Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124293671
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124293671.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobcu: 365.bank, a.
s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o., so sídlom, Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej:
A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, D. E., zastúpená Mgr. Petrom Arendackým, advokátom,

so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zaplatenie 7 322,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. novembra 2024 č. k.
13Csp/101/2024-98 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 669,15
eura s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 204,43 € od 26. 05. 2021 do zaplatenia, zo sumy 204,43
€ od 26. 06. 2021 do zaplatenia, zo sumy 204,43 € od 26. 07. 2021 do zaplatenia, zo sumy 204,43 €
od 26. 08. 2021 do zaplatenia, zo sumy 204,43 € od 26. 09. 2021 do zaplatenia, zo sumy 204,43 € od
26. 10. 2021 do zaplatenia, zo sumy 204,43 € od 26. 11. 2021 do zaplatenia, zo sumy 204,43 € od
26. 12. 2021 do zaplatenia, zo sumy 204,43 € od 26. 01. 2022 do zaplatenia, zo sumy 204,43 € od 26.

02. 2022 do zaplatenia, zo sumy 204,43 € od 26. 03. 2022 do zaplatenia, zo sumy 204,43 € od 26.
04. 2022 do zaplatenia, zo sumy 204,43 € od 26. 05. 2022 do zaplatenia, zo sumy 204,43 € od 26. 06.
2022 do zaplatenia a zo sumy 76,61 € od 26. 07. 2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku (I.), v zostávajúcej časti žalobu zamietol (II.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 52,80% (III.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52, § 53, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2,
§ 657, § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010

Zb. (účinného v rozhodnom čase) a vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu uzavreli dňa 09.
05. 2016 zmluvu o spotrebnom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 15 000
eur. Zo žiadosti žalovanej č. 1670428370 zo dňa 09. 05. 2016 súd zistil, že ňou žalovaná požiadala o
poskytnutie úveru vo výške 15 000 €, pričom uviedla, že jej čistý príjem je 650 € mesačne z podnikania
a 225 € je iný príjem. Z dokladov predložených žalobcom a nachádzajúcich sa na č. l. 25-30 spisu súd
zistil, akým spôsobom žalobca skúmal bonitu žalovanej a zistil, že jej boli položené verifikačné otázky

o jej príjmoch a výdavkoch, boli vyžiadané výpisy z registra klientských informácií, bol zistený počet a
charakter jej záväzkov.
Zozmluvyospotrebiteľskomúvereč.1670428370,uzavretejmedzižalobcomakoveriteľomažalovanou
ako dlžníkom dňa 09. 05. 2016, súd zistil, že na základe nej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 15
000 eur, ktorú sumu sa zaviazala žalovaná pri fixnom úroku vo výške 6,90%, RPMN vo výške 77,20% a
priemernej RPMN vo výške 10,78% splatiť v 96-mesačných splátkach po 204,43 eura, počnúc od 25. 06.

2016 do 25. 05. 2024 vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca a celkovo tak splatiť sumu 19 624,65 eura.
Z výpisu z úverového účtu k predmetnému úveru súd zistil, že žalovaná celkovo v prospech žalobcuuhradila sumu 13 330,85 eura, a to v období od 25. 06. 2016 do 25. 10. 2022. Uviedol, že žalobca v
priebehu konania neuviedol, akú sumu z tohto úveru žalovaná celkovo uhradila, hoci uvedenie takej
sumy je jeho povinnosťou a patrí medzi základné náležitosti žaloby, pretože bez toho nie je možné

posúdiť, či a ako bol úver splácaný (súhlasil s námietkou žalovanej o tom, že žalobca neuviedol, s
ktorou konkrétnou mesačnou splátkou sa mala žalovaná dostať do omeškania a ani to, akú celkovú
sumu žalovaná splatila). Za tohto skutkového stavu bolo nevyhnutné vychádzať pri zistení zo sumy,
ktorú žalovaná na úver uhradila z výpisu z úverového účtu žalovanej (č. l. 5 - 7 spisu). Z neho vyplýva,
že v priebehu obdobia od 25. 06. 2016 do 10. 01. 2023 uhradila na predmetný úver žalovaná sumu 13

330,85 eura. Žalovaná tvrdila, že z úveru uhradila sumu 13 912,52 eura, súdu však nie je zrejmé, ako k
jej výpočtu dospela. Zrátaním jednotlivých splátok žalovanou uhradených (podľa výpisu z jej úverového
účtu) dospel k záveru, že celkovou sumou, ktorú žalovaná na úver uhradila, je suma 13 330,85 eura.

