Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200082
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členiek

senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Aleny Majerovej vo veci žalobcu SLOVCLEAN a.s.,
Račianska 96, Bratislava, IČO: 35 956 526, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100456070/2023
zo dňa 31. 01. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100456070/2023 zo dňa 31.
01. 2023 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102236714/2022 zo dňa 11. 08. 2022 r u š í a vec
v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á nárok na náhradu 100 % trov konania od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2020 počnúc dňom 08. 12. 2020. Listom zo dňa 14.
10. 2021 oboznámil správca dane žalobcu s pochybnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania
a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k týmto zisteniam. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca

dane protokol č. 102133890/2021 zo dňa 04. 11. 2021, v rámci ktorého určil žalobcovi rozdiel DPH
za preverované zdaňovacie obdobie v sume 22.307,14 eur, pretože mu neuznal nárok na odpočítanie
DPH z faktúr: ad a) od dodávateľa AAXAM, s.r.o., Jelenia 1, Bratislava, IČO: 35 911 981, č. 200025
v sume 63.402,84 eur za upratovacie a čistiace práce 29 nákladových stredísk a ad b) od dodávateľa
Pontas, s.r.o. Budatínska 16, Bratislava, IČO: 51 890 038, č. 20073101 v sume 70.440 eur za reklamné
a marketingové služby.

2. Rozhodnutím č. 102630706/2021 zo dňa 27. 12. 2021 vyrubil správca dane žalobcovi rozdiel DPH
za kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 22.307,14 eur. V zmysle záverov správcu dane žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o tom, že predmet dodania uvedený na faktúre od dodávateľov AAXAM,
s.r.o. a Pontas, s.r.o. bol skutočne dodaný deklarovanými dodávateľmi, čím nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49
ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutie správcu

dane rozhodnutím č. 101832596/2022 zo dňa 23. 06. 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane v súvislosti s faktúrou od dodávateľa AAXAM, s.r.o.
v celom rozsahu. V súvislosti s faktúrou od dodávateľa Pontas, s.r.o. uviedol, že posúdenie skutkového
stavu správcom dane nebolo dostačujúce. Následne správca dane rozhodnutím č. 102236714/2022zodňa11.08.2022(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie“)vyrubilžalobcovirozdielDPHzakontrolované
zdaňovacieobdobievsume10.567,14eur,pretožemuneuznalodpočítanieDPHzfaktúryoddodávateľa
AAXAM, s.r.o., pri ktorej opätovne skonštatoval nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok

v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Zároveň
správca dane žalobcovi uznal právo na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa Pontas, s.r.o.

3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100456070/2023 zo dňa 31. 01. 2023 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správca dane

nespochybnil materiálnu existenciu plnenia ani jeho použitie v rámci ekonomickej činnosti platiteľa, ale
spochybnil preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie nároku na odpočítanie DPH – status
zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa. Žalovaný zhrnul, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že jediný konateľ deklarovaného dodávateľa AAXAM, s.r.o. v rozhodnom čase A. B. Richarski nepotvrdil
spoluprácu so žalobcom, vystavenie a podpísanie spornej faktúry, ani dodanie fakturovaných čistiacich
aupratovacíchprác.NepotvrdilanivyjadreniepaniC.(bývalejkonateľkydodávateľa)ohľadnejejkonania

v mene spoločnosti, ktorú nepozná a nepozná ani pani D., ktorá mala byť kontaktnou osobou za žalobcu,
ani pána E., ktorý mal byť zodpovednou osobou za dodávateľa AAXAM, s.r.o. Konateľom spoločnosti
sa stal nevedome a túto funkciu reálne nevykonával. Tvrdenie pani C. ako bývalej konateľky, že bola
naďalej oprávnená konať v mene dodávateľa, nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Výpoveď pani C.
v postavení svedka vyhodnotil žalovaný ako nedôveryhodnú vzhľadom na viaceré uvedené nepravdivé

skutočnosti (že v roku 2020 konala v mene dodávateľa ako konateľka a zároveň, že mala dohodu
o spolupráci, ktorú však nepredložila; že faktúry vystavoval nový konateľ spoločnosti; že komunikácia
s novým konateľom prebiehala v poľštine, hoci pán F. vie plynule po slovensky; že subdodávateľom
spoločnosti AAXAM, s.r.o. bola spoločnosť LIKVIDÁTOR, s.r.o., čo sa však nepotvrdilo z kontrolného
výkazu). Samotný žalobca prezentoval rozdielne vyjadrenia v tom, že kontaktnou osobou za dodávateľa

bola pani C., čo sama potvrdila vo svojej výpovedi, kedy zároveň uviedla, že za žalobcu komunikovala
s pánom E. a pani D.. Žalobca až následne po oboznámení sa s pochybnosťami správcu dane
uviedol, že zodpovednou osobou za dodávateľa bol pán E., čím zosúladil svoje vyjadrenie s vyjadrením
pani D. a pána E.. V zmysle rámcovej zmluvy o vykonaní služieb uzavretej medzi žalobcom
a dodávateľom AAXAM, s.r.o. mali zmluvné strany vymenovať zodpovedných zástupcov, ktorí budú

okrem iného podpisovať preberacie protokoly, pričom pán E., ktorého označil žalobca, preberacie
protokoly nepodpisoval. Za dodávateľa ju podpísala pani C. (konateľka v rozhodnom čase), ktorú pani
D. ako zodpovedná osoba za žalobcu nepoznala a pri obchodnej spolupráci konala za dodávateľa
len s pánom E.. Pri pánovi E. nebol zistený žiaden vzťah k dodávateľovi AAXAM, s.r.o., a jeho
oprávnenie konať v mene tohto dodávateľa si žalobca na začiatku obchodnej spolupráce nepreveril.

Z výpovede pani C. aj odpovede Sociálnej poisťovne je zrejmé, že dodávateľ AAXAM, s.r.o. nemal
v rozhodnom čase žiadnych zamestnancov. Tiež nebola preukázaná ani participácia potencionálnych
subdodávateľov. Spoločnosť LIKVIDÁTOR, s.r.o. je na adrese sídla neznáma, nie je registrovaná
na DPH, daňové priznanie k dani z príjmov za roky 2019 a 2020 nepodala, čo nasvedčuje tomu,
že nie je ekonomicky činná. Túto spoločnosť označila za subdodávateľa len pani C., avšak nepoznali

ju iní svedkovia (E., D.) a v kontrolných výkazoch dodávateľa AAXAM, s.r.o. nie sú evidované žiadne
dodávateľské faktúry od tejto spoločnosti. Podľa kontrolných výkazov bol v kontrolovanom zdaňovacom
období jediným dodávateľom spoločnosti AAXAM, s.r.o. spoločnosť RoRi s.r.o. Ani táto spoločnosť
so správcom dane nespolupracovala a v kontrolných výkazoch za kontrolované zdaňovacie obdobie
neuviedla žiadne údaje o prijatých dodávateľských faktúrach, pričom dodania jej boli vykázané len

v nízkych sumách (700 eur) a podľa odpovede zo Sociálnej poisťovne mala len dvoch zamestnancov.
Ak mal dodávateľ zabezpečovať služby prostredníctvom subdodávateľa, potreboval podľa rámcovej
zmluvy o vykonaní služieb súhlas od žalobcu ako objednávateľa. Žalobca uviedol správcovi dane,
že takýto súhlas dal a že doplní, kto bol subdodávateľom prác, čo však neurobil. Žalobca bol v priamom
kontakte s pracovníkmi, ktorí mali vykonávať preverované práce, poskytol im školenie, pracovný odev,

