Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/136/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201953
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2521201953.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D., zastúpenej advokátkou Mgr. Vladimírou Chudou, Winterova 2, Piešťany, proti otcovi E.
B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní
povinného otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-9Pc/26/2021 – 263 zo dňa 23.02.2024,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 23.02.2024 súd prvej inštancie zvýšil s účinnosťou od 25.10.2021 povinnosť otca
prispievať na výživu oprávnenej A. B. zo sumy 3.000 Sk mesačne na sumu 250 eur mesačne s tým, že
zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (výrok

I.), nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 25.10.2021 do 23.02.2024 v sume 2.822,58
eur otcovi povolil splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach po 78,50 eur popri bežnom výživnom
pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky (výrok II.) ,
vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 18C/104/2005 - 15 zo dňa 05.12.2005
v dotknutej časti (výrok III.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok VI.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5§ 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 os. 1, § 78
ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), keď na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že návrh plnoletej dcéry povinného na zvýšenie výživného je dôvodný.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 18C/104/2005
- 15 dňa 05.12.2005, ktorým bola vtedy maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky s jej
oprávnením maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom súd uložil povinnému otcovi

prispievať na výživu maloletej sumou 3.000 Sk eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

3. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so
spisovým materiálom Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/104/2005, listinami predloženými otcom,
ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, pričom zistil, že navrhovateľka je aktuálne študentkou
2. ročníka, odbor aplikovaná biológia na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Na pojednávaní

dňa 16.02.2023 navrhovateľka vypovedala, že študovala na Farmaceutickej fakulte na Univerzite
Komenského od septembra 2021, školu musela zmeniť z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, trpela
gastritídou, začala trpieť intoleranciou na mlieko a vajca. Okrem toho na štúdium mama nemala dostatok
finančných prostriedkov, nedostala ani internát, musela bývať na priváte. V prvom ročníku bývala
na internáte v Bratislave, uhrádzala 47,50 eur mesačne, následne sa internát začal prerábať. Za
prekročenie štandardnej dĺžky štúdia je povinnosťou navrhovateľky zaplatiť ročné školné, ktoré bolo

v akademickom roku 2023/2024 v sume 850 eur, ale v akad. roku 2024/2025 už v sume 2.000 eur,
ktoré navrhovateľka nemá. Navrhovateľka vypovedala o svojich výdavkoch v čase podania návrhuna zvýšenie výživného, ktoré zvýšené výdavky boli spojené so štúdiom v Bratislave a zhoršeným
zdravotným stavom, keď výdavky na stravu uvádzala v sume 320 mesačne z dôvodu kupovania
bezlaktózových potravín a potravín bez vajec. Mala za to, že suma potrebná na pokrytie jej mesačných

potrieb je vo výške 786,84 eur.
Súd považoval za dôvodné výdavky navrhovateľky na stravu v časti v sume 212 eur mesačne s tým,
že sa nestotožnil s nákladmi navrhovateľky na vitamíny v sume 91 eur ako výdavku, ktorý by mala
navrhovateľka každý mesiac. Tiež navrhovateľkou uvádzaný výdavok na dopravu do školy v sume 150
eur súd vzal do úvahy v nižšej časti, nakoľko táto suma nezodpovedá aktuálnym cenám autobusovej

prepravy. Z rozhodovacej praxe súd mal za ustálené, že výdavky na stravu, drogériu, ošatenie, pomerná
časť z nákladov na bývanie, pri zohľadnení výdavkov na školské pomôcky a dopravu do školy prevyšujú
u plnoletej 22 ročnej osoby sumu 500 eur mesačne, preto mal za nesporné, že na strane navrhovateľky
došlo k podstatnej zmene pomerov.
Podľa zistenia súdu je matka navrhovateľky od 05.02.2019 zamestnancom H. B. E. I. v D. s
dosahovaným príjmom od začatia súdneho konania s priemernou hrubou mzdou zohľadňujúcou vyššie

mzdy v mesiaci jún a november za rok 2022 v sume 822 eur brutto a vyššie mzdy v mesiaci júl a
december za rok 2023 v sume 821 eur brutto, zároveň je poberateľkou invalidného dôchodku aktuálne v
sume 554,30 eur (netto). Matkin príjem zodpovedá súčtu invalidného dôchodku (554,30 eur) a príjmu zo
zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme, kde funkčný plat bez zohľadnenia vyššieho príjmu
dvakrát ročne (v lete a v zime) predstavuje 733,62 eur brutto, (v čistom cca 653 eur mesačne), teda úhrn

