Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624010930
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2624010930.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci proti obžalovanému A.

B., pre nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, t.č. E. A. E. F.,

sa uznáva za vinného, že

dňa XX.X.XXXX v čase od 20:45 hod. do 22:30 hod. v obci G. na ulici H. XX v rodinnom dome svojej
družky, pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcej komunikácii so svojou družkou poškodenou F. I.,
nar. XXXX, začal v agresii a amoku najprv rozbíjať nábytok v obývacej miestnosti a následne začal na
poškodenúkričať„javámvšetkýmdám!“, pričompoškodenáhoprosila,abytonerobil,načosiobvinený
roztrhol tričko, ktoré mal na sebe a omotal si ho okolo ľavej ruky zovretej v päsť, pristúpil k poškodenej
a opýtal sa jej: „ si pripravená skapať?“, a ďalej jej povedal: „ zabijem ťa“ a „ pozabíjam vás“, pričom

tiež hovoril, že potrestá všetkých čo mu ublížili, preto poškodená vybehla zo svojho domu a ukryla sa
v dome svojej susedy, kde zostala až do príchodu polície, čím týmto agresívnym a nevyspytateľným
konaním pod vplyvom alkoholu obvinený vzbudil u poškodenej F. I., nar. XXXX, dôvodnú obavu o jej
život a zdravie,

teda

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal

na chránenej osobe – blízkej osobe,

čím spáchal

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,
na trest odňatia slobody vo výmere XX (J.) K..Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal na Okresný súd Senica dňa XX.XX.XXXX obžalobu pod
č. B. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou kládol obžalovanému A. B. za vinu spáchanie
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe,
ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods. 5, ods.
8 Tr. por., urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Skalica č. B. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného samosudca postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr.

por. položil obžalovanému tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal „áno“. Keďže prokurátor
Okresnej prokuratúry Skalica aj poškodená navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, súd podľa § 257 ods.
7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v obžalobe
Okresnej prokuratúry Skalica č. B. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Následne súd podľa § 257
ods.8Tr.por.vyhlásil,žedokazovanievrozsahu,vakomobžalovanýpriznalspáchanieskutkunevykoná

a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a postupom
podľa § 269 Tr. por. sa oboznámil s listinnými dôkazmi - s odpisom registra trestov na obžalovaného,
relevantnými súdnymi rozhodnutiami, lustráciou v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov,

lustráciou GP a prečítaním záverov vypracovaného znaleckého posudku k osobe obžalovaného.

Z takto vykonaného dokazovania vo vzťahu k výroku o treste poukazuje súd na nasledovné:

Obžalovaný A. B. bol v minulosti 4 krát súdne trestaný, z toho v dvoch prípadoch sa na neho

hľadí ako keby nebol odsúdený. Z odpisu registra trestov ďalej vyplynulo, že obžalovaný bol už dva
krát pre prečin nebezpečného vyhrážania odsúdený – pričom prvý krát mu bol trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava sp. zn. XX/XXX/XXXX uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
16 mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere 3 roky (do X.XX.XXXX), obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, pričom uvedený trest mu bol nariadený dňa

XX.XX.XXXX. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený XX.X.XXXX s určením skúšobnej doby
vo výmere 24 mesiacov. Zvyšok trestu vo výmere 7 mesiacov a 5 dní mu však bol nariadený a predmetný
trest si obžalovaný vykonal dňa XX.X.XXXX. Posledným odsúdením evidovaným v registri trestov je
odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. XX/XXX/XXXX, ktorým bol obžalovaný
uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania, začo mu bol uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Súd sa ďalej podrobne oboznámil aj s vyššie uvedenými trestnými rozkazmi, ktorými bol obžalovaný
v minulosti uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania, pričom bolo zistené, že trestným

rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, právoplatným dňa
X.XX.XXXX bol obv. A. B. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zák, pričom skutku sa dopustil dňa XX.XX.XXXX vo vzťahu k svojej družke L. I., začo mu
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so skúšobnou dobou vo

výmere 36 mesiacov. Zároveň bolo obvinenému uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok a bol mu uložený aj trest prepadnutia veci, s ktorou sa
trestného činu dopustil.

Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, právoplatným

dňa X.X.XXXX bol obv. A. B. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. e) Tr. zák, pričom skutku
sa dopustil dňa 31.8.2022 rovnako vo vzťahu k svojej družke L. I. a jej matke, začo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že má obžalovaný
evidovaný jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa XX.XX.XXXX
a bola mu za neho uložená bloková pokuta XX,- eur.

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplynulo, že obžalovaný má
evidované dva priestupky – okrem priestupku vyššie uvedeného aj jeden priestupok proti majetku, ktorý
spáchal dňa XX.XX.XXXX a bola mu za neho uložená bloková pokuta vo výške XX,- eur.

Z lustrácie v registri GP vyplynulo, že voči obžalovanému nie sú vedené žiadne ďalšie trestné stíhania.

Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný si svoje konanie
uvedomuje, k spáchaniu trestného činu sa priznal a vyjadril ľútosť nad jeho spáchaním. Obžalovaný tiež
uviedol, že v prípade prepustenia na slobodu by išiel bývať k poškodenej F. I.. Ohľadne svojich osobných
a rodinných pomerov sa obžalovaný vyjadril tak, že má tri maloleté deti, pričom počas pobytu vo výkone

trestu odňatia slobody jeho bývalá družka (matka ich detí) nežiadala od neho platenie výživného na deti.
Po výstupe z výkonu trestu by sa chcel zamestnať, aby sa mohol začať o deti starať a prispievať na
ich výživu.

