Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200048
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci
žalobkyne: A. B. C., D. XX, E., zastúpená: L?WY & L?WY s.r.o., so sídlom Slowackého 56, 821 04
Bratislava, IČO: 47 236 230, proti žalovanému: Národný bezpečnostný úrad, Budatínska 3249/30,
Bratislava, IČO: 36 061 701, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07198/2020/KÚ-008
zo dňa 12.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu č. 07198/2020/KÚ-008 zo dňa
12.11.2020 a personálny rozkaz riaditeľa Národného bezpečnostného úradu č. 376/2020 zo dňa

11.09.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 07198/2020/KÚ-008 zo dňa 12.11.2020 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) bol zamietnutý rozklad žalobkyne proti personálnemu rozkazu riaditeľa

Národného bezpečnostného úradu č. 376/2020 zo dňa 11.09.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“ alebo „personálny rozkaz“). Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa dočasne
pozbavená výkonu štátnej služby od 12.09.2020 do 11.03.2021 podľa § 46 ods. 1 písm. a) a ods.
2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom
k 11.09.2020 (ďalej aj len ,,zákon č. 73/1998 Z.z.“ alebo „zákon o štátnej službe“), pričom sa žalobkyni
počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy

ustanovenej osobitným predpisom podľa § 46 ods. 3 zákona o štátnej službe.

2. Dôvodom dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bolo dôvodné podozrenie, že žalobkyňa
zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú povinnosť podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) až h) a
písm. n) zákona o štátnej službe a že porušila služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, pričom jej
konanie nedáva záruku etického, korektného a riadneho výkonu štátnej služby príslušníka Národného
bezpečnostného úradu, ktoré zakotvuje aj Etický kódex žalovaného č. 10/2019. Žalobkyňa je dôvodne

podozrivá, že nedodržala povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, s ktorými sa oboznámila pri
plnení služobných úloh alebo v súvislosti s ním pred nepovolanými osobami a porušila tým povinnosť
podľa čl. 12 ods. 2 Organizačného poriadku žalovaného č. 1/2018 a čl. 4 Etického kódexu žalovaného
č. 10/2019.3. Na základe informácie Sekcie vnútornej bezpečnosti Národného bezpečnostného úradu č. 2/2020/E2/
SVB/OB-007/V zo dňa 11.09.2020 sa mala dopustiť uvedeného konania tým, že dlhodobo, systematicky

a organizovane vyzvedá a získava utajované a neutajované informácie o služobnej činnosti žalovaného,
organizačnej štruktúre, jeho príslušníkoch a ich osobných údajoch, personálnych opatreniach a je
dôvodne podozrivá, že tieto vynáša mimo chránených priestorov žalovaného, kde následne informácie
poskytuje neoprávneným osobám za účelom získania neoprávneného finančného prospechu, čím
hrubo porušuje aj nariadenie riaditeľa žalovaného č. 16/2004 o plnení vybraných úloh na úseku

ochrany utajovaných skutočností. Ďalšie podrobnosti a dôkazy preukazujúce dôvodné podozrenie z
vyššie uvedeného sa majú podľa odôvodnenia nachádzať v spise sp. zn. 2/2020/E2/SVB/OB/V, ktorý
je utajovaného charakteru a na ktorý sa vzťahuje zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných
skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o utajovaných skutočnostiach“).

4. Konanie žalobkyne má byť predmetom ďalšieho preverovania vzhľadom na to, že z doteraz získaných
informácií nie je možné vylúčiť podozrenie z bezpečnostného rizika menovanej - porušenie § 14 ods.
2 písm. c) bod 1 zákona o utajovaných skutočnostiach, t. j. podozrenie, že žalobkyňa je alebo bola
spoločníkom špiónov, teroristov, sabotérov alebo iných osôb v minulosti dôvodne podozrivých z takých
aktivít, podozrenie z bezpečnostného rizika podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o utajovaných

skutočnostiach, t. j. že preukázala svojím konaním nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane
utajovaných skutočností a podozrenie z bezpečnostného rizika podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 10 zákona
o utajovaných skutočnostiach, t. j. že prijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo zneužíva
postavenie, funkciu na získanie neoprávnených pôžitkov. Taktiež nie je možné vylúčiť podozrenie zo
spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona a

trestného činu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 Trestného zákona.

5. Vzhľadom na závažnosť zistení by ďalšie ponechanie žalobkyne vo výkone štátnej služby ohrozovalo
dôležitý záujem štátnej služby, predovšetkým záujem na svedomitom a čestnom plnení služobných
povinností všetkými príslušníkmi žalovaného a predchádzaní ich hrubého porušovania. Zároveň by to

mohlovýraznenarušiťvážnosťžalovanéhoaohroziťdôveruvžalovaného,najmävzhľadomnacharakter
jeho činnosti, s ktorým sa spája požiadavka na vysokú morálnu úroveň, bezúhonnosť a spoľahlivosť jeho
príslušníkov, ktorí majú byť svojim správaním vzorom pre ostatných občanov. Ponechanie žalobkyne vo
výkone štátnej služby by jej tiež mohlo umožniť pokračovanie v uvedenej činnosti a ohrozovalo by aj
priebeh objasňovania jej konania, vzhľadom na možnosť odstraňovania dôkazov.

6. V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že personálny rozkaz má v tomto prípade
charakter predbežného opatrenia, ktorého účelom je zabezpečenie náležitého objasnenia konania
príslušníčky úradu, ktorá mohla porušiť služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom alebo spáchať
trestný čin, a to až do času definitívneho objasnenia skutku. Žalovaný vyhodnotil podozrenie zo

spáchania skutku, ktorý sa žalobkyni kladie za vinu, ako dôvodné a dostatočne podložené listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli. Žalovaný tak vytvoril priestor pre náležité objasnenie veci
a tiež na predchádzanie prípadným škodám na dôležitom záujme štátnej služby. Poukázal na to, že
vydaním personálneho rozkazu sa služobný pomer nekončí, zamedzuje sa iba výkonu štátnej služby a
prítomnosti v mieste výkonu štátnej služby, a to až do momentu definitívneho vyriešenia veci.

7. Dôvodnosť podozrenia spočíva podľa žalovaného v preukázateľnej existencii určitých informácií a
dôkazov, ktorými príslušný správny orgán v čase vydania rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu
štátnejslužbydisponujeaktorévdostačujúcejmierepreukazujúpodozreniakonkrétnejpríslušníčky,voči
ktorej sa takéto personálne opatrenie prijíma. Poukázal na to, že v odôvodnení personálneho rozkazu

sú uvedené povinnosti, ktoré mali byť porušené, pričom tieto podozrenia vychádzajú zo spisového
materiálu č. 2/2020/E2/SVB/OB/V, stupňa utajenia ,,Vyhradené“. Poradná komisia riaditeľa žalovaného
po oboznámení sa s obsahom predmetných utajovaných písomností a so spôsobom ich zaobstarania
konštatovala, že predmetné utajované písomnosti boli zaobstarané v súlade s § 328 ods. 1 zákona o
štátnej službe i zákonom o utajovaných skutočnostiach a vyhodnotené v súlade s § 238 ods. 4 zákona

o štátnej službe, pričom obsahujú zistenia takéhoto charakteru, ktoré svojou závažnosťou odôvodňujú
postup žalovaného pri rozhodnutí o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby.8. K námietkam žalobkyne, podľa ktorých neohrozila dôležitý záujem štátnej služby a neporušila
služobnúpovinnosť,žalovanývodôvodnenípoukázalnazáveryporadnejkomisie,ktorákonštatovala,že
z obsahu spisového materiálu vyplývajú dostatočne podložené podozrenia. Ďalej uviedla, že dôležitým

záujmom štátnej služby je nepochybne i záujem na čestnom a svedomitom plnení služobných úloh
tak, ako to je uvedené v odôvodnení personálneho rozkazu a ako to vyplýva aj zo znenia služobnej
prísahy príslušníka úradu. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sž/118/02. Pojem ,,dôležitý záujem štátnej služby“ nie je zákonom priamo definovaný,
a teda jeho definovanie zákon ponecháva na správne uváženie riaditeľa úradu. Rovnako je na posúdení

konkrétnehonadriadeného(pozohľadnenívšetkýchokolnostíprípadu),čobudepovažovaťzaporušenie
služobných povinností alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Pritom sa zohľadňuje úroveň
nastavenia morálky v danom služobnom úrade, ako aj potreba ochrany dôležitých hodnôt - bezpečnosti
štátu. K uvedenému poradná komisia poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 8Sžo/279/2015. Poradná komisia nezistila pochybenie pri správnej úvahe.

