Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-52C/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122364845
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:6122364845.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej

veci žalobcu : ZVS holding, a.s., so sídlom v Dubnici nad Váhom, Štúrova 925/27, IČO: 36 305 600,
zastúpeného : Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom v Bratislave, Bottova 2A, IČO:
36 861 391, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby Dentons Europe CS LLP, so sídlom v
Londýne EC4P4GD, One Fleet Place 1, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného ĺrska, proti
žalovanej : Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44a, IČO: 00 686 832, o zaplatenie 978.394,17 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 978.394,17 eur spolu s úrokom z omeškania :
- zo sumy 728.496,67 eur za obdobie od 22.12.2021 do 31.12.2022 vo výške 8,00% ročne, za
obdobie od 1.1.2023 do 30.6.2023 vo výške 10,50% ročne, za obdobie od 1.7.2023 do 31.12.2023
alebo do zaplatenia, ak k nemu dôjde pred 31.12.2023 vo výške 12,00% ročne, a za každé ďalšie
obdobie kalendárneho polroka až do zaplatenia vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem
percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého

príslušného kalendárneho polroka omeškania,
- zo sumy 249.897,50 eur za obdobie od 2.7.2022 do 31.12.2022 vo výške 8,00% ročne, za obdobie
od 1.1.2023 do 30.6.2023 vo výške 10,50% ročne, za obdobie od 1.7.2023 do 31.12.2023 alebo do
zaplatenia, ak k nemu dôjde pred 31.12.2023 vo výške 12,00% ročne a za každé ďalšie obdobie
kalendárneho polroka až do

zaplatenia vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu

príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, pričom takto
určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého príslušného kalendárneho polroka
omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z.

o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a
postúpenou zaniknutému Okresnému súdu Bratislava II dňa 09.09.2022 domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorý by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 978.394,17 eur s príslušenstvom a
náhrady trov konania.2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná v rámci plnenia svojich úloh na úseku obrany štátu
správnym rozhodnutím ( individuálnym správnym aktom vydaným v správnom konaní) zaťažila
žalobcu povinnosťou zabezpečiť fyzickú ochranu objektu osobitnej dôležitosti pracovníkmi súkromnej

bezpečnostnej služby (ďalej len „SBS“). Žalobcovi v súvislosti s výkonom tejto povinnosti vznikli značné
náklady. Napriek tomu, že zákon výslovne ustanovuje, že tieto náklady sa majú uhrádzať zo štátneho
rozpočtu, žalovaná ich napriek opakovaným výzvam odmietla žalobcovi uhradiť. Objekt v Y. O. X.
bol podľa zákona o obrane štátu rozhodnutiami Vlády Slovenskej republiky zaradený do kategórie
objektov osobitnej dôležitosti (ďalej len „ODD“). Žalobca bol rozhodnutiami MH SR č. XXXX/XXXXX-

XXX/XXXX zo dňa 30.8.2002, č. X/XXXXKM zo dňa 14.2.2003, č. XX/XXXX/KM zo dňa 10.5.2004 a
č. XXX/XXXXXXXX-XX zo dňa 16.3.2006 určený za subjekt hospodárskej mobilizácie. Dňa 16.6.2014
MH SR rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX podľa Zákona o hospodárskej mobilizácii rozhodlo
o zmene rozsahu vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. Dňa 15.12.2016 MH SR vydalo
rozhodnutie č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX o zmene rozsahu vykonávania opatrení hospodárskej
mobilizácie (ďalej len „Rozhodnutie MH SR“), v ktorom žalobcovi určilo povinnosť nepretržite vykonávať

opatreniehospodárskejmobilizácie„ochranaobjektovosobitnejdôležitostiaďalšíchdôležitýchobjektov“
podľa § 5 písm. y) Zákona o hospodárskej mobilizácii (ďalej len „Ochrana OOD“) s využitím:(a)
technických prostriedkov špecifikovaných v bode 1.4.1 A) Rozhodnutia MH SR;(b) ľudských zdrojov
špecifikovaných v bode 1.4.1 B) Rozhodnutia MH SR; a (c) organizačných opatrení špecifikovaných v
bode 1.4.1 C) Rozhodnutia MH SR. Podľa bodu 1.4.1 B) písm. b) Rozhodnutia MH SR bol žalobca v

rámciplneniaopatreniaOchranyOODpovinnýokreminéhozabezpečiťnepretržitúfyzickúochranuOOD
ochrannou zmenou súkromnej bezpečnostnej služby (ďalej len „SBS") pričom zloženie ochrannej zmeny
SBS, počty jednotlivých súčastí ochrannej zmeny SBS, úhradu výdavkov na pracovníkov ochraňujúcej
súkromnej SBS zabezpečuje spoločnosť ZVS

holding, a.s. v súlade s vykonaným bezpečnostným auditom z roku 2010“. Podľa Záverečnej správy
z komplexného bezpečnostného auditu vykonaného v roku 2010 (ďalej len „Správa z auditu z roku
2010“) vypracovanej spoločnosťou V., F..E..D.. fyzická ochrana OOD ZVS Holding, a.s. v Y. O. X. sa
zabezpečuje ľudskými zdrojmi v rozsahu: (i) veliteľ objektu, (ii) veriteľ ochrannej zmeny, (iii) operátor
hlavnej riadiacej miestnosti, (iv) prevádzkoví strážnici, (v) príslušníci zásahových jednotiek. Žalobca v

procese prijímania rozhodnutia MH SR žiadal o zabezpečenie úhrady nákladov na fyzické stráženie
OOD. Žiadosť žalobcu však nebola zo strany MH SR akceptovaná s odôvodnením, že aj u iných
subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré majú za úlohu ochranu objektov osobitnej dôležitosti, túto
činnosť Ministerstvo hospodárstva SR neuhrádza, a taktiež nemá na túto činnosť vyčlenené finančné
prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo hospodárstva SR zabezpečuje len úhradu výdavkov

v rámci zabezpečenia ochrany objektov osobitnej dôležitosti v súlade s bodom 1.4.1 A) a 1.4.1 B)
písm. a) tohto rozhodnutia, čo každoročne predstavuje pre Ministerstvo hospodárstva SR značnú
sumu finančných prostriedkov z medzirezortného rozpočtového podprogramu 06H01 - Hospodárska
mobilizácia MH SR. Náklady žalobcu na plnenie povinnosti zabezpečovať nepretržitú fyzickú ochranu
OOD ochrannou zmenou SBS podľa 1.4.1 B) písm. b) Rozhodnutia MH SR neboli v rámci plnenia

opatrenia Ochrana OOD žalobcovi nikdy zo strany MH SR uhrádzané. Uviedol, že zákonom č. 306/2019
Z.z. s účinnosťou od 1.2.2020 bol novelizovaný zákon o obrane štátu a vložený nový § 27 ods. 6 podľa
ktorého,výdavkynaochranuaobranuobjektovobrannejinfraštruktúrypodľaodsekov4a5,tedaajOOD
sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, s výnimkou výdavkov na fyzickú ochranu jadrových zariadení podľa
osobitného predpisu. Z citovaného novelizovaného ustanovenia Zákona o obrane štátu bez akýchkoľvek

pochybnostívyplýva,ževšetkyvýdavkynaochranuOODsamajúhradiťzoštátnehorozpočtu.Zároveňz
citovaného ustanovenia takisto bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súčasťou nákladov na ochranu
OOD hradených zo štátneho rozpočtu sú náklady na fyzickú ochranu OOD. Jedinou výnimkou z tohto
pravidla sú náklady na fyzickú ochranu jadrových zariadení podľa osobitného predpisu - táto výnimka
sa však na žalobcu neuplatňuje. Poukázal na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a príslušné ustanovenia zákona č.

319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o obrane
štátu“) a zákona č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002
Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„Zákonohospodárskejmobilizácii“),vyhláškuMinisterstvahospodárstvaSlovenskej
republiky z 21.12.2011 o podrobnostiach výdavkov na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho

rozpočtu v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška MH SR“). Uviedol, že náklady žalobcu na
plnenie povinnosti zabezpečovať nepretržitú fyzickú ochranu OOD ochrannou zmenou SBS podľa 1.4.1
B)písm.b)RozhodnutiaMHSRnebolivrámciplneniaopatreniaOchranaOODžalobcovinikdyzostrany
MH SR uhrádzané. Žalobca listom zo dňa 3.12.2020 a následne aj listom zo dňa 29.4.2021 upozornilMH SR a ministra hospodárstva na vyššie citovanú novelu Zákona o obrane a za tým účelom požiadal,
aby MH SR ustanovilo spoločnú pracovnú skupinu, ktorá by v súčinnosti so žalobcom pripravila spôsob
uhrádzania výdavkov na ochranu OOD zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o obrane v znení po

Novele. V liste zo dňa 29.4.2021 žalobca zároveň upozornil ministra hospodárstva na skutočnosť, že
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „MO SR“) už subjektom hospodárskej mobilizácie v
jeho pôsobnosti náklady na fyzickú ochranu OOD uhradilo spätne od účinnosti Novely (t.j. od 1.2.2020).
MH SR

reagovalo listom zo dňa 17.5.2021, v ktorom uviedlo, že „nie je jasné akým spôsobom sa určuje rozsah
uhrádzania výdavkov na ochranu objektov osobitnej dôležitosti“. MH SR ďalej uviedlo, že keďže chýba
vykonávací predpis, na základe ktorého by sa určili kritériá a rozsah úhrad výdavkov na ochranu
OOD, požiadalo MO SR ako gestora Zákona o obrane o odborné usmernenie a o zisteniach bude
žalobcu informovať. Listom zo dňa 6.7.2021 žalobca informoval MH SR, že má vedomosť, že Letecké
opravovne Trenčín, a.s. (ďalej len „LOT“), uznesením vlády SR č. XXX z 9.9.2020 zaradili do kategórie

