Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821203538
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7821203538.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu Ministerstvo hospodárstva

Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, proti žalovaným
1./ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B. a 2./ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX
XX B., obaja zastúpení JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom Čučmianska dlhá 21, 048 01
Rožňava, IČO: 42 321 859, o náhradu škody v sume 36.075 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 36.075,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.10.2021 do zaplatenia a náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou o náhradu škody domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaných na zaplatenie sumy 36.075 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej
sumy od 16.10.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu výdavkov vo výške 40 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.12.2009 uzatvorilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

(ďalej ako „MH SR“) v zastúpení Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania ako
poskytovateľ v rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast so spoločnosťou
POLARIS MT s.r.o., IČO: 36 754 030 ako prijímateľom (ďalej ako „prijímateľ“) Zmluvu o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. DOP2008-SIP001-078/2009 v znení jej Dodatkov č. 1 až 5 (ďalej
ako „Zmluva o poskytnutí NFP“). Predmetom Zmluvy o poskytnutí NFP bolo spolufinancovanie realizácie
schváleného projektu s názvom: „Nákup zariadení do drevárskej výroby pre zvýšenie zamestnanosti
v regióne s vysokou nezamestnanosťou“, kód projektu v ITMS: 25110120242, a to prostredníctvom

poskytnutia nenávratného finančného príspevku do celkovej výšky 77.500 eur. Prijímateľovi bol
poskytnutí nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) vo výške 40.050 eur na základe podanej
žiadosti o platbu č. 2511012024501. Na základe zistení Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry
(ďalej ako „SIEA“), na ktorú prešla pôsobnosť poskytovateľa z Národnej agentúry pre rozvoj malého
a stredného podnikania, z verejne dostupného zdroja Obchodného registra SR došlo dňa 9.4.2016 k
výmazu prijímateľa POLARIS MT s.r.o. z Obchodného registra SR, a to rozhodnutím spoločníkov o
zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka a prijímateľ sa zlúčil so

spoločnosťou FINAZ, s.r.o., IČO: 36 489 875. Vyššie uvedeným konaním sa prijímateľ dopustil porušenia
ustanovenia čl. 2 ods. 3 písm. a) a čl. 2 ods. 4 Všeobecných zmluvných podmienok ako prílohy č. 1,
ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytnutí NFP (ďalej ako „VZP“), ktoré je považované za
podstatné porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP podľa čl. 9 ods. 2.4 písm. h), l), m) a n) a čl. 9 ods. 2.7VZP. Na základe týchto porušení SIEA odstúpila listom č. 2016/SŠF/9640 zo dňa 14.6.2016 od Zmluvy o
poskytnutí NFP v zmysle čl. 9. ods. 2 bod 2.2 VZP a zároveň žiadala prijímateľa o vrátenie poskytnutého
NFP vo výške 40.050 eur, a to do 50 dní odo dňa doručenia Žiadosti o vrátenie NFP. Prijímateľovi bola

zaslaná aj predsúdna výzva zo dňa 6.9.2016 (zaslaná aj na adresu konateľa prijímateľa), ktorá sa ale
vrátila ako nedoručená. Nakoľko prijímateľ dlžnú sumu v stanovenej lehote ani čiastočne neuhradil,
domáhal sa žalobca z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP zaplatenia sumy vo výške 40.050
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 19.8.2016 do zaplatenia žalobou
podanou na Okresnom súde Košice II. Okresný súd Košice II. (ďalej len „OS Košice II“) po posúdení

žaloby rozhodol rozsudkom sp. zn. 36Cb/175/2016-167 zo dňa 7.4.2017 tak, že žalobe žalobcu v plnom
rozsahu vyhovel a zaviazal prijímateľa zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 40.050 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 19.8.2016 do zaplatenia. Rozsudok OS Košice
II. nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2017 a vykonateľnosť dňa 6.6.2017. Nakoľko si prijímateľ svoju
povinnosť uloženú mu vyššie uvedeným právoplatným a vykonateľným rozsudkom OS Košice II sp.
zn. 36Cb/175/2016-167 nesplnil, uplatnil si žalobca nárok v exekučnom konaní. Exekúcia bola vedená

pod sp. zn. 413EX 120/17. Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bola aj kópia Zmluvy o zriadení
záložného práva na hnuteľné veci DOP2008-SIP-078/2009 ZZI zo dňa 25.2.2011 uzatvorenej medzi
žalobcom a prijímateľom (ďalej len „Záložná zmluva“). Dňa 15.3.2018 bola žalobcovi doručená správa
súdneho exekútora o stave exekúcie 413EX 120/17 zo dňa 14.3.2018, v zmysle ktorej prijímateľ nepodal
vyhlásenie o majetku a na exekúciu k 14.3.2018 žiadnym spôsobom nereagoval. Dňa 21.12.2020 bolo

žalobcovi doručené Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 69Ek/235/2017 zo dňa 21.12.2020
(ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“). Dňa 12.4.2021 uzavrel žalobca ako predávajúci s p.
E. F. ako kupujúcim Kúpnu zmluvu reg. č. XX/XXXX-XXXX-XXXX (ďalej len „kúpna zmluva“) na časť
zariadení, ktoré boli zálohom v zmysle Záložnej zmluvy. Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzal list p. E.
F. zo dňa 6.8.2020 doručený žalobcovi dňa 7.8.2020, ktorým požiadal p. E. F. o odkúpenie skracovacej

píly STORI MANTEL KP 500 ECO a 2 ks dopravníkov, nakoľko sa v rámci šetrenia Policajného
oddelenia v Rožňave ako svedok dozvedel, že na predmetnú pílu je zriadené záložné právo v prospech
žalobcu. Predmetom kúpy bola skracovacia píla STORI MANTEL KP 500 ECO, výrobné číslo 09/2010,
inventárne číslo 47 so vstupným a výstupným dopravníkom, ktoré boli založené v prospech žalobcu
na základe Záložnej zmluvy uzavretej s prijímateľom. V zmysle Záložnej zmluvy bola stanovená kúpna

cena zariadení na základe znaleckého posudku vo výške 3.975 eur a táto bola žalobcovi uhradená
kupujúcim. Žalobca si touto žalobou vzhľadom na vyššie uvedené uplatňuje nárok na náhradu škody,
ktorá žalobcovi vznikla spoločným konaním žalovaných, ako je uvedené v Rozsudku Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 14T/11/2021 (ďalej len „rozsudok ŠTS BB sp. zn
14T/11/2021“), znížený o sumu vo výške 3.975 eur. Žalovaní boli rozsudkom ŠTS BB sp. zn 14T/11/2021

