Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 5, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-24Csr/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121211989
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:4121211989.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcov: 1./

XADO Slovakia, s.r.o., so sídlom Masarykova 7261/27, 080 01 Prešov, IČO: 46 785 191, X./. S. G., nar.
X.X.XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX Š., oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., so
sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, IČO: 51 941 244, proti žalovanému: E.. C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H.
J. XXXXX/XXB, XXX XX T., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom
Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou elektronicky podanou dňa 18.10.2021 na Okresný súd Nitra (na tunajší súd bola vec
postúpená dňa 28.10.2021) sa žalobcovia prostredníctvom advokáta domáhali, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/17/2021 zo dňa 4.8.2021, vydaný Ing. Milošom Valachom, ad
hoc rozhodcom rozhodcovského súdu, ktorým boli žalobca v prvom rade ako žalovaný v prvom rade

a žalobca v druhom rade ako žalovaný v druhom rade zaviazaní zaplatiť žalovanému spoločne a
nerozdielne sumu 54.000,-€, úrok z omeškania zo sumy 54.000,-€ vo výške 9% ročne od 21.9.2021
do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia v sume 2.609,48€ a poplatok za rozhodcovské konanie
v sume 3.240,-€. Žalobcovia svoj nárok skutkovo odôvodnili tým, že dňa 19.8.2021 bol žalobcom
prostredníctvom ich právneho zástupcu doručený predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný v
rozhodcovskom konaní iniciovanom žalovaným prostredníctvom jeho žaloby zo dňa 23.4.2021, spolu
so žalobou bolo žalobcom doručené aj rozhodcovské uznesenie - oznámenie o začatí rozhodcovského

konania, výzva a oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu. Žalobcovia zaslali žalovanému dňa 11.5.2021
svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedli nasledovné:
- sprostredkovateľská zmluve je absolútne neplatná, pretože v zmluve uvedený ako zástupca obchodnej
spoločnosti XADO Slovakia, s.r.o. Richard Gazda, bytom Široké 113, 082 37 Široké, nar. 4.4.1989, r.č.
890404/9451 nikdy nevystupoval ako konateľ obchodnej spoločnosti XADO Slovakia, s.r.o, čo vyplýva
aj z obchodného registra Okresného súdu Prešov a nikdy nebol splnomocnený na konanie v mene
obchodnej spoločnosti XADO Slovakia, s.r.o., žalobca taktiež žiadne plnomocenstvo, na základe ktorého

by konanie Richarda Gazdu zaväzovalo žalovaného v prvom rade, k žalobe nepriložil,
-žalovaný v druhom rade Richard Gazda nikdy nemohol uzatvoriť platnú zmluvu v mene obchodnej
spoločnosti XADO Slovakia, s.r.o., konateľom spoločnosti je od vzniku obchodnej spoločnosti Jozef
Gazda, bytom Široké 113, 082 37 Široké, nar. 18.3.1964, r.č. 640318/7285, ktorý je oprávnený konaťza obchodnú spoločnosť, to znamená, že je zo zákona oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti
navonok vo všetkých veciach, ktoré sa jej týkajú, konateľ nikdy neuzavrel sprostredkovateľskú zmluvu so
žalobcom Mgr. Danielom Hrivniakom, z týchto dôvodov sprostredkovateľská zmluva nemôže byť platná

v celom rozsahu, žiadny záväzok medzi žalobcom a žalovanými v prvom a druhom rade neexistuje,
- z uvedeného vyplýva, že ak neexistuje žiadny záväzok medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade,
nemôže byť platná ani dohoda o splatení uznaného záväzku medzi žalobcom a žalovaným v druhom
rade zo dňa 29.8.2020, kdeže táto dohoda má akcesorický charakter,
- v dohode o splatení uznaného záväzku absentuje jednoznačne identifikovaný subjekt, ktorého sa má

ručiteľský záväzok týkať, žalovaný v druhom rade vystupuje v dohode o splatení uznaného záväzku ako
ručiteľ, no z jej obsahu je nejasné, za koho ručí a akú pohľadávku svojím ručením zabezpečuje.
Žalobcovia mali za to, že z uvedeného vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie uvedené v napadnutom
rozhodcovskom rozsudku, že žalobcovia nenamietali platnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone
vo veci samej. Rozhodcovská zmluva - doložka bola zakomponovaná v sprostredkovateľskej zmluve
(nedatovaná), ktorej platnosť bola napadnutá žalobcom v prvom rade pri prvom úkone vo veci samej.

Rozhodcovská zmluva - doložka bola zakomponovaná v dohode o splatení uznaného záväzku zo dňa
29.8.2020, pričom jej platnosť bola napadnutá žalobcom v druhom rade pri prvom úkone vo veci samej.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v prvom rade so žalovaným neuzatvoril nikdy žiadnu zmluvu o
sprostredkovaní (a teda ani rozhodcovskú doložku), osobu žalovaného konateľ žalobcu v prvom rade
nepozná a žalobca v prvom rade nikdy nesplnomocnil žiadnu osobu na to, aby v jeho mene a na jeho

účet uzatvárala akékoľvek zmluvy, pričom tieto skutočnosti uviedol a namietal žalobca v prvom rade
vo svojom písomnom vyjadrení, žalobcovia mali za to, že sú splnené zákonom stanovené podmienky
a zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade. Vzhľadom ku
skutočnosti, že ak neexistuje žiadny záväzok medzi žalobcom v prvom rade a žalovaným, nemôže byť
platná ani dohoda o splatení uznaného záväzku medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným zo dňa

29.8.2020 (a teda ani rozhodcovská doložka), kdeže táto dohoda má akcesorický charakter.

