Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 23, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 10T/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010163
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224010163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom v trestnej veci proti obžalovanému A. B.,

narodenému XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, stíhanému pre zločin sexuálne násilie
podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukázaním na § 139 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 23. septembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B., narodený XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

dňa 22.07.2023 v čase približne o 22:00 hod. v kuchyni bytu na ulici D. E. XXXX/XX F. C., využijúc
bezbrannosť maloletej G., narodenej XX.XX.XXXX, z dôvodu detského veku, nedostatočnej vyspelosti
a neschopnosti kladenia odporu ju chytil, bozkával na ústa, stiahol jej nohavice pod kolená a zhodil ju na
posteľ tak, že ležala na bruchu, kde ju priľahol a proti jej vôli ju držal, následne aj sebe stiahol nohavice
a svojim penisom sa pokúsil minimálne raz vniknúť do jej análneho otvoru, a od tohto konania upustil

potom, čo do bytu vošli C. B. a H. B.,

t e d a

donútil iného k análnemu styku zneužitím jeho bezbrannosti a čin spáchal na chránenej osobe, dieťati
avšak k dokonaniu činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálne násilie podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 200 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri nezistení
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písmeno m/ Trestného zákona, za použitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, na
trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník podal dňa XX.XX.XXXX na Okresnom súde Bardejov
pod číslom Pv XXX/XX/XXXX obžalobu zo dňa XX.XX.XXXX na obžalovaného A. B., narodeného

XX.XX.XXXX vo C., v procesnom postavení obvineného, pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že
„dňa 22.07.2023 v čase približne o 22:00 hod. v kuchyni bytu na ulici D. E. XXXX/XX F. C., využijúc
bezbrannosť maloletej G., narodenej XX.XX.XXXX, z dôvodu detského veku, nedostatočnej vyspelosti
a neschopnosti kladenia odporu ju chytil, bozkával na ústa, stiahol jej nohavice pod kolená a zhodil ju na
posteľ tak, že ležala na bruchu, kde ju priľahol a proti jej vôli ju držal, následne aj sebe stiahol nohavice a
svojim penisom minimálne raz vnikol do jej análneho otvoru, a od tohto konania upustil až potom, čo do

bytu vošli C. B. a H. B..“ Skutok prokurátor právne posúdil ako zločin sexuálne násilie podľa § 200 odsek
1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Na prejednanie veci súd nariadil hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní, po prednesení
obžaloby prokurátorom, samosudca umožnil obžalovanému po zákonnom poučení o jeho procesných

právach urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku a obžalovaný vyhlásil, že
je nevinný. Na objasnenie skutku obžaloby preto súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne JUDr. Viery Mulikovej a čítaním výpovede svedkyne
I. B. z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku. Podľa ustanovenia
§ 270 odsek 2 Trestného poriadku v spojení s § 135 odsek 1 Trestného poriadku boli oboznámené

obrazovo - zvukové záznamy obsahujúce výpovede svedkov, a to svedkyne–poškodenej maloletej G.
B. z prípravného konania, svedkyne C. B. z prípravného konania a svedka H. B. z prípravného konania.
Postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký
posudok B.:D./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom
Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice a znalecký

posudok číslo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný znalkyňou MUDr. Danicou Caisovou -
Škultétyovou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia. V rámci dokazovania
súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil aj listinné dôkazy tvoriace súčasť a obsah
súdneho spisu.

ObžalovanýA.B.nahlavnompojednávanípoopätovnomzákonnompoučeníojehoprocesnýchprávach
odoprel vo veci vypovedať. Na návrh prokurátora boli postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku
čítané výpovede obžalovaného z prípravného konania, a to konkrétne výpovede zo dňa 24.07.2023,
26.07.2023 a 13.02.2024.
Vo svojich prvotných výpovediach (24.07.2023, 26.07.2023) sa obžalovaný k činu uvedenému v popise

skutku obžaloby priznal a svoje konanie ľutoval. Ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu, dňa 24.07.2023
uviedol, že približne pred dvoma dňami (dátumovo sa jednalo o deň 22.07.2023) prišiel domov opitý.
Popíjal s kamarátmi v parku a traja vypili dve fľaše alkoholu vodka značky Nicolaus. Presný čas, kedy
prišiel domov, obžalovaný uviesť nevedel. Vo výpovedi udal len to, že bola tma. Keď vošiel do bytu, bol
spočiatku sám, ale po chvíli k nemu prišla jeho sestra G. (poškodená) a rozprávali sa. Následne bez

toho, aby obžalovaný vedel uviesť, prečo tak urobil, si stiahol nohavice a trenírky, sadol si na posteľ
a potom stiahol nohavica a gaťky aj poškodenej a posadil si ju na svoje kolená. Na to dostal erekciu
a tiež dostlal chuť na sex. Ďalej obžalovaný vypovedal, že nakoľko nechcel poškodenej ublížiť, tak jej
svoj penis nevopchal do jej vagíny, ale iba do zadku. Vopchal ho tam iba raz a vtedy sa zľakol, zľakol
sa, čo to robí a hneď ho vytiahol von. V tej chvíli prišli na chodbu aj jeho (ďalší) súrodenci C. A. H.

(svedkovia), tak obžalovaný rýchlo obliekol seba, obliekol aj poškodenú a poslal ju domov.
Ku skutku sa obžalovaný priznával aj dňa 26.07.2023 pri výsluchu k návrhu na vzatie do väzby. Vo
výpovedi pred sudcom pre prípravne konanie uviedol, že sa k tomu, čo urobil svojej sestre (poškodenej),
priznáva a ľutuje to. Ako dôvod svojho konania uviedol, že bol opitý a preskočilo mu. Obžalovaný pred
sudcom pre prípravne konania zmenil a poprel svoje pôvodné tvrdenie o vykonaní análneho styku

s poškodenou, keď uviedol, že to neurobil až tak, že svoj penis v zadku (poškodenej) nemal.
Svoje pôvodné priznanie, ako aj opis konania, obžalovaný poprel vo svojej neskoršej výpovedi dňa
13.02.2024. Vypovedal, že nič nespravil a poškodenej (svojej sestre) neublížil. Bol opitý a nevedel, prečo
sa priznal. Nevyzliekal ani seba ani poškodenú. S poškodenou sa len rozprávali a potom k ním do izby
prišli aj súrodenci H. A. C. (svedkovia), ktorí vystrájali a smiali sa. V ten večer bol veľmi opitý, bolo mu zle,dokonca zvracal, ale ako pri výsluchu uviedol, pamätal si všetko. Zo zápisníc z výpovedí obžalovaného
vyplýva, že miesto jeho trvalého bydliska sa nachádza na adrese D. E. XXXX/XX.