Z vypracovaného znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovanom znalkyňou MUDr. K. M. vyplynulo, že

u obvineného bolo zistené zneužívanie alkoholu zatiaľ bez jednoznačného rozvoja závislosti. Závislosť
od psychoaktívnych látok zistená nebola. Takisto nebola zistená ani prítomnosť duševnej poruchy
v pravom zmysle slova. Obvinený v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať protiprávnosť činu
a ovládať svoje konanie. Ovládacie schopnosti obvineného v čase skutku boli zmenšené nepodstatne
vo forenzne nevýznamnej miere výlučne v dôsledku simplexnej ebriety. Skutok spáchal obvinený pod

vplyvom alkoholu. Konanie obvineného nebolo paticky motivované, ale psychologicky zrozumiteľné, na
cieľ zamerané. Vzhľadom nato, že nebol zistený jednoznačný rozvoj závislosti od alkoholu, znalkyňa
nenavrhla uloženie ochranného protialkoholického liečenia, ale uviedla, že zmysluplnejšie by sa v jeho
prípadejavilouloženieobmedzeniazákazupožívaniaalkoholickýchnápojov.Znalkyňatiežkonštatovala,
že agresivita nie je dominantnou osobnostnou črtou, pričom je ale predvídateľné, že v stave zmeneného

vedomia sa môže obvinený opäť prejaviť agresívne, pretože pod vplyvom alkoholu má tendenciu
konať nepremyslene, agresívne, impulzívne, agresívne, bez anticipácie konzekvencií svojho konania.
Pobyt obvineného na slobode z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nie je nebezpečný, avšak je
predvídateľné, že v stave zmeneného vedomia sa môže prejaviť agresívne.

K výroku o treste.

Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov v podobe trestov. Trest
má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred kriminalitou tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, pričom sa zároveň vytvoria podmienky na jeho prevýchovu k tomu aby viedol riadny

život a súčasne trest iných odradí od páchania trestných činov.

Pri voľbe druhu trestu a jeho výmery treba mať vždy na pamäti, že dosiahnutie cieľa spočívajúceho v
zabránení v páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa i cieľ ochrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej
činnosti.Súdpriukladanítrestuzohľadnilajtúskutočnosť,žeobžalovanýužbolzaprečinnebezpečného

vyhrážania v minulosti dva krát odsúdený – prvý krát na podmienečný trest odňatia slobody, ktorého
výkon mu ale bol nariadený, a druhý krát mu bol už uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Z oboznámených trestných rozkazov tiež vyplynulo, že obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti
opakovane dopúšťa voči svojim partnerkám, pričom opakovane pritom býva pod vplyvom alkoholu.
Podstatnou v danom prípade je aj skutočnosť, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil dňa

XX.X.XXXX, t.j. v deň jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody za predchádzajúce odsúdenie
za trestný čin nebezpečného vyhrážania. Trestný zákon za prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere 6 mesiacov až 3 roky. V danom prípade súd priukladaní trestu u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k trestnému činu priznal a tento
úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1, 3 a 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol

zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd preto pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.

V danom prípade je preukázané, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom nakoľko sa tohto trestného

činu dopustil už tretí krát a to napriek tomu, že mu už boli v minulosti za neho uložené nepodmienečné
tresty odňatia slobody, ktoré si vykonal. Je preto zrejmé, že predchádzajúce odsúdenia nemali na neho
želaný výchovný vplyv, neodradili ho od ďalšieho páchania trestnej činnosti a neviedli ho k tomu, aby
viedol riadny život. Súd na tomto mieste poukazuje na závery vypracovaného znaleckého posudku,
podľa ktorého napr. znalkyňa konštatovala, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu má tendenciu konať

nepremyslene, agresívne, impulzívne, agresívne, bez anticipácie konzekvencií svojho konania, čo sa
prejavilo aj v danom prípade, keďže obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu, poznajúc
nepriaznivé účinky alkoholu na jeho osobu.

Nato aby bol naplnený účel trestu, je podľa názoru súdu potrebné pôsobiť na obžalovaného jedine

nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom tento trest súd uložil vo výmere 16 mesiacov.
Súd neukladal prísnejší trest vzhľadom na aktuálny kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej
činnosti a jeho deklarované osobné a rodinné pomery, keďže obžalovaný má tri maloleté deti, o ktoré
sa chce starať a prispievať na ich výživu. Miernejší trest však nebolo možné ukladať vzhľadom na
osobu obžalovaného, jeho trestnú minulosť, okolnosti spáchania trestnej činnosti a zlú prognózu vývoja

obžalovaného do budúcnosti.

Nakoľko obžalovaný sa v predchádzajúcich 10tich rokoch pred spáchaním tejto trestnej činnosti
nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho obligatórne zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Súd je toho názoru, že trest v stanovenej výmere môže zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a aby sa v budúcnosti podobnej trestnej činnosti nikdy nedopustil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený

môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je
výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.