Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Valéria Kleinová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/12/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118210251
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová, st.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1118210251.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: F. C., M..
XX.X.XXXX, Q. U. X, Q., právne zastúpený: T.. W. C., J. P. P. S. X, Q., proti žalovanému: W. L. P. D. Q.
P. P.Í. U. M.. X, Q., I.: XX XXX XXX, o zaplatenie 497,49 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C/17/2018-228 zo dňa 6.4.2023 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vydal rozsudok pre zmeškanie, ktorým žalovanému uložil
povinnosťzaplatiťžalobcovisumu497,49€spolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%zosumy497,49
€ od 26.5.2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej (II. výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2018
domáhal proti žalovanému zaplatenia 497,49 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% z tejto sumy
od 26.5.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania, čo odôvodnil tým, že žalovaný mu je povinný
zaplatiť odplatu za zriadenie zákonného vecného bremena na nehnuteľnostiach v kat. úz. C. v celkovej
výmere 2687 m2 a to parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XX, zapísané v podiele 6/240 na
liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, za obdobie od 1.7.2015 do
30.6.2017. Konštatoval, že žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená na vyjadrenie dňa
10.2.2023 (doručenky z č. l. 221). Ešte predtým bola žaloba doručená spolu s prílohami žalovanému
aj dňa 7.8.2019 (doručenka na č. l. 213). V uznesení zo dňa 14.11.2018, č. k. 8C/17/2018-204, ktoré
bolo žalovanému doručené spolu so žalobou a prílohami dňa 10.2.2023, súd žalovaného vyzval na
vyjadrenie sa k žalobe a poučil ho možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak sa
k žalobe nevyjadrí včas. Napriek tomu sa žalovaný k žalobe nevyjadril. Opakované výhrady žalovaného,
že neobdržal žalobu (č. l. 208, 220, 222) mal za nedôvodné a nezodpovedajúce obsahu spisu.
3. Uviedol, že uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe
a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho
dôvodu nesplnil, v uznesení poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti,
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a žalovanému toto uznesenie doručil do vlastnýchrúk v zmysle § 29 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
4. Vychádzal z ustanovenia § 273 CSP, podľa ktorého súd môže aj bez nariadenia pojednávania
rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/
uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom
vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil; b/
v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c/ doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému
do vlastných rúk.
5. Vzhľadom na to, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP boli podľa súdu
prvej inštancie splnené, rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
6. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP
rozhodol v s súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný
úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov
bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.
7. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
majúc za to, že neboli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku pre zmeškanie podľa
§ 273 písm. a) Civilného sporového poriadku v platnom znení (CSP), podľa ktorého súd môže aj bez
nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie, ak uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť
sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez
vážneho dôvodu nesplnil. Uviedol, že medzi súdom prvej inštancie a žalovaným prebieha doručovanie
písomností elektronicky podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Podľa
bodu 2. napadnutého rozsudku, žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená na vyjadrenie dňa
10.2.2023 (elektronická doručenka č. l. 221). Z bodu 2. napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný
sa vôbec nevyjadril k žalobe, pričom ale namietal, že žalobu neobdržal (č. l. 208, 220, 222). Vlastným
dôvodom vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného bol prijatý záver súdu prvej inštancie, že
výhrady žalovaného nezodpovedajú obsahu spisu. Žalovaný namietal vyššie konštatovaný záver súdu
prvej inštancie, nakoľko žalobu doposiaľ neobdržal od súdu prvej inštancie. Elektronická doručenka
z 10.2.2023 nepreukazuje doručenie žaloby, nakoľko - jej obsah nekorešponduje s tým, čo súd prvej
inštancie reálne doručoval žalovanému podľa spisovej služby, rozsah zasielaných súborov (a najmä
žaloby) nebol zisťovaný, z označenia príloh doručenky z 10.02.2023 nevyplýva doručovanie žaloby.
Podľa lustrácie z elektronickej spisovej služby žalovaného zo dňa 10.02.2023 boli doručené celkové
tri súbory a kontajner .asice (9.59 kB), v ktorom sa nachádzali. Jednotlivé súbory boli v .pdf formáte -
prvou z nich je list súdu (58,18 kB) ktorým deklaruje, že súd zasiela žalobu s prílohami. V druhom el.
súbore (589,1 kB) sa nachádza neoznačená situačná mapová snímka bez legendy, hlavičky a uvedenia
katastrálneho územia. V treťom el. súbore (1,54 MB) sa nachádzajú tieto listiny: Výzva T.. C. z 7.12.2009
adresovaná žalovanému vo veci L. P. XXXX/XX-XXXXXX, ďalej prázdna strana, ďalej Výzva JUDr.
Lučeničovej z 30.04.2018 na zaplatenie odplaty za vecné bremeno, ďalej plná moc T.. C. z 1.6.2018 a
napokon opäť prázdna strana.
