Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324208435
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1324208435.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryMarkovejačlenieksenátu
JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale pobytom D. XXXX/XX, XXX XX E. - F., právne zastúpeného: KUTAN & PARTNERS s. r. o.,
advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861
308, proti žalovanému: RMF GROUP s. r. o., so sídlom Odborárska 1273/8, 831 02 Bratislava - mestská

časťNovéMesto,IČO:47821060,onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaaoodvolanížalobcu
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 72Cb/139/2024-34 zo dňa 11.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e záhlavie uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k.
72Cb/139/2024-34 zo dňa 11.12.2024 v časti označenia žalobcu tak, že správne má znieť:„...A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. - F....“.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 72Cb/139/2024-34 zo dňa
11.12.2024 p o t v r d z u j e .

III. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Zároveň žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným dňa
11.11.2024 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému
(ďalej aj ako „Spoločnosť“) povinnosť umožniť žalobcovi nahliadnuť do bankového výpisu vedeného
v G. H. E., I., IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za mesiace máj - október 2024, podaní

adresovaných Spoločnosťou Daňovému úradu, pobočka Čadca k daňovej kontrole za mesiac október
2021, november 2021, december 2021, január 2022, apríl 2022 a máj 2022, podaní (vyjadrení, výziev,
protokolov, rozhodnutí a akýchkoľvek iných dokumentov) doručených Spoločnosti zo strany Daňového
úradu, pobočka Čadca v súvislosti s daňovou kontrolou za mesiac október 2021, november 2021,
december 2021, január 2022, apríl 2022 a máj 2022, účtovnej závierky Spoločnosti za rok 2023,
daňovýchpriznaníkdanizpríjmovSpoločnostizarok2023,účtovnéhodenníkaSpoločnostizarok2023,

salda pohľadávok Spoločnosti k 31.10.2024, salda záväzkov Spoločnosti k 31.10.2024, vystavených
faktúr Spoločnosťou za mesiace jún - október 2024, došlých faktúr Spoločnosti za mesiace jún - október
2024 a daňových priznaní Spoločnosti k dani z pridanej hodnoty vrátane DPH evidencií a kontrolných
výkazovzamesiacejún-október2024,atovšetkodotrochpracovnýchdníodprávoplatnostiuznesenia.
Zároveň žalobca požadoval poskytnúť informácie o akýchkoľvek konaniach, ktoré sú v súčasnosti
vedené proti Spoločnosti v Slovenskej republike, ako aj v zahraničí (správne, daňové, exekučné, trestné,

súdne, konkurzné, reštrukturalizačné, dražobné, rozhodcovské a akékoľvek iné konania týkajúce sa
Spoločnosti), a to písomne do rúk právneho zástupcu žalobcu a vysvetlenie k nepodaniu účtovnejzávierky a daňového priznania k dani z príjmov za rok 2023 v zákonom stanovej lehote, a to písomne do
rúk právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
uznesenia. Žalobca zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu

100%.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je spoločníkom žalovaného
s vkladom vo výške 2.500 eur, ktorý bol splatený v plnej výške. Konateľom žalovaného a zároveň aj
druhým spoločníkom je F. C., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým bydliskom na H. XXXX/X, XXX XX

E.. Ako konateľ je povinný konať v súlade s § 122 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „ObZ“), najmä informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Spoločníci,
ako žalobca, majú právo žiadať od konateľa informácie o spoločnosti a nahliadať do jej dokladov. V
prípade, že spoločník vykonáva právo nahliadať do dokladov, Spoločnosť (zastúpená konateľom) je
povinná mu to umožniť a prípadne mu poskytnúť výpisy, odpisy alebo kópie dokumentov. Žalobca
tvrdí, že konateľ žalovaného svojím konaním, spočívajúcim v bezdôvodnom odmietaní poskytovania

informácií o spoločnosti, znemožňuje realizáciu práva žalobcu na informácie. Týmto konaním žalovaný
spôsobuje stav, v ktorom žalobca nemá prehľad o ekonomickom, finančnom a hospodárskom chode
Spoločnosti. Spoločnosť používa bankový účet, ku ktorému má prístup len konateľ. Doteraz konateľ
vždy poskytol žalobcovi požadovanú dokumentáciu. Avšak od 06.06.2024 konateľ prestal poskytovať
žalobcovi informácie o Spoločnosti a odmieta s ním komunikovať. Z uvedeného dôvodu žalobca

opakovane požiadal o výpisy z bankového účtu a ďalšie účtovné a daňové doklady, pričom tieto žiadosti
boli adresované konateľovi a Spoločnosti prostredníctvom SMS správ, e-mailov a mobilnej aplikácie.
Všetky žiadosti zostali bez odpovede. Následne žiadosti poslal aj právny zástupca žalobcu. Odpoveď
bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.09.2024, v ktorej právny zástupca spoločnosti
uviedol, že nie je možné vyhovieť žiadosti, pretože Spoločnosť nie je povinná vyhotovovať fotokópie

