Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724200804
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5724200804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C., D. E. XXX/XX, právne zast. Advokátska kancelária BURIK s.r.o., IČO: 52 804 364, so sídlom
Martin, Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 2 proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Generálnou prokuratúrou SR, IČO: 00 166 481, so sídlom Bratislava 1, Štúrova 2, v konaní o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 518,04 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 518,04 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 518,04 € od 18.01.2024 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky sumu 58,31 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. žalovanú sumu s príslušenstvom. V písomne podanej žalobe uviedol, že žalobca podáva žalobu
o náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená vydaním nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní podľa

zákona č. 514/2003 Z.z. Išlo o uznesenie OR PZ Martin, Odbor kriminálnej polície, vydaného pod
Žalobca žalobou podanou dňa 19.03.2024 žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť mu číslom ČVS: ORP-17/2-
VYS-MT-2019 zo dňa 30.05.2019, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin ohrozovania
prevádzky verejnoprospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. c) zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej
len „Trestný zákon“).

2. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca nepodal, pretože nebol zastúpený

obhajcom a riadne uzneseniu nerozumel. Vec od začiatku riadne vysvetľoval, skutočnosti uvádzal
na pravú mieru, pričom po podaní obžaloby zo strany prokurátora Okresnej prokuratúry pod
sp. zn. 2Pv/120/2019/5506-12 zo dňa 22.10.2019 bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.
1T/37/2019-259 zo dňa 31.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2022 spod obžaloby
oslobodený a to práve z dôvodu, že konanie žalobcu nikdy nenapĺňalo znaky skutkovej podstaty
žiadneho trestného činu.

3.Počastrestnéhokonaniažalobcavynaložilnákladynaobhajobuvovýške518,04Eur,atoAdvokátskej
kancelárii BURIK s.r.o., ktorý bol jeho obhajcom v súdnom konaní. Ako advokát konal vo svojom
mene na účet advokátskej kancelárie. Dňa 27.07.2023 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
odoslal Generálnej prokuratúre SR žiadosť o predbežné prerokovanie uplatňovaných nárokov v zmysle§ 15 a nasl. zákona č. 514/2003, ktorá bola doručená dňa 27.07.2023. Podaním zo dňa 18.01.2024
Generálna prokuratúra uviedla, že jeho nárok neuspokojí, čo odôvodnila s poukazom na to, že základ
nároku odvodzuje žalobca od výsledku trestného konania, avšak z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo/201/2007 zo dňa 30.07.2008 a z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013
zo dňa 13.11.2013 vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia, na ktorého vydanie boli v čase
jeho vydania splnené podmienky nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že
pravdepodobnosťospáchanítrestnéhočinuexistujúcavčasejehovydaniasaneskôrzrôznychdôvodov
nepotvrdila, a teda len samotné oslobodenie spod obžaloby nemôže byť dôvodom nezákonnosti

uznesenia o vznesení obvinenia. Žalobca nepodal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť –
opravný prostriedok. V tomto smere Generálna prokuratúra odkázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 zo dňa 30.03.2023.

4. Žalobca predložil súdu vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR 655/2004 Z.z. za celkove 7 úkonov právnej služby, pričom uplatnil z tohto titulu sumu

518,04 Eur.

5. Žaloba žalobcu bola zaslaná žalovanej za tým účelom, aby sa k nej vyjadrila. Vo vyjadrení zo dňa
25.04.2024 žalovaná uviedla, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a žiada tento zamietnuť,
nakoľko v uvedenej veci podľa názoru žalovanej nie sú splnené zákonné podmienky pre uspokojenie

nároku.

6. Za nezákonné rozhodnutie označil žalobca uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej
polície o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: ORP-17/2-VYS-MT-2019 zo dňa 30.05.2019. Napriek tomu,
že proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca nepodal sťažnosť, má za to, že splnil všetky zákonné

podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody v uplatnenej výške, a to s poukazom na výsledok
trestného konania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením žalobcu ale jeho oslobodením spod
obžaloby prokurátora. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu z 24.10.2022 sp.
zn. 1VCdo/2/2022 podľa ktorého splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6
zákona č. 514/2003 Z.z. sa nevyžaduje ak bolo žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený.

Uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobcovi doručené dňa 10.06.2019, obsahovalo riadne poučenie
o možnosti podať opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Žalobca sťažnosť nepodal.
Žalovaná vychádzajúc z textu § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vychádzala z toho, že žalobca nesplnil
zákonom predpísanú podmienku pre priznanie náhrady škody, a teda nepodal opravný prostriedok proti
uzneseniu o vznesení obvinenia, čím mu nie je možné priznať tento nárok. Poukázala na to, že v danom

prípade žalobca nepreukázal, že by riadny opravný prostriedok nepodal z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Zároveň poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.03.2023 sp. zn. 3Cdo/78/2022.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 11.07.2024, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
zástupcov strán sporu, listinnými dôkazmi uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej

polície zo dňa 30.05.2019, obžalobou podanou Okresnou prokuratúrou Martin, rozsudkom Okresného
súdu Martin sp.zn. 1T/37/2019 -259 zo dňa 31.01.2022, uplatnením nároku žalobcu vo vzťahu
k generálnej prokuratúre, odpoveďou generálnej prokuratúry na predbežné prejednanie nároku,.
zápisnicou o hlavnom pojednávaní vo veci 1T/37/2019, zápisnicou o hlavnom pojednávaní v rovnakej
veci zo dňa 13.09.2021, zápisnicou o hlavnom pojednávaní v rovnakej veci zo dňa 31.01.2022, faktúrou

č. 200029 s vyúčtovaním trov právneho zastúpenia, faktúrou č. 210008 s vyúčtovaním, faktúrou č.
210066 s vyúčtovaním, výpisom z účtu v F. F., faktúrou č. 220008 s vyúčtovaním, výpisom z účtu
Slovenskej sporiteľne a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu

bola spôsobená vydaním nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní, a to vydaním uznesenia OR
PZ Martin pod zn. ČVS: ORP-17/2-VYS-MT-2019 zo dňa 30.05.2019, ktorým mu bolo vznesené
obvinenie pre prečin ohrozovania prevádzky verejnoprospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu žalobca nepodal sťažnosť. Po podaní obžaloby
zo strany prokurátora Okresnej prokuratúry pod sp. zn. 2Pv/120/19/5506-12 zo dňa 22.10.2019 bol

žalobca rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/37/2019-259 zo dňa 31.01.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť 23.05.2022 spod obžaloby oslobodený. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil nárok
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.9. V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodovania vydaného v tomto
konaní.

10. Podľa § 18 ods. 1, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom boloo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutie
a iné pozbavenie osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie

zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

11. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

12. Žalobca nárok na náhradu škody vyčíslil vo výške 518,04 Eur a odvodil tento nárok titulom
vynaložených trov na obhajobu v trestnom konaní, ktoré bolo vedené na podklade uznesenia o vznesení
obvinenia ČVS: ORP-17/2-VYS-MT-2019 zo dňa 30.05.2019. Špecifikácia úkonov právnej služby
obsahovala vyčíslenie trov konania, priložené faktúry s tým, že reálny vznik škody preukázal dokladmi
o úhrade faktúr. Konkrétne išlo o päť úkonov právnej služby s príslušným režijným paušálom.

13.Pokiaľišlovyčíslenienáhradyškody,vočitomutovyčísleniužalovanánevznieslaakékoľveknámietky
pokiaľ išlo o jednotlivé úkony právnej služby ako aj celkove uplatnenú sumu za poskytnuté právne služby.

14. Zo strany žalovanej tak v písomných vyjadreniach ako aj na pojednávaní odznela argumentácia,

že žalobca nesplnil zákonom predpísané náležitosti na to, aby mu mohla byť priznaná náhrada škody
tak, ako si ju uplatnil.

15. Podľa žalovanej v § 6 ods. 1 zákona o náhrade škody, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom.

Podľa § 6 ods. 2 uvedeného zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto

podmienky sa nevyžaduje ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa žalovanej uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobcovi doručené dňa 10.06.2019,
obsahovalo riadne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení
obvinenia. Žalovaný však v trestnom konaní sťažnosť nepodal. Teda nevyužil všetky opravné prostriedky

na zmenu, zrušenie nezákonného rozhodnutia pred tým , než došlo k uplatneniu jeho nároku na náhradu
škody. Žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.03.2023 vydaného pod sp.
zn. 7Cdo/78/2022 s konštatovaním o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie nároku.

17. V predmetnom spore strany sporu sa nestotožnili so zákonným nárokom na priznanie nároku na

náhradu škody zotrvávajúc na svojich doterajších písomných vyjadreniach. Podľa žalovanej dôvodom
nepriznanie nároku bolo, že v danom prípade obvinený nepodal opravný prostriedok –sťažnosť proti
uzneseniu o vznesení obvinenia ako podklad pre úspešné priznanie nároku v zmysle § 6 ods. 2 zákona
č. 514/2003.

