Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 40Cb/127/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210448
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123210448.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v právnej veci žalobcu: Unifarm, s. r. o., A.
XX/X, XXX XX B. C., IČO: 55115179, právne zastúpeného: Advokátska kancelária - D. E. , s. r. o., F.
C. XX, XXX XX G. H. B., IČO: 50 663 160 proti žalovaným: 1. I. J. A., s miestom podnikania H. XXX/X,
XXX XX K., IČO: 43 255 281, právne zastúpený: AK ROSOVÁ HUSOVSKÁ, s. r. o., Weberova 2, 080 01
Prešov, IČO: 51 290 901, 2. I. E. L., s miestom podnikania E. XX, XXX XX M., IČO: 50 244 248, právne

zastúpená: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s. r. o., Kupeckého 320/33, 040 01 Košice, IČO:
47 240 482, 3. MPL TRADING spol. s. r. o., so sídlom Galvániho 8, 821 04 Bratislava, IČO: 31 388 639,
právne zastúpený: AK RULES, s. r. o., Twin city C, Mlynské Nivy 16, 821 09 Bratislava – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 52 906 531, 4. RECTOR Slovakia, organizačná zložka, so sídlom Mlynské nivy 16,
821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 46 081 747 právne zastúpený: AK Karkó s. r. o., Obchodná 8985/5A,
010 08 Žilina, IČO: 50 158 121 o zaplatenie 1 440 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 195 426,- EUR s príslušenstvom v y l u č u j e na samostatné konanie.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaní v 1. až 4. radm a j ú n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 15.11.2023 Okresnému súdu Prešov žalobu o zaplatenie sumy 1 440,- Eur s

prísl.. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je nositeľom pohľadávky o náhradu škody, ktorá vznikla porušením
povinnosti žalovaných v 1/ až 4/ rade predchádzať vzniku škôd pri dodaní tovarov a služieb na
polyfunkčnej stavbe vo B. C.. Svoju pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi spoločnosťou Naturafarm s.r.o. a žalobcom zo dňa 21.03.2023. Žalovaný 1/ je projektantom
polyfunkčnej budovy a preto je podľa žalobcu objektívne zodpovedný za vznik škody. Žalovaná 2/
vypracovala statický posudok predmetnej nehnuteľnosti, pričom porušila svoje povinnosti vypracovať
statický posudok s odbornou starostlivosťou tak, aby stavba nevykazovala poruchy. Žalovaný 3/ bol

dodávateľom materiálu (tvárnic), z ktorých je vyhotovená časť múra, ktorá je popraskaná a stropných
nosníkov systému RECTOR. Žalovaný 4/ nosníky systému RECTOR dodal pre žalovaného 3/ a zároveň
vypracoval obkladačský plán týchto nosníkov, ktorý nebol správny, pretože sa na stavbe objavili
praskliny. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že všetci žalovaní kumulatívne svojimi pochybeniami
a zanedbaním konzultácií porušili svoje povinnosti predchádzať vzniku škody. Žalobca tak bol nútený
preskúmať objektívne príčiny vzniku poruchy so znaleckou organizáciou - Technickou univerzitou v

Košiciach za sumu 1 440,- Eur, ktorú si v tomto konaní uplatňuje ako náhradu škody v podobe
náhrady nákladov na vypracovanie nezáväzného odborného názoru.2.Žalovaný4/vosvojomvyjadrenídoručenomsúdudňa31.01.2024uviedol,žežalobaniejeoprávnená,
v plnom rozsahu ju odmietol a nárok žalobcu neuznal. Vo svojom vyjadrení uviedol, že je obchodnou
spoločnosťou zaoberajúcou sa výrobou a predajom stropných systémov RECTOR a v rámci svojich

služieb ponúka zákazníkom návrh stropných systémov. Nie je však projekčnou kanceláriou, ktorá rieši
návrhy nosných konštrukcií pod stropom. Žalobcovi písomne oznámil, že ním namietaná závada sa
netýka stropu RECTOR, tento je v poriadku a tým považoval vec za vyriešenú. Rovnako poukázal na
skutočnosť, že v nezáväznom odbornou názore predloženom žalobcom sa nesprávne rieši strop na
druhom nadzemnom podlaží namiesto riešenia prvého nadzemného podlažia, kde trhlina začala. Strop

RECTOR dodaný žalovaným 4/ nevykazuje žiadne známky trhlín, priehybov alebo iných poškodení.
Zároveň uviedol, že ako výrobca stropu nemôže byť zodpovedný za nesprávnu realizáciu stavieb.

3. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.02.2024 namietala nedostatok svojej
pasívnej vecnej legitimácie, pretože žalovaná 2/ nebola so žalobcom ani so spoločnosťou Naturafarma
s.r.o. nikdy v žiadnom zmluvnom vzťahu a nedodala im žiadne plnenie. Žalovaná 2/ na základe ústnej

objednávky pre žalovaného 1/ vypracovala statické posúdenie stavby Polyfunkčná budova, Veľký Šariš
pre stavebné povolenie. Žalovaná 2/ vystavila faktúru uvedené dielo priamo na spoločnosť Naturafarma
s.r.o. z dôvodu ústne dojednanej poukážky a teda žalovaný 1/ poveril právneho predchodcu žalobcu
na poskytnutie plnenia žalovanej 2/ a preto žalovaný 1/ zodpovedá voči spoločnosti Naturafarm s.r.o.
za celé dielo tak, akoby ho vykonával sám v zmysle ust. § 538 Obchodného zákonníka alebo v zmysle