OOD a vyplatili im rozpočtované finančné prostriedky spätne od 1.2.2020, t .j. odkedy LOT vznikol
zákonný nárok na úhradu výdavkov na fyzickú ochranu OOD. Žalobca zároveň v liste poukázal na
diskriminačné konanie MH SR voči žalobcovi, vzhľadom k tomu, že v porovnateľnej situácii zaobchádza
so žalobcom rozdielne a odmieta mu vyplatiť náklady na fyzickú ochranu OOD. Žalobca upozornil na
možnú zodpovednosť MH SR za škodu spôsobenú nečinnosťou, ako aj na skutočnosť, že uložením

povinnosti chrániť OOD dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, za ktoré mu v zmysle
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR patrí primeraná náhrada. Listom zo dňa 13.7.2021 minister hospodárstva
oznámil žalobcovi, že podľa názoru MH SR predmetnou Novelou Zákona o obrane štátu došlo len k
precizovaniu vybraných ustanovení a nie k ich obsahovej zmene. MH SR neidentifikovalo z novelizácie
§ 27 Zákona o obrane štátu potrebu uhrádzať iné výdavky na ochranu OOD ako doposiaľ. K otázke

diskriminačného zaobchádzania so žalobcom v porovnaní s LOT minister hospodárstva uviedol, že
MH SR neposudzuje na základe akých platných právnych noriem MO SR uhrádza spoločnosti Letecké
opravovne Trenčín, a.s., a to aj spätne, výdavky za ochranu OOD. MH SR uhrádza výdavky na ochranu
OOD podľa Zákona o hospodárskej mobilizácii ) ,Vyhlášky MH SR, Rozhodnutia MH SR a Metodického
usmernenia MO SR č. F.-XX-XX/XXXX-D. zo dňa 29.10.2013 k spôsobu ochrany a obrany objektov

osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v stave bezpečnosti a v období krízovej situácie (ďalej
len „Metodické usmernenie MO SR“). MH SR je povinné uhrádzať subjektom hospodárskej mobilizácie,
ktoré zabezpečujú ochranu OOD len výdavky na nadstavbovú ochranu OOD, ktorá v súčasnosti
nezahŕňa fyzickú ochranu“. K obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu podľa ministra hospodárstva
nedošlo a MH SR si nie je vedomé, že by spôsobilo žalobcovi nejakú škodu. Rozsah financovania vo

väzbe na novelizované ustanovenie minister hospodárstva vyhodnotil ako nepochopenie problematiky
zo strany žalobcu. Žalobca na odpoveď ministra hospodárstva z 13.7.2021 reagoval listom zo dňa
16.8.2021 adresovaným MH SR, v ktorom vyjadril nesúhlas s interpretáciou zákona prezentovanou
ministrom hospodárstva a opätovne odkázal na novelizovaný § 27 ods. 6 Zákona o obrane štátu, ako aj
na§6ods.3písm.f)Zákonaohospodárskejmobilizácii,§1ods.1písm.o)a§1ods.2VyhláškyMHSR.

Po niekoľkých mesiacoch nečinnosti MH SR žalobca zaslal MH SR list zo dňa 29.11.2021 (doručený MH
SR 6.12.2021), v ktorom opäť zopakoval kľúčové argumenty v prospech uhrádzania nákladov na fyzickú
ochranu OOD. Poukázal tiež na rozdielny prístup MO SR pri výklade predmetných ustanovení Zákona o
obrane štátu, pričom na preukázanie tejto skutočnosti k listu pripojil stanovisko Sekcie obrannej politiky
MO SR č. F.-XX-X/XXXX- D. zo dňa 3.9.2020 (ďalej len „Stanovisko MO SR z 3.9.2020“), v ktorom sa

okrem iného uvádza: „LOTN v rámci plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie uložených príslušným
rozhodnutím MO SR zabezpečovali do 1. februára 2020 ochranu objektu osobitnej dôležitosti na vlastné
náklady. Na základe právnej úpravy účinnej od 1. februára 2020 LOTN vznikol zákonný nárok na úhradu
výdavkov na ochranu objektu osobitnej dôležitosti od 1. februára 2020 a nie

od vydania nového rozhodnutia, ktoré reflektuje platnú právnu úpravu.“; a stanovisko Sekcie legislatívy
a práva MO SR č. F.-XX-XX/XXXX zo dňa 16.10.2020 (ďalej len „Stanovisko MO SR z 16.10.2020“),
v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zákon č. 179/2011 Z. z. nerozlišuje základný a nadstavbový
stupeň ochrany predmetných objektov. Podrobnejšiu špecifikáciu výdavkov upravuje vo svojej prílohe
Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 552/2011 Z. z. o podrobnostiach výdavkov

na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu.“ V závere svojho listu žalobca vyzval
MH SR na zaplatenie oprávnených výdavkov žalobcu na fyzickú ochranu OOD za rok 2020 vo výške
401.796 eur a za rok 2021 vo výške 425.597 eur, a to do 15 dní od doručenia. Dňa 16.12.2021 MH SR
doručilo žalobcovi stručný list, v ktorom okrem iného uviedlo, že MH SR bude vždy postupovať v súlade splatnou legislatívou, obzvlášť pozorne pri nakladaní s verejnými financiami. V prípade nejednoznačnosti,
alebo dôvodných pochybení, bude svoje rozhodnutia, v tomto prípade v oblasti financovania OOD riešiť
prostredníctvom inštitúcií na to určených. Od tohto listu nebolo žalobcovi zo strany MH SR v danej

veci doručené žiadne ďalšie vyrozumenie a žalobcovi tak nie je známe, či MH SR vykonalo akékoľvek
úkony smerujúce k riešeniu vzniknutej situácie prostredníctvom inštitúcií na to určených, alebo či vec
odložilo ad acta. Dňa 28.6.2022 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronicky doručil
MH SR Výzvu na zaplatenie vynaložených nákladov na ochranu OOD za obdobie XX/XXXX-X/XXXX
zo dňa 27.6.2022, v ktorej vyzval MH SR na zaplatenie nákladov vzniknutých žalobcovi v súvislosti s

fyzickou ochranou OOD za predmetné obdobie v celkovej výške 249.897,50 eur do troch kalendárnych
dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Keďže výzva bola MH SR doručená 28.6.2022, splatnosť nákladov
žalobcu vynaložených na ochranu OOD za obdobie 11/2021 - 5/2022 vo výške 249.897,50 eur nastala
2.7.2022. Pokiaľ ide o právny základ svojho nároku žalobca uviedol, že z opísaného skutkového stavu
je zrejmé, že žalovaná na jednej strane individuálnym správnym aktom (Rozhodnutím MH SR) zaťažila
žalobcu povinnosťou zabezpečiť fyzickú ochranu OOD, na druhej strane však odmietla žalobcovi

hradiť akékoľvek náklady s takou povinnosťou spojené. Inými slovami, žalovaná preniesla náklady
zabezpečovania úloh štátu vo verejnom záujme na úseku obrany štátu na súkromný subjekt bez
poskytnutia primeranej náhrady. Uložením povinnosti podľa bodu 1.4.1 B) písm. b) Rozhodnutia MH
SR došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, keďže tento musel vynakladať značné finančné
prostriedky na zabezpečenie fyzickej ochrany OOD. Za uvedené obmedzenie vlastníckeho práva teda

žalobcovi patrí primeraná náhrada. Túto náhradu si žalobca môže uplatňovať priamo podľa čl. 20 ods.
4 Ústavy SR, bez nutnosti ďalšej opory v podústavnom práve (odkazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu SR IV. ÚS 447/2021, rozhodnutie Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 27/09, rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 11C/180/2008-2634 z 10.7.2017 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
8Co/66/2018 z 29.7.2020). Uviedol, že v tomto prípade je však situácia ešte jednoznačnejšia v tom, že

aj podústavné právo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustanovuje, že náklady žalobcu na
fyzickú ochranu OOD sa majú hradiť zo štátneho rozpočtu. Konkrétne táto skutočnosť vyplýva z § 27
ods. 6 Zákona o obrane SR v znení účinnom od 1.2.2020, § 5 písm. y) v spojení s § 6 ods. 2 a 5 písm. f)
Zákona o hospodárskej mobilizácii a § 1 ods. 1 písm. o) v spojení s § 1 ods. 2 Vyhlášky MH SR a bodom
16 písm. i) prílohy k Vyhláške MH SR. MH SR v doterajšej korešpondencii odôvodňovalo nezaplatenie

požadovaných nákladov žalobcu v liste zo dňa 13.7.2021 s odkazom na Metodické usmernenie MO SR a
uviedlo,žeMHSRjepovinnéuhrádzaťsubjektomhospodárskejmobilizácielenvýdavkynanadstavbovú
ochranu