2. Žalobcovia na preukázanie skutočností tvrdených v žalobnom návrhu predložili nasledovné dôkazné
prostriedky procesného útoku: Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/17/2021 zo dňa 4.8.2021, žalobu zo
dňa 23.4.2021, sprostredkovateľskú zmluvu, dohodu o splatení uznaného záväzku zo dňa 29.8.2020,

oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa 3.5.2021, oznámenie o začatí rozhodcovského konania zo
dňaňa.5.2021, vyjadrenie zo dňa 7.5.2021.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol hmotnoprávnu námietku podľa §152 CSP
spočívajúcu v námietke zmeškania samotného podania žalobcov na príslušný súd v hmotnoprávnej

lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/17/2021. Poukázal na to, že žalobcovia
podali svoju žalobu zo dňa 18.10.2021 najskôr na nepríslušný Okresný súd Nitra, ktorému bola žaloba
doručená dňa 19.10.2021, následne tento nepríslušný súd žalobu postúpil na súd príslušný, t. j.
Okresný súd Bratislava V. Žalobcovia prevzali rozhodcovský rozsudok prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 19.8.2021, čo potvrdzujú poštové doručenky, hmotnoprávna lehota na podanie žaloby na

príslušný súd žalobcom uplynula dňa 18.10.2021, v tento deň mala byť žaloba najneskôr doručená na
príslušnom Okresnom súde Bratislava V. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia zmeškali hmotnoprávnu
lehotu, a to už pri podaní na nepríslušnom Okresnom súde Nitra. Zmeškanie podania na príslušný
súd sa nedá nijakým spôsobom napraviť, pokiaľ nie je takáto žaloba podaná podľa §41 zákona č.
244/2002 Z.z. na príslušnom súde v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak
to smeruje k zamietnutiu žaloby. Žalobcovia ani neudávajú žiaden dôvod, prečo podali svoju žalobu
až po uplynutí hmotnoprávnej lehoty 60 dní, ani to, prečo podali svoju žalobu na nepríslušný Okresný
súd Nitra a ani formálne nepožiadali súd o odpustenie zmeškania žaloby. Ku skutkovému stavu
žalovaný uviedol, že sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/17/2021,

rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo objektívne a plne v súlade s dôkaznou situáciou a dokazovaním
v rozhodcovskom konaní. V napadnutom rozhodcovskom rozsudku a v jeho odôvodnení sa nachádzajú
odpovede na všetky otázky na procesné námietky žalobcov, so všetkými námietkami sa už riadne
a zrozumiteľne vysporiadal rozhodcovský súd. Pokiaľ ide o právomoc rozhodcovského súdu, medzi
stranami sporu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/17/2021 bola uzatvorená nesporná písomná

rozhodcovská zmluva. Arbitrabilita rozhodcovského súdu je detailne opísaná a odôvodnená v čl.
VII. rozhodcovského rozsudku zo dňa 4.8.2021. Žalobcovia v rozhodcovskom konaní ani nepodali
jednoznačnú námietku právomoci rozhodcovského súdu, tak ako je tento prejav vôle konkrétne
definovaný v §21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., takého slovné spojenia žalobcovia v rozhodcovskomkonaní nikdy nepoužili. Rozhodcovský súd o svojej právomoci vydal samostatné rozhodcovské
uznesenie sp. zn. RD/17/2021 zo dňa 28.5.2021, toto si žalobcovia prevzali dňa 3.6.2021, nepodali
voči nemu námietku podľa §21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v lehote 30 dní od prevzatia tohto

rozhodcovského uznesenia, čím takáto námietka žalobcov sa stala v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku už irelevantná. Právomoc rozhodcovského rozsudku voči žalobcovi v prvom rade aj žalobcovi
v druhom rade je už vecou rozhodnutou res iudicata a takáto námietka už nemôže zakladať dôvod pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/17/2021. Žalovaný poukázal na to, že v prvom rade je
potrebné definovať základný pojem, čo je to „žaloba resp. súdne konanie o zrušenie nespotrebiteľského

rozhodcovského rozsudku“ podľa §40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z, takáto žaloba je prísne formálna
určovacia žaloba s mantinelmi §17a, §40 ods. 4, pri rešpektovaní §38 ods. 2 v spojení s §35 a §21
ods. 2, §4 ods. 7 (záväznosť rozhodcovského uznesenia o právomoci - vznik tacitnej rozhodcovskej
zmluvy)zákonač.244/2002Z.z.Jednýmzatribútovtýchtomantinelovjeprocesnýstav,žepokiaľvydané
pozitívne rozhodcovské uznesenia o právomoci nie je napadnuté námietkou v 30 dňovej prekluzívnej
lehote na príslušnom súde podľa §2 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z., prichádza k vzniku tacitnej