ust. § 633 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo veci samej uviedla, že popiera všetky skutkové tvrdenia
žalobcu.Žalobcapodľajejnázorunepreukázal,akúpovinnosťmalažalovaná2/porušiť.Žalovaná2/totiž
nevyhotovovalapreprávnehopredchodcužalobcurealizačnúprojektovúdokumentáciu,nevyhotovovala
návrh kladacieho plánu stropu ani výkresy doplnkovej výstuže. Žalovaná 2/ v bode 4. 4 svojho Statického
posúdenia upozornila, že pred realizáciou systému je nevyhnutné realizovať návrh kladacieho plánu

stropu a výkresom doplnkovej výstuže. Podľa tvrdení žalovanej 2/ nemôže zodpovedať za žiadne
vady na stavbe, pretože v konaní nebolo preukázané, že by dodala akúkoľvek vadnú dokumentáciu.
Žalovaná 2/ dodala žalovanému 1/ statické posúdenie pre účely stavebného povolenia a doposiaľ
nebolo preukázané, že by táto dokumentácia bola dodaná s vadami. Rovnako poukázala na skutočnosť,
že v mieste, kde sa prejavilo praskanie múrov stavby sú nosníky ukladané v rozpore s projektom

dodaným žalovaným 2/ a preto sa žalobca, respektíve jeho právny predchodca odchýlil od dokumentácie
vypracovanej pre vydanie stavebného povolenia zo strany žalovanej 2/. Rovnako poukázala na
skutočnosť, že nevypracovávala kompletnú realizačnú dokumentáciu stavby. Vzhľadom k uvedenému
nebolo podľa jej názoru preukázané porušenie povinností zo strany žalovanej 2/ ani kauzálny nexus
medzi porušením povinnosti a prípadnou škodou a preto žalovaná 2/ nezodpovedá za vady na stavbe

žalobcu. Rovnako poukázala na nehodnovernosť listinného dôkazu - nezáväzného odborného názoru.
Žalobu navrhla zamietnuť.

4. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.02.2024 uviedol, že ako popredný dodávateľ
stavebného materiálu splnil všetky záväzky a povinnosti voči žalobcovi riadne, včas, bez akýchkoľvek

vád v množstve a kvalite podľa podmienok dohodnutých v dohode a príslušnej objednávke a podľa jeho
tvrdení mal predmet plnenia v čase dodania vlastnosti stanovené akýmikoľvek technickými predpismi
vzťahujúcimi sa na predmet plnenia. Podľa názoru žalovaného 3/ žalobca neuniesol ani čiastočne
dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalovaný 3/ porušil akúkoľvek povinnosť a nie je splnená ani
jednaobligatórnapodmienkaprepriznanienárokunanáhraduškodyvočižalovanému3/.Žalobunavrhol

zamietnuť.

5. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.02.2024 namietal, že žalobca nepreukázal
existenciu jednotlivých podmienok nároku na náhradu škody. V konaní namietol aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, pretože podľa jeho názoru takáto pohľadávka nebola na žalobcu postúpená

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2023, kde táto presne vymedzuje predmet postúpenia,
pričomnákladynazisťovaniepríčinyškodynanehnuteľnostisazmluvaopostúpenínevzťahuje.Zároveň
poukázal na to, že žalobca nepreukázal existenciu podmienok priznania nároku na náhradu škody,
predovšetkým nepreukázal protiprávny úkon žalovaného 1/ vo vzťahu k vzniknutým nákladom na
vypracovanýodbornýposudok,nepreukázalpríčinnúsúvislosťmedziprotiprávnymkonanímžalovaného

1/ a nákladmi na odborný posudok. Podľa jeho názoru sa uplatnený nárok javí ako príslušenstvo
pohľadávky spočívajúce v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky a nie ako pohľadávka
samotná. Podľa názoru žalovaného v prvom rade nie je preukázaný hlavný nárok a preto si nemožno
nárokovať jeho príslušenstvo. Vo veci samej namietal, že vypracovával projektovú dokumentáciuna stavebné povolenie k predmetnej stavbe, avšak nikdy nevypracovával realizačný projekt a takú
objednávku ani nedostal. Žalovaný 1/ tak nemá žiadnu vedomosť o tom kto, ako a za akých podmienok
ním projektovanú stavbu zhotovoval. Žalobcom prezentovaná povinnosť predchádzať vzniku škody

nie je nijako konkretizovaná a žalovaný 1/ nevie, aké povinnosti mal porušiť a prečo by vlastne
mal konzultovať realizáciu stavby, ak zadanie na vypracovanie realizačného projektu nikdy nedostal.
Osobitne upozornil na to, že v jeho projektovej dokumentácie na stavebné povolenie je uvedené, že táto
dokumentácia nenahrádza projekt na realizáciu stavby. Má za to, že jeho projekt na stavebné povolenie
je v súlade s technickými normami a žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť prasklín na murive s chybou

uvedenom v projekte. Zároveň namietal opodstatnenosť predloženého odborného posudku. Namietal,
že jeho dokumentácia bola vyhotovená pre investora - fyzickú osobu PNDr. L. M. a nie pre právnickú
osobu, či podnikateľa. Uviedol, že je mu známa možnosť prípadnej zodpovednosti projektanta aj za
ďalšie prizvané profesie, na ktoré nemá odborné vedomosti. Žalobu navrhol zamietnuť.