príjmov matky predstavuje cca 1.200 eur v čistom.
Povinnýotecmáštyrivyživovaciepovinnosti - kplnoletejA.,akmaloletýmdeťom:B.,nar.XX.XX.XXXX,
F., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, dosahuje ako zamestnanec C. B. J. hrubý príjem
zodpovedajúci vymeriavaciemu základu, z ktorého si platí poistné, v zásade od 151,50 eur do 185,60
eur mesačne, v čase rozhodovania súdu bol tiež samostatne zárobkovo činná osoba, kde od 01.10.2021

vykazoval príjem od 546 eur v hrubom do 652 eur v hrubom v januári 2024.
Súd konštatoval, že na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov. Nesporná bola zmena osobných
pomerov u povinného otca, keď od posledného rozhodnutia súdu v decembri 2005 bol otec druhýkrát
ženatý, 11.10.2008, z tohto manželstva pochádzajú dve nové vyživovacie povinnosti otca, pričom otec
sa dňa 16.12.2015 rozviedol s tým, že maloleté deti, B. a F., boli zverené do osobnej starostlivosti ich

matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu, v roku 2015, v sume 150 eur a 100 eur mesačne.
Taktiež bolo nesporné, že otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, B. K., s ktorou má spoločné
dieťa, maloletého B. a partnerka otca má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, v roku 2022 vo veku 14 rokov
starého mal. L. a 7 ročné dvojičky.
Otec na pojednávaní dňa 23.2.2024 predložil daňové priznanie spoločnosti C. B. J. za rok 2022, v

ktorej pôsobí ako jediný štatutárny orgán, konateľ a je tiež jediný spoločník. Otec na otázky súdu
vypovedal, že daňové priznanie nepredložil súdu skôr ako krátkou cestou na pojednávaní, lebo daňové
priznanie podával neskôr, potom na to zabudol, a nevedel, na ktorý súd to má podať. Na výzvu súdu,
aby odprezentoval predložené daňové priznanie, otec vypovedal, že sa v podstate v týchto papieroch
nevyzná. Je to na tej istej úrovni ako predtým. Obraty a zisk. Zisk si nevypláca, navyšuje základné

imanie. Aktuálne základné imanie spoločnosti je netuší aké. Je len obyčajný človek. Z nahliadnutia do
obchodného registra Okresného súdu Trnava mal súd preukázané, že základné imanie spoločnosti je
5.000 eur, nebolo navýšené od 19.07.2012. Otec zotrval na tom, že jeho čistý mesačný príjem aj so
živnosťou je okolo 1.000 eur. Na otázku súdu, aký je rozdiel medzi tržbou a ziskom spoločnosti C. B. J.,
otec uviedol, že zisk bol okolo 680 eur. Na otázku súdu, aký má príjem otec zo živnosti, otec uviedol,

že taký, ako je uvedené v dňovom priznaní, kde by mal byť uvedený na 4.strane čistý ročný príjem
3.821 eur. Takto tvrdeným a dokazovaným zárobkovým pomerom otca súd neuveril. Už v konaní sp. zn.
18C/104/2005 v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností rodičov
k maloletej A. otec na pojednávaní dňa 05.12.2005 vypovedal, že jeho čistý mesačný príjem je 10.000
Sk až 12.000 Sk, teda od 331,94 eur do 398,32 eur. V tom čase mal otec uvádzaný vymeriavací základ

v Sociálnej poisťovni, teda príjem v hrubom vo výške 6.900 Sk, t. j. 229 eur. Tiež na otázku súdu, aby
otec ozrejmil mimoriadne vymeriavacie základy za marec a apríl 2019 ako zamestnanca vo C. B. J. M.
o, kedy mal uvádzaný príjem 2.350 a 2.378 eur v hrubom, otec najprv uviedol, že už si to nepamätá, asi
pracoval na nejakej zákazke. Na doplňujúcu otázku súdu, či otec v tom období nebral náhodou nejaký
úver, pre ktorý by potreboval napr. v banke dokladovať príjem pre poskytnutie úveru, otec uviedol, že

