia daňové

orgánypostupvrozporesbežnouobchodnoupraxouabežnýmištandardami.Vnadväznostinauvedené
preto nie je možné, v zmysle judikatúry SD EÚ žalobcovi a posteriori uložiť povinnosť zaplatiť DPH
dodávok tovaru pre odberateľa NAVARA FENYE KFT. v prípade, ak daňové orgány nemajú istotu,
že tovar mu dodaný fyzicky opustil územie SR. V danej veci sa jednalo o bežný obchod a ničím sa
nevymykal ani nevykazoval žiadne prvky, ktoré by mali viesť žalobcu k overovaniu odberateľa nad

rámec bežnej práce.

III.
Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

17. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.11.2019 uviedol, že námietky uvedené
v tejto žalobe považuje za nedôvodné, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcudanesúzákonnéaprijatézáveryvychádzajúzdostatočnezistenéhoskutkovéhostavuveciasúvsúlade
s platnými právnymi predpismi, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18. K námietke žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a to z dôvodu nesprávneho
určenia okamihu pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly správcom dane, žalovaný uviedol,
že pokiaľ žalobca považuje dátum prijatia odpovede na Finančné riaditeľstvo SR, odd. CLO za
rozhodujúci pre počítanie lehoty doby prerušenia daňovej kontroly, respektíve lehoty výkonu daňovej
kontroly, tak žalovaný nepovažuje tento dátum za relevantný. Za relevantný dátum je možné, podľa

názoru žalovaného, považovať len ten dátum, kedy správca dane prijme odpoveď, nie kedy bola
doručená oddeleniu CLO, ktoré je potrebné chápať len ako koordinátora medzinárodnej administratívnej
spolupráce, t. j. kontaktný úrad zriadený zmysle článku 4 Nariadenia rady EÚ 904/20/EÚ zo 07.10.2010
o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom oblasti dane z pridanej hodnoty a jeho úkony sa
teda nemôžu považovať za úkony správcu dane zmysle daňového poriadku. S odkazom na § 4 ods.
1 daňového poriadku žalovaný konštatuje, že správcom dane je okrem colného úradu a obce, daňový

úrad, preto nepovažuje námietku žalobcu za dôvodnú. Lehota na vykonanie daňovej kontroly správcom
dane bola dodržaná.

19. K argumentácii žalobcu ohľadne odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. uviedol, že žalobca
uvádza skutkové zistenia správcu dane, na základe ktorých prijal záver len veľmi zjednodušene,

pričom správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a vyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov, na
základe ktorých prijal záver, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že pri
cezhraničných dodaniach tovaru platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v
krajine nadobudnutia, čím sa zabezpečí neutralita dane. Tento základný princíp vyplýva zo Smernice
rady 2006/112/ES. V danom prípade žalovaný uvádza, že preprava tovaru bola zabezpečovaná

dopravcom a v takomto prípade musí mať žalobca buď kópiu dokladu o preprave, v ktorom je potvrdené
prevzatie tovaru odberateľom v inom členskom štáte (CMR) alebo mať iný doklad preukazujúci prevzatie
tovaru v inom členskom štáte. Žalobca predložil správcovi dane okrem iných dokladov ako doklad
preukazujúci prevzatie tovaru v inom členskom štáte prepravný list CMR a zároveň aj doklad -
potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom a dodacie listy. K prepravnému dokladu CMR žalobca v odvolaní

uvádza, že tieto primárne slúžili na preukázanie prevzatia tovaru prepravcami, ktorí mali zmluvný vzťah
s odberateľom. Žalovaný aj na základe tohto tvrdenia konštatuje, že žalobca mal mať iný doklad
preukazujúci prevzatie tovaru v inom členskom štáte, na ktorom je potvrdené, že tovar bol prevzatý v
inom členskom štáte. Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom takýmto dokladom nie je, pretože jednak je
vystavený zamestnancom žalobcu v mieste nakládky, t. j. v SR a z obsahu je zrejmé, že ide o tovar, ktorý

prevzal prepravca, t. j. opätovne slúži na preukázanie prevzatia tovaru prepravcami zo skladu žalobcu,
nie ako doklad, ktorý by preukazoval nadobudnutie tovaru odberateľom v inom členskom štáte. Podľa
názoru žalovaného práve skutočnosť, že prepravu tovaru si zabezpečoval sám odberateľ zo skladu
žalobcu, musí viesť k zvýšenej obozretnosti žalobcu, pretože zodpovednosť za dodanie tovaru ako aj
fyzickú prepravu do iného členského štátu, je na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje oslobodenie od

