Rozsudok – Poistenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by Mgr. Jakub Obert

Legislation area – Občianske právoPoistenie

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-7C/305/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215216239
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1215216239.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: EUROVAN s.r.o.,

so sídlom Košická 46, Prešov, IČO: 36 444 545, zastúpeného: JUDr. Peter Petrík, advokát, so sídlom
Petelenova 1, Banská Bystrica, IČO: 37 326 244, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému: JUDr. Ladislav Udvaros, advokát,
so sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO: 51 081 903, o zaplatenie 16.400,23 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 06.07.2015 sa žalobca voči žalovanému

domáhal zaplatenia sumy 16.400,23 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 8,15 %
ročne zo žalovanej sumy od 05.07.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že bol ku dňu 04.07.2013 držiteľom vozidla - autobusu továrenskej
značky MAN, EČ: A.. Dňa 04.07.2013 došlo v Amsterdame v Holandsku ku vzniku poistnej udalosti, a
to k poškodeniu autobusu vozidlom továrenskej značky B. C. D., EČ: E.. Vodič vozidla EČ: E. v zápise o
poistnej udalosti (spísanom v jazyku holandskom) vyjadrením "mijn faut" (čo v preklade znamená "moja

vina") svoju vinu priznal. V dôsledku poistnej udalosti zo dňa 04. 07. 2013 došlo k poškodeniu autobusu,
a preto bol žalobca nútený objednať a zaplatiť náhradný autobus, ktorý dokončil príslušný okruh (jazdu),
keďže žalobcovi hrozili sankcie v prípade nesplnenia zmluvného záväzku voči jeho objednávateľovi
(položka a/). Z dôvodov snahy o zníženie nákladov na dlhodobé užívanie náhradného autobusu žalobca
zapožičal na území SR náhradný autobus (položka b/). Žalobca ďalej uviedol, že poškodený autobus
dal opraviť v autorizovanom servise na území SR. Titulom prepravy poškodeného autobusu z miesta
nehody do miesta, kde sídli autorizovaný servis, vznikli ďalšie náklady (uvedené pod písm. d/). V snahe

čo najrýchlejšie opraviť vozidlo a zaplatiť za jeho opravu bola oprava vozidla hradená z havarijného
poistenia, kde bola dohodnutá spoluúčasť vo výške 995,82 eur (položka pod písm. c/).
Likvidačným zástupcom zodpovedného poisťovateľa škodcu bol ustanovený AVUS International, spol.
s r. o., IČO: 35 863 137, so sídlom Mliekarenská 13, Bratislava. Žalobca si uplatnil voči likvidačnému
zástupcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 23.426,53 eur, a to: a/ titulom plnenia vyplateného za
náhradný autobus z miesta nehody vo výške 3.196,80 eur (faktúra č. 13700563 zo dňa 10.07.2013),
b/ titulom plnenia vyplateného za náhradný autobus počas opravy poškodeného autobusu vo výške

18.432,- eur (z faktúry č. 130566 vystavenej na sumu 18.432,- eur s DPH si žalobca v tomto konaní
uplatňuje sumu len 15.360,- eur t. j. sumu bez DPH), c/ titulom spoluúčasti na plnení z havarijného
poistenia vo výške 995,82 eur, d/ titulom nákladov vzniknutých prepravou poškodeného autobusu vo
výške 801,91 eur /PHM vo výške 471,91 eur, mýtne poplatky v Rakúsku vo výške 75,- eur, náhradaza ubytovanie vodiča od 05.08.2013 do 08.07.2013 vo výške 90,- eur a diéty vodiča v zahraničí od
05.07.2013 do 07.07.2013 vo výške 165,- eur/. Likvidačný zástupca ešte v podaní zo dňa 30.09.2014
uviedol:"...holandskápoisťovňadalavyhotoviťznaleckýposudokkuškodepodľaholandskýchpredpisov

a z toho dôvodu zatiaľ Váš nárok na náhradu škody nemôže byť usporiadaný", čo podľa žalobcu
znamená,ževlehotedotrochmesiacovododňaoznámeniapoškodenéhooškodovejudalostilikvidačný
zástupca neposkytol žalobcovi ako poškodenému písomné vysvetlenie k nároku na náhradu škody.
Ani z podania likvidačného zástupcu zo dňa 14.01.2014 nevyplýva, že by bol uplatnený nárok na
náhradu škody vybavený alebo že by žalobca ako poškodený dostal odôvodnenú odpoveď na uplatnený

nárok. Na základe opakovanej výzvy likvidačný zástupca poskytol žalobcovi až v roku 2015 plnenie vo
výške 3.954,30 eur, avšak neodôvodnil titulom ktorého dielčieho nároku sa táto úhrada týka. Keďže
žalobca nevie, ktorý čiastkový nárok likvidačný zástupca prehodnotil, žalobca nevie exaktne ponížiť
výšku niektorej, resp. niektorých z položiek uvedených pod písm. a/, b/, c/ alebo d/. Žalobca prehodnotil
výšku položky uvedenej pod písm. b/, a preto si titulom faktúry č. 130566 uplatňuje namiesto sumy
18.432,- Eur (s DPH) len sumu 15.360,- eur (bez DPH). S ohľadom na postup likvidačného zástupcu

sa domáhal zaplatenia sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 20.354,53 eur (súčet položiek
uvedených pod písm. a/ vo výške 3.196,80 eur, pod písm. b/ vo výške 15.360,- eur, pod písm. c/ vo
výške 995,82 eur a pod písm. d/ vo výške 801,91 eur) a sumou vo výške 3.954,30 eur.
Žalobca ďalej uviedol, že likvidačný zástupca v lehote troch mesiacov nepodložil svoje stanovisko, na
akom základe spochybňuje nárok žalobcu, resp. tento nevyplatil v danej lehote. Splnomocnený právny

zástupca žalobcu vyzval likvidačného zástupcu na predloženie: a/ posudku vypracovaného znalcom,
ktorý mal podľa vyjadrenia likvidačného zástupcu ohodnotiť náklady na opravu na sumu 7.036,80 eur,
b/ posudku vypracovaného v Holandsku, podľa ktorého mali byť vyčíslené náklady na opravu autobusu
vo výške len 4.429,83 eur, c/ predpisu, na základe ktorého znalec v Holandsku zistil, že technologická
doba opravy podľa holandských predpisov je 23 dní, ako aj d/ písomných podaní AVUS Nederland, z

