Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/161/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122378948
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122378948.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu KWANDO s.r.o., Kalinčiakova
1135/4, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 678 928, práv. zast. KUČERA & PARTNERS advokátska kancelária,
s.r.o., Slov. nár. povstania 6, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 425 592, proti žalovanému Frost Cargo s.r.o.,
951 53 Klasov 74, IČO: 51 072 548, práv. zast. advokátom JUDr. Jozefom Kóšom, Mostná 29, 949 01
Nitra, o zaplatenie 6.000,-EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra, č.k. 32Cb/2/2023-198 zo dňa 16.9.2024 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 32Cb/2/2023-198 zo dňa 16.9.2024 v

napadnutom výroku II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 960,-EUR od 31.7.2021 do 29.6.2023, 8%
ročne zo sumy 924,- EUR od 16.7.2021 do 29.6.2023, 8% ročne zo sumy 924,- EUR od 13.7.2021
do 29.6.2023, 8% ročne zo sumy 924,- EUR od 9.7.2021 do 29.6.2023, druhým výrokom žalobu
vo zvyšnej časti zamietol, tretím výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 25,16 % a štvrtým výrokom žalobcovi priznal voči žalovaného nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 25,16%.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že boli vykonané záväzné objednávky od sprostredkovateľa,
prepravy vykonané, riadne vyfakturované, podložené dokladmi preukazujúcimi, že tovar bol doručený.
Sprostredkovateľa Frost Cargo s.r.o. prepravy platil, no od určitého času prestal platiť a napriek
tomu, že stále finguje a firma má príjem, nepokladá si za povinnosť zaplatiť dlžnú zostávajúcu sumu.

Napriek výzvam a upomienkam nemá záujem zaplatiť zostávajúce neuhradené faktúry. Žalobca ako
dôkaz priložil k žalobe: faktúra č. 2021000104, záväzná objednávka zo dňa 17.4.2021, medzinárodný
nákladný list CMR zo dňa 18.4.2021, faktúra č. 2021000121, záväzná objednávka zo dňa 26.4.2021,
medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 27.4.2021, faktúra č. 2021000122, záväzná objednávka
zo dňa 23.4.2021, medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 23.4.2021, faktúra č. 2021000124,
záväzná objednávka zo dňa 1.5.2021, faktúra č. 2021000131, záväzná objednávka zo dňa 7.5.2021,
medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 6.5.2021, faktúra č. 2021000132, záväzná objednávka

zo dňa 8.5.2021, medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 10.5.2021, faktúra č. 2021000133,
záväzná objednávka zo dňa 10.5.2021, medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 11.5.2021, faktúra č.
2021000140, záväzná objednávka zo dňa 18.5.2021, medzinárodný nákladný list CMR 0195494, faktúra
č. 2021000142, záväzná objednávka zo dňa 20.5.2021, faktúra č. 2021000150, záväzná objednávkazo dňa 25.5.2021, medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 25.5.2021, faktúra č. 2021000166, záväzná
objednávka zo dňa 4.6.2021, medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 7.6.2021.

3. Žalovaný v konaní namietal, že Spoločnosť Frost Cargo s. r. o. kúpila od spoločnosti KWANDO s. r.
o. používaný mraziarenský náves s eč. F. v roku 2020 dohodou konateľov oboch spoločností. Dohoda
konateľov M. H. a G. J. v roku 2020 bola, že spoločnosť Frost Cargo s. r. o. kupuje od spoločnosti
Kwando s. r. o. používaný mraziarenský náves s e.č. F. na splátky za sumu 6.000,-EUR bez DPH a
dohoda znela, že po uhradení poslednej splátky za náves spoločnosťou Frost Cargo s. r. o. prevedie

spoločnosť Kwando s. r. o. vlastníctvo na príslušnom ODI na spoločnosť Frost Cargo s. r. o. a taktiež, že
po uhradení poslednej splátky kúpnej ceny vystaví spoločnosť Kwando s. r. o. faktúru za predaj návesu
spoločnosti Frost Cargo s. r. o.. Neskôr, v období od približne októbra roka 2020 až do obdobia jún
2021 spoločnosť Frost Cargo s. r. o. vyťažovala nákladné vozidlá pre spoločnosť Kwando s. r. o., za
čo spoločnosť Kwando s, r. o, riadne vystavila faktúry a spoločnosť Frost Cargo s. r. o. tieto faktúry
spoločnosti Kwando s. r. o. uhrádzala. Koncom roka 2021 však spoločnosť Frost Cargo s. r. o. mala

problémy s platením predmetných faktúr za tieto prepravy spoločnosti Kwando s. r. o., avšak platby za
náves, ktorý kúpila od spoločnosti Kwando s. r. o. uhradila a konateľ spoločnosti Kwando s. r. o. odmietol
previezť vlastníctvo návesu F. na príslušnom ODI na spoločnosť' Frost Cargo s. r. o., nakoľko táto bola
dlžná spoločnosti Kwando s. r. o. za vykonané prepravy. Koncom roka 2021 prišiel konateľ spoločnosti
Kwando s. r. o. G. J. s návrhom, aby spoločnosť Frost Cargo s. r. o. odovzdala už uhradený náves s eč. F.

spoločnosti Kwando s. r. o, a že uhradená suma za náves vo výške 6.000,-EUR bez DPH sa odpočíta od
dlžnej sumy 9.588,-EUR za prepravy. Konateľ spoločnosti Kwando s. r. o. G. J. zorganizoval stretnutie
oboch konateľov na sídle spoločnosti Kwando s. r. o. v Hlohovci niekedy v období januára 2022, na
ktorom sa s konateľom spoločnosti Frost Cargo s, r. o. M. H. dohodli, že spoločnosť Frost Cargo s. r. o.
odovzdá spoločnosti Kwando s. r. o. náves s eč. F., ktorý už spoločnosti Kwando s.r.o. uhradila vo výške

6.000,-EUR a že táto suma sa odpočíta od dlžnej sumy 9,588,-EUR za prepravy a že zvyšnú sumu
3.588,-EUR spoločnosť Frost Cargo s. r. o. uhradí spoločnosti Kwando s. r. o. a dohoda ďalej znela, že
po odovzdaní návesu spoločnosť Kwando s. r. o. vystaví zápočet na sumu 6.000,-EUR z dlžnej sumy
za prepravy 9.588,-EUR. Spoločnosť Frost Cargo s. r. o. náves s eč. F. odovzdala niekedy v období
január / február 2022 spoločnosti Kwando s. r. o. ako protihodnotu v sume 6.000,-EUR z dlžnej sumy

9.588,-EUR, svoju povinnosť podľa dohody si splnila, avšak spoločnosť Kwando s. r. o. do dnešného
dňa nevystavila predmetný zápočet a tak jej žalovaný - spoločnosť Frost Cargo s. r. o. nevedela uhradiť
zvyšnú dlžnú sumu vo výške 3. 588,-EUR.

4. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.7.2023

tak, že prvým výrokom konanie o zaplatenie sumy 3.588,-EUR, a to aj v časti uplatneného nároku na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 960,-EUR od 30.6.2023 do zaplatenia, 8 %
ročne zo sumy 924,- EUR od 30.6.2023 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- EUR od 30.6.2023 do
zaplatenia a 8% ročne zo sumy 780,- EUR od 30.6.2023 do zaplatenia, zastavil. Súd druhým výrokom
žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 3Cob/150/2023-176 zo dňa 27.3.2024
rozhodol o podanom odvolaní žalobcu tak, že prvým výrokom odvolanie žalobcu voči výroku I. rozsudku
Okresného súdu Nitra č.k. 32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.7.2023 odmietol. Druhým výrokom Krajský súd
v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.7.2023 v napadnutom

výroku II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd po preskúmaní napadnutého výroku II. a III. z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia sumy 9.588,-EUR titulom neuhradených faktúr. Dňa 28.6.2023 žalovaný uhradil sumu 3. 588,-
EUR, pričom platba prišla dňa 29.6.2023, v súvislosti s týmto čiastočným plnením žalobca zobral v tejto
časti žalobu späť, a to aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. V konaní tak