9. K námietke, že správny orgán pri vydaní personálneho rozkazu je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci v súlade s § 233 zákona č. 73/1998 Z.z. žalovaný uviedol, že citované ustanovenie
je procesné ustanovenie, avšak povinnosť oprávneného orgánu dočasne pozbaviť príslušníka výkonu
štátnej služby je primárne zakotvená v § 46 zákona č. 73/1998 Z.z. a je hmotnoprávna. Ďalej uviedol, že
rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby sa vydáva práve za účelom presne a úplne

zistiť skutočný stav veci, t.j. overiť dôvodné podozrenie z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým
spôsobom, alebo spáchania trestného činu. Špecifikom inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej
služby je to, že na vydanie rozhodnutia postačuje len samotné podozrenie zo spáchania skutku, a to za
splnenia podmienky, že toto podozrenie odôvodnené konkrétnymi skutkovými zisteniami.

10. K námietkam týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia žalovaný uviedol, že právo na presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia a právo na nahliadnutie do spisu nie sú absolútnym právom a ak sú sledované
legitímne ciele, právo na oznámenie všetkých dôkazov môže podliehať obmedzeniam. V danom prípade
existuje konkurujúci záujem, ktorým je ochrana utajovaných skutočností, spolu so záujmom na riadnom
objasnení skutku. Žalovaný odkazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESLP“) vo veci Fitt proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 16.02.2000, Jasper proti Spojenému kráľovstvu
zo dňa 16.02.2000 a McKreown proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 11.01.2011 a zároveň na uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. I ÚS 363/2011 zo dňa 28.09.2011,
sp. zn. III. ÚS 576/2016-21 zo dňa 13.09.2016 a nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 480/2014 zo dňa
12.02.2015. Z uvedených rozhodnutí možno podľa žalovaného vyvodiť, že právo na oboznámenie sa so

všetkými dôkazmi nie je právom absolútnym, ale môže podliehať určitým obmedzeniam v prípadoch, v
ktorých sú sledované legitímne ciele, ako je napr. ochrana národnej bezpečnosti. V určitých prípadoch
môžu byť dotknutá osoba a jej právny zástupca vo verejnom záujme vylúčení z konania v časti
sprístupnenia dôkazov.

11. Aplikácia špeciálneho režimu vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žiadnym spôsobom nenarúša
procesnúrovnosťúčastníkov,pretožejetuzabezpečenásúdnakontrolarealizovanánestrannýmsúdom.
V rámci súdneho prieskumu je práve sudca oprávnenou osobou s osobitným postavením v rozsahu
svojej funkcie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Z uvedeného dôvodu si súd môže
a má vyžiadať podklady obsahujúce utajované skutočnosti, za účelom posúdenia, či správna úvaha

skutočne nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a až v nadväznosti na toto vyhodnotenie
môže súd urobiť záver o zákonnosti postupu a rozhodnutia príslušného správneho orgánu (nález
Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 308/2011 zo dňa 25.01.2012).

II.

Žaloba

12. Včas podanou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.01.2021, sa
žalobkyňa domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím, a to z dôvodu, že (i) obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo

nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)]), (ii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), (iii) skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nichnemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), (iv) že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (§
191 ods. 1 písm. g) SSP).

13. Namietala, že žalovaný sa s namietanou nepreskúmateľnosťou personálneho rozkazu dostatočne
nevysporiadal, prípadne uviedol len vyhodnotenie obhajujúce jeho nedostatočné odôvodnenie
ohrozením bezpečnosti štátu. Žalobkyňa nevie objektívne a relevantne posúdiť, aké skutky sa jej kladú
za vinu, aké dôkazy voči nej smerujú a ako tieto dôkazy žalovaný ako nadriadený vyhodnotil. Odkazuje

na § 241 ods. 1 a § 241 ods. 3 zákona o štátnej službe, pričom ochrana záujmov Slovenskej republiky
nemôže ísť na ťarchu žalobkyne a nemôže byť absolútna. Žalovaný nevykonal test proporcionality, aby
mohol vyvažovať tvrdené protichodné záujmy žalobkyne a štátu a len svojvoľne sa žalovaný priklonil k
ochrane záujmov Slovenskej republiky. Žalovaný len vymenoval ustanovenia zákona o štátnej službe,
ktoré sa viažu k povinnostiam policajta, a to bez akéhokoľvek posúdenia, resp. odôvodnenia, prečo, na
základeakýchskutočnostížalobkyňatiektorépovinnostiporušila.Žalovanýsalenvágnym,všeobecným

a účelovým spôsobom obmedzil na uvedenie „dôvodného podozrenia“, „ochrany spoločnosti“ a toho,
že nemôže viac informácií poskytnúť, keďže dôkazy sú utajovanou skutočnosťou. Žalobkyňa namieta,
že odkazom na ochranu záujmov Slovenskej republiky nemôže byť porušené právo žalobkyne na
dostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

14.Podľažalobkynejepotrebné,abynatakéto„opatreniapredbežnéhocharakteru“boliprostredníctvom
analogie iuris aplikované predpoklady a podmienky, ktoré sa kladú na neodkladné opatrenia. Poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 712/2017 zo dňa 15.11.2017, podľa ktorého aj v konaní o
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria
podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie.

15. Ďalej namietala, že na základe odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevie relevantne posúdiť
a ustáliť, na základe čoho (akých relevantných dôkazov) bol vydaný predmetný personálny rozkaz.
Žalobkyňa nevie, aké skutočnosti, ktorými by boli porušené konkrétne povinnosti žalobkyne, sa jej kladú
za vinu, aké skutky mala spáchať, aké dôkazy boli podkladom na vydanie napadnutých rozhodnutí, aké

dôkazy má k dispozícii žalovaný a nevie ich preto ani vyhodnotiť. Podľa žalobkyne nemôže byť len na
posúdení konkrétneho nadriadeného, čo bude považovať za porušenie služobných povinností alebo
služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Napadnuté rozhodnutie neidentifikuje ani dôležitý záujem
štátnej služby, ktorý mala žalobkyňa ohroziť. Na základe uvedeného žalobkyňa namieta, že ak absentuje
správne zistenie skutkového stavu, nemôže byť tento skutkový stav ani len správne právne posúdený.

Zásada materiálnej pravdy má byť porušená tým, že sám žalovaný priznal, že nemá objektívne zistené
všetky skutočnosti, keď uviedol, že konanie prebieha a neskončilo.

