Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Daniela Linetová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 17C/4/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425200584
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425200584.1
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 2, L.,
zastúpená: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 36
854 930, proti povinnému: Z. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, L., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd n a r i a ď u j eneodkladné opatrenie nasledovného znenia:
I. Súd ukladá povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, s
výnimkou vykonávania procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu, alebo procesných úkonov
vykonávanými orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo inými orgánmi verejnej moci v priestoroch
nimi určenými.
II. Súd vo zvyšnej časti návrh nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Súd poučuje povinného, že môže ako žalobca podať proti navrhovateľke ako žalovanej, žalobu
vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
IV. Navrhovateľke a povinnému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáhala, aby súd zakázal
povinnému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať
navrhovateľku viac ako jedenkrát denne, aby súd zakázal povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na
vzdialenosť menšiu ako tristo metrov.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodnila tým, že s povinným dlhé roky tvorili
pár, no približne pred dva a štvrť rokom sa rozišli z dôvodu, že sa dopustil trestného činu, za ktorý bol
právoplatne odsúdený a následne bol vo výkone trestu odňatia slobody.
3. Počas ich vzťahu sa im narodila dcéra R. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je v osobnej starostlivosti
matky. Navrhovateľka v krátkej dobe podá na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 Civilného
mimosporového poriadku.
4. Vzťah navrhovateľky s povinným bol zo začiatku pomerne harmonický, navrhovateľka sa starala o
dcéru a domácnosť, povinný zabezpečoval rodinu po finančnej stránke. Vzhľadom na to, že dlhé roky
pracoval ako robotník na stavbách, doma sa zdržiaval iba veľmi málo. Počas celého vzťahu bol však
povinný veľmi žiarlivý a pravidelne navrhovateľku kontroloval.5. Niekoľko mesiacov pred tým, ako sa povinný dopustil trestnej činnosti si navrhovateľka začala všímať
rôzne zmeny v správaní povinného a následne sa dozvedela, že má od roku 2018 vedené viaceré
exekúcie, v súčasnosti je vedených asi 15 exekúcií, má nedoplatky na zdravotnom aj sociálnom poistení.
Niekoľko mesiacov pred rozchodom, resp. pred tým, ako spáchal trestný čin v ich vzťahu dochádzalo
k vážnym hádkam, začal mať čoraz častejšie rôzne zmeny nálad, na život mali rôzne názory ako aj
na zabezpečovaní starostlivosti o maloletú dcéru. Povinný býval často nervózny, vulgárny, časom sa ho
začala navrhovateľka báť, aby jej alebo dcére neublížil.
6. Vyššie uvedené skutočnosti vyústili do rozpadu ich vzťahu, po tom ako sa rozišli sa povinný dopustil
trestného činu krádeže, za čo mal byť právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Navrhovateľka sa všetky uvedené informácie dozvedela od brata povinného a mala za to, že sa správne
rozhodla ukončiť vzťah s priateľom aj s ohľadom na ich maloletú dcéru.
7. Vzhľadom na to, že povinný je otcom maloletej dcéry navrhovateľka sa išla informovať na políciu, aby
jejposkytlibližšieinformácie.Napolíciijejvšakuviedli,ževzhľadomnato,žespovinnýmniesúmanželia
a v predmetnom trestnom konaní nevystupovala ako poškodená, neboli oprávnení navrhovateľke
poskytnúť akékoľvek informácie.
8. Navrhovateľka si medzičasom našla nového partnera a spolu s maloletou dcérou sa presťahovala
na novú adresu, aby mala od povinného pokoj. Koncom leta 2024 bol povinný prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody a okamžite začal vyhľadávať navrhovateľku, chcel sa s ňou rozprávať, aby sa k
nemu vrátila a bol neodbytný. Povinný si zistil novú adresu navrhovateľky, na ktorej býva spoločne s
maloletou dcérou a začal chodiť pred ich dom, čakal na navrhovateľku a taktiež ju sledoval.