žalobca žiadal o zaplatenie zvyšnej sumy 6.000,-EUR. Žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku vo
výške 6.000,-EUR titulom dohody, podľa ktorej mal žalobca odovzdať žalovanému náves po zaplatení
sumy 6.000,-EUR. Z faktúry č. 2022200 žalobcu vyplýva, že tá je vystavená na sumu 6.000,-EUR s
predmetom za nájom návesu obdobie 09/2020-02/2022. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a súvisiacom výroku o nároku na náhradu

trov konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V súlade s § 212 ods. 2, C.s.p. sa rozsudkom rozhoduje o celej prejednávanej veci. Súd
prvej inštancie nerozhodol o úrokoch z omeškania v celom uplatnenom rozsahu čo nevyplýva ani zodôvodnenia napadnutého rozsudku ani zo zamietajúceho výroku II. je potrebné napadnutý rozsudok v
tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie na základe doplneného dokazovania ustálil, že v súvislosti s čiastočným plnením
žalovaného vzal žalobca a to v časti o zaplatenie sumy 3.588,-EUR späť, a to aj v časti uplatneného
nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 960,-EUR od 30.6.2023 do
zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 924,-EUR od 30.6.2023 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,-EUR
od 30.6.2023 do zaplatenia a 8% ročne zo sumy 780,-EUR od 30.6.2023 do zaplatenia. Žalobca trval

na podanej žalobe vo zvyšnom rozsahu, t. j. v rozsahu povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
6.000,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 924,- EUR od 8.6.2021 do
zaplatenia, 8% ročne zo sumy 708,- EUR od 17.6.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 708,- EUR
od 13.6.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- EUR od 23.6.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo
sumy 708,- EUR od 27.6.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 960,- EUR od 30.6.2021 do zaplatenia,
8% ročne zo sumy 924,- EUR od 2.7.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- EUR od 9.7.2021 do

29.6.2023, 8% ročne zo sumy 924,- EUR od 13.7.2021 do 29.6.2023, 8% ročne zo sumy 924,- EUR od
16.7.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo sumy 960,- EUR od 31.7.2021 do 29.6.2023, 8% ročne zo sumy
144,- EUR od 30.6.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Súd prvej inštancie považoval za nesporné skutkové tvrdenia strán sporu, že medzi žalobcom a

žalovaným došlo na základe záväzných objednávok sprostredkovateľa - žalovaného a medzinárodných
nákladných listov CMR k vykonaniu prepráv žalobcom, na základe objednávok, za čo boli vystavené
následne faktúry č. FV2021000104 zo dňa 18.4.2021 za rok 2021, č. FV2021000121 zo dňa 17.4.2021
za rok 2021, č. FV2021000122 zo dňa 23.4.2021 za rok 2021, č. FV2021000124 zo dňa 3.5.2021 za
rok 2021, č. FV2021000131 zo dňa 7.5.2021 za rok 2021, č. FV2021000132 zo dňa 10.5.2021 za rok

2021, č. FV2021000133 zo dňa 12.5.2021 za rok 2021, č. FV2021000140 zo dňa 19.5.2021 za rok
2021, č. FV2021000142 zo dňa 23.5.2021 za rok 2021, č. FV2021000150 zo dňa 26.5.2021 za rok
2021, č. FV2021000166 zo dňa 10.6.2021 za rok 2021.

8. Súd prvej inštancie považoval za sporné medzi stranami to, či mal žalovaný kúpiť od žalobcu

používaný mraziarenský náves s eč. F. na základe dohody konateľov v roku 2020. Podľa tvrdenia
žalovaného sa malo jednať o ústnu dohodu konateľov M. H. a G. J. v roku 2020 s tým, že žalovaný
kúpi od žalobcu používaný mraziarenský náves s eč. F. za sumu 6.000,-EUR bez DPH s tým, že
po uhradení poslednej splátky, prevedie žalobca vlastníctvo na ODI na žalovaného a žalobca vystaví
faktúru za predaj návesu žalovanému. Splátky za náves boli podľa žalovaného uhradené, žalobca

odmietol previesť vlastníctvo na žalovaného, nakoľko žalovaný bol dlžný za vykonané prepravy. Koncom
roka 2021 mal prísť konateľ žalobcu s dohodou, aby žalovaný odovzdal už uhradený náves a že
uhradená suma za náves vo výške 6.000,- EUR bez DPH sa odpočíta od dlžnej sumy 9.588,- EUR za
prepravy. Stretnutie malo byť január 2022 - konatelia - M. H. G. G. X. - dohoda - odovzdanie návesu,
odpočítanie sumy a zvyšnú sumu 3.588,- EUR uhradí žalovaný žalobcovi. Žalobca mal vystaviť zápočet.

Žalovaný náves odovzdal január/február 2022, žalobca nevystavil zápočet, preto žalovaný neuhradil
zvyšnú sumu. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom existencie dohody, podľa ktorej mal žalobca
odovzdať žalovanému náves s tým, že po zaplatení sumy 6000,-EUR bez DPH prevedie vlastníctvo
návesu na ODI na žalovaného a sumu 6000,-EUR odpočíta od dlžnej sumy zápočtom, súd ju považuje
za prostriedok procesnej obrany žalovaného podľa § 149 CSP, nakoľko nárok žalobcu uplatnený žalobou

nepopiera. Kompenzačná námietka je hmotnoprávna námietka podľa § 152 CSP, ktorú súd posudzuje
podľa predpisov hmotného práva, je to hmotnoprávny úkon strany v súlade s § 124 ods. 2 CSP.

9. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že z potvrdenia o
vklade zo dňa 24.11.2020 a zo dňa 20.8.2020 vyplýva, že boli vykonané platby v prospech žalobcu

označené ako - za náves F. XXX L. a záloha za náves F. XXX L.. Z Faktúry č. Z 202102 na sumu
1.500,-EUR vplýva, že predmet je zálohová platba II. - náves vystavila ju J.. J.Á. J. dňa 28.7.2021.
Z Faktúry č. Z 202101 na sumu 1.500,-EUR vplýva, že predmet je zálohová platba - náves vystavil
ju J.. J. J. dňa 30.4.2021. Z výpisu účtu žalovaného vyplývajú úhrady žalobcovi dňa 18.5.2021 v
sume 1.500,-EUR a dňa 5.8.2021 v sume 1.500,-EUR. Z Faktúry č. 2022200 vyplýva, že je vystavená

na sumu 6.000,- EUR s predmetom - za nájom návesu F. XXX L. obdobie 09/2020 do 02/2022 (18
mes.) vystavila ju J.. J. J. dňa 31.8.2022. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva uhradenie sumy 3.588,-
EUR žalovaným v prospech žalobcu dňa 28.6.2023. Žalovaný užíval predmetný náves na prepravu
približne 18 mesiacov, mal k dispozícii technický preukaz, protokol o technickej kontrole, potvrdenie opovinnom zmluvnom poistení a certifikáty a doklady potrebné na vykonávanie prepráv a používanie,
ktoré musia byť prítomné počas jazdy. Veľký technický preukaz od tohto návesu nemal k dispozícii
a povinné zmluvné poistenie počas tejto doby uhrádzal žalobca. Výpoveďou svedkov AnD. J., M. H.

G. J. U. bolo preukázané stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v roku 2020, za prítomnosti G. J. konateľa
žalobcu, M. H. bývalého konateľa žalovaného a aj za prítomnosti aktuálneho konateľa žalovaného J.
U., na ktorom sa dohodli podstatné náležitosti ústnej kúpnej zmluvy, t. j. predmet kúpy (mraziarenský
náves s eč. F.) a cena 6.000,- eur bez DPH, pričom sa dohodli, že po zaplatení celej kúpnej ceny
žalovaným žalobca prevedenia vlastnícke právo k predmetnému chladiarenskému návesu na okresnom

dopravnom inšpektoráte. Aj z faktúry č. Z202101, ktorú vystavovala druhá konateľka žalobcu J.. J. J.
vyplýva, že je jednoznačne uvedené, že fakturovaná suma bola vystavená žalobcom ako záloha na
kúpu návesu ako aj faktúra č. Z202102 je označená ako zálohová platba II. - náves vystavená taktiež
J.. J.N. J.. Taktiež súd považoval za preukázané, že dohodnutá kúpna cena za predmetný náves bola
v celom rozsahu uhradená (potvrdením o vkladoch ako aj výpismi z účtu, ktoré sú založené v súdnom
spise). K samotnému prepisu na dopravnom inšpektoráte neprišlo iba z dôvodu, že medzi vtedajším

konateľom žalovaného M. H. a konateľom žalobcu G. J. došlo k dohode o vrátení predmetného návesu a
následnom zápočte tejto sumy k dovtedajším záväzkom žalovaného. Užívanie chladiarenského návesu
je tak vysporiadané, pričom žalovaný predmetný náves odovzdal, t.j. nie je jeho vlastníkom. Súd prvej
inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že suma 6.000,-EUR je suma nájomného za užívanie
predmetného chladiarenského návesu, nakoľko uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktoré by odôvodňovalo

povinnosť žalovaného platiť nájomné, tak ako tvrdí žalobca nebola preukázaná žiadnym listinným
dôkazom ani výpoveďami svedkov. Jediným dôkazom o tom, že suma 6.000,-EUR mala predstavovať
nájom za predmetný náves je faktúra č. 2022200 na sumu 6.000,-EUR vystavená konateľkou žalobcu J..
J.J.spredmetom-zaprenájomnávesuF.XXXL.obdobie09/2020do02/2022(18mes.).ZvýpovedeJ..
J. J. vyplýva, že v tejto súvislosti sa tak ona sama rozhodla, nevedela ako to s návesom dopadne a toto

považovala za vhodný spôsob riešenia a preto túto faktúru za nájom žalovanému vystavila. Zo strany
žalobcunebolopreukázané,žebydošlomedzistranamisporukdohode,opredmeteavýškeasplatnosti
nájomného, resp. doby za ktorý sa mal predmetný náves prenajímať. Žalovaný mal predmetný náves
v užívaní a titulom jeho kúpi uhrádzal jednotlivé sumy. Z výpovede konateľky žalobcu J.. J. J. vyplýva,
že o vystavení tejto faktúry sa rozhodla sama, vystavila ju na základe prijatej platby od žalovaného, aby

bola podložená, nakoľko nevedela ako to s návesom dopadne a toto považovala za vhodný spôsob
riešenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že táto faktúra bola vystavená až dňa 31.8.2022, t. j. po podaní
tejto žaloby na Okresný súd Banská Bystrica - upomínacie konanie. Vzhľadom na to, že sa strany sporu
dohodli, že k prepisu predmetného chladiarenského návesu na okresnom dopravnom inšpektoráte dôjde
až po zaplatení celej kúpnej ceny, povinné zmluvné poistenie tak platil stále aktuálny vlastník návesu