čistiace prostriedky, organizoval ich, zaúčal a viedol ich dochádzku, takže mal prístup k ich osobným
údajom. Žalobca uviedol, že spolu so zmluvou dáva vždy podpisovať subdodávateľom vyhlásenie,
že legálne zamestnávajú všetkých svojich pracovníkov. Ani takéto vyhlásenie však žalobca nepredložil.
Pán E. uviedol, že preverenie, či sú pracovníci zaevidovaní v Sociálnej poisťovni bolo v kompetencii
dodávateľa AAXAM, s.r.o., k čomu sa však nevedela vyjadriť pani C.. Úhrada faktúry taktiež nebola

realizovaná na účet uvedený na faktúre ani na účet patriaci spoločnostiam AAXAM, s.r.o., LIKVIDÁTOR,
s.r.o., či RoRi s.r.o. Žalobca predložil počas daňovej kontroly menné zoznamy pracovníkov bez ich
bližšej špecifikácie a až v závere kontroly predložil mená a adresy troch pracovníkov (G., H. a I.),
ktorých žiadal vypočuť. Námietku nevypočutia týchto svedkov považoval žalovaný za neopodstatnenúvzhľadom na zistený skutkový stav a skutočnosť, že neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by
bolpreukázanýakýkoľvekpracovnývzťahnavrhovanýchsvedkovsdodávateľomalebopotencionálnymi
subdodávateľmi predložením zmluvy/dohody. Žalovaný poukázal na rozsudok súdneho dvora EÚ

C-154/20 (Kemwater ProChemie), podľa ktorého je materiálnou podmienkou preukázanie statusu
dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, o čom nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý si uplatňuje
odpočítanie dane. V konaní nebola preukázaná realizácia plnení deklarovaným dodávateľom, nebola
zistená žiadna iná osoba v postavení zdaniteľnej osoby, ktorá by deklarované služby reálne uskutočnila,
ani správca dane nedisponoval údajmi potrebnými na overenie, či skutočný poskytovateľ služieb mal

postavenie zdaniteľnej osoby.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

4. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote Krajskému súdu v Trenčíne ako správnemu
súdu domáhal zrušenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia. V rámci žalobných bodov uviedol,

že k dodávke služieb od dodávateľa AAXAM, s.r.o. poskytol všetky relevantné podklady. Rámcová
zmluva o vykonaní služieb bola podpísaná D. C., ktorá bola v tom čase konateľkou dodávateľa.
Novým konateľom sa stal A. B. F. dňa 23. 12. 2019, čo bolo zapísané v obchodnom registri až dňa
16. 05. 2020. Žalobca sa zmenu v osobe konateľa mohol dozvedieť len oznámením od dodávateľa
alebo z obchodného registra 6 mesiacov po tejto zmene. Žalovaný nereálne požaduje od žalobcu,

aby denne kontroloval údaje v obchodnom registri. Podľa čl. VI bod 4 rámcovej zmluvy bol dodávateľ
povinný bezodkladne oznámiť žalobcovi zmenu kontaktných údajov vrátane štatutárneho zástupcu,
k čomu nedošlo. Pán F. v pozícii svedka poprel vystavenie faktúry a uviedol, že konateľom dodávateľa sa
stal nevedome. Z výpovede pani C. vyplynulo, že vykonávala všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
aj naďalej na základe zmluvy o spolupráci. Žalobca s dodávateľom komunikoval prostredníctvom pána

G. E., čo potvrdila aj jeho zamestnankyňa pani G. D.. Žiadna osoba nespochybnila podpis na rámcovej
zmluve, ale potvrdili ho výsluchy svedkov E. a C.. Spolupráca s dodávateľom prebiehala tak, že pani
D. vystavila objednávku, ktorá bola prostredníctvom pána E. doručená dodávateľovi a po ukončení prác
bol objektovým vedúcim vypracovaný preberací protokol so zoznamom pracovníkov, ktorý podpisoval
zhotoviteľ aj objednávateľ. Výpovede pani D. a pána E. sa v tomto smere zhodujú. Správca dane

nespochybnil materiálnu existenciu plnenia ani jeho použitie žalobcom v rámci ekonomickej činnosti,
ale uviedol, že práce neboli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre a spochybnil status zdaniteľnej
osoby skutočného dodávateľa. Žalovaný postavil svoje závery na tom, že
- nový konateľ spoločnosti pán F. nepotvrdil vyjadrenia pani C. a nepozná žiadne osoby, ktoré
potvrdzovali priebeh plnenia. Keďže pán F. konal pri prepise spoločnosti nevedome, nemôže byť

jeho tvrdenie dôkazom, ktorý by preukazoval nevykonanie prác dodávateľom uvedeným na faktúre.
Nastrčenie nového konateľa môže naznačovať podvodné konanie, ktoré však nie je možné prisúdiť
žalobcovi,
- pani C. mala rozporné vyjadrenia, že bola konateľkou dodávateľa a zároveň, že bola kontaktnou
osobou dodávateľa a že s novým konateľom komunikovala v poľskom jazyku. Podľa žalobcu sú tieto

vyjadrenia irelevantné a nepodporujú závery o tom, že dodávateľ práce nevykonal. Môžu byť len
dôkazom, že na strane dodávateľa alebo v inom článku reťazca došlo k podvodnému konaniu, čo však
žalovaný ani netvrdil,
- žalobca vo svojom vyjadrení prvotne uviedol ako osobu zodpovednú za dodávateľa pani C.. Tento omyl
žalobca neskôr korigoval a viackrát vysvetlil ako predmetný obchod prebiehal v skutočnosti,

- podpis na preberacích protokoloch s najväčšou pravdepodobnosťou nepatrí pani C.. Tento záver založil
žalovaný výlučne na svojom ničím nepotvrdenom úsudku,
- spolupráca nemohla prebiehať dlhodobo, nakoľko s pani C. žalobca predtým nespolupracoval. K tomu
žalobca uviedol, že toto netvrdil a chcel poukázať na spoluprácu s pánom E. ako kontaktnou osobou
viacerých dodávateľov (napr. ZT STAV SK, s.r.o.), s ktorými dlhšie bez problémov spolupracoval.

