Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 23Sas/9/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200226

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej
veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E., právne zast.: Advokátska
kanceláriaŠKODLER&PARTNERS,s.r.o.,IČO:47238232,sosídlomDobšinského12,Bratislava,proti

žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 20. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

12 23Sas/9/2023

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania, ani trov kasačného konania, n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

11 23Sas/9/2023

Administratívne konanie

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa na základe rozhodnutia z 11.01.2006
prevádzkovala zdravotnícke zariadenia. Slovenská lekárska komora jej ešte dňa 06.12.2005 vydala
licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Na žiadosť žalobkyne jej Trenčiansky samosprávny
kraj s účinnosťou k 30.01.2008 zrušil skoršie povolenie z januára 2006. Licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni.

2. Rozhodnutím zo dňa 20.03.2017 pobočka žalovanej v Považskej Bystrici vyslovila, že povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne nezaniklo 31.01.2008, ale až
30.06.2010. Pobočka vychádzala z toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je
oprávnením na vykonávanie činnosti podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
účinnom do 31.12.2010. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyne tak podľa § 21 ods. 1
cit. zák. mohlo zaniknúť až 30.06.2010 potom, čo jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovejčinnosti za rok 2009 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 9 cit.
zák.. O odvolaní podanom žalobkyňou žalovaná rozhodnutím zo dňa 15.08.2017 potvrdila rozhodnutie
pobočky a tak obe nadobudli právoplatnosť 28.08.2017.

3. Následne rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-XXXXXXXXXX-
XXXX/XX zo dňa 03.10.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bolo žalobkyni predpísané za
obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 417,50 EUR, poistné na
starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 3.356,40 EUR a poistné

do rezervného fondu solidarity v sume 522,60 EUR, čo predstavuje úhrnom sumu 4.296,50 EUR,
s odôvodnením, že za uvedené mesiace žalobkyňa neodviedla poistné a príspevky, čím porušila § 128
ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), ods. 11 písm. b), § 141 ods. 1, § 143 ods. 1 prvá veta
zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012 a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a §
28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. účinného do 31.12.2012.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaná najskôr rozhodnutím
z 01.03.2018 prerušila odvolacie konanie z dôvodu, že začalo konanie o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia týkajúce sa zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia, teda súdne konanie v súvisiacej veci.

5. Potom, ako správne súdy právoplatne zamietli žalobu žalobkyne proti rozhodnutiu z 15.08.2017
o zániku povinného poistenia (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 28Sa/23/2017-49 zo dňa
28.02.2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9 Sžsk 82/2018 zo dňa
23.02.2022), žalovaná o odvolaní žalobkyne v tu posudzovanej veci rozhodla rozhodnutím č. XXXXX-X/
XXXX-XX zo dňa 20. mája 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne podľa

§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že
prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, je vecne správne a taktiež
i správne právne posúdené s tým, že pri vydaní rozhodnutia boli zohľadnené všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré mali vplyv na určenie výšky poistného v kontrolovanom období.

Správna žaloba, žalobné body

6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, ktoré považovala za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázala na ustanovenia § 147 ods. 1, § 241 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25.01.2018 a namietala, že došlo
k premlčaniu (k preklúzii) predpísaného poistného a žalovaná mala na túto skutočnosť prihliadnuť aj
bez návrhu. V petite správnej žaloby navrhovala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanej na
ďalšie konanie a priznať jej právo na náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

7. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobkyne,
že predpísané poistné podlieha preklúzii. Podľa jej právneho názoru právo predpísať poistné nie je
prekluzívnym ustanovením. Dodala, že v zmysle § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa právo

predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, z čoho je zrejmý úmysel zákonodarcu,
že nejde o zánik, ale len o premlčanie práva, inak by bol v zákone použitý pojem „zaniká“. Žalovaná
poukázala na to, že žalobkyňa námietku premlčania vzniesla až v správnej žalobe, v odvolacom konaní
tak neučinila, preto sa touto otázkou druhostupňový orgán ani nemohol zaoberať a argumentovala, že
na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, ale len na námietku účastníka konania. Uviedla aj