ktorých vyplývajú závery, o ktoré likvidačný zástupca opiera svoje závery. Likvidačný zástupca žalobcovi
neposkytol požadovanú potrebnú súčinnosť, ale predložil ponuku na zaplatenie sumy 2.500,- eur v
prípade, ak bude žalobca súhlasiť, že ide o definitívne riešenie a nebude uplatňovať svoj nárok cestou
súdu.
S poukazom na ustanovenie § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj ako "zákon č. 381/2001 Z. z.") bol žalobca toho názoru, že mu patrí nárok na náhradné
poistné plnenie z poistného garančného fondu, keďže v lehote do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti poisťovateľ alebo likvidačný zástupca neposkytol žalobcovi ako
poškodenému písomné vysvetlenie k nároku na náhradu škody. Žalobca neuplatnil nárok na náhradu

škody priamo proti poisťovateľovi (a teda ani nedostal písomné vysvetlenie poisťovateľa v lehote troch
mesiacov) a ani neuplatnil svoj nárok na náhradu škody proti príslušnému poisťovateľovi žalobou
na súde (ustanovenie § 24a ods. 2 zákona), z ktorého dôvodu je podľa názoru žalobcu nárok proti
žalovanému dôvodný.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel žalobou uplatnený nárok a žiadal, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o jeho pasívnej vecnej legitimácii podľa § 24a zákona
č. 381/2001 Z. z. Poukázal na to, že žalobca si svoje nároky uplatnil u poisťovne, s ktorou mal
uzavreté tzv. havarijné poistenie svojho vozidla, a to u UNIQA poisťovňa, a.s. Táto poisťovňa dokonca
v prospech žalobcu aj čiastočne plnila v celkovej výške 6.236,02 eur. Žalovaný namietol, že žalobca

v žalobe neuviedol, ktorému poisťovateľovi z iného členského štátu (EÚ) mal byť likvidačný zástupca
určený, ako ani to, kedy a akým spôsobom oznámil likvidačnému zástupcovi škodovú udalosť, o ktorú
svoje nároky opiera. Už len z týchto dôvodov je podľa žalovaného možné konštatovať, že žalobca
nepreukázal existenciu zákonných predpokladov uplatnenia si svojich nárokov voči nemu v zmysle
zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca listom svojho právneho zástupcu zo dňa 03.07.2015, ktorý označil

ako "Uplatnenie nároku na náhradné poistné plnenie", vyzval žalovaného na zaplatenie predmet sporu
tvoriacej istiny s príslušenstvom. Tento list bol žalovanému doručený dňa 08.07.2015. V zmysle §
24a ods. 4 veta prvá zákona č. 381/2001 Z. z. je žalovaný povinný buď poskytnúť náhradné poistné
plnenie alebo poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré buď odmietol alebo znížil náhradné
poistné plnenie v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradné poistné plnenie.

Podanie žaloby pred skončením tejto lehoty je podľa žalovaného potrebné považovať za bezdôvodné
a predčasné.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca uznal v žalobe tú skutočnosť, že v priebehu roku 2015
obdržal platbu vo výške 3.954,30 eur, napriek tejto skutočnosti však podanou žalobou trval na celomním uplatnenom nároku. Žalovaný bol toho názoru, že v priebehu likvidácie škody k tejto otázke bolo
žalobcovi dané náležité vysvetlenie v tom smere, že sú uhradené všetky odôvodnené a uznateľné
náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 24a

ods. 4 veta druhá zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého kancelária neposkytne náhradné
poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie, ak poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca poskytne
poškodenému poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť alebo
pre ktoré znížil poistné plnenie. V tomto prípade zákon splnenie tejto podmienky neviaže na lehotu,
teda deliberačným dôvodom je poskytnutie plnenia i po uplynutí trojmesačnej lehoty uvedenej v § 24a

ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa žalovaného je evidentné, že v čase začatia konania
bolo poškodenému poistné plnenie poskytnuté. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania celého
žalobou uplatneného nároku v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca neskôr v priebehu konania uviedol, že likvidačný zástupca zodpovedného poisťovateľa v SR
sa k veci postavil veľmi liknavo, vec vybavoval s veľkými prieťahmi, a tak žalobca nakoniec v snahe

predísť premlčaniu nároku z opatrnosti podal žalobu na súde. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou
žalovaného,žežalovanývpozíciiodškodňovaciehoorgánunemôžeplniť,akužplnilsubjektzodpovedný
za výplatu poistného plnenia. Podľa žalobcu je táto argumentácia správna iba v prípade, ak iný
subjekt plne uspokojil poškodeného a je logické, že poškodený tak nemá nárok na duplicitnú platbu. V
prejednávanej veci je ale skutkovo situácia taká, že iný subjekt (AVUS International, spol. s r.o.) poskytol

len čiastočné plnenie a odoprel poskytnúť plnenie na základe nepreskúmateľných argumentov. Napriek
snahe žalobcu o poskytnutie informácií žalovaný ani AVUS International, spol. s r.o. žiadnu súčinnosť
v tomto smere neposkytli. Podľa názoru žalobcu ustanovenie § 24a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.
má brániť duplicite, tzn. ak si uplatní poškodený nároky voči poisťovateľovi, nemôže si identickú sumu
uplatňovať duplicitne u žalovaného, resp. pokiaľ je poskytnuté písomné vysvetlenie od likvidačného

zástupcu, nie je možné sa domáhať toho istého vysvetlenia od kancelárie. Podľa názoru žalobcu nie
je možné vykladať predmetné ustanovenie tak, že pokiaľ je poskytnuté čiastočné plnenie, resp. nejaké
písomné vysvetlenie, že sa poškodený nemôže obrátiť na súd za účelom uplatnenia svojich nárokov.
Takýmto postupom by bolo poškodenému uprené právo domáhať sa súdnej ochrany. V prípade, že
poškodený nebude uspokojený v celom rozsahu, je jeho jedinou možnosťou obrátiť sa na súd. Ak

by nedošlo k uspokojeniu nárokov poškodeného, tak by sa nemal kam obrátiť za účelom ochrany
svojho nároku, resp. svojich práv. Vo vzťahu k dĺžke trvania odstránenia škody (opravy autobusu)
žalobca poukázal na rozhodovaciu prax súdov (konkrétne na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 6Co/73/2020), v zmysle ktorej od majiteľa poškodeného vozidla nemožno požadovať, aby v sieti
opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy.