OOD, ktorá v súčasnosti nezahŕňa aj fyzickú ochranu. S týmto tvrdením nesúhlasí preto, že Metodické

usmernenie MO SR nie je právny predpis, ktorý by bolo možné aplikovať na žalobcu. Podľa § 9 ods. 1
písm. d) Zákona o hospodárskej mobilizácii ústredné orgány určené vládou ako subjekty hospodárskej
mobilizácie (t.j. aj MO SR) metodicky usmerňujú a koordinujú vykonávanie opatrení hospodárskej
mobilizáciesosubjektmihospodárskejmobilizácievosvojejpôsobnosti.Žalobcajevšakniejesubjektom
hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti MO SR, ale v pôsobnosti MH SR, preto nemôže podliehať ani

usmerneniamMOSR,keďžeMOSRnemáprávomocnavydávaniemetodickýchusmernenípresubjekty
hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti MH SR. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že dňa 23.11.2021
MH SR prijalo vlastné Metodické usmernenie č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX o ochrane objektov
osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej
Republiky (ďalej len „Metodické usmernenie MH SR“). Metodické usmernenie MO SR aj Metodické

usmernenie MH SR sú podzákonné predpisy, ktoré nesmú byť v rozpore so Zákonom o obrane štátu,
Zákonom o hospodárskej mobilizácii, Vyhláškou MH SR ani čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Ak tieto právne
predpisy výslovne priznávajú žalobcovi nárok na úhradu nákladov na fyzickú ochranu OOD v plnej
výške, Metodické usmernenie MO SR (aj keby sa aplikovalo, čo popiera), ani Metodické usmernenie MH
SR nikdy nemôžu tento zákonný nárok žalobcu zúžiť alebo dokonca (ako tvrdí minister hospodárstva)

úplne vylúčiť. Navyše Metodické usmernenie MO SR a Metodické usmernenie MH SR bez akejkoľvek
opory v zákone rozdeľujú ochranu OOD na tzv. základný stupeň ochrany a nadstavbový stupeň
ochrany a ustanovujú, že základný stupeň ochrany subjekty hospodárskej mobilizácie zabezpečujú
z vlastných zdrojov, t.j. nehradia sa zo štátneho rozpočtu (pozri čl. 11 Metodického usmernenia MO
SR, čl. 14 Metodického usmernenia MH SR). Takéto rozdelenie nákladov na ochranu OOD prijaté bez

akejkoľvek opory v zákone iba vo forme metodických usmernení, ktoré ani neboli vyhlásené v Zbierke
zákonov, nemôže za žiadnych okolností slúžiť ako zámienka na popieranie zákonných a ústavných
práv subjektov hospodárskej mobilizácie na riadnu úhradu nimi vynaložených nákladov na ochranu
OOD. Skutočnosť, že Zákon o hospodárskej mobilizácii nerozlišuje medzi základnou a nadstavbovouochranou OOD priznalo aj samotné MO SR v Stanovisku MO SR z 16.10.2020. Napokon uviedol, že
z Metodického usmernenia MO SR nie je možné žiadnym spôsobom zistiť, aká činnosť má spadať
pod základný stupeň ochrany a aká pod nadstavbový stupeň ochrany OOD - oba stupne ochrany sú

totiž v Metodickom usmernení MO SR definované v podstate obsahovo identicky. Ak sa teda minister
hospodárstva odvoláva na akési (v skutočnosti právne neexistujúce) rozlíšenie medzi základným a
nadstavbovým stupňom ochrany podľa Metodického usmernenia MO SR a tvrdí, že fyzická ochrana
OODnebudežalobcoviuhradená,keďženiejesúčasťou„nadstavbovejochrany“,vpodstateibazastiera
vlastnú svojvôľu pri neuhrádzaní týchto nákladov, keďže v skutočnosti rozhodnutie MH SR bolo založené

nie na Metodickom usmernení MO SR, ale výhradne na voľnej úvahe MH SR. Okrem toho, tvrdenie
ministra hospodárstva v liste zo dňa 13.7.2021, že nadstavbová ochrana OOD nezahŕňa fyzickú ochranu
je v zjavnom rozpore s vyššie citovaným čl. 5 ods. 3 Metodického usmernenia MO SR, podľa ktorého
nadstavbový stupeň ochrany zahŕňa aj fyzickú ochranu objektu. Pre úplnosť uviedol, že pokiaľ ide o
členenie na základný a nadstavbový stupeň ochrany, nové Metodické usmernenie MH SR z 23.11.2021
odkazuje na Metodické usmernenie MO SR (čl. 9, 10, 11 Metodického usmernenia MH SR) a na žiadnom

mieste neustanovuje, že fyzická ochrana OOD nie je súčasťou nadstavbového stupňa ochrany. Ďalej
uviedol, že ak by sa aj Metodické usmernenie

MO SR aplikovalo (čo popiera) a ak by aj vylučovalo úhradu nákladov žalobcu na fyzickú ochranu OOD
(čo zjavne nie je pravda), v dôsledku novelizovaného ustanovenia § 27 ods. 6 Zákona o obrane štátu

účinného od 1.2.2020 by Metodické usmernenie MO SR v časti vylučujúcej úhradu nákladov na fyzickú
ochranu OOD stratilo účinnosť v dôsledku aplikácie zásady neskorší zákon ruší skorší (lex posterior
derogat legi priori). Pokiaľ MO SR spoločnosti LOT uhradilo náklady na fyzickú ochranu OOD spätne k
1.2.2020 a naopak MH SR žalobcovi odmieta uhradiť akékoľvek náklady na fyzickú ochranu OOD, ide o
odlišný postup štátnych orgánov v rovnakých situáciách, ktorý je v rozpore s ústavným princípom právnej

istoty ako aj so zásadou, podľa ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov). Poukázal na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 IV. ÚS 499/2011. Týmto odlišným postupom zo strany MH SR
okremporušeniuuvedenýchústavnýchprincípovazásadsprávnehokonaniadošloajkdiskriminačnému

zaobchádzaniu so žalobcom oproti spoločnosti LOT. Pokiaľ ide o vyčíslenie nároku žalobca uviedol, že
v období od 1.2.2020 do dátumu podania tohto návrhu žalobca zabezpečoval ochranu OOD v rozsahu
určenom Rozhodnutím MH SR a Správou z auditu z roku 2010 prostredníctvom predložených zmlúv
s dodávateľom SBS a to konkrétne prostredníctvom: Zmluvy č. F.-X/XXXX o zabezpečovaní ochrany
objektov zo dňa 18.12.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 1.5.2018, Dodatku č. X zo dňa 1.1.2019 a

Dodatku č. X zo dňa 1.1.2020 (ďalej len „Zmluva F.-X/XXXX“),Zmluvy č. F.-X/XXXX o zabezpečovaní
ochrany objektov zo dňa 18.12.2017 v znení Dodatku č. X zo dňa 1.5.2020 (ďalej len„ Zmluva F.-X/
XXXX“), Zmluvy č. F.-X/XXXX o zabezpečovaní ochrany objektov zo dňa 18.12.2017 v znení Dodatku
č. X zo dňa 31.5.2018, Dodatku č. X zo dňa 1.1.2019 a Dodatku č. X zo dňa 1.1.2020 (ďalej len „Zmluva
F.-X/XXXX“); Zmluvy č. F.-X/XXXX o zabezpečovaní ochrany objektov zo dňa 1.1.2022 v znení Dodatku

č. X zo dňa 1.4.2022 (ďalej len „Zmluva F.-X/XXXX“). Nepretržitá fyzická ochrana OOD žalobcu bola
zabezpečovaná pracovníkmi SBS v rozsahu: (a) veliteľ objektu ZVS, (b) traja prevádzkoví strážnici, (c)
operátor hlavného riadiaceho centra, (d) veliteľ zmeny a (e) dvaja členovia zásahovej jednotky. Mesačná
fakturácia podľa jednotlivých Zmlúv s SBS sa odvíjala od počtu zamestnancov SBS vykonávajúcich
stráženie podľa príslušnej zmluvy a ceny práce určenej podľa minimálnych mzdových a legislatívnych

požiadaviek v príslušnom roku: Mesačná fakturácia za stráženie podľa jednotlivých Zmlúv s SBS bola
v období od 1.2.2020 do 1.5.2021 nasledovná: Zmluva F.-X/XXXX, počet zamestnancov SBS: 3 -
mesačná fakturácia: 19.697 eur, Zmluva F.-X/XXXX, počet zamestnancov SBS: 2 - mesačná fakturácia:
18.286 eur, Zmluva F.-X/XXXX, počet zamestnancov SBS: 1,3 - mesačná fakturácia: 8.162 eur, Ostatní*,
počet zamestnancov SBS: 1,7 - mesačná fakturácia. Spolu: počet zamestnancov SBS: 8 - mesačná

fakturácia: 46.145 eur. Mesačná fakturácia za stráženie podľa jednotlivých Zmlúv s SBS bola v období od
1.5.2020 do 31.12.2021: Zmluva F.-X/XXXX, počet zamestnancov SBS: 3 - mesačná fakturácia: 19.697
eur, Zmluva F.-X/XXXX, počet zamestnancov SBS: 2 - mesačná fakturácia: 12.700 eur, Zmluva F.-X/
XXXX, počet zamestnancov SBS: 1,3 - mesačná fakturácia: 8.162 eur, Ostatní, počet zamestnancov
SBS: 1,7 - mesačná fakturácia: Spolu: počet zamestnancov SBS: 8 - mesačná fakturácia: 40.559 eur.