je možné, že v tom čase bral na firmu úver, na kúpu auta, mohlo to byť to auto staršie, ročník 2017,
za 10.000 eur so splátkou 230 eur.
Z takto tvrdených a dokazovaných zárobkových pomerov otca súd mal za to, že listiny predložené otcom
nie sú hodnoverné a relevantné na posúdenie jeho možností, schopností a skutočných zárobkovýchpomerov. Súd mal za to, že otec je schopný po aktuálnej inflácii cien tovarov a služieb dosahovať vo C.
B. J. príjem z podnikania ročne vo výške min. 42.205 eur, ktorá suma je uvedená v daňovom priznaní
spoločnosti za rok 2022 ako výnos z hospodárskej a finančnej činnosti s tým, že akékoľvek náklady,

uplatňované v daňovom priznaní za účelom zníženia základu dane pre výpočet dane, sú výdavky, ktoré
v skutočnosti refinancuje koncový klient - zákazník spoločnosti. Otec je tak podľa záverov súdu schopný
dosahovať mesačný obrat rovnajúci sa zisku v jednoosobovej spoločnosti vo výške min. 3.500 eur
mesačneazpodnikaniaakoživnostníkmin.vsume500eurmesačnevčistom.Otecnapojednávanídňa
23.02.2024 vypovedal, že zo živnosti mu vyplývajú príjmy 12.610 eur ročne, výdavky 8.788 eur ročne,

pričom otec ozrejmil, že „výdavky v sume 8.788 eur sú subdodávky projekčných prác od ostatných
odborníkov napr. požiarna ochrana, armatúra, statika, kúrenie, elektroinštalácia, bleskozvod, prípojky,
ktoré potom preplatí klient. Niekedy to ide na priamo, niekedy cez neho“. Pokiaľ otec pravdepodobne
v marci a apríli 2019 riešil kúpu motorového vozidla na spoločnosť, čím zdôvodnil vymeriavací základ
v týchto mesiacoch vo výške 2.350 eur a 2.378 eur, pričom nasledujúce mesiace mal príjem ako
zamestnanec vlastnej spoločnosti vo výške 0 eur a od decembra 2020 do januára 2024 od 150 eur v

hrubom po 201 eur v hrubom. Súd k tomu uvádza, že kúpa v tom čase 2 - 3 ročného motorového vozidla,
za sumu 10.000 eur a so splátkou 230 eur mesačne, so zadlžovaním sa otca (kúpa na úver), nemá
prednosť pred plnením si vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére.
Súd uviedol, že v zmysle § 63 ods. 1 zákona o rodine, ak si rodič nesplní povinnosť predložiť podklady
na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného

príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo predstavuje 20-násobok sumu 268,88
eur (5.377,60 eur). Otcom predkladané účtovné listiny, daňové priznania za rok 2022 k spoločnosti
a k svojej osobe, otec sám nevedel alebo nechcel vysvetliť. Súd tak mal za to, že v možnostiach a
schopnostiach otca je dosahovať mesačne príjem v čistom okolo 4.000 eur, na ktorom sa podieľajú na
uspokojovaní svojich odôvodnených potrieb zo zákona celkovo štyri jeho vlastné deti.

Zhodnotením odôvodnených potrieb plnoletej navrhovateľky, ako aj schopností, možností a majetkových
pomerov otca s prihliadnutím na zárobkové pomery matky plnoletej dcéry, za súčasného vzatia na zreteľ
ďalších troch vyživovacích povinností otca k maloletým synom, došiel súd k záveru, že podaný návrh
oprávnenej osoby je v časti dôvodný, nakoľko došlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinného
otca, k podstatnej zmene pomerov na strane matky a k podstatnej zmene pomerov na strane oprávnenej

navrhovateľky, pričom nezanedbateľnou skutočnosťou bolo uplynutie viac ako 18 tich rokov od poslednej
úpravy výživného, preto i v dôsledku plynutia času došlo k zvýšeniu pravidelných mesačných výdavkov
navrhovateľky s poukazom na zmenu vývoja životných nákladov a infláciu cien služieb a tovarov. Súd
tak rozhodol o zvýšení povinnosti otca prispievať na výživu plnoletej navrhovateľky zo sumy 3.000 Sk
na sumu 250 eur mesačne, odo dňa podania návrhu, keď mal za to, že je v možnostiam, schopnostiach

a majetkových pomeroch otca podieľať sa touto sumou na výžive navrhovateľky. V prevyšujúcej časti
súd návrh navrhovateľky zamietol, keď súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala, že by otec
dosahoval alebo bol schopný dosahovať vyšší príjem ako 4.000 eur v čistom mesačne.
Podľa súdu prvého stupňa takto určené zvýšené výživné v prospech navrhovateľky dosahuje max. 25
% zo súdom ustáleného čistého príjmu povinného otca, pokiaľ by súd postavil na roveň odôvodnené