1.2. Uviedol, že je zrejmé, že ide o spotrebiteľský spor a kvalifikoval právny vzťah založený
predmetnou zmluvou ako spotrebiteľskú zmluvu a aplikoval naň ustanovenia osobitných právnych

noriem prijatých na ochranu spotrebiteľa (zák. o ochrane spotrebiteľa, Občiansky zákonník, zák. o
spotrebiteľských úveroch), ako aj Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, smerujúcich k zabezpečeniu skutočnej rovnováhy medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán a detekovanie prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky v zmluve
uzavretej medzi poskytovateľom služby a spotrebiteľom.

1.3. Pokiaľ ide o námietku žalovanej o tom, že veriteľ pred poskytnutím úveru neskúmal bonitu dlžníka
zákonom vyžadovaným spôsobom, konštatoval, že sa s tvrdením žalovanej stotožňuje. Záver, že veriteľ
nepostupoval s odbornou starostlivosťou (ako starostlivosťou vyžadujúcou aktivitu veriteľa, a nie iba
sofistikovane vykonaný postup, výsledkom ktorého je poskytnutie úveru nebonitnej osobe javiacej sa

ako osoba, u ktorej možno riadne splácanie úveru predpokladať), čoho výsledkom je, že poskytnutý
úver je bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo, je správny. Je
tomu tak preto, že by žalobca pri riadnom preskúmaní bonity žalovanej tak, ako ho vykonal, nemohol
dospieť k záveru, že žalovaná je dostatočne bonitná k tomu, aby úver, o ktorý požiadala, riadne splácala.
K takému záveru nemohol žalobca dospieť za situácie, kedy žalovaná pri svojom príjme 875 eur a

množstve záväzkov (až vo výške cez 600 eur mesačne) je schopná splácať ďalší úver, navyše vo
výške 204,43 eura mesačne, preto súd dospel k záveru, že toto skúmanie bonity vykonal žalobca iba
formálne a naoko. Je nepochybné, že pri vyššie uvedenom príjme žalovanej nebolo v jej možnostiach
a schopnostiach riadne splácať úver vo výške a za podmienok, ktoré boli zmluvne dohodnuté bez
negatívneho vplyvu na zabezpečenie jej životných potrieb. Už len s prihliadnutím na výšku mesačnej

splátky úveru (204 eur) pri príjme žalovanej 875 eur je nutné konštatovať, že výška splátky predstavuje
približne 25% celkového príjmu žalovanej, čo je neprijateľné. S prihliadnutím na množstvo ďalších v tom
čase už splatných úverov žalovanej je potom nutné konštatovať, že veriteľ pri skúmaní bonity žalovanej
absolútne zanedbal (až odignoroval) svoju povinnosť bonitu žalovanej skúmať, čo vzhľadom na to, že
išlo o hrubé zanedbanie povinnosti musí nevyhnutne mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť

uvedeného úveru. Zároveň žalovanej tak zostalo právo splácať splátky úveru podľa uzavretej zmluvy
vrátane dohodnutého splátkového kalendára, a to bez úrokov a bez poplatkov. V čase rozhodovania
súdu o žalobcom uplatnenom nároku už uplynula (dňa 25. 05. 2024) celková splatnosť úveru, a to bez
ohľadu na to, či úver bol s úrokom alebo bol bezúročný. Vzhľadom na túto okolnosť, je zrejmé, že
žalovanej zostala možnosť splácať dlh splátkami (pokiaľ ide o ich výšku a čas ich splatnosti) tak, ako

to bolo dohodnuté v úverovej zmluve, teda splátkami vo výške 204,43 eura mesačne s tým rozdielom
oproti pôvodnej zmluve, že sa celá splátka započíta na istinu. To znamená, že žalovaná by bola takto
úver v sume 15 000 eur splatila v 73 splátkach v uvedenej sume a poslednou splátkou v sume 76,61
eura, a to v období od 25. 06. 2016 do 25. 07. 2022. Z uvedeného potom vyplýva, že veriteľ (žalobca) sa
nemohol voči žalovanej domáhať predčasného splatenia celého úveru, ale mal nárok len na zaplatenie

jednotlivých splátok uvedeného úveru, ktoré boli splatné v termínoch zmluvne dohodnutých, t.j. počnúc
od 25. 06. 2016 do 25. 07. 2022, a to vždy ku 25. dňu v tom-ktorom mesiaci.