16. Keďže žalobkyňa nemá vedomosť, akého skutku sa mala dopustiť, je toho názoru, že skutkový
stav zistený žalovaným je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá ani oporu. V

administratívnom spise sa podľa nej nenachádzajú žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali existenciu
personálneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa poukazuje aj na skutočnosť, že napriek
tomu,žepersonálnyrozkazbolvydanýadoručenýdňa11.09.2020,aniponiekoľkýchmesiacochodjeho
vydania nebola vypočutá a ani jej nebolo umožnené, aby nahliadla do spisu a na základe toho mohla
navrhovať dôkazy. Uvedené evokuje, že v spise sa nenachádza žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval

personálny rozkaz a napadnuté rozhodnutie. Žalobkyňa tak nevie, aké úkony žalovaný vykonal, koho
vypočul, resp. aké dôkazy vykonal. V podstate „nevie nič“, čo sa týka jej konania, keďže jej zo strany
žalovaného nikdy nič nebolo oznámené, nikdy nebola vyzývaná na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom
a k záverom konania. Mali tak byť porušené jej práva na obhajobu v predmetnom konaní.

17. Žalobkyňa citujúc § 233 ods. 1 a 2, § 237 ods. 1 a 2, § 238 ods. 1 až 3 zákona o štátnej službe
uviedla, že na konanie vo veciach služobného pomeru je potrebné aplikovať procesné zásady konania,
ktoré majú aj interpretačný význam. Jednotlivé zásady vnútorne spolu súvisia, neuplatňujú sa izolovane,
vzájomne sa prelínajú a doplňujú. Medzi jednotlivé zásady, s akcentom na ich porušenie vo vzťahu
k napádaným rozhodnutiam patrí zásada zákonnosti, zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania,

zásada materiálnej pravdy. Podľa žalobkyne boli tieto zásady flagrantným spôsobom porušené, a z
uvedeného dôvodu bolo závažným spôsobom zasiahnuté do jej práv ako účastníka konania. Žalovaný
obmedzil žalobkyni prístup do spisu s tým, že ani po niekoľkonásobnej žiadosti o nahliadnutie do spisu,
spis nebol žalobkyni v celosti ukázaný z dôvodu, že by údajne mohla ovplyvňovať konanie s tým, že keďsa ukončí kontrola, možno bude vyzvaná na vyjadrenie sa k záverom a bude môcť predkladať dôkazy.
Žiadne ustanovenie zákona o štátnej službe neupravuje, že toto právo má žalobkyňa až v prípade, keď
to žalovaný dovolí - ide o zjavne nesprávny a nezákonný výklad zákona. Poukazuje aj na žiadosti svojho

právneho zástupcu o nahliadnutie do spisu zo dňa 09.10.2020 (ktorá bola doručená dňa 14.10.2020, t. j.
skoromesiacpredvydanímnapadnutéhorozhodnutia)aopakovaneajzodňa30.11.2020,ktorýmnebolo
vyhovené. Odhliadnuc od toho, že žalobkyňa má platné oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami, žiadosti boli smerované v zastúpení žalobkyne advokátom, ktorý je osobou oprávnenou
oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Došlo tak k porušeniu jej práv, k čomu poukázala na

rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/78/2017 zo dňa 16.06.2020 i nález Ústavného súdu
sp. zn. PL. ÚS 10/2004 zo dňa 06.02.2008. Žalobkyňa namietala, že ako účastník konania má plné
a neobmedzené právo k tomu, aby bola aktívnym účastníkom konania, a nie len pasívnym objektom
konania žalovaného. Podľa žalobkyne žalovaný nezákonným spôsobom koná nad rozsah toho, čo mu
povoľuje Ústava Slovenskej republiky a zákon o štátnej službe a nezákonným spôsobom obmedzuje
práva žalobkyne ako účastníka konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

18.Vosvojomvyjadreníkžalobezodňa12.03.2021žalovanývprvomradenamietalpredmetprieskumu,

keď tvrdil, že v prípade personálneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia ide o rozhodnutie predbežnej
povahy podľa § 7 písm. e) SSP z dôvodu, že inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby
podľa § 46 zákona o štátnej službe nie je konečným rozhodnutím vo veci štátnej služby žalobkyne.
Jeho úlohou je umožniť správnemu orgánu nerušené prešetrenie skutočností, ktoré zakladajú dôvodné
podozrenie, že príslušník sa dopustil porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a preto

málenpredbežnúpovahu.Ideodočasnýprostriedoknazabezpečenieúčelusprávnehokonania,ktorýje
limitovaný časovým hľadiskom. Zároveň podľa žalovaného absentuje aj ujma na subjektívnych právach
účastníka konania, keďže § 46 zákona o štátnej službe zakotvuje povinnosť služobného úradu zaradiť
príslušníka späť do štátnej služby a tiež právo na doplatenie celého rozdielu na služobnom plate. Keďže
bola žalobkyňa dňa 12.03.2021 opätovne zaradená do štátnej služby a bude jej doplatený rozdiel, o ktorý

bol jej služobný mesačný plat krátený, nemohla podľa žalovaného utrpieť ujmu na svojich subjektívnych
právach.

19. K dvom základným hmotnoprávnym podmienkam na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby
podľa § 46 zákona o štátnej službe žalovaný poukázal na to, že zákon ponecháva na správnom uvážení

nadriadeného, aby ten v rozsahu svojej pôsobnosti posúdil, či určitá skutočnosť zodpovedá charakteru
dôležitého záujmu štátnej služby. Zákon nevymedzuje obsah pojmu „dôležitý záujem štátnej služby“, a
teda ani jeho hranice. Personálny rozkaz mal slúžiť na zabezpečenie náležitého objasnenia konania
žalobkyne.

20. Vydaním personálneho rozkazu žalovaný vytvoril priestor na presné a úplné zistenie skutočného
stavu veci pred vydaním samotného meritórneho rozhodnutia, tak, ako to vyžaduje § 233 ods. 1
zákona o štátnej službe. K realizácii dočasného pozbavenia výkonu dochádza v štádiu konania,
kedy existuje rozumný, danému štádiu konania zodpovedajúci stupeň pravdepodobnosti, že konanie
príslušníka vykazuje znaky porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Preto sa nemôžu

klásť na takýto typ dočasného rozhodnutia predbežnej povahy rovnaké požiadavky, ako na meritórne
rozhodnutie. Ak by sa mala aplikovať zásada materiálnej pravdy vyjadrená v § 233 zákona o štátnej
službe už v tomto štádiu, tak by aplikácia ani nebola možná, pretože je konštruovaná práve na
podozrení a dostatočnom odôvodení predpokladu o porušení zákonom ustanovenej povinnosti policajta.
Pri aplikácii tohto inštitútu musí zásada materiálnej pravdy ustúpiť, aby sa uplatňovala až pri následnom

vydávaní meritórneho rozhodnutia vo veci služobného pomeru.

21. Ďalej uviedol, že dôvodnosť podozrenia by mala spočívať v preukázateľnej existencii určitých
informácií a dôkazov, ktorými žalovaný v čase vydania personálneho rozkazu disponuje, a ktoré v
dostačujúcej miere preukazujú podozrenie týkajúce sa žalobkyne. Takéto podozrenie nepochybne

existovalo, čo má vyplývať z obsahu administratívneho spisu. Žalovaný odkazuje na text odôvodnenia
personálneho rozkazu a zároveň uvádza, že žalovaný nemohol v odôvodnení bližšie špecifikovať
skutočnosti, z ktorých je príslušník podozrivý bez toho, aby nimi nevyzradil utajované skutočnosti
obsiahnuté v spisovom materiáli č. 2/2020/E2/SVB/OB/V, stupňa utajenia „Vyhradené“. Toto podozreniea dôvodnosť podozrení bolo následne preskúmané aj komisiou riaditeľa žalovaného v rámci konania o
rozklade, pričom bolo konštatované, že predmetné písomnosti obsahujú zistenia takéhoto charakteru,
ktoré svoju závažnosťou odôvodňujú postup úradu pri rozhodnutí o dočasnom pozbavení výkonu štátnej

služby. Správna úvaha podľa žalovaného v žiadnom prípade nevybočila z medzí zákona.