to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že rozhodnutie
o predpísaní poistného musí v rámci plynutia premlčacej doby aj nadobudnúť právoplatnosť, že stačí
v lehote rozhodnutie vydať. Poukázala pritom aj na znenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
a rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018 a sp. zn. 10Sžsk/6/2019
zo dňa 30.06.2020. Zdôraznila tiež, že pobočka Sociálnej poisťovne uplatnila právo predpísať poistné

v 10-ročnej premlčacej dobe, keď poistné bolo splatné vo februári 2009 (čo znamená, že premlčacia
lehota by uplynula 09.02.2019) a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 03.10.2017. Z uvedených
dôvodov navrhovala správnu žalobu žalobkyne zamietnuť.Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
8. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojom predchádzajúcom právnom názore a uzavrela, že vzhľadom
na znenie ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je poistné predpísané až právoplatným

rozhodnutím a teda až tento moment možno považovať za riadne uplatnenie práva predpísať poistné,
ako aj to, že inštitút premlčania práva na predpísanie poistného podľa citovaného zákona svojimi
dôsledkami zodpovedá inštitútu preklúzie v súkromnom práve.

9. Žalovaná sa k replike žalobkyne, ktorá jej bola doručená dňa 26.08.2022, nevyjadrila.

Prvé rozhodnutie správneho súdu

10. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 26Sa/4/2022-35 zo dňa 05.10.2022 zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovanej, vec jej vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Stotožnil sa s názorom, že desaťročná lehota ustanovená v § 147 ods.

1 zákona o sociálnom poistení je prekluzívnou lehotou, v ktorej musí byť rozhodnutie o predpísaní
poistného nielen vydané, ale musí aj nadobudnúť právoplatnosť. Tento záver podporil odkazom na
rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/28/2016 a sp. zn. 9 Sžsk/84/2019. Taktiež skonštatoval,
že na premlčanie mala žalovaná prihliadať aj bez návrhu.

Kasačná sťažnosť a konanie pred kasačným súdom

11. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáhala zrušenia rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 26Sa/4/2022-35 zo dňa 05.10.2022 a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie.
Vyslovila názor, že nebola povinná prihliadať na uplynutie 10-ročnej premlčacej lehoty bez príslušného

úkonu – námietky poistenca. Ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení hovorí o premlčaní,
nie o preklúzii, ktorá je osobitným právnym inštitútom. Odkázala na uznesenie kasačného súdu sp. zn.
9Sžsk/83/2020, ktorým bola táto otázka predložená veľkému senátu. Nesúhlasila ani s názorom, že by
rozhodnutiemuselovpremlčacejdobeajnadobudnúťprávoplatnosť,pretožetakýtovýkladbyvýznamne
obmedzoval jej možnosť predpísať poistné a ak by to zákonodarca zamýšľal, ustanovil by to v § 147

zákona o sociálnom poistení výslovne. Podľa žalovanej „predpísať“ poistné v súlade s § 178 ods. 1
písm. a) ôsmym bodom cit. zákona znamená vydať prvostupňové rozhodnutie pobočky. Poukázala na
to, že žalobkyňa námietku premlčania vzniesla až v správnej žalobe a preto sa ňou žalovaná nemusela
v správnom konaní zaoberať.

12. Žalobkyňa navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zotrvala na názore, že vo verejnoprávnych
predpisochtrebapremlčaniechápaťakopreklúziu,akzákonneustanovujeinak.Naporovnanieodkázala
na ustanovenia iných predpisov, ktoré výslovne predpokladajú vznesenie námietky premlčania.

13. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd rozsudkom sp. zn. 7Ssk/3/2023 zo dňa 29.11.2023

rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 26Sa/4/2022-35 zo dňa 05.10.2022 sa zrušuje
a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V tomto rozsudku kasačný súd
uviedol, že výklad ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa medzičasom stal predmetom
rozhodovania veľkého senátu tunajšieho súdu, ktorý v právoplatnom rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 (za
výslovného odklonu od skoršieho rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžsk/28/2016) formuloval právny

názor, v zmysle ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa citovaného ustanovenia neznamená,
že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať
ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť
premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci
aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky

sa organizačná zložka žalovanej v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací
orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. môže začať zaoberať otázkou, či sa právo
predpísať poistné premlčalo. Len čo takúto námietku svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa
tým cesta k odpísaniu pohľadávky a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.