uznaní za vinných, že spoločným konaním vylákali od žalobcu príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého
poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného predpisu viazané na podmienky, ktoré
nespĺňali, a to tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok podľa všeobecne záväzného
predpisu. Na základe rozsudku ŠTS BB sp. zn 14T/11/2021 je preukázaná príčinná súvislosť medzi
spáchaním zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v spolupáchateľstve

podľa § 20 k § 261 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 30.6.2016, zločinu subvenčného
podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona
žalovanými a vzniknutou škodou vo výške uplatnenej žalobcom. Žalovaní dňa 18.8.2021 v konaní o
dohode o vine a treste k uplatnenému nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 36.075 eur uviedli,
že s poukazom na rozsudok OS Košice II z dôvodu duplicity navrhujú odkázať žalobcu s nárokom

na civilný proces. V rámci trestného konania si žalobca uplatnil náhradu škody vo výške 36.075 eur,
ktorá bola žalobcovi priznaná v skoršom súdnom konaní, avšak konanie vedené na OS Košice II.,
č. k. 36Cb/175/2016 nebolo vedené voči žalovaným ako fyzickým osobám, ale voči prijímateľovi ako
právnickej osobe, a nárok uplatnený touto žalobou nie je nárokom z titulu odstúpenia žalobcu od
Zmluvy o poskytnutie NFP z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy o poskytnutí NFP, ale ide o nárok

uplatnený titulom náhrady škody spôsobenej žalovanými spáchaním zločinu poškodzovania finančných
záujmov Európskych spoločenstiev. Vzhľadom na právoplatný a vykonateľný rozsudok ŠTS BB sp.
zn 14T/11/2021, žalobca predsúdnou výzvou zo dňa 23.9.2021 zaslanou žalovanému v 1. rade a
žalovanému v 2. rade vyzval žalovaných na úhradu náhrady škody vo výške 36.075 eur. Lehota na
úhradu náhrady škody bola stanovená do 15.10.2021. Predsúdnu výzvu si žalovaný v 1. rade a žalovaný

v 2. rade prevzali dňa 5.10.2021. Listom zo dňa 11.10.2021, doručeným žalobcom 29.10.2021 reagovali
žalovaní na predsúdnu výzvu žalobcu a v liste uviedli, že nie je v ich možnostiach a schopnostiach dlžnú
sumu uhradiť, a to aj vzhľadom na uložený peňažný trest. V nadväznosti na list žalovaných a skutočnosti
v ňom uvedené, žalobca listom zo dňa 9.11.2021, ktorý bol žalovaným doručený 19.11.2021, oznámilžalovaným, že uhradiť náhradu škody vo výške 36.075 eur môžu aj formou splátkového kalendára
vystaveného na obdobie 3 rokov. Lehotu pre žalovaných na predloženie písomnej žiadosti o uzavretie
dohody o splátkach stanovil žalobca do 15 dní od doručenia listu. Do dnešného dňa žalovaní nepožiadali

o uzavretie dohody o splátkach a náhradu škody neuhradili. Žalobca si uplatňuje k žalovanej istine aj
príslušenstvo spočívajúce v úrokoch z omeškania z dlžnej sumy, a to v zmysle ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Taktiež omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi v súlade s ustanovením § 369c
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov právo na paušálnu náhradu
výdavkov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia, pričom ich

výška je ustanovená nariadením vlády SR.

3. Ako dôkazy žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 36Cb/175/2016, žiadosť
o platbu č. 251101202450, zmluvu o zriadení záložného práva na hnuteľné veci DOP2008-SIP
001-078/2009 ZZI, správu o stave exekúcie 413EX 120/17 zo dňa 14.3.2018, upovedomenie o zastavení
exekúcie sp. zn. 69Ek/235/2017 zo dňa 21.12.2020, kúpnu zmluvu reg. č. 90/2021-2060-4250, rozsudok

ŠTS sp. zn. 14T/11/2021, výpis z účtu platobnej jednotky zo dňa 28.6.2011, predsúdnu výzvu zo dňa
23.9.2021 zaslanú žalovanému v 1. rade, predsúdnu výzvu zo dňa 23.9.2021 zaslanú žalovanému v 2.
rade, list žalovaným zo dňa 11.10.2021, list žalobcu zo dňa 9.11.2021 zaslaný žalovanému v 1. rade a
list žalobcu zo dňa 9.11.2021 zaslaný žalovanému v 2. rade.

4. Okresný súd Rožňava rozsudkom z 8.7.2022 č. k. 11C/75/2021-115 žalobe v celom rozsahu vyhovel,
uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 36.075 eur spolu
s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.10.2021 do zaplatenia a náklady spojené
suplatnenímpohľadávky40eurapriznalžalobcovivočižalovaným1/a2/nároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením, č.k.: 2Co/190/2022-158 zo dňa 17.10.2023 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na
skutočnosť, že súd nezohľadnil, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba a to subjektívna a objektívna, ktorých začiatok je upravený odlišne. Pri posudzovaní

subjektívnej premlčacej doby, t.j. pri posudzovaní otázok, kedy sa poškodený dozvedel o škode je
potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, teda kedy
nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Uložil súdu prvej inštancie
opätovne sa zaoberať žalovanými vznesenou námietkou premlčania a túto posúdiť v kontexte žalobcom
uplatneného práva na náhradu škody, posúdiť teda začiatok a plynutie tak subjektívnej ako i objektívnej

premlčacej doby. Ustáliť, čo je škodnou udalosťou, teda udalosťou z ktorej škoda vznikla. Poukázal na
skutočnosť, že právnym základom uplatneného nároku je vznik škody v dôsledku protiprávneho konania
žalovaných tak, ako je toto konanie vymedzené v právoplatnom trestnom rozsudku Špecializovaného
trestného súdu sp. zn. 14T/11/2021, pričom škoda nevznikla z konania žalovaných, ktoré by bolo
spočívalo v porušení Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Odvolaciemu súdu

sa z doposiaľ známych okolností javí, že o škode mohol žalobca uvažovať, že jej škoda vznikla, až
na základe nadobudnutia vedomosti z Upovedomenia o zastavení exekúcie sp. zn. 69Ek/235/2017,
a teda nadobudol vedomosť, že jej poskytnutý príspevok 40.050 eur nebude vrátený prijímateľom tohto
príspevku. Úlohou súdu bude teda riadne posúdiť aj začiatok a plynutie subjektívnej premlčacej doby, t.j.
ustáliť, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a zároveň zvážiť a posúdiť, či

nedošlokzastaveniupremlčacejdobyvdôsledkuuplatneniasinárokupoškodenýmvadhéznomkonaní.