6. Žalobca vo svojom písomnom podaním označeným ako Zmena žaloby - rozšírenie doručenom súdu

dňa 03.09.2024 žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby a žalovaných v 1/ až 4/ rade zaviazal spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 196 866,- Eur s príslušenstvom. Rozšírený nárok o sumu 195 426,-
Eur odôvodnil ako škodu vo forme ušlého zisku v podobe ušlého nájmu v dôsledku nútenej stavebnej
prestávky po dobu 27 mesiacov do času konečnej stabilizácie stavby. Výšku ušlého nájmu odvodil
od obvyklého nájmu v danom mieste a čase a oneskoreného začatia súvisiacich prác, kde došlo k

podstatnému nárastu nákladov na stavebné práce, hlavne materiálu. Ďalej navrhol, aby súd pripustil na
strane žalovaného 5/ do konania spoločnosť Inžinieri Rusko, s.r.o., Záhradná 18, 040 01 Košice.

7. Žalovaný 4/ vo svojom vyjadrení zo dňa 09.10.2024 namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu,
pretože je subdodávateľom žalovaného 3/ a medzi spoločnosťou Naturafarma s.r.o. a žalovaným 4/

neexistoval a neexistuje žiadny záväzkový vzťah. Poukázal na skutočnosť, že zmluvou o postúpení
pohľadávok nedošlo k postúpeniu nároku na náhradu nákladov spojených s vypracovaním nezáväzného
odborného posudku vo výške 1 440,- Eur, na žalobcu mala byť postúpená pohľadávka vo výške 125
000,- Eur, pričom zmenou žaloby požaduje od žalovaných sumu 196 866,- Eur a preto namietol aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu. Poukázal na nezrovnalosti v podobe návrhu na pristúpenie žalovaného 5/,

spoločnosti Inžinieri Rusko s.r.o. a petitu zmeneného návrhu, kde žalobca navrhuje, aby súd zaviazal
žalovaných v 1/ až 4/ rade na zaplatenie žalovanej sumy a preto nerozumie, čo sa má stať s tým piatym
žalovaným v konaní, keď sa voči nemu žiadna žaloba v petite nevzťahuje. Namietal požadovaný úrok z
omeškania od 09.02.2022. Rovnako považoval za nepochopiteľné, prečo si právny predchodca žalobcu
vzniknutú závadu jednoducho neopravil či už v rámci reklamácie alebo samostatne iným zhotoviteľom. V

konaní zároveň namietal postup žalobcu ako sporovej strany, ktorý si šikanóznym spôsobom uplatňuje
nedôvodný nárok, sťažuje postup súdu a hospodárnosť konania prenášaním procesných návrhov, ktoré
nemajú absolútny súvis s právnou úpravou CSP.

8. Žalovaný 1/ k zmene žaloby podal vyjadrenie doručené súdu dňa 11.10.2024, v ktorom poukázal

na svoju doterajšiu argumentáciu a na tejto zotrval. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal základné
predpoklady pre uplatnené nároky a to protiprávny úkon a existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou
a protiprávnym úkonom. Rovnako namietal, že v prípade uplatneného ušlého zisku musí žalobca
preukázať nielen pravdepodobnosť zväčšenia jeho majetku, ale rovnako musí naisto preukázať, že pri
pravidelnom behu vecí mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému

nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, prípadne škodovej udalosti. Hypotetické úvahy a predstavy
žalobcu nenapĺňajú právne predpoklady pre priznanie takéhoto nároku.

9. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k zmene žaloby doručenom súdu dňa 15.10.2024 navrhla, aby
súd nepripustil zmenu podanej žaloby, keďže výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom

na konanie o zmenenej žalobe a žalobca si ním uplatnil iný nárok. Žalovaná 2/ zotrvala na svojej
argumentácii. Nad rámec už uvedeného poukázala na skutočnosť, že počas realizácie stavby boli
vykonávané stavebné a konštrukčné zmeny, ktorými došlo k odchýleniu sa od projektovej dokumentácie,
na základe ktorej mala byť táto stavba realizovaná.

10. Žalobca doručil súdu dňa 28.11.2024 Znalecký posudok zo dňa 20.11.2024 číslo 58/5024 na
stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu časti polyfunkčnej budovy súpisné číslo XX H. M. N. O. P. XXX/X
v katastrálnom území B. C., obec B. C., okres Prešov, ktorý v závere stanovil všeobecnú hodnotu nájmu
nebytového priestoru číslo 1 a 3 o výmere 264 m2 vo vymedzenej polyfunkčnej budove za predpokladu,že by tieto boli dokončené a užívaniaschopné za obdobie od 01.01.2023 do 20.11.2024, t.j. 689 dní na
sumu 53 200,- Eur.

11. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 03.03.2025, na ktorom právni zástupcovia
sporových strán zotrvali na svojich argumentáciách. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými
dôkazmi.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

12. Žalovaný 1/ v júni 2019 vyhotovil Projekt pre stavebné povolenie polyfunkčnej budovy, parcelné číslo:
465, miesto stavby: Veľký Šariš, okres: Prešov pre investora L. M. (č.l. 13).