(žalobca) ako aj bol držiteľom veľkého technického preukazu. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti preukázal svoju obranu čo do kompenzačnej námietky, ktorú si uplatnil vo vzťahu k nároku
žalobcu vo výške 6.000,-EUR.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa strany dohodli na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy

ústne, pričom podmienka prepisu návesu na dopravnom inšpektoráte až po zaplatení kúpnej ceny,
nie je dôkazom toho, že k dohode o predaji návesu nedošlo. Taktiež výsluchmi bola preukázaná
dohoda o postupnom splácaní kúpnej ceny a následnom prepise na dopravnom inšpektoráte. Žalobca
v odvolaní poukázal na to, že tak konatelia sporových strán, ako aj svedok M. H. v podstate zhodne
tvrdili, že k prevodu vlastníckeho práva k návesu malo dôjsť podľa ich dohody až po splatení sumy,

ktorá bude zodpovedať kúpnej cene. Túto sumu následne aj žalovaný žalobcovi uhradil, čo žiadna
strana nerozporovala. Ďalej žalobca uviedol, že avšak následne k dokončeniu kontraktačného procesu
uzatvorením kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva k návesu neprišlo. Súd sa stotožňuje s
názorom žalobcu, že k prevodu vlastníckeho práva v konečnom dôsledku neprišlo, náves bol vrátený
žalobcovi, čo je skutočnosť nesporná. Podľa názoru žalobcu pokiaľ išlo o zaplatených 6.000,-Eur zo

strany žalovaného, nakoľko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nakoniec neprišlo, pričom žalovaný nesporne
mal po dobu 18-tich mesiacov v držbe a užívaní predmetný náves a vykonával s ním svoju podnikateľskú
činnosť, konateľka žalobcu p. J.. J. J. preto vyúčtovala žalovaným uhradenú čiastku 6.000,-EUR
(pôvodne uhradenú ako zálohu na kúpu návesu) faktúrou č. 2022200 zo dňa 31.8.2022 ako prenájom
návesu, k čomu sama uviedla, že to považovala za vhodný spôsob vyriešenia veci, keďže žalovaný dlhú

dobu užíval tento náves žalobcu. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že súdu preukázal, že spomínanú
faktúru č. 2022200 na sumu 6.000,-EUR s predmetom: „za prenájom návesu F. obdobie 09/2020
do 02/2022“ žalovanému riadne zaslal a tiež preukázal, že táto faktúra bola žalovanému doručená.
Uviedol, že konateľka žalobcu J.. J. J. uviedla, že predmetná faktúra nebola žalobcovi nikdy vrátenáspäť, žalovaný k nej nikdy nevzniesol žiadne výhrady, a žalobca z nej odviedol príslušnú DPH, a
teda je zrejmé, že túto faktúru za prenájom návesu si aj žalovaný zaúčtoval vo svojom účtovníctve a
uplatnil si z nej odpočet DPH. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepoprel doručenie tejto faktúru

a ani nepreukázal, že by ju žalobcovi nejakým spôsobom namietal, čím možno mať za to, že s ňou
súhlasil. S uvedenými tvrdeniami žalobcu sa súd nestotožňuje. V tomto smere súd konštatuje, že len
samotné vystavenie faktúry žalobcom neznamená bez ďalšieho jej dôvodnosť (najmä ak je následne
rozporovaná) a nepopretie faktúry zo strany žalovaného v štádiu pred začatím sporu neznamená bez
ďalšieho jej uznanie alebo súhlas s faktúrou zo strany žalovaného. V tomto smere súd poukazuje na

skutočnosť, ktorá taktiež vyplynula z výsluchu žalobcu p. J.. J. a to, že vyúčtovanie sumy 6.000,- EUR
akoprenájomnávesusarozhodlasama,nakoľkotopovažovalazavhodnýspôsobvyriešeniaveci.Sama
však uviedla, že bola len ekonómka a o dohode medzi žalobcom a žalovaným nevedela nič. Konala
tak spontánne keď s ňou ako uviedla pri výsluchu žalovaný nekomunikoval a vedela len že žalovaný
mal náves a nejaké dlhy voči žalobcovi. Pri svojom výsluchu ďalej uviedla, že netvrdí, že náves bol
prenajatý, nebolo jasné ako to dopadne, platby chodili aj sporadicky, nevedela ako to nakoniec dopadne.

Na otázku prečo vo faktúre č. 2022200 vyfakturovali žalovanému prenájom návesu F., uviedla, že preto
to dala, lebo náves vzali späť nakoľko žalovaný nezaplatil určité platby, 9.000,-EUR, čo bola dosť veľká
suma, ona ho aj kontaktovala, že nech zaplatí dlžnú sumu a s návesom sa dohodnú. Vzhľadom na to, že
žalovaný nereagoval, tak to vyriešila takto, nakoľko mala za to, že suma 6.000,-EUR sa spotrebovala a to
vzhľadomnadlhúdobupoužívaniazostranyžalovaného.Nevedelaakýmspôsobomdošlokodovzdaniu

a prevzatiu predmetného návesu, nakoľko ona rieši len účtovné veci. Z uvedeného vyplýva, že p. J.
riešila ekonomické záležitosti žalobcu, pričom o dohode so žalovaným nevedela. Podľa názoru žalobcu
v danom prípade nejde totiž o nájomné ako formy nároku žalobcu vyplývajúceho z nájomnej zmluvy, ale
ako formy peňažnej náhrady za toto užívanie návesu, a to či už titulom bezdôvodného obohatenia (keď
žalovaný užíval náves bez právneho dôvodu, alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol), alebo titulom

náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku z dôvodu, že žalobca nemohol počas doby, kedy mal žalovaný
náves u seba, využívať náves pre vlastnú potrebu a výkon svojej podnikateľskej činnosti. V tomto
smere súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalobcu uvedenú jednak v podanom vyjadrení k
podanému odporu ako aj na pojednávaniach, (súd súhrnne cituje časti argumentácie žalobcu uvedenej
vo vyjadrení a na pojednávaniach), kde uviedol, že „Na základe nižšie uvedených skutočností v danom

prípade išlo o zálohové platby za prenájom návesu žalovanému. V prípade, ak by nebola preukázaná
existencia právneho vzťahu titulom prenájmu predmetného vozidla žalovaným, nárok žalobcu by bolo
možné v takomto prípade kvalifikovať ako užívanie návesu žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu
t. j. ako bezdôvodné obohatenie spočívajúce v privlastňovaní si úžitkovej hodnoty cudzej veci, alebo
ako škoda spočívajúca v ušlom zisku z dôvodu, že žalobca nemohol počas doby, kedy mal žalovaný

náves u seba, využívať náves pre vlastnú potrebu a výkon svojej podnikateľskej činnosti. Výšku tohto
nárokutitulomfinančnejnáhradyzaužívanienávesužalovanýmjemožnéanalogickyurčiťvovýškeceny
obvyklého prenájmu porovnateľného návesu. Pokiaľ ide o obranu žalovaného formou kompenzačnej
námietky, túto pohľadávku žalovaného na vrátenie ním uhradených záloh v celkovej výške 6.000,-EUR
neuznáva a považuje ju za vysporiadanú fakturovaným nájomným za užívanie návesu žalobcu. Je

pravdou, že žalovaný najskôr zamýšľal kúpiť predmetný náves, ale k uzatvoreniu KZ nikdy neprišlo a
preto hoc aj by mal žalovaný právo požadovať vrátenie zaplatených záloh, tieto boli skonzumované
titulom náhrady za užívanie návesu žalovaným v období 18 mesiacov, pričom žalobcom uplatnená
suma nepredstavuje ani polovicu obvyklého nájmu. Z uvedeného je zrejmé, že sám žalobca v rámci
svojej obrany používal pojem „nájomné“ a vzťah považoval za vysporiadaný titulom úhrady „nájomného

alebo prenájmu“. Alternatívne žalobca iba vo vyjadrení uviedol, že v prípade, ak by nebola preukázaná
existencia právneho vzťahu titulom prenájmu predmetného vozidla žalovaným, nárok žalobcu by bolo
možné v takomto prípade kvalifikovať ako užívanie návesu žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu t.
j. ako bezdôvodné obohatenie spočívajúce v privlastňovaní si úžitkovej hodnoty cudzej veci, alebo ako
škoda spočívajúca v ušlom zisku z dôvodu, že žalobca nemohol počas doby, kedy mal žalovaný náves

u seba, využívať náves pre vlastnú potrebu a výkon svojej podnikateľskej činnosti. Výšku tohto nároku
titulom finančnej náhrady za užívanie návesu žalovaným je možné podľa názoru žalobcu analogicky
určiť vo výške ceny obvyklého prenájmu porovnateľného návesu.

11. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca bezdôvodné obohatenie, ktoré malo podľa jeho názoru

spočívať v privlastňovaní si úžitkovej hodnoty cudzej veci, alebo ako škodu spočívajúca v ušlom zisku
z dôvodu, že žalobca nemohol počas doby, kedy mal žalovaný náves u seba, skutkovo ani nejako
viac netvrdil ani nepreukázal v ďalšom konaní, len konštatoval, že výšku tohto nároku titulom finančnejnáhrady za užívanie návesu žalovaným je možné analogicky určiť vo výške ceny obvyklého prenájmu
porovnateľného návesu.

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie vyššie uvedených zákonných
podmienok na priznanie nároku vo výške 6.000,-EUR titulom bezdôvodného obohatenia alebo náhrady
škody, keďže nepreukázal naplnenie žiadnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, nakoľko
iba poukázal, že bezdôvodné obohatenie malo podľa jeho názoru spočívať v privlastňovaní si úžitkovej
hodnoty cudzej veci a až v podanom odvolaní uviedol, že sa jedná o majetkový prospech z právneho

dôvodu,ktorýodpadol.Taktiežnepreukázalanisplneniepodmienoknanáhraduškodyvuvedenejvýške,
keďže nepreukázal ani len netvrdil porušenie žiadnej zmluvnej povinnosti žalovaného. Žalobca taktiež v
podanom odvolaní ( proti rozsudku zo dňa 21.7.2023 ) poukazuje na použitie pojmu „záloha“ a „splátka“,
pričom poukazuje na významové rozdiely týchto pojmov, pričom podľa jeho názoru záloha je preddavok,
ide o vopred danú, uskutočnenú platbu za niečo čo má nastať v budúcnosti, nie za niečo čo nastalo
v minulosti, pretože v takom prípade by sa išlo o splátku. Súd konštatuje, že nemožno vychádzať,

najmä , ak sa stane nejaká skutočnosť sporná, že len samotné označenie faktúry „záloha“ znamená,
že sa jedná o preddavok za niečo , čo má nastať v budúcnosti a nie za niečo , čo nastalo v minulosti.
Len samotné označenie faktúry, resp. označenie platieb , ak sú sporné, nepostačuje na to, aby bolo
možné z označenia faktúry alebo z označenia vykonanej platby usúdiť záver, že sa jednalo o zálohu, t. j.
preddavok. J. U. pri svojom výsluchu vo vzťahu k označovaniu faktúr a platieb uviedol, že v daný moment

si neuvedomil pojem, či splátka alebo záloha, to bolo prvé čo mu v banke napadlo. Na otázku ako teda
vysvetlí, že pojem záloha za náves ho napadol ešte 2x po sebe pri vykonaní bezhotovostných platieb
za náves, uviedol, že medzi týmito bezhotovostnými platbami uskutočnil ešte jednu platbu 24.11.2020
v sume 1.000,-EUR, kde už pojem záloha neuvádzal a nerealizoval úhrady faktúr zálohových, nakoľko
v označení faktúry je Z, bral som to ako zálohová avšak na faktúre Z202101 je uvedené že sa jedná o

zálohu na kúpu návesu a podľa jeho mienky je bezpredmetné, či sa používa pojem splátka alebo záloha
ak sa tým prevodom má dosiahnuť úhrada kúpnej ceny.

13. Súd prvej inštancie konštatoval, že nedopatrením opomenul v predchádzajúcom rozsudku
rozhodnúť aj o príslušenstve - úrokov z omeškania (prislúchajúcich k predmetnej čiastočnej úhrade)

vzniknutých do momentu čiastočnej úhrady a preto úroky z omeškania žalobcovi (prislúchajúcich k
predmetnej čiastočnej úhrade) priznal nakoľko má za to, že sú dôvodné, keďže žalobcovi prislúchajú
a má nárok na ich zaplatenie do momentu čiastočnej úhrady - keďže žalovaný zaplatil predmetnú
sumu 3.588,-EUR dňa 28.6.2023 a teda až čiastočnou úhradou dlžnej sumy došlo k zastaveniu plynutia
omeškania. Súd preto v súlade so závermi odvolacieho súdu toto príslušenstvo pohľadávky žalobcovi

priznal ako je uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu, nakoľko je právnym názorom odvolacieho súdu
viazaný. Žalobca na pojednávaní doplnil , že odvolací súd opomenul úrok 8% ročne zo sumy 144,-
EUR od 30.6.2023 do zaplatenia a to z dôvodu, že čiastočné plnenie žalovaného súd priradil k najskôr
splatným faktúram, kde v prípade faktúry č. 2021000140 zostala na uhradenie len suma 780,-EUR. Súd
prvej inštancie však tento úrok žalobcovi nepriznal, nakoľko nie je uvedený v záveroch odvolacieho súdu

a nakoľko žalobu vo zvyšku zamietol, žalobca nemá nárok na tento úrok , keďže súd považuje žalobu
vo zvyšnej časti za nedôvodnú. Čiastočnou úhradou dlžnej sumy došlo k zastaveniu plynutia úrokov vo
vzťahu k tejto sume a vo vzťahu k zvyšku úrokov, tieto súd nepriznal, nakoľko nepovažuje žalobu vo
zvyšnej časti za dôvodnú.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom § 255 ods. 1 a 2
v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 25,16 %. Rozhodol tak na základe toho, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 37,42 %
(pomer sumy uplatnenej pôvodne v žalobe 9.588,-EUR a sumy 3.588,-EUR v časti ktorej bolo konanie
právoplatne zastavené, kde súd vzhliadol procesné zavinenie na strane žalovaného, nakoľko úhradu

sumy 3.588,-EUR žalovaný vykonal až po podaní žaloby ), pričom jeho neúspech v konaní je vo výške
62,58 % (v tejto časti bol úspešný žalovaný, úspech žalobcu je 37,42 %). Po odpočítaní oboch súm
62,58% - 37,42% sa vypočíta čiastočný úspech žalovaného, v rozsahu 25,16 % . O trovách odvolacieho
konania súd prvej inštancie rozhodol pri aplikácii ustanovenia § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
a § 262 ods. 1 CSP, keď predmetom odvolacieho konania bolo celé rozhodnutie, pričom odvolací súd

odvolanie žalobcu proti výroku I. napadnutého rozsudku odmietol ako podané neoprávnenou osobou a
rozsudok v časti II. a III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca bol
v odvolacom konaní úspešný v rozsahu II. a III. výroku, žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 62,58
% (odvolanie vo vzťahu k I. výroku týkajúceho sa sumy 3.588,-EUR odmietnuté a odvolanie proti II. aIII. výroku týkajúceho sa sumy 6.000,-EUR zrušené a vrátené), pričom jeho neúspech v konaní je vo
výške 37,42 % (v tejto časti bol úspešný žalovaný, úspech žalobcu je 62,58 %). Po odpočítaní oboch
súm 62,58% - 37,42% sa vypočíta čiastočný úspech žalobcu, v rozsahu 25,16 %.

15. Protirozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcazdôvodupodľa§365ods.1písm.b)d)f)h)
CSP a to proti výroku II. predmetného Rozsudku (t.j. II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta) a k nemu
závislému výroku III. (t.j. III. Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 25,16%.) a výroku IV. predmetného Rozsudku. V odvolaní uviedol, že Krajský súd v Bratislave

ako odvolací súd vo svojom rozhodnutí (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.3.2024 sp.
zn. 3Cob/150/2023-176), ktorým zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. (Súd žalobu vo
zvyšnej časti zamieta.) a vo výroku III. (Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 25,16 %.) a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z
dôvodu, že súd prvej inštancie nerozhodol o úrokoch z omeškania v celom uplatnenom rozsahu, vecne
nezaoberalodvolacíminámietkamižalobcuvovzťahukvytýkanejnesprávnostizamietnutiacelejzvyšnej

časti žaloby napadnutým výroku II. skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie (okrem už spomínaných
námietok týkajúcich sa nepriznania príslušenstva žalobcovi z uplatneného nároku zo späťvzatej časti
istiny žalovanej sumy), pričom žalobca má aj naďalej za to, že súd prvej inštancie v napadnutom
Rozsudku(rozsudokOkresnéhosúduNitrazodňa16.9.2024sp.zn.32Cb/2/2023-198)opätovnedospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil,

keď ustálil, že žalovaný preukázal svoju obranu čo do kompenzačnej námietky, žalobca preto v celom
rozsahu zotrváva na celej svojej odvolacej argumentácii uvedenej v jeho odvolaní zo dňa 3.8.2023 proti
skoršiemu rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21.7.2023 sp. zn. 32b/2/2023-129 (s výnimkou len
tej argumentácie, ktorá sa týkala nepriznania žalobcovi úrokov z omeškania z uplatneného nároku zo
žalobcom späťvzatej časti istiny žalovanej sumy, ktorý nedostatok súd prvej inštancie v napadnutom

Rozsudku napravil vyhovením tomuto nároku a zaviazaním žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
tieto úroky z omeškania) v časti namietania nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia jednotlivých dielčích otázok, ktorých nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne
posúdenie vyústilo do nesprávnej konštatácie súdu prvej inštancie o preukázaní obrany žalobcu čo do
kompenzačnej námietky.