22. V súvislosti s nedostatočným odôvodnením personálneho rozkazu z dôvodu neuvedenia
konkrétnych skutkových zistení vyplývajúcich z utajovaných písomností žalovaný poukázal na to,
že v danom prípade existuje konkurujúci záujem, ktorým je ochrana utajovaných skutočností spolu

so záujmom na riadnom objasnení skutku, ktoré vyvažujú procesné práva žalobkyne. Právo na
oznámenie všetkých dôkazov a náležité odôvodnenie nie je absolútne a môže podliehať obmedzeniam.
S poukázaním na rozhodnutia ESĽP i rozhodnutia Ústavného súdu, uvedené už v napadnutom
rozhodnutí žalovaný tvrdí, že je daná možnosť obmedzenia týchto práv v prípadoch, v ktorých
sú sledované legitímne ciele ako je ochrana národnej bezpečnosti, alebo ochrana foriem a metód
činnosti spravodajských služieb, pričom v určitých prípadoch môže byť dotknutá osoba a jej právny

zástupca vo verejnom záujme vylúčení z konania v časti sprístupnenia utajovaných dôkazov. Aplikácia
špeciálneho režimu vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žiadnym spôsobom nenarúša procesnú
rovnosť účastníkov, pretože je tu zabezpečená súdna kontrola realizovaná nestranným súdom. V takom
prípade vykonáva procesné záruky rovnakého postavenia účastníkov v konaní súd, ktorý posudzuje
tieto obmedzenia aj z hľadiska prípadného rozporu s právom na spravodlivý súdny proces. Judikatúra,

na ktorú odkazuje žalobkyňa, je podľa žalovaného neaplikovateľná na daný prípad, nakoľko vymedzuje
štandardy určené pre rozhodnutia v správnom konaní vo všeobecnej rovine, nie však pre rozhodnutie
prijaté za podmienok ako v prejednávanom prípade.

23. Keďže v predmetnom prípade je časť písomností vedená v utajovanom režime a žalobkyňa

nebola vedúcim určená na oboznamovanie sa s informáciami tvoriacimi obsah predmetného spisového
materiálu, nebolo možné žalobkyni predmetné utajované písomnosti sprístupniť. Žalobkyni však bolo
umožnené nahliadnutie do kompletnej neutajovanej časti administratívneho spisu v súlade s § 237
zákona o štátnej službe, čo má preukazovať záznam o nahliadnutí do spisu zo dňa 22.09.2020.
Vzhľadom k citlivosti predmetných utajovaných skutočností rozhodol vedúci žalovaného, že súhlas

s jednorazovým oboznámením právneho zástupcu žalobkyne s utajovanými skutočnosti neudeľuje,
napriek tomu, že § 35 ods. 3 zákona o utajovaných skutočnostiach umožňuje na základe súhlasu
vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazové oboznámenie určitých skupín
osôb,vrátaneadvokáta,sutajovanýmiskutočnosťamivrozsahupotrebnomnakonanie.Totooprávnenie
nie je automatické a nie je nárokovateľné.

24. Žalovaný navrhol súdu žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP z
dôvodu neprípustného predmetu prieskumu, alebo konanie zastaviť podľa § 99 písm. g) SSP z dôvodu,
žeodpadoldôvodnapokračovanievkonanípoopätovnomzaradenížalobkynedovýkonuštátnejslužby,
alebo žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP z dôvodu jej nedôvodnosti.

IV.
Replika žalobkyne a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

25. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 18.04.2021. Vo vzťahu k námietke

žalovaného o nepreskúmateľnosti personálneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia odkázala na
nové explicitné uchopenie preskúmateľnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy predbežnej,
procesnej alebo poriadkovej povahy v SSP, a to v prípade, ak mohli mať za následok ujmu na
subjektívnych právach účastníka konania. Táto zmena predstavuje jednu z množstva výhod, ktorých
účelom je zabezpečiť materiálnu ochranu práv v správnom súdnictve. K zásahu do subjektívnych práv

totiž môže dochádzať ešte pred vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia. Odkázala tiež
na judikatúru, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/49/2007 zo dňa
06.02.2008, ktorý jednoznačne určil, že aj rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby
je možné preskúmavať v rámci súdneho prieskumu, keďže aj v konaní o dočasnom pozbavení výkonu
štátnej služby je služobný orgán povinný postupovať v súlade so zákonom o štátnej službe a tento orgán

je povinný umožniť aplikáciu subjektívnych práv žalobkyne.

26. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby nemá podľa žalobkyne slúžiť na vytvorenie priestoru pre
dokazovanie, ale má chrániť dôležitý záujem štátnej služby, ak by bol ohrozený ponechaním vo výkonepríslušníka, ktorý porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom alebo spáchal trestný čin. Ak
má byť skutok definitívne a s absolútnou viazanosťou objasnený, je nevyhnutné, aby mal príslušník,
ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, právo navrhovať dôkazy a vyjadriť sa ku všetkým

skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Výkonu štátnej služby možno dočasne pozbaviť len na dobu
nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov. V danom čase má
služobný úrad pristúpiť k riadnemu a náležitému dokazovaniu tak, aby dočasné pozbavenie výkonu
štátnej služby trvalo iba nevyhnutne potrebnú dobu a zároveň by sa mal zdržať akýchkoľvek prieťahov
a mal by vedieť dostatočne preukázať, aké úkony vykonal k náležitému objasneniu veci a vydaniu

meritórneho rozhodnutia. Žalovaný však postupoval v rozpore s uvedeným.

27. Ďalej žalobkyňa namietala, že aj napriek tomu, že žalovaný uvádza judikatúru zhrnutú v
rozhodnutiach Ústavného súdu SR, túto judikatúru uvádza bez ohľadu na to, na akom skutkovom
základe bolo rozhodované. V tomto súdnom konaní sa prejednáva odlišný skutkový a právny stav ako v
rozhodnutiach, ktoré uviedol žalovaný. Žalobkyňa uvádza, že vo veci Jasper proti Spojenému kráľovstvu

a vo veci Fitt proti Spojenému kráľovstvu ESĽP nekonštatoval porušenie práva na spravodlivý proces,
resp. princípu rovnosti zbraní aj keď obžaloba nesprístupnila relevantné dôkazy o jeho trestnom čine
podvodného vyhnutia sa zákazu dovozu konope (Jasper) a trestného krádeže činu a držby nelegálnej
strelnej zbrane (Fitt). Vtedajšia právna úprava nevyžadovala, aby o nesprístupnení dôkazov rozhodoval
súd. Vo veci McKeown proti Spojenému kráľovstvu z 11.01.2011 sa mal sťažovateľ dopustiť trestného

činuterorizmu.UznesenieÚstavnéhosúdusp.zn.I.ÚS363/2011zodňa28.09.2011satýkaprepustenia
zo služobného pomeru z dôvodu straty oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.
Nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 480/2014 zo dňa 12.02.2015 sa týkal neudelenia azylu z dôvodu
konania nebezpečného pre Slovenskú republiku. Uznesenie Ústavného súdu č. k. III. ÚS 576/2016-21
zo dňa 13.09.2016 sa týka zrušenia platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti.