rozhodcovskej zmluvy tak, akoby námietka nebola vôbec podaná v súlade s §38 ods. 2 v spojení s
§35,pri aplikácii §21 v spojení s §4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z.z. K právnej legitimácii žalobcu v
druhom rade v rozhodcovskom konaní žalovaný uviedol, že žalobca v druhom rade ako žalovaný v
druhom rade v rozhodcovskom konaní bol riadne pasívne legitimovaný ako solidárny ručiteľ za záväzky
žalobcu v prvom rade, t.j. žalovaného v prvom rade v rozhodcovskom konaní. Nakoľko sa jednalo o

podnikateľskú pohľadávku, tak sa pozícia žalobcu v druhom rade nepovažuje za spotrebiteľský záväzok.
Žalobca v druhom rade bol nesporne pasívne legitimovaný v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/17/2021
ako ručiteľ za záväzky žalobcu v prvom rade, ktoré boli predmetom rozhodcovského konania sp. zn.
RD/17/2021. Preto rozhodnutie rozhodcovského súdu, kde tento zaviazal k plneniu žalobcu v prvom
rade ako aj žalobcu v druhom rade je legitímne a plne v súlade so zákonom a dôkaznou situáciou,

ktorá vyplynula z dokazovania v rozhodcovskom konaní. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať
žalobcov na náhradu trov konania. Žalovaný ako dôkazy procesnej obrany predložil súdne rozhodnutia
zaoberajúce sa včasnosťou podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, včasnosťou námietky
na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. n. C 419/11.

4. Žalobcovia v replike namietali zmeškanie lehoty na podanie žaloby, uviedli, že prostredníctvom
právneho zástupcu podali žalobu dňa 18.10.2021 elektronicky a toho istého dňa bola žaloba doručená
na Okresný súd Nitra. Nepokladali za správny názor žalovaného, že §40 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. kogentne uvádza, že žaloba o zrušenie nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sa podáva
na príslušnom súde, nemá to oporu v zákone ani ustálenej súdnej praxi, z uvedeného ustanovenia

zákona vyplýva, že rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom a nie že žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku treba podať na príslušný súd. Za nepravdivé označili aj tvrdenia
žalovaného, že žalobcovia v predmetnom rozhodcovskom konaní nepodali jednoznačne námietku
právomoci rozhodcovského súdu zadefinovanú v §21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. Ako vyplýva
aj z podanej žaloby, žalobcovia v predmetnom rozhodcovskom konaní v postavení žalovaných,

pri prvom úkone vo veci samej jasne a výstižne namietali okrem iného neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy prostredníctvom namietania neplatnosti úkonov obsahujúcich rozhodcovskú doložku, od ktorej
odvodzoval rozhodcovský súd aj žalovaný (vtedy v postavení žalobcu) právomoc rozhodcovského súdu,
s čím sa však rozhodcovský súd vôbec nevysporiadal, keď dospel k záveru, že žalobcovia v predmetnom
rozhodcovskom konaní nenamietali platnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone vo veci samej.

Žalobcovia poukázali na to, že žalobca v prvom rade nikdy neuzavrel zmluvu o sprostredkovaní a
teda ani rozhodcovskú doložku, z ktorých vychádza napadnutý rozhodcovský rozsudok a ani nikdy
nesplnomocnil žiadnu osobu (ani žalobcu v druhom rade) na to, aby v jeho mene a na jeho účet
takúto sprostredkovateľskú zmluvu a rozhodcovskú doložku uzavrela. Konateľom žalobcu v prvom
rade je počas celej jeho existencie otec žalobcu v druhom rade p. Jozef Gazda, čo vyplýva aj

v výpisu z obchodného registra žalobcu v prvom rade. Vychádzajúc z obsahu predmetnej zmluvy
o sprostredkovaní, na tejto sa nachádza iba podpis žalobcu v druhom rade, ktorý nikdy nebol
konateľom žalobcu v prvom rade a ani nikdy nebol splnomocnený žalobcom v prvom rade na takýto
úkon, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že do predmetného rozhodcovského konania nebolo doložené
žiadne plnomocenstvo, z ktorého by vyplývalo, že žalobca v druhom rade bol zo strany žalobcu v

prvom rade na takéto úkony splnomocnený. Z obsahu dohody o splatení uznaného záväzku, z ktorej
vychádza napadnutý rozhodcovský rozsudok, ani v náznaku nevyplýva, aby ňou došlo k uznaniu
záväzku zo strany žalobcu v prvom rade, ktorý uzavrel predmetné zmluvy o dielo, keďže táto dohoda
nie je podpísaná žalobcom v prvom rade, navyše žalobca v prvom rade v tejto dohode nie je aniraz spomenutý. Už len z uvedeného dôvodu je z právneho a skutkového hľadiska vylúčené, čo i
len uvažovať o viazanosti žalobcu v prvom rade touto dohodou. Žalobcovia zdôraznili, že zmluva o
sprostredkovaní je vzhľadom na nimi uvádzané skutočnosti neplatným právnym úkonom, v dôsledku