1.4. Uviedol, že žalobca svoju žalobu podal dňa 26. 04. 2024. Na vec sa vzťahujú ustanovenia § 100,
§ 101 a § 103 OZ, preto 3-ročná premlčacia lehota sa uplatní na každú z jednotlivých splátok úveru.

Splátky splatné pred 26. 04. 2021 sú teda premlčané. Nepremlčanými sú splátky, ktoré boli splatné
menej než 3 roky pred podaním žaloby na súde, teda splátky splatné po 26. 04. 2021 (t. j. splátky č. 60 -
74 splatné od 25. 05. 2021 do 25. 07. 2022) v celkovej výške 2 938,63 eura. Splátky splatné pred týmto
dátumom sú premlčané a plnenie z nich nemožno žalobcovi priznať. Žalovanej z uvedenej úverovejzmluvy vznikla povinnosť zaplatiť výlučne istinu úveru vo výške 15 000 eur. Z tejto sumy žalovaná
preukázateľne uhradila sumu 13 330,85 eura, preto nesplatenou časťou predmetného úveru je suma 1
669,15 eura, ktorá suma zároveň nie je premlčaným nárokom. Pokiaľ ide o istinu uplatnenú nad rámec

tejto sumy, nárok uplatnený nad rámec nie je dôvodný, a preto žalobu v danej časti zamietol.

1.5. Pokiaľ ide o kapitalizovaný zmluvný úrok a poplatky spojené s úverom, nárok zamietol ako
nedôvodný, pretože ako je uvedené vyššie, je uvedený úver bez úrokov a bez poplatkov. Nakoniec súd
zaviazal žalovanú k zaplateniu úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože

je zrejmé, že žalovaná je s platením peňažného dlhu v omeškaní, a to s platením každej z nesplatených
splátok samostatne odo dňa jej splatnosti.

1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorej úspech v konaní
predstavoval 52,80% (žalobca bol úspešný približne v časti 23,60% a žalovaná približne v časti 76,40%,
preto pomer jej úspechu sa rovná 52,80%), priznal súd nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.

O výške jej nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči zamietajúcemu
výroku (II.) a výroku o trovách konania (III.), odôvodniac ho tým, že súd na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), vec nesprávne právne posúdil
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila
jej pariace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b) CSP). So záverom súdu ohľadom skúmania bonity zo strany žalobcu sa nestotožnil
a nepovažoval ho za zákonný a správny. Žalobca postupoval v súlade s platnou právnou úpravou

v čase uzatvorenia zmluvy. Pred poskytnutím úveru skúmal platobnú schopnosť žalovanej, a to najmä
s prihliadnutím na účel úveru, dobru trvania úveru, pričom overoval existujúce záväzky žiadateľa a
výšku príjmu žiadateľa. Žalobca predložil súdu žiadosť o úver, reporty zo SP a SRBI, ktoré preukazovali
deklarovaný pracovný pomer a príjem žalovanej a kompletné informácie o úverových záväzkoch
žalovanej zo spoločného úverového registra informácií. Pri skúmaní bonity žalovanej pracoval ďalej s

informáciami, ktoré mu boli poskytnuté zo strany žalovanej a vyplývali zo Žiadosti o spotrebiteľský úver –
žiadne vyživované dieťa a rodinný stav: slobodný, bývanie s rodičmi. Práve zo žiadosti o úver je zrejmé,
že žalobca skúmal osobný stav žalovanej, jej prípadné vyživovacie povinnosti a okolnosti jej bývania,
preto uvedené skutočnosti nie je možné vyhodnotiť tak, že žalobca žiadnym spôsobom neskúmal
výdavky žalovanej tak, aby nenaplnil ustanovenie § 7 ods. 16 ZoSU. V žiadosti o úver sú uvedené