6. Súd rozhodnutie odvolacieho súdu doručil obom sporovým stranám a vo veci nariadil pojednávanie.

7. Žalovaní namietali duplicitu nároku uplatneného v tomto konaní s poukazom na rozsudok Okresného

súdu Košice II sp. zn. 36Cb/175/2016 zo dňa 7.4.2017 a rozsudok ŠTS sp. zn. 14T/11/2021 zo dňa
27.8.2021. Uviedli, že zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bola so spoločnosťou
POLARIS MT s.r.o. uzavretá dňa 4.12.2009, na základe čoho bol poskytnutý nenávratný finančný
príspevok dňa 20.6.2011. Na základe zistení SIEA odstúpil listom č. 2016/SŠF/9640 zo dňa 14.6.2016
od Zmluvy o poskytnutí NFL a žiadal o vrátenie poskytnutého NFP. Udalosťou, z ktorej škoda vznikla

je aj v zmysle podanej žaloby výmaz prijímateľa POLARIS MT s.r.o. z OR SR dňa 9.4.2016, a to
rozhodnutím spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného
zákonníka, čím došlo k porušeniu VZP ako podstatnému porušeniu Zmluvy o poskytnutí NFP. Vzniesli
teda námietku premlčania úplatneného nároku ku premlčaniu ktorého došlo najneskôr 9.4.2019 apoukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. 1Cdo/82/2009.
Na základe uvedeného navrhli, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu zamietol a priznal
žalovaným náhradu trov konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 17.1.2022 uviedol, že žalovaní v odpore namietajú duplicitu
nároku uplatneného v tomto konaní s poukazom na ich vyjadrenie v trestnom konaní, a to že škoda už
bolasúdnepriznanározsudkomOkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.36Cb/175/2016zodňa7.4.2017abola
aj exekučne vymáhaná. Zároveň žalovaní v odpore uvádzajú, že vzhľadom na judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky § 46 Trestný poriadok neumožňuje v rámci trestného konania rozhodnúť o
práve štátnych orgánov na náhradu škody. Žalovaní poukazujú na stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2017 a zároveň poukazujú aj na uznesenie
Krajského súdu č. k. 2To/23/2016-1666 z 18.5.2016. Žalobca k stanovisku trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2017, na ktoré poukazujú žalovaní uvádza, že
sa jedná o stanovisko: Tpj 39-60/2017, na zjednotenie výkladu a aplikácie § 46 ods. 3, § 256 ods. 3

Trestného poriadku vo vzťahu k uplatňovaniu nárokov na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní, a to
z hľadiska obsahu konkurujúcich si rozhodnutí. V prípade žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu
škody sa nejedná o administratívnoprávny nárok, ktorý nepatrí do pôsobnosti súdov a nemožno ho
uplatniť v adhéznom konaní postupom podľa § 46 ods. 3 TP, a preto sa dané stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na uplatnený nárok nevťahuje. Žalobca ďalej poukazuje

na skutočnosť že právnym základom uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody je právoplatný a
vykonateľný rozsudok ŠTS sp. zn. 14T/11/2021, v zmysle ktorého bol žalobca podľa § 288 ods. 1 TP s
nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. V zmysle uvedeného rozsudku je zodpovednosť
daná a žalobca má nárok na náhradu škody. Pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu,
za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody, potom si súd rozhodujúci o žalobe,

ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na
občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a
kto ju spôsobil. Žalobca ďalej nesúhlasí s tvrdením žalovaných o duplicite nároku uplatneného v tomto
súdnom konaní a vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaných poukazuje na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 798/2016 z 11.1.2017, v zmysle ktorého“ „Prekážka veci

rozhodnutej (rei iudicatae) alebo tiež zásada ne bis in idem je z ústavnoprávneho hľadiska súčasťou
princípu právnej istoty patriacej do konceptu právneho štátu, ktorý je zakotvený v čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Uvedená prekážka znamená, že existencia právoplatného rozhodnutia v spornej
veci bráni novému konaniu a novému rozhodnutiu v tej istej veci. Platí to však iba v prípade, ak
účastníkmi konania (sporovými stranami) sú tie isté subjekty, pričom aj predmet konania je totožný.

Poukazuje na citáciu ústavného súdu: „Je nepochybné, že v rámci trestného konania sa sťažovateľ
domáha prisúdenia síce rovnakej sumy ako v skoršom občianskoprávnom konaní, avšak nie voči
odberateľovi ako právnickej osobe, ale voči štatutárovi ako fyzickej osobe, pričom nejde o nárok
vyplývajúci zo zmluvy o dodávke stavebných prác a stavebnej mechanizácie, ale o nárok na náhradu
škodyspôsobenejštatutáromprevodmimajetkuvúmyslezmariťvymáhaniepohľadávokveriteľov“.Ďalej

popiera tvrdenie žalovaných, že k žiadosti o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov nedošlo a
zároveň poukazuje na výpoveď svedka - poškodeného zo dňa 10.5.2021 a samotnú žiadosť o vrátenie
poskytnutých finančných prostriedkov, ktorá bola doručená prijímateľovi spolu s odstúpením od zmluvy
o poskytnutí NFP (list č. 2016/SŠF/9640 zo dňa 14.6.2016). Žalobca nesúhlasí ani s uvedeným tvrdením
žalovaných ku vzniku škody a námietke premlčania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že uplatnená škoda

v tomto súdnom konaní je škodou, ktorá vznikla žalobcovi ako poškodenému v dôsledku zločinov,
ktoré spáchali žalovaní, ako je to uvedené v rozsudku ŠTS sp. zn. 14T/11/2021 a zároveň poukazuje
na § 46 ods. 1 Trestného poriadku a § 124 ods. 1 Trestného zákona. V nadväznosti na námietku
premlčania žalovaných a s poukazom na § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 206 ods. 1
Trestného poriadku žalobca uviedol, že sa o vznesení obvinenia voči žalovaným, teda o osobách, ktoré