28. Na repliku žalobkyne reagoval žalovaný duplikou zo dňa 30.04.2021, v ktorej sa zameral najmä na
dôvodnosť odopretia prístupu k utajovanej časti administratívneho spisu. Z vecnej stránky sa pridržal
svojej predchádzajúcej argumentácie. Vo vzťahu k žalobkyňou uvádzanej ujme na procesných právach
poukázal na skutočnosť, že posudzovanie porušenia procesných práv žalobkyne (účastníka konania)

by malo byť posudzované až v spojitosti s meritórnym rozhodnutím, keďže porušenie procesných
ustanovení nachádza odraz práve v nezákonnosti meritórneho rozhodnutia, a nie rozhodnutia
predbežnej povahy, na ktoré sú kladené úplne iné procesné i hmotnoprávne nároky.

V.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

29. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.
z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na

ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/7/2021.

30. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

31. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe, policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej
služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby
alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že porušil služobnú povinnosť zvlášť
hrubým spôsobom.

32. Podľa § 46 ods. 2 zákona o štátnej službe, výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť
len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto
dobumôževýnimočnepredĺžiťminister,najviacvšakoďalšietrimesiace.Vprípade,žejeprotipolicajtovivedené trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu služby až do právoplatného skončenia
trestného stíhania. Do doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa nezapočítava doba výkonu
väzby.

33. Podľa § 46 ods. 3 zákona o štátnej službe, policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej
služby, sa poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom. Tento
služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však
do výšky 70 % priznaného služobného platu.

34. Podľa § 46 ods. 4 zákona o štátnej službe, ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí,
doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie,
pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne
odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený
zo služobného pomeru.

35. Podľa § 46 ods. 5 zákona o štátnej službe, po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa
policajtovi zakazuje nosiť služobná rovnošata a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz, služobný
odznak a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu
a vykonávať služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo štátnej služby. Ostatné povinnosti je policajt

povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

36. Podľa § 46 ods. 6 zákona o štátnej službe, ak sa pominú dôvody, pre ktoré bol policajt dočasne
pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí.

37. Podľa § 233 ods. 1 zákona o štátnej službe, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

38.Podľa§233ods.2zákonaoštátnejslužbe,oprávnenýorgánpriposudzovaníveciobjasňujerovnako

dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech
účastníka konania.

39. Podľa § 247a zákona o štátnej službe, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia.

VI.
Pojednávanie

40. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo

veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP nariadil na 4. marca 2025 pojednávanie.

41. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalobkyne a poverený zástupca žalovaného.
Právna zástupkyňa žalobkyne sa na pojednávaní pridržala argumentácie uvedenej v žalobe a navrhla
zrušiť rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Poverený zástupca

žalovaného sa taktiež pridržal svojej predchádzajúcej argumentácie a žalobu navrhol zamietnuť ako
nedôvodnú.

42. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)

napadnuté rozhodnutia žalovaného oboch stupňov konania, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP), vec prejednal na pojednávaní za účasti právnej zástupkyne žalobkyne i povereného zástupcu
žalovaného (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

VII.
Právne posúdenie veci43. Správny súd úvodom oboznamuje procesné úkony spojené s predložením administratívneho spisu,
konkrétne jeho utajovanej časti. Dňa 04.02.2021 bol žalovaný toho času vecne a miestne príslušným
Krajským súdom v Bratislave vyzvaný v zmysle § 105 ods. 2 písm. ) a c) SSP na vyjadrenie sa k žalobe

a predloženie administratívneho spisu k veci. Žalovaný bol súčasne poučený, že administratívnym
spisom sa rozumie úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín, týkajúci sa veci, vrátane originálu
dokladov o doručení rozhodnutí. Žalovaný na výzvu reagoval podaním z 12.03.2021, v rámci ktorého
predložil vyjadrenie k žalobe a podľa jeho vyjadrenia zaslal súdu neutajovanú časť administratívneho
spisu. Súčasne informoval súd, že v prípade potreby mu sprístupní na základe jeho výzvy utajovanú

časť administratívneho spisu. Následne právny zástupca žalobkyne prostredníctvom aj mailu zo dňa
07.04.2021 upozornil súd, že administratívny spis žalovaného nie je možné dohľadať elektronickom
súdnom spise, napriek tomu, že by sa podľa obsahu elektronického súdneho spisu mal v tomto spise
nachádzať. Žalovaný následne dňa 20.04.2021 opakovane zaslal neutajovanú časť administratívneho
spisu z dôvodu, že po telefonickom preverení na toho času vecne a miestne príslušného konajúceho
KrajskéhosúduvBratislavebolozistené,žekompletnýadministratívnyspisztechnickýchpríčinnebolna

súd doručený. Súčasne žalovaný opätovne uviedol, že utajovanú časť administratívneho spisu žalovaný
v prípade potreby sprístupní na základe výzvy súdu. Dňa 25.04.2021 právny zástupca žalobkyne
adresoval súdu žiadosť o opakované zaslanie výzvy žalovanému na zaslanie administratívneho
spisu z dôvodu že žalovaný súdu zaslal len neutajovanú časť administratívneho spisu. Správny súd
zaslal žalovanému výzvu zo dňa 21.10.2024, ktorou vyzval žalovaného, aby predložil utajovanú časť

administratívneho spisu týkajúceho sa veci, pričom opätovne poučil žalovaného, že pod spisom treba
rozumieť úplný žurnalizmu konaní a originálny zväzok listín týkajúcich sa vecí vrátane originálu dokladov
o doručení rozhodnutí. Žalovaný na túto výzvu súdu reagoval odpoveďou zo dňa 24.10.2024, kde
oznámil súdu, že utajovaná čas administratívneho spisu bola na základe výzvy toho času vecne a mieste
príslušného konajúceho Krajského súdu v Bratislave poskytnutá do konania vedeného na tomto súde

pod sp.zn. 5S/8/2021 (na správnom súde ide o konanie vedené pod sp.zn. BA-5S/8/2021).

44. Vzhľadom na skutočnosť, že administratívny spis (jeho utajovaná časť) bol poskytnutý do konania
vedeného na správnom súde pod sp.zn. BA-5S/8/2021, konajúci senát 1S sa oboznámil s utajovanou
časťou administratívneho spisu ku konaniu BA-5S/8/2021 za podmienok vyplývajúcich zo zákona o

utajovaných skutočnostiach a v určenej miestnosti správneho súdu spĺňajúcej podmienky zákona o
utajovaných skutočnostiach.

45. Správny súd súčasne uvádza, že má vedomosť o tom, že vo veci vedenej na tunajšom súde
pod sp.zn. BA-5S/8/2021 už bolo rozhodnuté, pričom ide o vec, ktorá je skutkovo a právne (žalobná

argumentácia a argumentácia žalovaného) takmer úplne totožná. Vzhľadom na skutočnosť, že konajúci
senát 1S sa stotožnil so závermi a odôvodnením rozsudku tunajšieho súdu vo veci sp.zn. BA-5S/8/2021
z 15.11.2024, bude z nich vychádzať aj pokiaľ ide o prejednávanú vec.

46. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia zo dňa

12.11.2020, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz riaditeľa Národného bezpečnostného úradu zo dňa
11.09.2020, ktorým bola žalobkyňa dočasne pozbavený výkonu štátnej služby príslušníka Národného
bezpečnostného úradu od 12.09.2020 do 11.03.2021 podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej
službe, vrátane preskúmania postupu, ktorý vydaniu napadnutého opatrenia predchádzal. Úlohou
správneho súdu bolo primárne posúdiť, či v danom prípade nastali také skutočnosti, v dôsledku

ktorých žalovaný pochybil, ak dočasne pozbavil žalobkyňu výkonu štátnej služby, ako aj, či boli vo
vzťahu k žalobkyni splnené všetky zákonné podmienky po vecnej aj formálnej stránke na to, aby
mohol žalovaný, prostredníctvom príslušného funkcionára, využiť v rámci svojej diskrečnej právomoci
oprávnenie dočasne žalobkyňu pozbaviť výkonu štátnej služby.

47. Žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže má za to, že
ním boli nezákonne zasiahnuté jej subjektívne práva, osobitne právo zodpovedajúce povinnosti štátnych
orgánov postupovať v súlade so zákonom, právo na inú právnu ochranu v konaní pred štátnymi orgánmi
a právo na súdnu ochranu, vrátane naplnenia minimálnych procesných štandardov, ktoré predpokladá
zákon o štátnej službe. Naproti tomu, žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie dočasného

charakteru nemohlo zasiahnuť subjektívne práva žalobkyne. Správny súd preto v prvom rade skúmal, či
napadnuté rozhodnutie je samostatne spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva.48. V každom jednotlivom prípade je potrebné zisťovať a vyhodnocovať, či procesným rozhodnutím
mohli byť porušené alebo priamo dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobkyne. Podľa
žalovaného je napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúci personálny rozkaz predbežnej povahy,

ktorýnijakonezasiaholdosubjektívnychprávžalobkyne,keďžebolodočasnépozbavenievýkonuštátnej
služby ukončené dňa 11.03.2021 a za obdobie pozbavenia bol žalobkyni doplatený rozdiel vzniknutý
na plate žalobkyne.

49. S touto argumentáciou nie je možné súhlasiť, keďže predmetom prieskumu je síce rozhodnutie

predbežnej povahy s dočasným charakterom, no toto rozhodnutie jednoznačne môže zasiahnuť
subjektívne majetkové, ale aj iné práva žalobkyne. Skutočnosť, že § 46 ods. 6 zákona o štátnej
službe predpokladá doplatenie rozdielu platu, neznamená, že odo dňa pozbavenie výkonu služby
nedošlo k zásahom do nemajetkovej a zároveň aj majetkovej sféry žalobkyne. Napriek neskoršiemu
doplateniu samotného rozdielu v plate, zákon o štátnej službe nijako neupravuje úhradu straty na
majetku žalobkyne, ku ktorej nevyhnutne došlo počas 6 mesiacov, napr. vo forme vynútenej zmeny

využitia, prípadne aj zhodnotenia, tej časti príjmu, o ktorý sa majetok žalobkyne v období od septembra
do marca 2021 nezvýši v porovnaní so situáciu, ak by ku kráteniu platu nedošlo. Zároveň platí, že ak
by správny súd bez ďalšieho vylúčil zo súdneho prieskumu rozhodnutie predbežnej povahy, o aké ide
vo veci samej, odňal by žalobkyni právo podrobiť toto rozhodnutie správnemu súdnemu prieskumu a v
konečnom dôsledku aj prípadnú možnosť náhrady prípadnej ujmy (majetkovej či nemajetkovej), ktorá

mohla napadnutým rozhodnutím vzniknúť. Na základe uvedených dôvodov a s odkazom na konštantnú
judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá pripustila súdny prieskum rozhodnutia o dočasnom pozbavení
výkonu štátnej služby (napr. rozsudok sp. zn. 6Sžo/49/2007 zo dňa 06.02.2008, uznesenie sp. zn.
8Sžk/33/2019 zo dňa 30.04.2020), nemožno prisvedčiť námietke žalovaného o neprípustnosti predmetu
prieskumu v danej veci.

50. Vo vzťahu k meritu súdneho prieskumu oprela žalobkyňa procesné i hmotnoprávne námietky,
ako aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, primárne o skutočnosť, že jej nebolo
oznámené a podľa žalobkyne správny orgán ani nemohol mať za preukázané, akého konkrétneho
konania, ktorým by porušila služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, sa mala žalobkyňa dopustiť.

Následne sa žalobkyňa nevedela a nevie voči napadnutým rozhodnutiam efektívne brániť, čím je
porušované jej právo na spravodlivý súdny proces. Žalovaný je toho názoru, že konkrétne okolnosti
nebolo možné uviesť a bolo potrebné ich uchovávať v režime zákona o utajovaných skutočnostiach,
keďže by tým bolo znemožnené náležité prešetrenie dôvodných podozrení z nezákonného konania
žalobkyne. Z toho dôvodu nebolo ani advokátovi, ako oprávnenej osobe v zmysle zákona o utajovaných

skutočnostiach, umožnené oboznámiť sa s utajovanou časťou administratívneho spisu, keďže vedúci,
do ktorého pôsobnosti utajovaná informácia patrí, neudelil súhlas na takéto oboznámenie (§ 35 ods. 3
zákona o utajovaných skutočnostiach).

51. Vo vzťahu k požiadavke náležitého odôvodnenia personálneho rozkazu o dočasnom pozbavení

výkonu štátnej služby súd poukazuje na osobitnú zákonnú úpravu konania vo veciach služobného
pomeru, upravenú v § 231 až 248 zákona o štátnej službe, ktorá neupravuje žiadne osobitné výnimky
z procesných ustanovení vo vzťahu k rozhodnutiu, o aké ide v posudzovanom prípade. Súd rozumie
praktickým ťažkostiam žalovaného spojeným s tým, že vo vzťahu k rozhodnutiu predbežnej a dočasnej
povahy nemôže mať správny orgán objektívne toľko informácií o konaní príslušníka, ako v prípade

rozhodovania o ukončení služobného pomeru prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej
službe. V prvom prípade stačí „dôvodné podozrenie“, v druhom musí byť porušenie služobnej prísahy/
disciplíny jednoznačne potvrdené/preukázané. Napriek tomu platí, že správny orgán musí mať dostatok
aspoň tej sumy informácií, ktorá ho oprávňuje konštatovať naplnenie zákonných podmienok na dočasné
pozbavenie výkonu štátnej služby v rovine dôvodného podozrenia.

52. K požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby
sa vyjadril Najvyšší súd SR nasledovne:

„Podľa názoru odvolacieho súdu aj v konaní o dočasnom pozbavení policajta výkonu štátnej služby

je služobný orgán povinný zisťovať skutočný stav veci aj výsluchom policajta, ktorého sa konanie
o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby týka. Dokazovanie musí pritom smerovať tak ku
skutočnostiam, ktoré sú v neprospech policajta ale aj ku skutočnostiam, ktoré sú v jeho prospech (§
233 ods. 2 zákona). V tomto smere dokazovanie v predmetnej veci postráda aj vypočutie svedkov,ktorí sa spolu so žalobkyňou zúčastnili „konania“, pre ktoré bola žalobkyňa dočasne pozbavená výkonu
štátnej služby a ktorí by sa mohli vyjadriť k majúcemu sa spáchať skutku. Žalovaný v konaní o odvolaní
nedoplnil dokazovanie, v spise neboli doložené žiadne procesné úkony, ktorými by sa skutkové zistenia

so zreteľom aj na dôvody žalobkyňou podaného odvolania doplnili.

Žalobkyni nebolo v konaní pred správnym orgánom náležite umožnené vyjadriť sa, ani zaujať stanovisko
k zhromaždeným dôkazom, ani prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy.

Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobkyne
ohľadom odstránenia rozporov najmä vo svedeckých výpovediach s tvrdeniami žalobkyne, keďže
svedecké výpovede, ako rozhodujúce dôkazy, mali preukázať protiprávne konanie žalobkyne a
žalobkyňa na ich obsah nebola vypočutá a ani sa k ich obsahu nevyjadrila. Zdôvodnenie žalovaného
nie je v tomto smere presvedčivé. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že išlo iba o predbežné
personálne opatrenie dočasného charakteru.“ (rozsudok sp. zn. 6Sžo/49/2007 zo dňa 06.02.2008).

53. Uvedené závery kasačného súdu možno v plnom rozsahu uplatniť a na posudzovaný prípad, v
ktorom žalobkyňa namietala, že zistený skutkový stav nemá (nemôže mať) oporu v administratívnom
spise, že skutkový stav nebol náležite zisťovaný, a teda ani dôvodné podozrenie nemôže byť
podložené žiadnymi dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Žalobkyňa namietala viacero

procesných nedostatkov, no najpodstatnejším bola skutočnosť, že žalobkyni nebolo s odkazom na
potrebu ochrany utajovaných skutočností oznámené, akého konkrétneho konania sa mala dopustiť.
Správny súd na tomto mieste súhlasí s tvrdením žalovaného, že právna úprava umožňuje pôvodcovi
utajovanej informácie rozhodnúť, či je daný určitý zákonom chránený záujem na ochrane utajovanej
informácie tak, aby nebolo ani advokátovi žalobkyne umožnené oboznámiť sa s obsahom utajovaných

skutočností v príslušnej veci. V takomto prípade má súd v zmysle § 34 ods. 1 písm. g) zákona o
utajovaných skutočnostiach v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného možnosť oboznámiť
sa s utajovanými dôvodmi, ktoré boli podkladom pre prijatie záveru o dôvodnom podozrení, že
žalobkyňa získava rôzne utajované informácie a tieto vynáša mimo chráneného priestoru za odplatu
neoprávneným osobám. Základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve predpokladá nielen

formálne umožnenie prístupu dotknutej osoby k súdnej ochrane, ale taký prístup, ktorý bude znamenať
efektívny pokus o ochranu individuálnych záujmov tejto osoby.

54. Ústavný súd k rozsahu oprávnenia správneho súdu pri prieskume záverov správnych orgánov
vykonaných na podklade utajovaných skutočností, ktoré neboli dotknutej osobe a ani jej advokátovi

sprístupnené, uviedol v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023 nasledovné:

„63. Právo na kontradiktórne konanie teda nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti
od osobitností konkrétneho prípadu. Jeho dôležitosť je však znásobená predovšetkým v situáciách, keď
je dôkaz, ku ktorému sa účastník konania nemôže vyjadriť, rozhodujúci pre celé konanie. Ak sa teda

cudzinec žiadajúci o udelenie trvalého pobytu nedozvie žiadne dôvody, pre ktoré spravodajské služby
vydali nesúhlasné stanovisko, nemožno hovoriť len o nedodržaní absolútnej kontradiktórnosti konania,
tak ako to v stanovisku naznačuje vláda. Nesprístupnením vykonávaného dôkazu en bloc pri každom
negatívnom stanovisku podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov sa žiadateľovi o udelenie trvalého
pobytu odopiera možnosť vyjadrenia sa k rozhodujúcej skutočnosti, ktorá priamo spôsobuje zamietnutie

jeho žiadosti o udelenie trvalého pobytu.

64. Zmyslom a účelom súdnej kontroly rozhodovania na základe utajovaných skutočností je
predovšetkým zabezpečiť, aby pre rozhodovanie boli použité iba informácie skutočné a vierohodné,
nie vyfabulované. Tieto informácie musia poskytnúť dostatočne presný a spoľahlivý skutkový základ

pre právne posúdenie veci. Preto správy spravodajských služieb nemôžu byť iba vyjadrením názoru
ich spracovateľa bez potrebného skutkového základu zachyteného v podkladoch rozhodnutia a súdom
overiteľného (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 10 Azs 270/2021 zo 4. 11.
2021, bod 7; sp. zn. 10 Azs 438/2021-47 zo 7. 2. 2022, bod 30).

65. Ako naznačila národná rada i vláda, správne súdy v takýchto veciach majú „suplovať obhajobu“ a
musia tak namiesto nej overiť vierohodnosť a presvedčivosť skutkových zistení. Avšak napriek tomu
nemožno pripustiť, aby pod rúškom utajovaných informácií, o ktorých relevancii si nie je možné vytvoriť
úsudok, bolo svojvoľne a bez spoľahlivých skutkových dôvodov nakladané s osudmi ľudí (rozsudokNajvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 259/2019-28 z 12. 3. 2020, bod 22). Právo
na obhajobu nie je dostatočne zaručené iba prístupom súdu k utajovaným skutočnostiam a nemôže
nahradiť prístup k informáciám v spise dotknutou osobou, ak sa nemôže oboznámiť ani s podstatou

dôvodov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá (k tomu viac aj rozsudok Súdneho dvora z 22. 9. 2022 vo
veci GM proti Országos Idegenrendészeti Főigazgatósag, C-159/21).“.

55. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že žalovaný nevybočil z medzi správnej
úvahy danej mu zákonom o utajovaných skutočnostiach, ak rozhodol, že určitá časť administratívneho

spisu vo veci dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bude podliehať režimu zákona o utajovaných
skutočnostiach s cieľom ochrany záujmu na náležitom zistení skutkového stavu, pokiaľ ide o potvrdenie,
či žalobkyňa porušila služobnú disciplínu a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom všeobecne
popísaným v personálnom rozkaze a že ani advokátovi žalobkyne nebude umožnený prístup do
utajovanej časti administratívneho spisu. Záujem na utajení konkrétnych informácií, ktoré sa nachádzajú
v utajovanej časti administratívneho spisu a s ktorými sa konajúci súd oboznámil, mohol byť v danom

čase relevantný s cieľom predchádzať prípadnému odkrytiu daných informácií a zmareniu prešetrenia
uvádzaných podozrení.

56. Následne súd pristúpil k posúdeniu naplnenia hmotnoprávnych podmienok na prijatie personálneho
rozkazu. Právna norma vyjadrená v § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe vyžaduje na

dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvodné
podozrenie, že policajt porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a skutočnosť, že jeho
ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh
objasňovania jeho konania. Správny súd v rozsahu žalobných bodov skúmal kumulatívne splnenie
uvedených predpokladov a dospel k záveru, že obsah administratívneho spisu (jeho neutajovaná i

utajovaná časť) nepodporuje záver žalovaného o dôvodnom podozrení, že žalobkyňa porušila služobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) až h) a písm. n) zákona o
štátnej službe. Rovnako tak spis nepredstavuje oporu ani na skutkový záver o dôvodnom podozrení na
porušenie služobnej prísahy či povinností podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 1, 6 a 10 zákona o utajovaných
skutočnostiach. Rovnako tak nie je nijako preukázané dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia
dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 Trestného zákona.