Protiprávne konanie obžalovaného uvedené v popise skutku obžaloby preukazuje najmä výpoveď
svedkyne–poškodenej G. B. a výpovede svedkov H. B. a C. B.. Výpovede menovaných svedkov
boli oboznámené na hlavnom pojednávaní z obrazovo zvukových záznamov postupom podľa § 270
odsek 2 Trestného poriadku v spojení s § 135 odsek 1 Trestného poriadku, keďže sa u svedkov
vrátane poškodenej jedná o osoby mladšie 14 rokov. Obrazovo zvukové záznamy boli vyhotovené

počas výsluchov jednotlivých svedkov pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru
vo Svidníku za pomoci využitia technického zariadenia, videokamery, za účasti psychológa a kolízneho
opatrovníka Úradu práce sociálnych veci a rodiny Stropkov. Záznamy z výsluchov boli uložené na CD
nosičoch s tým, že z výsluchov jednotlivých svedkov boli vyhotovené aj písomné prepisy.

Poškodená G. B. vo svojej výpovedi dňa 24.07.2023 na otázky vyšetrovateľa uviedla (okrem iného),

že Albín (obžalovaný) bol opitý, bola tma a on ju nechcel pustiť domov, lebo ju chcel pobozkať, aj
jej chcel (ako uviedla poškodená) dávať do zadku. Miesto, kde malo dôjsť k svedkyňou uvádzanému
konaniu obžalovaného, vyplýva z obsahu výpovede poškodenej. To miesto sa nachádza v blízkosti
miesta, kde poškodená býva a kam ju vzal obžalovaný (A.). Z obsahu výpovede (aj keď nie priamo)
vyplýva, že poškodená a obžalovaný boli obaja v byte, v ktorom býva obžalovaný a ktorý sa nachádza

v blízkosti bytu, kde býva poškodená. Poškodenou popisovaná udalosť sa odohrala v kuchyni. V kuchyni
ju obžalovaný pobozkal a niečo jej „dával do zadku“. Keď jej chcel dávať do zadku, chcela utekať, ale
nepustil ju a silno ju chytil. Presne poškodená nevedela opísať, čo jej mal „dávať“ obžalovaný do zadku,
ale mal jej to dávať viackrát. Počas toho, ako jej mal niečo dávať do zadku, ležala na bruchu, obžalovaný
si ľahol na ňu, pritom ju bolel chrbát. Ďalej poškodená uviedla, že obžalovaný pri tom, čo sa udialo,

nebol oblečený.

Svedkyňa C. B. vo svojej výpovedi dňa 10.11.2023 na otázky vyšetrovateľa vo vzťahu k tomu, čo zažila
v súvislosti s obžalovaným a poškodenou, ktorí sú jej príbuznými (brat a sestra) uviedla, že spolu
s bratom H. (svedok H. B.) videli, ako ich brat A. (obžalovaný) ležal na poškodenej a dával jej do zadku

svoj pipík (pohlavný úd). Podľa výpovede svedkyne sa opísaná udalosť stala v kuchyni tetinho bytu
a obžalovaný aj poškodená boli pri tom vyzlečení. Na to, čo videli, reagovali svedkyňa a jej brat H.
búchaním a požadovali, aby poškodená (G.) šla s nimi domov. Z výpovede ďalej vyplýva, že pritom,
ako poškodená šla (s nimi) domov, plakala. Svedkyni poškodená povedala, že obžalovaný jej dal pipík
(pohlavný úd) do zadku.

Svedok H. B. vo svojej výpovedi dňa 10.11.2023 na otázky vyšetrovateľa uviedol, že mama im povedala,
aby šli po sestru. Oni (svedok spoločne so sestrou C.) šli, otvorili dvere a obžalovaný a poškodená (A.
a G.) robili niečo škaredé. To, čo robili, bližšie svedok neopísal, len že robili v kuchyni „to škaredé“.
Keď robili to škaredé, boli obžalovaný aj poškodená vyzlečení. Ako boli pritom vyzlečení, naznačil na

videozázname svedok gestikuláciou svojej ruky. Naznačil, že obžalovaný mal vyzlečené respektíve
stiahnuté nohavice do pol stehna a obdobne aj poškodená mala stiahnuté nohavice do pol stehna.
Keď vošli dnu (do kuchyne), poškodená povedala obžalovanému, aby ju nechal, ale on ju nepustil. Oni
povedali obžalovanému, aby poškodenú pustil a on ju pustil a šli následne všetci traja (aj so sestrou C.)
domov. Poškodená sa obliekla sama aj obžalovaný sa obliekol.

So súhlasom strán konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica z výsluchu svedkyne I. B.
z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku.

Svedkyňa I. B. vo svojej výpovedi zo dňa 11.10.2023 po zákonnom poučení ako aj po poučení o práve

odoprieť vypovedať uviedla, že priamym svedkom konania syna A. (obžalovaného) voči dcére G.
(poškodenej) nebola. Informácie o tom, čo sa medzi obžalovaným a poškodenou udialo, sa dozvedela
sprostredkovaneodsvojichdetí,atoG.(poškodenej),C.A.H.(svedkoviaC.aH.B.).Zobsahuvýpovede
ďalej vyplýva, že k posudzovanej udalosti, ktorá sa odohrala medzi obžalovaným a poškodenou, došlo
v lete roku 2023, len krátko potom, ako sa obžalovaný vrátil z výkonu trestu odňatia slobody. Presný

dátum svedkyňa nevedela uviesť, ale incident sa mal stať v sobotu v noci okolo 22:00 hod. O tom, že
syn A. (obžalovaný) mal zneužiť dcéru G., (poškodenú) svedkyni povedali deti C. a H.. Povedali jej to
až na druhý deň poobede. Podľa výpovede svedkyne, deň predtým v noci vošli jej deti (C. a H.) do
vedľajšieho bytu, kde býva jej syn A. (obžalovaný) a videli, že na G. (poškodenej) leží obžalovaný. DcéraG. (poškodená) mala vtedy ležať na bruchu na gauči, mala stiahnuté kraťasy pod kolenami a na naj mal
ležať obžalovaný, ktorý mal taktiež stiahnuté nohavice pod kolenami. Keď ich obžalovaný zbadal, zľakol
sa, z poškodenej zišiel dole a vytiahol si nohavice. Poškodená sa obliekla s plačom, a spoločne so C.

