Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/190/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821203538
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7821203538.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne Slovenskej republiky, zast.
Ministerstvom hospodárstva SR, Bratislava, Mlynské nivy 44/A, IČO: 00 686 832 proti žalovaným: 1/
A. A., nar. X.X.XXXX, B. XX a 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, obaja zastúpení JUDr. Pavlom
Kontrom, advokátom, Rožňava, Čučmianska dlhá 21, IČO: 42 321 859 o náhradu škody 36.075 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn.
11C/75/2021 z 8. júla 2022 rozhodol

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
povinnosť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 36.075 eur spolu s úrokom

z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.10.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 40 eur (výrok I.) a priznal žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu škody, ktorú si
uplatnila žalobkyňa voči žalovaným 1/ a 2/ skutkovo tvrdiac, že žalovaní 1/ a 2/ (prvý z nich ako

konateľ spoločnosti POLARIS MT s.r.o. a druhý ako osoba podieľajúca sa na administratívnom riadení
projektu, v ktorom žalobkyňa poskytla spoločnosti POLARIS MT s.r.o. nenávratný finančný príspevok)
jej spoločným konaním, ktorým ju uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie,
resp. použitie nenávratného finančného príspevku a ktorým súčasne došlo k naplneniu skutkových
podstátzločinovpoškodzovaniafinančnýchzáujmovEurópskychspoločenstievasubvenčnéhopodvodu
v spolupáchateľstve, spôsobili škodu vo výške 40.050 eur. Súd mal preukázané, že ku vzniku škody

došlo, že ju zavinili žalovaní 1/ a 2/ a mal preukázanú aj výšku škody ako i príčinnú súvislosť medzi
konaním žalovaných a vznikom škody, vyplývajúcu z rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn.
14T/11/2011 z 27.8.2021, v zmysle ktorého je zodpovednosť žalovaných daná a žalobkyňa má nárok
na náhradu škody, ktorá jej vznikla a s nárokom na náhradu ktorej bola žalobkyňa ako poškodená
odkázaná na civilný proces. V súvislosti s procesnou obranou žalovaných proti uplatnenému nároku,
námietku res iudicata vznesenú žalovanými vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde

Košice II sp. zn. 36Cb/175/2016 vyhodnotil súd za neopodstatnenú, pretože nárok na náhradu škody
uplatnený žalobou v tomto konaní nie je nárokom na vrátenie nenávratného finančného príspevku
z titulu odstúpenia žalobkyne od zmluvy o poskytnutí NFP z dôvodu jej podstatného porušenia (nárok
uplatnený v konaní na Okresnom súde Košice II sp. zn. 36Cb/175/2016), ale ide o nárok uplatnený
titulom náhrady škody spôsobenej žalovanými spáchaním zločinu poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev. Aj pokiaľ žalovaní vzniesli námietku premlčania nároku na náhradu škody,

súd ju mal za nedôvodnú, a to plne sa stotožnil s vyjadrením žalobkyne, ktorá za okamih, kedy ako
poškodená preukázateľne získala informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých simohla urobiť dostatočný úsudok o tom, ktoré osoby za škodu zodpovedajú, mala najskôr až deň
19.4.2021, kedy jej bolo doručené upovedomenie o vznesení obvinenia. Žaloba bola doručená súdu
28.12.2021, a teda k premlčaniu nároku žalobkyne na náhradu škody nedošlo, uzavrel súd.

Súd citujúc § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. mal za to, že žalobkyni vznikol aj nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré je priznal vo výške 8 % od vzniku omeškania 16.10.2021 do
zaplatenia. V zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka priznal súd žalobkyni aj paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur.