9. Navrhovateľka uviedla, že nevie od koho sa povinný dozvedel jej novú adresu bydliska. Následne
sa viackrát stalo, že povinný prišiel ku nim domov s tým, že dcére nakúpil nejaké veci, ktoré jej chcel
odovzdať. Jeden krát sa stalo, že niekto u nich doma zazvonil a vzhľadom na to, že na chodbe bola tma
a navrhovateľka nevidela kto je za dverami, iba mierne pootvorila vchodové dvere a zbadala povinného,
ktorý uviedol, že dcére priniesol nejaké oblečenie na ktorom viseli ochranné čipy proti krádeži. Akonáhle
si navrhovateľka uvedomila, že sa jedná o kradnuté veci, povinnému uviedla, že kradnuté veci pre dcéru
nechce. V tom začal byť vulgárny, nervózny a napriek vzdoru a nesúhlasu navrhovateľky sa prešmykol
dnu do bytu, kde začal zapaľovačom páliť bezpečnostné čipy. Navrhovateľke sa podarilo zatelefonovať
na políciu, na základe čoho povinný byt opustil, no ešte určitý čas kopal, búchal do dverí, vyhrážal sa, bol
vulgárny a nervózny. Navrhovateľka sa vtedy veľmi bála a bola presvedčená o tom, že povinný bol pod
vplyvom omamných a psychotropných látok, s ktorými mal problém už v minulosti. Keď navrhovateľka
povedala povinnému, že polícia je na ceste o chvíľu sám odišiel a navrhovateľka podala oznámenie
na polícii.
10. Konanie povinného sa ešte viac zintenzívnilo po tom ako sa dozvedel, že má navrhovateľka nového
partnera, ktorú prenasledoval, začal ju obťažovať cez telefón, denne jej posielal vysoký počet správ,
telefonoval s ňou aj 50 krát za deň a pod. Vzhľadom na to, že správanie povinného napriek žiadostiam
navrhovateľky neprestávalo, bola nútená povinného v telefóne zablokovať, za krátku dobu cez telefón
obťažoval navrhovateľku znova z iných telefónnych čísel. Navrhovateľka pracuje ako kaderníčka a na
zákazníkov to vôbec nepôsobilo dobre, keď jej neustále zvonil telefón alebo pípali správy. Keď si však
dala telefón na tichý režim, nepočula zvonenie, napr. keby niečo potrebovala dcéra, prípadne niekto
iný. Uvedené konanie povinného sa stalo natoľko neúnosným, že bola nútená sebe, aj maloletej dcére
zmeniť telefónne číslo.
11. Povinný sa nevedel, nevie vyrovnať s rozpadom ich vzťahu a s tým, že si navrhovateľka našla
nového partnera, pravidelne sa jej vyhráža, aby sa k nemu vrátila so slovami, lebo „nedopadnem
zle len ja, ale aj môj nový partner“. S ohľadom na to, že povinný už raz bol právoplatne odsúdený za
spáchanie trestného činu a má pozitívny vzťah k omamným a psychotropným látkam, navrhovateľka má
dôvodnú obavu, že by v afekte a žiarlivosti mohol ublížiť nie len jej ale aj jej partnerovi, či niekomu v
práci. Navrhovateľka opakovane žiadala povinného, aby upustil od svojho konania, avšak bezvýsledne.
Vždy, keď prišla policajná hliadka, odporca ušiel, polícia navrhovateľke nedokázala pomôcť. Nakoľko
sa navrhovateľka necítila bezpečne, nasťahovala sa spolu s maloletou dcérou k novému partnerovi tak,
aby odporca nezistil ich adresu.12.Situáciasaopätovnezmenilapotom,čopovinnýnevedelzastihnúť navrhovateľkunabývalejadrese,
odvtedy bola situácia neúnosná, nakoľko začal vyhľadávať navrhovateľku v práci, kde ju čaká, vykrikuje
po nej, obťažuje zákazníkov, vulgárne jej nadáva, že má nového partnera. Z dôvodu správania sa
povinného pred kaderníctvom v ktorom navrhovateľka pracuje prišli o viacerých zákazníkov, nakoľko sa
necítilipríjemneabezpečne.Donedávnatotokonanieasprávaniepovinnéhoovplyvňovaloibasúkromný
život navrhovateľke, v súčasnosti jeho správanie ovplyvňuje aj jej pracovný život.
13. Vzhľadom na správanie sa povinného, ktorý má veľký dopad na zamestnanie navrhovateľky ako
aj z dôvodu, že má obavu o svoj život a zdravie, opakovane do zamestnania volala aj políciu, ktorá
uviedla, že nemôžu nijako zasiahnuť, keďže sa povinný zdržiava na verejnom priestranstve, poradili
navrhovateľke, aby sa svojej ochrany domáhala súdnou cestou a podala neodkladné opatrenie.
14. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení navrhovateľka predložila listinné dôkazy: rodný list
mal. dieťaťa R. F., výpis zo zoznamu dlžníkov zo VSŽP, výpis zo zoznamu dlžníkov zo Sociálnej
poisťovne, výpis z registra poverení na vykonanie exekúcie, Potvrdenie z Ministerstva vnútra SR,
Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Ružinov východ č:ORP-P/
BAII-OPP-2024 zo dňa 12.10.2024, Čestné vyhlásenie zo dňa 23.11.2024, fotodokumentáciu, Čestné
vyhlásenie zo dňa 17.01.2025.
15. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17.Podľa§325ods.1CSP,neodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo na iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.
19. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
22. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do tridsiatich dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa
náležitosti podľa § 326.
23. Podľa § 329 ods.2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
24. Podľa § 336 ods. 1 CSP, veta prvá, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
25. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.
26. Podľa § 336 ods.3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehota podaná.
27. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
28. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
29. Základným predpokladom dôvodnosti neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie právneho
vzťahu medzi stranami sporu ako účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych
vzťahov medzi nimi. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva, nároku, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Ďalšou
podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej
úpravy pomerov by bolo právo účastníkov ohrozené. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov
by bolo právo strany sporu ohrozené.
30. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vychádza len zo skutočností uvádzaných
navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z naliehavosti a nutnej potreby
bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia je potrebné aspoň osvedčiť do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich
pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad
požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou a naliehavosťou jej
riešenia ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/91/2012). Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená,
že súd pomocou ponúkaných dôkazných prostriedkov zisťuje skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Postačuje, že osvedčené skutočnosti so zreteľom na
všetky okolnosti sa javia ako pravdepodobné ( rozhodnutie Ústavného súdu SR I ÚS 102/2005, III ÚS
298/2008).
31. Primárny účelom neodkladného opatrenia je zabrániť v akejkoľvek forme rodovo motivovaného
násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie,
prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v
odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia konaním osoby, proti
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
32. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú
vzdialenosť, sú menej závažné zásahy do osobnostných slobôd povinného, sú ex lege podmienené
tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.
Odôvodneniepotrebybezodkladnostiúpravypomerovúčastníkovspočívanajmävpreukázanítoho,žez
dôvodov na strane povinného hrozí, resp. vzniká navrhovateľovi ujma, obava, že povinný bude v konaní
ohrozujúcom jeho telesnú a duševnú integritu pokračovať. Hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľovi
hrozí aj v prípade, že mu nebude zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo domova, takouto ochranou
môže byť zákaz nepribližovania sa na určenú vzdialenosť.33. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu života pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu,
alebo trestu. Z ustanovenia čl. 8 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
34. Z rozsahu vykonaného preskúmania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených
listinných dôkazov mal súd za osvedčenú skutočnosť, že navrhovateľa a povinný nie sú manželia,
nebývajú v spoločnej domácnosti, z ich vzťahu sa narodila dcéra R. F., dňa XX.XX.XXXX, ktorú
skutočnosť mal súd preukázanú z rodného listu mal. dieťaťa. Vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľky z
dôvodu zmeny správania sa povinného, ktorý býval často vulgárny, veľmi žiarlivý, mal rôzne zmeny
nálad, dochádzalo medzi nimi k vážnym hádkam a nedorozumeniam, rozišli sa a ukončili vzťah.
Navyše povinný mal viaceré exekúcie, nedoplatky na zdravotnom a sociálnom poistení, čo vyplýva z
výpisov z registra poverení na vykonanie exekúcie, zoznamu dlžníkov v Sociálnej poisťovni, Všeobecnej
zdravotnej poisťovni. Následne po tom ako sa účastníci rozišli povinný sa dopustil trestného činu
krádeže, za čo právoplatne odsúdený.
35. Súd na základe vykonanej lustrácie zistil, že povinný bol vo výkone trestu odňatia slobody od
28.05.2024 do 29.07.2024. Po prepustení na slobodu začal povinný vyhľadávať navrhovateľku, ktorá
sa odsťahovala spolu s mal. dieťaťom na novú adresu bydliska, kde ju vyhľadal a dňa 12.10.2024 prišiel
k bytu na ul. E. XX, L., mal. dcére priniesol oblečenie na ktorom boli ochranné čipy proti krádeži,
čo navrhovateľka odmietla a vzhľadom na jej nesúhlas začal zapaľovačom páliť bezpečnostné čipy,
keď zatelefonovala na políciu, povinný byt opustil, ale ešte kopal a búchal do dverí, vyhrážal sa a
bol vulgárny. Uvedenú skutočnosť navrhovateľka preukázala potvrdením o podanom oznámením zo
dňa 12.10.2024 na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II, Obvodnom oddelení PZ Bratislava Ružinov
východ a zároveň uviedla, že podobného konania sa menovaný dopustil aj v minulosti dňa 24.09.2024
a 30.09.2024.