16. Žalobca má za to, že na základe vykonaných dôkazov nebolo preukázané uzatvorenie takejto
kúpnej zmluvy a to z nasledovných dôvodov:
- konateľ žalobcu G. J. vo svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 30.6.2023 na priamu otázku, či
došlo medzi ním (mysliac tým žalobcu) a žalovaným k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na náves odpovedal,

že NEPRIŠLO. Zároveň z jeho výpovede vyplynulo, že vtedajší konateľ žalovaného p. M. H. si zobral
náves žalobcu do užívania, pričom k jeho kúpe malo prísť až neskôr po zaplatení dohodnutej sumy.
Uvedenénáslednekonateľžalobcupotvrdiltým,žeajneskôrprivrátenínávesužalobcovižiadalkonateľa
žalovaného doplatiť dlžné peniaze za vykonané prepravy, a až následne dôjde k prepisu (prevodu
vlastníctva k návesu) na žalovaného,

- konateľka žalobcu J.. J.N. J. vo svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 30.6.2023 uviedla, že
mala vedomosť, že náves bol žalovaným zobratý do užívania, pričom uviedla, že faktúra č. 2022200,
ktorou vyfakturovala žalovanému prenájom návesu v období od 09/2020 do 02/2022 v sume 6.000,-
Eur, bola žalovanému doručená, nebola vrátená žalobcovi späť a žalobca z nej odviedol aj príslušnú
sumu DPH,

- konateľ žalovaného U.. J. U.Á. vo svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 30.6.2023 uviedol,
že došlo k stretnutiu (bez udania približného času) konateľa žalobcu, vtedajšieho konateľa žalovaného
M. H., jeho ako v tom čase zamestnanca žalovaného a nejakého p. B., ohľadom kúpy návesu, ktorý mal
žalovaný odkúpiť do žalobcu. Konateľ žalovaného ďalej uviedol, že len sprostredkovane sa dozvedel,
že malo dôjsť k dohode konateľov, že z dlžných súm za prepravy sa odpočíta suma za kúpu návesu

a vlastnícke právo k návesu sa neprevedie, ale sa vráti žalobcovi, pričom uviedol, že mal vedomosť
(t.j. nebol pritom osobne účastný), že náves sa mal kúpiť, ale vlastnícke právo sa nepreviedlo. Konateľ
žalovaného zároveň potvrdil, že nemal k dispozícii ani veľký technický preukaz od návesu a taktiež
zmluvuopovinnomzmluvnompoisteníaúhradypoistenéhouzatváralahradilžalobca.Následnekonateľ
žalovaného síce uviedol, že mal za to (t.j. len sa domnieval), že k prevodu vlastníckeho práva k návesu

došlo, čo však odporuje jeho skoršiemu tvrdeniu, keď uviedol, že má vedomosť, že vlastnícke právo sa
nepreviedlo. Konateľ žalovaného tiež uviedol, že pri vrátení návesu žalobcovi nebol osobne prítomný,
ale má údajne len sprostredkovanú vedomosť, že sa mali konatelia sporových strán dohodnúť na vrátení
návesu žalobcovi a odpočítaní sumy zaplatenej za náves od dlžnej sumy za prepravy. Uvedené tvrdeniekonateľa žalovaného je však v priamom rozpore s tvrdením konateľa žalobcu p. G. J., ktorý uviedol, že
suma 6.000,- EUR platená za náves nemala byť započítaná do dlžných súm za vykonané prepravy,
- svedok p. M. H. (bývalý konateľ žalovaného) vo svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa

30.6.2023, na priamu otázku, či došlo k prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaného k
predmetnému návesu, odpovedal, že NIE. Uvedený svedok zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že na
stretnutí v roku 2020 sa s konateľom žalobcu dohodli, že keď náves splatí, dôjde k prevodu vlastníckeho
práva na žalovaného. Ohľadom faktúry za prenájom návesu vystavenej žalovanému žalobcom na sumu
6.000,-EUR svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí mal konateľ žalovaného kontaktovať konateľa

žalobcu a riešiť to, čo však ani konatelia žalobcu, ani konateľ žalovaného nepotvrdili, a teda je zrejmé,
že faktúru za prenájom návesu si aj žalovaný zaúčtoval vo svojom účtovníctve a uplatnil si z nej
odpočet DPH. Svedok taktiež uviedol, že si nepamätá či a kedy došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na
kúpu návesu, pričom uviedol, že na prvom stretnutí došlo k dohode, avšak neuviedol, čo presne malo
byť obsahom tejto dohody. Zo skoršej časti výpovede tohto svedka však vyplynulo, že na stretnutí s
konateľom žalobcu p. J. sa len dohadovali na odkúpení návesu (na podmienkach odkúpenie návesu)

a sume toho návesu s tým, že k prevodu vlastníckeho práva (čím možno mať na mysli aj uzatvorenie
kúpnej zmluvy) dôjde až po zaplatení. Svedok vo svojej výpovedi uvádza, že malo dôjsť k zápočtu
zaplatenej sumy za náves a dlžnej sumy za prepravy vykonaného žalobcom, avšak konateľ žalobcu p.
J. takýto postup vo svojej výpovedi poprel,
- z potvrdenia o vklade sumy 2.000,-EUR zo dňa 20.8.2020 na účet žalobcu vyplýva, že tento vklad bol

realizovaný súčasným konateľom žalovaného s poznámkou „záloha za náves F.“,
- z potvrdenia o vklade sumy 1.000,-EUR zo dňa 24.11.2020 na účet žalobcu vyplýva, že tento vklad bol
realizovaný súčasným konateľom žalovaného s poznámkou „za náves F.“,
- z faktúry č. Z202101 vystavenej žalobcom dňa 30.4.2021 na sumu 1.500,- EUR vyplýva, že predmetom
tejto faktúry je „zálohová platba - náves", pričom z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že táto faktúra bola

žalovaným uhradená dňa 18.5.2021 s poznámkou „zalohova platba-naves",
- z faktúry č. Z202102 vystavenej žalobcom dňa 28.7.2021 na sumu 1.500,- EUR vyplýva, že predmetom
tejto faktúry je „zálohová platba II. - náves", pričom z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že táto faktúra
bola žalovaným uhradená dňa 5.8.2021 s poznámkou „Zalohova platba II.-náves".

17. V predmetnom spore žalovaný svoju obranu kompenzačnou námietkou založil na tvrdení o kúpe
mraziarenského návesu od žalobcu a úhrade sumy 6.000,-EUR ako kúpnej ceny za predmetný
náves, ktorej vrátenie (z dôvodu neskoršieho vrátenia návesu žalobcovi) si žalovaný uplatňuje formou
započítania tejto svojej pohľadávky proti pohľadávke žalobcu, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní
voči žalovanému. V tomto smere preto v tomto konaní zaťažovalo žalovaného dôkazné bremeno

preukázať súdu existenciu ním tvrdenie kúpnej zmluvy. Z výpovedí svedkov a strán sporu tak možno
ustáliť, že medzi nimi prebehla len neformálna komunikácia o podmienkach budúcej kúpy návesu, avšak
uvedené nemožno v žiadnom smere považovať za uzatvorenie kúpnej zmluvy a ani za uzatvorenie
zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy, keďže táto podľa § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka vyžaduje
na svoju platnosť písomnú formu. Ako uviedol konateľ žalobcu p. J., na tomto stretnutí sa dohodli,