informácie týkajúce sa mesačných splátok iných úverov, resp. zrážok a iných výdavkov dlžníka. Žalobca
skúmal záväzky žalovanej z dostupných registrov, pričom ďalšie výdavky žalovanej v čase posúdenia
bonity fakticky nie je možné relevantne posúdiť, pretože tieto výdavky mohla deklarovať len žalovaná,
tá však dobrovoľne neoznámila žiadne iné ďalšie výdavky. Nestotožnil sa s tvrdením súdu a žalovanej,
že výška jej záväzkov v čase poskytnutia úveru bola 600 eur. Súd v tejto časti odôvodnenia svoje

tvrdenie relevantne nešpecifikoval, teda nepreukázal, ako k uvedenému záveru dospel. V čase žiadania
o úver mala žalovaná 3 existujúce splátkové úvery s výškou mesačnej splátky spolu 329 eur. Úvery z
kreditných kariet boli nesplátkové, pričom celkový úverový rámec 6 350 eur (úverový rámec 3 600 eur +
úverový rámec 2 400 eur + úverový rámec 350 eur) bol vyčerpaný iba v rozsahu 327 eur bez pravidelnej
mesačnej splátky. Úvery s úverovými rámcami 3 600 eur a 2 400 eur neboli čerpané ani čiastočne.

Namietal preto tvrdenie žalovanej, že by mesačná splátka z kreditných kariet mala predstavovať 278 eur.
PoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.22CoCsp/13/2023z27.03.2024,ktorécitoval.
Citoval tiež stanovisko NBS zo dňa 13. 09. 2021. Uviedol, že pri posudzovaní platobnej schopnosti dňa
09. 05. 2016 počítal s príjmom žalovanej vo výške 875 eur, od ktorej odpočítal mesačné náklady na
existujúce úvery 329 eur, ako aj náklady na novoposkytnutý úver 204,43 eura. Výsledný zostatok príjmu

žalovanej tak predstavoval 341,57 eura. Od tejto sumy žalobca odpočítal životné náklady pretavené do
životného minima vo výške platnej pre daný čas 198,09 eura, čím dospel k plusovej zostatkovej hodnote
143,48 eura. Dodal, že všetky náklady na bežný život sú zohľadnené práve v spomínanom životnom
minime, ktoré bolo pri posudzovaní platobnej schopnosti žalovanej riadne zohľadnené a aj po jeho
zohľadnení ostalo žalovanej ešte plusových 143,48 eura. Žalovaná v čase poskytovania úveru nemala

bežné náklady spojené s bývaním (žila s rodičmi). Odôvodnenie rozhodnutia súdu v tejto časti možno
považovať za nesprávne a v rozpore s právnou úpravou. Žalobca postupoval v súlade s ustanovením § 7
zák.č.129/2010Zz.Podľajehonázorusúdnemoholdospieťkzáveruobezúročnostiabezpoplatkovosti
úveru, ako aj tvrdeniu o neplatnom zosplatnení. K otázke doposiaľ uhradenej sumy zo strany žalovanejodkázal na žalobný návrh, ako aj vyjadrenie k odporu. Žalovaná uhradila sumu 12 340,27 eura, z toho
započítal sumu 9 375,2 eura a sumu 2 965,07 eura na úroky. Mal za to, že žalovaná neuhradila sumu
13 330,85 eura. Právne závery súdu prvej inštancie považoval za zjavne arbitrárne, v dôsledku čoho

neudržateľne zasahujú do jeho základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces a
práva vlastniť majetok. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie alebo zmeniť tak, že žalobe odvolací súd vyhovie v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaná, pričom uviedla,

že ho podáva proti výrokom II. a III. Uviedla, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo
porušil povinnosť podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca nebol a nie je oprávnený
vyžadovať jednorazové splatenie úveru. V danom prípade neboli splnené podmienky na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru a žalobca sa žalobou mohol domáhať len už splatných splátok, ktoré
boli splatné do podania žaloby. Žalobca sa však nárokov na zaplatenie splatných splátok na základe
skutkovýchokolnostíspočívajúcichvomeškanísúhradoutýchtosplátoknedomáhal.Niejepretozrejmé,