čoho je dohoda o splatení uznaného záväzku ako akcesorický úkon taktiež neplatná. Predmetná dohoda
o splatení uznaného záväzku odkazuje na záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
1.2.2019. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že všetky zmluvy o dielo, od ktorých žalovaný
v predmetnom rozhodcovskom konaní odvodzuje svoj nárok na sprostredkovateľskú províziu, boli v
zmysle napadnutého rozhodcovského rozsudku uzavreté pred týmto dátumom (v dňoch 3.9.2018,

17.1.2019 a 31.1.2019) a ich zmluvnou stranou bol iba žalobca v prvom rade a nie žalobca v druhom
rade, teda je objektívne a logicky vylúčené, aby bol žalobca v druhom rade na podklade predmetnej
zmluvy o sprostredkovaní zaviazaný na úhradu nejakej sprostredkovateľskej odmeny, na základe
čoho potom je nepochybné, že žalobca v druhom rade nemohol platne uznať záväzok, ktorého sa
žalovaný domáhal v predmetnom rozhodcovskom konaní. Navyše neobstojí ani záver o existencii
záväzku žalobcu v druhom rade ako ručiteľa v zmysle čl. III dohody o splatení uznaného záväzku, celé

ustanovenie o ručení je zmätočné a nejasné, z ručiteľského vyhlásenia je nejasne identifikovaný subjekt,
ktorého sa má ručiteľský záväzok týkať, je nejasné, za koho sa ručí a aká pohľadávka sa ručením
zabezpečuje.

5. Žalovaný v rámci dupliky poukázal na svoje vyjadrenie v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/17/2021

zo 11.6.2021, ktorým odpovedal na vyjadrenie žalobcov zo dňa 7.5.2021 spolu s prílohami a vyhlásenie
spoločnosti ASSYX, spol. s r.o. zo dňa 12.7.2021, ktoré ako listinné dôkazy procesnej obrany predložil.
V uvedenom vyjadrení sa uvádza, že žalovaný mal preukázané, že žalobca v druhom rade zastupoval
žalobcuvprvomradeverejnepredtretímisubjektmi. Žalovanýosobnep.JozefaGazdunepozná,nemal
povinnosť ani nutnosť ho kontaktovať, nakoľko všetky obchodné aktivity vykonával žalobca v druhom

rade - p. Richard Gazda. Podľa vyhlásenia zo dňa 12.7.2021, obchodná spoločnosť ASSYX, spol. s
r.o. vyhlásila, že obchodná spoločnosť XADO Slovakia, s.r.o. vykonávala pre ich spoločnosť stavebné
práce na podklade zmlúv o dielo, ktoré dojednával, realizáciu prác zabezpečoval a vykonával všetky
úkony s tým spojené v mene tejto spoločnosti pán Ing. Richard Gazda, Široké 113, 082 37 Široké, nar.
4.4.1989. Uvedená spoločnosť pracovala pre ich spoločnosť len na základe odporúčania pána Mgr.

Daniela Hrivniaka, ktorý sprostredkoval spoločnosti XADO Slovakia, s.r.o. uzatvorenie zmlúv o dielo s
ich spoločnosťou.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca v druhom rade do zápisnice súdu uviedol, že má za to, že dané sprostredkovateľské zmluvy
súneplatné,žalovanéhoupozornilnato,ženemávôľuichpodpisovať.Žalovanýmudalpapierepodpísať
pod tlakom, on bol vo finančnej tiesni. Po podpise sprostredkovateľských zmlúv a dohody o uznaní
záväzku neinformoval konateľa žalobcu v prvom rade, žalovaný mu povedal, že sú to len papiere, ktoré
nič neznamenajú, konateľ spoločnosti XADO nevedel o zavretí a podpísaní týchto zmlúv. V súčasnom

štádiu týmto zmluvám nerozumie, ich obsah je podľa neho zavádzajúci a nepresný. Tri zmluvy o dielo
uzavreté medzi spoločnosťami XADO Slovakia, s.r.o. a ASSYX, spol. s r.o. mal právo podpisovať, vôľu
mu dal konateľ XADO Slovakia, s.r.o., mohol vystupovať a konať v mene spoločnosti, na zmluvách sa
nachádza jeho podpis.

8. Žalovaný do zápisnice súdu uviedol, že so žalobou nesúhlasí, vznikol mu nárok, ktorý si uplatnil na
rozhodcovskom súde, kde predložil všetky potrebné dôkazy. Bolo preukázané, že p. Richard Gazda
zastupoval spoločnosť XADO Slovakia, s.r.o., vybavoval zákazku, riešil cenotvorbu, materiál, ľudí,
podpisoval dokumenty za spoločnosť. Na začiatku mu požičal peniaze, a to pre spoločnosť, ktoré mu
doteraz neboli vrátené. Skutočnosť, že za spoločnosť nevystupoval jeho otec bola spôsobená tým, že

otec bol vo firme len formálne zamestnaný. Na začiatku mali len ústnu dohodu, následne bola podpísaná
dohoda písomná. Podpísanie sprostredkovateľskej zmluvy prebehlo podpisom oboch strán v rovnaký
deň a na rovnakom mieste, bol do dôsledok predchádzajúcej dohody, žalobca v druhom rade pri podpise
prejavil vôľu byť zmluvou viazaný. Zmluvu nepodpisoval žalobca v druhom rade pod žiadnym nátlakom,
podpísal ju dobrovoľne, s vedomím, čo podpisuje. S konateľom spoločnosti XADO Slovakia, s.r.o. pri