5. Žalovaný neskôr v priebehu konania uviedol, že podľa bodu (10) Smernice 2000/26ES má poškodený
priame právo na žalobu proti poisťovni zodpovednej osoby, a nie voči nemu (t. j. voči kancelárii
poisťovateľov). Samotná citovaná smernica rieši základnú otázku v čl. 1, čl. 3 a čl. 4, z ktorého
vyplýva, že uplatnenie nárokov je ekvivalentne možné voči poisťovateľovi škodcu alebo prostredníctvom

likvidačného zástupcu u poisťovateľa škodcu. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že k uplatneniu
nárokov žalobcu voči poisťovateľovi škodcu a ani voči žalovanému pred podaním žaloby nedošlo. Stalo
sa to až listom zo dňa 03.07.2015, ktorý bol žalovanému ako odškodňovaciemu orgánu doručený dňa
08.07.2015, ktorý je označený ako "Uplatnenie nároku na náhradné poistné plnenie". Žalovaný bol
toho názoru, že nárok na náhradné poistné plnenie žalobcovi nevznikol a zároveň ho žalovaný ani

žalobcovi nemohol poskytnúť, a to z dôvodu, že žalobcovi bolo listom zo dňa 22.05.2015 oznámené
schválené odškodnenie podľa holandských predpisov, ktoré bolo žalobcovi vyplatené dňa 26.05.2015 a
dňa 30.07.2015. Došlo k tomu v zákonnej lehote a v súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. a predmetnou
smernicou. K riadnemu uplatneniu nároku v zmysle tejto smernice pred podaním žaloby teda nedošlo.
Žalobca opätovne poukázal na ustanovenie § 24a ods. 4 veta druhá zákona č. 381/2001 Z. z., podľa

ktorého kancelária neposkytne náhradné poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie, ak poisťovateľ
alebo jeho likvidačný zástupca poskytne poškodenému poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. Toto ustanovenie zákona č.
381/2001 Z. z. podľa žalovaného vychádza zo základného princípu pôvodnej 4. smernice v tom smere,
že plnenie odškodňovacieho orgánu je výlučne "náhradným plnením" za iný subjekt. To znamená, že

žalovaný v pozícii odškodňovacieho orgánu nemôže plniť, ak už plnil subjekt zodpovedný za výplatu
poistného plnenia (nezávisle na tom, kedy k plneniu došlo). Odôvodnené vysvetlenie bolo žalobcovi
oznámené listom zo dňa 22.05.2015 a odškodnenie bolo poskytnuté dňa 26.05.2015 vo výške 3.954,30eur a dňa 30.07.2015 vo výške 2.500,- eur. Z uvedeného je podľa žalovaného evidentné, že v čase
začatia konania bolo poškodenému poistné plnenie poskytnuté.

6. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: výstup z web stránky F., oznámenie o výške
poistného plnenia zo dňa 02.01.2014, faktúra č. 130566 zo dňa 21.11.2013, faktúra č. 13700563
zo dňa 10.07.2013, list likvidačného zástupcu zo dňa 14.01.2014, list likvidačného zástupcu zo dňa
30.09.2014, záznam o dopravnej nehode, list právneho zástupcu žalobcu datovaný dňa 13.05.2015
spoluspodacímhárkom,listlikvidačnéhozástupcuzodňa18.10.2017,žiadosťžalobcuonáhraduškody

zo dňa 15.05.2014, list likvidačného zástupcu zo dňa 19.06.2015 spolu s prílohou - vyhlásenie.

7. Žalovaný v konaní predložil len jeden listinný dôkaz, a to list likvidačného zástupcu zo dňa 22.05.2015.

8. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových
tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:

10. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 04.07.2013 došlo v Amsterdame v Holandsku k škodovej
udalosti, pri ktorej bol poškodený autobus vo vlastníctve žalobcu továrenskej značky MAN, EČ: A., a to
vozidlom továrenskej značky B. C. D., EČ: E.. Vodič vozidla EČ: E. v zápise o poistnej udalosti svoju
vinu priznal. Uvedené potvrdzuje aj žalobcom predložený záznam o dopravnej nehode. V dôsledku
dopravnej nehody bol žalobca nútený objednať a zaplatiť v Holandsku náhradný autobus, ktorý dokončil

príslušný okruh (jazdu). Žalobca si následne na Slovensku zapožičal náhradný autobus až do doby
opravy poškodeného autobusu v autorizovanom servise.

11. Nesporným bolo v konaní aj to, že žalobca nahlásil poistnú udalosť v poisťovni UNIQA poisťovňa,
a.s., ktorá mu z havarijného poistenia vyplatila poistné plnenie vo výške 6.236,02 eur (po odpočítaní

dohodnutej spoluúčasti vo výške 995,82 eur). Z havarijného poistenia bola teda uhradená samotná
oprava poškodeného autobusu. Uvedené potvrdzuje aj oznámenie poisťovne UNIQA poisťovňa, a.s. o
výške poistného plnenia zo dňa 02.01.2014.

12. Napokon bolo v konaní nesporným aj to, že likvidačným zástupcom zodpovedného poisťovateľa

škodcu (holandskej poisťovne Amlin) bol ustanovený AVUS International, spol. s r. o., IČO: 35 863 137,
so sídlom Mliekarenská 13, Bratislava. Z listu likvidačného zástupcu zo dňa 14.01.2014 adresovaného
žalobcovivyplýva,žeUNIQApoisťovňa,a.s.siprostredníctvomlikvidačnéhozástupcuuplatnilaregresný
nárok vrátane zatiaľ žalobcovi nepriznanej spoluúčasti spolu s nákladmi za prenájom náhradného
autobusu voči zahraničnej poisťovni. Likvidačný zástupca v liste uviedol, že na to, aby regresný nárok

mohol byť úspešne uplatnený, žiada žalobcu o vysvetlenie formou čestného vyhlásenia a o zaslanie
dokladov preukazujúcich dĺžku a nutnosť doby prenájmu (podľa faktúry išlo o päť mesiacov). Listom zo
dňa 30.09.2014 likvidačný zástupca oznámil žalobcovi, že holandská poisťovňa dala vyhotoviť znalecký
posudok ku škode podľa holandských predpisov, a z tohto dôvodu nárok žalobcu na náhradu škody
zatiaľ nemôže byť usporiadaný.

