Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200146
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana v
právnej veci žalobcu: Teximp, s.r.o., so sídlom Ľ. Štúra 1680/36, 018 61 Beluša, IČO: 36 395 145, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina,
IČO: 47 240 997, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040
01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/
2023/2972, O-54/2022 zo dňa 22.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Inšpektorát práce Trenčín (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „inšpektorát práce“)
podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o

zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o inšpekcii práce“)
rozhodnutím č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2023/983, 227/2022/ 2.0/P zo dňa 11.01.2023 (ďalej aj
len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona č. 82/2005 Z. z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej aj len „Zákon o nelegálnej práci“) spočívajúce v
tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 02.09.2021 v

čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 03.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 06.09.2021
v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 07.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 08.09.2021
v čase od 07:30 hod. do 16:00 hod., dňa 09.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 10.09.2021
v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 14.09.2021 v čase od 07:30 hod. do 13:43 hod. využíval závislú
prácu fyzickej osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „p. B.“ alebo „kontrolovaná osoba“), ktorá na
základe uzatvorenej Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021 vykonávala závislú prácu – administratívna
pracovníčka, na pracovisku Ľ C. XXXX/XX, XXX XX D. a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov

starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§
231ods.1písm.b)bod1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov)na
prihlásenie do tohto registra, nakoľko do predmetného registra bola A. B., nar. XX.XX.XXXX prihlásená
dňa 14.09.2021 v rozhodujúcom čase 13:44 hod.2) Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v období od 30.06.2022 do
19.07.2022 vykonal výkon inšpekcie práce u žalobcu na pracovisku Ľ C. XXXX/XX, XXX XX D..

O výsledku výkonu inšpekcie práce bol spísaný protokol č. ITN-33-33-2.3/P-A22,24,25-22 zo dňa
19.07.2022 (ďalej aj len „protokol“). Obsah protokolu bol dňa 19.07.2022 prerokovaný s E. F. D.,
štatutárnymorgánomžalobcu.Menovanýkuvšetkýmzistenýmskutočnostiamanedostatkomuvedeným
v protokole uviedol, že s nimi súhlasí a porozumel im. Protokol prevzal dňa 19.07.2022, čo potvrdil aj
svojím podpisom.

3) Inšpektorát práce pri výkone inšpekcie práce zistil jedno porušenie právnych predpisov zo strany
žalobcu, za ktoré sa viedlo správne konanie, a to porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na §
2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci, ku ktorému došlo vyššie opísaným spôsobom.

4) Dňa 18.11.2022 žalobca prevzal oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty. K

začatiu správneho konania o uložení pokuty sa žalobca vyjadril, pričom vo vyjadrení poukázal na to,
že prvostupňovému správnemu orgánu predložil všetky požadované kópie dokladov potrebných na
vykonanie inšpekcie práce tak, ako to uvádza dokument –Oznámenie o vykonaní inšpekcie práce zo
dňa 30.06.2022 a taktiež poskytol i všetku potrebnú súčinnosť. Vo vyjadrení ďalej žalobca objasnil,
že p. B. u neho pracuje na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021. Uviedol, že prijal všetky

potrebné opatrenia, aby predišiel podobným situáciám v budúcnosti. Taktiež poukázal na to, že na
základe poverenia č. 10583-1/2022 zo dňa 05.09.2022 u neho vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka
Považská Bystrica kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pričom
dňa 05.10.2022 vydala Protokol o výsledku kontroly č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX za kontrolované
obdobie od 01.01.2019 do 30.06.2022, v ktorom uviedla, že žalobca nesplnil povinnosť uvedenú v

ustanovení § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. tým, že prihlásila/odhlásila do/z registra
poistencov oneskorene zamestnancov. Vzhľadom na výsledky kontroly Sociálnej poisťovne jej žalobca
dňa 17.10.2022 zaslal dokument, v ktorom prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, a
to aby zamestnanci boli odhlasovaní a prihlasovaní z/do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia v Sociálnej poisťovni v zákonných lehotách a údaje uvedené v mesačnom

výkaze poistného a príspevkov zodpovedali registrácii s ohľadom na obdobie vylúčenia a prerušenia
poistenia. Zároveň žalobca doplnil, že sa zaviazal dodržiavať tieto opatrenia aj smerom do budúcnosti,
aby nedochádzalo k porušovaniu zákonov. Žalobca zdôraznil, že si je vedomý svojho pochybenia,
avšak upriamil pozornosť na skutočnosť, že porušenie bezodkladne odstránil prijatými opatreniami. Táto
skutočnosť mala pre spoločnosť sama o sebe preventívne pôsobenie, aby riadne dodržiavali a kládli

dôraz na zákonné lehoty, ako aj na ďalšie zákonné povinnosti. V podanom vyjadrení žalobca taktiež
zdôraznil,ženebolovjehoúmysleporušovať,čiobchádzaťzákonnélehotypriprihláseníp.B.doregistra
Sociálnej poisťovne, pričom išlo zo strany žalobcu o administratívnu chybu. Žalobca tiež poukázal na
dôležitú skutočnosť, a to že v jeho prípade išlo o ojedinelý, prvý prípad porušenia zákonnej povinnosti,
čo deklaroval predloženým Záznamom Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 18.06.2015 a tiež Záznamom

Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 27.05.2016, pričom v týchto prípadoch bola vykonaná inšpekcia
práce bez zistenia nedostatkov. Uviedol, že p. B. pracovala u neho na základe riadne uzatvorenej
pracovnej zmluvy a následne bola i prihlásená do registra Sociálnej poisťovne. Rovnako tak boli riadne
a včas odvádzané aj všetky platby poistného na účet Sociálnej poisťovne. U žalobcu, ako uviedol,
nevykonávajú zamestnanci prácu nelegálne, ale pracujú na základe riadne uzatvorených pracovných

zmlúv. Hoci u žalobcu nedostatok vznikol, p. B. prihlásil do registra Sociálnej poisťovne ešte pred
vykonaním samotnej inšpekcie práce. Žalobcu poukázal i na to, že v minulosti nebol účastníkom v
žiadnom správnom konaní, ktorým by mu bola uložená sankcia. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným
skutočnostiam požiadal o prehodnotenie uloženia pokuty, resp. o prehodnotenie jej výšky.

5) Prvostupňový správny orgán sa podrobne zaoberal celým obsahom vyjadrenia žalobcu, pričom
prejavil porozumie pre vzniknutú situáciu za ktorej došlo k vzniku porušenia jeho zákonnej povinnosti,
že nešlo o úmysel žalobcu vedome porušiť právny predpis a tiež prihliadol aj na to, že žalobca
ihneď ako zistil daný nedostatok, vykonal nápravné opatrenia a nedostatok odstránil, a to ešte pred
začatím výkonu inšpekcie práce. O uvedom svedčí aj tá skutočnosť, že ú. Vyhničková bola do registra

Sociálnej poisťovne skutočne prihlásená dňa 14.09.2021, pričom inšpekcia práce začala u žalobcu až
dňa 30.06.2022. V čase začatia výkonu inšpekcie práce bol teda predmetný nedostatok odstránený.
Aj uvedené svedčí o tom, že žalobca naozaj nemal v úmysle porušiť žiadne zákonné ustanovenie,avšak aj napriek tomu v dôsledku administratívneho pochybenia, nie vedomého a úmyselného k takému
pochybeniu došlo.

6) Prvostupňový správny orgán tiež plne prihliadol na ten fakt, že u žalobcu neboli zistené v
predchádzajúcom období žiadne porušenia, o čom svedčia aj výkony inšpekcii práce z Inšpektorátu
práce Trenčín v roku 2015 a Inšpektorátu práce Bratislava v roku 2016. Prvostupňový správny orgán
ďalej uviedol, že aj napriek zohľadneniu všetkých týchto a ďalších poľahčujúcich skutočností nemohol v
zmysle zákona upustiť od uloženia sankcie, nakoľko mu to zákon neumožňuje. Taktiež nie je v zákone

uvedená žiadna výnimka, v prípade naplnenia ktorej by správny orgán upustil od uloženia sankcie, resp.
by ju uložil v čo najnižšej možnej výške. Totiž, podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona
o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania v rozsahu od 2.000,- Eur do 200.000,- Eur a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- Eur. Uvedené ustanovenie
je koncipované na povinnosti uložiť sankciu, čo vyplýva i z formulácie „uloží“, teda nie „môže uložiť,“

prípadne „má oprávnenie uložiť“, či iné, avšak ide o výslovnú a striktne stanovenú povinnosť uloženia
sankcie. Ak by inšpektorát práce sankciu neuložil, sám by porušil uvedené ustanovenie, nakoľko aj
inšpektorát práce má povinnosť sa daným ustanovením riadiť. Súčasne nie je v inom ustanovení
uvedená výnimka z povinnosti uloženia sankcie, na ktorú by správny orgán prihliadol a sankciu neuložil.

7) Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o uložení pokuty vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca
porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 02.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod.,
dňa 03.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 06.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00
hod., dňa 07.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 08.09.2021 v čase od 07:30 hod. do
16:00 hod., dňa 09.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 10.09.2021 v čase od 07:25 hod.

do 16:00 hod., dňa 14.09.2021 v čase od 07:30 hod. do 13:43 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby
– p. B., ktorá vykonávala pre žalobcu prácu ako administratívna pracovníčka na pracovisku G. C. XXX/
XX, XXX XX D., a to na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021 a žalobca ju neprihlásil do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa
osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskoršíchpredpisov)naprihláseniedotohtoregistra,keďžedopredmetnéhoregistrabolakontrolovaná
osoba prihlásená až dňa 14.09.2021 v rozhodujúcom čase 13:44 hod. Prvostupňový Správny orgán v
predmetnom prípade vychádzal z Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021, ktorá bola uzatvorená medzi
žalobcom ako zamestnávateľom a p. B., ktorá nadobudla status zamestnankyne. V bode 2. uvedenej
pracovnej zmluvy je obsiahnutá dojednaná práca – druh práce – administratívna pracovníčka. V bode

1 predmetnej pracovnej zmluvy je uvedené, že pracovný pomer vznikol dňa 01.09.2021 a je dohodnutý
na dobu jedného roka, a to na zastupovanie počas materskej dovolenky.

8) Prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní ďalej z predloženého písomného dokladu
„Knihapríchodovaodchodov“zaznamenávajúcehočasvýkonuprácep.B..KonkrétnezKnihypríchodov

a odchodov vyplýva, že p. B. vykonávala prácu v dňoch dňa 02.09.2021 v čase od 07:25 hod. do
16:00 hod., dňa 03.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 06.09.2021 v čase od 07:25
hod. do 16:00 hod., dňa 07.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 08.09.2021 v čase
od 07:30 hod. do 16:00 hod., dňa 09.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 10.09.2021
v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 14.09.2021 v čase od 07:30 hod. do 13:43 hod. Žalobca

p. B. prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňa 14.09.2021 v čase o 13:44 hod., čo potvrdzuje aj
registračný list zamestnankyne. Prvostupňový správny orgán mal za to, že menovaná práce pre žalobcu
vykonávala tak, ako je zaznačené v knihe príchodov a odchodov. Samotný výkon práce nebol ani
zo strany žalobcu spochybnený. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že vzhľadom k výkonu práce
zamestnankyne odo dňa 02.03.2021 a následného prihlásenia až dňa 14.09.2021 došlo k prekročeniu

lehoty, ktorá určuje maximálnu lehotu na prihlásenie zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne.
V kontexte uvedeného prvostupňový právny orgán poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) Zákona
o nelegálnej práci, v zmysle ktorého nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou
alebofyzickouosobou,ktorájepodnikateľom,akvyužívazávislúprácufyzickejosoby,másňouzaložený
pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju

do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia
lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty
podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.9) Prvostupňový správny orgán zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočností konštatoval, že má za
to, že bolo preukázané, že fyzická osoba – A. B., nar. XX.XX.XXXX vykonávala pre žalobcu závislú

prácu(ododňa02.09.2021),pričomvyužívanímzávislejprácefyzickejosobykumulatívnesopomenutím
splnenia prihlasovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni (neprihlásením do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného
predpisu na prihlásenie do tohto registra), došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania.

10) Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že protiprávny stav na pracovisku žalobcu nastal a po
istý čas i trval. Vychádzajúc pri rozhodovaní práve z tohto protiprávneho stavu, kedy kontrolovaná osoba
vykonávala prácu pre žalobcu na podklade uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, avšak nebola
prihlásená do príslušného registra Sociálnej poisťovne, berúc na zreteľ tieto skutočnosti považoval
prvostupňový správny orgán sankčný postih za legitímny, dostatočne skutkovo i právne podložený.

11) Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že v priebehu konania sa nevyskytli žiadne skutočnosti,
ktoré by zodpovednosť žalobcu vylučovali alebo znižovali. Výkon inšpekcie práce bol vykonávaný v
zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a bol zameraný na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení č. 124/2006 Z. z. v

znení neskorších predpisov v časti kontroly systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na
kontrolu vybraných ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov
v časti kontroly náležitostí uzatvárania pracovných zmlúv a dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení
Zákona o nelegálnej práci.

12) Predmetom hlavnej činnosti žalobcu je sprostredkovateľská činnosť, montáž a opravy meracej a
regulačnej techniky a ďalšie činnosti v zmysle príslušného výpisu z obchodného registra. Žalobca v čase
výkonu inšpekcie práce realizoval predmet svojej činnosti prostredníctvom 17 zamestnancov.

13) Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na to, že zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní
výšky pokuty prihliada aj na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet

zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne
zamestnávaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného
systémuriadeniaochranypráceuzamestnávateľaalebočiideoojedinelývýskytnedostatku,opakované
zistenie toho istého nedostatku.

14) Prvostupňový správny orgán v zmysle Zákona o inšpekcii práce pri ukladaní pokuty za toto porušenie
právneho predpisu zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol v súlade
s ustanovením § 19 ods. 6 vyššie citovaného zákona na:
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov – prvostupňový správny orgán
k závažnosti správneho deliktu uviedol, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je vážnym

porušením právnych predpisov, žalobca si nesplnil vo vzťahu k jednej fyzickej osobe včas povinnosti voči
orgánom štátnej správy, čím sa dopustil nežiaduceho spoločensko–ekonomického opomenutia konania.
Poznamenal, že cieľom zákonodarcu pri stanovení zákazu nelegálneho zamestnávania bolo chrániť
nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby,
pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu, pričom uvedený chránený objekt bol v dôsledku

protiprávneho konania žalobcu narušený; prvostupňový správny orgán vyhodnotil túto skutočnosť v
neprospech žalobcu, zároveň však u žalobcu prvostupňový správny orgán vyhodnotil poľahčujúce
okolnosti, a to že žalobca odstránil nedostatok ešte pred začatím výkonu inšpekcie práce, pričom nešlo
o úmyselné porušenie právnych predpisov, taktiež žalobca prihlásil zamestnankyňu do registra Sociálnej
poisťovne spätne od 01.09.2022, a teda doplatil všetky odvody do Sociálnej poisťovne v zmysle zákona;

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa – žalobca
v tomto prípade zamestnával 17 zamestnancov, teda išlo o malého zamestnávateľa, na čo prvostupňový
správny orgán prihliadol pri uložení sankcie; čo sa týka rizík, v činnosti žalobcu nevzhliadol žiadne
mimoriadne riziká;c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb – žalobca sa v prejednávanom prípade dopustil
porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k jednej fyzickej osobe – A. B., nar.
XX.XX.XXXX, pričom nelegálne zamestnávanie bolo zistené v mesiaci september 2021;

d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku – prvostupňový správny orgán zobral do
úvahy skutočnosť, že išlo o administratívne ojedinelé pochybenie, pričom ide o okolnosť na ktorú bolo
potrebné prihliadnuť a vyhodnotiť ju poľahčujúco pre uloženie sankcie;
e) opakované zistenie toho istého nedostatku – v prejednávanom prípade sa nejednalo o opakované

zistenie toho istého nedostatku, čo prvostupňový správny orgán vyhodnotil v prospech žalobcu.

15) Po zhodnotení všetkých kritérií mal prvostupňový správny orgán za to, že výška pokuty je primeraná,
nakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie, preto je žiaduce,
aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v
zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní tiež

preventívnu úlohu, musí mať silu odradiť účastníka konania od protiprávneho postupu, príp. zanedbania
plnenia povinností.

16) V závere rozhodnutia prvostupňový správny orgán vo vzťahu k výške uloženej pokuty konštatoval,
že ju uložil v najnižšej možnej výške akú mu zákon umožňoval uložiť. Nižšiu sankciu nebolo možné

uložiť a taktiež nebolo možné ani upustiť od uloženia sankcie za správny delikt. Prvostupňový správny
orgán tiež plne prihliadol na spoluprácu žalobcu, ktorú poskytol inšpektorom práce počas celého výkonu
inšpekcie práce. K zabezpečeniu toho, aby v budúcnosti nedochádzalo zo strany žalobcu k opakovaniu
takýchto prípadov, je nevyhnutné uloženie pokuty v navrhovanej výške, jednak z dôvodu postihu
takéhoto konania, ale zároveň aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov

inšpekcie práce. Pri určovaní výšky pokuty mal prvostupňový správny orgán za to, že dostatočne
prihliadal na práva žalobcu, ale zároveň dodržal aj svoju povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb – zamestnancov a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností v zmysle
§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„Správnyporiadok“).Podľanázoruprvostupňovéhosprávnehoorgánutaktourčenápokutajedostatočne

odôvodnená, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a plní svoj výchovný aj represívny účel.
Pokuta, ktorú bol povinný inšpektorát práce za tieto nedostatky uložiť až do výšky 200.000,- Eur, je v
navrhovanej a uloženej výške iba minimálna a inšpektorát práce ju považoval za primeranú zisteniam
inšpekcie práce a konaniu žalobcu. Uloženie pokuty je podľa presvedčenia prvostupňového správneho
orgánu odôvodnené zistenými nedostatkami a je prostriedkom do budúcnosti, aby žalobca dodržiaval

príslušné právne predpisy.

17) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
dňa 25.01.2023 odvolanie. Žalobca v podanom odvolaní konštatoval, že prvostupňovému správnemu
orgánu poskytol potrebnú súčinnosť pri výkone kontroly. Ďalej uviedol, že p. B. bola prihlásená do

registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ešte pred vykonaním samotnej
kontroly. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal záujem nelegálne zamestnávať p. B., ani utajovať jej
pracovný pomer pred orgánmi verejnej správy a vyhnúť sa tak daňovým a odvodovým povinnostiam,
ktoré boli riadne a včas uhrádzané. Žalobca ďalej namietal, že nebola spísaná zápisnica s p. B.,
neprebehol jej výsluch, či skutočne vykonávala závislú prácu tak, ako to je uvedené vo výroku

prvostupňového rozhodnutia. V danej veci nebolo podľa žalobcu vykonané náležité dokazovanie.
Žalobca doplnil, že sa inšpektori práce nemali uspokojiť iba s pracovnou zmluvou, ale mali vykonať
náležité dokazovanie. Zdôraznil, že skutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie práce neboli následne
verifikované prostredníctvom ústneho pojednávania s poskytnutím možnosti žalobcu klásť otázky
kontrolovanej zamestnankyni. Prvostupňový správny orgán teda žalobcovi odňal práva v zmysle