zodpovedajú za škodu, ktorá mu vznikla dozvedel dňa 19.4.2021, kedy mu bolo z Prezídia policajného
zboru, národnej kriminálnej agentúry, Košice doručené upovedomenie o vznesení obvinenia zo dňa
1.4.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené je (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/82/2009, na ktorý poukazujú žalovaní) okamihom, kedy sa poškodený o tom, kto
za škodu zodpovedá, teda okamihom, kedy žalobca ako poškodený preukázateľne získal informáciu

o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktoré
osoby za škodu zodpovedajú, najskôr až deň 19.4.2021, kedy mu bolo doručené upovedomenie o
vznesení obvinenia (t.j. k tomuto dňu sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhraduškody). Uvedené skutočnosti preukazujú, že nárok žalobcu nie je v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka premlčaný.

9. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 15.2.2022 uviedli, že naďalej trvajú na skutočnostiach v odpore
uvádzaných majúc za to, že ich procesná obrana nebola vyjadrením žalobcu vyvrátená. Nad rámec
uvedeného majú podozrenie, že voči nim resp. vo veci samej bolo začaté trestné stíhanie za skutok,
pre ktorý boli odsúdení skôr, ako uznesením o vznesení obvinenia, ktorým boli nakoniec právoplatne
uznaní vinnými.

10. Žalobca s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu nemal ďalšie návrhy na dokazovanie,
uviedol, že právnym základom uplatneného nároku je právoplatný a vykonateľný rozsudok ŠTS sp. zn.
14T/11/2021, ktorým bol žalobca s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Nesúhlasil
s konštatovaním odvolacieho súdu, že o vzniku škody mohla žalobkyňa uvažovať až na základe
nadobudnutia vedomostí z Upovedomenia o zastavení exekúcie sp. zn. 69Ek/235/2017, nakoľko v tomto

exekučnom konaní sa žalobca domáhal plnenia z porušenia Zmluvy o poskytnutí NFP. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že na to, aby si žalobca mohol uplatniť nárok na náhradu škody na súde potrebuje
informáciu o zodpovednej osobe. Týmto okamihom je podľa žalobcu doručenie uznesenia o vznesení
obvinenia na základe ktorého sa žalobca dozvedel o osobách, ktoré zodpovedajú za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobcovi doručené dňa 19.4.2021 a k tomuto dňu sa

viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody.

11. Žalovaní poukazujúc na uznesenie odvolacieho súdu za účelom ustálenia rozhodujúcich skutočností
pre posúdenie premlčania navrhli doplniť dokazovanie vyžiadaním si dátumu poskytnutia nenávratného
finančného príspevku od žalobcu, pripojiť spis ŠTS sp. zn. 14T/11/2021 pre ozrejmenie okamihu začatia

trestného stíhania, resp. okamihu vznesenia obvinenia žalovaným a okamihu uplatnenia si nároku na
náhradu škody žalobcom v trestnom konaní a pripojiť spis sp. zn. 69Ek/235/2017 pre preukázanie
okamihu doručenia Upovedomenia o zastavení exekúcie. V ďalšom písomnom vyjadrení poukázali
na skutočnosť, že o škodovej udalosti je možné uvažovať aj v súvislosti s odstúpením od Zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 14.6.2016. K objektívnej premlčacej dobe

uviedli, že pokiaľ by škoda bola spôsobená žalobcovi úmyselne, udalosťou, ktorou vznikla škoda je
nepochybne dátum poskytnutia nevratného finančného príspevku dňa 20.6.2011. Žaloba bola podaná
dňa 28.12.2021, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby.

12. Žalobca na pojednávaní ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Zotrval na svojich

písomných vyjadreniach, uviedol, že titulom právneho nároku v rámci žaloby je titul náhrady škody, ktorá
vznikla žalobcovi spoločným konaním žalovaných presne tak, ako je to uvedené v rozsudku ŠTS. O
osobách zodpovedných za vznik škody sa dozvedel až doručením upovedomenia o vznesení obvinenia,
tj. 19.4.2021 a škoda bola riadne aj uplatnená, bolo vedené trestné stíhanie počas ktorého došlo
k prerušeniu premlčacej doby, takže neuplynula objektívna premlčacia doba, neuplynula ani subjektívna

premlčacia doba. Doklady OR PZ potvrdzujú skutočnosť, že žalobca podal iba jedno trestné oznámenie.
Bolo podané iba jedno trestné oznámenie a to nie na žalovaných ale bolo to trestné oznámenie na
neznámehopáchateľa.Toznamená,žežalobcadodoručeniauznesenianemalvedomosťoosobe,ktorá
zodpovedá za škodu a okrem iného aj napriek upovedomeniu o vznesení obvinenia naďalej žalobca
trvá na prezumpcii neviny. To znamená, že do právoplatného rozhodnutia Špecializovaného trestného

súdu naozaj nebolo potvrdené právoplatne kto je osobou zodpovednou za škodu. Do právoplatného
rozhodnutia súdu nie je tá podmienka potrebná na žalovanie na náhradu škody a to vedomosť o osobe
zodpovednej za škodu. Má za to, že preukázal tak titul nároku na náhradu škody, ktorý nie je sporný,
nakoľko došlo k uzavretiu dohody o vine a treste. Takisto preukázal, že nárok nie je premlčaný.

13.Právnyzástupcažalovanýchnapojednávaníodkázalnapísomnépodaniavoveci,vktorýchžalovaní
poukázali na to, že predmetný nárok považujú za premlčaný v objektívnej premlčacej dobe, s tým, že
objektívna premlčacia doba sa neprerušuje. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu
trov konania.

14. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - žalobným návrhom zo dňa
20.12.2021, rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 36Cb/175/2016, žiadosťou o platbu č.
251101202450, zmluvou o zriadení záložného práva na hnuteľné veci DOP2008-SIP 001-078/2009
ZZI, správou o stave exekúcie 413EX 120/17 zo dňa 14.3.2018, upovedomením o zastavení exekúciesp. zn. 69Ek/235/2017 zo dňa 21.12.2020, kúpnou zmluvou reg. č. 90/2021-2060-4250, rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 14T/11/2021, obsahom spisu Špecializovaného trestného súdu
sp. zn. 14T/11/2021, výpisom z účtu platobnej jednotky zo dňa 28.6.2011, predsúdnou výzvou zo dňa

23.9.2021 zaslanou žalovanému v 1. rade, predsúdnou výzvou zo dňa 23.9.2021 zaslanou žalovanému
v 2. rade, listom zo dňa 11.10.2021, listom žalobcu zo dňa 9.11.2021 zaslaný žalovanému v 1. rade,
listom žalobcu zo dňa 9.11.2021 zaslaný žalovanému v 2. rade, zmluvou o odstúpení o poskytnutí NFP
zo dňa 14.6.2016, žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov a upovedomením o vznesení obvinenia
zo dňa 1.4.2021 a zistil tento skutkový stav:

15. Zo žalobného návrhu zo dňa 20.12.2021 vyplýva, že žalobca sa domáha od žalovaných zaplatenia
sumy 36.075 eur s príslušenstvom ako nároku uplatneného titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi
vznikla spoločným konaním žalovaných, tak ako je uvedené v rozsudku ŠTS BB, sp. zn. 14T/11/2011,
znížený o sumu vo výške 3.975 eur.

16. Zo zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľné veci DOP2008-SIP001-078/2009 ZZI zo dňa
25.2.2011 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalobcom a prijímateľom. Predmetom zmluvy bola dohoda
zmluvných strán o zriadení záložného práva k zálohu za účelom zabezpečenia a uspokojenia všetkých
zabezpečených pohľadávok záložného veriteľa. Dňa 04.12.2009 uzatvorilo Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky v zastúpení Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania ako

poskytovateľ v rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast so spoločnosťou
POLARIS MT s.r.o., IČO: 36 754 030 ako prijímateľom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. DOP2008-SIP001-078/2009 v znení jej Dodatkov č. 1 až 5. Predmetom Zmluvy o poskytnutí
NFP bolo spolufinancovanie realizácie schváleného projektu s názvom: „Nákup zriadení do drevárskej
výroby pre zvýšenie zamestnanosti v regióne s vysokou nezamestnanosťou“, kód projektu v ITMS:

25110120242, a to prostredníctvom poskytnutia nenavŕtaného finančného príspevku do celkovej výšky
77.500 eur. Prijímateľovi bol poskytnutí nenávratný finančný príspevok vo výške 40.050 eur na základe
podanej žiadosti o platbu č. 2511012024501.

17. Zo žiadosti o platbu č. 2511012024501 zo dňa 12.4.2011 vyplýva, že prijímateľovi bol poskytnutý

nenávratný finančný príspevok vo výške 40.050 eur.

18. Z kúpnej zmluvy reg. č. 90/2021-2060-4250 zo dňa 12.4.2021 vyplýva, že bola uzatvorená medzi
žalobcom ako predávajúcim a E. F. ako kupujúcim na časť zariadení, ktoré boli zálohom v zmysle
Záložnej zmluvy. Predmetom kúpy bola skracovacia píla STORI MANTEL KP 500 ECO, výrobné číslo

09/2010, inventárne číslo 47 so vstupným a výstupným dopravníkom, ktoré boli založené v prospech
žalobcu na základe Záložnej zmluvy uzatvorenej s prijímateľom.

19. Z rozsudku OS Košice II sp. zn. 36Cb/175/2016 zo dňa 7.4.2017 vyplýva, že súd žalobe žalobcu
v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal prijímateľa zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 40.050 eur spolu s

úrokomzomeškaniavovýške8%ročnezdlžnejsumyod19.8.2016dozaplatenia.Rozsudoknadobudol
právoplatnosť dňa 31.5.2017 a vykonateľnosť dňa 6.6.2017.

20. Zo správy o stave exekúcie 413EX 120/17 zo dňa 14.3.2018 vyplýva, že dňa 15.3.2018 bola
žalobcovi doručená správa súdneho exekútora, v zmysle ktorej prijímateľ nepodal vyhlásenie o majetku

a na exekúciu žiadnym spôsobom nereagoval.

21. Z upovedomenia o zastavení exekúcie sp. zn. 69Ek/235/2017 zo dňa 21.12.2020 vyplýva, že sa
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy prijímateľa, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Počas
exekúcie nebol nárok žalobcu vymožený ani len čiastočne.

22. Z výpisu z účtu platobnej jednotky zo dňa 28.6.2011 vyplýva, že dňa 20.6.2011 bol poskytnutý
príspevok spolu vo výške 40.060 eur, z ktorého sumu vo výške 34.042,50 eur tvoril príspevok z
Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vo výške 6.007,50 eur zo štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky.

23. Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 14T/11/2021 zo
dňa 27.8.2021 vyplýva, že žalovaní boli uznaní za vinných, že spoločným konaním vylákali od žalobcu
príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväznéhopredpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňali, a to tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia
podmienok podľa všeobecne záväzného prepisu a spôsobili tým značnú škodu. Podľa opisu skutku
žalovaní spoločným konaním spôsobili MH SR škodu vo výške 40.050 eur. Na základe uvedeného

rozsudku je preukázaná príčina súvislosť medzi spáchaním zločinu poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 261 ods. 1 Trestného zákona v znení do
30.6.2016, zločinu subvenčného podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 2, ods. 4
písm. a) Trestného zákona žalovanými a vzniknutou škodou vo výške uplatnenej žalobcom. Žalobca bol
rozsudkom Špecializovaného trestného súdu podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom škody

odkázaný na civilný proces. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.8.2021. Z obsahu ostatného
spisového materiálu vyplýva, že uznesením Prezídia PZ NKA 3. oddelenie vyšetrovania, Odbor Východ
ČVS: G./H. bolo začaté trestné stíhanie pre zločin poškodzovania finančných záujmov ES v súbehu so
zločinom subvenčného podvodu, uznesením zo dňa 1.4.2021 bolo v uvedenej trestnej veci vznesené
obvinenie proti žalovaným 1/ a 2/, upovedomenie o vznesení obvinenia zo dňa 1.4.2021 bolo žalobcovi
ako poškodenému doručené dňa 19.4.2021.