Mesačná fakturácia za stráženie v období od 1.1.2022 do 31.3.2022 bola podľa Zmluvy F.-X/XXXX,
počet zamestnancov SBS: 6,3 - mesačná fakturácia: 41.826 eur, Ostatní*, počet zamestnancov SBS:
1,7 - mesačná fakturácia: -Spolu: počet zamestnancov SBS: 8 -mesačná fakturácia: 41.826 eur. Mesačná fakturácia za stráženie v období od 1.4.2022 do 31.5.2022
bola -počet zamestnancov SBS: 6,7 - mesačná fakturácia: 46.835,50 eur, Ostatní*, počet zamestnancov
SBS: 1,3 - mesačná fakturácia: Spolu: počet zamestnancov SBS: 8 - mesačná fakturácia: 46.835,50 eur.

Náklady na stráženie v rozsahu označenom ako „Ostatní“ neboli zahrnuté do fakturácie podľa Zmlúv s
SBS a boli riešené osobitne v zmluvných vzťahoch so súkromnými subjektmi (firmami / podnikateľmi)
pôsobiacimivareáližalobcuatietonákladyniesúsúčasťounárokužalobcuuplatnenéhotýmtonávrhom.
Celkovo na fyzickú ochranu OOD v období od 1.2.2020 do podania tohto návrhu žalobcovi vznikli
náklady vo výške 1.168.764 eur. Malá časť týchto výdavkov bola krytá z prostriedkov štátneho rozpočtu v

rámci plnenia iného opatrenia hospodárskej mobilizácie žalobcom, konkrétne opatrenia „tvorba štátnych
hmotných rezerv a hospodárenie s nimi“ podľa § 5 písm. n) Zákona o hospodárskej mobilizácii. V rámci
tohto opatrenia hospodárskej mobilizácie bolo žalobcovi v bode 1.6.2 Rozhodnutia MH SR uložené
zabezpečiť ochrannú zmenu SBS na stráženie štátnych mobilizačných rezerv nachádzajúcich sa v areáli
OOD, pričom rozsah plnenia tejto povinnosti bol upravený v bode 1.6.2 Rozhodnutia MH SR nasledovne:
„Zloženie ochrannej zmeny SBS, počty jednotlivých súčasti ochrannej zmeny SBS, ktorá zabezpečuje

stráženie mobilizačných rezerv, sa stanovuje po vzájomnej dohode spoločnosti ZVS holding, a.s. so
Správou štátnych hmotných rezerv SR. Výdavky na pracovníkov ochraňujúcej súkromnej SBS budú
uhrádzané Správou štátnych hmotných rezerv SR na základe zmluvy o ochraňovaní mobilizačných
rezerv, Správou štátnych hmotných rezerv SR prideleného finančného limitu spoločnosti ZVS holding,
a.s. na bežné výdavky spojené s ochraňovaním mobilizačných rezerv a na základe preukázateľne

vynaložených finančných nákladov žalobcu v súlade s platným znením zákona o štátnych hmotných
rezervách.“ Z celkových žalobcom vynaložených nákladov na fyzickú ochranu OOD vo výške 1.168.764
eur štát za stráženie mobilizačných rezerv podľa 1.6.2 Rozhodnutia MH SR žalobcovi uhradil alebo v
rámci prideleného limitu prisľúbil uhradiť sumu 190.369,83 eur pozostávajúcu zo sumy 73.333,33 eur za
stráženie mobilizačných rezerv za rok 2020 (ide o pomernú časť z Limitu na bežné výdavky spojené s

ochraňovaním mobilizačných rezerv na rok 2020 za obdobie od 1.2.2020 do 31.12.2020 (11 mesiacov)),
zo sumy 80.000 eur za stráženie mobilizačných rezerv za rok 2021, a sumy 37.036,50 eur za stráženie
mobilizačných rezerv za rok 2022 (ide o náklady na stráženie zvereného majetku vo vlastníctve štátu
podľa čl. 3 ods. 3 v spojení s čl. 5 ods. 5 Zmluvy F.-X/XXXX, ktoré budú zo štátneho rozpočtu uhradené
v rámci Limitu na bežné výdavky spojené s ochraňovaním mobilizačných rezerv na rok 2022). Celková

suma štátom neuhradených, resp. nekrytých nákladov, ktoré žalobca musel vynaložiť na fyzickú ochranu
OOD podľa Rozhodnutia MH SR za obdobie od účinnosti novely, t.j. od 1.2.2020 do 31.5.2022 a ktoré
si žalobca uplatňuje týmto návrhom, teda predstavuje 978.394,17 eur (1.168.764 eur - (73.333,33 eur +
80.000 eur + 37.036,5 eur)). Okrem nároku na zaplatenie istiny vo výške 978.394,17 eur si žalobca týmto
návrhom uplatňuje aj príslušenstvo pohľadávky a to zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania

podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, vo výške základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania sa
použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania: zo sumy 728.496,67 eur od 22.12.2021

až do zaplatenia; a zo sumy 249.897,5 eur od

2.7.2022 až do zaplatenia; a zákonný nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády vo
výške 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Výšku nároku na zaplatenie príslušenstva si

žalobca uplatnil i podľa Obchodného zákonníka, keďže v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka
ide o záväzkový vzťah medzi subjektom verejného práva a podnikateľom (žalobcom) týkajúci sa
zabezpečovania verejných potrieb. Suma 728.496,67 eur predstavuje náklady žalobcu na ochranu OOD
za obdobie 2/2020-10/2021 podľa faktúr vystavených podľa jednotlivých Zmlúv s SBS, ponížených
o pomernú časť nákladov na stráženie štátnych mobilizačných rezerv, ktoré štát žalobcovi uhradil

alebo prisľúbil uhradiť v rámci pridelených ročných limitov na bežné výdavky spojené s ochraňovaním
mobilizačných rezerv podľa 1.6.2 Rozhodnutia MH SR. Začiatok omeškania žalovanej je v tomto prípade
určený ako dátum uplynutia lehoty naplnenie podľa výzvy na zaplatenie uskutočnenej listom žalobcu
zo dňa 29.11.2021 adresovaným MH SR, ktorý bol MH SR doručený dňa 6.12.2021. Lehota 15 dní
a plnenie podľa predmetného listu žalobcu uplynula dňa 21.12.2021 a žalovaná sa teda dostala do

omeškaniaod22.12.2021(vrátane).Sumyuplatnenélistomžalobcuz29.11.2021boliponíženéofaktúry
za stráženie za mesiace november a december 2021, ktorých splatnosť v čase doručenia predmetného
listu MH SR ešte nenastala. V sume 728.496,67 eur je započítaná pomerná časť limitov na stráženie
schválených SŠHR na rok 2020 a 2021, t.j. pomerná časť z ročného limitu 73.333,33 eur za obdobie2/2020-12/2020 a pomerná časť z ročného limitu 66.666,66 eur za obdobie 1/2021-10/2021. Suma
249.897,50 eur predstavuje náklady žalobcu na ochranu OOD za obdobie 11/2021-5/2022 podľa faktúr
vystavenýchpodľajednotlivýchZmlúvsSBSponíženýchopomernúčasťnákladovnastráženieštátnych

mobilizačných rezerv, ktoré štát žalobcovi uhradil alebo prisľúbil uhradiť v rámci pridelených ročných
limitov na bežné výdavky spojené s ochraňovaním mobilizačných rezerv podľa 1.6.2 Rozhodnutia MH
SR. Začiatok omeškania žalovanej je v tomto prípade určený ako dátum uplynutia lehoty na plnenie
podľa Výzvy na zaplatenie vynaložených nákladov na ochranu OOD za obdobie 11/2021-5/2022 zo dňa
27.6.2022, ktorú žalobca doručil MH SR dňa 28.6.2022. Lehota na plnenie 3 kalendárne dni MH SR

uplynula dňa 1.7.2022, žalovaná sa teda dostala do omeškania 2.7.2022.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11.07.2022 platobný rozkaz, sp. zn. 31Up/557/2021, ktorým
uložilžalovanejpovinnosťžalobcovido15dníododňadoručeniatohtoplatobnéhorozkazuzaplatiťistinu
978.394,17 eur, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 728.496,67 eur od 21.12.2021 do zaplatenia
úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 249.897,50 eur od 2.7.2022 do zaplatenia náklady spojené s
uplatnením pohľadávky 40,00 eur alebo v tej istej lehote podať odpor a zaplatiť náhradu trov konania

vo výške 35.088,26 eur.
4.Žalovaná v odpore uviedla, že žalovaná riadne a včas uhrádza výdavky na ochranu objektov
osobitnej dôležitosti (ďalej len "OOD") žalobcovi, ktorý je subjektom hospodárskej mobilizácie určeným
žalovaným, ako aj ostatným subjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré ochraňujú OOD podľa zákona o
hospodárskej mobilizácii, vyhlášky MH SR č. 552/2011 Z. z. o podrobnostiach výdavkov na hospodársku

mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu v znení vyhlášky žalovaného č. 152/2021 Z. z., podľa
platného rozhodnutia pre žalobcu č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX z 15. decembra 2016 a metodického
usmernenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. F.-XX-XX/XXXX-D., čím si plní

svoju povinnosť v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca zakladá svoje nároky najmä na tvrdení,