Správneho poriadku. Žalobca tiež namietal, že prvostupňový správny orgán nezisťoval, či boli znaky
závislej práce naplnené v zmysle zákona Zákonníka práce. K výške sankcie žalobca uviedol, že nie je
možné tvrdiť, že sankcia u neho splnila výchovnú a represívnu funkciu. Zároveň doplnil poľahčujúce
okolnosti, ktoré majú tiež vplyv na uloženie sankcie, t.j. riadne plnenie si svojich povinností vo všetkých
oblastiach, nikdy nebol účastníkom žiadneho správneho konania a nikdy mu nebola uložená sankcia.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu18) O odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. NIP/
NIP_PO/BEZ/2023/2972, O-54/2022 zo dňa 22.03.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

19) Žalovaný mal za to, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu uzavrel, že prvostupňový
správny orgán jednoznačne preukázal v napadnutom rozhodnutí, že žalobca porušil v uvedenom čase,
na uvedenom mieste, pri plnení svojej činnosti a vyššie popísaným spôsobom zákaz nelegálneho

zamestnávania. Žalovaný považoval z výroku prvostupňového rozhodnutia za zrejmé, že na základe
akého ustanovenia právneho predpisu bolo rozhodnuté, správny delikt je skutkovo vymedzený tak,
aby nedošlo k jeho zameneniu s iným deliktom a jeho právne posúdenie, vyjadrené konštatovaním o
porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vychádza z riadne popísaného skutku a z preukázaného
skutočného stavu veci vyplývajúceho z odôvodnenia. Taktiež je z výroku rozhodnutia zrejmé, ako sa
vo veci rozhodlo. Žalovaný sa stotožnil so správnou úvahou prvostupňového správneho orgánu, že

si žalobca v čase výkonu inšpekcie práce nesplnil svoju zákonnú povinnosť prihlásiť kontrolovanú
zamestnankyňu do registra Sociálnej poisťovne do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného
predpisu, a to lehoty podľa § 231 ods.1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov na prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia (lehota siedmich dní plynie od začatia výkonu činnosti zamestnanca – k

prihláseniu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne
došlo 14.09.2021 o 13:44 hod., pričom lehota na splnenie prihlasovacej povinnosti začala plynúť
02.09.2021 a uplynula dňa 09.09.2021). Je teda preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu
tak, ako je to popísané vo výroku prvostupňového rozhodnutia, teda je zrejmé, že žalobca sa dopustil
porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b)

Zákona o nelegálnej práci. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že prvostupňové rozhodnutie
netrpí vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti.

20) V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že žalobca ani počas výkonu
inšpekcie práce, ani počas správneho konania výkon práce zamestnankyne nespochybnil. Mal za to,

že p. B. skutočne začala vykonávať prácu na základe pracovnej zmluvy odo dňa 02.09.2021, pričom
k jej prihláseniu došlo dňa 14.09.2021. Zdôraznil, že kontrolovaná osoba bola prihlásená od 01.09.2021,
dátum vzniku poistenia je obsiahnutý na registračnom liste. Uvedené je súladné s Pracovnou zmluvou
zo dňa 29.08.2021, podľa ktorej vznikol pracovný pomer odo dňa 01.09.2021. Niet teda pochýb
o tom, že p. B. aj v zmysle vyššie uvedeného bola oneskorene prihlásená do registra Sociálnej

poisťovne. Čo sa týka zaplatenia príslušných odvodov, žalovaný konštatoval, že nemohol na zaplatenie
odvodov prihliadnuť tým spôsobom, že sankciu neuloží. Uvedené oprávnenie zákonné ustanovenia
inšpektorátu práce neumožňujú. Žalovaný k ďalšej argumentácii žalobcu konštatoval, že porušenie
dokazujú priamo doklady, ktoré žalobca predložil. Taktiež, žalobca ani vo vyjadrení k začatiu správneho
konania nenamietal výkon práce p. B.. Vo svojom vyjadrení k začatiu konania dokonca uviedol, že si

je vedomý porušenia, pričom bezodkladne porušenie odstránil. Taktiež žalovaný konštatoval, že nemal
dôvod spochybňovať doklady, ktoré žalobca predložil. O výkone práce odo dňa 02.09.2021 (štvrtok)
nevznikli také pochybnosti, že by vyvstala potreba overenia skutočností, ktoré sú uvedené na dokladoch
predložených žalobcom. V súvislosti s námietkou vykonania ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že
počas výkonu inšpekcie práce nevznikol dôvod na nariadenie ústneho pojednávania. V prípade žalobcu

nariadenie ústneho pojednávania nevyžadovala ani povaha danej veci a tiež to neustanovoval osobitný
zákon.

21) Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán mal na základe podkladov získaných počas
výkonu inšpekcie práce za preukázané porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2

písm. b) Zákona o nelegálnej práci tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ
by žalobca porušenie namietal počas výkonu inšpekcie práce, alebo v správnom konaní, prípadne by
vznikla akákoľvek pochybnosť o výkone práce p. B., správny orgán by ústne pojednávanie nariadil a
vykonal, resp. by inak vykonal dokazovanie v danej veci. Žalovaný sa s postupom inšpektorátu práce
stotožnil a túto námietku považoval za irelevantnú.

22) Žalovaný k námietke spochybnenia výkonu závislej práce p. B. uviedol, že výkon jej práce vyplýva
z dokladov, ktoré boli predložené. Tieto doklady predložil priamo žalobca, pričom vo vyjadrení k začatiu
správneho konania uviedol, že si uvedomuje, že k pochybeniu z jeho strany došlo. Žalovaný dodal, že
aj evidencia pracovného času kontrolovanej zamestnankyne potvrdzuje, že závislú prácu vykonávala.Taktiež bola do registra prihlásená spätne od 01.09.2021. Žalovaný sa stotožnil s postupom inšpektorátu
práce a túto námietku považoval za špekulatívnu so snahou vyhnúť sa pokute.

23) Čo sa týka argumentu žalobcu ohľadom výšky uloženej pokuty, žalovaný konštatoval, že inšpektorát
práce uložil najnižšiu pokutu, akú mu zákon umožnil, pričom zvážil všetky okolnosti daného správneho
deliktu, kde zvažoval aj závažnosť konania a tak isto aj fakt, že žalobca sa dopustil prvého správneho
deliktu podobnej povahy.

24) Žalovaný majúc na zreteli všetky vyššie opísané skutočnosti dospel k záveru, že v prejednávanom
prípade je potrebné stotožniť sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo
veci žalobcu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a v
jeho odôvodnení. Keďže žalobca vo svojom odvolaní podľa názoru žalovaného neuviedol relevantné
skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistený skutkový stav, nemal dôvod na vydanie zmeny
prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty.

Správna žaloba – žalobné body

25) Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne v zákonnej lehote sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodov

uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalejajlen„SSP“),ichzrušeniaavráteniavecižalovanémunaďalšiekonaniearozhodnutie,eventuálne
ich zmeny tak, že sa podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP upustí od uloženia pokuty vo výške 2.000,-
Eur. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26)Žalobcapoopísanípriebehuadministratívnehokonania,ktorýpredchádzalvydaniuprvostupňového,
ako aj napadnutého rozhodnutia uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo inšpektori práce nevypočuli p. B..
Žalobca spochybnil postup žalovaného, a to v tom smere, že nie je zrejmé na podklade čoho inšpektori
práce založili výrok o vine za spáchaný delikt, ak nebola priamo vypočutá osoba, ktorá mala vykonať
nelegálnu prácu a byť nelegálne zamestnaná, a teda neexistuje žiadna zápisnica o podaní informácie. H.

B. potom nemohla nijakým spôsobom ozrejmiť svoju prítomnosť na pracovisku, a rovnako tak sa vyjadriť
aj k ostatným skutočnostiam týkajúcim sa výkonu nelegálnej práce. Podľa názoru žalobcu neobstojí
vyjadrenie žalovaného, že porušenie dokazujú priamo doklady, ktoré boli v konaní predložené, nakoľko
v tomto smere absentuje jeden z podstatných dôkazov, a to výpoveď p. B..

27) V prejednávanej veci žalobca správnemu orgánu vytýka, že inšpektori práce nezisťovali či išlo naozaj
o výkon závislej práce tak, ako ju vymedzuje Zákonníka práce, a teda či boli naplnené znaky závislej
práca, a to:
- vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
- osobne vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa,

- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v mene zamestnávateľa,
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
V tomto smere žalobca konštatoval, že sa nesnažil meniť svoje vyjadrenia, ale upozornil na tú
skutočnosť, že ho rozhodnutie žalovaného v tomto smere nepresvedčilo o správnosti a zákonnosti

postupu žalovaného, ako ani o správnosti a zákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu.

28) Žalobca je toho názoru, že hoci žalovaný konštatoval, že nevznikli dôvody na nariadenie ústneho
pojednávania, pričom si to nevyžadovala povaha veci a ani to neustanovoval osobitný zákon, práve
nariadenie ústneho pojednávania by mohlo celú vec ozrejmiť. Keďže sa tak neudialo, nedošlo

k zadováženiu všetkých relevantných a rozhodujúcich skutočností potrebných na správne rozhodnutie.
Nazákladeuvedenéhomátedažalobcazato,žeinšpektoriprácenedodržalipostupvzmysleSprávneho
poriadku, a teda zistené skutočnosti neverifikovali výsluchom kontrolovanej osoby (§ 35 Správneho
poriadku) prostredníctvom ústneho pojednávania (§ 21 Správneho poriadku) s poskytnutím možnosti
žalobcu klásť kontrolovanej osobe otázky a vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a podkladu rozhodnutia

(§ 33 Správneho poriadku).

29) Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/11/2020 zo dňa 24.02.2022 z obsahu ktorého vyplýva, že „akorgány verejnej správy nevypočuli v rámci konania o administratívnom trestaní účastníka konania
ani zainteresované osoby a v predmetnej veci taktiež nebolo nariadené ústne pojednávanie, došlo
k nastoleniu takej vady v konaní, ktorá mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia“.

Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že ani samotný protokol o kontrole nemôže byť dostačujúcim
pre potreby úplne zisteného skutkového stavu veci.