na základe čoho súd takýto nárok žalobcovi priznal. Súd pochybil, pretože konštatoval, že nedošlo k
platnému predčasnému zosplatneniu, avšak žalobca si uplatňoval svoj nárok práve na základe tohto
rozhodujúceho skutkového tvrdenia. Žalobca toto svoje tvrdenie počas celého konania nezmenil. Súd
nie je oprávnený posudzovať nárok na základe iných skutkových tvrdení, než tvrdení prednesených
žalobcom. Rozdielnosť medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu a zisteným skutkovým stavom má a musí

mať za následok zamietnutie žaloby pre nepreukázanie skutkových tvrdení žalobcu. Súd teda mohol
rozhodovať iba o nároku, ktorý má vyplývať práve z predčasného zosplatnenia úveru, avšak ako
vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu, takýto nárok nebol daný. Súd v danej veci nepostupoval v
súlade s procesnými predpismi a tým, že priznal nárok žalobcovi na základe iných, než ním tvrdených
skutkových okolností, dopustil sa sudcovskej svojvôle a porušenia práva na spravodlivý proces a na

rovnosť sporových strán. K záverom súdu týkajúcim sa otázky premlčania uplatnených nárokov uviedla,
že súd pochybil, keď otázku výšky nepremlčacej časti nároku vyriešil jednoduchým matematickým
odpočítaním uhradenej sumy od celkovej sumy, ktorú mala žalovaná povinnosť splatiť a následným
porovnaním tejto sumy so sumou súčtu splátok za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby. Z uvedeného
výpisu jednoznačne vyplýva, že splátky splatné medzi 25. 05. 2021 a 25. 07. 2022 v plnej výške uhradila,

a naopak, nezaplatené zostali splátky splatné od 25. 04. 2020 do 25. 12. 2020, teda splátky, ktorých
premlčacia doba v čase podania žaloby uplynula. Z uvedeného je zrejmé, že i pokiaľ by skutočne bolo
možné priznať žalobcovi nárok na jednotlivé splátky (hoci tým dochádza k neprípustnej zmene žaloby), v
danom prípade by nárok uplatnený žalobcom nebol dôvodný, pretože z istiny zostala nesplatená časť iba
v rozsahu splátok, pri ktorých premlčacia doba márne uplynula. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie

vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietne aj v tejto časti, alternatívne aby rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná podala odvolanie proti výrokom II. a
III. Nakoľko žalovaná do uplynutia lehoty na podanie odvolania nerozšírila rozsah odvolania aj na výrok

I., žalobca žiada o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti k výroku I. S poukazom na námietky
vyjadrené v odvolaní, v ktorom chýba uvedenie odvolacích dôvodov, pričom tieto sú obligatórnou
náležitosťou odvolania, je odvolanie žalovanej určené zrejme len proti odôvodneniu rozsudku, pričom v
zmysleustanovenia§358CSPjeodvolaniežalovanejneprípustné.Knámietkežalovanejuviedol,žesúd
zrozumiteľne vyjadril postup posúdenia veci a svoje právne závery vyjadril jasne, zrozumiteľne a logicky,

a to napriek tomu, že s uvedeným právnym stanoviskom súdu sa absolútne nestotožňuje a nesúhlasí s
ním. Tvrdenia žalovanej o neprípustnosti zmeny žaloby, ako aj námietka premlčania v kontexte právnych
záverov súdu sú podľa jeho názoru rozporuplné. Žalovaná odignorovala skutočnosť, že došlo k zmluvnej
povinnosti žalovanej splatiť celý úver, a nie len splatné splátky. Odvolanie žalovanej navrhol odmietnuť.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), stranami sporu (žalobcom a žalovanou), v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaných odvolaní (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súduprvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 7 322,55 eura s príslušenstvom ako
nesplatenej časti úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1670428370 zo dňa 09. 05. 2016. Súd
prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý je celý v dôsledku odvolaní oboch strán
predmetom odvolacieho prieskumu. Žalobca podal odvolanie voči zamietajúcemu výroku (II.) a výroku
o trovách konania (III.) a žalovaná voči vyhovujúcemu výroku (I.) a výroku o trovách konania (III.), aj keď
v odvolaní nesprávne uviedla, že ho podáva voči výroku II. a III.