Žalovanýnesúhlasilstvrdenímžalobcu,žesidodávateľapreverilpreduzatvorenímzmluvy,čoodôvodnil
tým, že pani D. si neoverila, že v mene dodávateľa bude vystupovať pán E. a mala od neho vyžadovať
výpis spoločnosti AAXAM, s.r.o. z obchodného registra, s čím žalobca nesúhlasí. Žalobca nemal
pochybnosti, či pán E. zastupuje dodávateľa, pretože všetky práce boli dodané v súlade so zmluvou
a boli podpisované preberacie protokoly. Pán E. netvrdil, že je konateľom dodávateľa, a preto takúto

skutočnosť ani nie je možné overiť v obchodnom registri. Vyžadovať od zamestnancov, aby aj v priebehu
výkonu plnenia žiadali výpisy z obchodného registra, či iné podklady, je nad rámec bežných rozumných
opatrení. Písomné splnomocnenie na zastupovanie dodávateľa AAXAM, s.r.o. pre pána E. nebolodo dnešného dňa dodávateľom odvolané alebo vypovedané, a preto žalobca nemal žiadnu pochybnosť
o tom, či tento pán môže konať za dodávateľa,
- dodávateľ AAXAM, s.r.o. nemal žiadnych zamestnancov. K tomu žalobca uviedol, že upratovacie práce

zvyčajne vykonávajú pracovníci na základe dohôd. Skutočnosť, či dodávateľ mal dostatočné ľudské
zdroje, je mimo sféru vplyvu žalobcu s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-510/19 (Vikingo).
- spoločnosť LIKVIDÁTOR, s.r.o. ako možný subdodávateľ taktiež nemala zamestnancov, neplnila si
zákonné povinnosti a nevykonávala v rozhodnom čase ekonomickú činnosť. Tieto skutočnosti považuje
žalobca za dohady, ktoré nemožno použiť ako dôkaz v konaní, kde žalovaný tvrdí, že žalobca neprijal

plnenie od dodávateľa uvedenom na faktúre. Môžu preukazovať podvodné konanie, nie však na strane
žalobcu. Skutočnosti, ktoré nastali na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca sú mimo sféry
žalobcu,
- spoločnosť RoRi s.r.o. nemohla vystupovať ako subdodávateľ, lebo mala len dvoch zamestnancov a
nebola uvedená v kontrolných výkazoch. K tomu žalobca uviedol, že nikdy netvrdil, že táto spoločnosť
vystupovala v pozícii subdodávateľa a ide o skutočnosti mimo sféry jeho vplyvu,

- žalobca spornú faktúru neuhradil na účet dodávateľa AAXAM, s.r.o. K tomu žalobca uviedol,
že chybou ľudského faktora uhradil spornú faktúru na jeden z účtov dodávateľa, na ktoré hradil faktúry
v predchádzajúcich mesiacoch, hoci na spornej faktúre bol uvedený iný IBAN. Dodávateľ AAXAM, s.r.o.
žalobcovi neuviedol, že mu bola suma uhradená na nesprávny účet. Žalobca si v čase zrealizovania
platby nemohol overiť komu patrí účet uvedený na faktúre, nakoľko to je možné na portáli finančnej

správy až od 01. 01. 2022.

5.1. Vyššie uvedené skutočnosti, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru o nepreukázaní
statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, sú podľa žalobcu nelogicky vyhodnotené a naznačujú
skôr podvodné konanie na strane dodávateľa. V zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ

podvodné konanie dodávateľa nemôže mať vplyv na právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe
s tým, že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je od nich možné dôvodne požadovať, aby ich
plnenia neboli poznačené podvodom, nemôžu stratiť právo na odpočítanie dane. Dôkazné bremeno je
na správcovi dane. Žalobca s poukazom na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439
a C-440/04 (Axel Kittel a Recolta Recycling), C-80/11 a C-142/11 (Mahagében a Dávid) a C-285/11

(Bonik) uviedol, že právo odmietnuť odpočítanie dane možno daňovému subjektu, ktorému bol dodaný
tovar alebo poskytnutá služba, len ak je preukázané, že vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie súčasťou
daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúcom subjektu.
5.2. K záveru žalovaného, že nevykonal dôkazy (vypočutie pracovníkov z menného zoznamu),
pretože žalobca nepredložil ich bližšiu špecifikáciu, žalobca uviedol, že to od neho nemožno rozumne

požadovať, nakoľko doklady, z ktorých by vyplynul pracovný vzťah týchto osôb s dodávateľom,
je mimo sféry jeho vplyvu. Pokiaľ správca dane skonštatuje, že žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno, musí mu umožniť ho uniesť a vykonať ním navrhované dôkazy. Nie je možné požadovať
nadštandardné zabezpečenie dôkazov o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u iných subjektov nie sú
riadne dodržané povinnosti.

5.3. K záveru žalovaného, že žalobca nesplnil formálne podmienky, žalobca uviedol, že k predmetnej
dodávke poskytol všetky relevantné podklady v súlade s § 71 zákona o DPH (faktúra, objednávka,
rámcová zmluva, doklad o úhrade, zmluvy a faktúry s odberateľmi a preberacie protokoly) a faktúra
bola riadne zaúčtovaná žalobcom, uvedená v podanom kontrolnom výkaze a evidencii DPH. Nad rámec
uvedeného zákonného ustanovenia predložil žalobca zoznamy pracovníkov k preberacím protokolom,

ktoré boli podpísané objektovým vedúcim zodpovedným za riadne prevzatie prác. Preto má žalobca
za to, že boli naplnené formálne podmienky na odpočítanie dane.
5.4. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že vzťah pani C. a pána E. k dodávateľovi AAXAM,
s.r.o. nebol preukázaný. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že pani D. zadávala príkazy pánovi
E. a vzťah pána E. k pani C. bol preukázaný ich svedeckými výpoveďami a písomným vyjadrením pani

C. (dôkaz č. 10) a plnomocenstvom (dôkaz č. 11), ktoré žalobca priložil k správnej žalobe.
5.5. Žalobca ďalej s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-510/19 (Vikingo) uviedol, že ak nie
je spochybnená existencia plnenia a deklarovaný dodávateľ (jeho bývalý konateľ alebo iná osoba
konajúcou za dodávateľa) potvrdí vierohodnosť faktúry, správca dane je povinný preukazovať zapojenie
daňového subjektu do podvodného reťazca a jeho vedomosť o tom. Správca dane musí preukázať

svoje tvrdenia, pričom pochybnosti nestačia. Správca dane ničím nepreukázal, že faktúry nemohol
vystaviť dodávateľ AAXAM, s.r.o., nevypočul svedkov navrhnutých žalobcom (G., H. a I.), ktorí sa priamo
zúčastňovali vykonávania upratovacích prác a mohli popísať ich priebeh, čo aj urobili v inom daňovom
konaní vedenom Daňovým úradom Bratislava. S poukazom na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-277/14(PPUH Stehcemp) a C-154/20 (Kemwater Prochemie) má žalobca za to, že identita dodávateľa bola
dostatočne preukázaná. Ak žalovaný tvrdí, že dodávku uskutočnila neexistujúca osoba, je povinný
skúmať, či osoba, ktorá dodanie mohla uskutočniť podľa dôkazov, ktoré má žalovaný k dispozícii, má

postavenie zdaniteľnej osoby (pán G. E.). Ak ho nemá, je žalovaný povinný preskúmať, či žalobca
vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastnil daňového podvodu.