30) V ďalšom texte žaloby žalobca zdôraznil, že p B. bola do registra poistencov a sporiteľov
dôchodkovéhosporeniasociálnejpoisťovneprihlásenáeštepredvýkonomsamotnejkontroly,tedamimo

obdobia výkonu inšpekcie. Taktiež poukázal na to, že sám prvostupňový správny orgán vo svojom
rozhodnutí na jednej strane konštatoval, že si je vedomý toho, že odvody boli za p. B. riadne a včas
odvádzané, avšak na strane druhej mu zákon neumožňuje túto skutočnosť vyhodnotiť ako poľahčujúcu
okolnosť, čo by mohlo mať za následok neuloženie pokuty. Vychádzajúc z uvedeného sa žalobcovi javí
rozhodnutie žalovaného ako nesprávne a toto nemôže bez ďalšieho zakladať vinu žalobcu. Žalobca
poukázal na to, že prijal všetky potrebné opatrenia včas a v čase kontroly nedošlo k porušeniu zákazu

nelegálneho zamestnávania. Je teda zrejmé, že sa žalobca nepokúšal obísť platné právneho predpisy,
ani ich porušovať.

31) Vzhľadom ku skutočnosti, že žiadnemu subjektu nebola spôsobená škoda, nemožno bez ďalšieho
podľa názoru žalobcu vyvodiť jeho vinu a za jeho správanie mu uložiť pokutu. Takýto postup vníma

žalobca ako šikanózny, ak sa voči nemu má vyvodiť vina a následne mu má byť uložená pokuta za
to, že si svoju povinnosť splnil, pričom tým nespôsobil žiadnu škodu, a to všetko pred vykonaním
samotnej kontroly. Žalobca teda nebol motivovaný výkonom inšpekcie k tomu, aby si riadne plnil svoje
povinnosti, ale urobil tak sám a dobrovoľne. Podľa názoru žalobcu nemožno bez ďalšieho za takého
konanie uložiť pokutu tak, ako ju uložil prvostupňový správny orgán. Žalobca považuje takýto postup

za nespravodlivý, a to najmä vzhľadom na subjekty, ktoré úmyselne obchádzajú a porušujú zákaz
nelegálneho zamestnávania, čo sa neskôr snažia v procese výkonu inšpekcie zhojiť dodatočnými
úkonmi. Zároveň podľa žalobcu nemožno v tomto prípade hovoriť o výchovnom, resp. represívnom
pôsobení takto uloženej pokuty. Takáto argumentácia by bola pre žalobcu pochopiteľná, ak by k zisteniu
nedostatkuprišlopočasvýkonuinšpekcie,atentonedostatokbolodstránenýažpočasvýkonuinšpekcie.

Akvšakžalobcasámadobrovoľnenapravilstav,ktorývznikol,niejemuzrejmé,prečobyuloženápokuta
mala mať či už výchovné alebo represívne pôsobenie.

32) Žalobca taktiež dodal, že na základe napadnutého rozhodnutia pokutu vo výške 2.000,- Eur
síce uhradil, ale konal tak len z opatrnosti, keďže sa chcel vyhnúť prípadnému vymáhaniu danej pokuty

prostredníctvom exekučného konania a chcel tak predísť aj zbytočnému navyšovaniu výšky pokuty
ďalšími trovami, vzhľadom ku skutočnosti, že podanie správnej žaloby samo o sebe nemá odkladná
účinok. Rovnako považoval žalobca za potrebné zdôrazniť, že uvedeným konaním nepotvrdil správnosť,
ani výšku uloženej pokuty a takého jeho konanie nemožno vykladať ani ako uznanie záväzku uhradiť
danú pokutu.

33) Žalobca ďalej citoval z obsahu rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo
81/2007 zo dňa 16.04.2007 a sp. zn. 5Sžo/81/2010 zo dňa 31.01.2011, ktoré sa týkajú práva účastníka
správneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Taktiež má žalobca za to, že žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán postupovali v rozpore s § 3 ods. 4 a 5, § 32 ods. 1 a 2, 33 ods. 1 a 2, §

46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

34) V závere správnej žaloby žalobca zdôraznil, že sa mu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
javí ako nepresvedčivé. Medzi skutkovými zisteniami žalovaného a prvostupňového správneho orgánu
a právnym posúdením neexistuje podľa názoru žalobcu logický vzťah. Nestačí len odkaz na citáciu

zákona, či jeho ustanovenia, ale správny orgán je povinný obsah právnej normy aj vyložiť, aby účastník
konania pochopil vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Žalobca má za to, že sa
správny orgán musí vysporiadať so všetkými hľadiskami, ktoré sú významné pre uloženie pokuty ako
takej, inak by takého rozhodnutie bolo nepreskúmateľné. Žalobca je toho presvedčenia, že uvedené
platí aj pre tento prípad.

35) S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti podľa § 198 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku žalobca navrhol, aby správny súd eventuálne na základe vykonaného dokazovaniarozsudkom upustil od uloženia sankcie vo výške 2.000,- Eur, keďže účel bol dosiahnutý samotným
prejednaním veci.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika)

36) Žalovaný v podaní zo dňa 11.09.2023 v prvom rade uviedol, že rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu považuje za skutkovo aj právne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Okrem toho mal za to, že správne orgány na oboch stupňoch postupovali v priebehu celého konania v

súlade so Správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali plne všetky práva žalobcu,
vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali v napadnutých rozhodnutiach relevantné
stanovisko. Žalovaný uviedol, že tak on, ako i prvostupňový správny orgán po dôslednom posúdení
všetkých získaných relevantných dôkazov spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepochybne
preukázali spáchanie deliktu zo strany žalobcu kladenému mu za vinu.

37) Vo vzťahu k samotnému spáchanému správnemu deliktu žalovaný podotkol, že žalobca
kontrolovanú osobu prihlásil do príslušného registra Sociálnej poisťovne až dňa 14.09.2021 v
rozhodujúcom čase 13.44 hod., t. j. po uplynutí siedmich dní od začatia výkonu pracovnej činnosti
menovanej. Zároveň žalovaný poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 294/2017 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. (účinnosť zákona od 01.01.2018), v ktorej sa uvádza, že týmto

zákonom sa navrhuje „na účely nelegálneho zamestnávania z nelegálneho zamestnávania eliminovať
určité situácie oneskoreného ohlásenia vzniku pracovnoprávneho vzťahu a štátnozamestnaneckého
pomeru do príslušného registra Sociálnej poisťovne, aby sa vylúčili prípady, keď zamestnávateľ túto
povinnosť, sám a bez zistenia nesplnenia tejto povinnosti kontrolnými orgánmi, splnil len s malým
oneskorením. Zamestnávateľ je povinný splniť si prihlasovaciu povinnosť v lehote siedmich dní od

uplynutia lehoty na splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (napr. do začatia výkonu činnosti zamestnanca),
najneskôr však do začatia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania začatej pred uplynutím tejto
sedemdňovej lehoty. To znamená, že ak príde kontrolný orgán po čase, kedy zamestnanec začal
vykonávať svoju činnosť, no v lehote siedmich dní a zistí, že zamestnávateľ si ešte nesplnil prihlasovaciu

povinnosť,konštatujenelegálnezamestnávanie.Aksivšakzamestnávateľsplníoznamovaciupovinnosť
v lehote uvedených siedmich dní a stihne tak spraviť pred výkonom kontroly, kontrolný orgán nemôže
konštatovať nelegálne zamestnávanie. Ak si zamestnávateľ splní túto povinnosť až po lehote siedmich
dní alebo si ju nesplní vôbec, v takom prípade nebude chránený a kontrolný orgán, bez ohľadu
na čas výkonu kontroly, konštatuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to aj spätne.“

Žalovaný podotkol, že v prejednávanom prípade bola naplnená skutková podstata správneho deliktu
nelegálneho zamestnávania. V danom prípade žalobca využíval závislú prácu p. B., mal s ňou založený
pracovnoprávny vzťah a nesporne bolo preukázané, že si ako zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa
osobitného predpisu, ktorou bola povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa túto zamestnankyňu prihlásiť
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia

lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty
podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. Podľa žalovaného je nesporné, že túto
povinnosť žalobca porušil, keďže z dokladov vyplýva, že kontrolovanú zamestnankyňu prihlásil až po 7
dňoch od začatia výkonu činnosti, t. j. nie do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnankyne.

38) K žalobe namietaným skutočnostiam žalovaný ďalej uviedol, že pri posúdení vyššie uvedeného
správneho deliktu vychádzal najmä z predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021 a taktiež z
registračného listu FO – prihláška do Sociálnej poisťovne zo dňa 14.09.2021, avšak nemožno opomenúť
ani ďalší v prejednávanej veci nie menej dôležitý podklad, a to evidenciu pracovného času za mesiac

september 2021 (kniha príchodov a odchodov). Všetky tieto doklady boli prvostupňovým správnym
orgánom obstarané vo vzťahu Ku kontrolovanej zamestnankyni. Žalovaný konštatoval, že z vyššie
uvedených dôkazov vyplýva, že p. B. vykonávala pre žalobcu závislú prácu odo dňa 02.09.2021
(začiatok výkonu činnosti), čo bezpochyby potvrdzuje predložená dochádzka za mesiac september
2021, v zmysle ktorej dotknutá fyzická osoba v tento deň pracovala, t.j. začala vykonávať činnosť v

prospech zamestnávateľa, a to v čase od 07.25 hod. do 16.00 hod. Žalovaný zároveň poukázal na
skutočnosť, že z registračného listu FO – prihláška do Sociálnej poisťovne zo dňa 14.09.2021 je zrejmé,
že žalobca dotknutú zamestnankyňu v tento deň spätne prihlásil do príslušného registra Sociálnej
poisťovne ku dňu 01.09.2021, teda ku dňu, kedy mala menovaná skutočne začať vykonávať závislúprácu (tento deň bol v pracovnej zmluve zo dňa 29.08.2021 dojednaný ako deň nástupu do práce), ale
nakoľko bol tento deň sviatkom, p. B. začala skutočne vykonávať prácu až dňa 02.09.2021. Žalovaný
má za to, že vyššie uvedené doklady svedčia o tom, že menovaná vykonávala pre žalobcu závislú prácu

v zmysle predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021 ako administratívna pracovníčka.

39) Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadne naplnenia znakov závislej práce, žalovaný uviedol, že nevidí
dôvod, prečo by si žalobca evidoval pracovný čas osoby, s ktorou má riadne uzatvorený pracovný pomer,
ak pre neho táto osoba nevykonáva závislú práce v zmysle pracovnej zmluvy, ktorú aj predložil pri

výkone inšpekcie práce. Žalovaný má za to, že tieto námietky sú dodatočnou účelovou argumentáciou
žalobcu. Žalovaný považoval za vhodné doplniť, že inšpektor práce dňa 19.07.2022 prerokoval osobne
protokol o výsledku inšpekcie práce č: ITN-33-33-2.3/P-A22,24,25-22 zo dňa 19.07.2022 s E. F. D.,
konateľom žalobcu, pričom ho podrobne oboznámil so skutočnosťami, ktoré boli pri výkone inšpekcie
práce zistené, a teda aj s porušením zákazu nelegálneho zamestnávania, a to, že došlo k prekročeniu
lehoty na prihlásenie do registra Sociálnej poisťovne, pričom E. F. D. uviedol, že protokolu porozumel

a súhlasil s ním. Taktiež ani počas správneho konania nedošlo k žiadnym pochybnostiam o výkone
práce p. B., nakoľko sa žalobca vo vyjadrení k začatiu správneho konania zo dňa 24.11.2022, vyjadril,
že si je vedomý porušenia na jeho strane a toto bezodkladne odstránil prijatými opatreniami. Taktiež
doplnil, že jeho úmyslom nebolo porušovať alebo obchádzať zákonné lehoty pri prihlásení p. B. do
registra Sociálnej poisťovne. Žalovaný zastáva názor, že inšpekcia práce, ako aj rozhodovanie v rámci

správneho konania bolo vykonané objektívnym posúdením dokladov predložených žalobcom. Správny
orgán sa zaoberal všetkými dokladmi, ktoré žalobca predložil do vydania rozhodnutia.

40) Ohľadom námietky žalobcu, v spojení s ktorou poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/11/2020 zo dňa 24. 02. 2022 a podotkol, že samotný protokol

nemôže byť postačujúcim pre potreby úplne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný uviedol, že je
zrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
nebolo založené iba na protokole o výsledku inšpekcie práce, aj keď tento bol jedným z podkladov pre
vydanie rozhodnutia, ale bolo založené aj na ďalších relevantných dôkazoch. Naviac uvedený rozsudok
sa týka porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. a pojednáva o

nedostatočne obstaraných dôkazoch v súvislosti s týmto porušením. Žalovaný zastáva názor, že závery
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudku sp. zn. 10Asan/11/2020 zo dňa
24.02.2022 nesúvisia s prejednávaným prípadom a nie sú na tento prípad aplikovateľné.

41) Pokiaľ ide námietku žalobcu vykonať výsluch p. B., žalovaný uviedol, že v posudzovanom prípade

prihliadajúc pritom na všetky skutkové zistenia získané v priebehu samotného výkonu inšpekcie práce,
nemá za to, že by bolo potrebné pristúpiť k vykonávaniu ďalších dôkazov, keďže tak prvostupňový
správny orgán, ako aj žalovaný, počas konania disponovali dostatočnými relevantnými dôkazmi,
nevykazujúcimi rozpory v jednotlivých skutkových okolnostiach a smerujúcimi k presnému a úplnému
zisteniu skutočného stavu veci, nepochybne preukazujúcimi jednotlivé zistenia ohľadne skutku. V

danom prípade by podľa žalovaného ďalšie doplňujúce dokazovanie neviedlo k účinnejšiemu objasneniu
zisteného skutkového stavu, keďže skutkový stav bol náležite a presne zistený počas prebiehajúcej
inšpekcie práce. V tejto súvislosti žalovaný zároveň zastáva názor, že v danom prípade nevyvstala
potrebanariadeniaústnehopojednávaniazaúčelompresnéhoaúplnéhozisteniaskutočnéhostavuveci.
V tejto spojitosti žalovaný dal akcent na dikciu ustanovenia § 21 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku,

v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak
sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Z tejto zákonnej konštrukcie
je nepochybné, že správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie
len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy (takéto prípady upravuje napríklad
stavebný zákon, zákon o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách a pod.), avšak takáto

právna situácia v prejednávanom prípade nenastala. Teda vo všetkých ostatných prípadoch správny
orgán má len zákonnú možnosť, nie však zákonnú povinnosť, nariadiť ústne pojednávanie v každom
začatom správnom konaní. Z takejto zákonnej úpravy je teda zrejmé, že správny orgán nariadi ústne
pojednávanie za predpokladu, ak si to bude vyžadovať povaha veci, teda v tých prípadoch, v ktorých
ústne pojednávanie bude mať svoje opodstatnenie a bude nevyhnutné na splnenie účelu konania,

predovšetkým, ak ústne pojednávanie bude môcť prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu.42) V kontexte vyššie uvedenej námietky žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/49/2021 zo dňa 25.10.2022, v ktorom bolo obsiahnuté pomerne
rozsiahle vyjadrenie k potrebe nariadenia ústneho pojednávania.

43) V ďalšom texte vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný poukázal na skutočnosť, že z celého
predloženého žurnalizovaného správneho spisu je zrejmé, že oba správne orgány v preskúmavanom
prípade disponovali dostatočnými a relevantnými dôkazmi jednoznačne preukazujúcimi spáchanie
zisteného deliktu. Zistili skutočný stav veci, a teda zistili všetky skutočnosti, ktoré sú podľa príslušného

hmotnoprávneho predpisu právne významné. Na základe uvedeného je žalovaný toho presvedčenia,
že tak rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako i rozhodnutie žalovaného vychádza z
dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a obe rozhodnutia
boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v
intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku.

44) Žalovaný ohľadom námietok žalobcu vzťahujúcich sa k vyvodenia viny žalobcu a uloženia pokuty,
ktorá podľa názoru žalobcu v danom prípade nemá výchovné, ani represívne pôsobenie poukázal
na uplatňovanie inštitútu objektívnej zodpovednosti za správne delikty v danom administratívno –
deliktuálnom konaní, na základe ktorého kontrolovanému subjektu (v danom prípade žalobcovi so
statusom zamestnávateľa) vzniká zodpovednosť za správny delikt už tým, že k samotnému porušeniu

právneho predpisu zo strany kontrolovaného subjektu došlo, a to bez ohľadu na jeho následné
odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie.
Žalovaný zároveň doplnil, že keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistený správny
delikt, žalobca sa môže z tejto zodpovednosti vyviniť len za predpokladu, že predloží relevantné dôkazy
preukazujúce, že zistený správny delikt vôbec nespáchal, avšak v prejednávanom prípade takýto dôkaz,

ktorý by osvedčoval uvedenú skutočnosť žalobcom predložený nebol.

45) Žalovaný má za to, že z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány
svoje závery týkajúce sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania opreli o dôkazy poskytujúce
dostatočnú skutkovú oporu tvrdeniu o využívaní závislej práce fyzickej osoby, s ktorou mal žalobca

uzatvorený pracovný pomer, a to bez včasnej registrácie zamestnankyne do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne do siedmich dní od uplynutia lehoty
podľa osobitného predpisu (ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení) na prihlásenie
do tohto registra. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný poukázal na formuláciu § 19 ods. 2 Zákona
o inšpekcii práce, v zmysle ktorého je inšpektorát práce povinný v prípade zistenia správneho deliktu

pokutu uložiť. Zákonodarca použitím imperatívnej formulácie „uloží“ nedáva správnemu orgánu priestor,
aby ani v prípade, ak dospeje k záveru o „bagateľnosti“ správneho deliktu sankciu vôbec neuložil, a
teda má povinnosť páchateľa potrestať aj prípade, ak sa spoločenská nebezpečnosť konania s ohľadom
na jeho následky javí ako nepatrná (k tomu viď napr. Košičiarová, S.: Princípy správneho trestania.
Plzeň: I. J., 2017. s. 196). Iný postup správneho orgánu by mal za následok konanie nielen ultra, ale

aj contralegem a nerešpektoval by vôľu zákonodarcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 387/2018 zo dňa 05. 09. 2018).

46) V kontexte uvedeného žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcovi bola uložená sankcia
vo výške 2.000,- Eur, t.j. na spodnej hranici zákonnej sadzby. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí

uviedol: „Čo sa týka zaplatenia príslušných odvodov, správny orgán nemohol na zaplatenie príslušných
odvodov prihliadnuť tým spôsobom, že sankciu neuloží a zaplatenie odvodov vyhodnotí ako poľahčujúcu
skutočnosť. Uvedené oprávnenie zákonné ustanovenia inšpektorátu práce neumožňujú.“ Žalovaný
nekonštatoval, že zaplatenie príslušných odvodov nie je možné vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť
vo vzťahu k výške uloženej sankcie, ale že samotné odstránenie nedostatku žalobcu nezbavuje

zodpovednostizaspáchaniesprávnehodeliktuanemôžemaťzanásledokneuloženiesankcie.Žalovaný
vo vzťahu k tejto námietke ďalej uviedol, že toto tvrdenie správneho orgánu je vyjadrením zákonodarcu,
a to obligatórne sankcionovať porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, kedy stanovil správnemu
orgánu povinnosť uložiť pokutu v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona o inšpekcii práce vo výške
od 2.000,- Eur, resp. 5.000,- Eur do 200.000,- Eur za preukázané porušenie zákazu nelegálneho

zamestnávania.