Ďalej mal za zrejmé, že porovnaním rozsahu zasielaných súborov - dátového objemu v kB/MB by
sa zistilo, či samotná žaloba, ako elementárny právny základ pre uplatnenie nároku na príslušnom
súde, bola doručovaná. V rozsudku absentuje vymedzenie dátového objemu príloh, a najmä podanej
žaloby, ktorý by vyššie uvedené preukazoval, o to viac, že ide o spornú otázku, čo vyplýva zo
samotného odôvodnenia napadnutého rozsudku v bode 2. odôvodnenia, s poukazom na viacnásobný
nesúhlas žalovaného (č. l. 208, 220, 222). Súd prvej inštancie napriek tomu, že spornosť v tejto
otázke mu je dobre známa, sa nezaoberal rozsahom el. súborov, ktoré doručoval, čím by sa vedelo
pomerne jednoducho určiť, či predmetnú žalobu doručoval. Napadnutý rozsudok a záver súdu v
tejto elementárnej otázke vychádza výlučne z informácie, ktorá sa nachádza na el. doručenke zodňa 10.02.2023, v ktorej doručovaný rozsah nie je uvádzaný. Súd prvej inštancie teda nepreskúmal
splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného a obmedzil sa iba na označenie
príloh v zmysle doručenky zo dňa 10.2.2023. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal
na stanovisko prevádzkovateľa ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS) elektronických služieb na
www.slovensko.sk, ktorým je Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, že maximálna veľkosť
súboru nemala presiahnuť objem 33 MB. Predmetný súbor žaloby však obsahoval veľkosť 45,6 MB -
zasielame el. výstup „DeliveryFiction15-UR-VR.sk“). Nakoľko žaloba výrazne prekročila štandardný limit
pre elektronické odosielanie, nemohla byť žalovanému doručená. Stanovisko o maximálnom rozsahu
zasielaných súborov Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, je zverejnené na verejne
dostupnej internetovej stránke:
https://www.slovensko.sk/_img/CMS4/Navody/Nove_ES/postup_pri_spracovani_podania_ov
m.pdf ako aj na: https://www.slovensko.sk/sk/faq/faq-podania/
#velkost
Aj napriek vyššie uvedenému, obsah doručenky z 10.2.2023 nekorešponduje s prijatým záverom
súdu, nakoľko z názvu príloh a za použitia bežných gramatických výkladových pravidiel pri názvoch
jednotlivých príloh nevyplýva, že by bola žaloba doručovaná Prílohy v zmysle doručenky boli označené:
„navrh_a_prilohy.pdf“ priloha_k_navrhu_c._l._66.pdf Prilohy_k_zalobe_c.l._67_69.pdf. Z označenia
príloh nevyplýva, že by bola žaloba podávaná, nakoľko použitie termínu: „navrh_a_prilohy.pdf“ túto
skutočnosť nepreukazuje s poukazom na to, že pojem „žaloba“, je zákonom explicitne definovaný a
nezameniteľný v súlade s § 131 CSP ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu,
a preto ho nie je možné automaticky spojiť s pojmom „návrh“. Nemožno sa stotožniť ani s prípadnou
argumentáciou, že by išlo o zrejmú nesprávnosť alebo obsahovú súladnosť pojmov „návrh“ a „žaloba“,
nakoľko v tretej prílohe sa termín „žaloba“ už používa.
Žalovaný ďalej napádal nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku zo
strany súdu prvej inštancie, spočívajúcej v tom, že ust. § 273 písm. a) CSP vyžaduje flagrantné
zanedbanie povinnosti v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a iba pokiaľ by neexistoval vážny
dôvod na strane účastníka konania, mohol by súd prvej inštancie postupovať vydaním rozsudku pre
zameškanie. Zo spisu je pritom ale zrejmé (č. l. 208, 220, 222), že žalovaný upozorňoval tri krát súd prvej
inštancie, že neobdržal žalobu, a teda pokiaľ sa k tejto nevyjadril, bolo to z dôvodu, že ňou nedisponoval.
O tejto skutočnosti mal teda súd prvej inštancie pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie vedomosť, a preto
nemôže byť naplnená litera zákona, ktorá podmieňuje vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného iba
z dôvodov spočívajúcim vo flagrantnom, a teda vážnom porušení svojich procesných povinností.
Žalovaný namietal, že v dôsledku uvedeného bolo voči nemu porušené aj právo na spravodlivý proces,
súdnu ochranu a prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru
Ústavného súdu Slovenskej republiky treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie posudzovať
vždy podľa okolností prejednávanej veci (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019-22). Z
okolností prejednávanej veci vyplýva, že žalovaný sa domáhal doručenia žaloby, túto neobdržal a súd
prvej inštancie neurobil iné vhodné opatrenie, ktoré mal podľa zákona k dispozícii, napr. spočívajúce
v zaslaní listinného vyhotovenia žaloby, na náklady žalovaného. Dôkazy: doručenka z 10.2.2023,
výpis z el. spisovej služby žalovaného zo dňa 10.2.2023 s uvedením rozsahu zasielaných súborov
(kontajner .asice a tri zasielané súbory), zv. - tri zasielané súbory podľa spisovej služby
žalovaného: prvý súbor: sprievodný list súdu (58,18 kB) druhý súbor: neoznačená situačná mapová
snímka (589,1 kB)
tretí súbor (1,54 MB) - zväzok listín: výzva JUDr. Lučeničovej z 7.12.2009, prázdna strana, výzva T.. C.
z 30.4.2018 na zaplatenie odplaty za vecné bremeno, ďalej plná moc T.. C. z 1.6.2018 a napokon opäť
prázdna strana, delivery report „00166073.DeliveryFiction15-UR-VR.sk“).