dokumentov. Dňa 12.09.2024 právny zástupca žalobcu reagoval na túto odpoveď, žiadal o možnosť
nahliadnuť do požadovaných dokumentov a navrhol termín nahliadnutia počas celého septembra. Dňa
22.09.2024 však právny zástupca žalobcu dostal e-mail, v ktorom mu bolo oznámené, že požadované
dokumenty žalobcovi nesprístupnia. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29.05.2019, ktoré potvrdzuje práva spoločníkov. Spoločenská

zmluva spoločnosti v článku XI, bod 11.1. upravuje právo spoločníka podieľať sa na riadení a kontrole
činnosti spoločnosti, vrátane práva nahliadnuť do obchodných kníh, účtovných dokladov, oboznámiť
sa s výsledkami hospodárenia spoločnosti a predkladať návrhy orgánom Spoločnosti. Žalobca uviedol,
že dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je posilnená aj skutočnosťou, že ručí
ako fyzická osoba za záväzky spoločnosti až do výšky 490.000 eur. Neplnenie povinností konateľa

konajúceho v mene Spoločnosti môže viesť k vzniku škody Spoločnosti a zároveň ohroziť osobnú
majetkovú sféru žalobcu, keďže bez prístupu k informáciám o Spoločnosti nemá možnosť odvrátiť
hroziacu škodu. V súčasnosti prebieha voči Spoločnosti vyrubovacie konanie, v rámci ktorého jej
hrozí povinnosť zaplatiť daň vo výške až 488.758,14 eur. Žalobca, ako spoločník Spoločnosti, nemá
informácie o stave daňových a vyrubovacích konaní. Dňa 01.08.2024 mu bol doručený e-mail od

veriteľa Spoločnosti, Sertop sp. z o.o., ktorý žiadal úhradu dvoch faktúr: faktúry č. FSE-Z/24/480 zo dňa
04.06.2024 vo výške 11.446,40 eur a faktúry č. FSE-Z/24/544 zo dňa 24.06.2024 vo výške 15.344,00
eur, teda celkovo 26.790,40 eur, ktoré Spoločnosť neuhradila. Dňa 09.09.2024 veriteľ opätovne žiadal
o úhradu týchto faktúr, ktoré už boli po splatnosti - jedna viac ako 52 dní, druhá viac ako 72 dní.
Žalobca zasielal konateľovi Spoločnosti výzvy na úhradu faktúr. Taktiež žalobca disponuje informáciami,

že veritelia začali vymáhať svoje nároky. Všetky uvedené skutočnosti ovplyvňujú majetkovú situáciu
Spoločnosti aj žalobcu. Žalobca tak požaduje prístup k informáciám o Spoločnosti a tvrdí, že sú splnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Súd prvej inštancie poukázal na § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a

2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 a § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k
záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia
neodkladného opatrenia, keď nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na jeho strane. Ozrejmil, že nespochybňuje právo spoločníka

na poskytnutie informácií ohľadom podnikania Spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť, čo však
neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého základnou podstatou je okamžitá
a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s účelom zabrániť vzniku
škody žalobcu alebo zabrániť inému bezprostrednému ohrozeniu jeho práv, pričom súd prvej inštanciepoukázal na skutočnosť, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a
naliehavá.Žalobcamusíhodnovernýmspôsobomosvedčiť,žezostranyžalovanéhodochádzaktakému
konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že jej reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie

škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu. Právo žalobcu na informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadnutie do dokladov
spoločnosti vyplývajúce z § 122 ods. 2 ObZ nedosahuje v tomto prípade takú naliehavú mieru potreby
úpravy, aby bolo nevyhnutné na vynútenie splnenia tohto práva nariadiť neodkladné opatrenie, teda

rozhodnúť prostredníctvom osobitného procesného postupu, ktorého povaha má prvky výnimočnosti a
dočasnosti v rámci súdnych rozhodnutí.

5. Súd prvej inštancie upozornil, že právo spoločníka na informácie a nahliadanie do dokladov
spoločnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ má svoje obmedzenia spočívajúce v rozsahu informácií, ktoré môže
spoločník žiadať a dokladov, do ktorých je oprávnený nahliadať. Tento rozsah je daný najvýznamnejšími