dane. Splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu ustanovených § 43 zákona o DPH nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným
obsahom, ale musia pravdivo odrážať skutočnosť, keďže ide o hmotnoprávne podmienky. Vzhľadom na
to, že na základe zistení správcu dane nebolo potvrdené vykonanie prepravy do zahraničia, nie je možné
považovať doklady, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania splnenia podmienok oslobodenia od

dane podľa § 43 za vierohodné, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského
štátu. Žalovaný vo vzťahu k preukázaniu, či žalobca mal, mohol alebo vedel o účasti na daňovom
podvode iného subjektu, zotrval na svojom vyjadrení, že zo záveru správcu dane takáto skutočnosť
nevyplýva, že by správca dane opieral svoj záver o vedomosti žalobcu na daňovom podvode, ale na
nepreukázaní splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH.

20. K argumentácii žalobcu ohľadne odberateľa NAVARA FÉNYE KFT. žalovaný uviedol obdobné
dôvody ako pri odberateľovi HOLUBKA CONSULTING KFT., taktiež zo skutkových zistení vyplýva
že predložené medzinárodné nákladné listy CMR nepreukazujú deklarované skutočnosti týkajúce sa
prepravy tovaru a zakladajú správcovi dane oprávnenú pochybnosť o dôveryhodnosti dokladov, ktoré

mal žalobca k dispozícii za účelom preukázania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného
členského štátu. Žalovaný nespochybňuje, že vypočutí svedkovia pri uvedených úkonoch dodržiavali
interné procesy a postupy v rámci spoločnosti, avšak tieto výpovede nepotvrdzujú splnenie podmienok
preukázania uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu odberateľovi NAVARA FÉNYE KFT.21. Vo vzťahu k ostatným žalobným námietkam žalovaný zotrval na svojom názore prezentovanom v
odôvodnenírozhodnutiaamalzato,žeprávonaspravodlivýprocesneboložalobcoviupreté.Napadnuté

rozhodnutie považuje za zákonné, ktoré netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

22. Žalobca v replike zo dňa 10.12.2019 uviedol, že žalovaný vo vyjadrení len opakuje svoju
argumentáciu uvedenú vo svojom rozhodnutí, táto argumentácia však nevyvracia žalobné dôvody a
dôkazy, o ktoré žalobca opiera svoju žalobu. Žalobca zotrval na svojej argumentácii.

23. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

24. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z.z.“)
a svoju činnosť začal od 1. júna 2023.
25. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023

z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.
26. Podľa ust. § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v

znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
27. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal

na pojednávaní konanom dňa 28.01.2025 (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti
žaloby.
28. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby.
Poukázala na posun v judikatúre kasačného súdu ako aj súdneho dvora v otázke potreby rozlišovať
medzi splnením hmotnoprávnych podmienok a nepriznaním práva v prípade podvodu. Napriek

konštatovaniu žalovaného, že v danej veci nejde o podvod, ale o nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok, dala do pozornosti rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 1Sžfk/39/2021, ktoré sa zaoberalo
otázkou, aké doklady je potrebné predložiť a kedy ich možno spochybniť. Považuje za rozporné
s princípom právnej istoty, aby boli vyžadované na predloženie ďalšie podklady, navyše ich nie je možné
spochybňovať, ale tieto je nutné vyvrátiť. Následne predniesla argumentáciu vo vzťahu k jednotlivým

odberateľom žalobcu. Zotrvala na stanovisku, že hmotnoprávne podmienky žalobca splnil, a preto
považuje rozhodnutie správcu dane a následne aj žalovaného za nezákonné.
29. Podľa ust. § 1 ods. 1 daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti
daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
30. Podľa ust. § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
31. Podľa ust. § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
32. Podľa ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

33. Podľa ust. § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní
sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickúrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
34. Podľa ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.
35. Podľa ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
36. Podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) a f) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, vyjadrovať sa

v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v
protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
37. Podľa § 46 ods. 1 prvá veta daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.
38. Podľa ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo

úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
39. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia

protokolu podľa odseku 8,
40. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť,
ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
41. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného

podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.
42. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

43. Podľa ust. § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.
44. Podľa ust. § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
45. Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z., o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákona o DPH),
oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou

identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
46. Podľa ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým

podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná

dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,

5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

V.
Právne posúdenie správnym súdom

47. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania v danej veci bola skutočnosť, či na strane žalobcu došlo
k splneniu hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane pri dodávke tovaru do iného členského
štátu (Maďarsko) pre odberateľov žalobcu HOLUBKA CONSULTING KFT. a NAVARA FÉNYE KFT.