že Letecké opravovne Trenčín, a.s. (ďalej len „LOT“),boli uznesením vlády SR č. XXX z 9.9.2020
zaradené do kategórie OOD a vyplatili sa im rozpočtované finančné prostriedky spätne od 1.2.2020,
t.j. odkedy LOT vznikol zákonný nárok na úhradu výdavkov na fyzickú ochranu OOD z čoho vyvodzuje
diskriminačnýpostupžalovanéhovočižalobcovivporovnaníspostupomMinisterstvaobranySlovenskej
republiky voči LOT. MH SR tak, ako v liste ministra z 12.07.2021 adresovanému žalobcovi (opätovne

uvádza, že MH SR nie je oprávnený posudzovať a hodnotiť uhrádzanie akýchkoľvek úhrad výdavkov na
základnú ochranu OOD, ktoré uskutočňuje MO SR. MH SR je povinné postupovať na základe vládou SR
schváleného Metodického usmernenia MO SR č. F.-XX-XX/XXXX-D. (čl. 5 a 11), ktoré stanoví pravidlá
finančného zabezpečenia. Zároveň je v súlade s týmto Metodickým usmernením platné rozhodnutie
žalovaného pre žalobcu č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX z 15. decembra 2016 z ktorého vyplýva, že

žalovaný je povinný uhrádzať subjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré zabezpečujú ochranu OOD
len výdavky na nadstavbovú ochranu OOD, ktorá v súčasnosti nezahŕňa aj fyzickú ochranu MO SR ako
gestor zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov poskytlo
žalovanému výklad a usmernenie týkajúce sa financovania výdavkov na ochranu OOD, pričom uviedlo,
že uhrádzanie výdavkov na ochranu OOD a ďalších dôležitých objektov upravoval a naďalej upravuje

zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnený zákona č. 387/2002 Z. z. o
riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov a
vyhláškaMHSRč.552/2011Z.z.opodrobnostiachvýdavkovnahospodárskumobilizáciuzprostriedkov
štátneho rozpočtu. MH SR je ako ústredný orgán štátnej správy povinný postupovať výlučne v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. V prípade, ak by naopak hovel neoprávneným nárokom žalobcu

a konal v rozpore s vyššie uvedenými právnymi predpismi a metodickými usmerneniami schválenými
vládou SR a práve takéto konanie by mohlo byť hodnotené ako diskriminačné. Preto má žalovaná za to,
že žaloba žalobcu je nedôvodná a navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že žalobcovi riadne a včas
uhrádza výdavky na ochranu objektov osobitnej dôležitosti (ďalej len “OOD“) ide o skutkové tvrdenie,

ohľadom ktorého žalovanú zaťažuje dôkazná povinnosť. Žalovaná teda bola povinná k odporu pripojiť
dôkazy preukazujúce predmetné tvrdenie (napríklad potvrdenia o úhradách) alebo prinajmenšom tieto
dôkazy v odpore označiť. Keďže žalovaná tak neurobila, nesplnila si dôkaznú povinnosť a tým ani
povinnosť vecne odôvodniť odpor v časti tohto skutkového tvrdenia. V odpore žalovaná nesprávne
uvádza, že žalobca zakladá svoje nároky najmä na diskriminačnom postupe voči žalobcovi v porovnaní

s Leteckými opravovňami Trenčín, a.s. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu je však zrejmé,
že žalobca opiera svoj nárok v prvom rade o konkrétne ustanovenia všeobecne záväzných právnych
predpisov a nie o diskriminačný postup v porovnaní s týmto subjektom, spomenutý v návrhu. Právnym
základomžalobcomuplatnenéhonárokuniejeprimárnediskriminačnýpostupvočižalobcovivporovnanísLOT(ikeďknemunepochybnedošlo,čožalovanáaninijakonespochybnila),aleaplikáciakonkrétnych
všeobecne záväzných právnych predpisov uvedených v žalobe, tento argument žalovanej nemôže ani
len teoreticky spochybniť žalobcom tvrdený nárok. Okrem toho, žalovaná si sama odporuje, keď na

jednej strane tvrdí, že nie je oprávnená posudzovať a hodnotiť uhrádzanie akýchkoľvek úhrad výdavkov
na základnú ochranu OOD, ktoré uskutočňuje MO SR a na druhej strane odkazuje na výklad MO
SR, ktorý si sama vyžiadala. Teda MH SR na jednej strane výklad právnych predpisov aplikovaný MO
SR pri uhrádzaní nákladov na ochranu OOD inému subjektu (LOT) vedome a napriek opakovaným
upozorneniamžalobcuignoruje,nastranedruhejvšakodMOSRvyžadujevýkladypríslušnýchprávnych

predpisov a týmito sa (i keď neúčelne) bráni. Žalobca považuje tvrdenie žalovanej uvedené v odpore
a to, že je povinná postupovať na základe vládou SR schváleného Metodického usmernenia MO SR
č. F.-XX-XX/XXXX-D. (čl. 5 a 11), ktoré stanoví pravidlá finančného zabezpečenia, že zároveň je v
súlade s týmto metodickým usmernením platné rozhodnutie žalovaného pre žalobcu č. XXXXX/XXXX-
XXXX-XXXXX z 15. decembra 2016 z ktorého vyplýva, že žalovaný je povinný uhrádzať subjektom
hospodárskej mobilizácie, ktoré zabezpečujú ochranu OOD len výdavky na nadstavbovú ochranu OOD,

ktorávsúčasnostinezahŕňaajfyzickúochranuzacelkomzjavnenesprávneaztohodôvodunespôsobilé
spochybniťžalobcomtvrdenýnárok.VpodrobnostiachodkázalnačasťE.IIžaloby,avšaknapovažujeza
potrebné ďalej uviesť, že spomenuté Metodické usmernenie MO SR sa na žalobcu neaplikuje, pretože
žalobca nie je subjektom hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti MO SR, ale v pôsobnosti MH SR a
skutočnosť, že náklady na fyzickú ochranu OOD sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu vyplýva priamo z čl.

20 ods. 4 Ústavy SR a § 27 ods. 6 Zákona o obrane Slovenskej republiky v znení účinnom od 1.2.2020
v spojení s § 5 písm. y) a § 6 ods. 2 a 5 písm. f) Zákona o hospodárskej mobilizácii a § 1 ods.1 písm.
o) v spojení s § 1 ods. 2 Vyhlášky MH SR a bodom 16 písm. i) Prílohy k Vyhláške MH SR. Metodické
usmernenie MO SR ani Rozhodnutie MH SR nemôžu vylúčiť nárok žalobcu na náhradu nákladov na
fyzickú ochranu OOD, ktorý mu vyplýva priamo zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ďalej

uviedol, že Rozhodnutie MH SR, ani Metodické usmernenie MO SR na žiadnom mieste neuvádzajú,
že by náklady žalobcu na fyzickú ochranu OOD neboli súčasťou tzv. „nadstavbovej ochrany“. Tvrdenie
žalovanej v odpore, že nadstavbová ochrana súčasnosti nezahŕňa aj fyzickú ochranu teda nemá nijaký
skutkovýaniprávnypodklad.Naopak,tototvrdeniejevpriamomrozporesčlánkom5ods.3Metodického
usmernenia MO SR, rozdelenie ochrany OOD na tzv. základný a nadstavbový stupeň ochrany nemá

žiadnu oporu v zákone, čo priznalo aj MO SR v stanovisku z 16.10.2020. Ak by sa aj Metodické
usmernenie MO SR aplikovalo (čo nie je pravda) a ak by aj vylučovalo úhradu nákladov žalobcu na
fyzickú ochranu OOD (čo takisto nie je pravda) v dôsledku novelizovaného ustanovenia § 27 ods. 6
Zákona o obrane štátu účinného od 1.2.2020 by Metodické usmernenie MO SR v hypotetickej časti
vylučujúcej úhradu nákladov žalobcu na fyzickú ochranu OOD stratilo účinnosť v dôsledku aplikácie

zásady neskorší zákon ruší skorší (lex posterior derogat legi priori). Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná v
odporeibavymenúvaprávnepredpisy,zktorýchžalobcovivyplývanároknanáhradunákladovnafyzickú
ochranu OOD. Neuvádza však nijaké skutočnosti spôsobilé spochybniť žalobcom uplatnený nárok a v
podstate iba opakuje, že nároky žalobcu sú podľa nej neoprávnené a žaloba je nedôvodná, neuvádza
však žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť nárok žalobcu. Zotrval na žalobe v celom rozsahu.