podpisovaní zmlúv nebol v kontakte, spoločnosť zastupoval žalobca v druhom rade, bolo zrejmé, že
spoločnosť zastupuje, lebo vykonával všetky činnosti v mene spoločnosti. Vychádzal zo skutočností
zrejmých od prvého kontaktu so žalobcom v druhom rade, ktorý v súvislosti so spoločnosťou ASSYX,
spol. s r.o. zabezpečoval všetko, čo sa týkalo stavby, ľudí, podpisoval zmluvy s touto spoločnosťou.Žalobca v druhom rade bol zamestnancom spoločnosti XADO Slovakia, s.r.o., žalovaný nemal ani
podozrenie, že nemôže za túto spoločnosť konať, žalobca v druhom rade riešil daňové veci, účtovníctvo,
aj zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že prevzal peniaze pre spoločnosť XADO Slovakia, s.r.o., jeho

kompetencie potvrdil aj p. Hlavinka. Žalovaný poukázal na dohodu o splatení záväzku, v ktorej sa
uvádza, že p. Richard Gazda je poverený zamestnanec na dlhodobý a opakovaný výkon činnosti na
zastupovanie. Znenie zmluvných dokumentov vyhotovil žalovaný. Najprv mali ústnu dohodu, bolo to
na začiatku realizácie prác, niekoľko mesiacov pred podpisom písomnej zmluvy. Mal dôveru žalobcu v
druhom rade, resp. firmy XADO, ktorá pracovala pre klienta žalovaného, potom boli náznaky potreby

písomnej zmluvy a realizovalo sa podpísanie zmluvy. Vychádzal z vlastných skúseností, chodí na súd
kvôli nezaplateným faktúram, bolo správne podpísať písomnú dohodu aj dohodu o splatení záväzku,
vychádzalo to z aktivít, ktoré žalobca v druhom rade vykonal. Pri ústnej dohode nebol prítomný iný
človek, žalobca v druhom rade potom podpísal dva dokumenty, ktoré hovoria o dohode, v obchodných
vzťahoch je zrejmé, že za sprostredkovanie je nejaká odplata.

9. Podľa článku II, bod 2.1 sprostredkovateľskej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným ako
sprostredkovateľom a spoločnosťou XADO Slovakia, s.r.o., zastúpenej Richardom Gazdom ako
objednávateľom, záujemcom, sa sprostredkovateľ zaviazal obstarať záujemcovi uzavretie obchodných
príležitostí v oblasti stavebných prác a prác spadajúcich pre oblasť podnikania objednávateľa s treťou
osobou a záujem sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu, ak prišlo k uzavretiu predmetnej

zmluvy alebo zákaziek pričinením sprostredkovateľa.

10. Dohodou o splatení uznaného záväzku zo dňa 29.8.2020 podpísaný Richard Gazda, bytom Široké
113, 082 37 Široké, nar. 4.4.1989 ako fyzická osoba a poverený zamestnanec pre opakovaný a
dlhodobý výkon činnosti a zastupovanie v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní pre tretiu stranu uznal

podľa §323 Obchodného zákonníka čo do dôvodu a do výšky záväzok dlžníka voči veriteľovi - Mgr.
Daniel Hrivniak, bytom Pri Struhe 11/B, 831 07 Bratislava, podľa Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
1.2.2019 vo výške 54.000,-€. Podľa čl. II sa zmluvné strany dohodli, že dlžník zaplatí veriteľovi dlžnú
sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.500,-€, a to vždy k 20-temu dňu kalendárneho
mesiaca počnúc mesiacom september 2020. Podľa čl. III Dohody podpísaný Richard Gazda vyhlásil, že

peňažný záväzok vrátane všetkých súvisiacich nárokov z tohto uznania splní za dlžníka, ak dlžník dlh
neuhradí, pričom súhlasí s nižšie uvedenou rozhodcovskou doložkou a akceptuje ju bez výhrad. Podľa
čl. IV rozhodcovská doložka k dohode: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady
škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú predložené (rozhodované

rozhodcovským súdom) ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom alebo ad hoc rozhodcom Zuzanou
Valachovou podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu (zákona č. 244/2002 Z.z.
§6 ods. 1 a 3, §8 ods. 1). Výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi alebo vybranej právnickej osobe.
Rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa rozhodcovských pravidiel - ad hoc rozhodcov (vrátane
stanovenia rozhodcovských poplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní), ktoré sú dostupné na

stránke www.royaldevelopment.sk . Strany sa podrobia rozhodnutiu
príslušného rozhodcu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné.“