a H. sa vrátili späť do ich bytu.
Z obsahu výpovede svedkyne taktiež vyplýva, že samotná poškodená sa svedkyni zdôverila s tým,
čo sa medzi ňou a obžalovaným stalo. Poškodená sa počas ich vzájomného rozhovoru rozplakal
a následne svedkyni opísala, ako stretla (deň predtým) obžalovaného na chodbe pred ich bytom a bytom
obžalovaného. Ten následne vzal poškodenú do bytu, kde býval a v tomto byte ju mal položiť na nejakú

posteľ v kuchyni. Následne mal poškodenú vyzliecť a to tak, že jej dal dole kraťasy, potom sa vyzliekol aj
on a ľahol si na ňu. Poškodená svedkyni popísala, že keď obžalovaný na nej ležal, tak jej niečo vopchal
do zadku. V rómskom jazyku poškodená popísala svedkyni, že to mal byť „kar“ čo v preklade znamená
penis. Opisovaný „kar“ jej obžalovaný strkal len do zadku, nie do pošvy. Pritom, ako poškodenej strkal
„kar“ do zadku, ju to bolelo. Pohlavný úd („kar“) mal obžalovaný poškodenej strkať do zadku viackrát,
ale presný počet poškodená svedkyni nevedela uviesť.

Z rozhodného večera, ako to plynie z výpovede, svedkyňa vlastnými zmyslami vnímala len to, že v daný
večer, predtým, než malo dôjsť k posudzovanej udalosti, prišiel k nej do bytu obžalovaný, ktorému dala
najesť, cigaretu a pretože bol opitý, poslala ho spať domov do bytu jeho otca.
Zo záveru výpovede svedkyne vyplýva, že k tomu, čo sa stalo, sa svedkyni obžalovaný priznal. Ten
najprv svoje konanie pred svedkyňou zapieral a tvrdil jej, že poškodenej nič nespravil, ale nakoniec, ako

uviedla svedkyňa vo svojej výpovedi, potom, ako sa ho viackrát (na polícii) pýtala, aby povedal pravdu
a aby sa priznal ak to spravil, reagoval obžalovaný tak, že sklopil hlavu dole a svedkyni povedal, že
to spravil.

Ako svedka vypočul súd na hlavnom pojednávaní aj opatrovníčku poškodenej JUDr. Vieru Mulikovú.

Tá v procesnom postavení svedkyne po zákonnom poučení nevedela pred súdom bližšie opísať
aktuálne rodinné a sociálne pomery poškodenej, nakoľko zo strany zákonného zástupcu poškodenej
(matky - svedkyne I. B.) nebolo svedkyni ako súdom ustanovenej opatrovníčke umožnené stretnutie
s poškodenou. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdenia uvedeným v obžalobe svedkyňa disponovala len
informáciami zo súdneho spisu, s obsahom ktorého sa mala možnosť oboznámil.

Na hlavnom pojednávaní bol v rámci znaleckého dokazovania so súhlasom prokurátora, obhajcu
a obžalovaného čítaný znalecký posudok číslo B.:D./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný
Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania
a kriminalistickej identifikácie Košice a znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX

vypracovaného znalkyňou MUDr. Danicou Caisovou - Škultétyovou v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria a sexuológia.

Z o obsahu a záverov znaleckého posudku číslo B.:D./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného
Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania

a kriminalistickej identifikácie Košice súd zistil, že predmetom znaleckého skúmania bol biologický
materiál zaistený pri prehliadke tela obžalovaného a pri prehliadke poškodenej. Konkrétne bol pre účely
trestného konania a vyšetrovania zaistený ako predmet č. 1 - porovnávací materiál – biologická stopa
– bukálny výter – výter z úst – označený ako stopa č. 1 – zaistený pri prehliadke tela od A. B., nar.
XX.XX.XXXX, predmet č. 2 - biologická stopa – ster z pohlavného údu – označený ako stopa č. 2 –

zaistený pri prehliadke tela od A. B., nar. XX.XX.XXXX, predmet č. 3 - biologická stopa – ster z pošvy
– označený ako stopa č. 3 – zaistený pri prehliadke tela od maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX, predmet
č. 4 - biologická stopa – ster z konečníka – označený ako stopa č. 4 – zaistený pri prehliadke tela od
maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX a predmet č. 5 - porovnávací materiál – biologická stopa – bukálny
výter – výter z úst – označený ako stopa č. 5 – zaistený pri prehliadke tela zaistený pri prehliadke tela

od maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX.
Zo záverov posudku vyplýva, že na základe vykonaného skúmania bola z biologických materiálov
zaistených z predložených predmetov č. 1 a č. 5 vykonaná úspešná izolácia a analýza DNA.
Na predmetoch skúmania a to na predmete č. 2 (biologická stopa č.2), na predmete č. 3 (biologická
stopa č.3) a na predmete č. 4 (biologická stopa č.4) nebola zistená prítomnosť krvi ani spermy.

Z biologických materiálov zaistených z predložených predmetov a to premetu č. 2 (biologická stopa
č.2), predmetu č. 3 (biologická stopa č.3) a predmete č. 4 (biologická stopa č.4) bola vykonaná izolácia,
kvantifikácia a analýza DNA. Kvantifikáciou biologických materiálov na predložených predmetov č. 2(biologická stopa č.2), č. 3 (biologická stopa č.3) a č. 4 (biologická stopa č.4) bola zistená prítomnosť
biologických materiálov ľudského pôvodu.
DNA profil biologického materiálu zaisteného z predloženého predmetu č. 2 (biologická stopa č.2) sa

zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky (predmet č. 1) bukálneho výteru „A. B., nar. XX.XX.XXXX,
tr.bytomD.E.B.XXXX/XX“.AnalýzouDNAbolodokázané,žepôvodcombiologickejstopyč.2bola(len)
osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
E. B. XXXX/XX“ (predmet č. 1). DNA profil biologického materiálu zaisteného z predloženého predmetu
č. 3 (biologická stopa č.3) a č. 4 (biologická stopa č.4) sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky

(predmet č. 5) bukálneho výteru „G. B., nar. XX,XX,XXXX, trvale bytom D. E. B. XX“. Analýzou DNA bolo
dokázané, že pôvodcom biologickej stopy č. 3 a č. 4 bola (len) osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací
materiál označený G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. B. XX“ (predmet č. 5).