O trovách konania rozhodol súd tak, že úspešnej žalobkyni voči žalovaným priznal právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku včas podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/,
d/, f/, h/ CSP.
Zotrvali na námietke duplicity uplatneného nároku a mali za to, že sa ňou súd v rámci rozsudku

nevyporiadal. Poukázali na svoje vyjadrenie v trestnom konaní, v ktorom z odpovede na otázku obhajcu
vyplynulo, že škoda uplatnená žalobkyňou v trestnom konaní už jej bola priznaná rozsudkom Okresného
súdu Košice II 36Cb/175/2016 zo 7.4.2017 a navyše bola i exekučne vymáhaná; z odpovedí, tvrdili,
že vyplynulo i to, že k žiadosti o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov nedošlo. Vzhľadom
na judikatúru NS SR mali za to, že § 46 Trestného poriadku neumožňuje v rámci trestného konania

rozhodnúťopráveštátnychorgánovnanáhraduškody,poukázalinastanoviskotrestnoprávnehokolégia
z 29.11.2017. Príkladmo poukázali na uznesenie krajského súdu č.k. 2To/23/2016-1666 z 18.5.2016,
kde krajský súd poukázal na vzťah medzi občianskoprávnym a trestným konaním dospejúc k názoru, že
vzmysle§46ods.4Trestnéhoporiadku,aksaonárokunanáhraduškodyrozhodlovobčianskoprávnom
alebo inom príslušnom konaní, nemožno ho už uplatniť v trestnom konaní; podľa názoru krajského

súdu bolo nesporné, že právoplatným rozhodnutím v občianskoprávnom konaní bolo už sťažovateľovi
priznané právo na náhradu škody, pričom tento nárok znovu uplatnil aj v trestnom konaní, hoci ide
o totožné nároky a je pritom irelevantné, či k uspokojeniu sťažovateľa skutočne došlo, a to či už
dobrovoľne alebo na základe exekúcie; predpokladom splnenia podmienky prekážky rozhodnutej veci
je splnenie formálneho predpokladu, a to vydanie rozhodnutia vo veci, čo bolo potrebné považovať za

preukázané.
V ďalšom poukázali žalovaní na to, že žalobkyňa si predmetný nárok uplatnila titulom náhrady škody
a citovali § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku bola uzavretá so spoločnosťou POLARIS MT, s.r.o. 4.12.2009, finančný príspevok na jej
základe bol poskytnutý 20.6.2011, SIEA odstúpila od zmluvy listom zo 14.6.2016 a žiadala o vrátenie

poskytnutého nenávratného finančného príspevku. A teda udalosťou, z ktorej škoda vznikla, je aj
vzmyslepodanejžalobyvýmazprijímateľaPOLARISMT,s.r.o.z9.4.2016,atorozhodnutímspoločníkov
o zrušení obchodnej spoločnosti, čím došlo k porušeniu VZP ako podstatnému porušeniu zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Mali za to, že aj keď vzniesli v rámci prvostupňového
konania námietku premlčania, súd sa v odôvodnení s ich argumentáciou nevyporiadal a iba stroho

konštatoval, že si osvojil argumentáciu žalobkyne. Uviedli, že pri právach na náhradu škody ustanovuje
Občiansky zákonník premlčaciu dobu v § 106, a to kratšiu subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods.
2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich,
právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Žalovaní poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.5.2010 sp. zn. 1Cdo/82/2009, z ktorého

citovali, a názor dovolacieho súdu, ktorý nepovažoval za správny názor, že žalobca vedomosť o tom,
kto za vzniknutú škodu zodpovedá, nadobudol až 30.6.2001, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Humenné, ktorým bol žalovaný odsúdený pre trestný čin sprenevery a žalobca bol
ako poškodený odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, t.j. názor,
že k tomuto dňu sa viaže začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody.

Poškodený sa totiž dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu, kedy preukázateľne nadobudol
informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok
o tom, ktorá určitá (konkrétna osoba) za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu
o takomto zodpovedajúcom subjekte. Žalobca ako právnická osoba získala informáciu o skutkových
okolnostiachtýkajúcichsažalovanéhoakozaškoduzodpovedajúcehosubjektutak,akotovodôvodnení

napadnutého rozsudku opísal odvolací súd. Teda nie až z rozsudku Okresného súdu Humenné
z 31.5.2001 sp. zn. 1T/170/2001. Táto skutočná vedomosť o osobe zodpovedajúcej za škodu, ktorou
od uvedeného dňa žalobca disponoval, už v tom čase nepochybne stačila na podanie žaloby. Nebol
teda daný dôvod, aby sa plynutie subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody začalo odvíjaťaž od právoplatnosti uvedeného rozsudku. To, že žalobca v spomenutom trestnom konaní uplatnil svoj
nárok na náhradu škody proti žalovanému, iba potvrdzuje, že mal informáciu o tomto zodpovedajúcom
subjekte.