14. Kasačný súd v tejto veci nevidel žiadny dôvod, prečo by sa mal odkláňať od uvedeného právneho
názoru veľkého senátu, ktorého právny názor je pre senát kasačného súdu záväzný. Poukázal na
to, že v uvedenej veci sa preskúmavané rozhodnutie týkalo poistného za január 2009 až jún 2010,
pričom poistné bolo splatné spravidla ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda najskôr08.02.2010. Desaťročná premlčacia doba vo vzťahu k predpísanému poistnému tak uplynula najskôr
08.02.2019 a rozhodnutie pobočky tak bolo vydané ešte pred jej uplynutím. Poukázal teda na záver
veľkého senátu v rozsudku 1SVs 5/2022 a uviedol, že okolnosť, že preskúmavané rozhodnutie

v odvolacom konaní bolo vydané až 20.05.2022 na to nemá žiadny vplyv. Okrajovo poukázal aj na to,
že odvolacie konanie bolo prerušené od 01.03.2018 do bližšie neustáleného dátumu a správny súd sa
nijako nevenoval § 193 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého počas prerušenia konania neplynú
(žiadne) lehoty podľa tohto zákona a teda sa nezaoberal otázkou, či sa toto ustanovenie vzťahuje aj na
premlčaciu lehotu podľa § 147 cit. zák. a či by to potom v prerokúvanej veci vôbec znamenalo, že v čase

vydania preskúmavaného rozhodnutia už uplynula.

15. Z uvedených dôvodov kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie
Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý prešiel výkon súdnictva z doterajšieho krajského súdu
podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov, s poukazom na viazanosť
správneho súdu právnym názorom kasačného súdu a s tým, že o trovách konania rozhodne správny

súd v novom rozhodnutí.

Postup po vrátení veci a relevantná právna úprava

16. Po vrátení veci Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods.
3 SSP vec preskúmal postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní
veci podľa § 199 a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci
a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, ako aj v súlade s
§ 469 SSP, v zmysle ktorého je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, správny súd

dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP zamietnuť.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.12.2024.

18. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase

relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistné je splatné do
ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem fyzickej
osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8, ak ide o príjem fyzickej osoby z

právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný
mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla
postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a poistné z vymeriavacieho základu podľa §
139a, 139b a § 139c ods. 3 sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca

uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru, a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8, ak
ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej
zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu
nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné do ôsmeho dňa

a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo
b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po
uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a).

19. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe

alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

20. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov

odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.22. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

23. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej,
ktorým táto zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky Sociálnej

poisťovne, ktorým bolo žalobkyni predpísané poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné
poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie a poistné do rezervného fondu solidarity za
obdobie január 2009 až jún 2010 v celkovej sume 4.296,50 EUR.

24. Kľúčovou spornou otázkou resp. podstatou sporu v tomto prípade bola otázka premlčania práva
predpísať poistné a následkov tohto premlčania, ako aj otázka, či na premlčanie má správny orgán

prihliadať z úradnej povinnosti alebo len na námietku poistenca (tu žalobkyne).

25. Vo veci už bolo raz rozhodované a to rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 26Sa/4/2022-35
zo dňa 05.10.2022, ktorý však bol v rámci kasačného konania na základe kasačnej sťažnosti podanej
žalovanou zrušený a vec bola vrátená Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V zmysle §

469 SSP je správny súd po vrátení veci viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v danej
veci v zrušujúcom rozhodnutí.

26. Ako konštatoval aj kasačný súd, otázka premlčania práva predpísať poistné ako aj otázka, či
na inštitút premlčania je orgán verejnej správy povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti alebo len na

námietku účastníka administratívneho konania sa medzičasom stala predmetom rozhodovania veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu SR, nakoľko v minulosti bola rozhodovaná rozdielne.