Zo znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalkyňou MUDr. Danicou
Caisovou - Škultétyovou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia súd

zistil, že predmetom znaleckého skúmania bolo posúdenie duševného stavu obžalovaného. Znalkyňa
v záveroch znaleckého posudku k súčasnému duševnému stavu obžalovaného konštatovala, že
osobnosť obžalovaného nesie znaky dlhodobej inštitucionálnej výchovy – je emocionálne depravovaný,
neistý, sociokultúrne zaostalý, temer negramotný s intelektom v pásme slaboduchosti. Obžalovaný nie
je duševne chorý a ani v minulosti netrpel prechodnou duševnou poruchou. V dobe spáchania činu

obžalovaný netrpel žiadnou duševnou chorobou, ktorá by podstatným spôsobom ovplyvnila úroveň jeho
rozpoznávací a ovládacích schopností. Zo sexuologického hľadiska obžalovaný sexuálnou deviáciou
netrpí. V jeho sexualite sú slabo a rovnomerne nerozvinuté jednotlivé časti – subsystémy sexuálneho
motivačného systému a rovnako sú nerozvinuté aj systémy averzií, zábran. Podľa znalkyne, ak ku
skutku, ktorý obžalovaný popiera došlo, nebolo to v dôsledku duševnej choroby, poruchy ani sexuálnej

deviácie. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti vzhľadom na osobnostné parametre, intelekt, dôsledky
inštitucionálnej starostlivosti, psychosexuálny infantizmus, sú mierne, mierou nepodstatnou znížené.
Ďalej zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný v základných parametroch chápe
zmysel trestného konania, obžalovaný chápe dostatočne princípy základov etického či neetického
správania. Psychiatrickým vyšetrením znalkyňa u obžalovaného nezistila závislosť od alkoholu a iných

psychotropných látok. Vykonaným PPG (phaloplytezmografickým) vyšetrením, t. j. vyšetrením na
zistenie sexuálnej orientácie posudzovanej osoby (obžalovaného) a prípadnej sexuálnej deviantnej
odchýlky nebolo možné jednoznačne stanoviť sexuálnu orientáciu obžalovaného. Sexuálnu deviáciu
znalkyňa sexodiagnostickým vyšetrením nezistila. Zo sexuologického hľadiska obžalovaný nie je
nebezpečný pre spoločnosť a nie je potrebné, aby absolvoval ochranné sexuologické liečenie.

Z oboznámených listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Trestného
poriadku boli pre posúdenie skutkových tvrdení podstatné skutočnosti plynúce z lekárskej správy zo dňa
XX.XX.XXXX vypracovanej J. I. B., všeobecným lekárom pre deti a dorast.
Z obsahu lekárskej správy vypracovanej J. I. B., všeobecným lekárom pre deti a dorast súd zistil, že

dňa 27.03.2024 v čase o 20:53 hod. bola vyšetrená pacientka G. B. (poškodená) pre podozrenie zo
znásilnenia. Ošetrujúci lekár v správe uvádza, že dieťa pri vyšetrení pokojné, spolupracuje, Genitál
dievčensky fyz. v kľude, bez výtoku, bez opuchu a začervenania, perigenitálne bnp, análny otvor v kľude,
bez známok násilia a poranenia. Koža čistá bez hemoragickej diatézy. Odobraté boli stery z vagíny
a konečníka pacientky.

Z ostatných listinných dôkazov súd na hlavnom pojednávaní oboznámil charakteristiky obsahovo sa
vzťahujúce k osobe obžalovaného a k jeho majetkovým a sociálnym pomerom.

Po vykonaní dôkazov súd v zmysle § 272 odsek 2 Trestného konania vyzval strany konania, či

nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany prokurátora ani
opatrovníka poškodenej neboli. Obhajoba navrhla opakovane vypočuť obžalovaného, ktorý síce odoprel
na hlavnom pojednávaní výpoveď, ale našiel vôľu vyjadriť sa ku skutku a zároveň obhajoba navrhla
doplnenie znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalkyňou MUDr.
Danicou Caisovou - Škultétyovou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia

vo vzťahu k otázke, či v čase spáchania skutku boli v dôsledku pitia alkoholu ovplyvnené rozpoznávacie
a ovládacie zložky u obžalovaného a do akej miery, keďže znalkyňa sa v posudku vyjadrovala iba čisto
k duševnej chorobe, poruche alebo sexuálnej deviácii.Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd odmietol na hlavnom pojednávaní doplniť a vykonať
obhajobou navrhované dôkazy a to opakovať výsluch obžalovaného a doplnenie znaleckého
dokazovania. Navrhovaný výsluch obžalovaného nebol novým doplňujúcim dôkazom. Dôkaz výsluchom

obžalovaného súd riadne vykonal na hlavnom pojednávaní s tým, že obžalovaný po zákonnom
poučení odoprel vo veci vypovedať a následne boli čítané jeho výpovede z prípravného konania.
Pre rozhodnutie súdu vo veci samej bol v rámci vykonaného dokazovania výsluch obžalovaného na
hlavnom pojednávaní vykonaný z procesného hľadiska riadne a nebolo potrebné a nutné ho opakovať.
Doplnenie znaleckého dokazovania súd vzhľadom na závery znaleckého posudku číslo XX/XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX v otázke príčetnosti obžalovaného v dobe spáchania činu a zachovania jeho
rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase páchania činu, považoval za postačujúce. Znalkyňa
v posudku u obžalovaného závislosť na požívaní alkoholu a iných návykových látok nezistila. Súd
poukazuje na tvrdenia obžalovaného v jeho poslednej výpovedi z prípravného konania, kde sa jasne
vyjadril, že napriek požitému alkoholu si na prežité udalosti a okolnosti svojho konania pamätá dobre.
Zabezpečenie a vykonanie tohto dôkazu by zároveň súdne konanie neprimerane predlžilo, čo by

s poukazom na obsah vykonaných dôkazov a zásadu rýchlosti trestného konania nebolo účelné.

Následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Pri dokazovaní je vyhlásenie v zmysle ustanovenia §
274 odsek 1 Trestného poriadku hraničnou fázou. Predchádzajúce vyhlásenie procesnej strany o tom,
že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom

strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania.

Po vyhlásení dokazovania za skončené súd udelil slovo na záverečné reči. Prokurátor v záverečnej
reči navrhol na základe vykonaných dôkazov uznať obžalovaného za vinného zo spáchaniu skutku
uvedeného v obžalobe a v otázke uloženia trestu navrhol uložiť obžalovanému nepodmienečný trest

odňatiaslobodyvovýmere9rokova8mesiacov,ktorýpovažovalspoukázanímnavýsledkyvykonaného
dokazovania, vykonané charakteristiky k osobe obžalovaného a pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností za spravodlivý. Na výkon trestu ho navrhol zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Opatrovníčka poškodenej nevyužila právo záverečnej reči.

Obhajca v záverečnej reči poukázal na rozpory vo výpovediach poškodenej a svedkov C. a H. B., ako aj
na neobjektívnosť výpovede svedkyne I. B. z prípravného konania, na vykonané znalecké dokazovanie
a na oboznámenú lekársku správu. Vykonané dôkazy podľa obhajcu nepreukázali spáchanie trestného
činu obžalovaným, preto ho navrhol spod obžaloby oslobodiť, alternatívne navrhol skutok posúdiť s inou
právnou kvalifikáciou s poukazom na § 364 Trestného zákona.

Obžalovaný v záverečnej reči vyslovil ľútosť nad celou situáciou a počas posledného slova uviedol, že
nie je pravdou, že mal spať so svojou sestrou ani to, že by ju mal vyzliecť.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, ktorého sa dopustil obžalovaný,
nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých
okolností a dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaných priamych a nepriamych dôkazov hodnotených jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v popise skutku
obžaloby, ale následok jeho konaním, ku ktorému jeho konanie bezprostredne a cielene smerovalo

nenastal, respektíve čin, ku ktorému jeho protiprávne konane cielene smerovalo, nebol dokonaný.
Priebeh skutku, tak ako je formulovaný v obžalobe, na základe vykonaného dokazovania v časti
skutkových tvrdení vo vzťahu k zamýšľanému a cielenému následku konania obžalovaného, nebol bez
pochybností preukázaný.

Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Z hľadiska trestného práva pritom
skutok nemôže znamenať nič iné ako konanie páchateľa, pokiaľ je pokryté zvinením. Pod konaním sa
rozumie prejav vôle páchateľa vo vonkajšom svete zameraný ku konkrétnemu cieľu. Za jedno konanie je
potrebné pritom považovať aj vývojové štádia trestnej činnosti (prípravu, pokus, dokonaný trestný čin).

Konanie obžalovaného uvedené v popise skutku obžaloby bolo preukázané najmä výpoveďou
poškodenej ako aj výpoveďami svedkov C. B. a H. B.. Obžalovaný sa k spáchaniu skutku spočiatku
priznal, neskôr jeho spáchanie poprel.K protiprávnemu konaniu obžalovaného došlo dňa 22.07.2023 v kuchyni bytu nachádzajúcom sa v
bytovke na ulici D. E. XXXX/XX F. C. v čase približne okolo 22:00 hod. Uvedené miesto spáchania skutku
a to byt, v ktorom býval v rozhodnom čase obžalovaný, sa nachádza (je situovaný) oproti bytu, kde býva

poškodená, čo plynie ako z výpovedi poškodenej tak z výpovedí svedkov C. B. a H. B. a zároveň
aj z jednotlivých výpovedí obžalovaného z prípravného konania. Z obsahu výpovedí obžalovaného
(napriek tomu, že svoje prvotné výpovede, kde sa ku skutku priznával poprel) vyplýva, že v rozhodný
deň sa v čase spáchania skutku spoločne s poškodenou nachádzali v byte na vyššie uvedenej adrese,
kam za nimi neskôr došli aj svedkovia C. B. a H. B.. Tieto skutočnosti obžalovaný vo svojej poslednej

výpovedi z prípravného konania nepoprel.
Miesto spáchania činu a čas jeho spáchania preukazuje aj výpoveď svedkyne I. B., avšak jej výpoveď
vo vzťahu k ostatným skutkovým tvrdenia v popise skutku obžaloby (tvrdenia popisujúce konanie
obžalovaného a následok jeho konania) súd posudzoval len ako nepriamy dôkaz (len s určitou dôkaznou
a výpovednou silou), ktorý sám o sebe nemôže preukazovať skutkové tvrdenia uvedené v skutku
obžaloby, a je nutné ho posudzovať v spojení s inými priamymi dôkazmi, ako dôkaz podporujúci tvrdenia

plynúce z výpovedí poškodenej a svedkov C. B. a H. B.. Výpoveď svedkyne I. B. opakovane vyjadruje
(reprodukuje) tvrdenia poškodenej a svedkov C. B. a H. B., ktorí sa svedkyni, ako ich matke, so svojimi
zážitkami na udalosť, ktorá sa odohrala medzi poškodenou a obžalovaným, zverili až po rozhodnom dni,
kedy došlo k posudzovanej udalosti (konaniu obžalovaného). Svedkyňa nebola jej priamym účastníkom,
ale pred výsluchom bola riadne poučená o tom, že má vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Potrebné

je tiež podotknúť, že obžalovaný sa mal svedkyni ku spáchaniu skutku priznať, čo plynie zo záveru jej
výpovede.
Na miesto, kde malo dôjsť k protiprávnemu konaniu obžalovaného a to konkrétne do kuchyne bytu,
kde obžalovaný býval, doviedol poškodenú obžalovaný, čo je zrejmé najmä z výpovede poškodenej.
V kuchyni ju následne chytil, pobozkal a stiahol jej nohavice pod kolená. Poškodená vo výpovedi

popísala, že ju obžalovaný silno chytil, ona mu chcela ujsť, ale nepustil ju a chcel jej, ako to doslovne
poškodená uviedla „dávať do zadku“. Pritom, ako jej chcel „dávať“ niečo do zadku, bol obžalovaný
vyzlečený a ležal na poškodenej, ktorá ležala na bruchu. Svedkovia C. B. a H. B. vo svojich výpovediach
potvrdili, že obžalovaného a poškodenú našli spolu v kuchyni bytu, kde býval obžalovaný. Obžalovaný
a poškodená ležali na posteli alebo gauči, boli pritom vyzlečení respektíve, ako to gestikuláciou ruky