13. Listom datovaným dňa 13.05.2015 adresovaným likvidačnému zástupcovi (a zaslaným na vedomie
žalovanému) právny zástupca žalobcu vyzval likvidačného zástupcu na predloženie: a/ posudku
vypracovaného znalcom, ktorý mal podľa vyjadrenia likvidačného zástupcu ohodnotiť náklady na opravu
nasumu7.036,80eur,b/posudkuvypracovanéhovHolandsku,podľaktoréhomalibyťvyčíslenénáklady

na opravu autobusu vo výške len 4.429,83 eur, c/ predpisu, na základe ktorého znalec v Holandsku
zistil, že technologická doba opravy podľa holandských predpisov je 23 dní, d/ písomných podaní AVUS
Nederland, z ktorých vyplývajú závery, o ktoré likvidačný zástupca opiera svoje závery. Z obsahu tohto
listupritomvyplýva,žeideolist,ktorýmuselbyťvyhotovenýneskôr,atopravdepodobnedňa02.06.2015
(kedy bol podľa podacieho lístku podaný na pošte).

14. Listom zo dňa 22.05.2015 likvidačný zástupca oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že poisťovňa
UNIQA ho dňa 07.01.2014 požiadala, aby uplatnil jej regresný nárok vo výške 6.236,02 eur. Poisťovňa
UNIQAvlisteuviedla,ženepriznanáspoluúčasťvovýške1.000,-euranákladyzaprenájommotorovéhovozidla vo výške 15.360,- eur majú byť uhradené priamo žalobcovi. Žalobca si svoje nároky podľa 4.
direktívy EÚ voči zahraničnému subjektu priamo neuplatnil, ale len požiadal havarijného poisťovateľa
(poisťovňu UNIQA) o poukázanie neuhradenej časti výšky škody na motorovom vozidle (spoluúčasť,

znehodnotenie). Likvidačný zástupca uplatnil nárok cestou svojho zastúpenia AVUS Nederland v
Holandsku. Dňa 13.01.2014 žiadal AVUS Nederland vysvetlenie, z akého dôvodu bol prenajatý autobus
na tak dlhú dobu, a to od 15.07.2013 do 21.11.2013. Dňa 14.01.2014 preto likvidačný zástupca
požiadal žalobcu o zaslanie dokladov preukazujúcich nutnosť doby prenájmu motorového vozidla.
AVUS Nederland uplatnil nárok u zodpovedného poisťovateľa. Poisťovňa Amlin napriek zaslaným

dokladom a vysvetleniam namietala výšku škody za poškodený autobus, ako aj za náhradné vozidlo.
Likvidačný zástupca preto požiadal svojho znalca, aby posúdil náklady za opravu a nárok za náhradné
motorové vozidlo. Znalec na základe predložených dokladov považoval za primeranú dobu prenájmu
motorového vozidla obdobie od 04.07. do 09.07.2013 (náklady vo výške 3.196,80 eur), dobu 16 dní
v júli 2013 (náklady vo výške 1.920,- eur) a dobu 16 dní v novembri 2013 (náklady vo výške 1.920,-
eur), spolu náklady vo výške 7.036,80 eur. Vyčíslenie bolo predložené holandskej poisťovni, ktorá

napriek vyjadreniu znalca považovala náklady na opravu a náklady za náhradné motorové vozidlo
za neprimerane vysoké. Vzhľadom na to bol objednaný posudok znalca k výške škody v Holandsku.
Ten vyčíslil náklady na opravu autobusu vo výške 4.429,83 eur. Likvidačný zástupca o tom informoval
poisťovňu UNIQA (ktorá žalobcovi vyplatila sumu 6.236,02 eur), ktorá akceptovala refundáciu vo výške
4.429,83 eur. Holandský znalec vzhľadom na rozsah poškodenia zistil, že technologická doba opravy

podľa holandských predpisov je 23 dní a náhradu škody za náhradné vozidlo vyčíslil nasledovne:
vychádzalpritomzfaktúrynaprenájomzapäťdnízaobdobieod04.07.do09.07.2013nasumu3.196,80
eur a odpočítal ušetrené náklady za prevádzku vlastného motorového vozidla vo výške 1.402,50 eur, a
teda priznal náhradu škody vo výške 1.794,30 eur. Za ďalších 18 dní priznal náhradu škody vo výške
120,- eur za deň, t. j. náhradu škody vo výške 2.610,- eur. Náhrada škody za náhradné motorové vozidlo

tak činila sumu 3.954,30 eur. Táto suma bude poukázaná na účet žalobcu.

15. Medzi zmluvnými stranami bolo ďalej nesporné, že pred podaním žaloby dňa 26.05.2015 bola
žalobcovi poukázaná suma 3.954,30 eur a po podaní žaloby dňa 30.07.2015 suma 2.500,- eur. Suma
2.500,- eur bola žalobcovi vyplatená na základe ponuky likvidačného zástupcu, že mu táto suma bude

vyplatená v prípade, že pôjde o definitívne riešenie a žalobca si nebude svoje nároky uplatňovať
cestou súdu. Toto skutkové tvrdenia žalobcu nebolo žalovaným popreté, išlo preto o nesporné skutkové
tvrdenie.

16. Listom zo dňa 18.10.2017 likvidačný zástupca oznámil právnemu zástupcovi žalobcu okrem iného aj

to, že podľa ustanovení Smernice 2000/26/ES si má poškodený uplatniť svoj nárok voči zahraničnému
zodpovednému poisťovateľovi, ktorým je v danom prípade poisťovňa Amlin.

17. Faktúrou č. 13700563 zo dňa 10.07.2013 dodávateľ Van den Broek Autoverhuur vyfakturoval
žalobcovi prenájom autobusu za obdobie od 05.07.2013 do 09.07.2013 v sume 3.196,80 eur.