27. Veľký senát v rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 zo dňa 27.09.2023 uzavrel, že: „Premlčanie práva
predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej

doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že
osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo
vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným)
rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka
žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa §

179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len
čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím
právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu
a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.“

28. Z vyššie citovaného právneho názoru vyjadreného tak v rozhodnutí veľkého senátu, ako aj
v rozhodnutí kasačného súdu v tu prejednávanej veci, nepochybne vyplýva, že premlčanie v tomto
prípadenemožnovnímaťakopreklúziuprávapredpísaťpoistnéatiež,žeotázkoupremlčaniasasprávny
orgán zaoberá až v prípade, ak takúto námietku vznesie účastník konania. Z uvedeného dôvodu žalobnú
námietku žalobkyne o tom, že výrazom „premlčanie“ je fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny

orgán prihliada z úradnej povinnosti a že uplynutím premlčacej doby právo predpísať poistné zaniká,
vyhodnotil správny súd ako neopodstatnenú.

29. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že poistné musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote
stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie

ojehopredpísaní,správnysúdopätovnepoukazujenarozsudokveľkéhosenátuNajvyššiehosprávneho
súdu SR sp. zn. 1 SVs 5/2022 zo dňa 27.09.2023, v ktorom sa veľký senát zaoberal aj touto otázkou
a uzavrel, že: „V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pobočka žalovanej 5.
apríla 2018 predpísala žalobcovi penále za poistné za mesiace február 2008 a skoršie. Žalobca však
nenamietol premlčanie práva predpísať penále ani pred vydaním tohto rozhodnutia, ani v odvolaní proti

nemu. Neurobil tak ani v správnej žalobe, ale až počas konania pred správnym súdom. Vychádzajúc
z hore podaného výkladu sa však žalovaná nemusela zaoberať otázkou premlčania, pokiaľ to žalobca
počas konania pred ňou nenamietol, a po právoplatnom predpísaní sporného penále už takúto námietku
nie je možné uplatniť. Preto jej rozhodnutie nemôže byť „nezákonné“ len preto, že sa premlčanímnezaoberalo, nehovoriac už o tom, že správny súd ani necitoval konkrétne ustanovenie § 191 ods. 1
SSP, ktoré by mu dovoľovalo, aby toto rozhodnutie kvôli takejto nezákonnosti zrušil.“

30. Z uvedeného tiež možno uzavrieť, že nakoľko žalobkyňa v administratívnom konaní námietku
premlčania nevzniesla, nemožno žalovanej vyčítať, že sa otázkou premlčania nezaoberala z vlastného
podnetu resp. z úradnej povinnosti.

31. K tomu, že žalobkyňa svoju vyššie uvádzanú argumentáciu opierala o rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25.01.2018, správny súd uvádza, že veľký senát Najvyššieho správneho
súdu SR v rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 zo dňa 27.09.2023 výslovne označil závery uvádzané
Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/28/2016 za nesprávne, keď v bode 19. skonštatoval,
že: „Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle
§ 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa
ním zaoberá len na základe námietky dlžníka. Preto nemôže obstáť opačný právny názor vyjadrený v

citovanom rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 28/2016 a v stanovisku generálneho prokurátora.“
Z citovaného je nepochybné, že veľký senát sa výslovne odklonil od predtým judikovaného záveru
najvyššieho súdu a rozhodnutie veľkého senátu má v tomto smere prednosť.

32. V tejto súvislosti správny súd uvádza aj to, že odklon od predchádzajúcej judikatúry je prejavom jej

vývoja a nie je v rozpore s legitímnymi očakávaniami a zásadou právnej istoty účastníka konania, čo
napokon uviedol aj veľký senát kasačného súdu, keď skonštatoval, že: „Tomuto záveru neprekáža, že
v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovanej judikatúra vykladala ustanovenie § 147 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. rozporne. Zmena právneho názoru v judikatúre je totiž prejavom jej vývoja a
adresát právnej normy v zásade nemôže legitímne očakávať, že sa judikatúra nezmení (porov. v tomto

smere z ostatného obdobia napríklad uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 439/2023). O to menej
sa potom môže spoliehať na to, že veľký senát kasačného súdu zjednotí dovtedy rozpornú rozhodovaciu
prax práve na takom právnom názore, ktorý bude pre adresáta výhodnejší.“

33. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v správnej žalobe na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