úkonmi a záležitosťami spoločnosti týkajúcimi sa hospodárenia a významnejšieho majetku spoločnosti,
ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného
podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Z uvedeného vyplýva,
že do obsahu práv spoločníka vymedzených vyššie uvedeným ustanovením nepatrí právo požadovať
informácie (alebo sprístupnenie dokladov), ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti, pod ktorým

treba rozumieť nielen obstarávanie bežného spotrebného materiálu, resp. bežné, každodenné úkony,
ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne zabezpečenie spoločnosti, aby
mohla vôbec vykonávať činnosť (t. j. uzatváranie pracovných zmlúv so zamestnancami spoločnosti,
prípadne udeľovanie splnomocnení splnomocnencom, na podklade ktorých sú oprávnení konať v mene
spoločnosti). Ďalším obmedzením pre výkon práv spoločníka upravených v ustanovení § 122 ods. 2

ObZ je, že ich uplatňovanie nesmie byť uskutočňované šikanóznym spôsobom, a teda spoločník nesmie
uplatňovať svoje práva predovšetkým spôsobom, ktorý by obmedzoval spoločnosť pri výkone svojej
činnosti, alebo ktorý by ukladal spoločnosti neprimerané povinnosti (R 44/2019).

6. Súd prvej inštancie ozrejmil, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca

žiadal o poskytnutie podrobných informácií a nahliadnutie do dokladov súvisiacich aj s bežným chodom
Spoločnosti, napríklad ako všetky vystavené a došlé faktúry za mesiace jún až október 2024, to
znamená rozsah informácií (alebo sprístupnenie dokladov), ktoré sú na základe citovaného rozhodnutia
zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. 44/2019 vylúčené z dikcie
ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ. Ďalej je z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zrejmé,

že žalobca mal prístup k informáciám o Spoločnosti a konateľ mu na požiadanie poskytol všetku
dokumentáciu do dňa 06.06.2024, pričom žiadal o informácie (informácie k nepodaniu účtovnej závierky
a daňového priznania za rok 2023, informácie o akýchkoľvek konaniach začatých aj pred uvedeným
dátumom) a o nahliadnutie do dokumentov aj za obdobie ďaleko predchádzajúce tomuto dátumu
(október 2021 až máj 2022), preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca neosvedčil potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Zároveň žalobca nijako nepreukázal svoje
tvrdenie o prebiehajúcom vyrubovacom konaní voči Spoločnosti a ani tvrdenie o vymáhaní nárokov
veriteľov voči Spoločnosti, čím neosvedčil hrozbu závažnej ujmy na jeho právach a právom chránených
záujmoch ako spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.

7. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a čl. 17 základných princípov CSP tak, že žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Ak si strana náhradu trov konania
neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania

nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný bezdôvodne, absentuje naliehavá potreba nariadenia

neodkladného opatrenia a hrozba závažnej ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobcu
ako spoločníka Spoločnosti, nakoľko žalobca ako spoločník s výškou vkladu spoločníka v sume 2.500
eur splatenej v celom rozsahu má právo, ktoré mu vyplýva zo spoločenskej zmluvy Spoločnosti,
podieľať sa na riadení a kontrole činnosti Spoločnosti, nahliadať do obchodných kníh a účtovných aevidenčných dokladov a oboznamovať sa s výsledkami hospodárenia Spoločnosti. Rovnako tak má ako
spoločník Spoločnosti právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach Spoločnosti a nahliadať
do dokladov Spoločnosti. Žalobca ozrejmil, že opakovane žiadal od konateľa Spoločnosti informácie

o Spoločnosti, ako aj jeho právny zástupca, avšak odpoveď bola od Spoločnosti vždy negatívna s
výsledkom nesprístupnenia informácií. Zároveň žalobca ručí ako fyzická osoba za záväzky Spoločnosti,
ktoré vznikli zo zmlúv o úvere až do výšky 490.000 eur, a to konkrétne zo Zmluvy o EÚ prevádzkovom
úvere č. 14429261 M 1, uzatvorenej medzi G. H. E., I. a RMF GROUP s. r. o. vo výške 50.000 eur,
Zmluvy o účelovom investičnom úvere č. 12849300M, uzatvorenej medzi G. H. E., I. a RMF GROUP s.

r. o. vo výške 170.000 eur a zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 14295088P, uzatvorenej medzi G.
H. E., I. a RMF GROUP s. r. o. vo výške 270.000 eur zo dňa 22.03.2022, pri ktorej žalobca poukázal
na fakt, že dňa 02.01.2025 bol kontaktovaný G. H. E., I. so žiadosťou o overenie úverovej platobnej
histórie (SMS), v reakcii na ktorú oslovil banku s cieľom objasniť situáciu. Banka uviedla žalobcovi, že
je potrebné, aby spoločnosť RMF GROUP s. r. o. urýchlene doplatila sumu vo výške cca 13.000 eur,
pričom požiadala žalobcu o včasné zabezpečenie tejto úhrady, nakoľko je po lehote splatnosti. Žalobca