48. Dodanie tovaru do iného členského štátu podľa zákona o DPH (ktorý je výsledkom implementácie
spoločnej úpravy systému DPH stanovenej predovšetkým v Smernici Rady 2006/112/ES o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty) je oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte
nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná na daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie

dodávky v rámci Európskeho spoločenstva zodpovedajúce nadobudnutiu v rámci spoločenstva
umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality,
ktorájesúčasťouspoločnéhosystémuDPH.Úmyslomúpravyzdaňovaniaintrakomunitárnychobchodov
je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia
(spotreby).

49. Hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu aj spôsob
preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravuje § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona
o DPH. Musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského
štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet

nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom
členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a nadobúdateľ, na ktorého
prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné
číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. Ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH
vymenúva jednotlivé doklady potrebné na preukázanie splnenie podmienky oslobodenia od platenia

DPH v závislosti od toho, či bolo dodanie tovaru vykonané alebo zabezpečené dodávateľom alebo
odberateľom. Pokiaľ si žalobca uplatnil oslobodenie od dane, bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie
podmienok stanovených v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Pokiaľ daňový subjekt svoje dôkazné bremeno
uniesol, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí správca dane
vyvrátiť žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od

dane alebo (vo svetle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie) musí správca dane preukázať, že
posudzovaná obchodná transakcia bola súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca
vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva (C-409/04 Teleos plc.) (bližšie pozri rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 5Sfk/37/2022 z 27. 03. 2024)

50. Zo záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 (Teleos) vyplýva, že nadobudnutie
tovaru v rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak prechodom práva
nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním alebo prepravou takejto
veci nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do členského
štátu iného ako ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný alebo transportovaný. Aby mohol byť zdaniteľný

obchod spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodený od daňovej
povinnosti, musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.

51.VprípadespoločnostiHOLUBKACONSULTINGKFT.predložilžalobcasprávcovidaneodberateľské
faktúry vystavené v období august 2013, prepravné doklady (CMR), kúpne zmluvy, dodacie listy,

objednávky, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou, inšpekčné certifikáty,
výpisy z bankových účtov a podrobný výpis pohybu vozidiel z vážneho systému žalobcu, ktorý obsahuje
EČV motorového vozidla, dátum a čas vstupu a výstupu auta, váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom
liste. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že v mesiaci august 2013 žalobca deklaroval dodávky tovaru – hutnýmateriál uvedenému odberateľovi 6 krát, pričom podľa predložených CMR bolo miesto vykladania tovaru
v jednom prípade na adrese B., G. XX a vo zvyšných piatich na adrese F., E., avšak v jednom prípade len
F., bez uvedenia adresy. Z vykonaného preverovania správcovi dane vyplynulo, že nebolo možné zistiť,

či skutočne došlo k preprave tovaru do iného členského štátu pre deklarovaného odberateľa, nebolo
možné zistiť, či bol tovar spoločnosťou prijatý. Skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že tovar v Maďarsku
prevzal deklarovaný nadobúdateľ vyvodil zo zistení, že na adrese X-XX G. E., B. sa nachádza sklad,
ktorý si prenajala spoločnosť BHB 76 CENTRUM KFT., t. j. spoločnosť, ktorá bola podľa zistení plynúcich
z MVI účastná na fakturačnom reťazci. Tento umelý fakturačný reťazec bol zistený medzi spoločnosťami

HOLUBKA CONSULTING KFT., MARBORIN-TRADE KFT, VAS JOB TRADE a BHB 76 CENTRUM KFT.
Taktiež spoločnosť HOLUBKA nepriznala daň z nadobudnutia tovaru v Maďarsku, pričom podľa správcu
dane neexistuje žiadny dôkaz o tom, že tovar nadobudla spoločnosť HOLUBKA CONSULTING KFT. tak,
ako je uvedené v dokladoch predložených žalobcom.