24. Z predsúdnej výzvy zo dňa 23.9.2021 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaných na úhradu náhrady
škody vo výške 36.075 eur. Lehota na úhradu náhrady škody bola stanovená do 15.10.2021. Predsúdnu
výzvu si žalovaní prevzali dňa 5.10.2021.

25. Listom zo dňa 11.10.2021, doručeným žalobcovi 29.10.2021 reagovali žalovaní na predsúdnu výzvu
žalobcuavlisteuviedli,ženiejevichmožnostiachaschopnostiachdlžnúsumuuhradiť,atoajvzhľadom
na uložený peňažný trest.

26. Z listu žalobcu zo dňa 9.11.2021 zaslaného žalovaným 1/ a 2/ vyplýva, že uhradiť náhradu škody

vo výške 36.075, eur môžu aj formou splátkového kalendára vystaveného na obdobie 3 rokov. Lehotu
pre žalovaných na predloženie písomnej žiadosti o uzavretie dohody o splátkach stanovil žalobca do
15 dní od doručenia listu.

27. Z odstúpenia od zmluvy o poskytnutí NFP zo dňa 14.6.2016 a žiadosti o vrátenie finančných

prostriedkov vyplýva, že SIEA odstúpilo od uzatvorenej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. DOP2008-SIP 001-078/2009 v nadväznosti na zaevidovanú nezrovnalosť a žiadalo vrátiť
celúsumunenávratnéhofinančnéhopríspevkuvovýške40.050eur,najneskôrdo22.8.2016.Predmetná
písomnosť bola doručená obchodnej spoločnosti POLARIS MT s.r.o. (právny nástupca FINAZ, s.r.o.,
IČO: 36 489 875) dňa 1.7.2016.

28. Zo správy OR PZ v Rožňave zo dňa 3.12.2024 vyplýva, že proti žalovaným bolo dňa 1.4.2021
vznesenéobvineniepreprečinpoškodzovaniafinančnýchzáujmovEurópskejúnievsúbehusozločinom
subvenčného podvodu. Iné trestné stíhania neboli zistené.

29. Zo zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 25.2.2020 ČVS: ORP-452/2-VYS-RV-2019
vyplýva, že žalobca si v priebehu výsluchu uplatnil nárok na náhradu škody v sume 40.050 eur
a v prípade zistenia páchateľa žiadal túto škodu uhradiť.

30. Podľa § 420 zák č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu,

ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

31. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32. Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

33. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

34. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd je viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,

žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

35. Predmetom sporu je náhrada škody spôsobená žalovaným 1/ ako osobou zastupujúcou spoločnosť
POLARIS MT, s.r.o. a žalovaným 2/ ako osoby, ktorá sa podieľala na administratívnom riadení projektu, v
ktorom žalobca poskytol spoločnosti POLARIS MT, s.r.o. nenávratný finančný príspevok, pričom došlo k

porušeniuzmluvnýchpodmienok(ustanoveniačl.2ods.3písm.a)ačl.2ods.4Všeobecnýchzmluvných
podmienok), čím žalovaní spôsobili žalobcovi škodu vo výške 40.050 eur. Na základe dokazovania
vykonaného oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, ktoré boli predložené do
obsahu spisového materiálu mal súd preukázané, pričom uvedené nebolo v konaní v súlade s § 181 ods.
2CSPsporné,žekuvznikuškodydošlo,žejuzaviniližalovaníarovnakotaksúdmápreukázanúajvýšku

škody. Uvedené skutočnosti vyplývajú z rozsudku ŠTS sp. zn. 14T/11/2021 zo dňa 27.8.2021. Tieto
skutočnosti medzi stranami ani neboli sporné. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a vznikom
škody tak vyplýva z rozsudku ŠTS, v zmysle ktorého je zodpovednosť žalovaných daná a žalobca má
nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla.

36. Žalovaní v priebehu konania vzniesli okrem iného námietku res iudicata vo vzťahu ku konaniu
vedenomnaOSKEII36Cb/175/2016,ktorúvšaksúdpovažujeajvzhľadomnaustálenújudikatúrusúdov
SR za neopodstatnenú (Nález Útavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 798/2016). Právoplatný a vykonateľný
rozsudok OS KE II nezakladá prekážku veci rozhodnutej k tejto žalobe podanej voči žalovaným ako
fyzickým osobám v súvislosti s nárokom na náhradu škody, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 36.075 eur

v rámci trestného konania. Nárok uplatnený touto žalobou nie je nárokom z titulu odstúpenia žalobcu
od Zmluvy o poskytnutí NFP z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy o poskytnutí NFP, ale ide o nárok
uplatnený titulom náhrady škody spôsobenej žalovanými spáchaním zločinu poškodzovania finančných
záujmov Európskych spoločenstiev.

37. Ďalšou procesnou obranou žalovaných bolo vznesenie námietky premlčania k uplatnenému nároku.
Súd posúdil vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú a to z nasledovných dôvodov. Súd nárok
žalobcu na náhradu škody posúdil s poukazom na ustanovenia OZ upravujúce inštitút náhrady škody
a premlčania, nakoľko predmetom sporu je uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá vznikla konaním
žalovaných, nie nárok z odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Súd z

toho potom vyvodil, že premlčacia lehota je v zmysle citovaných ustanovení OZ dvojročná (§ 106 ods.
1 OZ), pričom začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podstata premlčania spočíva v tom, že pokiaľ sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu
dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu,
nemôžeužbyťpojejuplynutíveriteľovipriznané.Toznamená,žedlžníkpouplynutízákonomstanovenej

doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané. V
dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti
jeho úspešného uplatnenia. Pokiaľ dlžník pred súdom namietne premlčania práva, nemôže byť veriteľovi
premlčané právo priznané. Premlčanie samo osebe teda ešte nespôsobuje zánik práva (pohľadávky),
alebránilenjehovymáhateľnosti.Ideosubjektívneprávodlžníkavzniesťpouplynutípremlčacejdobyna

súde námietku proti uplatneniu práva. Pokiaľ túto námietku dlžník použije, súd nemôže premlčané právo
(pohľadávku) priznať. Pre premlčanie práva na náhradu škody v § 106 OZ je zakotvená kombinovaná
premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto
dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba (2-
ročná) je kratšia, objektívna premlčacia doba je buď 3-ročná, ak škoda nebola spôsobená úmyselne,