9Sžsk/84/2019 zo dňa 30.06.2021, správny súd zdôrazňuje, že aj tento bol pri rozhodovaní veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Svs/5/2022 zohľadňovaný. Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/84/2019 zo dňa 30.06.2021, na ktorý poukazovala žalobkyňa,
sám odkazoval na rozdielnosť právneho názoru senátov Najvyššieho súdu SR v otázke, či postačuje
vydanie rozhodnutia v premlčacej dobe alebo, či musí toto rozhodnutie pred uplynutím premlčacej doby

aj nadobudnúť právoplatnosť (viď bod 15. daného rozsudku, kde sa odkazuje na rozsudky Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25.01.2018 a sp. zn. 9Sžso/45/2016). Avšak veľký senát Najvyššieho
správneho súdu SR sa s týmto v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 vysporiadal tak, že: „Z uvedenej
úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním
tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9

Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím
desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v
odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila
skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho
podľa§147ods.3cit.zák.novášesťročnápremlčacialehotanavymáhanieužpredpísanéhopoistného.“

Rozhodnutie veľkého senátu tak aj v tejto otázke upresnilo resp. zjednotilo predtým uplatňovanú
rozpornú rozhodovaciu činnosť súdov, pričom je z neho zrejmé, že postačuje, aby bolo do uplynutia
premlčacej doby vydané prvostupňové rozhodnutie.

34. Aplikujúc uvedený právny názor veľkého senátu na tu posudzovaný prípad, správny súd vyhodnotil

námietku žalobkyne o tom, že nestačí, aby počas premlčacej doby bolo vydané neprávoplatné
rozhodnutie o predpísaní poistného, ale že musí byť vydané právoplatné rozhodnutie, taktiež za
neopodstatnenú.

35. Záverom správny súd rozvíja, čo naznačil aj kasačný súd v zrušujúcom rozsudku v tejto veci sp.

zn. 7Ssk/3/2023, že v tu posudzovanej veci bolo preskúmavanými rozhodnutiami vyrubené poistné za
obdobia január 2009 až jún 2010. Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení účinného v tomto
období, poistné za kalendárny mesiac bolo splatné spravidla ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho
mesiaca. To znamená, že poistné za január 2009 bolo splatné dňa 08. februára 2009, poistné zaobdobie február 2009 bolo splatné dňa 08. marca 2009 a podobne. Desaťročná premlčacia doba vo
vzťahu k predpísanému poistnému tak uplynula najskôr 08. februára 2019 (za nasledujúce mesiace
ešte neskôr), pričom rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne bolo vydané dňa 03.10.2017 a teda ešte

pred jej uplynutím. Vzhľadom na vyššie citovaný právny záver kasačného súdu v tu posudzovanej veci,
ako aj veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu v rozhodnutí sp. zn. 1 SVs/5/2022, skutočnosť, že
druhostupňové (napadnuté) rozhodnutie bolo vydané až 20. mája 2022 nemá na to žiadny vplyv a nič
nemení na tom, že poistné bolo predpísané skôr, než by premlčacia doba uplynula.

36. Napokon, nemožno opomenúť, že na základe rozhodnutia žalovanej zo dňa 01.03.2018 bolo
odvolacie konanie prerušené, pričom toto prerušenie malo trvať odo dňa doručenia rozhodnutia
o prerušení konania žalobkyni (k čomu došlo podľa doručenky v administratívnom spise dňa 08.03.2018)
do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že dôvod
prerušenia spočíval v tom, že začalo konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia týkajúceho sa
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, teda prebiehalo

súdne konanie v súvisiacej veci, od ktorého výsledku sa napokon odvíjal aj obsah tu preskúmavaných
rozhodnutí (konkrétne obdobie, za ktoré malo byť poistné predpísané). Konanie týkajúce sa okamihu
zániku nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bolo ukončené rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 28Sa/23/2017-49 zo dňa 28.02.2018 (právoplatným dňa 16.04.2018)
v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9 Sžsk 82/2018 zo dňa 23.02.2022

(právoplatným dňa 06.04.2022). Podľa § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení počas prerušenia
konania lehoty podľa tohto zákona neplynú, čo sa podľa názoru správneho súdu vzťahuje aj na
lehotu na premlčanie práva predpísať poistné zo strany žalovanej, keďže žiadne ustanovenie zákona
neustanovuje inak.