8. Jednou z namietaných skutočností bolo posúdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie ohľadom
skúmania bonity zo strany žalobcu, pričom žalobca sa so záverom súdu prvej inštancie nestotožnil a mal
za to, že nie je možné to vyhodnotiť tak, že žalobca žiadnym spôsobom neskúmal výdavky žalovanej
tak, aby naplnil ustanovenie § 7 ods. 16 ZoSÚ a žalovaná mala za to, že žalobca nekonal s odbornou

starostlivosťou a hrubo porušil povinnosť podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., preto nie je
oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru. K tomu odvolací súd uvádza nasledovné.

9. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „citovaný zákon“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

10. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

11. Podľa § 7 ods. 3 citovaného zákona veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely poskytovania spotrebiteľských úverov poskytovať údaje
o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len "register").

12. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16.

13. Podľa § 7 ods. 15 písm. b) citovaného zákona veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný
hodnoverne preukázať.

14. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) citovaného zákona vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie
o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky a posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.15. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

16. V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu § 7 a 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch je touto
novo ustanovenou povinnosťou v tomto návrhu zákona povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií,
získaných jednak od spotrebiteľa, a jednak, napr. v prípade banky, zo spoločného bankového registra.
Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa
splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru, a jednak z pohľadu dôsledkov

nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Tento prístup aplikujú dnes len bankové subjekty.

17. Podľa § 11 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za

hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

18. Odvolací súd uvádza, že veriteľ je v zmysle ustanovení § 7 a na to nadväzujúc § 11 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, pri posúdení
úverovej schopnosti spotrebiteľa splácať úver (bonita), povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu
spotrebiteľa,atonajmäjehopríjmyavýdavky.Priposudzovaníbonityspotrebiteľajepotrebnévychádzať
z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Zároveň však nemôže ísť o absolútne

uistenie sa, že úver bude v budúcnosti splatený, zohľadňujúc tak rôzne subjektívne i objektívne
právne skutočnosti (výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobá práce neschopnosť a pod.). V aspekte
predmetných ustanovení možno povedať, že zámerom zákonodarcu bola snaha efektívne zamedziť
predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z normatívneho textu
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie veriteľa o tom, či uzavrie zmluvu, si má veriteľ zabezpečiť

sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácii za týmto účelom
tak veriteľ vychádza jednak z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných,
tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané
informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné
ďalej verifikovať. Pričom za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z

ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však neliberuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako

situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške.

19. V danej veci Okresný súd Banská Bystrica (súd, kde sa viedlo upomínacie konanie, keďže žalobca

žiadal vydanie platobného rozkazu) po podaní žaloby žalobcu vyzval, aby v lehote 10 pracovných dní
preukázal,žepredposkytnutímúverubolasodbornoustarostlivosťou preverenáschopnosťspotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že
ak uvedený nedostatok neodstráni, návrh na vydanie platobného rozkazu odmietne. Žalobca na výzvu

súdu reagoval a zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pri poskytovaní úveru žalovanej konal s odbornou
starostlivosťou. Overoval existenciu pracovného pomeru žalovanej a výšku jej príjmov zo Sociálnej
poisťovne ako nezávislého externého zdroja a overoval existujúce záväzky žalovanej zo Spoločného
registra bankových informácií (SRBI). Uviedol, že zo všetkých žalobcovi dostupných informácií v časežiadania o úver bola finančná analýza platná v tom čase vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške
15 000 eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 204,43 eura. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že
žalovaná bola v čase poskytnutia úveru zamestnaná s priemerným vymeriavacím základom za posledné

3 mesiace aspoň 585 eur a bola v čase poskytnutia úveru poberateľom dôchodku aspoň vo výške 213
eur. Žalovaná v žiadosti o úver uviedla, že výška jej čistého príjmu predstavovala 650 eur a čistého
dôchodku 225 eur, čo žalobca akceptoval. Podľa výpisu zo SRBI mala žalovaná v čase podpisu zmluvy
celkovo 3 existujúce splátkové úvery s mesačnou splátkou spolu 329 eur a tiež mala celkovo 3 existujúce
splátkové úvery z kreditnej karty spolu s úverovým rámcom 6 350 eur a vyčerpaním 327 eur. Žalovaná

uviedla, že je slobodná a nemá vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že
konal pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver, ako aj pri poskytovaní úveru s dostatočnou
odbornou starostlivosťou. Zároveň k tomuto podaniu priložil výpis zo Sociálnej poisťovne a výpis
zo SRBI (spoločný register bankových informácií, ktorý vznikol za účelom uzatvárania a vykonávania
obchodov bánk s klientmi, fyzickými osobami a fyzickými osobami podnikateľmi, pre preverovanie ich
bonity, dôveryhodnosti a platobnej disciplíny, v súčasnosti má 17 členov a tvoria ho popredné slovenské

banky).