47) Žalovaný ďalej k námietkam žalobcu, ktoré sa týkali odôvodnenia uloženej sankcie uviedol, že má za
to, že tak z jeho strany, ako aj zo strany prvostupňového správneho orgánu bola výška uloženej sankcienáležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím pritom na osobitosti a špecifiká daného
prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod.
1 a § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce.

48) Žalovaný v ďalšom texte svojho vyjadrenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
1S/36/2021 zo dňa 07.04.2022 v zmysle ktorého: „S prihliadnutím na zásadu legality striktne limitujúcu
uplatňovanie verejnej moci orgánmi verejnej správy je možné uzavrieť, že pokiaľ zákonodarca neupravil
v právnom predpise priestor pre správne uváženie o vyvodení zodpovednosti inak než vo vzťahu k

výške sankcie, teda buď výslovne neumožnil od uloženia sankcie upustiť, alebo toto neumožnil aspoň
implicitne napr. použitím formulácie „môže uložiť“ (a teda nemusí), konajúce správne orgány v zásade
nemali inú možnosť než sankciu uložiť, rešpektujúc pri tom zákonom stanovené rozpätie limitujúce výšku
ukladanej sankcie.“

49) Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán uložením pokuty vo výške 2.000,- Eur sledoval

predovšetkým jej výchovný a represívny význam, ktorý však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sž-oKs 56/2006: „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj
iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže
vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak
ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania

a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ Žalovaný v danej
súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp 27/2011 v ktorom
súd judikoval, že uložená pokuta má vo sfére vinného zo správneho deliktu naplniť úlohu preventívno-
výchovnú, ale aj represívnu, z toho dôvodu je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa
správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, v opačnom prípade sa nedá

predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu (tzv. generálne
pôsobenie) aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, ktorých musí mať silu
odradiť od protiprávneho postupu. Ak sa jedná o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo
vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne tak musí v sebe obsahovať
aj represívnu zložku. Právne normy pripúšťajú voľnú úvahu, striktne a jednoznačne neurčujú ako má

správny orgán v konkrétnom prípade rozhodnúť, ale umožňujú, aby sám hľadal v rámci zákonom
poskytnutého priestoru riešenie. Ukladanie pokút za správne delikty podlieha správnemu uváženiu
(diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu
v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určuje výšku sankcie.

50) V danom prípade na základe uváženia a v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, správny
orgán dbal o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely, a preto pri určení výšky pokuty uloženej za zistené a preukázané porušenie
povinností rozhodoval v takom rozpätí, ako aj v obdobných prípadoch. Na základe uvedeného sa
žalovaný domnieva, že sankcia uložená vo výške 2.000,- Eur za spáchanie vyššie uvedeného deliktu

je primeraná a uložená na spodnej hranici zákonnej sadzby, uložená v súlade s princípom legitímneho
očakávania zakotveného v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, plniaca preventívnu a výchovnú
funkciu, a keďže je citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom
odradiť žalobcu od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti.

51) Pokiaľ sa jedná o námietku súvisiacu s nedostatočnosťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
s touto sa žalovaný taktiež nestotožnil. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako
aj prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti
boli podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí, akými úvahami boli žalovaný, ako aj prvostupňový
správny orgán vedení pri hodnotení získaných dôkazov a ako použili správnu úvahu pri použití

právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali; že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako
aj prvostupňového správneho orgánu je zrejmé aj to, aký postoj zaujali, resp. akým spôsobom sa vo
svojich rozhodnutiach vyrovnali s namietanými argumentáciami a aké relevantné závery urobili o tom,
do akej miery mala/nemala namietaná argumentácia žalobcu vplyv na právne posúdenie danej veci.

52) Žalovaný v závere svojho vyjadrenia podotkol, že žalobca ani v konaní vedenom na druhom stupni
neuviedol také relevantné skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy, s ktorými by sa žalovaný
nebol vysporiadal a s ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho
subjektívnych práv, alebo preukázal, že žalovaný svojím postupom porušil základné zásady správnehokonania, najmä zásadu materiálnej pravdy, vyhľadávaciu zásadu, zásadu práva na obhajobu a že by pri
hodnotení dôkazov porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 34 ods. 5
Správneho poriadku. S odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd v zmysle

§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

53) Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 29.09.2023. Žalobca mal

opakovane za to, že nakoľko správny orgán nevypočul p. B., nemohol bez ďalšieho konštatovať,
že bol preukázaný výkon jej závislej práce, a teda že boli naplnenie znaky závislej práce, tak ako
to sám konštatuje. Túto skutočnosť podľa vyjadrenia žalobcu nepreukazujú ani dôkazy uvádzané
žalovaným, ktoré neboli žiadnym spôsobom verifikované. H. B. bola odňatá možnosť vyjadriť sa ku
skutočnostiam týkajúcich sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce. Podľa
presvedčenia žalobcu existujú odôvodnené pochybnosti, či dôkazy uvádzané žalovaným umožňujú

začať správne konanie, resp. či tieto dôkazy obstoja pri preukazovaní viny žalobcu. Vyššie uvedené
pochybenie správneho orgánu podľa vyjadrenia žalobcu spôsobuje, že žalovaným predkladané dôkazy
nie sú bez ďalšieho v plnom rozsahu spôsobilé založiť legitímnu vinu žalobcu, o ktorej by neexistovali
odôvodnené pochybnosti. Žalobca zdôraznil, že podanie vysvetlenia a zaznamenanie zistení pri výkone
kontroly sú neopakovateľnými úkonmi, ktoré by mali byť podrobne preukázané. V tomto smere ďalej

uviedol, že prihlásil p. B. do registra Sociálnej poisťovne pred výkonom samotnej kontroly, teda
celkom jednoznačne nemal v úmysle porušovať zákaz nelegálneho zamestnávania či nelegálnej práce,
zatajovať pracovnoprávny vzťah s p. B., či inak sa vyhýbať plneniu zákonom uložených povinností.

54) Žalobca je toho presvedčenia, že žalovaný vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav,

ktorý nebol verifikovaný žiadnym zo spôsobov predpokladaných Správnym poriadkom, nemôže bez
ďalšieho konštatovať, že žalobca nedodržal sedemdňovú lehotu na prihlásenie p. B. do registra
Sociálnej poisťovne, keďže nemá jednoznačne ustálený okamih kedy zamestnanec začal vykonávať
svoju činnosť. Vzhľadom na takúto skutočnosť preto žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu nemôže bez
ďalšieho konštatovať nelegálne zamestnávanie. Rovnako tak žalobca uviedol, že Sociálna poisťovňa,

pobočka Považská Bystrica nezistila žiadne pochybenie týkajúce sa plnenia povinností týkajúcich
sa predkladania výkazov poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a správnosti
vykazovania vymeriavacích základov.

55) V ďalšom texte žalobca poukázal na skutočnosť, že samotné prihlásenie do Sociálnej poisťovne

možno považovať skôr za administratívny úkon súvisiaci zo zamestnaním zamestnanca, nakoľko
pracovnoprávny vzťah ním nevzniká, len sa oznamuje jednej inštitúcii. Uviedol, že sám žalovaný
konštatoval, že p. B. bola prihlásená do Sociálnej poisťovne, teda v tomto smere si žalobca riadne
splnil všetky odvodové a daňové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, a pri výkone kontroly nebol
porušovaný zákaz nelegálneho zamestnávania. Žalobca zdôraznil, že túto skutočnosť považuje za

významnú a dôležitú pre účely súdneho konania na správnom súde. Rovnako tak zdôraznil, že
žalovaný sa doposiaľ nedopustil porušenia platných právnych predpisov a ich porušenie ani nemal
v úmysle. Vzhľadom ku skutočnosti, že nebola spôsobená žiadna škoda, považoval žalobcu rozhodnutie
žalovaného za nespravodlivé a prísne, nakoľko absentuje akýkoľvek úmysel žalobcu konať protiprávne,
nemal k takémuto konaniu žiadnu pohnútku. Samotné prejednanie tejto veci je pre žalobcu podľa jeho

názoru dostatočné.

56) Žalobca je i naďalej toho presvedčenia, že pokuta uložená žalovaným zasahuje do jeho základných
práv, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že nespôsobil žiadnu škodu, keďže p. B. prihlásil do registra
Sociálnej poisťovne a riadne odvádzal všetky odvody.

57) Aj napriek tomu, že žalovaný zastáva názor, že závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky vyslovené v rozsudku sp. zn. 10Asan/11/2020 zo dňa 24.02.2022 nesúvisia s prejednávaným
prípadom, žalobca i naďalej trvá na tom, že závere vyslovené vo vyššie uvedenom rozhodnutí
sú všeobecné a týkajú sa postupu inšpektorov práce v každom jednom prípade, a teda nemožno

konštatovať, že by sa dané rozhodnutie netýkalo aj tohto prípadu. Žalobca opätovne zdôraznil, že
žalovaný nemôže zakladať vinu žalobcu na tom, že sa dostatočne nevyvinil z obvinení, resp. že
nepreukázal opak.58) V závere podanej repliky žalobca opätovne poukázal na to, že sa mu javí ako zjavne nespravodlivé,
ak si prvostupňový správny orgán uvedomoval, že žalobca nespôsobil žiadnu škodu a v čase
vykonávania kontroly neporušoval žiadne platné právne predpisy, avšak aj napriek tomu vyslovil názor,

že nie je možné danú pokutu neuložiť. V tomto smere žalobca odkazujúc na ustanovenie § 198 ods. 1
písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. apeloval na eventualitu odpustenia uloženia pokuty, majúc za to, že
samotné prejednanie veci je pre žalobcu dostatočné.

59) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach

obsiahnutých v podanej žalobe a túto považoval i naďalej za dôvodnú.