18. V súvislosti s uvedeným tvrdením možno konštatovať vzhľadom na rozhodnutia vyšších súdnych
autorít, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré
neskončiloprávoplatnýmodsúdenímješpecifickýmprípadomzodpovednostizaškodupodľacitovaného
zákonného ustanovenia účinného právneho predpisu. Systematickým a logickým výkladom súdne
autority dospeli k záveru, že pokiaľ došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodenia

spod obžaloby, je potrebné z celkového hľadiska konštatovať, že trestné stíhanie bolo nedôvodné
a v konečnom dôsledku nezákonné.19. Zásadné rozhodnutie v tomto smere vydal veľký senát Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022, ktorý zjednotil, že splnenie podmienky podať riadny opravný
prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod

obžaloby v trestnom konaní oslobodený. Veľký senát v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
„podľa doslovného výkladu príslušných ustanovení zákona možno právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutímuplatniťvtedy,akprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolaškodaspôsobenábolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a súčasne náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Avšak sumarizujúc uvedené právne východiská,
zohľadniac predovšetkým skutočnosť, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, že zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje právo
na náhradu škody v prípade trestného stíhania a so zreteľom na to, že podstata nároku na náhradu
škody sa v tomto prípade neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí
trestného stíhania ale na samotný výsledok trestného konania, niet pochýb o tom, že zmyslu a účelu

ustanovenia§6ods.1vspojenísods.2vetaprvázákonač.514/2003Z.z.zodpovedátakáinterpretácia,
vzmyslektorejrovnakédôsledkyakozrušenienezákonnéhouzneseniaovzneseníobvinenianazáklade
podaného opravného prostriedku podľa osobitných predpisov (sťažnosť podľa Trestného poriadku) má
aj oslobodzujúci rozsudok vydaný z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu
obvineným. Týmto spôsobom dochádza k rozporu znenia so zmyslom a účelom príslušných ustanovení

zákona, o ktorých jednoznačnosti na podklade doposiaľ uvedeného v okolnostiach konkrétnej veci niet
pochybností, na základe čoho bolo plne opodstatnené, aby veľký senát občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu uprednostnil výklad e ratione legis ustanovenia § 6 ods. 2 veta prvá zákona č.
514/2003 Z.z. pred jeho doslovným gramatickým jazykovým výkladom. V dôsledku tejto interpretácie je
potom záver vyslovený v tretej výrokovej vete rozsudku veľkého senátu, že splnenie podmienky podať

riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa nevyžaduje ak bol žalobca spod
obžaloby v trestnom konaní oslobodený.“

20. Pri novelizácii civilného procesného poriadku boli do zákona prijaté ustanovenia týkajúce sa

zriadenia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR za tým účelom, aby došlo k zjednocovaniu rozhodovacej
praxe. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je v zásade pre senáty Najvyššieho súdu
záväzný, a teda záväzný aj pre rozhodovanie súdov nižších inštancií. Pokiaľ žalovaná poukázala na
rozhodnutia resp. rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu SR, ktoré sa nestotožňovali s právnym záverom
veľkého senátu SR k danej problematike, je súd prvej inštancie toho názoru, že pre jeho rozhodovanie

sú záväzné závery rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa
24.10.2022, ktoré v danej veci zohľadnil a v zmysle tohto rozhodnutia veľkého senátu posúdil nárok
žalobcu dôvodným.

21. Ako už bolo konštatované, žalovaná výšku nároku žiadnym spôsobom nespochybnila. Súd

posúdil predložené listinné doklady preukazujúce úhradu trov právneho zastúpenia žalobcom a mal
za preukázané, že výška trov právneho zastúpenia počas trestného konania bola žalobcom zaplatená
vo výške 518,04 Eur, čo zodpovedá aj výške náhrady škody, ktorú si žalobca uplatnil v súlade so
zákonom č. 514/2003 Z.z. Žalobca si okrem istiny, ktorá mu bola súdom priznaná uplatnil aj nárok na
úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia

Vlády SR č. 87/1995 podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu predstavuje 4,5 % (od 20.09.2023). Žiadosť Generálnej prokuratúre zo strany
žalobcu bola doručená 27.07.2023 s tým, že lehota na plnenie jej uplynula dňom 27.01.2024. Generálna

prokuratúra doručila žalovanej svoje podanie dňa 18.01.2024, kedy oznámila, že nárok neuspokojí,
a teda uvedeným dňom sa dostala do omeškania.

22. Žalobca si uplatnil pohľadávku vo výške 58,31 Eur za úkon právnej služby počítanej zo sumy 518,04
Eur (1 úkon právnej služby – žiadosť o predbežné prerokovanie nároku po 3,4,86 Eur + 1 x režijný paušál

po 13,73 Eur + 9,72 Eur DPH). Úkon prípravy a prevzatie zastupovania si duplicitne neuplatňoval,
ale uplatnil si ho len v súdnom konaní. Tento nárok bol žalobcovi titulom náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky priznaný.23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní
úspech priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.