6. V ďalšom žalobnom bode žalobca uviedol, že dôkazné bremeno je na platiteľovi dane, ktorý
si uplatňuje právo na odpočítanie dane a ktorý preukazuje splnenie formálnych a materiálnych

podmienok, ktoré sám tvrdí, čím je obmedzený rozsah jeho dôkaznej povinnosti a jeho dôkazné
bremeno nie je absolútne. Podľa žalobcu správca dane nepreukázal svoje tvrdenie, ktoré stavia len
na dohadoch a neoprávnených úsudkoch. Správca dane musí v daňovom konaní postupovať v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom, konať tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli
zistené čo najúplnejšie, je povinný svoje tvrdenia preukázať, logicky odôvodniť, postupovať zákonne
a uplatňovať zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá mu však nedáva právo na svojvoľné nakladanie

so zisteniami, ale je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
prihliadať na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom vyhodnotenie skutkových okolností
musí zodpovedať zásadám logiky a správnej aplikácii relevantných zákonných ustanovení. Žalovaný
nevzal do úvahy dôkazy, ktoré sú v prospech žalobcu. Žalobca poukázal na rozsudok NSS č. Afs
129/2006-147, v zmysle, ktorého správca dane neunesie svoje dôkazné bremeno, pokiaľ len vysloví

pochybnosti o skutočnostiach preukazovaných daňovým subjektom bez ich preukázania relevantnými
zisteniami, ktoré spochybňujú tvrdenia daňového subjektu. Skutočnosť, že dodávateľ je nekontaktný
alebo nepreukázal účtovné operácie bez preukázania, že dodávky boli pre odberateľa uskutočnené,
je neodôvodnenou pochybnosťou. Správca dane sa nezbavil dôkazného bremena, ak daňový subjekt
disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom

a vyčerpal vlastné bremeno. Pokiaľ daňový subjekt preukázal nárok na odpočítanie dane dôkazmi
v zmysle zákona o DPH, ktoré sa zhodujú, správca dane nemôže rozhodnúť len na základe pochybností,
ku ktorým dospel preverovaním skutkového stavu. Nie je možné dokazovať negatívnu skutočnosť,
že dodávku neuskutočnil iný dodávateľ, pretože daňový subjekt môže disponovať len dôkazmi o tom,
ktorý subjekt dodávku uskutočnil. Žalobca preto nesúhlasí s vyhodnotením záverov žalovaného a má

za to, že vyčerpal dôkazné bremeno a splnil hmotnoprávne aj formálne podmienky na uplatnenie nároku
na odpočítanie dane a preukázal svoje konanie v dobrej viere. Žalobca poukázal na nález Ústavného
súdu SR č. k. I. ÚS 259/2022-37 o presune dôkazného bremena, podľa ktorého je neudržateľný stav, ak
daňové orgány žiadajú preukázanie skutočností a dôkazov, ktoré nepatria do sféry daňového subjektu.

7. V poslednom žalobnom bode žalobca namietal, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom
stanovenej lehote podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z., o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“). Daňová kontrola sa začala
dňa 08. 12. 2020 a mala byť ukončená najneskôr dňa 08. 12. 2021 doručením protokolu v súlade
s § 46 ods. 9 daňového poriadku. Protokol však žalobcovi doručený nebol a o jeho existencii sa

dozvedel až z rozhodnutia správcu dane, ktoré mu bolo doručené 29. 12. 2021. Preto sa nemohol
ani vyjadriť k výzve podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku. Vyjadrenie žalovaného, že zásielku
prevzala splnomocnená zástupkyňa spoločnosti SLOVUNIT, a. s. bez námietok a zásielka nebola
vrátená Slovenskej pošte, je irelevantné, nakoľko v súlade s § 31 ods. 3 daňového poriadku je riadne
doručená len písomnosť osobe, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby alebo poverená

na prijímanie písomností. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 nie
je účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania rovnaký s tým, že dokazovanie má byť primárne
realizované v rámci daňovej kontroly. Je právom daňového subjektu, aby daňová kontrola bola ukončená
najneskôr v lehotách určených daňovým poriadkom s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. k. III.
ÚS 24/2010-57 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/35/2010. Prekročenie lehoty na výkon

daňovej kontroly porušuje aj zásadu primeranosti a zákonnosti pri správe daní. Protokol má v tomto
prípade povahu nezákonne získaného dôkazu a ak sa vo vyrubovacom konaní vydá rozhodnutie,
ktoré z neho vychádza, je nezákonné aj toto rozhodnutie. Správca dane pochybil, keď protokol
nedoručil na adresu splnomocneného zástupcu žalobcu, ale spoločnosti SLOVUNIT, a. s., ktorá ho
prevzala a neupovedomila o tom žalobcu ani jeho splnomocneného zástupcu Finance House, s.r.o.

Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že aj iné písomnosti v administratívnom konaní
boli doručené obdobne, žalobca uviedol, že o iných písomnostiach sa dozvedel, avšak o protokole
nemal žiadnu vedomosť. Ani skutočnosti zistené správcom dane, že spoločnosti SLOVUNIT, a.s.,
SLOVCLEAN, a.s. (žalobca) a Finance House, s.r.o. majú spoločnú adresu, že spoločnosť FinanceHouse, s.r.o. je pred správcom dane splnomocneným zástupcom žalobcu aj spoločnosti SLOVUNIT, a.s.
a že spoločnosť SLOVUNIT, a.s. je 50 % spoločníkom žalobcu, nepreukazujú, že žalobca sa o protokole
dozvedel. Spoločnosť Finance House, s.r.o. splnomocnila na preberanie poštových zásielok rovnaké

osoby, aké boli splnomocnené spoločnosťou SLOVUNIT, a.s. až dňa 08. 02. 2022.

8. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení k správnej žalobe
argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí. K písomnému vyjadreniu pani C. (dôkaz č. 10),
v ktorom uviedla, že pán E. zastupoval spoločnosť AAXAM, s.r.o. počas obchodnej spolupráce so

žalobcom, žalovaný uviedol, že toto je v rozpore so svedeckou výpoveďou pani C. zo dňa 03. 08. 2021,
v zmysle ktorej mal byť pán E. poverenou osobou za žalobcu. K predloženému plnomocenstvu (dôkaz
č. 11) žalovaný uviedol, že toto nebolo doposiaľ správcovi dane ani žalovanému predložené a žalobca
dôvod nepredloženia neozrejmil. Preto ho nemožno považovať za dôveryhodný dôkaz. Okrem toho
žalobca ani žiadna iná osoba vypočutá ako svedok takéto plnomocenstvo nespomenuli. Žalovaný
k tomuto dôkazu ďalej uviedol, že pani C. v rámci svedeckej výpovede označila pána E. za kontaktnú

osobu žalobcu nie dodávateľa AAXAM, s.r.o. K námietke nevykonania výsluchov svedkov G., H. a I.
žalovaný uviedol, že nahliadol do zápisníc z výsluchu týchto svedkov v inom daňovom konaní (ktoré
priložil k svojmu vyjadreniu), pričom z ich výpovedí zhodne vyplýva, že poznajú dodávateľa AAXAM,
s.r.o., pre ktorého pracovali, čo však svedkovia len vypovedali a nepreukázali predložením dohody
o vykonaní prác. Títo svedkovia pani C. nepoznali. B. E. poznali ako sprostredkovateľa práce a tiež

im vyplácal odmenu. Práce im zadával objektový vedúci, a to buď pán G. alebo pani J. od žalobcu.
K identite dodávateľa žalovaný dodal, že nikdy netvrdil, že dodávku uskutočnila neexistujúca osoba,
ako to tvrdil žalobca v správnej žalobe. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že služby
boli dodané spoločnosťou AAXAM, s.r.o. ani jej potencionálnymi subdodávateľmi. Taktiež skutočnosť,
že dodávateľom by bol pán E. nebola oznámená žiadnou zainteresovanou osobou v konaní ani nijakým

spôsobom preukázaná. Lustráciou vo verejne dostupných zdrojoch žalovaný nezistil, že by bol pán E.
v preverovanom období podnikateľským subjektom vykonávajúcim ekonomickú činnosť a evidovaný bol
jedine ako štatutár a spoločník spoločnosti ZT STAV SK s.r.o.