že žalovaný si môže predmetný náves zobrať do svojho užívania a keď postupne uhradí sumu, ktorá
bude zodpovedať výške navrhovanej kúpnej ceny dôjde k jeho kúpe a prevodu vlastníckeho práva na
žalovaného. Tak konatelia sporových strán, ako aj svedok M. H. v podstate zhodne tvrdili, že k prevodu
vlastníckeho práva k návesu malo dôjsť podľa ich dohody až po splatení sumy, ktorá bude zodpovedať
kúpnej cene. Túto sumu následne aj žalovaný žalobcovi uhradil, čo žiadna strana nerozporovala, avšak

následne k dokončeniu kontraktačného procesu uzatvorením kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho
právaknávesuneprišlo.Akovpodstatevyplynulozovšetkýchvýsluchov,žalovanémupostupnenarástol
dlh voči žalobcovi za vykonané prepravy, a tak sa žalobca rozhodol nepristúpiť k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy a prevodu vlastníckeho práva k návesu na žalovaného, ale požiadal ho o vrátenie návesu. Pokiaľ
išlo o zaplatených 6.000,-EUR zo strany žalovaného, nakoľko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nakoniec

neprišlo, pričom žalovaný nesporne mal po dobu 18-tich mesiacov v držbe a užívaní predmetný náves a
vykonával s ním svoju podnikateľskú činnosť, konateľka žalobcu p. J.. J. J. preto vyúčtovala žalovaným
uhradenú čiastku 6.000,-EUR (pôvodne uhradenú ako zálohu na kúpu návesu) faktúrou č. 2022200
zo dňa 31.8.2022 ako prenájom návesu, k čomu sama uviedla, že to považovala za vhodný spôsob
vyriešenia veci, keďže žalovaný dlhú dobu užíval tento náves žalobcu. Žalobca súdu preukázal, že

spomínanú faktúru č. 2022200 na sumu 6.000,-EUR s predmetom: „za prenájom návesu F. obdobie
09/2020 do 02/2022“ žalovanému riadne zaslal a tiež preukázal, že táto faktúra bola žalovanému
doručená. Konateľka žalobcu J.. J. J. uviedla, že predmetná faktúra nebola žalobcovi nikdy vrátená
späť, žalovaný k nej nikdy nevzniesol žiadne výhrady, a žalobca z nej odviedol príslušnú DPH, a tedaje zrejmé, že túto faktúru za prenájom návesu si aj žalovaný zaúčtoval vo svojom účtovníctve a uplatnil
si z nej odpočet DPH. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepoprel doručenie tejto faktúru a ani
nepreukázal, že by ju žalobcovi nejakým spôsobom namietal, čím možno mať za to, že s ňou súhlasil.

Súd prvej inštancie sa podľa nášho názoru v danom prípade nesprávne a nedôvodne zaoberal tým, či
došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a dohode o jej podstatných náležitostiach,
keď uviedol, že nebolo preukázané uzatvorenie nájomnej zmluvy a teda dohody o predmete výške
a splatnosti nájomného a doby prenájmu. Súd prvej inštancie nesprávne poňal argumentáciu resp.
obranu žalobcu, pretože žalobca počas konania netvrdil, že by so žalovaným uzatvoril nájomnú zmluvu

na prenájom návesu, pričom pojem nájomné bol vo faktúre č. 2022200 konateľkou žalobcu použitý
na vyjadrenie toho, že žalovanému fakturuje sumu 6.000,-EUR ako finančnú náhradu za užívanie
návesu žalovaným počas 18-tich mesiacov. Aj samotná konateľka žalobcu vo svojej výpovedi uviedla,
že zálohové faktúry neoznačovala ako zálohy za prenájom návesu, pretože náves nebol prenajatý
žalovanému, avšak keď nakoniec nedošlo k jeho kúpe, tak musela prijaté platby od žalovaného nejako
zúčtovať, a preto vyúčtovaciu faktúru označila ako prenájom návesu, čím vyjadrila, že ide o odplatu

za jeho užívanie žalovaným, keďže medzi stranami nebola uzatvorená nájomná zmluva. Je však aj
logicky zrejmé, že pokiaľ žalovaný mal v držbe a užíval na svoju podnikateľskú činnosť náves žalobcu,
a teda dosahoval ním príjmy v rámci svojho podnikania, pričom k jeho kúpe a prevodu vlastníckeho
práva neprišlo, žalobcovi jednoznačne patrí určitá odplata za užívanie tohto návesu žalovaným, a to
aj bez toho, aby titulom takéhoto užívania bola uzatvorená nájomná zmluva. A preto názor súdu prvej

inštancie, že pokiaľ nebola preukázaná existencia nájomnej zmluvy medzi stranami sporu, žalobca
nemá nárok požadovať od žalovaného nájomné (peňažné plnenie) ako náhradu za užívanie návesu je
nesprávny. V danom prípade nejde totiž o nájomné ako formy nároku žalobcu vyplývajúceho z nájomnej
zmluvy, ale ako formy peňažnej náhrady za toto užívanie návesu, a to či už titulom bezdôvodného
obohatenia (keď žalovaný užíval náves bez právneho dôvodu, alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol),

alebo titulom náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku z dôvodu, že žalobca nemohol počas doby,
kedy mal žalovaný náves u seba, využívať náves pre vlastnú potrebu a výkon svojej podnikateľskej
činnosti. Ďalšou skutočnosťou, ktorá podľa názoru žalobcu nepotvrdzuje a vyvracia tvrdenia žalovaného
o uzatvorení kúpnej zmluvy medzi ním a žalobcom je to, že každý jeden vklad a každá jedna zálohová
faktúra a jej úhrada týkajúca sa návesu bola označená ako zálohová platba za náves. Záloha resp.

inak povedané preddavok na kúpnu cenu sa uhrádza v prípade, že kúpna zmluva a kúpna cena ešte
len má byť v budúcnosti uzatvorená a zaplatená, a nie v prípade, kedy by už kúpna zmluva bola pred
uhrádzaním zálohy uzatvorená, pretože v takom prípade by išlo o splátku kúpnej ceny, ktorá by bola
dojednaná v predtým uzatvorenej kúpnej zmluve. Napokon pokiaľ by išlo o splátky kúpnej ceny, ako
sa to snažil pred súdom tvrdiť žalovaný, nebol by u žalobcu dôvod vystavovať na tieto platby zálohové

faktúry, ale vystavil by pri uzatvorení kúpnej zmluvy (ktorá mala byť podľa žalovaného uzatvorená ešte
pred realizáciou týchto platieb) riadnu faktúru na kúpnu cenu návesu a tú by následne mohol žalovaný
uhrádzať aj zmienenými čiastkovými úhradami. Keďže ale k uzatvoreniu kúpnej zmluvy pred uhrádzaním
týchto platieb evidentne neprišlo, musela byť následne k takto uhrádzaným platbám vystavená zálohová
faktúra, pričom v tomto prípade už neskôr k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani neprišlo, keďže žalobca

k jej uzatvoreniu nepristúpil a požiadal žalovaného o vrátenie návesu. Je logicky vylúčené, aby v
prípade, ak žalovaný mal ako tvrdí kúpiť náves, nemal by a ani by nežiadal od žalobcu vydanie veľkého
technického preukazu, a zároveň by žalobca naďalej mal vo svojom mene uzatvorené a hradil by
povinné zmluvné poistenie návesu. Aj uvedené svedčí o tom, že k uzatvoreniu žiadnej kúpnej zmluvy
neprišlo, pričom táto sa len zamýšľala uzatvoriť až neskôr po tom, ako žalovaný zaplatenými záloha

(preddavkami) uhradí sumu, ktorá bude zodpovedať výške navrhovanej kúpnej ceny návesu. Pokiaľ
by mal súd za to, že žalovaný užíval náves počas obdobia 18-tich mesiacov titulom jeho kúpy od
žalobcu a nemôže si nárokovať na náhradu za užívanie návesu žalobcom, potom súd opomína, že táto
kúpna zmluva, keďže došlo k vráteniu návesu žalobcovi musela byť nejakým spôsobom zrušená, čím
teda de iure odpadol dôvod užívania tohto návesu titulom jeho kúpy a žalobcovi tak patrí náhrada za

jeho užívania žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu z právneho
dôvodu (kúpa návesu), ktorý odpadol od počiatku. Pokiaľ by bolo preukázané, že k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy ani neprišlo, potom patrí žalobcovi náhrada za jeho užívanie žalovaným titulom bezdôvodného
obohatenia ako majetkového prospechu bez právneho dôvodu. Žalovaný mal preukazovať dohodu o
tom, že keď uhradí 6.000,- EUR žalobcovi ten na neho prevedie vlastníctvo návesu na ODI (hoci na

ODI sa žiadne vlastníctvo nedá prevádzať) a zároveň žalobca sumu 6.000,-EUR prijatú ako kúpnu
cenu ešte navyše zápočtom odpočíta od sumy, ktorú mu je dlžný žalovaný za prepravy vykonané pre
žalovaného, čiže žalovaný zaplatí žalobcovi 6.000,-EUR za náves a žalobca hoci 6.000,-EUR získa
za predaj návesu, zároveň ešte o túto sumu poníži aj dlh žalovaného voči žalobcovi za vykonaníprepravy. Takto formulovaný obsah dohody, ktorej existenciu mal žalovaný súdu preukázať je zjavne
nelogický, keďže 1. existenciu takejto dohody (že vlastne žalovaný predajom návesu de facto príde
o 6.000,- EUR, pretože hoci ich získa za predaj návesu, zároveň o túto sumu zníži dlh žalovaného)