potreby 22 ročnej plnoletej navrhovateľky a odôvodnené potreby troch maloletých detí otca, aktuálne vo
veku takmer 15 rokov, 13 rokov a 6 rokov (4 x 250 eur = 1.000 eur, čo predstavuje 25 % z 4.000 eur). Súd
dáva do pozornosti povinnému otcovi, že v čase, kedy plnil 14-ročnej navrhovateľke výživné vo výške
100 eur mesačne, sa dňa 16.12.2015 v konaní pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. 26P/208/2014, u
v tom čase 6-ročného maloletého B., zaviazal dobrovoľne prispievať na výživu tohto dieťaťa sumou 150

eur mesačne. Odôvodnenie, že maloletý B. má poruchu reči - dysfáziu a preto navštevoval špeciálnu
školu a logopéda, preto mala matka tohto maloletého dieťaťa vyššie výdavky, súd zhodnotil ako v
prvom rade nepreukázané, v druhom rade neaktuálne v čase začatia súdneho konania (2021) a v
čase rozhodovania súdu (2024). Súd mal za to, že otec robí rozdiely v plnení si svojej vyživovacej
povinnosti k svojim deťom v závislosti od kvality vzťahu s konkrétnym dieťaťom. Uvedené bolo zreteľne

pozorovateľné aj na pojednávaní dňa 23.02.2024 pri vyjadrovaní sa povinného otca k plnoletej A. a k
zmene jej vysokoškolského štúdia z Univerzity v Bratislave s prechodom na Univerzitu v Trnave, keď
otec počas konfrontácie s právnou zástupkyňou matky k výdavkom navrhovateľky v súvislosti so štúdiom
uviedol, že „ak na to dcéra nemá, nemala ísť na takú školu“.
Súčasne súd rozhodol, že nedoplatok na zročnom výživnom spolu 2.822,58 eur, umožnil otcovi splácať

v pravidelných mesačných splátkach po dobu troch rokov, teda v 36-tich mesačných splátkach po
78,50 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením
si povinnosti aj len v jednej splátke.4. Proti tomuto rozsudku podal povinný otec v zákonnej lehote odvolanie, viniac súd prvej inštancie, že
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku )
a že rozsudok trpí viacerými vadami v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) Civilného

sporového poriadku.
Odvolateľ uvádzal, že v roku 2022 mu plynuli príjmy zo zamestnania a zo živnosti. Zamestnaný je ako
kreslič/projektant na 20% pracovný úväzok v spoločnosti C. B. J., ktorej je jediný spoločník a konateľ v
súčasnosti s platom 200,- eur/brutto mesačne. Spoločnosť C. B. J. založil z dôvodov vzniknutých na trhu
projektových prác, za účelom ľahšieho získania lukratívnejších zákaziek. Pred založením predmetnej

spoločnosti podnikal výhradne ako samostatne zárobkovo činná osoba. Ako vyplýva z priloženej tabuľky
výnosy spoločnosti sa pohybovali niečo nad 20 000 eur ročne, od roku 2017 stúpli o cca 10 000 eur
a postupne začali stúpať. V tejto súvislosti priložil k odvolaniu účtovné výkazy súdu na nahliadnutie.
Poukazovalnato,ženevyhnutnýnákladfinancovanýzdosiahnutýchtržiebpredstavujúmzdovénáklady,
zákonné sociálne náklady a poistenie na dvoch zamestnancov vrátane jeho s čiastočným pracovným
úväzkom. Celkové náklady hradené z dosiahnutých tržieb 42 205,10 eur v roku 2022 predstavovali

čiastku 41 237,03 eur., t.j. spoločnosť C. B. J. vykázala v roku 2022 účtovný zisk 968,07 eur, z ktorého po
aplikácii príslušných daňových ustanovení zaplatila daň 288,28 eur. Výsledok hospodárenia spoločnosti
C. B. J., ktorý prestavuje účtovný zisk po odpočítaní zaplatenej dane z príjmov, t.j. 679,79 eur, bol
prevedený na účet nerozdeleného zisku spoločnosti.
Povinný v ďalšom tvrdil, že zo spoločnosti C. B. J. mu plynula výhradne mzda, ktorá v roku 2022

predstavovala v priemere 147 eur/mesiac v čistom, t.j. hrubá mzda po odpočítaní odvodov. V mesiaci
júl 2022 bol uznaný dočasne práceneschopným. Na ozrejmenie nezvyčajne vysokého vymeriavacieho
základu za apríl a marec 2019 uvádzal nasledovné skutočnosti: od 17.05.2019 do 20.09.2020 čerpal
rodičovskú, resp. materskú dovolenku a z dôvodu dosiahnutia vyššieho materského si v mesiaci marec
2019 priznal a vyplatil odmenu 1350,00 eur brutto. Podstatná časť príjmu, z ktorej uspokojoval svoje