6.Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 09.01.2023 k vyjadreniu žalobcu k odporu uviedla, že sa
nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu v žalobe a vo vyjadrení žalobcu k odporu a v celom rozsahu neuznáva
peňažný nárok žalobcu uvedený v platobnom rozkaze. Zopakovala skutočnosti uvedené v odpore.
Opätovne uviedla, že MH SR riadne a včas uhrádza výdavky na ochranu objektov osobitnej dôležitosti

(ďalej len "OOD") žalobcovi, ktorý je subjektom hospodárskej mobilizácie určeným MH SR , ako aj
ostatným subjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré ochraňujú OOD, čím si plní svoju povinnosť v
súlade s platnými právnymi predpismi. MH SR nie je oprávnené posudzovať a hodnotiť uhrádzanie
akýchkoľvek úhrad výdavkov na základnú ochranu OOD, ktoré uskutočňuje MO SR. MH SR je
povinné postupovať na základe vládou SR schváleného Metodického usmernenia Ministerstva obrany

Slovenskej republiky č. F.-XX-XX/XXXX-D., ktoré stanoví pravidlá finančného zabezpečenia. Zároveň
je v súlade s týmto Metodickým usmernením platné rozhodnutie žalovaného pre žalobcu č. XXXXX/
XXXX-XXXX-XXXXX z 15. decembra 2016 z ktorého vyplýva, že MH SR je povinné uhrádzať subjektom
hospodárskej mobilizácie, ktoré zabezpečujú ochranu OOD len výdavky na nadstavbovú ochranu
OOD, ktorá v súčasnosti nezahŕňa aj fyzickú ochranu. MO SR ako gestor zákona č. 319/2002 Z. z. o

obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov poskytlo výklad a usmernenie týkajúce sa
financovania výdavkov na ochranu OOD, pričom uviedlo, že uhrádzanie výdavkov na ochranu OOD
a ďalších dôležitých objektov upravoval a naďalej upravuje zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej
mobilizácii a o zmene a doplnený zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimočasu vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov a vyhláška MH SR č. 552/2011 Z. z. o
podrobnostiach výdavkov na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu. Žalovaná má
za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná a navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi

nepriznal náhradu trov konania.
7.Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.02.2023 k vyjadreniu žalovanej uviedol, že iba opakuje
argumenty už uvedené v odpore, ktoré považuje v celom rozsahu za neopodstatnené z dôvodov, ktoré
už uviedli v predchádzajúcich podaniach, najmä v podaní zo dňa 10. októbra 2022, na ktoré odkazuje.
Zotrval na tom, že právny základ nároku žalobcu na náhradu nákladov na fyzickú ochranu objektu

osobitnejdôležitosti(ďalejlen„OOD“)vyplývapriamoz§27ods.6ZákonaoobraneSlovenskejrepubliky
v znení účinnom od 1.2.2020 v spojení s § 5 písm. y) a § 6 ods. 2 a § 6 ods. 5 písm. f) Zákona o
hospodárskej mobilizácii a § 1 ods. 1 písm. o) v spojení s § 1 ods. 2 Vyhlášky MH SR 3 a bodom 16 písm.
i) Prílohy k Vyhláške MH SR. Aj keby neexistovala táto osobitná zákonná úprava, žalobca by stále mal
voči štátu hmotnoprávny nárok na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4
Ústavy SR a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky aj Ústavný súd

Slovenskej republiky vo svojej ustálenej judikatúre v iných veciach potvrdili, že náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva voči štátu je možné uplatniť aj priamo na základe čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 128
ods. 2 Občianskeho zákonníka, bez potreby osobitnej zákonnej úpravy. V tejto súvislosti poukázal na
judikát NS SR R/73/2016 týkajúci sa kompenzácie nákladov za zriadenie zákonného vecného bremena.
Povinnosti kompenzovať náklady na ochranu OOD sa štát nemôže zbaviť. V súvislosti s odmietavým

postojom MH SR nahradiť žalobcovi náklady na plnenie opatrenia hospodárskej mobilizácie- ochranu
OOD poukazuje na skutočnosť, že MH SR sa v roku 2021 pokúšalo zakotviť priamo do Vyhlášky
MH SR nové ustanovenie, podľa ktorého na úhradu výdavkov na hospodársku mobilizáciu subjekty
hospodárskej mobilizácie nemali mať právny nárok. Toto nové ustanovenie sa však do schváleného
znenia novely nakoniec nedostalo vďaka odporu viacerých inštitúcií. MO SR a Generálna prokuratúra

Slovenskejrepubliky(ďalejlen„GPSR“)vpripomienkovomkonaníktejtonovelenavrhlitotoustanovenie
vypustiť z dôvodu jeho rozporu s Ústavu SR, § 6 ods. 1 a 2
Zákona o hospodárskej mobilizácii a § 27 ods. 6 Zákona o obrane Slovenskej republiky. Podľa GP
SR tieto náklady sú predmetom ochrany podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR, preto sa štát nemôže
zbaviť povinnosti ich uhradiť. Ak sa štát povinnosti uhradiť náklady na fyzickú ochranu objektov osobitnej

dôležitosti nemôže zbaviť legislatívnou zmenou Vyhlášky MH SR, potom a maiori ad minus platí, že o to
menejsatejtopovinnostimôžezbaviťlenjednoduchýmodmietnutímplatiťtietonákladybezakéhokoľvek
legislatívneho podkladu, ako je tomu v tomto prípade. Žalobca preto námietky žalovanej považuje za
neopodstatnené a žiadal žalobe vyhovieť.
8.Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Rozhodnutie MH SR č.: XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX

zo dňa 15.12.2016 o zmene rozsahu vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie, Záverečnú správu
z komplexného bezpečnostného auditu vykonaného v roku 2010,List žalobcu zo dňa 3.12.2020 a zo
dňa 29.4.2021 adresovaný MH SR , List MH SR č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX zo dňa 17.5.2021,
List žalobcu zo dňa 6.7.2021 adresovaný MH SR, List podpredsedu vlády a ministra hospodárstva SR
zo dňa 13.7.2021, List žalobcu zo dňa 16.8.2021 adresovaný MH SR, List žalobcu zo dňa 29.11.2021

adresovaný MH SR, Potvrdenie o doručení listu ZVS zo dňa 29.11.2021 adresovaného MH SR,
Stanovisko sekcie obrannej politiky MO SR č. F.-XX-X/XXXX-D. zo dňa 3.9.2020, Stanovisko Sekcie
legislatívy a práva MO SR č. F.-XX-XX/XXXX zo dňa 16.10.2020,ist MH SR č. XXXXX/XXXX-XXXX-
XXXXXX zo dňa 16.12.2021, Výzva na zaplatenie vynaložených nákladov na ochranu OOD za obdobie
11/2021-5/2022 zo dňa 27.6.2022 spolu s potvrdením o doručení,, Metodické usmernenie MO SR č.

F.-XX-XX/XXXX-D. zo dňa 29.10.2013 k spôsobu ochrany a obrany objektov osobitnej dôležitosti a
ďalších dôležitých objektov v stave bezpečnosti a v období krízovej situácie, Metodické usmernenie MH
SR z 23.11.2021 č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX o ochrane objektov osobitnej dôležitosti a ďalších
dôležitých objektov v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej Republiky, Zmluva SBS-1/2018,
Zmluva F.-X/XXXX, Zmluva F.-X/XXXX a Zmluva F.-X/XXXX, Znázornenie zloženia ochrannej zmeny a

umiestnenia jednotlivých pracovníkov SBS, Minimálne mzdové náklady na výkon práce zamestnanca
SBS (2020), Výpočet mesačných nákladov na stráženie podľa Zmluvy F.-X/XXXX, Výpočet mesačných
nákladov na stráženie podľa Zmluvy F.-X/XXXX, Výpočet mesačných nákladov na stráženie podľa
Zmluvy F.-X/XXXX v znení Dodatku č. X, Výpočet mesačných nákladov na stráženie podľa Zmluvy F.-
X/XXXX, Minimálne mzdové náklady na výkon práce zamestnanca SBS (2022), Výpočet mesačných

nákladov na stráženie podľa Zmluvy F.-X/XXXX za obdobie od 1.1.2022 do 31.3.2022, Výpočet
mesačných nákladov na stráženie podľa Zmluvy F.-X/XXXX za obdobie od 1.4.2022 do 31.5.2022,
Zoznam uhradených faktúr podľa Zmlúv s SBS, Faktúry vystavené podľa jednotlivých Zmlúv s SBS,Doklady o úhrade faktúr, Tabuľka - prehľad celkových nákladov žalobcu na fyzickú ochranu OOD, Limity
na bežné výdavky spojené s ochraňovaním mobilizačných rezerv za roky 2020, 2021 a 2022.
9. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné

iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
10. Podľa § 1 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o obrane SR“) v znení platnom a účinnom od 01.02.2020,tento zákon upravuje vzťahy
na úseku obrany Slovenskej republiky (ďalej
len „obrana štátu"), ustanovuje úlohy štátnym orgánom, obciam, vyšším územným celkom a povinnosti

právnickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a fyzickým osobám pri príprave na
obranu štátu a vymedzuje zodpovednosť za porušenie týchto povinností.
11.Podľa § 6 písm. f) Zákona o obrane SR vláda na úseku obrany štátu rozhoduje o zaradení objektov
obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých
objektov na obranu štátu, o ich vyradení z príslušnej kategórie a rozhoduje o spôsobe ich ochrany a
obrany; na obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v kybernetickom priestore

sa vzťahuje § 2 ods. 2.
12. Podľa § 8 písm. h) Zákona o obrane SR ďalšie ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy
a ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou na úseku obrany štátu zabezpečujú ochranu
objektov obrannej infraštruktúry uvedených v § 6 písm. f), ktorých ochranu im vláda určila.
13. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o obrane SR právnické osoby a fyzické osoby oprávnené

na podnikanie sú na úseku obrany štátu povinné plniť úlohy spojené s prípravou a so zabezpečovaním
podpory obrany štátu, spracúvať plány ochrany objektov obrannej infraštruktúry, ktorých ochranu im
určila vláda podľa § 6 písm. f).
14.Podľa § 27 ods. 1 zákona o obrane SR objekty osobitnej dôležitosti sú strategické objekty obrannej
infraštruktúry, ktorých poškodenie alebo zničenie obmedzí zabezpečenie obrany štátu.