20. Z uvedeného potom podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobca bonitu žalovanej skúmal,
a vychádzajúc z uvedených údajov, dospel aj k správnemu záveru ohľadom bonity žalovanej, preto
nemožno dospieť k záveru, že žalobca porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 hrubým spôsobom, bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovanej, čo by malo podľa § 11 ods. 2
za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri závere o bonite žalovanej žalobca
vychádzal z jej príjmov zistených v Sociálnej poisťovni (vymeriavací základ aspoň 585 + dôchodok 255),
zohľadnil zostatkovú hodnotu úverov v sume 49 403 eur pri výške mesačnej splátky 329 eur, pričom
pri kreditných kartách vychádzal zo zostatkovej hodnoty 327 eur, a nie zo sumy úverového rámca 6 350

eur, keďže v čase zisťovania bonity žalovanej úverový rámec bol čerpaný len v tomto rozsahu. Zohľadnil
tiež to, že žalovaná je slobodná, nemá vyživovaciu povinnosť a býva s rodičmi a tiež životné minimum
na plnoletú osobu. Záver súdu prvej inštancie, že veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, čoho
výsledkom je, že úver je bez úrokov a bez poplatkov (bod 36.), považuje odvolací súd za nesprávny
a nestotožňuje sa s ním. Ak by aj veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, teda

nesprávne vyhodnotil bonitu žalovanej (čo podľa odvolacieho súdu v tejto veci tak nebolo), malo by to
za následok, že by nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. K tomuto je však potrebné dodať, že keďže konečná splatnosť úveru bola dňa 25. 05. 2024, teda
už aj v čase vydania platobného rozkazu, v čase rozhodovania je úver splatný celý, a to v zmysle zmluvy.

21. Ďalšou odvolacou námietkou žalovanej bolo, že žalobca sa žalobou mohol domáhať len už splatných
splátok, ktoré boli splatné do podania žaloby, avšak týchto nárokov na zaplatenie splatných splátok
na základe skutkových okolností spočívajúcich v omeškaní s úhradou týchto splátok sa nedomáhal.
K tomuto odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v čase podania žaloby (26. 04. 2024) bolo
vzmyslezmluvysplatných95splátok,tedaokremjednejposlednejsplátky,splatnej25.05.2024avčase

rozhodovania súdu boli všetky splátky v zmysle zmluvy už splatné. Aj keď žalobca v žalobe uvádzal, že
úver vyhlásil za predčasne splatný a domáhal sa plnenia, vychádzajúc z toho, že úver bol predčasne
zosplatnený, v čase rozhodovania súdu už bol celý úver splatný v zmysle zmluvy. Žalobca sa domáhal
nezaplatených splátok, na tomto skutkovom tvrdení nič nezmenil, preto podľa názoru odvolacieho súdu
nedošlo k zmene skutkových tvrdení, ktoré by vyžadovalo zmenu žaloby, prípadne zamietnutie žaloby

z dôvodu, že súd je oprávnený posudzovať nárok na základe iných skutkových tvrdení, než tvrdení
prednesených žalobcom. Ďalšou odvolacou námietkou žalovanej bolo posúdenie premlčania.

22. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym

časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.

23. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa
všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len, čo mohla byť

dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde
a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorýje konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník
k splneniu iba oprávnený.