životné potreby i potreby svojej rodiny a platil výživné na svoje deti mu plynul zo živnosti. Tu v roku
2022 dosiahol príjmy 12 610,- eur a uhradil výdavky na povinné sociálne a verejné zdravotné poistenie v
celkovej výške 1 222,04 eur. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností uvedená čiastka 1
085,00eurprestavujereálnyčistýmesačnýpríjem,zktoréhopovinnýmôžeplatiťvýživnéproporcionálne
na jeho deti a uspokojovať nevyhnutné potreby rodiny a seba.

Odvolateľ, keďže má stavebné vzdelanie, na pojednávaní nevedel reagovať na vysoko odborné otázky o
základnom imaní a je presvedčený, že absencia chápania ekonomických pojmov z dôvodu neodbornosti
v ekonomickom smere nemôže byt' účastníkovi konania so stavebným vzdelaním na škodu. Svoju
povinnosť predložiť požadované doklady si riadne splnil a ak by súd presne špecifikoval, aké ďalšie
listinné dôkazy má poskytnúť, určite by tak spravil. Až na pojednávaní sa dozvedel, že súd mal na mysli

napríklad súvahu. Napriek tomu sa súd rozhodol tieto vyhodnotiť ako nie hodnoverné a nerelevantné.
Uvádzal, že na každé pojednávanie sa riadne dostavil v záujme vyriešiť vec čo najskôr, naproti čomu sa
navrhovateľka opakovane nedostavovala. Z dôvodov na strane navrhovateľky sa konanie od podania
návrhu predlžovalo až do rozhodnutia súdu 23.02.2024. Konanie trvalo 2 roky a 4 mesiace, za ktoré
súd vo výroku číslo II. rozhodnutia vyčíslil dlžné výživné vo výške 2.822.58 eur, ktoré je povinný splácať

najbližších 36 mesiacov v splátkach po 78,50 eur, čo spolu s bežným výživným predstavuje likvidačnú
sumu 328,50 eur mesačne.
Súd sa podľa neho nijak nevypriadal s otázkou radikálnej neochoty dcéry podieľať sa primerane jej veku
a časovým možnostiam pomocou, čo je v mnohopočetných rodinách nevyhnutnosťou. Túto možnosť
kategoricky odmietla, napriek tomu, že sa jednalo o pomoc s jej mladším bratom B., čím by rodine v

prípade jej ochoty vytvorila ďalší časový priestor na zárobkovú činnosť, čo by otec mohol následne
zohľadniť na výške výživného.
Na upresnenie svojich skutočných majetkových pomerov uvádzal, že aj po 5 rokoch obývajú dom,
ktorému chýbajú základné prvky potrebné k tomu, aby sa nadmerne neopotrebovával, zvýšili sa
odôvodnené potrieby maloletého B., ktorý 2.9.2024 nastúpil na základnú školu, narástli mu náklady na

vývoz odpadov zo žumpy z pôvodných 68 eur na 83 eur, narástli náklady na pohonné hmoty z dôvodu
rastu cien o 20% na sumu 200 eur mesačne.
Odvolateľnavrhoval,abyodvolacísúdzmenilrozhodnutiesúduprvejinštancie nasledovne:Súdzvyšuje
s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia povinnosť otca prispievať na výživu oprávnenej A. B., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 3.000 Sk mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec

povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Trnava č.k. 18C/104/2005 -15 zo dňa 05.12.2005 v dotknutej časti. Žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.5. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného otca nevyjadrila.

6. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,

oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania výživou
povinného otca navrhovateľky.