žiadna zo strán sporu netvrdila a 2. neexistoval žiadny dôvod, aby žalobca vedome a dobrovoľne chcel
odpustiť žalovanému dlh v rozsahu 6.000,- EUR len preto, že žalovaný od neho údajne kúpil náves.
Súd prvej inštancie napadnutý Rozsudok nedostatočne zdôvodnil tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, čo má za následok, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva

na spravodlivý proces, keď sa žalobcovi ako strane sporu postupom súdu odňala možnosť konať pre
súdom. Rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale
aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Žalobca ďalej
namietal, že len existencia dohody o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy (ktorej existenciu žalobca
naďalejpopiera)nepreukazuje,žemedzistranamisporudošloajkuzatvoreniukúpnejzmluvyspôsobom
upraveným v ustanoveniach § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. preukázaním, že bol niekým

návrh na uzatvorenie takejto kúpnej zmluvy s takto dohodnutým obsahom predložený a že druhá strana
takýto návrh prijala. Pokiaľ súd ďalej konštatoval, že sa stotožnil s názorom žalobcu, že k prevodu
vlastníckeho práva v konečnom dôsledku neprišlo a náves bol vrátaný žalobcovi, potom vyššie uvedené
tvrdenie súdu, že (podmienka prepisu návesu na ODI až po zaplatení kúpnej ceny nie je dôkazom
toho, že k dohode o predaji návesu nedošlo) stráca relevanciu, keďže aj súd prvej inštancie má za

to, že v skutočnosti nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k návesu na žalovaného, a teda akékoľvek
údajné predchádzajúce rokovania a dohoda sporových strán o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy
nevyústili do uzatvorenia kúpnej zmluvy, ale tieto rokovania je možné vnímať len akúsi neformálnu
komunikáciu o podmienkach kúpy návesu a nemožno ich považovať za uzatvorenie kúpnej zmluvy.

18. Čo sa týka tvrdenia súdu, že len samotné vystavenie faktúry (č. 2022200 zo dňa 31.8.2022 na sumu
6.000,-EUR s predmetom - za prenájom návesu) žalobcom neznamená bez ďalšieho jej dôvodnosť
a nepopretie faktúry zo strany žalovaného v štádiu pred začatím sporu neznamená bez ďalšieho jej
uznanie alebo súhlas s faktúrou zo strany žalovaného, ani s týmto tvrdením sa nestotožňujeme. Žalobca
uznáva, že len samotné vystavenie faktúry neznamená bez ďalšieho jej dôvodnosť, avšak z hľadiska

princípu poctivého obchodného styku bolo rozumné na strane žalobcu očakávať, že v prípade ak bola
predmetná faktúra doručená žalovanému a tento ju žalobcovi nevrátil s tým, že ju neuznáva, ale túto
faktúru si žalovaný naopak riadne zaúčtoval vo svojom účtovníctve, uviedol ju v kontrolnom výkaze a
uplatnil si z nej nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, bez toho, aby fakturovanú sumu žalobcovi
zaplatil, tak žalovaný túto faktúru a právny dôvod jej vystavenia jednoznačne uznal. Postráda logiku,

aby žalovaný, ak nesúhlasil s fakturovaným plnením, nenamietol túto skutočnosť žalobcovi ihneď (po
doručení faktúry), ale až počas súdneho konania v rámci argumentácie proti nároku žalobcu. Faktúru
č. 2022200 zo dňa 31.8.2022 na sumu 6.000,-EUR s predmetom - za prenájom návesu, žalovaný až
doposiaľ túto faktúru v súdnom konaní v súlade so zásadou koncentrácie konania nerozporoval, a preto
toto tvrdenie žalobcu o fakturovaní nájomného ako náhrady za užívane návesu počas obdobia 18-tich

mesiacov žalovaným, mal súd hodnotiť ako výslovne nepopreté, a teda nesporné. Žalobca uvedenými
vyjadreniami a použitými slovami poukazoval v konaní na to, že pokiaľ by súd kompenzačnú námietku
žalovaného t.j. sumu, ktorú žiada žalovaný započítať nepovažoval za vysporiadanú fakturovaným
nájomným za prenájom návesu (ktorá faktúra a dôvod jej vystavenia nebola v konaní žalovaným
účinne popretá), tak je namieste posúdiť nárok žalobcu (t.j. vysporiadať kompenzačnú námietku

žalovaného) ako užívanie návesu bez právneho dôvodu t.j. ako bezdôvodné obohatenie, alebo ako
škoda spočívajúca v ušlom zisku z dôvodu, že žalobca nemohol počas doby, kedy mal žalovaný náves
u seba, tento využívať pre vlastnú potrebu.

19. Žalobca poukázal na jeho vyjadrenie k podanému odporu žalovaného, v ktorom uviedol, že ak by

nebola preukázaná dohoda na prenájme predmetného návesu s eč. F. žalovanému, vzniká žalobcovi
voči žalovanému nárok na finančnú náhradu (odplatu) za užívanie jeho návesu. ako užívanie návesu
žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu (t.j. ako bezdôvodné obohatenie spočívajúce v privlastňovaní
si úžitkovej hodnoty cudzej veci) alebo ako škoda spočívajúca v ušlom zisku z dôvodu, že žalobca
nemoholpočasdoby,kedymalžalovanýnávesuseba,využívaťnávesprevlastnúpotrebuavýkonsvojej

podnikateľskej činnosti. Výšku tohto nároku titulom finančnej náhrady za užívanie návesu žalovaným je
možnéanalogickyurčiťvovýškecenyobvykléhoprenájmuporovnateľnéhonávesu.Nazákladekrátkeho
prieskumu žalobcu sa obdobný náves prenajíma za nájomné vo výške cca 750,-EUR s DPH mesačne
(viď priložená ponuka na prenájom návesu za 18550,- CZK s DPH mesačne). Žalobcom fakturovanásuma za prenájom návesu za obdobie približne osemnástich mesiacov v celkovej sume 6.000,-EUR
s DPH tak predstavuje po prepočítaní približne 335,-EUR mesačne, čo nie je ani polovica z obvyklej
výšky nájomného za obdobný náves.“ Ako dôkaz o výške obvyklého prenájmu žalobca súdu predložil

ponuku prenájmu návesu z internetovej stránky ponúkajúcej prenájmy návesov. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že žalobca bez meškania uviedol skutkové tvrdenie o tom, že žalovaný preukázateľne počas
obdobia približne osemnástich mesiacov mal u seba a využíval náves žalobcu pre svoju potrebu, čím
vzniká žalobcovi voči žalovanému nárok na finančnú náhradu (odplatu) za užívanie jeho návesu, ktorý
by bolo možné právne kvalifikovať ako užívanie návesu žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu (t.j.

ako bezdôvodné obohatenie spočívajúce v privlastňovaní si úžitkovej hodnoty cudzej veci), pričom
jeho výšku je možné analogicky určiť ako cenu obvyklého prenájmu porovnateľného návesu. Žalobca
tiež uviedol, že fakturovaná suma za prenájom návesu zo obdobie 18-tich mesiacov v celkovej výške
6.000,-EUR s DPH predstavuje po prepočte sumu cca 335,- EUR mesačne, čo nie je ani polovica
obvyklého nájomného za porovnateľný náves, čo žalobca súdu preukázal predložením ponúk prenájmov
obdobných návesov. Žalobca teda namietané bezdôvodné obohatenie žalovaného tvrdil a aj preukázal

už v jeho vyjadrení k odporu žalovaného. Podľa žalobcu v danom prípade prichádza do úvahy majetkový
prospech žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže žalovaný užíval náves žalobcu bez
riadneho titulu, nakoľko v danom prípade tu bola len dohoda strán sporu o podstatných náležitostiach
kúpnej zmluvy, avšak k uzatvoreniu kúpnej zmluvy spôsobom upraveným v ustanoveniach § 43a a
nasl. Občianskeho zákonníka neprišlo. Do úvahy taktiež prichádza aj majetkový prospech žalovaného

získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a to v prípade, ak by súd konštatoval, že síce došlo k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ale nakoniec k prevodu vlastníckeho práva k návesu na žalovaného nedošlo,
čím by odpadol pôvodný právny dôvod prenechania návesu do užívania žalovanému.