11. Oznámením o prijatí funkcie rozhodcu vo veci žalobcu Mgr. Daniel Hrivniak proti žalovanému
1. spoločnosti XADO Slovakia, s.r.o. a žalovanému 2. Richard Gazda o zaplatenie 54.000,-€ s

príslušenstvom zo dňa 3.5.2021 oznámil Ing. Miloš Valach ad hoc rozhodca procesným stranám
prijatie funkcie rozhodcu. Rozhodcovským uznesením zo dňa 3.5.2021, adresovaným procesným
stranám, oznámil Ing. Miloš Valach ad hoc rozhodca začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovským
rozsudkom sp. zn. RD/17/2021 zo dňa 4.8.2021, vydaným Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom
rozhodcovského súdu, boli žalobca v prvom rade a žalobca v druhom rade (v rozhodcovskom konaní

v postavení žalovaných) zaviazaní zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu)
spoločne a nerozdielne sumu 54.000,-€, úrok z omeškania zo sumy 54.000,-€ vo výške 9% ročne od
21.9.2021 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia v sume 2.609,48€ a poplatok za rozhodcovské
konanie v sume 3.240,-€. Rozhodcovský rozsudok bol doručený advokátovi žalobcov dňa 19.8.2021.

12. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.12.2022, č.k. 24Csr/1/2021-180 žalobu zamietol a priznal
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na žalovaným uplatnenú
hmotnoprávnu námietku spočívajúcu v tom, že žalobcovia nepodali predmetnú žalobu včas a na
príslušnom súde, tak ako to vyplýva z ust. §4a a §41 zákona o rozhodcovskom konaní, prvoinštančnýsúdkonštatoval,žežalobabolapodanáoneskorene.Vdôsledkupodanéhoodvolaniazostranyžalobcov
vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 28.9.2023, č.k. 3CoR/2/2023-225
rozsudok č.k. 24Csr/1/2021-180 zo dňa 14.12.2022 zrušil a vec vrátil prvoinštančného súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že hmotnoprávna
lehota 60 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola žalobcami dodržaná,
žaloba bola podaná na súd v lehote (18.10.2021). Žalobcovia podali elektronicky v zmysle ust. §41
zákona o rozhodcovskom konaní žalobu dňa 17.10.2021 o 19:47 hod. a je irelevantné, že Okresný
súd Nitra najbližší pracovný deň 19.10.2021 potvrdil na prednej strane žaloby vo forme pečiatky prijatie

elektronického podania žalobcov zo dňa 18.10.2021. Odvolací súd tiež konštatoval, že zo žiadneho
ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. nevyplýva, že žaloba musí byť podaná na príslušnom súde v
stanovenej lehote 60 dní a preto je potrebné aplikovať všeobecnú procesnú právnu úpravu, a to CSP, z
ust. §36 ods. 1 ktorého vyplýva, že konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
Súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého
konania (§40 CSP). Podľa §43 ods. 3 CSP právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného

podania zostávajú pri postúpení sporu zachované. Podaním žaloby na Okresný súd Nitra bola dodržaná
hmotnoprávnapodmienkanapodaniežalobyv60-dňovejlehoteoddoručeniarozhodcovskéhorozsudku
žalobcom, keďže postúpením sporu na kauzálne príslušný súd (Okresný súd Bratislava V) zostávajú
právne účinky spojené s podaním žaloby zachované. Odvolací súd mal za to, že právne účinky spojené
s podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na nepríslušný súd zostali zachované a žaloba

bola podaná v zákonom stanovenej lehote.

13. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie vypočutím procesných strán, ktoré uviedli nasledovné:

14. Advokát žalobcov mal za to, že právomoc rozhodcovského súdu nebola daná z dôvodu, že právne

úkony, ktoré majú obsahovať rozhodcovskú doložku nie sú platnými právnymi úkonmi vo vzťahu k
žalobcovi jedna a žalobcovi dva. Z tvrdení žalovaného nevyplýva, že by v zmluve o sprostredkovaní
a uznaní záväzku y bol žalobca v druhom rade oprávnený konať za spoločnosť XADO, žalobcu v
prvom rade, sám žalovaný potvrdil, že zmluvy koncipoval on a žalobca v druhom rade v konaní uviedol,
že nemal vôľu zmluvy uzatvárať. Pokiaľ ide o dohodu o splatení, ktorá má poukazovať na zmluvu o

sprostredkovaní, dohoda o splatení je zmätočná, nie je zrejmé, akých záväzkov sa týka. Žaloba je
dôvodná, advokát žalobcov žiadal žalobe vyhovieť a priznať žalobcom náhradu trov konania.

15. Advokát žalovaných do zápisnice súdu uviedol, že žalobca v druhom rade vystupoval v mene
žalobcu v prvom rade a preto všetka úkony, ktoré vykonal, je potrebné považovať za platné. Žalobca

v druhom rade konal ako poverený zástupca za žalobcu v prvom rade, uzatvoril so žalovaným planú
sprostredkovateľskú zmluvu, platné uznanie záväzku a tým aj platnú rozhodcovskú doložku. Žalobca
v druhom rade v konaniach s viacerými spoločnosťami vystupoval v mene žalobcu v prvom rade a
podpisoval zmluvy, o čom žalovaný predložil listinné dôkazy. Obidve namietané zmluvy sú platné,
sprostredkovateľská zmluva zaväzuje žalobcu v prvom rade a uznanie záväzku zaväzuje obidvoch

žalobcov a tým aj rozhodcovská doložka v nich uvedená. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať žalovanému
náhradu trov konania.

16. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súd Prešov, Oddiel: Sro, vyplýva, že štatutárnym
orgánom a konateľom spoločnosti XADO Slovakia, s.ro., so sídlom Masarykova 7261/27, 080 01 Prešov,

IČO: 46 785 191, je Jozef Gazda, Široké 082 37, a to od 1.9.2012, ktorý koná v mene spoločnosti
samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj
vlastnoručný podpis.

17. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

18. Podľa §28 ods. 1 písm. a/ CSP na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem
spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný Okresný súd Bratislava V pre obvody Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,

19. Podľa §40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dôvody na podanie žaloby,
tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka
rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3.rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo

veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského
rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

20. Podľa §40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa

odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom
v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

21. Podľa §40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o

žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

22. Podľa §50 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez
návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa

právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo
by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

23. Podľa§3ods.1zákonač.244/2002Z.z. rozhodcovskázmluvajedohodamedzizmluvnýmistranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo

v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

24. Podľa §4 ods.1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

25.Podľa§4ods.3písm.a/zákonač.244/2002Z.z.písomnáformarozhodcovskejzmluvyjezachovaná
aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán.

26. Podľa §4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na

akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu,
ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

27. Rozhodcovské konanie je alternatívnym riešením obchodnoprávnych sporov, ide o konanie
uskutočňované pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu

nimi vybranému nezávislému subjektu, výsledkom je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo
forme rozhodnutia rozhodcu. Charakter rozhodcovskej činnosti je založený zmluvou delegujúcou vôľu
strán, rozhodnutie je kvalifikovanou formou záväzku. Rozhodca právo nenachádza, ale tvorí záväzkový
vzťah, jeho moc pochádza od vlastnej moci strán určovať si svoj osud, ktorú mu zverili. Výsledkom
rozhodcovského konania je kvalifikovaná forma aktu - rozhodcovský rozsudok, ktorý na základe

zákona vyvoláva účinky res iudicata a predstavuje exekučný titul. Základom rozhodcovského konania
je existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaväzujú riešiť spory v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva sa môže podľa §1 zákona č. 244/2002 Z.z. týkať len sporov týkajúcich sa
právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní v zmysle §585 Občianskehozákonníka. Rozhodcovská zmluva musí byť vo forme predpokladanej §4 zákona č. 244/2002 Z.z., v
zásade ide o písomnú formu, táto sa však považuje za dodržanú aj v niektorých osobitných skutkových
podstatách. Rozhodcovská zmluva sa v písomnej forme považuje za uzatvorenú v rozsahu predmetu

podanej žaloby aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii
strán. Rozhodcovskej doložke a jej dôsledku vo vzťahu k subjektom, ktoré ju uzavreli sa venuje rozsiahla
judikatúra, príkladno:
- Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R4/2007, podľa ktorého právomoc súdov v obchodnej veci môže
vylúčiť dohoda účastníkov obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve alebo v rozhodcovskej doložke, že sa

spor má prejednať v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve musí byť výslovne uvedený
záväzok účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva zakladá aj
záväzok, že sa účastníci podrobia rozhodnutiu, ktoré z rozhodcovského konania vzíde. Obsahom vzťahu
založeného rozhodcovskou zmluvou sa uzavretím zmluvy stáva záväzok podrobiť sa rozhodcovskému
rozhodnutiu bez tohto, aby musel byť výslovne v zmluve uvedený.
- Ústavný súd SR, III. ÚS 335/2010, I. ÚS 143/2013, I. ÚS 234/2013, Plz. ÚS 5/2015: Na základe

rozhodcovskej doložky sa strany slobodne a vážne rozhodnú riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú
prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý je súkromnoprávnou
osobou, preto ho nemožno vzhľadom na jeho účel a charakter bez ďalšieho zaradiť k orgánom

verejnej moci. Ústavný súd konštatuje, že strany rozhodcovskej zmluvy si musia byť vedomé možných
negatívnych dôsledkov svojho rozhodnutia uprednostniť riešenie medzi nimi vzniknutých sporov
prostredníctvom rozhodcovského súdu pred súdnym orgánom SR, čím sa ich základné právo na súdnu
ochranu v istom zmysle stáva okliešteným obsahom vyplývajúcim zo zákona o rozhodcovskom konaní.
- Ústavný súd SR, III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010, Plz. ÚS 5/2015: Podstata rozhodcovského

konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou
konania pred súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú
flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s
minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodcovskej činnosti rozhodcovských súdov,
pretože v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský rozsudok

napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré
spočívajú v nedodržaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú
procedúru, než aká je vlastná pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady
spravodlivosti a zákonnosti.