alebo 10-ročná, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, pričom jej začiatok sa počíta odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Subjektívna premlčacia
doba sa môže uplatniť len v rámci behu objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba sa
skončí najneskoršie s objektívnou premlčacou dobou. OZ viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutiasubjektívnej premlčacej doby na časovú podmienku uplynutia 2-ročnej doby na vedomosť poškodeného
o škode a kto za ňu zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne
(nie iba predpokladane) dozvedel o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy

určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok
uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (porovnaj R 38/1975). Pojem „dozvie sa
o škode“ (§ 106 ods. 1 OZ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o
udalosti,ktoroubolaškodaspôsobená,aleajotom,ževzniklamajetkováujmaurčitéhodruhuarozsahu,
ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť – vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na

náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, s. 634 ods. 3). Nie je však potrebné, aby poškodený poznal
rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle § 106 ods. 1 OZ sa
poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na
súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň
v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. 25
Cdo 721/2005). Poškodený „sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá“ hneď ako získa informáciu,

na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť
o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu, teda len čo získa
vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti
určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený
disponuje, mohli viesť k záveru o určení zodpovedného subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu

v určení zodpovednej osoby). Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1
OZ), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých
si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu
zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014). Žalobca sa o vzniku

škody mohol najskôr dozvedieť z upovedomenia o zastavení exekúcie zo dňa 21.12.2020, ktoré mu bolo
doručené dňa 28.12.2020. Týmto okamihom žalobca nadobudol vedomosť, že jeho nárok z odstúpenia
od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nebude v exekučnom konaní vymožený.
K okamihu určenia zodpovedného subjektu súd uvádza, že trestné oznámenie podával žalobca už
dňa 27.5.2019, nebol určený zodpovedný subjekt. Rovnako tak tomu nebolo ani v čase uplatnenia

nároku na náhradu škody žalobcom v trestnom konaní vedenom pred ŠTS sp. zn. 14T/11/2021 ako
to vyplýva zo zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 25.2.2020 ČVS: ORP-452/2-VYS-
RV-2019 z ktorej vyplýva, že žalobca si v priebehu výsluchu uplatnil nárok na náhradu škody v sume
40.050 eur a v prípade zistenia páchateľa žiadal túto škodu uhradiť. Z toho vyplýva, že v čase uplatnenia
nároku na náhradu škody v trestnom konaní žalobca stále nemal vedomosť o zodpovednom subjekte.

Aj z výpovede svedka – poškodeného je teda zrejmé, že k zisteniu zodpovedného subjektu v tom
čase ešte nedošlo. Aby si žalobca mohol nárok na náhradu škody uplatniť na súde je nevyhnutné
poznať informáciu o zodpovednej osobe. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca sa o zodpovednej
osobe mohol dozvedieť najskôr až doručením uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 1.4.2021, t.j.
dňa 19.4.2021. Až týmto okamihom boli splnené podmienky vedomosti poškodeného o škode a kto za

ňu zodpovedá. Týmto dňom preto súd ustálil v tomto prípade začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby. S poukazom na vtedy prebiehajúce trestné konanie je nutné tiež poznamenať, že v prípade
prebiehajúceho trestného konania sa poškodený nedozvie o okolnostiach rozhodných pre plynutie
premlčacej doby až po právoplatnosti trestného rozsudku, ale okamihom, keď sa tieto okolnosti skutočne
dozvie. Aj keď až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté o vine obžalovaného,

neplatí automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený dozvedá o tom, kto za škodu zodpovedá.
Dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý od procesných okolností, ktoré nastali v priebehu konania
a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Znalosť poškodeného o osobe
škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá
konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Poškodený sa totiž dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v

okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si
môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí
však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte. Žalobca získal informáciu o
skutkových okolnostiach týkajúcich sa žalovaných ako za škodu zodpovedajúceho subjektu nie až z
rozsudku ŠTS sp. zn. 14T/11/2021 zo dňa 27.8.2021. Žalobca už v čase oboznámenia sa s uznesením

o vznesení obvinenia mal skutočnú vedomosť o osobe zodpovedajúcej za škodu. Nebol daný dôvod, aby
sa plynutie (subjektívnej) premlčacej doby práva na náhradu škody začalo odvíjať až od právoplatnosti
uvedeného rozsudku.Ustanovenie § 106 ods. 2 OZ ustanovuje objektívnu časovú hranicu, ktorú premlčacia doba nesmie
prekročiť (objektívna premlčacia doba). Po jej uplynutí sa právo na náhradu škody premlčí vždy, aj
keď dosiaľ neuplynula ešte subjektívna premlčacia doba. Pre rozlíšenie dĺžky objektívnej premlčacej

doby (trojročnej a desaťročnej) je rozhodujúca forma zavinenia škodcu, totiž či z jeho strany išlo o
konanie nedbanlivostné alebo úmyselné. Občianske právo nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní
tejto otázky vychádza z trestného práva hmotného. Základná objektívna premlčacia doba je 3-ročná
(ak ide len o škodu, ktorá nebola spôsobená úmyselne). Naproti tomu tam, kde ide o škodu spôsobenú
úmyselne,ustanovujezákonhranicuprepremlčanieprávananáhraduškodynadesaťrokovodškodovej

udalosti. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 OZ) je viazaný na „udalosť, z ktorej
škoda vznikla“. Udalosť, z ktorej škoda vznikla, nemožno stotožňovať iba s protiprávnym úkonom či
udalosťou vyvolávajúcou škodu, lebo tak by mohla objektívna premlčacia doba začať plynúť skôr, než
ku škode na veciach (majetku) vôbec došlo, príp. škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej
premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec. Ak napr. v dôsledku odstrelu v lome prasknú na
dome múry, udalosťou, ktorá spôsobila škodu, je prasknutie múrov; vtedy došlo k spojeniu porušenia

právnej povinnosti, v dôsledku čoho vznikla škoda, so samotným vznikom škody – prasknutím múrov
(R 38/1975). Vzhľadom k odsudzujúcemu rozsudku v trestnom konaní pred ŠTS sp. zn. 14T/11/2021,
ktorým boli žalovaní 1/ a 2/ odsúdení za spáchanie úmyselného trestného činu, súd dospel k záveru, že
v tomto prípade je nutné uplatniť 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Začiatok plynutia objektívnej 10
ročnej premlčacej lehoty s poukazom na vyššie uvedené závery súdov súd ustálil k okamihu samotného

vzniku škody, nakoľko objektívna premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr, ako ku škode na majetku
vôbec došlo napriek tomu, že k protiprávnemu úkonu žalovaných, ktorí vyvolali vznik škody, došlo skôr.
Súd preto ustálil začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej doby od 19.4.2021 kedy bolo žalobcovi
doručené uznesenie o vznesení obvinenia a kedy boli teda naplnené všetky podmienky pre možnosť
uplatnenia si nároku na náhradu škody na súde.