20. Žalobca preto vzhľadom na odvolacie dôvody navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 CSP zrušil

rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 16.9.2024 sp. zn. 32Cb/2/2023-198 v celom jeho rozsahu a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby podľa § 388 CSP zmenil
rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 16.9.2024 sp. zn. 32Cb/2/2023-198 a žalobe žalobcu aj vo
zvyšnej súdom prvej inštancie zamietajúcej časti v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi právo na
náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

21. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.3.2025. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

23. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolania žalobcu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolacísúdpretokonštatujevecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku.Súdprvejinštanciepovažovalza
nesporné skutkové tvrdenia strán sporu, že medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe záväzných
objednávok sprostredkovateľa - žalovaného a medzinárodných nákladných listov CMR k vykonaniu
prepráv žalobcom, na základe objednávok, za čo boli žalovanému vystavené faktúry. V súvislosti s
čiastočným plnením žalovaného vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.588,-EUR späť, a to aj

v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 960,-EUR
od 30.6.2023 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 924,-EUR od 30.6.2023 do zaplatenia, 8% ročne zo
sumy 924,-EUR od 30.6.2023 do zaplatenia a 8% ročne zo sumy 780,-EUR od 30.6.2023 do zaplatenia.
Žalobca trval na podanej žalobe vo zvyšnom rozsahu, t. j. v rozsahu povinnosti žalovaného zaplatiťžalobcovi sumu 6.000,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 924,- EUR od
8.6.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 708,- EUR od 17.6.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy
708,- EUR od 13.6.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- EUR od 23.6.2021 do zaplatenia, 8%

ročne zo sumy 708,- EUR od 27.6.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 960,- EUR od 30.6.2021 do
zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- EUR od 2.7.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- EUR od
9.7.2021 do 29.6.2023, 8% ročne zo sumy 924,- EUR od 13.7.2021 do 29.6.2023, 8% ročne zo sumy
924,- EUR od 16.7.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo sumy 960,- EUR od 31.7.2021 do 29.6.2023, 8%
ročne zo sumy 144,-EUR od 30.6.2023 do zaplatenia.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo súdom prvej inštancie správne ustálené, že žalovaným
vznesená kompenzačná námietka bola dôvodná. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania správne ustálil, že medzi stranami prostredníctvom ústnej dohody v roku 2020 medzi
konateľmi M. H. G. G. J. bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bola predpokladaná kúpa
používaného mraziarenského návesu s eč. F.XXXYD žalovaným za sumu 6.000,-EUR bez DPH s tým,

že po uhradení poslednej splátky, prevedie žalobca vlastníctvo na ODI na žalovaného a žalobca vystaví
faktúru za predaj návesu žalovanému. Na základe vykonaného dokazovania považuje odvolací súd za
preukázané, že z potvrdenia o vklade zo dňa 24.11.2020 a zo dňa 20.8.2020 vyplýva, že boli vykonané
platby v prospech žalobcu označené ako - za náves F. XXX L. a záloha za náves F. XXX L.. Z Faktúry č.
Z 202102 na sumu 1.500,-EUR vplýva, že predmet je zálohová platba II. - náves vystavila ju J.. J. J. dňa

28.7.2021, z Faktúry č. Z 202101 na sumu 1.500,-EUR vplýva, že predmet je zálohová platba - náves
vystavila ju J.. J. J. dňa 30.4.2021. Z výpisu účtu žalovaného vyplývajú úhrady žalobcovi dňa 18.5.2021
v sume 1.500,-EUR a dňa 5.8.2021 v sume 1.500,-EUR. Splátky za náves boli podľa žalovaného
uhradené,žalobcaodmietolpreviesťvlastníctvonažalovaného,nakoľkožalovanýboldlžnýzavykonané
prepravy. Koncom roka 2021 mal prísť konateľ žalobcu s dohodou, aby žalovaný odovzdal už uhradený

náves a že uhradená suma za náves vo výške 6.000,- EUR bez DPH sa odpočíta od dlžnej sumy 9.588,-
EUR za prepravy. Stretnutie malo byť január 2022 - konatelia - M. H. G. G. X. - dohoda - odovzdanie
návesu, odpočítanie sumy a zvyšnú sumu 3.588,- EUR uhradí žalovaný žalobcovi. Žalobca mal vystaviť
zápočet. Žalovaný náves odovzdal január/február 2022, žalobca nevystavil zápočet, preto žalovaný
neuhradil zvyšnú sumu. Medzi stranami bola dohodnutá kúpna zmluva a žalovaný dohodnutú kúpnu

cenu, preukázateľnými splátkami žalobcovi zaplatil a napriek tomu k realizácii kúpnej zmluvy nedošlo.
Predmetný náves bol síce na základe zhodných tvrdení strán odovzdaný do užívania žalovanému avšak
napriek splateniu dohodnutej kúpnej ceny k realizácii kúpnej zmluvy nedošlo pretože náves bol nesporne
odovzdaný naspäť žalobcovi a registrácia návesu na DI v prospech žalovaného nebola vykonaná. V
konanínebolpreukázanýinýdôvodplateniajednotlivýchsplátokžalovaným(označenieplatby„zálohová

platba náves“). Podľa názoru odvolacieho súdu len registrácia predmetného návesu na DI v prospech
žalovaného mohla preukázať prevod vlastníctva na žalovaného. K uvedenému následku kúpnej zmluvy
nesporne nedošlo. Súd prvej inštancie sa v konaní na základe vykonaného dokazovania vecne správne
vysporiadal s argumentáciou strán ohľadne vznesenej kompenzačnej námietky žalovaným. Vzhľadom
na tú skutočnosť, že náves nebol žalovanému odovzdaný do vlastníctva vzniklo na strane žalobcu

bezdôvodné obohatenie v sume 6.000,-EUR z právneho dôvodu ktorý odpadol (§ 451 ods. 2, Obč. zák.).

26. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný užíval predmetný náves na prepravu približne 18
mesiacov, za čo mu žalobca vstavil faktúru č. 2022200, vyplýva, že je vystavená na sumu 6.000,-EUR
s predmetom - za nájom návesu F. XXX L. obdobie 09/2020 do 02/2022 (18 mes.), ktorú vystavila ju J..

J. J. dňa 31.8.2022, k čomu sama uviedla, že to považovala za vhodný spôsob vyriešenia veci, keďže
žalovanýdlhúdobuužívaltentonávesžalobcu,považujeodvolacísúdakonedôvodnú.Tvrdeniežalobcu
v tom, že v danom prípade nejde totiž o nájomné ako formy nároku žalobcu vyplývajúceho z nájomnej
zmluvy, ale ako formy peňažnej náhrady za toto užívanie návesu, a to či už titulom bezdôvodného
obohatenia (keď žalovaný užíval náves bez právneho dôvodu, alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol),

alebo titulom náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku z dôvodu, že žalobca nemohol počas doby,
kedy mal žalovaný náves u seba, využívať náves pre vlastnú potrebu a výkon svojej podnikateľskej
činnosti, je potrebné odmietnuť. Podľa názoru odvolacieho súdu je možná fakturácia akejkoľvek sumy
z prostredia podnikateľskej činnosti len na základe právneho dôvodu a teda predchádzajúcej dohody
(obchodný záväzkový vzťah), porušenia zmluvy (sankcia), porušenia zákonných alebo zmluvných

ustanovení (náhrada škody, bezdôvodné obohatenie). Súd prvej inštancie správne ustálil vystavenie
faktúry č. 2022200 ako nedôvodné pretože v konaní nebol preukázaný zmluvný ani zákonný dôvod
na jej vystavenie žalovanému. Námietky a argumentácia žalobcu ohľadne dôvodnosti uvedenej faktúry
č. 2022200 považuje odvolací súd za nedôvodné. Právny dôvod fakturovania sumy 6.000,-EUR nebolv konaní preukázaný. Právne odôvodnenie žalobcom uvádzaného nároku na zaplatenie sumy 6.000,-
EUR bol súdom prvej inštancie jednoznačne vylúčený. Súd prvej inštancie na základe správnej
právnej argumentácie vylúčil možnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 6.000,-EUR či už z dôvodu

bezdôvodného obohatenia alebo prípadnej náhrady škody ( bod 127., 128., 129., 130., 131., 132.,
133., 134. napadnutého rozsudku). S uvedeným právnym posúdeniami vzájomných vzťahov medzi
stranami sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v konaní
nebolo hodnoverným spôsobom zo strany žalobcu preukázaný právny dôvod bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného a jednoznačne preukázaná jeho výška a nebola zo strany žalobcu v konaní

preukázaná škoda vo forme ušlého zisku a jej výška, je potrebné prisvedčiť kompenzačnej námietke
žalovaného,takakotosprávneustálilsúdprvejinštancievtom,ženastranežalobcuvzniklobezdôvodné
obohatenie v sume 6.000,-EUR a to z právneho dôvodu ktorý odpadol (k dokončeniu kontraktačného
procesu uzatvorením kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva k návesu neprišlo). Žalobca v konaní
nepreukázal uzavretie nájomného vzťahu so žalovaným, ktorého predmetom mal byť mraziarenský
náves a nepreukázal zánik vzájomných záväzkov započítaním.

27. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

28. Súd prvej inštancie vzhľadom na dôvodne vznesenú kompenzačnú námietku žalovaného žalobu
vo výroku II. napadnutého rozsudku vecne správne zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím

súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania (výrok III. a IV napadnutého rozsudku), o ktorom
rozhodol súd prvej inštancie správne a v súlade s § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, CSP (bod
141., 142. napadnutého rozsudku).

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v

napadnutomvýrokuII.III.aIV. podľaust.§387ods.1,2C.s.p.potvrdil,keďženebolinaplnenéodvolacie
dôvody uvádzané žalobcom.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal

proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovanému v odvolacom konaní
trovy nevznikli.

31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).