vo videozázname naznačil svedok H. B., mali obaja stiahnuté nohavice (svedok rukou naznačil oblasť
len niečo málo povyše kolien). Svedkyňa C. B. vo svojej výpovedi uviedla, že spolu so svedkom
H. B. videli, ako obžalovaný ležal na poškodenej a dával jej do zadku svoj pipík (pohlavný úd). Na
to, čo svedkovia C. B. a H. B. po príchode do bytu, kde býval obžalovaný, uvideli, reagovali obaja
svedkovia krikom, aby obžalovaný poškodenú pustil, na čo ju obžalovaný pustil a poškodená (potom

ako sa obliekla) odišla spoločne so svedkami (súrodencami C. a H.) domov. Následne potom, ako ju
obžalovaný pustil, mala poškodená plakať. Napriek veku poškodenej a veku svedkov C. B. a H. B. súd
nepochyboval o dôveryhodnosti ich výpovedí. To, čo videli a vnímali, opísali spôsobom primeraným
ich veku a psychickým schopnostiam. Výpovede poškodenej a svedkov dopĺňa sekundárne aj výpoveď
svedkyne I. B.. Tvrdenia svedkyne sú síce (ako súd uviedol vyššie) len interpretovaním (výkladom) toho,

čo svedkyni oznámila poškodená a svedkovia C. a H. B., avšak pre skutkové ustálenie priebehu konania
obžalovaného a ním zamýšľaného cieľa (následku), t. j. kam jeho konanie malo bezprostredne smerovať
(vykonanie inej sexuálnej praktiky, análneho styku s poškodenou), táto výpoveď potvrdzuje výpovede
poškodenej v opise toho, čo vnímala a prežila a výpovede svedkov v opise toho, čo videli.
V časti skutkových tvrdení tak, ako tieto boli naformulované v skutku obžalobného návrhu, mal súd

dôvodné pochybnosti a to konkrétne v časti popisujúcej konanie obžalovaného, ktorý mal minimálne
raz svojim penisom vniknúť do análneho otvoru poškodenej. Tieto pochybnosti vyplynuli z vykonaného
znaleckého dokazovania a listinných dôkazov. Závery znaleckého posudku číslo B.:D./XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, odbor
prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, ani výsledky lekárskeho vyšetrenia

poškodenej (deň po posudzovanom konaní obžalovaného) vyplývajúce z lekárskej správy vypracovanej
J. I. B. všeobecným lekárom pre deti a dorast, nenasvedčovali (bez pochybností) tomu, aby došlo
k análnemu styku medzi obžalovaným a poškodenou. Análny styk (ako iná sexuálna praktika) je aspoň
čiastočnévniknutiemužskéhopohlavnéhoorgánudoanálnehootvorumužaaleboženy.Vposudzovanej
veci podľa lekárskej správy análny otvor poškodenej nevykazoval znaky násilia alebo poranení, avšak

konane obžalovaného k takejto sexuálnej praktike smerovalo, čo potvrdzujú výpovede poškodenej
a svedkov C. B. a H. B.. Aj obžalovaný sa spočiatku, než skutok poprel, priznával k vykonaniu análneho
styku s poškodenou, neskôr tvrdil len to, že svoj pohlavný úd v análnom otvore poškodenej nemal
(výpoveď pred sudcom pre prípravné konania).Pri kvalifikácií konania obžalovaného ako trestného činu súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím
konaním naplnil formálne znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu a to zločinu sexuálne násilie

podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko
nedošlo k jeho dokonaniu. Následok konania nenastal, keďže nebolo bez pochybností preukázané,
že skutočne došlo k análnemu styku s poškodenou. Obžalovaný svojím konaním útočil na právo
poškodenej slobodne sa rozhodovať o svojom sexuálnom živote. V prípade poškodenej sa jednalo
o osobu mladšiu ako osemnásť rokov a podľa výkladového pravidla v zmysle ustanovenia § 127 odsek

1 Trestného zákona je potrebné poškodenú pokladať za dieťa. Pritom v čase spáchania skutku dovŕšila
poškodená len piaty rok veku. Vzhľadom na svoj detský vek, poškodená nebola v čase spáchania skutku
dostatočne vyspelá na to, aby posúdila význam odporu voči vynucovanému análnemu styku zo strany
obžalovaného. O nedostatočnej vyspelosti poškodenej ako aj o jej bezbrannosti, musel mať predstavu aj
samotnýobžalovaný,ktorýsveľkoupravdepodobnosťoupoznal,akopríbuzný,približnývekpoškodenej.
Zneužijúc bezbrannosti poškodenej, obžalovaný svojím konaním bezprostredne smeroval k donúteniu

poškodenej k análnemu styku, avšak k dokonaniu činu nedošlo, keďže absentuje následok konania.
Následok objektívnej stránky trestného činu sexuálne násilie podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona
nenastal napriek tomu, že obžalovaný využijúc bezbrannosti poškodenej ju donútil k análnemu styku,
ale svoj zámer nedokonal, hoci k nemu bezprostredne smeroval. Jeho konanie dospelo len do štádia
pokusu.

Cieľom konania obžalovaného bolo donútiť poškodenú k análnemu styku, čo preukazujú výpovede
poškodenej a svedkov C. B. a H. B.. Obžalovaný vyzliekol poškodenú aj seba, poškodenej bránil odísť
počas toho, ako ležala na posteli, v úteku tým, že ju silno držal a ľahol si na ňu. Motívom konania
obžalovaného bolo uspokojenie jeho sexuálnych potrieb alebo sexuálnej túžby tak, ako to plynie z jeho

výpovede z prípravného konania, kde sa priznáva k spáchaniu skutku. Neskôr spáchanie skutku (ako
súd uviedol vyššie) obžalovaný poprel. Po subjektívnej stránke súd konanie obžalovaného posúdil ako
úmyselné vo forme priameho úmyslu. Konanie obžalovaného v jeho predstave vedome smerovalo
k dokonaniu trestného činu a to k vykonaniu análneho styku s poškodenou, ale jeho konanie neprerástlo
do dokonaného trestného činu, keďže bol vo svojej snahe vyrušený zo strany svedkov C. B. a H. B..

Náhla prítomnosť svedkov, ako aj ich apel (kričanie) na obžalovaného, aby poškodenú pustil, viedli
k odradeniu obžalovaného pokračovať vo svojom konaní.