Keďže v trestnom konaní vedenom na STS sp. zn. 14T/11/2021 bol žalobca ako poškodený odkázaný
so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces, súd posudzoval aj skutočnosť, či nedošlo
k prerušeniu plynutia premlčacej doby v dôsledku uplatnenia si nároku žalobcom ako poškodeným
v adhéznom konaní. V prípade spočívania premlčacej doby dochádza k tomu, že premlčacia doba, ktorá
začala plynúť skôr v minulosti pred svojim skončením v dôsledku právnej prekážky prestane plynúť

(jej plynutie sa prerušuje), aby po odpadnutí tejto prekážky brániacej jej plynutiu, mohla pokračovať
až do svojho skončenia. Premlčacia doba, ktorá uplynula pred vznikom tejto právnej prekážky a po jej
odpadnutí sa spočíta. Medzi spôsoby uplatnenia práva na súde patrí najmä: právo poškodeného na
náhraduškodyvadhéznomkonanípodľa§46anasl.TP,tedakonaníonárokunanáhraduškodyvrámci
trestného konania. V prípade námietky premlčania je v konaní o náhrade škody, ktorému predchádzalo

adhézne konanie, potrebné posúdiť či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol
uplatnený riadne a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval (R 22/1979). Ak poškodený
uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody a v tomto začatom konaní riadne pokračoval,
premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Predpokladom spočívania premlčacej
lehoty teda je, aby veriteľ aj riadne pokračoval v začatom konaní. Najvyšší súd SR v rozsudku, sp.

zn. 1Cdo/43/2010 pripustil, že moment začiatku pokračovania plynutia premlčacej doby nie je deň
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní, ani moment vyznačenia právoplatnosti
na takomto rozhodnutí, ale moment doručenia rozhodnutia v trestnom konaní poškodenému: „So
zreteľom na uvedené pre pokračovanie plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 112 OZ nie
je rozhodujúci okamih vyznačenia právoplatnosti na rozhodnutí, ktorým bol žalobca ako poškodený

odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych, ale doručenia tohto rozhodnutia poškodenému.“
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/43/2010: „Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu
povinnostinahradiťpoškodenémuuplatnenúnáhraduškody,mápoškodenýmožnosťuplatniťsinárokna
náhradu škody v civilnom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného
konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený, až do jeho úplného vyčerpania. Poškodený v

konaní riadne pokračuje aj vtedy, ak po skončení trestného konania v primeranej dobe pokračuje
v civilnom súdnom konaní. Určenie tejto primeranej doby bude vždy otázkou posúdenia okolností
jednotlivého konkrétneho prípadu.“ Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody
spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa
zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k

uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, plynutie
premlčacej doby pokračuje (R 31/1974) (R 29/1985). Z obsahu trestného spisu ŠTS sp. zn. 14T/11/2021
vyplýva, že trestné konanie bolo začaté uznesením zo dňa 19.10.2020, pričom súd vo veci rozhodol
rozsudkom sp. zn. 14T/11/2021-858 zo dňa 27.8.2021, ktorým žalobcu – poškodeného s nárokom nanáhradu škody odkázal na civilný proces a ktorý bol žalobcovi - poškodenému doručený dňa 3.9.2021.
K prerušeniu plynutia premlčacej doby teda došlo v období od 19.10.2020 do 3.9.2021.
Žaloba na súd bola podaná dňa 28.12.2021, teda zjavne pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej

premlčacej lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietku premlčania vznesenú žalovanými
považoval za nedôvodnú, nárok žalobcu na náhradu škody nebol sporný a rovnako tak ani jeho výška
a preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

38. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Žalovaní sa nezaplatením peňažného dlhu voči žalobcovi dostali do omeškania, a tak sú povinní

podľa § 517 ods. 2 OZ zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške, ktorá vyplýva z § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaOZavčasevznikuomeškaniapredstavovala5
%ročne.Úrokyzomeškaniabolipriznanéododňanasledujúcehopolehotenaplneniepodľapredsúdnej
výzvy zo dňa 23.9.2021.

41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

44. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

45. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd zároveň aj o nároku na náhradu trov
konania podľa § 262 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu voči žalovaným
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súd v predmetnej veci nevzhliadol a strany ani
netvrdili žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, na základe ktorých by sporovým
stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je mozˇne´ podatˇ odvolanie v lehote do 15 dni´ odo dnˇa jeho dorucˇenia na
Okresnom su´de Rožňava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 pi´sm. m) CSP).

V odvolani´ sa ma´ popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania, a si´ce ktore´mu su´du je urcˇene´,

kto ho robi´, ktorej veci sa ty´ka, cˇo sa ni´m sleduje, podpis, spisova´ znacˇka konania (§ 127 ods. 1
CSP) uviestˇ, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napa´da, z aky´ch do^vodov sa
rozhodnutie povazˇuje za nespra´vne (odvolacie do^vody) a cˇoho sa odvolatelˇ doma´ha (odvolaci´ na
´vrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie mozˇno odo^vodnitˇ len ty´m, zˇe:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej mozˇno odo^vodnitˇ aj ty´m, zˇe pra´voplatne´ uznesenie su
´du prvej insˇtancie, ktore´ predcha´dzalo rozhodnutiu vo veci samej, ma´ vadu uvedenu´ v odseku 1,
ak ta´to vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Akpovinny´dobrovolˇnenesplni´,cˇomuuklada´vykonatelˇne´su´dnerozhodnutie,opra´vneny´mo^zˇe
podatˇ na´vrh na vy´kon exeku´cie podlˇa osobitne´ho za´kona (za´k. cˇ. 233/1995 Z.z.).