15. Podľa § 27 ods. 4 Zákona o obrane SR za ochranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých
objektov určených vládou podľa tohto zákona zodpovedajú v rozsahu svojej pôsobnosti ministerstvá,
ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a
subjekty hospodárskej mobilizácie. Ochrana týchto objektov sa zabezpečuje aj pri ich obrane podľa
odseku 5.

16. Podľa § 27 ods. 6 Zákona o obrane SR výdavky na ochranu a obranu objektov obrannej infraštruktúry
podľa odsekov 4 a 5 sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu s výnimkou výdavkov na fyzickú ochranu
jadrových zariadení podľa osobitného predpisu.
17.Podľa § 1 písm. a),b) a c) zákona č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení
zákona č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o hospodárskej mobilizácii“), účelom tohto zákona je
ustanoviť na úseku hospodárskej mobilizácie pri príprave na krízovú situáciu a na obdobie krízovej
situácie úlohy subjektov hospodárskej mobilizácie, pôsobnosť ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy (ďalej len „ústredný orgán“), orgánov miestnej štátnej správy, obcí a vyšších
územných celkov, práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a fyzických osôb,

ktoré nie sú subjektmi hospodárskej mobilizácie, ako aj subjektov hospodárskej mobilizácie.
18. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o hospodárskej mobilizácii hospodárskou mobilizáciou sa rozumie súbor
hospodárskych činností a organizačných činností a opatrení vykonávaných v období krízovej situácie
alebo pripravovaných a vykonávaných v stave bezpečnosti.
19.Podľa§4ods.1písm.a)ad)Zákonaohospodárskejmobilizáciisubjektomhospodárskejmobilizácie

je ústredný orgán určený vládou Slovenskej republiky, podnikateľ, určený ako subjekt hospodárskej
mobilizácie (ďalej len "určený subjekt"), 1. rozhodnutím ústredného orgánu vo svojej pôsobnosti alebo
vyššieho územného celku vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vydaným v stave bezpečnosti.
20. Podľa § 5 písm. y) Zákona o hospodárskej mobilizácii opatreniami hospodárskej mobilizácie sú:
ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov.

21. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o hospodárskej mobilizácii prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie
výdavkov na hospodársku mobilizáciu sa rozpočtujú účelovo vo vzťahu k jednotlivým kapitolám štátneho
rozpočtu (ďalej len "kapitola") podľa osobitných predpisov.
22. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o hospodárskej mobilizácii z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky sa financujú výdavky na hospodársku mobilizáciu prostredníctvom kapitol subjektov

hospodárskej mobilizácie, ktoré sú ústredným orgánom.
23. Podľa § 6 ods. 5 písm. f) Zákona o hospodárskej mobilizácii prostriedky štátneho rozpočtu na
financovanie výdavkov na hospodársku mobilizáciu určené na vykonávanie opatrenia hospodárskejmobilizácie podľa § 5 písm. y) sa rozpočtujú v kapitole subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré sú
ústredným orgánom.
24. Podľa § 7 ods. 3 Zákona o hospodárskej mobilizácii subjekt hospodárskej mobilizácie v rozsahu

svojej pôsobnosti a podľa uznesenia vlády, prijatého v súlade s osobitným predpisom, vykonáva v stave
bezpečnosti aj opatrenie hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. y).
25. Podľa § 9 ods. 1 písm. b), d) a j) Zákona o hospodárskej mobilizácii ústredné orgány určené
vládou ako subjekty hospodárskej mobilizácie rozhodnutím alebo v období krízovej situácie príkazom
vedúceho ústredného orgánu 1. určujú subjekty hospodárskej mobilizácie vo svojej pôsobnosti podľa

§ 4 ods. 1 písm. d) vrátane rozsahu vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 7,2.
menia určeným subjektom rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 7,3. zrušujú
určené subjekty vo svojej pôsobnosti vrátane vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie podľa
§ 7,metodicky usmerňujú a koordinujú vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie so subjektmi
hospodárskej mobilizácie vo svojej pôsobnosti, koordinujú subjekty hospodárskej mobilizácie vo svojej
pôsobnosti, ktorým bolo podľa osobitného predpisu vládou stanovené plnenie opatrenia hospodárskej

mobilizácie podľa § 5 písm. y).
26. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Zákona o hospodárskej mobilizácii všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo hospodárstva, ustanoví podrobnosti o výdavkoch na hospodársku mobilizáciu
z prostriedkov štátneho rozpočtu.
27. Podľa § 1 ods. 1 písm. o) vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.552/2001 Z.z.

z 21.12.2011 o podrobnostiach výdavkov na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška MH SR), výdavkami na hospodársku mobilizáciu
z prostriedkov štátneho rozpočtu (ďalej len "výdavky") v stave bezpečnosti sú podľa konkrétnych
vykonávaných opatrení hospodárskej mobilizácie a na účely s tým spojené tieto výdavky subjektov
hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 zákona: o) ochrana a zabezpečenie objektov osobitnej

dôležitosti a ďalších dôležitých objektov.
28. Podľa § 1 ods. 2 a 3 Vyhlášky MH SR všetky výdavky na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov
štátneho rozpočtu sa subjektom hospodárskej mobilizácie uhrádzajú vrátane dane z pridanej hodnoty.
Podrobnejšia špecifikácia výdavkov podľa odseku 1 je uvedená v prílohe.
29. Podľa § 6 pís. g) Vyhlášky MH SR výdavkami subjektov hospodárskej mobilizácie uvedených v § 4

ods. 1 zákona na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie sú výdavky
na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 1 ods. 1.
30. Podľa bodu 16 písm. i) prílohy k Vyhláške MH SR výdavkami na ochranu a zabezpečenie objektov
osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov sú výdavky na plnenie opatrenia hospodárskej
mobilizácie podľa § 5 písm. y) zákona. Ide o výdavky súvisiace s fyzickou ochranou, ktorú vykonáva

súkromná bezpečnostná služba ochraňujúca objekty osobitnej dôležitosti.
31. Podľa § 6 ods. 1 písm. l) zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre
riadenie úloh hospodárskej mobilizácie.
32. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že

žaloba žalobcu je dôvodná.
33. Súd uvádza, že predmetom žaloby je nárok žalobcu voči štátu ( SR), v mene ktorého koná
Ministerstvo hospodárstva SR ako ústredný orgán štátnej správy na úseku hospodárskej mobilizácie,
na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením fyzickej ochrany objektu osobitnej dôležitosti ( ODD)
v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je

rozhodnutím MH SR určeným subjektom hospodárskej mobilizácie a že na základe rozhodnutia MH
SR č.: XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa 15.12.2016 došlo k zmene rozsahu vykonávania opatrení
hospodárskej mobilizácie. Okrem iného predmetným rozhodnutím bolo žalobcovi uložené v bode
1.4. predmetného rozhodnutia vykonávať opatrenie: ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších
dôležitých objektov podľa § 5 písm. y) Zákona o hospodárskej mobilizácii, konkrétne pod bodom 1.4.1

vykonávať opatrenie ochrana objektov osobitnej dôležitosti ( ďalej len „ODD“) na objekte ZVSD
holding,a.s. s využitím technických prostriedkov základnej a nadstavbovej časti ochrany objektu ( bod
1.4.1A rozhodnutia) a ľudských zdrojov ( bod 1.4.1B rozhodnutia). V bode 1.4.1B predmetného
rozhodnutia MH SR je uvedené pod písmenom b) ochranná smena SBS ( súkromnej bezpečnostnej

služby služby (ďalej len „SBS") nasledovné: zloženie ochrannej zmeny SBS, počty jednotlivých súčastí
ochrannej zmeny SBS a úhradu výdavkov na pracovníkov ochraňujúcej súkromnej SBS zabezpečuje
spoločnosť ZVS holding, a.s. v súlade s vykonaným bezpečnostným auditom z roku 2010.Tieto
skutočnosti vyplývajú zo žalobcom predloženého rozhodnutia MH SR číslo XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXz 15.12.2016. Žalobca v konaní tvrdil, že v zmysle platnej právnej úpravy ( čl. 4 Ústavy SR, príslušných
ustanovení Zákona o obrane SR a Zákona o hospodárskej mobilizácii, vykonávacej vyhlášky MH
SR ), finančné prostriedky ( náklady) na tzv. fyzickú ochranu OOD žalobcovi má uhrádzať štát z

prostriedkov štátneho rozpočtu a to prostredníctvom subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré sú
ústredným orgánom t.j. v prejednávanej veci prostredníctvom MH SR, ktoré v rámci svojej kompetencie
( pôsobnosti) vydalo predmetné rozhodnutie, ktorým uložilo povinnosť žalobcovi ( právnickej osobe)
vykonávať opatrenie zabezpečením fyzickej ochrany OOD a to na objekte ZVS holding, a.s. Žalovaná sa
v spore bránila tým, že MH SR riadne a včas uhrádza výdavky na ochranu objektov osobitnej dôležitosti