Keďže obžalovaný svoje konane nasmeroval voči poškodenej, ako osobe mladšej ako osemnásť rokov,
naplnil tým aj znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu sexuálne násilie podľa § 200 odsek

2 písmeno b/ Trestného zákona. Obžalovaný spáchal trestný čin na chránenej osobe, ktorou sa podľa §
139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona rozumie aj dieťa. Pritom kvalifikácii posudzovaného skutku
obžalovaného aj podľa ustanovenia § 200 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona nebráni ani to, že
trestný čin bol spáchaný len v štádiu pokusu. Skutočnosť, že čin nebol dokonaný sa nedotýka objektívne
existujúcej okolnosti, že čin smeroval voči osobe mladšej osemnásť rokov (R 20/1978).

V dobe spáchania činu bol obžalovaný príčetný a plne zodpovedný za svoje konanie. Závery znaleckého
posudku preukazujú, že obžalovaný nie je duševne chorý a v minulosti netrpel žiadnou prechodnou
duševnou poruchou. Taktiež netrpel žiadnou duševnou chorobou, ktorá by podstatným spôsobom
ovplyvnilaúroveňjehorozpoznávacíaovládacíchschopnostívdobespáchaniačinu.Tvrdenieobhajoby,
že požívanie alkoholu v inkriminovaný deň mohlo mať vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti

obžalovaného, súd pokladal za účelové. Sám obžalovaný vo svojej poslednej výpovedi z prípravného
konania, ktorou poprel skutkové tvrdenia obžaloby uviedol, že si na okolnosti svojho konania pamätá
dobre aj napriek požitému alkoholu. Ak alkohol mal nejaký vplyv na príčetnosť obžalovaného, tak len
v zníženej miere, ktorá nemala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v dobe spáchania
činu.

V nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania, súd upravil skutok kladený obžalovanému za
vinu pri dodržaní zásady totožnosti skutku. V popise skutku súd upravil a spresnil časť tvrdení týkajúce
sa opisu následku protiprávneho konania obžalovaného, nakoľko k dokonaniu činu nedošlo a konanie
obžalovaného dospelo len do štádia pokusu. Týmto spresnením nebola narušená totožnosť skutku
obžaloby. Zároveň so zmenou skutku došlo aj k zmene právnej kvalifikácie skutku ako trestného činu,

čo súd vyjadril v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného na všeobecné zásady ukladania
sankcií podľa § 33a Trestného zákona, ako aj na zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona,najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, na okolnosti prípadu, povahu spáchaného
trestného činu, na priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, a na doterajší spôsob vedenia života
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Na to, aby uložený trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať
jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie
(výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných
členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.
Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento bol v minulosti štyrikrát súdne trestaný a to za
trestné činy, ktoré spáchal v priebehu roka 2022 pre majetkovú trestnú činnosť vo forme krádeží (§
212 Trestného zákona). Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Svidník spisová značka
C./XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212
odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno g/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva

v súbehu s prečinom poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu
bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd pri uložení súhrnného
trestu zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Svidník spisová značka XX/XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Trestným rozkazom Okresného súdu Svidník spisová značka XX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol
obžalovanému pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g/, odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu trestu odňatia slobody
bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa XX.XX.XXXX uznesením Okresného súdu Prešov

spisová značka XXXX/XX/XXXX. Pri podmienečnom prepustení súd určil skúšobnú dobu v trvaní 2
roky. Z uvedeného plynie, že obžalovaný sa stíhaného skutku v posudzovanej trestnej veci dopusti
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, a to len niekoľko dní
po prepustení.
Z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a z Centrálnej evidencie

správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný má vedených päť záznamov z prejednania za
priestupky proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorých sa dopustil
vo forme drobných krádeží.
Vo vypracovanej charakteristike Mestom C. bol obžalovaný hodnotený všeobecne. Trvalé bydlisko má
v meste C. na adrese D. E. XXXX/XX. Na uvedenej adrese ma obžalovaný oficiálne prihlásený trvalý

pobyt spoločne s rodičmi A. a I. B. a šiestimi súrodencami, z ktorých štyria sú maloletí. Obžalovaný bol do
svojej dospelosti v roku 2021 umiestnený v Centre pre deti a rodinu vo C.. V danom centre bol do svojej
dospelosti umiestnený aj jeho brat C.. Maloletý brat D. B. bol umiestnený v inom zariadení a v súčasnosti
je v reedukačnom centre v K.. Pred umiestnením do Centra pre rodinu a deti boli obžalovaný a jeho
dvaja spomínaní bratia zverení do výchovy otcovi A. B., ktorý požiadal o ich umiestnenie v zariadení

pre deti. Mestským úradom C. obžalovaný nebol riešený v priestupkovom konaní. Podľa správy zo
Sociálnej poisťovne, obžalovaný nepoberá dávku v nezamestnanosti ani inú obdobnú dávku. Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny C. obžalovaného neeviduje ako žiadateľa a príjemcu o pomoc v hmotnej núdzi
ani sa mu neposkytuje pomoc v hmotnej núdzi, ani iné štátne a sociálne dávky vyplácané úradom.
Od 01.07.2023 do 31.08.2023 bol členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Pomoc v hmotnej núdzi poberal otec obžalovaného v sume 141 Eur mesačne. V mesiaci júl 2023 mu
bol vyplatený resocializačný príspevok v sume 107,55 Eur. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol
obžalovaný vedený od 01.02.2022 do 08.05.2022 a od 13.07.2022 do 25.07.2023.
Z výpisu z Generálnej prokuratúry súd zistil u obžalovaného celkom päť záznamov o trestnom stíhaní,
v piatich prípadoch bola podaná obžaloba na súd. Posledný záznam sa týkal podania obžaloby v

predmetnej trestnej veci. Z výpisu z databázy súdov bolo zrejmé, že voči obžalovanému sa v súčasnosti
vedie len predmetné trestné konanie spisová značka XXX/XX/XXXX. V minulosti sa voči obžalovanému
viedli trestné konania na Okresnom súde Svidník pod spisovou značkou XX/XX/XXXX, XX/XX/XXXX,
XX/X/XXXX a XX/XX/XXXX. Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu odňatia slobody
Prešov bol obžalovaný hodnotený všeobecne. Jeho správanie a vystupovanie bolo v súlade so

stanoveným ústavným poriadkom, k príslušníkom zboru väzenskej a justičnej stráže ako ja k ostatným
odsúdeným sa správal slušne. Počas výkonu trestu mu nebolo udelená žiadna disciplinárna odmena
a nebol mu uložený ani žiadny disciplinárny trest.U obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Ako priťažujúcu okolnosť súd vyhodnotil
skutočnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona). Pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ustálil na 0:1.