13. Žalovaná 2/ vypracovala na základe ústnej objednávky pre žalovaného 1/ statické posúdenie
stavby polyfunkčná budova, Veľký Šariš, pre stavebné povolenie v rozsahu - konzultácia zákazov (bez

výkresovej dokumentácie), projekt pre stavebné povolenie, zmena dokumentácie v roku 2020, výkres
výstuže doky na 1. NP, stĺpy 1. NP a vecne 2. NP. uvedené dielo žalovaná 1/ dodala žalovanému 1/, ktorú
je následne dodal svojmu klientovi. Žalovaná 2/ na základe dohody o pokonávke medzi žalovaným 1/
ako poukazom a právnym predchodcom žalobcu ako poukázancom vystavila za vykonanú prácu faktúru
spoločnosti Naturafarm s.r.o. vo výške 700,- Eur (č.l. 24).

14. Žalovaný 3/ dodal dňa 29.07.2002, 11.08.2020, 13.08.2020 právnemu predchodcovi žalobcu tovar
popísaný v dodacích listoch číslo 2027111173, 2027112027 a 2027112239 - tvárnice Ytong, malta na
pórobetón a palety YTONG. Za dodaný tovar vystavil žalovaný 3/ právnemu predchodcovi žalobcu,
spoločnosti Naturafarm s.r.o. faktúry číslo 202709780, číslo 202710718 a faktúru číslo 202715889 (č.l.

25-28).

15. Žalovaný 4/ dodal dňa 02.10.2020 žalovanému 3/ na základe objednávky číslo 20051059 tovar
vymedzený dodacom liste - stropný nosník, záves, paleta, hranol a podobne (č.l. 28). Zároveň žalovaný
4/ navrhol pre žalovaného 3/ stropný systém RECTOLIGHT pre objekt v obci Veľký Šariš.

16. Dňa 15.04.2022 bol vyhotovený nezáväzný odborný názor k príčine/príčinám statickej poruchy
na nehnuteľnosti - polyfunkčnej stavbe, A. XX/X, XXXXX B. C. pre zadávateľa Naturafarm s.r.o..
za nezáväzný odborný názor to bola technická univerzita Košiciach dňa 08.02.2022 faktúru číslo
3220000246 vo výške 1 440,- Eur (č.l. 14).

17. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2023 právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Naturafarma s.r.o. ako postupca postúpil na žalobcu, spoločnosť Unifarm s.r.o. ako postupníka
pohľadávku vo výške 125 000,- Eur, pozostávajúcu zo škody na nehnuteľnosti, zo zvýšenia nákladov na
dokončenie stavby, ale i z ušlého zisku za odplatu vo výške 10 000,- Eur.

Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy

súvisiace s podnikaním.

19. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku
1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia

sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

20. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

21. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.22. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 535 Občianskeho zákonníka, poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u
poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok
nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku
prijíma.

24. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti,

25. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

26. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,

a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

27. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

28. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

29. Podľa § 409 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo

k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

30. Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti
a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.

31. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

32. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ

nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Právne posúdenie veci:

33. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že žalovaný 1/ bol projektantom a vypracoval projektovú
dokumentáciu na stavebné povolenie k polyfunkčnej budove vo B. C., žalovaná 2/ vypracovala pre
žalovaného 1/ statické posúdenie stavby polyfunkčná budova vo B. C., žalovaný 3/ bol dodávateľom
materiálu a stropných nosníkov systému RECTOR pre právneho predchodcu žalobcu a že žalovaný

4/ predmetné nosníky dodal pre žalovaného 3/ spolu s ich pokladačským plánom. V konaní bolo
sporné, respektíve prostriedky procesnej obrany žalovaných spočívali v námietke nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie zo strany žalovaného 1/, námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zo strany
žalovaného 2/ a 4/. Žalovaní namietali nezáväzný odborný názor predložený žalobcom, cenu ktorého
si žalobca v prejednávanej právnej veci uplatnil. Všetci žalovaní zároveň namietali nesplnenie a

nepreukázanie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody v podobe preukázania samotnej škody,
protiprávneho konania škodcov a príčinnej súvislosti.34. Právne vzťahy medzi žalobcom a žalovanými súd posúdil ako obchodné záväzkové vzťahy v zmysle
ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože sa jedná o podnikateľské subjekty vystupujúce pri
svojej podnikateľskej činnosti a aplikoval na nich obchodnoprávnu úpravu vymedzenú v Obchodnom

zákonníku.

35. Právny nárok uplatnený žalobcom v prejednávanej právnej veci vo výške 1 440,- Eur za Nezáväzný
odborný názor k príčine/príčinám statickej poruchy na Vašej nehnuteľnosti - polyfunkčnej stavby, hlavná
99/2, 08221 vec Veľký Šariš súd právne posúdil ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú totiž spravidla trovy vzniknuté v
súvislosti s uplatnením pohľadávky a to aj v predsúdnom štádiu, napríklad na zaobstaranie znaleckého
posudku alebo obdobné náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky. Vo všeobecnosti vyhotovenie
odborného názoru (posudku) k vzniku škody možno považovať za náklady spojené s uplatnením
pohľadávky a tieto je možné uplatniť v petite žaloby ako hmotnoprávny nárok. V konaní pred súdom
možno priznať nárok na náhradu nákladov v súvislosti s uplatnením pohľadávky len v prípade, ak tieto

boli vynaložené nevyhnutne a predovšetkým účelne. V prejednávanej právnej veci však súd poukazuje
na skutočnosť, že náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky v podobe nezáväzného odborného
názoru nemožno podľa názoru súdu v žiadnom prípade považovať za účelne vynaložené náklady
spojené s uplatnením pohľadávky. Nezáväzný odborný názor totiž právne relevantným spôsobom
nepreukazuje príčiny statickej poruchy na vymedzenej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje aj

na žalovanými namietané skutočnosti spočívajúce v tom, že z predloženého nezáväzného odborného
názoru nie je možné zistiť, kto tento vyhotovil, kto za neho zodpovedá a akú mala osoba, ktorá ju
vypracovala, kvalifikáciu. Nie je nikým podpísaný a hlavne sám deklaruje, že je nezáväzným posúdením
predmetnej problematiky a preto nezáväzný odborný názor v podobe, v akej ho predložil žalobca, súd
nepovažujezaprávnerelevantnýdôkaz,ktorýbyspĺňalatribútyvyžadovanéprávnymporiadkomanemá

právnu relevanciu.

36. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že vymedzený nezáväzný odborný názor nie je právny
základom pre uplatnenie si primárneho nároku v podobe náhrady škody a preto nemôže byť právnym
základom pre uplatnenie si sekundárneho nároku v podobe nákladov na spojených s uplatnením

pohľadávky ako príslušenstvo pohľadávky.

37. Žalobca v konaní nepreukázal jednotlivé predpoklady nároku na náhradu škody a ich splnenie.
Predpokladom pre vznik zodpovednosti podľa § 373 Obchodného zákonníka je porušenie povinnosti
zo záväzku alebo inej právnej povinnosti vymedzenej v Obchodom zákonníku, vznik škody a príčinná

súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať
žalobca ako poškodený, avšak žalobca ich nepreukázal, pričom od splnenie jednotlivých predpokladov
pre vznik nároku na náhradu škody sa následne odvíja nárok uplatnený v tomto konaní. Žalobca
žiadnym spôsobom nereagoval na prostriedky procesnej obrany žalovaného 1/, v zmysle ktorých tento
vyhotovoval len projektovú dokumentáciu na stavebné povolenie a nevypracovával realizačný projekt

k predmetnej stavbe a jeho dokumentácia nenahrádza projekty na realizáciu stavby. Ním predložené
dokumenty mali slúžiť ako podklad k stavebnému povoleniu, tieto boli podľa jeho tvrdení v poriadku,
v súlade s technickými normami a boli relevantným podkladom v dôsledku ktorého bolo vydané
stavebné povolenie. Žalobca rovnako nereagoval na rozsiahlu argumentáciu žalovanej 2/, v zmysle
ktorej vyhotovovala pre žalovaného 1/ statické posúdenie potrebné pre vydanie stavebného povolenia,

pričom v bode 4.4 jej Statického posúdenia bolo jednoznačne uvedené, že pred realizáciou systému je
nevyhnutné realizovať návrh kladacieho plánu stropu a výkresom doplnkovej výstuže. Stropný systém
je nutné realizovať s ohľadom na technické listy a požiadavky dané výrobcom stropného systému.
Žalobcarovnakonereagovalnaargumentáciužalovanej2/,vzmysle,ktorejtátonevyhotovalarealizačnú
projektovú dokumentáciu, nevyhotovovala návrh kladacieho plánu stropu ani výkresy doplnkovej

výstuže. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s procesnou obranou žalovaného 3/, v
zmysle ktorej bol dodávateľom stavebného materiálu, ktorý spĺňa kvalitatívne požiadavky na dodaný
tovar a už vôbec sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného 4/ ako subdodávateľa žalovaného 3/.
Žalobca v konaní rovnako nereflektoval na skutočnosť, že počas realizácie stavby boli vykonávané
stavebnéakonštrukčnézmeny.Súdosobitnepoukazujenaveľmistrohúargumentáciužalobcuvžalobe,

ktorá by mala odôvodňovať ním uplatnený nárok. Je pravdou, že žalobca si v konaní uplatnil „len“
nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, avšak pre priznanie takéhoto nároku je
nevyhnutné, aby preukázal existenciu samotnej primárnej pohľadávky tak, ako to bolo uvedené vyššie.
Nie je predsa udržateľné odôvodnenie zodpovednosti žalovaného 1/ v žalobe, že tento je objektívnezodpovedný za vznik škody, nakoľko bolo jeho povinnosťou vyhotoviť projektovú dokumentáciu v súlade
s technickými normami. Je to práve žalobca ako dominus litis, ktorý musí právne relevantným spôsobom
vymedziť, aké povinnosti žalovaní porušili, akým protiprávnym konaním mala vzniknúť škoda a aká je

príčinná súvislosť medzi škodou a takýmto konaním žalovaných. Žalobca svoju žalobu skutkovo takto
nevymedzil a jeho odkaz na nezáväzný odborný názor, ktorý nie je nikým podpísaný, nemôže nahrádzať
jeho pasivitu v konaní. Žalobca poskytol v konaní len útržkovité informácie a nie je úlohou súdu v
spleti predložených príloh a dokladov vyhľadávať relevantné informácie. Nezáväzný odborný názor v
podobe, v akej ho predložil žalobca súd nepovažuje za právne relevantný dôkaz, ktorý by spĺňal atribúty

vyžadované právnym poriadkom preukazujúcim jeho nárok.