24. Žalovaná odvolaním namietala aj posúdenie otázky premlčania, keď mala za to, že súd
pochybil, keď otázku výšky nepremlčacej časti nároku vyriešil jednoduchým matematickým odpočítaním
uhradenej sumy od celkovej sumy, ktorú mala žalovaná povinnosť splatiť a následným porovnaním tejto
sumy so sumou súčtu splátok za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby. K tomu je potrebné uviesť,
že otázku premlčania súd prvej inštancie posudzoval za situácie, keď mal za to, že úver je bezúročný

a bez poplatkov (pre hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu žalovanej), s čím sa odvolací súd
nestotožňuje. Vychádzajúc z uvedeného potom mal súd prvej inštancie za to, že splátky splatné pred
26. 04. 2021 sú premlčané a nepremlčanými sú splátky, ktoré boli splatné menej než 3 roky pred
podaním žaloby na súde, teda splátky splatné po 26. 04. 2021 (t. j. splátky č. 60 - 74 splatné od 25.
05. 2021 do 25. 07. 2022) v celkovej výške 2 938,63 eura. Žalovanej z uvedenej úverovej zmluvy
vznikla povinnosť zaplatiť výlučne istinu úveru vo výške 15 000 eur, z čoho žalovaná preukázateľne

uhradila sumu 13 330,85 eura, preto nesplatenou časťou predmetného úveru je suma 1 669,15 eura,
ktorú sumu považoval za nepremlčanú. Vzhľadom k tomu, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru pre hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu žalovanej je podľa názoru
odvolacieho súdu nesprávny, je potrebné, aby sa súd prvej inštancie opätovne zaoberal posúdením
námietky premlčania, pričom je potrebné uviesť, že zohľadniť je potrebné i to, či bola mimoriadna

splatnosť úveru vyhlásená správne alebo k zosplatneniu splátok došlo v zmysle zmluvy, ktoré konkrétne
splátky žalovaná uhradila, a ktoré nie, nestačí len matematické odpočítanie uhradenej sumy od celkovej
sumy, čo namietala žalovaná. Poukazovanie žalovanej na to, že v zmysle prehľadu o splácaní úveru
nezaplatila splátky v období od 25. 04. 2020 do 25. 12. 2020 je pritom dôvodné.

25. Vzhľadom k uvedenému, dospel odvolací súd k záveru, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

26. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s vyššie uvedenými skutočnosťami a bude
postupovať v súlade s nimi. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne sa zaoberať s nárokmi
žalobcu vyplývajúcimi zo zmluvy, ktorej termín konečnej splatnosti už nastal bez ohľadu na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru bankou. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ale môže mať vplyv

na posúdenie námietky premlčania, preto súd posúdi, či boli pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru splnené podmienky a opätovne sa bude zaoberať premlčaním pohľadávky. Zároveň je potrebné
zohľadniť právne závery odvolacieho súdu v súvislosti so skúmaním bonity žalovanej. V tomto smere
odvolací súd dodáva, že skúmanie bonity nie je jedinou skutočnosťou odôvodňujúcou určenie, že úver
je bezúročný a bez poplatkov. Súd musí mať na zreteli aj ostatné podmienky vyplývajúce zo zmluvy

a tieto posudzovať ex offo v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

27. Do pozornosti dáva predovšetkým skúmanie RPMN a priemernej RPMN v zmluvách. Ročná
percentuálna miera nákladov určuje percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť za obdobie jedného roka v súvislosti s úverom, či pôžičkou, ich správou a ďalšími
výdavkami spojenými s ich čerpaním, teda všetky náklady, ktoré sú s daným úverom spojené. RPMN
teda v sebe zahŕňa všetky náklady s úverom, či úverom spojené – napr. poplatky za uzatvorenie zmluvy,
za správu úveru, za prevody peňažných prostriedkov, za poistenie schopnosti splácať a pod. RPMN
je číslom, ktoré umožní spotrebiteľovi lepšie vyhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytovanej

pôžičky,čiúveru.VprípadepochybnostíosprávnomvýpočteRPMNodvolacísúdpoukazujenamožnosť
obrátiť sa na Národnú banku Slovenska, ktorá poskytuje súčinnosť v daných veciach, preto je možné ju
dopytovať na správny výpočet spolu s kópiou úverovej zmluvy.

28. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nepostupoval

podľa § 129 CSP a nevyzval žalovanú na odstraňovanie vád odvolania, keďže v rámci odvolania uviedla,
že podáva odvolanie voči II. a III. výroku a z obsahu sa javí, že ide o zrejmú nesprávnosť a je napádaný
výrok I. a III predmetného rozsudku, čo bolo potrebné postupom podľa § 129 CSP odstrániť. Odvolací
súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu v tom, že táto vada odvolania žalovanej by mala byť dôvodomna odmietnutie jej odvolania. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3
CSP v novom rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).