Žalovaní navrhli rozsudok Okresného súdu Rožňava zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovaných, pokiaľ v odvolaní uvádzali, že vzhľadom na
judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej § 46 Trestného poriadku neumožňuje v rámci trestného

konania rozhodnúť o práve štátnych orgánov na náhradu škody poukazujúc pritom na stanovisko
trestnoprávneho kolégia NS SR z 29.11.2017 ako i poukazujúc na uznesenie krajského súdu z 18.5.2016
sp. zn. 2To/23/2016-1666, spresnila, že sa jedná o stanovisko Tpj 39-60/2017 na zjednotenie výkladu
a aplikácie § 46 ods. 3 a § 256 ods. 3 Trestného poriadku vo vzťahu k uplatňovaniu nárokov na náhradu
škody v tzv. adhéznom konaní, a to z hľadiska obsahu konkurujúcich si podaní. Uviedla, že v prípade
ňou uplatneného nároku na náhradu škody sa nejedná o administratívno-právny nárok, ktorý nepatrí do

pôsobnosti súdov a nemožno ho uplatniť v adhéznom konaní postupom podľa § 46 ods. 3 Trestného
poriadku, a preto sa dané stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 29.11.2017 na uplatnený nárok
nevzťahuje.
Žalobkyňa opätovne poukázala na to, že právnym základom ňou uplatneného nároku na náhradu škody
je právoplatný a vykonateľný rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 14T/11/2021, ktorým

bola žalobkyňa podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný
proces.
V súvislosti so zotrvaním žalovaných na námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že podľa § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Na to, aby poškodený, teda žalobkyňa, mohla uplatniť nárok na

náhradu škody na súde, potrebuje informácie o zodpovednej osobe. V zmysle § 206 ods. 1 Trestného
poriadku, ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala
určitá osoba, policajt vydá uznesenie o vznesení obvinenia. O vznesení obvinenia policajt upovedomuje
poškodeného. Týmto okamihom sa poškodený reálne dozvedá o zodpovednej osobe. Žalobkyňa sa
o vznesení obvinenia voči žalovaným, a teda o osobách, ktoré zodpovedajú za škodu, ktorá jej vznikla,

dozvedela 19.4.2021, kedy jej bolo doručené upovedomenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods.
1 Trestného poriadku z 1.4.2021. Vzhľadom na uvedené, aj s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn.
1Cdo/82/2009, na ktorý poukazovali žalovaní, okamihom, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za
škodu zodpovedá, teda okamihom, kedy žalobkyňa ako poškodená preukázateľne získala informáciu
o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktoré osoby

za škodu zodpovedajú, bol najskôr až deň 19.4.2021, kedy jej bolo doručené upovedomenie o vznesení
obvinenia, a teda k tomuto dňu sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody.
Uvedené skutočnosti preukazujú, že nárok na náhradu škody v zmysle § 106 ods. 1 nie je premlčaný.
Žalobkyňa citujúc vo vyjadrení odsek 43. z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie uviedla,
že dôvody namietané žalovanými boli v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne

a nespochybniteľne vyvrátené, žalobkyňa preukázala svoj nárok na priznanie žalovanej sumy
predloženými a vykonanými dôkazmi a vyjadreniami. Súd uplatnený nárok na náhradu škody na
základe zisteného skutkového stavu správne právne posúdil, aplikoval správne právne predpisy
a tieto správne interpretoval. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam, rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, odvolanie žalovaných

je nedôvodné a preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žiadne ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neboli dané.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na základe spoločného odvolania žalovaných 1/ a 2/, ktoré
bolo podané včas a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, písm. d/, písm. f/
a písm. h/ CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pri tom dospel k záveru, že nie sú

dané dôvody ani na potvrdenie (§ 387 CSP) ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok podľa §
389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Žalovaní podali odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ CSP,
pričom zákonom formulované odvolacie dôvody jednotlivo konkrétne každý z nich nevymedzili v čom
v posudzovanej veci spočíva, resp. akým pochybením súdu malo dôjsť k naplneniu každého jedného

z uplatnených odvolacích dôvodov. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že nesplnenie procesných
podmienok vidia v danosti prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae).

8. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9. Ustanovenie § 230 CSP zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae alebo res
iudicata) pričom ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak by sa teda začalo konanie o
veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu
konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP zastaví. Totožnosť
právoplatne rozhodnutej veci, resp. totožnosť sporu je daná dvomi kritériami, ktorými sú totožnosť
predmetu sporu a totožnosť strán. Pre totožnosť strán platí, že sa neurčuje z hľadiska procesného

postavenia, nie je preto rozhodujúce, či tá ktorá strana vystupuje v konaní ako žalobca alebo žalovaný.
Totožnosť predmetu sporu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu je ten
istý nárok, ktorý bol uplatnený už v spore prvom Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa
žalobného návrhu ale tiež podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca
svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie

svojho nároku. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového
základu či deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak keď ten istý nárok alebo stav vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je
založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti
strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. O prekážku rozsúdenej veci

nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov.

10. V posudzovanej veci, v ktorej žalovaní mali danú prekážku res iudicata vzhľadom na právoplatne
rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 7. apríla 2017 sp. zn. 36Cb/175/2016 skončený spor, je
evidentné, že nie je naplnené ani kritérium totožnosti strán, ani kritérium totožnosti predmetu sporu, aby

išlo v súvislosti s označeným sporovým konaním o res iudicata.
Súd prvej inštancie sa s námietkou res iudicata, uplatnenou žalovanými 1/ a 2/ celkom jednoznačne
a správne ako námietkou neopodstatnenou vyporiadal v odseku 43. odôvodnenia rozsudku, kde uviedol,
že: „Právoplatný a vykonateľný rozsudok OS KE II nezakladá prekážku veci rozhodnutej k tejto žalobe
podanej voči žalovaným ako fyzickým osobám v súvislosti s nárokom na náhradu škody, ktorú si žalobca

uplatnil vo výške 36.075,00 eur v rámci trestného konania. Nárok uplatnený touto žalobou nie je nárokom
z titulu odstúpenia žalobcu od Zmluvy o poskytnutí NFP z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy o
poskytnutí NFP, ale ide o nárok uplatnený titulom náhrady škody spôsobenej žalovanými spáchaním
zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.“
Odvolací súd dodáva, vychádzajúc z obsahu rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 36Cb/175/2016

zo 7. apríla 2017 (č.l. 5 spisu), že stranami sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II
pod sp. zn. 36Cb/175/2016 boli na strane žalobcu Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,
IČO: 00 686 832 a na strane žalovanej FINAZ, s.r.o., IČO: 36 489 875, uplatneným nárokom bol
nárok na vrátenie žalobcom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky poskytnutého finančného
príspevku právnemu predchodcovi žalovanej FINAZ, s.r.o., konkrétne spoločnosti POLARIS MT s.r.o.,

a to z dôvodu porušenia zmluvných povinností. Nie je teda daná ani totožnosť sporových strán ani
totožnosť predmetu sporu.
Odvolací súd preto konštatuje, že v posudzovanej veci nie je daná prekážka právoplatne rozsúdenej
veci v zmysle § 230 CSP, ani tak ako odvolatelia v odvolaní namietali „duplicita nároku“ a preto odvolacia
námietka odvolateľov nie je opodstatnená.

11. Na tomto mieste však odvolací súd má za potrebné vytknúť súdu prvej inštancie, že napriek
tomu, že žalobu podal žalobca Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Mlynské Nivy 44/a, IČO: 00 686 832, súd v záhlaví rozsudku za žalobkyňu označil Slovenskú republiku
– Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 44/a, IČO:

00 686 832, pričom ide v prípade súdom označenej žalobkyne Slovenskej republiky, a samostatný
subjektprávnychvzťahov odlišnýodžalobcu,ktorýpodalžalobnýnávrh. Súdprvejinštanciesvojpostup
vôbec nezdôvodnil a nevysvetlil.12. V ďalšom žalovaní/odvolatelia v odvolaní namietli, že sa súd v odôvodnení rozsudku nevyporiadal
s ich argumentáciou v súvislosti s nimi v konaní vznesenou námietkou premlčania, ale iba stroho
konštatoval,žesiosvojilargumentáciužalobkyne.Maliprávnezáverysúduprvejinštanciezanesprávne.

13. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 43. je zrejmé, že súd posúdil a považoval
žalovanými vznesenú námietku premlčania za neopodstatnenú, poukážuc a stotožniac sa s vyjadrením
žalobkyne, že sa o škode a zodpovednej osobe mohla dozvedieť najskôr okamihom doručenia
upovedomenia o vznesení obvinenia z 1.4.2021, ktoré bolo žalobkyni doručené 19.4.2021, kedy tak

preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok, ktoré osoby
za škodu zodpovedajú. Keďže bola žaloba doručená na súd 28.12.2021, k premlčaniu nároku nedošlo,
uzavrel súd.

14. Takto odôvodnený záver o neopodstatnenosti námietky premlčania je nepreskúmateľný a
predčasný.

15. Súd prvej inštancie aj napriek tomu, že predmetom sporu bol nárok uplatnený žalobkyňou titulom
náhrady škody a aj správne v odôvodnení rozsudku citoval § 106 Občianskeho zákonníka upravujúci
osobitnú kombinovanú premlčaciu dobu pre uplatnenie práva na náhradu škody, námietku premlčania,
ktorú vzniesli žalovaní, argumentujúci, že ku škode došlo, resp. udalosťou z ktorej škoda vznikla je

výmaz prijímateľa - spoločnosti POLARIS MT s.r.o. z obchodného registra dňa 9. 4.2016, čím došlo
k podstatnému porušeniu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, neposúdil podľa
citovaného ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka. Nezohľadnil, že pri premlčaní práva na náhradu
škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna, ktorých
začiatok je upravený odlišne. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie sa javí, že posudzoval subjektívnu

premlčaciu dobu, ani pri jej posúdení však nebol dôsledný.

16. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

17. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

18.Subjektívnapremlčaciadobajedvojročnáanazačatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnu
stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho

a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej
alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody,
resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti
či s protiprávnym konaním;

b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude
obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil.
Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať
z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť
sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.

19. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej
skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (t.j. nestačí len možnosť dozvedieť sa o nej), teda
kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej
sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, ktorú bolo

možné do takej miery objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu
škody uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3Cdo231/2009)

20. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe zodpovednej za škodu, s ktorou ust. § 106 ods. 1

OZ spája začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, nepredpokladá nespochybniteľnú istotu pri
určení osoby zodpovednej za vznik škody. Zodpovednosť určitej osoby možno s istotou konštatovať až
na základe dokazovania v súdnom konaní, ktoré sa podaním žaloby, teda uplatnením nároku na súde,
ešte len začína. Zákon preto vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možnopožadovať, aby uplatnila nárok na súde, len čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku
škody, v ktorých svetle sa zodpovednosť určitej konkrétnej osoby javí ako dostatočne pravdepodobná.
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30. júla 2013, sp. zn. 25Cdo557/2013)

21. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

22. Objektívna premlčacia doba pri práve na náhradu škody je trojročná, ak ide o škodu spôsobenú z
nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodnej
udalosti.
Pojem „udalosť z ktorej škoda vznikla“, v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka zahŕňa nielen
protiprávny úkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale i vznik škody samotnej.

(Bulletin NS ČSSR – B2/1992)

23. Subjektívna premlčacia doba a objektívna premlčacia doba začínajú plynúť, plynú a končia sa
nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí,
a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

24. Ak bola škoda spôsobená protiprávnym úkonom, ktorý zároveň naplnil skutkovú podstatu určitého
trestného činu, právo zo zodpovednosti za škodu možno uplatniť aj v trestnom (adhéznom) konaní.
Riadne uplatnenie nároku v trestnom (adhéznom) konaní predpokladá, že z návrhu je zrejmé, z akých
dôvodov sa nárok uplatňuje (stačí spravidla tvrdenie, že skutkom, za ktorý je páchateľ stíhaný, bola

poškodenému spôsobená škoda), ale musí byť uvedená aspoň minimálna suma (výška škody), ktorú
poškodený žiada nahradiť. Návrh musí byť urobený v čase od začatia trestného konania do začatia
dokazovania na hlavnom pojednávaní.

25. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u

iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

26. Podľa R 31/1974: Ak poškodený v trestnom konaní včas uplatnil (§ 43 ods. 2 TP) nárok na náhradu

škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, a v konaní riadne pokračuje (§ 112 OZ), plynutie
premlčacej doby sa zastaví.
Ak v trestnom konaní nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody,
poškodený má možnosť uplatniť nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej
dobe, ktorej plynutie pokračovalo po skončení trestného konania.

27. S poukazom na všetko vyššieuvedené ad odseky 11. až 26., odvolací súd z dôvodov podľa § 389
ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

28. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať žalovanými vznesenou
námietkou premlčania a túto posúdiť v kontexte žalobkyňou uplatneného práva na náhradu škody
proti žalovaným 1/ a 2/, t.z. že súd posúdi začiatok a plynutie tak subjektívnej ako i objektívnej
premlčacej doby. V prípade potreby požiada o pripojenie spisu Špecializovaného trestného súdu sp. zn.
14T/11/2021.

Súd ustáli, čo je škodnou udalosťou, teda udalosťou z ktorej škoda vznikla. Podľa žalovaných je
takouto udalosťou výmaz prijímateľa - spoločnosti POLARIS MT s.r.o. z obchodného registra dňa 9.
4.2016, čím tvrdili, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku. Odvolací súd sa však s týmto názorom žalovaných nestotožňuje, takýto názor opomína, že
právnym základom uplatneného nároku je vznik škody v dôsledku protiprávneho konania žalovaných

tak ako je toto ich konanie skutkovo vymedzené v právoplatnom trestnom rozsudku, ktorým konaním
žalovaných 1/ a 2/ zároveň boli naplnené skutkové podstaty zločinu poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev v spolupáchateľstva a zločinu subvenčného podvodu v spolupáchateľstve,
ktorá skutočnosť ani nebola žalovanými v konaní spochybňovaná a je nespochybniteľná, jednoznačnevyplýva z právoplatného rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 14T/11/2021 z 27. augusta
2021. Škoda nevznikla z konania žalovaných, ktoré by bolo spočívalo v porušení zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku.

Odvolací súd dáva do pozornosti vyššie v tomto odôvodnení uvedené vymedzenie pojmu „udalosť
z ktorej škoda vznikla“, pretože z doposiaľ známych okolností sa javí, že o škode mohla žalobkyňa
uvažovať, že jej škoda vznikla, až na základe nadobudnutia vedomosti o z upovedomenia o zastavení
exekúcie sp. zn. 69 Ek/235/2017, ktorá bola zastavená z dôvodov podľa § 61n ods. 1 písm. c/
Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu že sa pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby do 30

mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
a teda nadobudla vedomosť, že jej poskytnutý príspevok 40.050 eur nebude vrátený prijímateľom tohto
príspevku, resp. jeho právnym nástupcom.
Súd riadne posúdi aj začiatok a plynutie subjektívnej premlčacej doby, t.j. ustáli, kedy sa poškodený
dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Keďže rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 14T/11/2021, bolo Ministerstvo
hospodárstva SR ako poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces, súd
zváži a posúdi, či nedošlo k zastaveniu premlčacej doby v dôsledku uplatnenia si nároku poškodeným
v adhéznom konaní.
Okrem toho súd prvej inštancie vysvetlí svoje myšlienkové postupy a dôvody, na základe ktorých označil

v napadnutom rozsudku za žalobkyňu štát – Slovenskú republiku aj keď žalobu podal iný subjekt
Ministerstvo hospodárstva SR.

29. Ako súvisiaci výrok zrušil odvolací súd i výrok rozsudku súdu týkajúci sa náhrady trov konania.

30. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konania, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom
rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i trovách tohto odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).