38. Žalovaný 1/ v konaní okrem iného vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca
totiž nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 21.03.2023 od postupcu, spoločnosti Naturafarm, s.r.o.. V predmetnej Zmluve o postúpení je
pohľadávka vyčíslená na 125 000,- Eur a vymedzená ako pohľadávka, ktorá pozostáva zo samotnej

škody na nehnuteľnosti, zo zvýšenia nákladov na dokončenie stavby, ale i z ušlého zisku... . Podľa
žalovaného 1/ tak predmetom pohľadávky nie sú náklady vynaložené na nezáväzný odborný posudok
zo strany právneho predchodcu žalobcu. V tejto súvislosti však súd poukazuje na ustanovenie §
524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v prípade postúpenia pohľadávky prechádza
spolu s postúpenou pohľadávkou aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Vzhľadom ku

skutočnosti, že súd právne posúdil nárok žalobcu ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, zo zákonného znenia v § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka explicitne
vyplýva, že spolu s hlavnou pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky
bez potreby osobitného vymedzenia v zmluve o postúpení pohľadávok. Ide totiž o akcesorické
práva, ktoré sú spojené s pohľadávkou ako hlavným záväzkom, ktoré vznikli a trvajú v súvislosti s

existenciou pohľadávky a jej obsahom. Kontrahenti teda nemusia v zmluve o postúpení pohľadávky
osobitne definovať jej príslušenstvo a vymedzovať všetky práva spojené s pohľadávkou za účelom ich
nadobudnutia postupníkom v rámci cesie. K prechodu týchto práv dochádza bez ďalšieho priamo zo
zákona. (Občiansky zákonník I. a II. zväzok, 1. vydanie, 2017, s. 1800 - 1817: F. Sedlačko). Na základe
uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej právnej veci je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu

na uplatnenie si príslušenstva pohľadávky v podobe nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

39. Žalovaní 2/ a 4/ namietali nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní v dôsledku absencie
zmluvného vzťahu medzi nimi a právnym predchodcom žalobcu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní 2/ a 4/ nemali právny vzťah s právnym predchodcom

žalobcu a preto nie sú v konaní pasívne vecne legitimovaný. Na to, aby sa niekto stal účastníkom
konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá
žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade
sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho

z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane
subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem
vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho
sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je
nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení Ústavného súdu III. ÚS 473/2017).

40. Žalovaná 2/ v rámci prostriedkov procesnej obrany uviedla, že na základe ústnej objednávky pre
žalovaného 1/ vypracovala statické posúdenie stavby - Polyfunkčná budova, Veľký Šariš pre stavebné
povolenie. Uvedené dielo žalovaná 2/ žalovanému 1/ riadne dodala a na základe takto vyhotoveného
diela bolo následne vydané stavebné povolenie číslo 2019/858/8609/MV zo dňa 14.08.2019, ktoré bolo

následne zmenené rozhodnutím zo dňa 17.07.2020 číslo 2020/1141/8274/MV a nakoniec zmenené
rozhodnutím zo dňa 03.10.2023 číslo 2023/652 - 10342. Podľa tvrdení žalovanej 2/ samotná skutočnosť,
že žalovaná 2/ vystavila faktúru za takto vyhotovené dielo priamo na právneho predchodcu žalobcu,
spoločnosť Naturafarm s.r.o., iba z dôvodu ústne dojednanej poukážky medzi žalovaným 1/ akopoukazcom a právnym predchodcom žalobcu ako poukázancom na poskytnutie plnenia žalovanej 2/
ako poukazníkovi podľa § 535 Občianskeho zákonníka. Takto vymedzené skutkové tvrdenia žalobca
právne relevantným spôsobom nevyvrátil, respektíve neuviedol žiadne tvrdenia v tejto súvislosti, ktoré

by vyvolali čo i len pochybnosť súdu o skutočnostiach uvedených žalovanou 2/ a preto považuje súd tieto
skutočnosti v konaní podľa ust. § 151 CSP za nesporné. Navyše, z písomného vyjadrenia žalovaného
1/ vyplýva, že vo vzťahu k ním vypracovanej projektovej dokumentácii si musel na úlohy, na ktoré
nemá odborné vedomosti, prizvať ďalších odborníkov, ako je napríklad statik (žalovaná 2/ - poznámka
súdu). Zároveň žalovaný 1/ uviedol, že je mu známa možnosť prípadnej zodpovednosti projektanta aj

za ním prizvané profesie. Takýmto vyhlásením žalovaný 1/ zhodne s tvrdeniami žalovanej 2/ potvrdil,
že žalovaná poskytla služby, resp. realizovala dielo pre žalovaného 1/ a nebola v zmluvnom vzťahu s
právnym predchodcom žalobcu a preto v konaní nie je pasívne vecne legitimovaná.

41. Žalobca a žalovaný 4/ v konaní zhodne uviedli, že žalovaný 4/ bol dodávateľom nosníkov pre
žalovaného 3/ a zároveň žalovaný 4/ navrhol pre žalovaného 3/ stropný systém RECTOLIGHT

(pokladačský plán nosníkov) pre objekt v obci Veľký Šariš. Sám žalobca teda v žalobe deklaruje
existenciu zmluvného vzťahu len medzi žalovaným 3/ a žalovaným 4/. Existenciu zmluvného vzťahu
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 4/ žalobca vo svojej žalobe netvrdil, žalovaný v
rámci prostriedkov procesnej obrany rovnako potvrdil, že medzi ním a právnym predchodcom žalobcu
neexistoval zmluvný vzťah a preto súd konštatuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného

4/ v prejednávanej právnej veci.