60) Na repliku žalobcu žalovaný ďalej nereagoval.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

61) Správny súd v Banskej Bystrici v prvom rade konštatuje, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z.
z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správy súd“)

teda ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa §
107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), pretože nezistil
žiaden z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť
pojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu dňa 12.12.2024 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Súd rozsudok následne verejne vyhlásil dňa

06.02.2025.

62) Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj postup orgánov verejnej správy v medziach
žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), ako aj z hľadísk

uvedenýchv§195písm.a)aže)SSP,keďžežalobajesprávnoužalobouvoveciachsprávnehotrestania
(§ 194 a nasl. SSP), vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods.
1 v spojení s § 493e SSP), pričom dospel k záveru, že je nedôvodná, a preto ju s odkazom na § 190
SSP zamietol.

63) Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

64) Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

65) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

"žalobné body").

66) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

67)Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

68) Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok

žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,

5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho
práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca

alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác pri poskytovaní služieb.

69) Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu

zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur

70) Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1

a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,

d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

71) Podľa § 21 ods. 3 veta prvá Zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1

písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až
f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

72) Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o nelegálnej práci“), právnická osoba a fyzická osoba,

ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

73) Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej

osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného
predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do
siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr
však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich
dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.

74) Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ
je povinný prihlásiť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie vnezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe
nímurčenejdohodypodľa§227a,nadôchodkovépoisteniepredvznikomtýchtopoistení,najneskôrpred
začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení

okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa §
20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak
poistný vzťah podľa § 20 nevznikol.

75)Podľa§1ods.2zákonač.311/2001Z. z.Zákonníkapráce(ďalejlen„Zákonníkpráce“),závislápráca

je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom.

76) Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou
medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

77) Podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je
neplatná.

78) Podľa § 228 ods. 1 Zákonníka práce, dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ

povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

79) Podľa § 228a ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný
uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

80) Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“),
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

81) Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

82) Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

83) Správnym trestaním sa na účely správneho súdneho poriadku rozumie rozhodovanie orgánov

verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§
194 ods. 1 SSP). Deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán
verejnej správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou.

84) Predmetom Zákona o inšpekcii práce je ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v

oblasti inšpekcie práce, taktiež zákon vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie
práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu a ustanovuje práva a povinnosti
inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1 citovaného zákona). Vykonávanie
inšpekcie práce zabezpečuje podľa § 7 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce ako orgán
štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, a to prostredníctvom inšpektorov práce (§ 7 ods. 12 citovaného

zákona). Ustanovenie § 12 ods. 1 citovaného zákona vymedzuje oprávnenia inšpektora práce pri
samotnom výkone inšpekcie a ustanovenie § 12 ods. 2 upravuje jeho oprávnenia v nadväznosti na
výsledky inšpekcie práce. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie,
ktorého náležitosti stanovuje § 14 citovaného zákona. Následne na podklade zistení zachytených v
protokole o výsledku inšpekcie práce správny orgán zaháji správne konanie vo veci uloženia pokuty.

Protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje
však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto
dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť85) Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/ 2023/2972,
O-54/2022 zo dňa 22.03.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Inšpektorátu práce Trenčín č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2023/983, 227/2022/2.0/P zo dňa

11.01.2023, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce uložená
pokuta vo výške 2 000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ
porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 02.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod.,
dňa 03.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 06.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00

hod., dňa 07.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 08.09.2021 v čase od 07:30 hod. do
16:00 hod., dňa 09.09.2021 v čase od 07:25 hod. do 16:00 hod., dňa 10.09.2021 v čase od 07:25 hod.
do 16:00 hod., dňa 14.09.2021 v čase od 07:30 hod. do 13:43 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby
A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá na základe uzatvorenej Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021 vykonávala
závislú prácu – administratívna pracovníčka, na pracovisku Ľ C. XXXX/XX, XXX XX D. a neprihlásil ju do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty

podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov) na prihlásenie do tohto registra, nakoľko do predmetného registra bola p. B.
prihlásená dňa 14.09.2021 v rozhodujúcom čase 13:44 hod. Uvedené bolo zistené v období 03.06.2022
– 19.07.2022 počas výkonu inšpekcie práce podľa Zákona o inšpekcii práce u žalobcu.

86) Žalobca bol teda sankcionovaný za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, keď využíval
závislú prácu svojej zamestnankyne p. B., s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah a ktorú
neprihlásil v zákonnej lehote do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.
Pracovný pomer s vyššie uvedenou zamestnankyňou vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa
29.08.2021, a to odo dňa 01.09.2021, pričom bol dohodnutý na dobu určitú, konkrétne na dobu jedného

roka ako zastupovanie počas materskej dovolenky. K reálnemu začiatku pracovnej činnosti p. B. došlo
dňa 02.09.2021 o 07.25 h. do 16:00 h (keďže 01.09.2021 bol sviatok). Žalobca dotknutú zamestnankyňu
prihlásil do príslušného registra Sociálnej poisťovne až dňa 14.09.2021 v čase o 13.44 hod., t.j. až po
uplynutí siedmich dní od začatia výkonu pracovnej činnosti menovanej.

87) Správny súd ďalej zdôrazňuje, že preskúmavané správne konanie je ovládané zásadou materiálnej
pravdy (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku), ktorá vyjadruje požiadavku úplného a presne zisteného
skutočného stavu. Správny orgán by mal teda zistiť všetky podstatné skutočnosti, ktoré majú pre vec
rozhodujúci význam. V rozhodnutí musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre
rozhodnutie a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval. Taktiež sa musí vysporiadať s otázkou,

prečo nevykonal všetky dôkazy, ktoré predložil žalobca. Len rozhodnutie, ktoré vychádza z riadne
zisteného skutkového stavu je presvedčivé.

88) Z obsahu administratívneho spisu ako i odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že
správny orgán pri dokazovaní vychádzal najmä zo žalobcom predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa

29.08.2021, z registračného listu FO – prihláška do Sociálnej poisťovne zo dňa 14.09.2021, ako aj z
evidenciu pracovného času dotknutej zamestnankyne za mesiac september 2021 (kniha príchodov
a odchodov), pričom vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že došlo k porušeniu povinnosti
zo strany žalobcu. Nepovažoval sa nutné vykonať ďalšie dokazovanie. Žalovaný sa ako odvolací
orgán po vykonaní všetkých zabezpečených dôkazov, ktoré vyhodnotil stotožnil so správnou úvahou

prvostupňového správneho orgánu, a to že žalobca využíval závislú prácu dotknutej zamestnankyne
vyššie opísaným spôsobom.

89) Správny súd má z obsahu administratívneho spisu, hodnotiac vyššie uvedené dôkazy za
preukázané, že kontrolovaná zamestnankyňa p. B. vykonávala pre žalobcu závislú prácu odo dňa

02.09.2021, čo bezpochyby potvrdzuje i predložená dochádzka za mesiac september 2021, v zmysle
ktorej dotknutá fyzická osoba v tento deň pracovala, t. j. začala vykonávať činnosť v prospech
zamestnávateľa, a to v čase od 07.25 hod. do 16.00 hod. Zároveň mal správny súd z registračného
listu FO – prihláška do Sociálnej poisťovne zo dňa 14.09.2021 za preukázané, že žalobca dotknutú
zamestnankyňu v tento deň spätne prihlásil do príslušného registra Sociálnej poisťovne ku dňu

01.09.2021, t.j. ku dňu, kedy mala dotknutá osoba skutočne začať vykonávať závislú prácu vychádzajúc
z obsahu Pracovnej zmluvy zo dňa 29.08.2021.90) Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadne naplnenia znakov závislej práce, túto vyhodnotil správny
súd ako nedôvodnú. Žalobca si evidoval pracovný čas osoby, s ktorou uzatvoril pracovný pomer. Je
nepravdepodobné, že by tak žalobca učinil, keby pre neho preverovaná osoba nevykonávala závislú

prácu v zmysle pracovnej zmluvy. V kontexte uvedeného správny súd tak ako i žalovaný poukazuje
i na to, že inšpektor práce dňa 19.07.2022 prerokoval osobne protokol o výsledku inšpekcie práce
č: ITN-33-33-2.3/P-A22,24,25-22 zo dňa 19.07.2022 s Ing. Jánom Bednárom, t.j. konateľom žalobcu,
ktorého podrobne oboznámil so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pri výkone inšpekcie práce zistené,
pričom E. F. D. uviedol, že protokolu porozumel a súhlasil s ním. Taktiež ani počas správneho konania

nedošlo k žiadnym pochybnostiam o výkone práce p. B., keďže žalobca vo vyjadrení k začatiu správneho
konania zo dňa 24.11.2022 uviedol, že si je vedomý porušenia na jeho strane a toto bezodkladne
odstránil prijatými opatreniami. Taktiež zdôraznil, že jeho úmyslom nebolo porušovať alebo obchádzať
zákonné lehoty pri prihlásení p. B. do registra Sociálnej poisťovne. Správny súd má teda za to, že
rozhodnutia vydané v správnom konaní boli vydané na základe objektívneho posúdenia dokladov
predložených žalobcom. Opak preukázaný nebol.

91) Vo vzťahu k námietke žalobcu, v spojení s ktorou poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/11/2020 zo dňa 24.02.2022 a podotkol, že samotný
protokol nemôže byť postačujúcim pre potreby úplne zisteného skutkového stavu veci, sa správny
súd taktiež stotožnil s vyjadrením žalovaného, ktorý poukázal na to, že tak napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nebolo založené iba na protokole o
výsledku inšpekcie práce č: ITN-33-33-2.3/P-A22,24,25-22 zo dňa 19.07.2022, aj keď tento bol jedným
z podkladov pre vydanie rozhodnutia, ale bolo založené aj na ďalších, a to už vyššie spomínaných
dôkazoch. Navyše uvedený rozsudok sa týka porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
a) Zákona o nelegálnej práci a pojednáva o nedostatočne obstaraných dôkazoch v súvislosti s týmto

porušením.Záveryvyslovenévpredmetnomrozsudkuniesútedaaplikovateľnénaprejednávanýprípad.

92) Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nevykonania výsluchu p. B. správny súd konštatuje, že
v posudzovanej veci, prihliadajúc na všetky skutkové zistenia získané v priebehu samotného výkonu
inšpekcie práce nemá za to, že by bolo potrebné pristúpiť k vykonávaniu ďalších dôkazov, keďže tak

prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, počas konania disponovali dostatočnými relevantnými
dôkazmi, nevykazujúcimi rozpory v jednotlivých skutkových okolnostiach a smerujúcimi k presnému a
úplnému zisteniu skutočného stavu veci, nepochybne preukazujúcimi jednotlivé zistenia ohľadne skutku.
V danom prípade by ďalšie doplňujúce dokazovanie neviedlo k účinnejšiemu objasneniu zisteného
skutkového stavu. V tejto spojitosti tak ako i žalovaný poukazuje správny súd na ustanovenie § 21

ods. 1 prvá veta Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak
to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný
zákon. Z tejto zákonnej konštrukcie je nepochybné, že správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť
nariadiť ústne pojednávanie len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy (napr.
Stavebný zákon), avšak takáto právna situácia v prejednávanom prípade nenastala. Teda vo všetkých

ostatnýchprípadochsprávnyorgánmálenzákonnúmožnosť,nievšakzákonnúpovinnosťnariadiťústne
pojednávanie v každom začatom správnom konaní.

93) V kontexte vyššie uvedeného správny súd rovnako ako žalovaný poukazuje na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/49/2021 zo dňa 25. 10. 2022, ktorý uviedol: „V súvislosti

s podstatnou a vzhľadom na obsah kasačnej sťažnosti aj jedinou námietkou súvisiacou s nariadením
ústnehopojednávaniazaúčelomprejednaniaveci,najvyššísprávnysúdpovažujezapotrebnéuviesť,že
správne konanie sa v predmetnej veci riadilo Správnym poriadkom na aplikáciu ktorého priamo odkazuje
§21ods.3zákonač.125/2006Z.z.PodľaSprávnehoporiadkumôžesprávnekonanieprebiehaťvdvoch
formách, a to v ústnej forme a forme písomnej. Podľa vyššie citovaného §21 ods. 1 Správneho poriadku

správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k
jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny poriadok teda rozlišuje obligatórne
ústne pojednávanie a fakultatívne ústne pojednávanie. Obligatórne sa ústne pojednávanie nariadi
vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis [(napríklad § 74 ods. 1 veta prvá zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, prípadne § 113 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon)]. Inak správny orgán nariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje
povaha veci. V danom prípade však tak prvostupňový správny orgán, ako aj správny orgán odvolací,
mali riadne a bezpečne preukázané porušenie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, a preto v danej veci ani nevyvstala potreba objasniťvec na ústnom pojednávaní. Pokiaľ si správne orgány zvolili písomnú formu správneho konania, tieto
postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku. Vychádzajúc z právnej úpravy
ustanovenej v § 19 v spojení s § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. zákonodarca výslovne nestanoví

Inšpektorátu práce povinnosť vo veci administratívneho trestania nariadenie ústneho pojednávania. Z
týchto dôvodov pokiaľ správne orgány v danom prípade nenariadili ústne pojednávanie nepostupovali v
konaní v rozpore so zákonom, a teda nezaťažili konanie takou vadou, ktorá by mohla mať sama osebe
za následok nezákonnosť rozhodnutia, a na ktorú by musel súd v procese súdneho prieskumu prihliadať
z úradnej povinnosti.“ „Inak povedané, ústne prejednanie veci sa nevyžaduje, ak neexistujú žiadne

pochybnosti čo do zistenia skutkového stavu veci, žiadne pochybnosti o dôveryhodnosti získaných
dôkazov, prípadne žiadne iné sporné skutočnosti vyvolávajúce potrebu prejednania veci za osobnej
účasti obvineného a súčasne za predpokladu, že obvinený mal možnosť sa riadne oboznámiť a
následne sa písomne vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj k spôsobu ich zisťovania.
Neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo
vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne

otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (pozri napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci Jusilla proti Fínsku z 30. novembra 2006, číslo sťažnosti 73053/01, prípadne Suhadolc
proti Slovinsku zo 17. mája 2011, číslo sťažnosti 57655/08,Sancakli proti Turecku z 15. mája 2018, číslo
sťažnosti 1385/07, VarelaAssalino proti Portugalsku z25. apríla 2002, číslo sťažnosti 64336/01).“

94) Správny súd hodnotiac obsah administratívneho spisu konštatuje, že tak prvostupňový správny
orgán ako i žalovaný v danom prípade disponovali dostatočnými a relevantnými dôkazmi jednoznačne
preukazujúcimi spáchanie zisteného deliktu, pričom vydali rozhodnutia, ktoré vychádzali z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a boli vydané za riadnej
akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2,

3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku.

95) Ohľadom námietky žalobcu, že vzhľadom na skutočnosť, že žiadnemu subjektu nebola spôsobená
škoda, nemožno bez ďalšieho vyvodiť vinu žalobcu a za jeho správanie mu uložiť pokutu, tvrdiac,
že v danom prípade nemožno hovoriť o výchovnom, či represívnom pôsobení, takto uloženej pokuty,

správny súd vyhodnotil i túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.

96) Správny súd v kontexte vyššie uvedenej námietky konštatuje, že porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania, za ktoré správny orgán uložil pokutu, patrí medzi správne delikty postihované bez
ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej

správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie.
Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje
zákon, a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou. To
znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o
zavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie. Teda pre vznik objektívnej zodpovednosti

zamestnávateľa za správny delikt je úplne nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých
okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa, alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani
okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok. Na úseku nelegálneho
zamestnávania sa tak jedná o správny delikt právnickej osoby alebo fyzickej osoby postihovaný bez
ohľadu na zavinenie, pre ktorý je príznačná tzv. objektívna zodpovednosť, pri ktorej sa preukazuje

len porušenie právnej povinnosti a nie zavinenie. Správny súd zároveň dopĺňa, že keďže sa jedná o
objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistený správny delikt, žalobca sa môže z tejto zodpovednosti
vyviniť len za predpokladu, že predloží relevantné dôkazy preukazujúce, že zistený správny delikt vôbec
nespáchal, avšak v prejednávanom prípade takýto dôkaz, ktorý by osvedčoval uvedenú skutočnosť
žalobcom predložený nebol.

97) Pokiaľ ide o námietku žalobcu vzťahujúcu sa k uloženej sankcii vo výške 2.000,- Eur, ktorá sa
žalobcovijavívzhľadomnaprejednávanúvecakoneprimeranásprávnysúdpoukazujenato,ževzmysle
§ 19 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce povinný v prípade zistenia správneho deliktu
pokutu uložiť. Zákonodarca nedáva správnemu orgánu priestor, aby sankciu vôbec neuložil, a teda má

povinnosť páchateľa potrestať aj prípade, ak sa spoločenská nebezpečnosť konania s ohľadom na jeho
následky javí ako nepatrná. Správny súd zdôrazňuje, že žalobcovi bola práve vychádzajúc z charakteru
prejednávanej veci uložená sankcia na spodnej hranici zákonnej sadzby. Správny súd má ďalej za to,
že tak prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný výšku uloženej sankcie náležite odôvodnili, a to čodo dôvodu, ako i jej výšky s prihliadnutím pritom na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej
akceptácie zákonných kritérií plynúcich z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a § 19 ods. 6 Zákona
o inšpekcii práce. Predmetná pokuta bola podľa názoru správneho súdu uložení v súlade s princípom

legitímneho očakávania zakotveného v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, plniaca preventívnu
a výchovnú funkciu, a zároveň plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť žalobcu od jeho
ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd i túto
námietku žalobcu ako nedôvodnú.

98) Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu súvisiacu s nedostatočnosťou odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, vo vzťahu k tejto námietke správny súd konštatuje, že sa s ňou nemožno stotožniť,
keďže z odôvodnenia tak rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je zrejmé,
ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí, akými
úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení získaných dôkazov a ako použili správnu úvahu pri
použitíprávnychpredpisov,nazákladektorýchrozhodovali.Zodôvodneniarozhodnutiaprvostupňového

správnehoorgánuakoižalovanéhojezároveňzrejméajto,akýpostojzaujaliknámietkamžalobcuaaké
závery urobili o tom do akej miery mala tá ktorá námietky vplyv na právne posúdenie prejednávanej veci.

99) Záverom správny súd konštatuje, že nemohol vyhovieť ani návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu
podľa § 198 SSP. V § 198 ods. 2 SSP je stanovený limit pre rozhodovanie správneho súdu o sankčnej

moderácii, v zmysle ktorého správny súd môže rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť orgán verejnej
správy v administratívnom konaní. Správny súd teda môže uložiť len takú sankciu a v takej výške, ako
umožňoval zákon orgánu verejnej správy, čo platí rovnako aj pre možnosť upustenia od potrestania.
Keďže bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- Eur, teda na spodnej hranici možnej sadzby
podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, nemá správny súd priestor na zníženie

uloženej pokuty. Zároveň nie je možné ani upustiť od uloženia pokuty, pretože vyššie uvedený zákon
takúto možnosť ani neupravuje. Žalobcovi tak nie je ani teoreticky možné uložiť miernejšiu sankciu, a
preto postup podľa § 198 SSP vôbec neprichádza do úvahy. Z tohto dôvodu sú zjavne neopodstatnené
námietky žalobcu o neprimerane prísnom postihu.

100) S poukazom na vyššie uvádzané dôvody dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného
je zákonné a preto žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

101) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca
vkonaníúspešnýnebol,správnysúdmunáhradutrovkonanianepriznal.Rovnakosprávnysúdnepriznal
náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie
podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.

102) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.