18. Faktúrou č. 130566 zo dňa 21.11.2013 dodávateľ G. H. - I. vyfakturoval žalobcovi prenájom autobusu
za obdobie od 15.07.2013 do 21.11.2013 v sume 15.360,- eur bez DPH (120,- eur bez DPH za jeden
deň).

19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.11.2023 predložil ďalšie listinné dôkazy, a to
žiadosť o náhradu škody zo dňa 15.05.2014 a list likvidačného zástupcu zo dňa 19.06.2015 spolu s
prílohou - vyhlásenie. Súd na tieto listinné dôkazy neprihliadol, pretože išlo o prostriedky procesného
útoku uplatnené v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania, ktorá je zakotvená v ustanovení
§ 153 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p."). V zmysle tohto

ustanovenia sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu. Žalobca mal možnosť uplatniť uvedené prostriedky procesného útoku (listinné dôkazy) už
skôr v priebehu konania, pričom žalobca ani neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by mu bránili v skoršom
predložení týchto prostriedkov procesného útoku. Žalobca bol pritom po celý čas zastúpený advokátom
ako osobou znalou práva. Z uvedených dôvodov súd na tieto prostriedky procesného útoku neprihliadol,keďže prihliadnutie na ne by si vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov zo strany súdu a s najväčšou
pravdepodobnosťou aj odročenie pojednávania nariadeného na termín dňa 23.11.2023. Súd by totiž
musel vytvoriť žalovanému dostatočný priestor na oboznámenie sa s týmito listinnými dôkazmi a na

zaujatie stanoviska k nim (porovnaj čl. 9 C. s. p.), čo by si vyžiadalo odročenie pojednávania. Len takýto
postup súdu by bol v súlade so zásadou rovnosti strán sporu (porovnaj čl. 6 C. s. p.). Skutočnosť, kedy
a akým spôsobom si žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody u likvidačného zástupcu, totiž bola v
konaní sporná a doposiaľ nepreukázaná. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.12.2015 namietol,
že žalobca v podanej žalobe neuviedol, kedy a akým spôsobom oznámil likvidačnému zástupcovi

škodovú udalosť. Aj z vyjadrení samotného likvidačného zástupcu pritom vyplýva, že tento začal konať
nie na základe oznámenia žalobcu o škodovej udalosti, ale na základe toho, že poisťovňa UNIQA
poisťovňa, a.s. si u neho uplatnila regresný nárok voči zahraničnému poisťovateľovi.

20. Žalobca v podanej žalobe navrhol výsluch žalobcu (konateľa žalobcu), avšak neuviedol, aké
skutočnosti by sa mali týmto výsluchom preukázať. Až na pojednávaní dňa 23.11.2023 žalobca uviedol,

že výsluchom žalobcu chcel preukázať, kedy si žalobca uplatnil svoje nároky u likvidačného zástupcu.
To je však skutočnosť, ktorú bolo možné preukázať inak (ako to vyplýva zo žalobcom predloženej
písomnej žiadosti o náhradu škody zo dňa 15.05.2014), takže výsluch žalobcu ohľadom tejto skutočnosti
neprichádzal do úvahy. V zmysle § 195 ods. 1 C. s. p. totiž platí, že výsluch strany môže súd nariadiť o
tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Žalobca ani nebol

prítomný na pojednávaní, a teda súd by za účelom jeho výsluchu musel odročiť pojednávanie, čo by bolo
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Navyše, súdom zistený skutkový stav bol dostačujúci pre
rozhodnutie súdu vo veci. Súd preto výsluch žalobcu (konateľa žalobcu) nevykonal a návrh na vykonanie
tohto dôkazu zamietol.

21. Žalobca na pojednávaní dňa 23.11.2023 navrhol výsluch svedka - zástupcu servisu MAN Truck &
Bus Slovakia s.r.o., v ktorom bol opravovaný autobus žalobcu, a to za účelom preukázania toho, že
dĺžka prenájmu náhradného vozidla bola primeraná. Súd návrh na výsluch svedka zamietol, pretože bol
žalobcom uplatnený v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania (pozri vyššie ods. 19. odôvodnenia
tohto rozsudku). Súd by musel za účelom výsluchu svedka odročiť pojednávanie, čo by bolo v rozpore

so zásadou hospodárnosti konania. Žalovaný pritom v priebehu celého konania spochybňoval žalobou
uplatnený nárok žalobcu okrem iného aj tvrdením, že žalobcovi boli uhradené všetky odôvodnené a
uznateľné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Žalovaný v tejto súvislosti odkazoval na
argumentáciu likvidačného zástupcu, uvedenú najmä v jeho liste zo dňa 22.05.2015. Podstatnou a od
počiatku spornou otázkou bola primeranosť dĺžky opravy autobusu, a teda primeranosť dĺžky prenájmu

náhradného autobusu. Pre žalobcu nešlo o novú alebo o prekvapivú argumentáciu, na ktorú až do
pojednávania dňa 23.11.2023 nemohol reagovať. Žalobca teda mohol tento prostriedok procesného
útoku uplatniť už skôr v priebehu konania, pričom žalobca ani neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by mu
bránili v jeho skoršom uplatnení. Navyše, súdom zistený skutkový stav bol dostačujúci pre rozhodnutie
súdu vo veci, vykonanie tohto dôkazu tak ani nebolo potrebné.

22. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie Slovenskej kancelárie

poisťovateľov.

24. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto
utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: a) škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.26. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

27. Podľa § 15a ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný v každom členskom
štáte, okrem členského štátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti,
určiť svojho likvidačného zástupcu. Likvidačným zástupcom môže byť fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá musí mať trvalý pobyt alebo sídlo v členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť.

Likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet; likvidačný
zástupca je oprávnený vykonávať túto činnosť pre jedného poisťovateľa alebo viacerých poisťovateľov;
vykonávanie činnosti likvidačného zástupcu nie je zriadením pobočky poisťovateľa.
Likvidačnýzástupcazhromažďujeinformáciepotrebnénaprešetrenienárokovpoškodenéhonanáhradu
škody a vykonáva činnosti potrebné na ich uspokojenie, ak škoda bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla, a) na ktoré bolo uzavreté poistenie zodpovednosti v inom členskom štáte, ako je

členský štát, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo, b) ktoré sa spravidla nachádza v inom
členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo, c) na území iného
členskéhoštátu,akoječlenskýštát,vktorommápoškodenýtrvalýpobytalebosídlo,d)ktorésaspravidla
nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo,
pričom bola škoda spôsobená na území iného ako členského štátu, v ktorom pôsobí príslušná kancelária

poisťovateľov, ktorá je zapojená do systému zelenej karty.
Likvidačný zástupca je oprávnený vo vzťahu k poškodenému pri uspokojovaní jeho nárokov zastupovať
poisťovateľa v plnom rozsahu a musí zabezpečiť prešetrovanie nárokov poškodeného v úradnom jazyku
členskéhoštátu,vktorommápoškodenýtrvalýpobytalebosídlo;týmniejedotknutéprávopoškodeného
uplatniť svoje nároky na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi alebo proti osobe, ktorá túto škodu

spôsobila.

28. Podľa § 20 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária spravuje poistný garančný fond.

29. Podľa § 24a ods. 1, 2 a 4 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený s trvalým pobytom alebo sídlom

na území Slovenskej republiky má nárok na náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu
(ďalej len "náhradné poistné plnenie"), ak a) do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o
škodovej udalosti poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca zodpovedný za náhradu škody neposkytol
poškodenému písomné vysvetlenie k nárokom na náhradu škody alebo b) poisťovateľ so sídlom v inom
členskom štáte neurčil v Slovenskej republike likvidačného zástupcu zodpovedného za náhradu škody.

Poškodený nemá nárok na náhradné poistné plnenie, ak a) podľa odseku 1 písm. b) už uplatnil nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a ak do troch mesiacov dostal písomné vysvetlenie od tohto
poisťovateľa,alebob)uplatnilnároknanáhraduškodyprotipríslušnémupoisťovateľovižalobounasúde.
Kancelária je povinná poskytnúť náhradné poistné plnenie alebo poskytnúť písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila náhradné poistné plnenie, a to do dvoch

mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradné poistné plnenie. Kancelária neposkytne náhradné
poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie, ak poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca poskytne
poškodenému poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť alebo
pre ktoré znížil poistné plnenie.

30. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť, pretože žaloba smerovala proti subjektu, ktorý v konaní
nemal pasívnu vecnú legitimáciu, t. j. nebol nositeľom žalobcom tvrdenej povinnosti. Podľa ustálenej
súdnej praxe pod pojmom vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) sa vo všeobecnosti v civilnom
sporovomkonanírozumieoprávneniealebopovinnosťstránsporuvyplývajúcazhmotnéhopráva.Vecnú

legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva
vyplývajúceho z hmotného práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho

konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových
strán nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu žaloby.31. V prejednávanom prípade došlo k dopravnej nehode v Holandsku, pričom autobus žalobcu bol
poškodenýmotorovýmvozidlomregistrovanýmapoistenýmvHolandsku.Vtakomprípadejerozhodným
právom pre hmotnoprávne posúdenie žalobou uplatneného nároku holandské právo, keďže v zmysle

čl. 3 Haagskeho dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (vyhláška ministra zahraničných
vecí č. 130/1976 Zb.) rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.
Ešte predtým, ako sa súd dostal k hmotnoprávnemu posúdeniu žalobou uplatneného nároku, však
súd skúmal, či je v konaní daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného súd posudzoval podľa slovenských právnych predpisov, konkrétne podľa ustanovenia § 24a

zákona č. 381/2001 Z. z. upravujúceho náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu. Ide
totiž o harmonizovanú právnu úpravu, ktorou sa prevzali príslušné právne záväzné akty Európskej únie
(smernice o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel).

32. V konaní nebolo sporu o tom, že vinníkom predmetnej dopravnej nehody bola holandská spoločnosť,

ktorá mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým
vozidlom v holandskej poisťovni Amlin. Žalobcovi tak vznikol priamy nárok na náhradu škody voči tomuto
zahraničnému poisťovateľovi. Medzi stranami bolo ale nesporné, že žalobca si tento svoj nárok priamo
voči zahraničnému poisťovateľovi neuplatnil. Žalobca mal okrem toho právo obrátiť sa na likvidačného
zástupcu zahraničného poisťovateľa v Slovenskej republike v zmysle § 15a zákona č. 381/2001 Z.

z., ktorý vybavuje škodové udalosti v mene zahraničného poisťovateľa a na jeho účet. Likvidačným
zástupcom zahraničného poisťovateľa (poisťovne Amlin) na území Slovenskej republiky bola určená
spoločnosť AVUS International, spol. s r. o. Žalobca však v tomto konaní nepreukázal, kedy a ako
oznámil likvidačnému zástupcovi vznik škodovej udalosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané
len to, že poisťovňa UNIQA Poisťovňa, a.s., ktorá poskytla žalobcovi poistné plnenie titulom havarijného

poistenia, si uplatnila u likvidačného zástupcu regresný nárok na náhradu škody. Aj z neskoršej
komunikácie likvidačného zástupcu vyplýva, že tento oslovil žalobcu a komunikoval s ním ohľadom
likvidácie škodovej udalosti len na základe toho, že si voči nemu uplatnila svoj nárok UNIQA Poisťovňa,
a.s. Nevyhnutnou podmienkou vzniku nároku na náhradné poistné plnenie z poistného garančného
fondu v zmysle § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. je však to, že zahraničný poisťovateľ

alebo jeho likvidačný zástupca do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej
udalosti neposkytnú poškodenému písomné vysvetlenie k nárokom na náhradu škody. Pokiaľ žalobca
nepreukázal, že likvidačnému zástupcovi (alebo zahraničnému poisťovateľovi) oznámil vznik škodovej
udalosti, potom si nemôže uplatňovať svoj nárok proti žalovanému titulom náhradného poistného plnenia
z poistného garančného fondu.