9. Žalobca v replike zopakoval svoju argumentáciu zo správnej žaloby. K novým argumentom uvedeným

žalovaným vo vyjadrení k žalobe uviedol, že splnomocnenie (dôkaz č. 11) bolo predložené v rámci inej
daňovej kontroly vedenej Daňovým úradom Bratislava a žalobca ním predtým nedisponoval. K identite
dodávateľa s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-154/20 (Kemwater Prochemie) žalobca
doplnil, že je dôvodné skúmať, či plnenie nemohla poskytnúť aj iná osoba prepojená s pánom E. (ZT
STAV SK s.r.o.). Podľa uvedeného rozsudku odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie právo na odpočítanie

DPH z dôvodu, že skutočný dodávateľ nebol identifikovaný a zdaniteľná osoba nepreukázala, že mal
postavenie zdaniteľnej osoby, hoci zo skutkových okolností vyplýva, že uvedený dodávateľ toto
postavenie nevyhnutne mal, by bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality. Vyhodnotenie výpovedí
svedkov G., H. a I. žalovaným vo vyjadrení k žalobe považuje žalobca za účelové, nakoľko boli
spochybnené len na tvrdení, že pán F. spoluprácu poprel. Žalobca má za to, že svedectvá uvedených

svedkov sú dôležité a v dôsledku ich nevypočutia nebol dostatočne zistený skutkový stav.

10. Žalovaný v rámci dupliky zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a doplnil že nemal dôvod
preverovať, či dodanie mohla uskutočniť iná osoba prepojená s pánom E., pretože preukázanie tejto
skutočnosti ako jednej z hmotnoprávnych podmienok je na daňovom subjekte. Žalobca nepredložil

v konaní dôkaz, ktorým by postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby preukázal.

Posúdenie veci správnym súdom

11. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Trenčíne ako správneho súdu na

Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. Správny súd rozhodol
vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. 02. 2025, keďže účastníci
nariadenie pojednávania nežiadali ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania
podľa § 107 ods. 1 SSP.

12. V žalobnom bode popísanom v odseku 4. tohto rozsudku žalobca rozporuje skutkové závery
žalovaného o nepreukázaní statusu dodávateľa služieb poskytnutých žalobcovi ako zdaniteľnej osoby.
Správny súd vo vzťahu k dokazovaniu v daňovom konaní uvádza, že dôkazné bremeno je rozdelené
medzi daňový subjekt a správcu dane a v priebehu daňového konania dochádza k jeho presúvaniu.Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 401/09; prevzaté do I.
ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. 11. 2018, ods. 21.) má daňový subjekt dve základné povinnosti: tvrdiť
a preukázať svoje tvrdenia, ktoré sa formálne realizujú podaním riadne vyplneného daňového priznania

s predložením písomných dokladov, ktoré je povinný podľa právnych predpisov viesť. Ak správca dane
pripreverovanípreukázateľnespochybnívierohodnosť,pravdivosťaleboúplnosťpredloženýchdôkazov,
splní svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom subjekte, či predložením ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. 04. 2020 (prijaté ako R 26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť

dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom
ustanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane
z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok
si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na

odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24. 02. 2022 (prijaté v zbierke pod č. 18/2022),
dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na
odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktorá môže byť daňovému subjektu
zaslaná v písomnej forme, alebo oznámená počas ústneho pojednávania a ktorá musí byť urobená do

konca daňovej kontroly.

13. Správny súd má za to, že správca dane postupoval v súlade s vyššie uvedenou rozhodovacou
činnosťou a ešte v priebehu daňovej kontroly žalobcu listom zo dňa 14. 10. 2021 oboznámil (okrem
iného) s pochybnosťami o dodaní služieb dodávateľom AAXAM, s.r.o. a vyzval ho na vyjadrenie

k nim, čím prešlo dôkazné bremeno na žalobcu. Správny súd považuje vykonané dokazovanie v
administratívnom konaní za dostatočné a závery správcu dane a žalovaného, podľa ktorých v konaní
nebolo preukázané dodanie služieb uvedených na faktúre číslo 200025 od dodávateľa AAXAM s.r.o.,
za riadne odôvodnené. Relevantné skutkové zistenia správny súd zhrnul v odseku 3. tohto rozsudku,
z ktorých zdôrazňuje nasledovné pochybnosti: jediný konateľ dodávateľa AAXAM s.r.o v rozhodnom

čase nepotvrdil spoluprácu so žalobcom, vystavenie faktúry, ani dodanie prác; nebolo potvrdené
ani tvrdenie pani C. ako bývalej konateľky, že bola naďalej oprávnená konať v mene dodávateľa
žiadnym dôkazom; dodávateľ AAXAM s.r.o., ani jeho možní subdodávatelia spoločnosti Likvidátor
s.r.o. a RoRi s.r.o. nemali dostatočné personálne kapacity na dodanie služieb; pán E., ktorý mal byť
podľa korigovaného vyjadrenia žalobcu zodpovednou osobou za dodávateľa, nemal podľa vykonaného

dokazovania žiaden vzťah s dodávateľom, na základe ktorého by mohol konať v jeho mene; žalobca
napriek svojmu tvrdeniu, že uvedie kto bol subdodávateľom prác, žiadneho subdodávateľa neuviedol;
napriek tvrdeniu, že žalobca dáva subdodávateľom podpisovať vyhlásenie, že legálne zamestnávajú
všetkých svojich zamestnancov, takéto vyhlásenia nepredložil. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť
AAXAM s.r.o. nemohla dodať služby uvedené na faktúre, a to ani v subdodávke. Správny súd dodáva,

že okrem uvedených pochybností v administratívnom konaní nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by
preukazovaldodanieposkytnutýchslužiebprávedodávateľomAAXAMs.r.o.,resp.prostredníctvomjeho
subdodávateľov.

14. Žalobca v správnej žalobe brojí len čiastkovo proti jednotlivým pochybnostiam o dodaní

fakturovaných služieb dodávateľom AAXAM, s.r.o. Takéto selektívne rozoberanie jednotlivých
argumentov však nie je spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane a žalovaného. Ani jedna z vyššie
uvedených pochybností sama osebe nepostačuje na spochybnenie dodania služieb deklarovaným
dodávateľom, ale všetky uvedené zistenia v súhrne tento záver relevantne odôvodňujú. Zároveň
žalobca v správnej žalobe nerozporuje všetky vzniknuté pochybnosti, ale vyberá si len niektoré.