52. Správcom dane a následne žalovaným uvádzané skutkové zistenia bez toho, aby boli tieto správcom

dane, resp. žalovaným v úplnosti riadne vyhodnotené, podľa názoru správneho súdu nepostačujú na
prijatie záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcom deklarovanému odberateľovi. Správca dane
nevyhodnotil zistené skutočnosti, plynúce zo žalobcom predložených dokladov (odberateľské faktúry
vystavené v období august 2013, prepravné doklady (CMR), kúpne zmluvy, dodacie listy, objednávky,
potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou, inšpekčné certifikáty, výpisy

z bankových účtov a podrobný výpis pohybu vozidiel z vážneho systému žalobcu, ktorý obsahuje EČV
motorovéhovozidla,dátumačasvstupuavýstupuauta,váženúhmotnosťahmotnosťnadodacomliste),
miestneho zisťovania správcom dane, výsledkov MVI, alebo zistených vlastným šetrením zahraničnej
daňovej správy jednotlivo ako i v ich vzájomných súvislostiach, s prihliadnutím na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z § 3 ods. 3 zákona o správe daní.

53. Pri hodnotení dôkazov správca dane opomenul skutkové zistenia maďarských daňových orgánov
získanévrámciMVI,žekonečnémiestovykládkytovaruboloCENTRALSTEELLOGISTICKFT.,adresa
sídla XXXX B., G. X-XX sklad, ktorý si od spoločnosti CENTRAL STEEL LOGISTIC KFT., prenajala
spoločnosť BHB 76 CENTRUM KFT. Správca dane sa pri hodnotení skutkových zistení v odôvodnení

rozhodnutia vôbec nezaoberal zistením Maďarskej daňovej správy o tom, že tovar bol vyložený v sklade
6-16 Csöhegesztö Street, Budapešť (t. j. na adrese uvedenej v prepravných dokladoch podľa dohody
obchodných strán), čo nekorešponduje s jeho záverom, že nebolo možné zistiť, či skutočne došlo
k preprave tovaru do iného členského štátu pre odberateľa HOLUBKA CONSULTING KFT. a či bol
spoločnosťou prijatý. Zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že tovar mal byť prepravený na

územie Maďarska odberateľom - spoločnosťou HOLUBKA CONSULTING KFT., tovar bol naložený
v sklade žalobcu (výdajný sklad E. XX, I. X, H..) a odberateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako
vlastník na území Slovenska. Podľa zistení Maďarského správcu dane bol tovar vyložený v sklade X-
XX G. E., v B., čo preukazuje, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Taktiež
z podkladov predložených žalobcom vyplýva, že odberateľ prevzatie tovaru potvrdil. Zistenia správcu

dane bez toho, aby tieto v rámci hodnotenia dôkazov posúdil v nadväznosti na splnenie hmotnoprávnych
podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH samy osebe nie sú dostatočne závažné
na spochybnenie žalobcom predložených dokladov, najmä CMR ako i potvrdenia o prevzatí tovaru
kupujúcim. Skutočnosti zistené maďarským daňovým orgánom skôr nasvedčujú podvodnému konaniu
zo strany maďarských odberateľov, keďže na území Maďarskej republiky nebola odvedená DPH za

intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Taktiež správca dane a následne aj žalovaný nechali úplne bez
povšimnutia, že tieto zistenia sa vzťahujú iba k vykládke tovaru v sklade X-XX G. E., B., čo sa podľa
predložených CMR viaže iba na jednu odberateľskú faktúru č. 9313101569, zvyšné CMR uvádzajú
miesto vykládky v F., E. J., F. (faktúra č. 9313101570, 9313101578, 9313101579, 9313101593), z toho
jedno CMR viažuce sa na faktúru č. 9313101584 iba F.. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia

teda vo vzťahu k posúdeniu splnenia zákonných podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona
o DPH úplne absentuje vyhodnotenie zistení viažucich sa k vykládkam tovaru na adrese, E. J., F..

54. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že odberateľ žalobcu spoločnosť HOLUBKA
CONSALTING KFT., bola riadne identifikovaná pre daň v Maďarsku, pričom toto identifikačné číslo pre

daň jej bolo odobraté až 15.05.2015. Túto skutočnosť nespochybnil ani Maďarský správca dane. Podľa
výpisu maďarského obchodného registra došlo k výmazu sídla spoločnosti HOLUBKA CONSULTING
KFT. dňa 16.05.2015. Argumentácia správcu dane a žalovaného, že pokiaľ ide o zmiznutého
obchodníka, nemožno slovenskému platiteľovi poskytnúť oslobodenie od dane len na základe poukazuna rozsudok ESD C-73/06, neobstojí. Žalovaný v reakcii na žalobcovu odvolaciu námietku relevanciu
uvedeného rozhodnutia odôvodnil poukazom na skutočnosť, že adresa uvedená v osvedčení o dani
pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu jej ekonomickej činnosti. Z uvedeného nie je súdu zrejmé, na

základe akej úvahy dospel žalovaný k uvedenému záveru vo svetle skutkových okolností prejednávanej
veci a v nadväznosti na znenie § 43 ods. 1 zákona o DPH, v ktorom zákon vyžaduje, aby bol nadobúdateľ
osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Aplikácia záverov rozsudku ESD vo veci C-73/06
nie je v nadväznosti na prejedávanú vec z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne zrejmá. Predmetné
rozhodnutie totiž posudzovalo otázku tzv. skutočného sídla spoločnosti, za ktoré má byť považované

miestoprijímaniazásadnýchrozhodnutíriadiacehoorgánu,pričomsúdkonštatoval,žetotomôžebyťiné,
ako je registračné sídlo spoločnosti za predpokladu, ak sa takéto sídlo vyznačuje dostatočným stupňom
trvalosti a adekvátnou štruktúrou, z hľadiska ľudských a technických zdrojov na dodávanie dotknutých
služieb na nezávislom základe.

55. V prípade spoločnosti NAVARRA FÉNYE KFT. z kúpnej zmluvy predloženej žalobcom vyplynulo,

že vo všetkých prípadoch bolo dohodnuté, že odvoz zaistí kupujúci NAVARRA FÉNYE KFT., pričom
podľa predložených CMR dokladov vykonali prepravu tovaru maďarskí prepravcovia MAJA-TRANS BT.,
GYUCSA KFT., TRANS-HEGE KFT. Správca dane v tejto súvislosti vykonal šetrenie a požiadal o MVI
ohľadne preverenia uskutočnenia prepravy tovaru týkajúcej sa odberateľských faktúr pre odberateľa
NAVARRA FÉNYE KFT. Správca dane sa zameral na prešetrenie jednotlivých maďarských prepravcov,

pričom na ich podklade dospel k záveru, že nebolo možné zistiť, či skutočne došlo k preprave
tovaru pre odberateľa NAVARRA, nebolo možno zistiť adresu, na ktorú mal byť tovar doručený ani
skutočnosť, či predmetný tovar bol spoločnosťou NAVARRA prijatý. V nadväznosti na to žalovaný
v odôvodnení svojho rozhodnutia v prípade tohto odberateľa konštatoval, že na základe zistených
skutočností sa preprava do iného členského štátu nepreukázala, čo však nekorešponduje zo zistením

správcu dane získaným od Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. z mýtnych brán o pohybe vozidla
KRN484 prepravnej spoločnosti TRANS-HEGE KFT., podľa ktorých boli dňa 06.08.2013 vygenerované
mýtne transakcie v úsekoch H.- K.- H. – B., F. – L. E.. Žalovaný pri uvedenom zistení konštatoval,
že nebolo preukázané, či preprava bola vykonaná na účet predávajúceho alebo nadobúdateľa tovaru,
keďže spoločnosť NAVARRA nepriznala intrakomunitárne dodanie tovaru. Úplne absentuje úvaha

správcu dane v tom smere, do akej miery je pre vyvodenie pochybnosti správcu dane o tom, či došlo
k preprave tovaru do iného členského štátu, rozhodujúca skutočnosť, či bola preprava vykonaná na
účet predávajúceho (žalobcu) alebo nadobúdateľa tovaru. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že
by správca dane osobitne preveroval žalobcovho odberateľa NAVARRA FÉNYE KFT., (tak ako pri
odberateľovi HOLUBKA CONSULTING KFT.), pričom jediné, čo z obsahu odôvodnenia vyplýva je, že