33. Za oznámenie škodovej udalosti likvidačnému zástupcovi by bolo možné teoreticky považovať aj list
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.05.2015, ktorým právny zástupca žalobcu oznámil likvidačnému
zástupcovi, že prevzal právne zastúpenie žalobcu. Ani tento list právneho zástupcu však žalobca v tomto
konaní nepredložil, súd jeho obsah nepozná, a teda ani nevie posúdiť, či spĺňal obsahové náležitosti

oznámenia o škodovej udalosti v zmysle § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Z reakcie
likvidačného zástupcu na tento list (list likvidačného zástupcu zo dňa 22.05.2022) pritom vyplýva, že
žalobca si uplatnil svoj nárok v poisťovni UNIQA, ktorá následne listom zo dňa 07.01.2014 požiadala
likvidačného zástupcu o uspokojenie jej regresného nároku vo výške 6.236,02 eur. Likvidačný zástupca
takvosvojejpísomnejkorešpondenciinikdynepotvrdil,žebymužalobcaoznámilvznikškodovejudalosti

alebo že by si žalobca u neho uplatnil nárok na poistné plnenie. Likvidačný zástupca vždy poukazoval
len na uplatnenie regresného nároku poisťovňou UNIQA. Konajúci súd preto konštatuje, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok na vznik nároku na náhradné poistné plnenie z poistného garančného
fondu v zmysle § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Už len táto skutočnosť sama o sebe
viedla k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní.

34. Ak by aj list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.05.2015 spĺňal obsahové náležitosti oznámenia
o škodovej udalosti v zmysle § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., potom platí, že likvidačný
zástupca splnil svoju zákonnú povinnosť, keď listom zo dňa 22.05.2022 poskytol žalobcovi v lehote
troch mesiacov písomné vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody a zároveň mu poskytol

(čiastočné) poistné plnenie vo výške 3.954,30 eur (dňa 26.05.2015). V zmysle § 24a ods. 4 druhej vety
zákona č. 381/2001 Z. z. totiž platí, že kancelária (t. j. žalovaný) neposkytne poškodenému náhradné
poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie, ak poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca poskytne
poškodenému poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť alebopre ktoré znížil poistné plnenie. Citované ustanovenie pritom ani nie je podmienené tým, že písomné
vysvetlenie musí byť poskytnuté do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej
udalosti. Inak povedané, ak poskytne zahraničný poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca písomné

vysvetlenie aj po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti,
potom kancelária nemôže poskytnúť náhradné poistné plnenie.

35. Konajúci súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že príslušné ustanovenia
zákona č. 381/2001 Z. z. zakladajú poškodenému priamy nárok voči kancelárii poisťovateľov aj v

prípade, ak poškodený nie je spokojný s výškou poskytnutého poistného plnenia alebo s poskytnutým
písomným vysvetlením. Z citovaných ustanovení § 24a ods. 1 písm. a) a ods. 4 zákona č. 381/2001
Z. z. jednoznačne vyplýva, že poškodenému takýto priamy nárok nevzniká. Povinnosťou kancelárie
poisťovateľov totiž v takomto prípade nie je poskytnúť poistné plnenie, ale kancelária poisťovateľov
môže svoju povinnosť splniť aj tým, že poškodenému poskytne písomné vysvetlenie dôvodov, pre
ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila náhradné poistné plnenie. Poškodenému ani v takom

prípade nevzniká nárok na náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu. To je aj rozdiel
medzi náhradným poistným plnením podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. a podľa § 24a zákona č.
381/2001 Z. z. Zatiaľ čo pri náhradnom poistnom plnení podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. zákon
výslovne uvádza, že poškodený má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody proti kancelárii za
rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi (porovnaj

§ 24 ods. 3 a 5 zákona č. 381/2001 Z. z.), pri náhradnom poistnom plnení podľa § 24a zákona č.
381/2001 Z. z. takáto úprava absentuje. Nejde pritom o opomenutie zákonodarcu, ale o jeho úmysel,
keďže pri náhradnom poistnom plnení podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. neexistuje poisťovateľ, voči
ktorému by si poškodený mohol uplatniť svoje nároky (tento buď neexistuje, nie je zistený alebo je v
platobnej neschopnosti), pri náhradnom poistnom plnení podľa § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. však

takýto (zahraničný) poisťovateľ existuje. Nie je preto možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že takýto
výklad mu odopiera právo na súdnu ochranu. Právo na súdnu ochranu je v celom rozsahu zachované,
keďže poškodený si svoje nároky môže uplatniť voči zahraničnému poisťovateľovi a súčasne aj voči
škodcovi. Takýto nárok je pritom možné uplatniť aj na súdoch členského štátu, v ktorom ma poškodený
žalobcabydlisko,t.j.vprejednávanomprípadenaslovenskýchsúdoch(porovnajčl.11nariadeniaBrusel

I). Takýto výklad nie je ani v rozpore s účelom právnej úpravy, resp. v rozpore s príslušnými právnymi
predpismi Európskej únie, keďže príslušné smernice o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel takýto
priamy nárok poškodeného voči kancelárii poisťovateľov nezakladajú. Aj zo žalobcom predloženého
odborného článku JUDr. Imricha Feketeho, CSc. vyplýva, že smernica 2000/26/ES takýto priamy nárok

nezakladá a necháva to na voľnej úvahe členských štátov.

36. Konajúci súd v tejto súvislosti podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
05.05.2021 sp. zn. 5Co/17/2021. Odvolací súd v tomto svojom rozhodnutí uviedol nasledovné: "Pre
vznik nároku poškodeného na náhradné poistné plnenie podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001

Z. z. sa vyžaduje, aby poškodenému s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý oznámil
škodovú udalosť, poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca neposkytol v lehote troch mesiacov odo
dňa oznámenia škodovej udalosti písomné vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody. Podľa
odvolacieho súdu nie je rozhodujúce, či uvedené písomné vysvetlenie je správne alebo nesprávne, teda,
či poisťovateľ zamietol uplatnené nároky žalobcov dôvodne alebo nie. Z hľadiska naplnenia dôvodov

vzniku povinnosti žalovaného poskytnúť náhradné poistné plnenie je relevantné len to, či v zákonom
stanovenej lehote poisťovateľ, resp. jeho likvidačný zástupca poskytli poškodeným písomné vysvetlenie
k ich uplatneným nárokom alebo nie. Postačuje, aby sa tak stalo v zákonnej lehote, písomne a aby
vysvetlenie poisťovateľa, resp. jeho likvidačného zástupcu bolo odôvodnené (nepostačuje uplatnené
nároky zamietnuť, pretože zákon vyžaduje vysvetlenie). Toto všetko bolo v danom prípade naplnené a

je právne irelevantné, či poskytnuté písomné vysvetlenie likvidačného zástupcu poisťovne je správne,
či má oporu v skutkovom a právnom stave alebo nie. Ak sa žalobcovia ako poškodení domnievali,
že písomné vysvetlenie zo strany likvidačného zástupcu poisťovne bolo nesprávne, mohli si svoje
nároky voči poisťovateľovi uplatniť cestou súdu. Chybne sa však domnievajú, že nesprávne vysvetlenie
likvidačného zástupcu poisťovne, ktoré inak spĺňa podmienky § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001