Žalobca opomenul uviesť pochybnosti správcu dane, že v administratívnom konaní uviedol, že dal
dodávateľovi AAXAM s.r.o. súhlas ako objednávateľ služieb na zabezpečovanie služieb prostredníctvom
subdodávateľa a zároveň, že doplní kto bol subdodávateľom prác, čo však neurobil. Taktiež žalobca
uviedol, že spolu so zmluvou dával podpisovať subdodávateľom vyhlásenie, že legálne zamestnávajú
všetkých svojich zamestnancov, ani takéto vyhlásenie však nepredložil. Pokiaľ žalobca ďalej v tomto

žalobnom bode uvádza, že uvedenie pani C. ako osoby zodpovednej za dodávateľa bol omyl, čo žalobca
neskôr korigoval a viackrát vysvetlil ako predmetný obchod prebiehal v skutočnosti, tento žalobný
bod je neúplný, nakoľko žalobca v správnej žalobe nevysvetľuje ako a prečo došlo k tomuto omylu.
Správny súd tiež dodáva, že preukázanie správcom dane spochybnených skutočností nie je mimosféry žalobcu. Sám žalobca správcovi dane uviedol, že doplní kto bol subdodávateľom prác, čo však
neurobil a že dával podpisovať subdodávateľom vyhlásenie, že legálne zamestnávajú všetkých svojich
zamestnancov, ktoré nepredložil. Žalobca preto musel disponovať informáciami a dôkazmi o identite

dodávateľa. Preto žalobný bod zhrnutý v odseku 4. tohto rozsudku nie je dôvodný.

15. Žalobca priložil k správnej žalobe ďalšie listinné dôkazy (označené ako dôkazy č. 10 a 11), ktoré
podľa neho preukazujú vzťah pána E. a pani C.. Podľa správneho súdu ani tieto nové dôkazy (na ktoré
žalovaný ani nemohol v napadnutom rozhodnutí reagovať) nepreukazujú žalobcom tvrdenú skutočnosť,

že mu fakturované služby dodal dodávateľ AAXAM, s.r.o. Písomným vyjadrením (dôkaz č. 10 – č. l. 70
spisu), pani C. potvrdzuje, že pán E. zastupoval dodávateľa AAXAM, s.r.o. počas obchodnej spolupráce
so žalobcom a písomným plnomocenstvom (dôkaz č. 11 – č. l. 27 spisu) ho pani C. dňa 01. 10. 2019, ako
vtedajšia konateľka dodávateľa AAXAM, s.r.o., na uvedenú činnosť splnomocnila. Tieto dôkazy sú však
v úplnom rozpore so svedeckou výpoveďou pani C. zo dňa 03. 08. 2021, v zmysle ktorej mal byť pán
E. poverenou osobou za žalobcu. Je navzájom vylúčené, aby na jednej strane pán E. konal za žalobcu

(ako to tvrdila pani C. v rámci svojho výsluchu) a zároveň, aby pre neho vystavila pani C. ako bývalá
konateľka spoločnosti AAXAM, s.r.o. plnú moc na konanie za dodávateľa AAXAM, s.r.o. Výsluch pani C.
je v priamom rozpore s predloženými ňou vystavenými listinným dôkazmi. Nejde pritom o nepodstatnú
okolnosť, ktorú si už nemusela pamätať. Štatutár jedného z účastníkov obchodnej transakcie predsa
musívedieť,činiektoráosobakonázanehoalebozadruhústranuobchodnejtransakcie.Ajsámžalobca

najprv správcovi dane uviedol, že kontaktnou osobou za dodávateľa AAXAM, s.r.o. bola pani C. a až
následne po oboznámení s pochybnosťami správcu dane (aj) o tejto skutočnosti opravil svoje tvrdenie
tak, že zodpovednou osobou za dodávateľa AAXAM, s.r.o. bol pán E.. Preto žalobcom predložené
dôkazy považuje správny súd za nedôveryhodné a účelové.

16. Správny súd sa, naopak, stotožnil s námietkou žalobcu ohľadom nevypočutia ním navrhnutých
svedkov G., H. a I.. Žalobca namietal, že pokiaľ žalovaný od neho požadoval predloženie dokladov,
z ktorých by vyplynul pracovný vzťah týchto osôb s dodávateľom, ide o skutočnosť mimo sféry vplyvu
žalobcu. Uvedení svedkovia mali vykonávať práce (ktorých existencia nebola spochybnená) podľa
spornej dodávateľskej faktúry, a preto podľa správneho súdu ich výsluch mohol ozrejmiť skutočnosti

ohľadom identity skutočného dodávateľa služieb. Pokiaľ žalovaný odôvodnil nevykonanie ich výsluchu
s poukazom na zistený skutkový stav, takýto záver neobstojí, pretože práve ich vypočutie mohlo zistený
skutkový stav zmeniť. Pokiaľ ďalej žalovaný požadoval pre účely ich výsluchu, aby žalobca preukázal
ich pracovný vzťah s dodávateľom alebo potencionálnymi subdodávateľmi predložením zmluvy/dohody,
je zrejmé, že išlo o skutočnosti mimo sféry vplyvu žalobcu. Tieto osoby mali mať pracovnoprávny,

či obdobný vzťah k dodávateľovi AAXAM s.r.o alebo jeho subdodávateľom, a teda žalobca nemal
prečo disponovať ich pracovnoprávnou dokumentáciou. Zároveň nie je vylúčené, že tieto osoby boli
zamestnávané nelegálne (nezávisle na vôli žalobcu), a teda takýto doklad ani nemusel existovať.
Správny súd uvádza, že správca dane resp. žalovaný nie sú povinní vykonať všetky dôkazy navrhnuté
daňovým subjektom, avšak ich nevykonanie musí byť presvedčivo odôvodnené, čo v predmetnej veci

splnené nebolo. Správny súd dodáva, že nie je postačujúce, ak žalovaný následne zistil obsah výsluchov
týchto svedkov z iného daňového konania a v rámci vyjadrenia k správnej žalobe priložil zápisnice
o ich výsluchoch a vyhodnotil ich. Uvedených svedkov mal žalovaný, resp. správca dane vypočuť už
v administratívnom konaní alebo riadne odôvodniť, prečo ich výsluchy nevykoná. Správny orgán však
nemôže zhojiť svoj nezákonný postup po vydaní napadnutého rozhodnutia.

17. Pokiaľ žalobca ďalej rozporoval záver žalovaného, že nesplnil formálne podmienky, túto námietku
nepovažoval správny súd za dôvodnú. Je síce pravdou, že správca dane aj žalovaný v preskúmavaných
rozhodnutiach vytkli žalobcovi aj dostatočné nesplnenie formálnych podmienok pre odpočítanie DPH,
na tomto základe však ich záver o nepriznaní odpočtu DPH žalobcovi založený nebol. Tento záver

bol založený výlučne na nesplnení hmotnoprávnych podmienok (postavenie skutočného dodávateľa
ako platcu DPH). Akékoľvek vyhodnocovanie formálnych podmienok preto nemohlo zasiahnuť do
subjektívnych práv žalobcu.

18. Žalobca ďalej s odkazom na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ namietal aj právne posúdenie

veci žalovaným. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so
zákonom DPH, ktorý je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1)
zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodualebo 3) došlo k zneužitiu práva. Tieto situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.
Pokiaľ ide o prvú z uvedených situácií, splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, tieto
sú v zmysle § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj čl. 168 písm. a) Smernice

Rady 2006/112/ES a judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
Senatex GmbH, C-518/14 z 15. 09. 2016, bod 28; Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03. 09. 2020,
bod 43; Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 09. 12. 2021, bod 24) nasledovné: a) tovar alebo
služba, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, musí byť dodané inou zdaniteľnou osobou
(status dodávateľa), b) plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia

plnenia) a c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne.

19. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný právne založil nepriznanie odpočtu
DPH na spochybnení prvej hmotnoprávnej podmienky – postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby.
Žalovaný konkrétne poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-154/20 (vo veci Kemwater ProChemie),

podľa ktorého je materiálnou podmienkou preukázanie statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, o čom
nesie dôkazné bremeno daňový subjekt. Podľa záverov napadnutého rozhodnutia v konaní nebola
preukázaná realizácia plnení deklarovaným dodávateľom AAXAM, s.r.o. uvedeným na faktúre a nebola
zistená žiadna iná osoba v postavení zdaniteľnej osoby, ktorá by deklarované služby reálne uskutočnila,
ani správca dane nedisponoval údajmi potrebnými na overenie, či skutočný poskytovateľ služieb mal

postavenie zdaniteľnej osoby. K aplikácii tohto rozhodnutia žalobca v správnej žalobe namietal, že ak
mal žalovaný za to, že identita dodávateľa nebola dostatočne preukázaná, bol povinný preskúmať,
či osoba, ktorá dodanie mohla uskutočniť podľa dôkazov, ktoré má žalovaný k dispozícii, má postavenie
zdaniteľnej osoby. V správnej žalobe žalobca uviedol, že mohlo ísť o pána E., pričom v replike doplnil,
že mohlo ísť aj o inú osobu prepojenú s pánom E. (ZT STAV SK s.r.o.) s tým, že podľa rozsudku

Súdneho dvora EÚ C-154/20 (vo veci Kemwater ProChemie) by bolo v rozpore so zásadou daňovej
neutrality odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dôvodu, že skutočný
dodávateľ nebol identifikovaný a zdaniteľná osoba nepreukázala, že mal postavenie zdaniteľnej osoby,
hoci zo skutkových okolností vyplýva, že toto postavenie nevyhnutne mal. Správny súd sa stotožňuje
s touto námietkou a má za to, že správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili postavenie skutočného

dodávateľa ako zdaniteľnej osoby.

20. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 (Kemwater ProChemie) je možné nepriznať
zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH bez toho, aby bolo preukázané, že sa dopustila
daňového podvodu alebo o ňom vedela, či mala vedieť, ak skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb

nebol identifikovaný a zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ mal postavenie
zdaniteľnej osoby. Toto rozhodnutie však nie je možné aplikovať na predmetnú vec. Súdny dvor EÚ
v bode 39. uvedeného rozsudku nepožaduje preukázanie postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby
subjektom uplatňujúcim si odpočítanie DPH, ak možno zo skutkových okolností, akými sú objem a cena
nadobudnutých tovarov alebo služieb, s istotou vyvodiť, že ročný obrat dodávateľa prekračuje sumu,

do ktorej členský štát v súlade s čl. 287 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom
systémedanezpridanejhodnotypriznaloslobodenieodDPHzdaniteľnýmosobám.Slovenskárepublika
uvedený článok využila a v § 4 ods. 1 zákona o DPH stanovila, že povinnosť registrovať sa pre DPH
má, a teda platcom DPH je (okrem iných) osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790 eur. V predmetnej veci bola dodávateľská faktúra č.

200025 vystavená na sumu 63.402,84 eur, pričom túto sumu žalobca uhradil. Správca dane a žalovaný
žalobcovi síce vytýkali, že táto úhrada bol realizovaná na účet nepatriaci dodávateľovi AAXAM, s.r.o.
ani jeho možným subdodávateľom, táto skutočnosť však nie je relevantná. Z ceny poskytnutých služieb
(ktorých materiálna existencia nebola spochybnená) je zrejmé, že obrat dodávateľa žalobcu (nech by
to bol ktokoľvek) musel dosiahnuť zákonom predpokladanú sumu na to, aby sa stal platcom DPH. Prvá

hmotnoprávna podmienka statusu dodávateľa ako platcu DPH preto musela byť splnená. Vzhľadom
na uvedené žalobca dôvodne namietal, že správca dane a žalovaný vec nesprávne právne posúdili,
keď skonštatovali nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky.

21. V ďalšom žalobnom bode zhrnutom v odseku 6. tohto rozsudku žalobca všeobecne rozoberá

dôkazné bremeno v daňovom konaní, povinnosť súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom,
rozsah a spôsob hodnotenia dôkazov a ďalšie zásady dokazovania. Záverom žalobca len tvrdí, že
vyčerpal svoje dôkazné bremeno a splnil hmotnoprávne aj formálne podmienky na uplatnenie nároku na
odpočítanie dane. Správny súd k tomu uvádza, že podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinnýchnáležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté výroky napadnutého rozhodnutia za
nezákonné (tzv. žalobné body). Je preto povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť, v čom je

rozhodnutie, ktoré napáda alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozpore so zákonom a ako to
malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať
alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia. Vyššie uvedené
úvahy žalobcu v ničom nekonkretizujú v čom boli ním uvedené zásady porušené v prejednávanej veci,
teda v čom konkrétne bol postup alebo vyhodnocovanie dokazovania správcom dane či žalovaným

v rozpore so zákonom. Takto formulovaný žalobný bod nesmeruje voči napadnutému rozhodnutiu, je
formulovaný len všeobecne a tým pádom znemožňuje správnemu súdu vykonať prieskum napadnutého
rozhodnutia. Preto tento žalobný bod považoval správny súd za nedôvodný.

22. V žalobnom bude zhrnutom v odseku 7. tohto rozsudku žalobca namietal nezákonnosť daňovej
kontroly a z toho vyplývajúcu nezákonnosť vydaného protokolu aj napadnutého rozhodnutia pre

prekročenie zákonom stanovenej lehoty na výkon daňovej kontroly. Správny súd sa vo všeobecnosti
stotožňuje s argumentáciou žalobcu s odkazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 Sžf/35/2010 a Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 24/2010-57, že lehota na vykonanie daňovej
kontroly je zákonným limitom a nemožno ju vykonávať dlhšie ako ustanovuje zákon. Pri porušení lehoty
na vykonanie daňovej kontroly nadobudne protokol z nej povahu nezákonne získaného dôkazného

prostriedku, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť, a teda z neho nemožno ani vychádzať pri
vydaní rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Dôvodom uvedených záverov je podľa vyššie uvedených
rozhodnutí skutočnosť, že daňová kontrola je proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku
(protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu a
predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo

strany orgánu daňovej správy, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu
počas daňovej kontroly. Obmedzenie daňovej kontroly zákonnou lehotou je uplatnením požiadavky
proporcionalityzásahovsprávcudanevočidaňovýmsubjektom.Zmyslomvyššieuvedenejrozhodovacej
činnosti interpretujúcej dopad zákonného obmedzenia dĺžky trvania daňovej kontroly je, že počas
daňovej kontroly má kontrolovaný daňový subjekt vymedzené zákonné povinnosti predstavujúce

závažnýaintenzívnyzásahdojehoprávomchránenejsféry,čomôžetrvaťlenzákonomobmedzenýčas.
Nebolo by proporcionálne, ak by daňové orgány vykonávali takýto intenzívny zásah do práv daňového
subjektu nad rámec zákonom stanoveného limitu. Žalobcom citované rozhodnutia sa síce týkali lehoty
na výkon daňovej kontroly podľa skôr platného daňového poriadku (zákona č. 511/1992 Z. z.), obdobné
obmedzenie trvania dĺžky daňovej kontroly však obsahuje aj v predmetnej veci aplikovaný daňový

poriadok (zákon č. 563/2009 Z. z.).