7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( zákon. č. 161/2015 Z. z., CMP) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(zákonč.160/2015Z.z.,CSP)vodôvodnenírozsudku

súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.
Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a
ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže

na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia správne citoval
ustanovenia aplikovateľných právnych predpisov a zrozumiteľne ozrejmil problematiku nastavovania
výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a jej zmeny v závislosti od zmeny v pomeroch dieťaťa

a jeho rodičov, ku ktorej v danom prípade bez pochybností došlo.
Odvolací súd nespochybňuje ani to, že súdom prvého stupňa stanovená suma zvýšeného výživného
250 eur mesačne sa javí primeranou potrebám plnoletého študujúceho dieťaťa zabezpečovaného
výživným aj zo strany druhého rodiča a dávkami štátu, rovnako ako iba predpokladaným príjmom otca,
tvrdený príjem ktorého z obchodnej spoločnosti zaoberajúcou sa projektovaním stavieb, ktorej je jediným

spoločníkom a konateľom ( a ktorú odvolateľ podľa vlastného tvrdenia založil za účelom ľahšieho
získania lukratívnych zákaziek ! ) je skutočne ťažko uveriteľným.

9. Tieto skutočnosti však nezbavujú súd povinnosti zistiť skutočný stav veci ( § 35 CMP ) ani odôvodniť
svoje rozhodnutie dôsledne v súlade s požiadavkami kladenými naň ustanovením § 220 ods. 2 CSP,

teda jasne, zrozumiteľne a tak, aby súdom konštatované zistenia mali oporu vo vykonanom dokazovaní
a aby vykonané dôkazy boli vyhodnotené v súlade s ich logickým významom.
V danom prípade súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu neozrejmil najmä príjmové a majetkové
pomery otca navrhovateľky, v prospech ktorých je možné započítať aj súdom nezisťované majetkové
pomery obchodnej spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, pričom v tejto súvislosti

bolo možné preveriť účtovné doklady spoločnosti, stav peňažných účtov spoločnosti a pohyb na nich,
vyhodnotiť dôvodnosť spoločnosťou uplatnených daňových výdavkov, či pre porovnanie s príjmom
odvolateľa zistiť pracovnú pozíciu a príjem jej druhého ( odvolateľom tvrdeného ) zamestnanca.
Spôsob odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom súd vo výroku rozsudku opomenul rozhodnúť o zvyšku
navrhovateľkou uplatneného nároku ( hoci podľa bodu 27. jeho odôvodnenia návrh vo zvyšnej časti

zamietol ), naviac neposkytuje možnosť jednoznačného zistenia, či suma 4000 eur netto, z ktorej
súd pri stanovení výšky výživného vychádzal, má podľa súdu základ v reálnom príjme spoločnosti
42 205 eur ročne ( v súvislosti s ktorým je konštatovanie súdu, že akékoľvek náklady uplatňované
v daňovom priznaní za účelom zníženia základu dane v skutočnosti refinancuje zákazník spoločnosti,
minimálne predčasným, ničím nepodloženým tvrdením ), alebo v dvadsaťnásobku životného minima

predstavujúcom predpokladaný priemerný mesačný príjem rodiča pri porušení povinnosti podľa
ustanovenia § 63 ods. 1 ZoR, na ktoré súd poukazoval v bode 26. odôvodnenia rozsudku, avšak bez
toho, aby zrozumiteľne vysvetlil, aký súdom požadovaný údaj alebo doklad otec navrhovateľky odmietol
sprístupniť.Význam konštatovania súdu, že zvýšené výživné navrhovateľky by pri rovnakých odôvodnených
potrebách ďalších troch detí ( teda 4 x 250 eur ) dosahovalo 25% zo súdom ustáleného čistého príjmu
otca 4000 eur, zostal odvolaciemu súdu utajený.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedených nedostatkov odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa dospel
odvolací súd k záveru, že rozhodnutie bolo vydané bez dostatočne zisteného skutočného stavu veci,
neposkytujeodpovedenazásadnéotázkykonaniaanenapĺňatakzákonnépožiadavkyvyplývajúcepreň
z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v súvislosti s čím je nepreskúmateľným a porušujúcim právo účastníkov

na spravodlivý proces.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania v naznačenom smere.

11. Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP ) v ďalšom
konaní sústredí dokazovanie na zisťovanie skutočností majúcich pre určenie vyživovacej povinnosti otca

navrhovateľky zásadný význam a po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách
tohto odvolacieho konania, pričom svoje nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a
aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.
AkonezáväznápomôckapripostupearozhodovanímôžesúduposlúžiťMetodikaprevýpočetvýživného

rodičov k deťom, ktorej vyhotovenie bolo zabezpečené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky aj na základe rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky a za účelom jej ďalšieho
zjednocovania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).