57. Súčasťou administratívneho spisu nie je informácia Sekcie vnútornej bezpečnosti Národného
bezpečnostného úradu č. 2/2020/E2/SVB/OB-007/V zo dňa 11.09.2020, na ktorú explicitne odkazuje

odôvodnenie personálneho rozkazu, a podľa ktorej mala žalobkyňa dlhodobo, systematicky a
organizovane vyzvedať a získavať utajované a neutajované informácie o služobnej činnosti žalovaného,
organizačnej štruktúre, jeho príslušníkoch a ich osobných údajoch, personálnych opatreniach a tieto
vynášať mimo chránených priestorov žalovaného a poskytovať ich neoprávneným osobám za účelom
získania neoprávneného finančného prospechu. Súčasťou administratívneho spisu nie je žiaden

dokument žalovaného, ktorý by preukazoval tvrdené podozrenia alebo akúkoľvek aktivitu žalovaného
smerujúcu k prešetreniu skutočností, o ktorých bol žalovaný informovaný treťou stranou. Z obsahu spisu
nevyplýva ani tá skutočnosť, že by bola žalobkyňa žalovaným vypočutá (bez ohľadu na mieru možnej
konkretizácie tvrdeného konania) ku skutočnostiam, ktoré boli dôvodom jej dočasného pozbavenia
výkonu štátnej služby. Zo spisu teda možno vyvodiť záver, že dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej

službynepredchádzalointernéprešetrovanie,čiakékoľvekposudzovaniezískanýchpodozrení.Správny
súd v tomto smere potvrdzuje, že súčasťou administratívneho spisu (jeho neutajovanej i utajovanej časti)
nie je dokument, ktorý by preukazoval, že žalovaný vyhodnocoval tvrdený skutkový stav, že žalovaný
zisťoval a preveroval konanie, ktoré sa žalobkyni kladie za vinu. Administratívny spis neobsahuje ani
žiadnuzápisnicuzvýsluchužalobkynealeboakejkoľvekinejosobyvpostaveníspolupáchateľačisvedka

ku skutočnostiam, ktoré boli dôvodom vydania personálneho rozkazu.

58. Žalovaný oprel svoje skutkové a následne aj právne závery vedúce k dočasnému pozbaveniu
výkonu štátnej služby žalobkyne o skutočnosti, ktoré nevyplývajú z obsahu administratívneho spisu.
Samotnáinformáciatretejstranyniejedostatočnánaprijatieskutkovéhozáveru,nazákladektoréhobolo

vydané prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný tieto informácie nijako nepreveroval a spis nepreukazuje
žiadne interné posudzovanie a vyhodnocovanie získaných informácií. Sám sa tak dostal do situácie,
akoby prenechal rozhodovanie o výkone štátnej služby príslušníka Národného bezpečnostného úradu
na iný subjekt, ktorý poskytol prvotnú informáciu. Akoby bol tento iný subjekt tým suverénom, ktorýrozhoduje o dočasnom prerušení výkonu štátnej služby, pričom úloha a pozícia žalovaného (ako
zákonom povolaného orgánu verejnej moci) bola bez ďalšieho redukovaná len na formálneho prijímateľa
predmetného personálneho rozkazu, resp. napadnutého rozhodnutia.

59. Žalovaný nepochybil v tom, že žalobkyni nesprístupnil konkrétne informácie týkajúce sa jej konania,
ktoré boli vo všeobecnosti opísané v odôvodnení personálneho rozkazu, ale pochybil v tom, že len
tieto informácie tvorili základ skutkových záverov, ktoré boli dôvodom pre personálny rozkaz. Žalovaný
získané informácie ďalej nepreveroval, nezískaval k nim žiadne ďalšie operatívne či iné podklady,

nevypočul žalobkyňu no ani žiadne iné osoby a nezabezpečil do spisu žiadne vecné tvrdenia v prospech
či neprospech žalobkyne vo vzťahu k dôvodnému podozreniu z konania, ktoré sa žalobkyni kládlo za
vinu. Za takéhoto stavu nie je prvostupňové rozhodnutie a ani napadnuté rozhodnutie preskúmateľné,
keďže neobsahuje dostatok dôvodov, ktoré by v dostatočnej miere skutkovo vymedzili niektoré z
podozrení, ktoré mali byť dôvodom pre konanie podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe.

60. Na tomto mieste súd uvádza, že žalovaný bol dvakrát vyzývaný na predloženie kompletného
administratívneho spisu. Po predložení tohto spisu, vrátane predloženia utajovanej časti spisu,
žalovaný žiadnym spôsobom neuviedol, že by bola zo spisu vyčlenená ešte určitá časť, ktorá nebola
správnemu súdu predložená. Preto správny súd pri hodnotení skutkového stavu vychádzal len z obsahu
administratívneho spisu, ktorý bol súdu k dispozícii s predpokladom, že ide o kompletný spis. Znenie

§ 102 ods. 1 SSP ukladá orgánom verejnej správy povinnosť na požiadanie predložiť správnemu
súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis t. j. úplný, riadne zažurnalizovaný originálny
spisový materiál orgánu verejnej správy. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na orgány verejnej správy,
ktoré vedú elektronické administratívne spisy, resp. aj na utajované časti administratívnych spisov, ktoré
majú aj súdy povinnosť uchovávať za podmienok stanovených zákonom o utajovaných skutočnostiach

a príslušných vykonávacích predpisov. Zároveň je vhodné uviesť, že kasačný súd akceptuje, že
nepredloženie administratívneho spisu môže viesť k riziku zrušenia preskúmavaného rozhodnutia z
dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) alebo f) SSP (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/26/2023 z 31.10.2023).

61. Správny súd je toho názoru, že ak Národný bezpečnostný úrad predložil súdu administratívny
spis bez akejkoľvek indikácie, že by nebola súdu predložená určitá časť spisu, správny súd vychádza
z toho, že bol predložený kompletný spis, pričom za prípadnú nepreskúmateľnosť skutkových
tvrdení žalovaného zodpovedá výlučne žalovaný. Prípadným vedomým neposkytnutím kompletného
administratívneho spisu sa žalovaný sám privádza do rizika nemožnosti preskúmať odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Zároveň platí, že skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúcemu
personálnemu rozkazu, nemá oporu v predloženom administratívnom spise.

62. Súd zdôrazňuje, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum

zákonnosti administratívnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou
súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa
zákonom stanoveného postupu, a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník preložiť, resp. navrhnúť
ich vykonanie. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov,
ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy
(napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II ÚS 127/07-21, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo 98/2008, sp. zn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009).

63. Vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovaného odôvodňujú jeho zrušenie podľa §

191 ods. 1 písm. d) a zároveň písm. f) SSP ako nepreskúmateľného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov a zároveň preto, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia, nemá oporu v administratívnych spisoch.

64. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného znovu posúdiť vec z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a

zákonnosti podkladov rozhodnutia, pričom pokiaľ ide o posúdenie protiprávnosti konania žalobkyne, nie
je postačujúce vychádzať iba z obsahu informácie poskytnutej treťou osobou. S námietkami žalobkyne
je potrebné sa vysporiadať po skutkovej stránke, vecne a konkrétne a za tým účelom zabezpečiť
dostatočné podklady, napríklad prostredníctvom výsluchu žalobkyne, prípadne svedkov, ktorí sa na jejkonaní mali podieľať, resp. mali o jej konaní vedomosť. Až na základe zabezpečenia relevantných
podkladov bude možné konštatovať spoľahlivo zistený skutkový stav veci a bude možné ustáliť, či zo
strany žalobkyne došlo k naplneniu hypotézy právnej normy podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej

službe, a až potom bude možné príslušné rozhodnutie náležite odôvodniť.

65. O náhrade trov konania úspešnej žalobkyne rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že jej
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa
§ 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

66. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku (§ 443

ods.1SSP).Akbolovydanéopravnéuznesenie,lehotaplynieznovuoddoručeniaopravnéhouznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,(h)saodklonilodustálenejrozhodovacejpraxekasačnéhosúdu,
(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.