36. Situácia sa zhoršila po tom, keď sa povinný dozvedel, že si navrhovateľka našla nového partnera
ku ktorému sa nasťahovala, jeho konanie sa ešte viac vyhrotilo a vyhrážal sa navrhovateľke so slovami,
že sa má k nemu vrátiť, lebo „nedopadne zle len ona, ale aj nový partner“. Navyše povinný začal
navrhovateľku obťažovať aj v práci, pred kaderníctvom kde pracuje, po ktorej vykrikuje, vulgárne
nadáva, uvedenú skutočnosť navrhovateľka preukázala čestným prehlásením zamestnávateľa zo
dňa 17.01.2025, ktorý uviedol, že musí v dôsledku nevhodného správania sa bývalého partnera
zamestnankyne v prítomnosti klientov zamknúť vchodové dvere, pani F. upozornil a požiadal, aby
bezodkladne riešila danú situáciu, nakoľko si zamestnávateľ nemôže dovoliť prísť o zákazníkov.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti povinnému v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP,
aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, s výnimkou vykonávania
procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu, alebo procesných úkonov vykonávanými orgánmi
činnými v trestnom konaní, alebo inými orgánmi verejnej moci v priestoroch nimi určenými a vo zvyšnej
časti návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniezamietol( zákazpriblíženiasanavzdialenosťmenšiu
ako tristo metrov). Na základe uvedeného správania sa povinného voči navrhovateľke existuje dôvodná
obava, že povinný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky pokračovať,
ktorého správanie negatívne ovplyvňuje súkromný a pracovný život navrhovateľke, ktorá nemôže žiť
svoj život bez strachu, pričom navrhovateľka sa nedokáže účinne brániť ani prostredníctvom polície.
38. Navrhovateľka sa ďalej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd zakázal
povinnému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať
navrhovateľku viac ako jeden krát denne, podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP. Navrhovateľka skutkové
tvrdenia, že ju povinný obťažoval cez telefón, denne jej posielal vysoký počet správ, telefonoval s ňou aj
50 krát za deň, ničím nepreukázala, ani nedoložila žiadne dôkazy z ktorých by vyplývalo, že ju povinný
proti jej vôli kontaktuje telefonicky, písomne alebo elektronickou komunikáciou ( napr. nepredložila
ani výpisy hovorov, výpis sms správ, písomnú komunikáciu alebo elektronickú komunikáciu). Navyše
navrhovateľkauviedla,že zablokovalatelefónnečíslopovinnéhoabolanútenázmeniťsisvojetelefónne
číslo ako aj mal. dcére. V danom prípade navrhovateľka neosvedčila, že ju povinný obťažuje uvedenoukomunikáciou, ktorá by mohla mať za následok ohrozenie jej duševnej alebo telesnej integrity a preto
súd návrh na nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
39. Nariadené neodkladné opatrenie nebude predstavovať neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do
výkonu práv povinného a požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov
tak zostane zachovaná. V prípade vykonania testu proporcionality vo vzťahu k právam navrhovateľky a
povinného, nie je za žiadnych okolností možné uprednostniť právo povinného spočívajúce v slobodnom
zasahovaní do práv a oprávnených záujmov navrhovateľky, na ochranu jej osobnej integrity.
40. Súd v zmysle § 336 ods. 1 veta druhá CSP, neuložil navrhovateľke povinnosť podať na súde žalobu
vo veci samej. Nie je to nutné v prípade, kedy účinky nariadeného neodkladného opatrenia dosiahnu
trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, z ktorého záveru vychádzal v danom prípade súd, a preto
takúto povinnosť navrhovateľke neuložil. V zmysle § 337 ods. 1, ods. 2 CSP bol však súd povinný poučiť
povinného o jeho práve podať žalobu vo veci samej, ktorá by sa týkala jeho prípadných nárokov na
náhradu škody alebo inej ujmy, spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia (je vecou povinného,
či sa rozhodne toto právo využiť, s tým, že by ho v prípadnom konaní zaťažovalo dôkazné bremeno
vyplývajúce z takého uplatnenia práva na náhradu škody či inej ujmy).
41. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 262 ods.1
CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Navrhovateľka mala úspech v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a vo zvyšnej časti súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Nakoľko navrhovateľka a povinný mali vo veci úspech
len čiastočný súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
42. Ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo
obmedzenie kontaktu alebo priblíženia sa, ktoré bolo vydané na základe neodkladného opatrenia, môže
tým naplniť znaky skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 348 os. 1 písm.
i) Trestného zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 355
ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP, § 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané( § 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.