žalobcovi, ktorý je subjektom hospodárskej mobilizácie určeným MH SR, ako aj ostatným subjektom
hospodárskej mobilizácie, ktoré ochraňujú OOD podľa zákona o hospodárskej mobilizácii, vyhlášky MH
SR č. 552/2011 Z. z. o podrobnostiach výdavkov na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho
rozpočtu v znení vyhlášky žalovaného č. 152/2021 Z. z. a podľa platného rozhodnutia pre žalobcu
č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX z 15. decembra 2016 a metodického usmernenia Ministerstva obrany
Slovenskej republiky č. F.-XX-XX/XXXX-D., čím si plní svoju povinnosť v súlade s platnými právnymi

predpismi. Uviedla, že v zmysle rozhodnutia MH SR č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa 15.12.2016
je povinná uhrádzať subjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré zabezpečujú ochranu OOD len výdavky
na nadstavbovú ochranu OOD, ktorá v súčasnosti nezahŕňa aj fyzickú ochranu.
34. Žalobca v spore dôvodil, že predmetný nárok na úhradu vynaložených nákladov na fyzickú ochranu
OODmuvyplývapriamočl.20ods.4ÚstavySR,nakoľkomupatrínáhradazaobmedzenievlastníckeho

práva vo verejnom záujme na základe rozhodnutia MH SR, ktoré mu uložilo vykonávať opatrenia
hospodárskej mobilizácie vrátane zabezpečenia fyzickej ochrany ODD. Nárok na úhradu predmetných
nákladov na fyzickú ochranu ODD mu vyplýva aj zo znenia § 27 ods. 6 Zákona o obrane SR účinného
od 01.02.2020 , ktoré uvádza, že výdavky na ochranu a obranu objektov obrannej infraštruktúry podľa
odsekov 4 a 5 sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, s výnimkou výdavkov na fyzickú ochranu jadrových

zariadení podľa osobitného predpisu. Nárok na náhradu výdavkov na ochranu OOD žalobcovi vyplýva
aj z príslušných ustanovení § 5 písm. y) v spojení s § 6 ods. 2 a 5 písm. f) Zákona o hospodárskej
mobilizácii, ktoré uvádzajú, že z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sa financujú
výdavky na hospodársku mobilizáciu prostredníctvom kapitol subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré
sú ústredným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku

mobilizáciu určené na vykonávanie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. y) sa rozpočtujú
v kapitole subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré sú

ústredným orgánom. Napokon mu nárok na úhradu výdavkov vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 1 písm.
o) v spojení s § 2 ods.2 vyhlášky MH SR č.552/20011 Z.z. a bodom 16 písm. i ) prílohy k tejto vyhláške.

Poukázal na to, že Metodické usmernenia MO SR na ktoré poukazuje žalovaná pri odmietaní hradenia
výdavkov žalobcu na ochranu ODD a ani Metodické usmernenie MH SR , ktoré rozdeľujú výdavky na
ochranu ODD na tzv. základný a nadstavbový stupeň nemajú žiadnu oporu v zákone o hospodárskej
mobilizácii, ktorý nerozlišuje medzi základnou a nadstavbovou ochranou OOD, čo uznalo aj MO SR
vo svojom stanovisku zo dňa 16.10.2020. Tieto metodické usmernenia nemôžu zákonný nárok žalobcu

zúžiť,čidokoncavylúčiť,akouvádzavlisteMHSR.NavyšeMetodickéusmernenieMOSRsanažalobcu
nevzťahuje, nakoľko žalobca je určeným subjektom hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti MH SR a
nie MO SR.
35. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na úhradu výdavkov na
vykonanie opatrení hospodárskej mobilizácie t.j zabezpečovať ochranu objektu osobitnej dôležitosti

( ODD) vyplýva žalobcovi priamo zo Zákona o obrane SR, konkrétne z ustanovenia § 27 ods. 1,4 a 6
predmetného zákona, ktoré ustanovujú čo sú objekty osobitnej dôležitosti ( ODD), kto zodpovedá za
ich ochranu, ako aj skutočnosť, že výdavky na ochranu a obranu objektov obrannej infraštruktúry podľa
odsekov 4 a 5 sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu ( s výnimkou výdavkov na fyzickú ochranu jadrových
zariadení podľa osobitného predpisu). Zákon o hospodárskej mobilizácii potom konkretizuje, čo sú

opatrenia hospodárskej mobilizácie v ustanovení § 5 , pričom podľa § 5 písm. y) Zákona o hospodárskej
mobilizácii opatreniami hospodárskej mobilizácie sú aj ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších
dôležitých objektov podľa Zákona o obrane SR. Podľa § 6 ods. 5 písm. f) Zákona o hospodárskej
mobilizácii prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku mobilizáciu určené
na vykonávanie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. y) sa rozpočtujú v kapitole

subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré sú ústredným orgánom. Vyhláška MH SR č. 552/2011 Z.z.
ako všeobecne záväzný vykonávací predpis podľa § 40 ods. 1 písm. a) Zákona o hospodárskej
mobilizácii potom ustanovuje podrobnosti výdavkov na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho
rozpočtu. Predmetná vyhláška v § 1 písm. o) uvádza, že výdavkami na hospodársku mobilizáciuhradenými z prostriedkov štátneho rozpočtu v stave bezpečnosti sú výdavky subjektov hospodárskej
mobilizácie na ochranu a zabezpečenie objektov osobitnej dôležitosti (ODD) a ďalších dôležitých
objektov podľa § 4 ods. 1 zákona. V ustanovení § 2 a 3 predmetnej vyhlášky sa ďalej uvádza, že všetky

výdavky na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu sa subjektom hospodárskej
mobilizácie uhrádzajú vrátane dane z pridanej hodnoty. Podrobnejšia špecifikácia výdavkov je potom
uvedená v bode 16 písm. i) prílohy k Vyhláške MH SR , kde je uvedené, že výdavkami na ochranu
a zabezpečenie objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov sú výdavky na plnenie
opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. y) zákona. Ide o výdavky súvisiace s fyzickou

ochranou, ktorú vykonáva súkromná bezpečnostná služba ochraňujúca objekty osobitnej dôležitosti.
36. S poukazom na vyššie uvedenú právnu úpravu sa súd stotožnil so žalobcom a jeho argumentáciou
ohľadne právneho základu uplatňovaného nároku na úhradu výdavkov vynaložených žalobcom ako
určeným subjektom hospodárskej mobilizácie, ktorému bola uložená povinnosť vykonávať opatrenia
hospodárskej mobilizácie spočívajúce o.i. v ochrane objektu osobitnej dôležitosti podľa § 5 písm.
y) Zákona o hospodárskej mobilizácii. Argumentácia žalovanej, spočívajúcu v tvrdení, že je povinná

uhrádzať subjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré zabezpečujú ochranu OOD len výdavky na
nadstavbovú ochranu OOD, ktorá v súčasnosti nezahŕňa aj fyzickú ochranu, nemá podľa názoru súdu
oporu v platnej právnej úprave. Samotná skutočnosť, že MH SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že úhradu
výdavkov na pracovníkov ochraňujúcej súkromnej SBS zabezpečuje žalobca nemôže vylúčiť zákonný
nárok žalobcu na úhradu výdavkov vynaložených na vykonanie určeného opatrenia hospodárskej

mobilizácie na zabezpečenie ochrany objektov osobitnej dôležitosti v zmysle uvedeného rozhodnutia.
Pokiaľ by to tak bolo, išlo by nepochybne o obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu v nakladaní so
svojim majetkom vo verejnom záujme ( obrana štátu) a to bez náhrady, čo je vylúčené aj s poukazom
na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR , na čo poukazoval v konaní aj žalobca.
37. Nakoľko základ nároku žalobcu je podľa názoru súdu daný a žalovaná ničím nespochybnila

výšku uplatneného nároku, súd vychádzal zo žalobcom predložených zmlúv o zabezpečovaní ochrany
objektov ( ich dodatkov) uzatvorených s dodávateľom SBS ZVS, s.r.o., ktorými zabezpečoval aj ochranu
ODD a predložených uhradených faktúr za obdobie od 01.02.2020 do 31.05.2022 v uplatnenej výške
istiny 978.394, 17 eur. Preto súd zaviazal žalovanú na úhradu predmetnej sumy istiny 978.394,17 eur
žalobcovi.

38. Podľa § 261 ods.2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
39.Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.
40. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
41. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka o meškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
42. Podľa § 1 ods. 1 a 3 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho
polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania

sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania
v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby
omeškania.
43.Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku

omeškania.
44. Nakoľko si žalobca popri istine uplatnil aj nárok na úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie
§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka preto súd v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka priznal
žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania v súlade s § 1 ods. 1 a 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
za jednotlivé obdobia omeškania, ako aj v zmysle § 2 predmetného nariadenia žalobcom uplatnenú

paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Žalovaná dobu vzniku
omeškania ani výšku uplatnených zákonných úrokov z omeškania ničím nespochybnila.45. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný
v celom rozsahu, súd mu proti neúspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

48. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 18n ods. 1 písm. d) a ods.2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky v znení platnom a účinnom ku dňu 01.06.2023, od 1. júna 2023 sa Okresný súd
Bratislava IV označuje ako Mestský súd Bratislava IV. Od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva
v ostatných veciach z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu

Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV. S poukazom na uvedené
preto o žalobách v občianskoprávnych veciach, ktoré boli podané na zaniknutý Okresný súd Bratislava
II do 31.05.2023, je príslušný konať a rozhodovať Mestský súd Bratislava IV.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 21 B2-52C/62/2022

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.