37. Možno tak uzavrieť, že v danom období, t. j. od 08.03.2018 do okamihu odpadnutia dôvodu pre jeho
prerušenie, premlčacia doba neplynula. Prerušenie konania malo podľa rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-
XX zo dňa 01.03.2018 trvať do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Hoci takéto
určenie vyznieva trochu nejednoznačne, je možné z obsahu spisov a vyjadrení účastníkov konania
ustáliť, najmä s prihliadnutím na to, že k prerušeniu došlo z dôvodu potreby ustálenia okamihu zániku

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktoré bolo predmetom osobitného
súdneho konania, že k presnému a úplnému zisteniu skutkového stavu došlo až právoplatnosťou
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vo veci zániku nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia (sp. zn. 9 Sžsk 82/2018 zo dňa 23.02.2022), t. j. dňa 06.04.2022. Po tomto
dátume žalovaná v odvolacom konaní pokračovala a vydala napadnuté rozhodnutie rešpektujúc právny

názor Najvyššieho správneho súdu SR v otázke okamihu zániku poistenia (teda dokedy bola žalobkyňa
povinná toto poistné platiť), od čoho sa odvíjalo následné predpísanie poistného. Ak by správny súd
teda zohľadnil, že najskoršie splatné poistné za obdobie január 2009, splatné dňa 08.02.2009, by
sa premlčalo za desať rokov, pričom by zohľadnil, že od 08.03.2018 do 06.04.2022 premlčacia doba
neplynula, rozhodnutie o predpísaní poistného by bolo nielen predpísané ale aj právoplatné ešte pred

uplynutím desaťročnej premlčacej doby. Za ďalšie obdobia (február 2009 až jún 2010) uvedené platí
o to viac.

38. Ak by sa aj žalobkyňa nestotožňovala s určením presného okamihu skončenia prerušenia konania
(dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci) tak, ako je vyššie uvedené (t. j. ku dňu

právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vo veci zániku nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia sp. zn. 9 Sžsk 82/2018 zo dňa 23.02.2022, t. j. ku dňu
06.04.2022), vzhľadom na to, že v zmysle rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 1SVs/5/2022 je potrebné rozlišovať medzi „predpísaním“ poistného a právoplatnosťou
takého rozhodnutia a že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním

tohto rozhodnutia voči povinnej osobe, z uvedeného plynie, že aj keby počas prerušenia odvolacieho
administratívneho konania premlčacia doba na predpísanie poistného plynula naďalej, poistné bolo
predpísané (teda prvostupňové rozhodnutie bolo vydané) ešte pred jej uplynutím. Správny súd teda
dospel k záveru, že v danej veci poistné bolo predpísané včas a počas premlčacej doby.

39. Obiter dictum, správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 7Ssk/110/2023 zo dňa 31.07.2024, v ktorom bolo tiež aplikované vyššie citované rozhodnutie
veľkého senátu a z rozsudku sp. zn. 7Ssk/110/2023 správny súd poukazuje aj na to, že vychádzajúc
z výkladu vyššie citovaného rozhodnutia veľkého senátu námietka premlčania musí byť uplatnenáv administratívnom konaní. Správne súdne konanie nie je ďalším štádiom administratívneho konania
(nie je jeho pokračovaním) a v zmysle § 135 ods. 1 SSP účinného v čase relevantnom pre posudzovanú
vec je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav daný v momente právoplatnosti preskúmavaného

rozhodnutia. Keďže do tohto momentu nebola námietka premlčania vznesená, nemožno ju následne
uplatniť a vyhodnocovať v rámci konania pred správnym súdom.

40. Správny súd, zohľadňujúc, že v prípade správnej žaloby v sociálnych veciach nie je viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, na záver konštatuje, že nezistil ani žiadny iný dôvod na zrušenie

preskúmavaného rozhodnutia.

41. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 190 SSP správnu žalobu
žalobkyne zamietol.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania

nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.
Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd

takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil. Súčasne správny súd nepriznal
účastníkom konania z rovnakých dôvodov ani právo na náhradu trov kasačného konania, o ktorých bol
povinný rozhodnúť v zmysle zrušujúceho rozhodnutia kasačného súdu.

Poučenie:

2 23Sas/9/2023

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník
konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).