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
10. Podľa ust. § 273 CSP, podľa ktorého súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o
žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ uznesením uložil
žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil; b/ v uznesení podľapísmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie a c/ doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
11. Skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav- kontumačne sa
vyhovie žalobcom tvrdenému nároku. Zákon výslovne vo svojej dikcii nezdôrazňuje, či sa môže takto
postupovať aj vtedy, ak žaloba trpí takými vadami, ktoré odôvodňujú ustáliť, že tvrdenia žalobcu nie sú
dostatočne presvedčivé, alebo sú dokonca rozporné, resp., že za normálnych okolností by mal žalobca
v procese dokazovania problém spor procesne ustáť (vyhrať). Všetky tieto situácie pokrýva výraz „súd
môže“ v hypotéze komentovaného ustanovenia; súd má teda možnosť zvážiť, či kontumačný rozsudok
v tejto fáze vydá, alebo bude v konaní pokračovať.
12. Vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 273 CSP je procesným oprávnením súdu, čo vyplýva
z hypotézy právnej normy „súd môže“, nie povinnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na
účel, ktorým je dosiahnutie efektívnejšieho a rýchlejšieho rozhodovania sporov, ako aj výrazný dopad
tohto procesného inštitútu na základné procesné práva žalovaného, je súd prvej inštancie povinný,
okrem posúdenia splnenia formálnych podmienok uvedených v ust. § 273 CSP dôkladne zvážiť splnenie
podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, a
ak je vzhľadom na okolnosti prípadu vydanie rozsudku pre zmeškanie neúčelné a zároveň predstavuje
neprimeranýzásahdoprávažalovanéhonaspravodlivésúdnekonanie,podmienkynavydaniarozsudku
pre zmeškanie nemôžu byť považované za splnené.
13. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie č.2 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov
SR 1/2023: „Súd pri rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP, okrem
splnenia formálnych predpokladov uvedených v ust. § 273 CSP zváži aj to, či tvrdenia žalobcu sú
dostatočne presvedčivé, prípadne, či nie sú rozporné“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.12.2022
sp. zn. 2Obdo/54/2022), na Nález Ústavného súdu SR z 23.5.2013 sp. zn. IV.ÚS 71/2013, v zmysle
ktorého súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť,
pokiaľ to vyžaduje zmysel a účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z
princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Tiež
podľa čl. 2 ods. 1 základných princípov CSP ochrana ohrozených, alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bo naplnený princíp právnej istoty.
14. Z hľadiska štádia konania a dispozičného princípu a jeho uplatnenia vo vzťahu ku konkrétnemu
sporu, ide v danom prípade o kontumačný rozsudok vo fáze pred pojednávaním vo veci samej (resp.
vydanie kontumačného rozsudku bez nariadenia pojednávania) vydaný bez návrhu sporovej strany
(žalobcu), kde prevažuje princíp procesnej ekonómie nad princípom dispozičným.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené, a to na charakter nároku uplatňovaného žalobcom v žalobe, a to
opakujúci sa nárok na náhradu za vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z., ako aj na obsah
spisu, z ktorého nie je bezpochybne zrejmé, že predmetná žaloba bola v celom rozsahu s prílohami
žalovanému doručená, čo žalovaný v odvolaní namieta, pričom v referáte na č .l. 213 spisu je uvedené:
„doruč žalovanému žalobu s prílohami - prosím aj skontroluj, či bola zaslaná správne (už 2x nebola
odoslaná kompletne)“, na č. l. 221 je referát: „ zašli žalovanému žalobu s prílohami z č. l. 1-199, a tiež
pripoj uznesenie z č. l. 204“, z čoho vyplýva, že išlo o súbor väčšieho rozsahu a z obsahu spisu, ani z
doručenky pripojenej na č. l. 221, z ktorej vyplýva, že žalovanému bola doručená žaloba s uznesením,
nevyplýva, a ani z obsahu spisu, že žaloba s prílohami bola doručená žalovanému v celom rozsahu,
odvolací súd nepovažoval za preukázané formálne predpoklady uvedené v ust. § 273 CSP a ani za
presvedčivý nárok žalobcu, s ktorým sa treba v konaní vysporiadať.
Preto odvolací súd z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky pre vydanie napadnutého rozsudku
pre zmeškanie (§ 389 ods. 1 písm. a/ CSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm.
b/ CSP), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom súdu odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vyššie uvedené nedostatky spočívajúce v preukázaní doručenia žaloby
s prílohami v celom rozsahu na vyjadrenie žalovanému a vysporiadať sa aj so samotným nárokomuplatneným žalobcom na opakované plnenie náhrady za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.
z. aj v zmysle ustálenej judikatúry súdov.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).
16. Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolaniepodľa§421ods.2CSPniejeprípustnévprípadochuvedených vodseku1niejeprípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.