23. V predmetnej veci začala daňová kontrola dňa 08. 12. 2020, pričom v súlade s § 46 ods. 10 daňového
poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac 1 rok od jej začatia, teda daňová kontrola v
predmetnej veci mala byť ukončená najneskôr dňa 08. 12. 2021. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) je daňová

kontrola ukončená doručením protokolu. Podľa obsahu administratívneho spisu bol v predmetnej veci
protokol vyhotovený dňa 04. 11. 2021 a podľa doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise bol
dňa08.11.2021doručenýspoločnostiFinanceHouses.r.o.,ktorúžalobcasplnomocnilnazastupovanie
v daňovom konaní. Protokol bol teda vydaný a podľa doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom
spise aj doručený zástupcovi žalobcu v lehote na vykonanie daňovej kontroly. Z obsahu spisu ďalej

vyplýva, že žalobca sa k protokolu nevyjadril, a preto správca dane vydal dňa 27. 12. 2021 rozhodnutie,
ktorým žalobcovi vyrubil daň v súlade so závermi uvedenými v protokole. Z tohto postupu správcu dane
jezrejmé,žepovažovaldaňovúkontroluzaukončenúaprotokolzariadnedoručenýnazákladedokladov
nachádzajúcich sa v spise. Správca dane tak nemal v úmysle (a ani tak neučinil) po vydaní protokolu
ďalej vykonávať daňovú kontrolu v rozpore s § 46 ods. 10 daňového poriadku. Správca dane nevykonal

po doručení protokolu voči žalobcovi žiadne úkony predstavujúce závažný a intenzívny zásah do právom
chránenej sféry žalobcu ako daňového subjektu zodpovedajúci rozsahu práv a povinností upravených
daňovým poriadkom pre účely daňovej kontroly.

24. Žalobca až následne v rámci odvolania proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 27. 12. 2021 namietal,

že mu protokol nebol riadne doručený a až na základe tejto námietky dopytoval správca dane Slovenskú
poštu a. s., ktorá oznámila, že protokol bol nesprávne doručený inému subjektu. Na základe tohto
oznámenia možno uzavrieť, že došlo k porušeniu daňového poriadku, keď daňová kontrola nebola
riadne ukončená doručením protokolu žalobcovi, resp. jeho zástupcovi. Správny súd však konštatuje,že napriek tomu materiálne nedošlo k negatívnym následkom v podobe pokračovania výkonu daňovej
kontroly, teda k zásahu do práv daňového subjektu v rozsahu zodpovedajúcom právam a povinnostiam
počas výkonu daňovej kontroly. V čase doručovania protokolu nemal správca dane žiaden dôvod

považovať doručenku za nesprávnu, keďže je na nej uvedené, že bola prevzatá splnomocnencom za
spoločnosť Finance House s. r. o., ktorá bola zástupcom žalobcu s tým, že žalobcovi boli v priebehu
administratívneho konania podľa obsahu spisu týmto spôsobom doručované všetky písomnosti a
nikdy nenamietal ich nedoručenie, práve naopak na jednotlivé písomnosti reagoval. Je zrejmé, že
nebolo nikdy úmyslom správcu dane pokračovať v daňovej kontrole po 08. 11. 2021, kedy bol podľa

doručenky doručený protokol zástupcovi žalobcu. Preto zo strany správcu dane materiálne nedošlo
k zásahu do subjektívnych práv žalobcu spočívajúcich v pokračovaní v daňovej kontrole ako závažného
a intenzívneho zásahu do právom chránenej sféry daňového subjektu, ako to uvádza vyššie citovaná
rozhodovacia činnosť. Správny súd ďalej dodáva, že pôvodné rozhodnutie o vyrubení dane zo dňa 27.
12. 2021 bolo žalovaným zrušené, a teda žalobca mal následne možnosť reagovať na obsah protokolu
(ktorého závery boli totožné ako závery zrušeného pôvodného rozhodnutia správcu dane), a to ešte

pred vydaním prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, čo aj využil.

25. V súlade s § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy len vtedy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na vyššie

uvedené správny súd nemá za to, že nesprávnosti pri doručovaní protokolu v predmetnej veci spôsobili
zásah do práv žalobcu v takej miere, že by mali vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Hoci
v predmetnej veci formálne došlo k porušeniu zákona, nemalo toto porušenie za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, a preto správny súd nezrušil napadnuté rozhodnutia z tohto dôvodu.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c)
SSP pre nesprávne právne posúdenie veci. V súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil správny súd aj
prvostupňové rozhodnutie, ktoré trpelo rovnakou vadou, a podľa § 191 ods. 4 vrátil vec orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní správca dane (viazaný právnym názorom
správneho súdu v súlade s § 191 ods. 6 SSP) opätovne posúdi, či sú alebo nie sú splnené jednotlivé

hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH s tým, že v predmetnej veci nie je možné odoprieť
odpočítanie DPH pre nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky v súlade so závermi správneho
súdu uvedenými v odsekoch 18. až 20. tohto rozsudku. Pokiaľ správca dane dospeje k záveru, že
hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH sú splnené, môže žalobcovi odoprieť právo na odpočet
DPH len v prípade preukázania daňového podvodu a účasti, resp. vedomosti žalobcu o tomto podvode

alebo ak preverované transakcie predstavovali zneužitie práva.

27. Správny súd dopĺňa, že v prípade daňového podvodu je celé dôkazné bremeno na správcovi
dane, ktorý v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci
Axel Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04 a C-440/04, bude musieť vykonať tzv. Axel Kittel test.

Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúca
daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
(2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že kontrolovaný daňový subjekt
o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá
nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia, či

kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,
či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test
konkrétneho subjektu). Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal aj Najvyšší správny súd SR
v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na predošlé rozhodnutie sp. zn.
6Sžfk/52/2020), ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 63/2023, kde sformuloval

4 otázky, na ktoré je potrebné odpovedať pri posudzovaní daňového podvodu:
1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3. pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?28.Záveromsprávnysúddodáva,žehocivyhodnotilakodôvodnýajžalobnýbodtýkajúcisanevypočutia
žalobcomnavrhnutýchsvedkov,nemusíbyťvykonaniedokazovaniavýsluchomtýchtosvedkovvďalšom
konaní nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Správny súd totiž uzavrel, že správca dane a žalovaný vec

nesprávne právne posúdili a hmotnoprávna podmienka statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby bola
v predmetnej veci splnená. Vyššie uvedení svedkovia mali preukazovať práve identitu dodávateľom,
pričom táto skutková okolnosť už nemusí byť relevantná pri novom právnom posúdení veci.

29. Podľa § 167 ods. 1 SSP priznal správny súd žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, keďže súd

zrušil napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, právo na náhradu 100 % trov konania
od žalovaného. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník správneho súdu po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 SSP.

30. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

ProtitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosťnaSprávnysúdvBanskejBystricivlehote30dní
od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.