odberateľ spoločnosť NAVARRA nepriznala nadobudnutie tovaru od žalobcu.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd žalobcove námietky ohľadom nepreskúmateľnosti
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov ako dôvodné. Správca dane, resp. žalovaný náležite nevyhodnotil
dôkazy samostatne ako i vo vzájomných súvislostiach a svoje právne závery neprepojili úvahou, z ktorej

by bolo jednoznačne zrejmé, na podklade akých dôkazov dospeli k záveru o nesplnení hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH pri uvedených odberateľoch
žalobcu. Taktiež neodôvodnili relevanciu rozhodnutia ESD C-73/06 pri jeho aplikácii na prejednávanú
vec. Správny súd si je vedomý náročnosti a rozsiahlosti vykonanej daňovej kontroly zameranej
na viacero zdaňovacích období, v ktorých sa mnohokrát skutkové zistenia týkajúce sa totožných

odberateľských spoločností prelínajú. Táto skutočnosť však nemôže mať vplyv na úplnosť skutkových
zistení, ich riadne vyhodnotenie a následne aj ich riadne odôvodnenie v rozhodnutí, a to v kontexte
hmotnoprávnych podmienok podľa § 43 zákona o DPH v nadväznosti na jednotlivé preverované od dane
oslobodené plnenia.

57. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne nedodržania lehoty na vykonanie daňovej
kontroly z dôvodu, že už doručením odpovede na žiadosť o MVI č. 35717/15/MAZ dňa 24.10.2017
oddeleniu CLO (odbor riadenia rizík a operačných činností) pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola
prerušila, a teda pre počítanie lehoty jej prerušenia je rozhodujúci dátum prijatia odpovede Finančným
riaditeľstvom SR, oddelenie CLO. S uvedeným tvrdením však, zhodne s názorom žalovaného, nemožno

súhlasiť. Oddelenie CLO ako kontaktný úrad bol zriadený v zmysle čl. 4 Nariadenia rady EÚ 904/20/
EÚ zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty
a slúži ako koordinátor medzinárodnej administratívnej spolupráce (ďalej ako „nariadenie“). Správca
dane môže podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona prerušiť konanie, ak je potrebné získať informáciespôsobompodľaosobitnéhopredpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjeajspomínanénariadenie.Správca
dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania, pričom

relevantným dátumom pre pominutie dôvodov, pre ktoré sa konanie prerušilo, je v danom prípade
dátum obdržania požadovanej informácie v rámci MVI správcom dane, ktorým je podľa § 4 ods. 1
zákona daňový úrad, od koordinátora medzinárodnej administratívnej spolupráce, v danom prípade
oddelenia CLO, Finančného riaditeľstva SR. Správca dane je oprávnený posúdiť, či v danom prípade
pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, či napr. v rámci MVI obdržal všetky

požadované informácie, alebo nebolo potrebné tieto ešte doplniť. Z administratívneho spisu bolo zrejmé,
že predmetná daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa 21.10.2014. Z dôvodu podania žiadostí o
medzinárodnú výmenu informácii, správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č.
20384437/2015 zo dňa 17.06.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.06.2015 a kontrola dane
z pridanej hodnoty bola prerušená odo dňa 23.06.2015. Oznámením č. 102405201/2017 zo dňa
20.11.2017 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 16.11.2017 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová

kontrola dane z pridanej hodnoty u žalobcu prerušila. Daňová kontrola bola prerušená 878 dní. O
výsledku zistení z daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobia január 2013 – september 2013 č. 100521127/2018 zo dňa 09.03.2018, ktorý bol doručený
žalobcovi dňa 14.03.2018. Jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly, po započítaní prerušenia
konania, uplynula dňa 17.03.2018. Z dôvodu, že žalobca prevzal protokol z daňovej kontroly dňa

14.03.2018, jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola zachovaná.

58. Správny súd sa ďalšími žalobnými námietkami, týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia,
nezaoberal, pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov spravidla bráni posúdeniu
dôvodnosti meritórnych námietok.

59. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm.
d/ SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní bude povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu /§191 ods. 6 SSP/,
vec náležite prejednať a svoje rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru súdu v súlade so zákonom

odôvodniť, vychádzajúc pritom z riadne zisteného a popísaného skutkového stavu.

60. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi náhradu účelne
vynaložených trov konania poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému priznal. O ich
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).