Z. z. (poskytnutie vysvetlenia v zákonnej lehote, v písomnej forme a s odôvodnením) viedlo k vzniku
povinnosti žalovaného poskytnúť im náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu na ich
nárok na náhradu škody na zdraví podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z."37. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanom prípade likvidačný zástupca
zodpovedného zahraničného poisťovateľa poskytol žalobcovi ako poškodenému ešte pred podaním
žaloby čiastočné poistné plnenie a zároveň mu poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré

poisťovateľ znížil poskytnuté poistné plnenie. Žalobcovi preto nemohol vzniknúť nárok na poskytnutie
náhradného poistného plnenia z poistného garančného fondu podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona č.
381/2001 Z. z. To viedlo k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní.
Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

38. Nad rámec toho konajúci súd uvádza, že žalobca v tomto konaní ani neuniesol svoje dôkazné
bremeno ohľadom vzniku škody v ním požadovanej výške. Keďže išlo o skutkovú otázku, súd ju
mohol posúdiť bez toho, aby bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia holandských právnych
predpisov. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie (i) nákladov za náhradný autobus
použitý v Holandsku vo výške 3.196,80 eur, (ii) nárok na náhradu nákladov za náhradný autobus počas
opravy poškodeného autobusu vo výške 18.432,- eur, (iii) nárok na náhradu za spoluúčasť na plnení

z havarijného poistenia vo výške 995,82 eur a (iv) nárok na náhradu nákladov vzniknutých prepravou
poškodeného autobusu vo výške 801,91 eur; tieto svoje nároky ponížil o poskytnuté poistné plnenie vo
výške 3.954,30 eur.
Čo sa týka náhrady nákladov vzniknutých prepravou poškodeného autobusu vo výške 801,91 eur, vznik
týchto nákladov žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca ohľadom tohto nároku nepredložil

žiadne listinné dôkazy, pričom nárok na náhradu týchto nákladov očividne ani nebol uplatnený voči
likvidačnému zástupcovi.
Nárok na náhradu za spoluúčasť na plnení z havarijného poistenia vo výške 995,82 eur vo svojej
podstate nie je ničím iným než nárokom na náhradu nákladov vynaložených na opravu poškodeného
autobusu. Žalobca však v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal výšku týchto nákladov. Z

vykonaného dokazovania síce vyplýva, že poisťovňa UNIQA vo vzťahu k žalobcovi akceptovala škodu
vo výške 7.236,02 eur, rovnako tak však z predložených listín vyplýva, že poisťovňa UNIQA vo
vzťahu k likvidačnému zástupcovi následne akceptovala refundáciu vo výške 4.429,83 eur (porovnaj list
likvidačného zástupcu zo dňa 22.05.2022). Nesporná je teda škoda vo výške 4.429,83 eur a vo zvyšnej
časti je vznik tejto škody nepreukázaný. Keďže žalobcovi bolo poskytnuté plnenie (v rámci havarijného

poistenia) vo výške 6.236,02 eur, žalobcovi ďalšie nároky v tejto súvislosti nemohli vzniknúť (neboli v
tomto konaní nijako preukázané).
Vo vzťahu k nároku na náhradu nákladov za náhradný autobus konajúci súd uvádza, že zahraničný
poisťovateľ (prostredníctvom likvidačného zástupcu) poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške
3.954,30 eur a vo výške 2.500,- eur, spolu vo výške 6.454,30 eur. Z listu likvidačného zástupcu

zo dňa 22.05.2022 je pritom zrejmé, že zahraničný poisťovateľ za týmto účelom ustanovil znalca,
ktorý považoval za adekvátnu doby opravy poškodeného autobusu dobu 23 dní. Za prvých päť dní v
Holandsku žalobca zaplatil sumu 3.196,80 eur a za dobu ďalších 18 dní na Slovensku zaplatil sumu
2.160,- eur (18 x 120,- eur), čo spolu činí sumu 5.356,80 eur. Žalobcovi teda bolo zo strany zahraničného
poisťovateľa plnené viac, než mu podľa preukázaného skutkového stavu vznikol nárok. Vo zvyšnej

časti bol nárok žalobcu v konaní nepreukázaný, keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dĺžku
opravy poškodeného autobusu a ani jej primeranosť. Dôkazné bremeno v tejto súvislosti zaťažovalo
žalobcu, ktorý túto skutočnosť tvrdil a vyvodzoval z nej pre seba priaznivé dôsledky. Konajúci súd pritom
súhlasí s argumentáciou žalobcu, že poškodený nemôže byť nútený vyhľadať opravovňu, ktorá opravu
vykonánajrýchlejšieanajlacnejšie.Odpoškodenéhovšakjemožnépožadovať,abydĺžkaopravyacena

opravy bola primeraná v danom mieste a čase. V prejednávanom prípade je pritom už na prvý pohľad
očividné, že závažnosť poškodenia autobusu (ocenená faktúrou č. 5255014429 na sumu 8.683,22 eur)
nezodpovedá dĺžke opravy (128 dní).

39. Medzi žalobcom a žalovaným bolo nesporné, že po podaní žaloby zahraničný poisťovateľ

prostredníctvom svojho likvidačného zástupcu poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.500,- eur
(dňa 30.07.2015). Žalobca napriek tomu trval na podanej žalobe v celom rozsahu, t. j. nepristúpil k
čiastočnému späťvzatiu žaloby. V časti o zaplatenie sumy 2.500,- eur je tak žaloba žalobcu zjavne
nedôvodná.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.
s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.