Obžalovanému A. B. bol ukladaný trest za zločin sexuálne násilie podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Pokus trestného činu je
pritom trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej za dokonaný trestný čin (§ 14 odsek 2 Trestného
zákona). Trestný zákon v osobitnej časti stanovuje za dokonaný trestný čin kvalifikovanej skutkovej
podstaty zločinu sexuálne násilie podľa § 200 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody v sadzbe

na 7 rokov až 15 rokov. Pretože sa jedná o trestný čin (zločin), ktorého horná hranica trestnej sadzby
trestu odňatia slobody prevyšuje 8 rokov a trestný zákon v osobitnej časti neustanovuje iný druh trestu,
súd preto v súlade s ustanovením § 34 odsek 6 Trestného zákona ukladal obžalovanému trest odňatia
slobody.
Keďže súd obžalovaného odsudzoval za úmyselný trestný čin, ktorého sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, súd s poukazom na ustanovenia § 49

odsek 2 Trestného zákona ukladal obžalovanému v súlade so zásadami ukladania trestov podľa § 34
Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd musel
prihliadnuťpodľa§38odsek2Trestnéhozákonaajnapomeramieruzávažnostipoľahčujúcichokolností
a priťažujúcich okolností.
V predmetnej trestnej veci súd u obžalovaného preskúmal aj možnosti mimoriadneho zníženia trestu

odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (§ 39 odsek 1 Trestného
zákona).
Vzhľadom na povahu páchanej trestnej činnosti a okolnosti prípadu bolo zrejmé, že sa obžalovaný
dopustil zavrhnutia hodného činu, ktorý je v obdobných prípadoch spoločnosťou a širokou verejnosťou
prísne odsudzovaný. Zároveň skutočnosť, že sa stíhaného činu dopustil na chránenej osobe vo veku

dieťaťa,svedčíourčitommravnomúpadkuobžalovaného, navyšejehočinbolmotivovanýkuspokojeniu
jeho sexuálnych potrieb (chúťok). Napriek uvedenému osoba obžalovaného, ako páchateľa trestného
činu, nevykazuje z psychiatrického hľadiska žiadne sexuálne deviácie, ani nie je pre spoločnosť v tomto
smere nebezpečná. Potrebné je prihliadnuť, a to samozrejme s určitou mierou opatrnosti aj na to,
že konanie obžalovaného v posudzovanej trestnej veci dospelo len do štádia pokusu a nie do štádia

dokonaného trestného činu. Skutočnosť, že obžalovaný svoj zámer neuskutočnil a svoj čin nedokonal
tak, ako to zamýšľal, ho nijako neospravedlňuje a s prihliadnutím na jeho doterajší život, ktorý nebol
bezúhonný, pretože sa obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti majetkovej povahy vo forme krádeží a inej
protiprávnej činnosti vo forme priestupkov proti majetku, by prísne odsúdenie v podobe prísneho trestu
bolo adekvátne. Napriek uvedenému, s prihliadnutím na vek, osobné a sociálne pomery obžalované

a s prihliadnutím na komunitu a prostredie, z ktorého obžalovaný pochádza, by príliš prísny a tvrdý trest
nebol z hľadiska individuálnej prevencie trestu pre obžalovaného prospešný. Výchova obžalovaného
prebiehala, ako to plynie zo znaleckého dokazovania a z obsahu oboznámených správ a charakteristík
k jeho osobným a majetkovým pomerom, mimo rodinné prostredie v špecializovaných zariadeniach
pre maloletých, čo zanechalo určité znaky aj na jeho osobnosti. Počet jeho záznamov v registri

trestov a registri priestupkov svedčí o jeho ťažšej reintegrácii do spoločnosti, ktorá by prísnym trestom
v predmetnej veci bola len neprimerane sťažená. Súd sa domnieva, že nízky vek obžalovaného jeho
prevýchovu umožňuje, ale tá by neprimerane prísnym trestom mohla byť podstatne sťažená. Ako
už bolo uvedené vyššie, osoba obžalovaného, napriek spáchaniu zavrhnutiahodného činu (v štádiu
pokusu), nie je pre spoločnosť nebezpečná do takej miery, aby si zabezpečenie ochrany spoločnosti

pred obžalovaným vyžadoval striktne exemplárny trest, a aby prevýchova obžalovaného ako páchateľa
trestného činu nemohla byť dosiahnutá aj „miernejším trestom“.
Preto vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného súd konštatoval, že použitie trestnej
sadzby stanovenej Trestným zákonom by bolo neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania. S použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného

zákona súd preto mimoriadne znížil trest odňatia slobody.
Pri takomto mimoriadnom znížení trestu súd uložil obžalovanému za spáchaný trestný čin
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, t. j. na dolnej mimoriadne zníženej hranici trestnej
sadzby. Výška trestu je podľa súdu primeraná aj s poukázaním na to, že obžalovaný bol podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a v prípade jeho právoplatného odsúdenia v prejednávanej

trestnej veci s určitosťou dôjde po rozhodnutí príslušného súdu k následnému výkonu zvyšku ešte
nevykonaného trestu. V zmysle § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon
uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol obžalovaný vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Uložený a mimoriadne znížený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov

uobžalovanéhoA.B.súdpredosiahnutieúčelutrestuzhľadiskapotrebydocieliťnápravuobžalovaného,
pre docielenie potreby viesť ho k vedeniu riadneho života v budúcnosti, na vyjadrenie jeho morálneho
odsúdenia spoločnosťou ako aj na odradenie iných od páchania trestnej činnosti, považoval za
postačujúci.

Závery znaleckého dokazovania znalcom v odbore psychiatria nepreukázali u obžalovaného potrebu
uloženia ochranného liečenia, preto súd ochranné liečenie neukladal.

O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko poškodená si nárok na jej náhradu neuplatnila a žiadnu
nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Bardejov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti
niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že
výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania
výslovne vzdať.