42. V konaní súd konštatuje aj pochybnosť o pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/. Žalovaný 1/
vo svojom vyjadrení zo dňa 21.02.2024 uviedol, že projektovú dokumentáciu na stavebné povolenie k
stavbe vykonával pre investora - fyzickú osobu J. L. M. a nie pre právnickú osobu - právneho predchodcu

žalobcu. Zo žalobcom predložených písomností súdu nie je zrejmé, kto bol zadávateľom vypracovania
projektuprestavebnépovoleniezostranyžalovaného1/atedamedzikýmtuprimárneexistovalzmluvný
vzťah. V tejto súvislosti súd opäť poukazuje na skutočnosť, že žalobca ako dominus litis bol povinný
súdu zadefinovať základné skutkové okolnosti prejednávanej právnej veci, v opačnom prípade nesie
formu procesnej sankcie v podobe straty sporu. Pre úplnosť súd dodáva, že aj keby žalovaný 1/ bol v

konaní pasívne vecne legitimovaný, nárok žalobcu je nedôvodný s poukazom na argumentáciu uvedenú
v odôvodnení tohto rozsudku.

43. Záverom súd konštatuje, že žalobca v prejednávanej právnej veci podal len jedno podanie vo veci
samej a to samotnú žalobu. Na rozsiahlu argumentáciu a prostriedky procesnej obrany žalovaných

nijakým spôsobom nereagoval a právne relevantným spôsobom nepreukázal svoj uplatnený nárok.
Argumentácia žalobcu na pojednávaní dňa 03.03.2025, v zmysle ktorej uviedol, že nevedel ako súd
rozhodne o jeho návrhu na zmenu žaloby súd uvádza, že súd zákonným spôsobom postupom podľa
§ 142 ods. 1 CSP rozhodol o jeho návrhu na zmenu žaloby na najbližšom pojednávaní. Žalobca sa
nemôže alibisticky vyhovárať na postup súdu, ktorý bol lege artis, pričom sám v konaní postupoval

nanajvýš neštandardne, keď si najskôr uplatnil príslušenstvo pohľadávky a samotnú pohľadávku v
podobe náhrady škody si uplatnil zmenou žaloby až po takmer roku. V tejto súvislosti súd zároveň
poukazuje na neštandardný postup žalobcu v prejednávanej právnej veci, kedy deň pred pojednávaním
žiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu, aby si mohol zabezpečiť vypracovanie potrebných
znaleckých posudkov. Je vecou žalobcu, aby si zabezpečil potrebné dôkazy a dôkazy a tieto predložil

súdu v dostatočnej lehote pred nariadeným pojednávaním. Navyše, žalovaný žiadal odročenie celkovo
troch zo štyroch nariadených pojednávaní.

44. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca v tomto konaní neuniesol bremeno tvrdenia a už
vôbec nie dôkazné bremeno. Súd poukazuje na článok 8 a § 132 CSP, v zmysle ktorých je základnou

procesnou povinnosťou sporových strán opísať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti
prípadu. Bolo teda povinnosťou žalobcu relevantným spôsobom opísať všetky podstatné skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje svoj nárok. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na
základe ktorého uplatňuje svoj nárok a to v rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu.
Ide o procesnú zodpovednosť strany sporu, ktorá v prípade neunesenia takéhoto procesného bremena

nesie formu procesnej sankcie v podobe straty sporu. Súd má za to, že žaloba nespĺňa kritériá
vymedzené v článku 8 a § 132 CSP a žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia, pretože z nej
nie je možné ustáliť ani základné atribúty a to existenciu, respektíve neexistenciu právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, základné časové súvislosti plnenia, jednotlivé predpoklady pre uplatnenienároku na náhradu škody a jej príslušenstva a podobne. V nadväznosti na uvedené zároveň žalobca
podľa názoru súdu neuniesol ani dôkazné bremeno. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 285/2008 „Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť

označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej
povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a
dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť,

ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom
dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za
následok preňho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné
skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou právnej normy,
ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného

bremena. Súd zároveň o vzťahu k dôkaznému bremenu poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2010 sp. zn. 5 Obo 52/2010 „Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že
z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa

hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.“

45. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na skutočnosť, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
postihuje obe sporové strany, avšak rozsah dôkazného bremena žalovaných sa striktne odvíja od miery
aktivity žalobcu. Ak samotný žalobca v spore nevie uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno,
unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keď mu v zásade postačí spochybniť

nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Žalovaní tak vo svojich vyjadreniach právne relevantným
spôsobom spochybnili žalobcom uplatnený nárok, žalobca na ich právnu argumentáciu žiadnym
spôsobom nereagoval a právne relevantným spôsobom nepreukázal uplatnený nárok.