28. Žalobcovia svoj nárok skutkovo opreli o tvrdenú neplatnosť dvoch právnych úkonov -
sprostredkovateľskej zmluvy a dohody o splatení uznaného záväzku zo dňa 29.8.2020, v ktorých bola
zakomponovaná rozhodcovská doložka, spočívajúcu na tom skutkovom základe, že obe zmluvy uzavrel
žalobca v druhom rade, ktorý nikdy nevystupoval ako konateľ obchodnej spoločnosti XADO Slovakia,
s.r.o., žalobcu v prvom rade, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra a nikdy nebol

splnomocnený na konanie v mene tejto obchodnej spoločnosti, a teda sprostredkovateľská zmluva je
absolútne neplatná a preto ani nemohol vzniknúť žiadny záväzok medzi žalovaným a žalobcami a preto
nemôže byť platná ani dohoda o splatení uznaného záväzku, keďže má akcesorický charakter. Súd
prvej inštancie neprijal uvedenú právnu argumentáciu žalobcov, nakoľko listinnými dôkazmi procesnej
obrany mal za preukázané, že žalobca v druhom rade vystupoval ako poverený zástupca spoločnosti

žalobcu v prvom rade, a to nielen vo vzťahu k žalovanému, ale aj vo vzťahu k viacerým iným subjektom,
a to ASSYX, spol. s r.o., so sídlom Karadžičova 9, 811 09 Bratislava, IČO: 36 388 807; Crebiso
Solutions s.r.o., so sídlom Pri lesostepi 17, 841 10 Bratislava, IČO: 50 590 821; PG develop-stav
s.r.o., so sídlom Lužná 17, 851 04 Bratislava, IČO: 50 184 547; HORNBACH - Baumarkt SK spol.
s r.o., so sídlom Galvaniho 9, 821 04 Bratislava, IČO: 35 838 949; RAIS Slovakia, s.r.o. so sídlom

Petrovany - Vysielač, 082 53 Petrovany, IČO: 44 635 591, ktorú skutočnosť preukazujú Zmluva o
dielo č. 03/09/2018 zo dňa 3.9.2018, Zmluva o dielo č. 18/01/2018 zo dňa 17.1.2018, Zmluva o dielo
č. 01/02/2019 zo dňa 31.1.2019, emailové komunikácie zo dňa 5.2.2019, zo dňa 7.5.2020, zo dňa
24.4.2020, zoznam vystavených faktúr spoločnosťou Crebiso Solutions s.r.o. a zoznam úhrad, faktúra
č. 2019126, grafický návrh firemného dizajnu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca v druhom

rade mal oprávnenie vystupovať a konať v mene spoločnosti XADO a preto aj právne úkony uzavreté so
žalovaným, a to sprostredkovateľská zmluva, v ktorej je uvedené, že spoločnosť žalobcu v prvom rade
je zastúpená žalobcom v druhom rade a dohoda o splatení uznaného záväzku, podpísaná žalobcom
v druhom rade, ktorou podpísaný uznáva čo do dôvodu a do výšky záväzok dlžníka voči veriteľovi(žalovaný) podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 1.2.2019 vo výške 54.000,-€, sú platnými právnymi
úkonmi so všetkými dôsledkami a záväzkami z nich pre zmluvné strany plynúcimi. Podľa článku VI,
bod 6.7 sprostredkovateľskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie
uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú rozhodované
rozhodcovským súdom ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom alebo ad hoc rozhodcom Zuzanou
Valachovou podľa dohody zmluvných strán. Rozhodcovskú doložku v uvedenom znení obsahuje aj
dohoda o splatení uznaného záväzku, a to v článku IV a v bode III podpísaný Richard Gazda vyhlásil,

že peňažný záväzok vrátane súvisiacich nárok z uznania splní za dlžníka ak dlžník dlh nesplní, pričom
súhlasí s nižšie uvedenom rozhodcovskou doložkou a akceptuje ju bez výhrad. Zmluvné strany sa
preukázateľne dohodli na uplatnení rozhodcovskej doložky, ktorú uzavreli v súlade s podmienkami
stanovenými zákonom o rozhodcovskom konaní, a teda v prípade vzniku sporu mal oprávnenie vo
veci konať a rozhodovať rozhodcovský súd, ktorého rozhodcovský rozsudok je právne záväzný a
vykonateľný. Súd nevidel žiaden dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého sa žalobcovia

podanou žalobou domáhali, rozhodcovský súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkov stav, ktorý
náležitevyhodnotilazaviazalspoločnosťXADOSlovakia,s.r.o.aRichardaGazduzaplatiťMgr.Danielovi
Hrivniakovisumuvovýške54.000,-€spolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročneatrovamiprávneho
zastúpenia a poplatkom za rozhodcovské konanie. Žalovaný pre spoločnosť XADO vykonal zmluvne
dohodnuté práce, za ktoré nedostal zaplatené a z uvedeného dôvodu sa žalovaný obrátil so svojím

nárokom na rozhodcovský súd, v súlade s uzavretou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v zmluve
o sprostredkovaní aj dohode o splatení uznaného záväzku, ktoré v mene spoločnosti XADO Slovakia,
s.r.o. uzavrel a podpísal žalobca v druhom rade, preukázateľne vystupujúci v mene spoločnosti aj vo
vzťahu k tretím subjektom. Tvrdenie žalobcov, že žalobca v druhom rade nikdy nemohol uzavrieť platnú
zmluvu v mene spoločnosti XADO Slovakia, s.r.o. súd vyhodnotil za účelovú, smerujúcu k vyhnutiu sa

splniť povinnosť uloženú rozhodcovským rozsudkom.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o
exekučný výkon súdneho rozhodnutia.