46. Vo vzťahu k dokazovaniu súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaní po vyslovení predbežného

právneho názoru súdu na pojednávaní dňa 03.03.2025, v zmysle ktorého súd predbežne posúdil
žalobu ako nedôvodnú, nezotrvali na svojich návrhoch na dokazovanie a preto súd takéto dokazovanie
nevykonal. Žalobca už vo svojej žalobe navrhol vykonať dokazovanie pribratím znalca z odboru
stavebníctva, ktorý jednoznačne, teda záväzne určí zodpovedné osoby za vznik škody alebo pomer
zodpovednosti žalovaných v 1/-4/ rade. K takto navrhovanému dokazovaniu súd uvádza, že otázka

zodpovednosti žalovaných 1/ až 4/ je otázkou právnou a nie skutkovou. V zmysle ustanovenia §
207 ods. 2 CSP znalec nie je oprávnený posudzovať právne otázky a preto súd návrh žalobcu na
takéto dokazovanie zamietol. Súd rovnako zamietol návrh žalobcu na vypočutie žalovaných v 1/ až
4/ a to s poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku, a síce, že ak žalobca v konaní nepreukázal
splnenie jednotlivých podmienok nároku na náhradu škody a následného nároku na príslušenstvo a

súd vyhodnotil, že nezáväzný odborný názor, cenu ktorého si žalobca uplatňuje v tomto konaní, nemá
právnu relevanciu a nemožno ho charakterizovať ako účelne vynaložený náklad súvisiaci s uplatnením
pohľadávky, výsluch žalovaných sa v tomto smere javí ako nadbytočný a neúčelný. Tak ako bolo
uvedené vyššie, žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, ktoré nebolo možné
sanovať výsluchom žalovaných. Žalobca zároveň navrhol vykonať dokazovanie listinami predloženými

na pojednávaní dňa 03.03.2025. Súd však konštatuje, že tieto písomnosti neboli súdu predložené včas
v súlade s pravidlami dokazovania vymedzenými v CSP. Žalobca súdu neuviedol žiaden dôvod, ktorý by
mu bránil v predložení takýchto dôkazov skôr a z akého dôvodu bolo navrhované takéto dokazovanie
takmer rok a pol po začatí konania. Argumentácia žalovaného o tom, že nevedel, ako súd rozhodne o
zmene žaloby v tejto súvislosti nemôže obstáť a súd poukazuje na argumentáciu uvedenú v bode 43

tohto rozsudku. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol.

47. Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.48. Žalobca zároveň svojím podaním doručeným súdu dňa 03.09.2024 navrhol zmeniť žalobu a rozšíril
svoj žalobný nárok o 195 426,- Eur. Zároveň navrhol, aby súd pripustil na strane ako žalovaného 5/
do konania spoločnosť Inžinieri Rusko s.r.o.. Súd poukazuje na zmätočnosť predmetného podania,

v rámci ktorého žalobca na jednej strane navrhuje pripustiť na strane žalovaného ďalší subjekt ako
žalovaného 5/, avšak v zmenenom návrhu navrhol zaviazať na úhradu žalovanej sumy žalovaného 1/
a 4/. Zároveň z neho nie je zrejmé, ku ktorému z uplatnených nárokov (náklady spojené s uplatnením
pohľadávky / náhrada škody) žalobca navrhuje pripustiť žalovaného 5/. Na otázku súdu na pojednávaní
dňa 03.03.2025 v tejto súvislosti žalobca upresnil, že spoločnosť Inžinieri Rusko s.r.o. navrhuje pripustiť

vo vzťahu k náhrade škody vo výške 195 426,- Eur a opravil navrhovaný petit.

49. Návrhom na zmenu žaloby žiadal žalobca rozšírenie svojho nároku o sumu 195 426,- Eur, ktorú
odôvodnil ako škodu vo forme ušlého zisku v podobe ušlého nájmu v dôsledku nútenej stavebnej
prestávky po dobu 27 mesiacov do času konečnej stabilizácie stavby. Výšku ušlého nájmu odvodil
od obvyklého nájmu v danom mieste a čase a oneskoreného začatia súvisiacich prác, kde došlo k

podstatnému nárastu nákladov na stavebné práce, hlavne materiálu. Napriek pomerne neštandardnému
postupu žalobcu, ktorý si najskôr žalobou uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávkyvovýške1440,-Eurakopríslušenstvopohľadávkyaažnáslednepotakmerrokurozšírilsvoj
nárok o samotnú pohľadávku vo výške až 195 426,- Eur, súd v snahe predísť prílišnému formalizmu a v
snahe zachovať žalobcovo právo na spravodlivý proces pripustil rozšírenie žaloby o nárok na náhradu

škody vo výške 195 426,- Eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na ostatné závery Ústavného súdu
Slovenskej republiky (I. ÚS 472/2014), ktorý kritizuje ‚úradnícky výkon' súdnictva veľkej väčšiny sudcov
Slovenskej republiky, ktorí sa odmietajú zaoberať materiálnym predmetom sporu v celej jeho šírke a
ktorí hľadajú v každej veci také východisko, ktoré im umožní veci sa ‚zbaviť', či aspoň ju odmietnuť iba z
formálnych (procesných) dôvodov bez ohľadu na to, že sa týmto postupom konanie nielen predlžuje, ale

aj rozmnožuje o ďalšie spory, a tak sa všeobecný súd zaťažuje o ďalšie zbytočné materiálne, finančné,
časové výdaje, čo sa mu potom spätne vracia v názore spoločnosti, že sudcovia už nie sú schopní ani
ochotní v primeranom čase a kvalite meritórne rozhodnúť vo všetkých tých veciach, ktoré sa dostali na
súd, ňou akceptovaným spôsobom“.

50. Z uvedených dôvodov súd pripustil zmeny žaloby, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že vo vzťahu
k rozšírenému nároku žalobca navrhoval pripustiť do konania ďalší subjekt a to v štádiu, kedy už boli
vykonané všetky úkony v zmysle ustanovenia § 167 Csp, súd vylúčil takýto návrh žalobcu na samostatné
konanie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

51. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore boli plne úspešní žalovaní, preto im súd priznal
nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre
aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.