do tohto momentu vôbec nemal vedomosť o nesplatenom záväzku voči banke a taktiež do dňa podania
odvolania nemá informáciu, či bol tento záväzok uhradený. Žalobca ďalej dôvodil, že voči Spoločnosti
v súčasnosti prebieha vyrubovacie konanie, v rámci ktorého hrozí, že Spoločnosť bude zaviazaná
rozhodnutím správcu dane na zaplatenie dane, a to až vo výške 488.758,14 eur, pričom žalobca mal ku
dňu 05.06.2024 k dispozícií iba informácie o tom, že v Spoločnosti bola začatá daňová kontrola dane

z pridanej hodnoty za viaceré zdaňovacie obdobia, a to ešte v roku 2022. Poslednými informáciami,
ktorými žalobca disponuje sú, že Spoločnosti boli v priebehu mája 2024 doručené protokoly z daňovej
kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nim. Vzhľadom na nadväzujúce fázy daňového konania a §
68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní, je zrejmé, že vyrubovacie konanie bolo voči
Spoločnosti začaté a žalobca nemal možnosť preukázať túto skutočnosť bez prístupu k relevantným

podkladom k danému vyrubovaciemu konaniu, pričom neodkladné opatrenie malo slúžiť na získanie
týchto podkladov. Žalobca ďalej namietal, že Spoločnosť si neplní riadne svoje povinnosti a záväzky,
pričom má vedomosť minimálne o jednom takomto prípade a nie je vylúčené, že existujú aj ďalšie
prípady. Uviedol, že veriteľ Spoločnosti - obchodná spoločnosť Sertop sp. z o.o. opakovane žiadala o
úhradusvojichfaktúrspoluvovýške26.790,40eur.Kuvedenejsituáciíprišlov6.mesiaci2024arovnako

tak aj v 9. mesiaci 2024. Žalobca opakovane zasielal výzvy od veriteľa konateľovi Spoločnosti na úhradu
faktúr, tie však ostali bez akejkoľvek spätnej väzby, čo žalobca preukázal e-mailovou komunikáciou
medzi ním a veriteľom Spoločnosti.

9. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29.05.2019 (R 44/2019), a to v súvislosti s odôvodnením napadnutého
uznesenia, v ktorom mal súd prvej inštancie za to, že žalobca žiadal o poskytnutie podrobných
informácií a nahliadnutie do dokladov súvisiacich aj s bežným chodom spoločnosti, napríklad ako
všetky vystavené a došlé faktúry za mesiace jún až október 2024, to znamená rozsah informácií (alebo
sprístupnenie dokladov), ktoré sú na základe citovaného rozhodnutia vylúčené z dikcie ustanovenia

§ 122 ods. 2 ObZ. Žalobca ako spoločník žiadal od Spoločnosti najmä účtovné a daňové doklady,
nakoľko o Spoločnosti nemá absolútne žiadny prehľad, a to opakovane za účelom oboznámenia sa s
ekonomickým, finančným a hospodárskym stavom Spoločnosti. Jeho žiadosti však boli vždy vo výsledku
Spoločnosťou ignorované, preto sa pre poskytnutie ochrany jeho práv obrátil na súd. Žalobca mal
za to, že všetky dokumenty, ktoré od Spoločnosti žiadal, patria medzi tie najvýznamnejšie, ktoré sa

týkajú hospodárenia s majetkom spoločnosti a ktoré majú vplyv na likviditu Spoločnosti, na hodnotu
obchodného podielu spoločníka, a teda vo výsledku na výšku podielu spoločníka na zisku.

10. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že v obchodnej spoločnosti RaM GROUP, s. r. o., IČO: 47
968 079, v ktorej je žalobca spoločníkom s výškou vkladu spoločníka v sume 1.000 eur splatenej v

celom rozsahu, nastala od 06.06.2024 totožná situácia ako v RMF GROUP s. r. o. (skutkové a právne
osobitosti prípadov sú úplne totožné). Žalobca podal dňa 02.12.2024 návrh nariadenie neodkladného
opatrenia v znení takmer totožnom s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v obchodnej
spoločnosti RMF GROUP s. r. o. a žiadal takmer rovnaké dokumenty. Mestský súd Bratislava III
vydal dňa 20.12.2024 uznesenie č. k. 79Cb/148/2024 - 24, ktorým nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým uložil žalovanému (RaM GROUP, s. r. o.) povinnosť, aby umožnil žalobcovi nahliadnuť do
dokumentov žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že súd prvej inštancie
vydaním napadnutého uznesenia porušil princíp právnej istoty, keď vzhľadom na existenciu rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019 (R 44/2019) legitímne očakával, že jeho spor buderozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Z odôvodnenia
uznesenia žalobcovi nie je jasné, ako súd prvej inštancie dospel k svojmu záveru, nakoľko v odôvodnení
je uvedené len to, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy na jeho právach a právom chránených

záujmoch ako spoločníka Spoločnosti a neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, avšak nič
bližšie nevysvetlilo „neosvedčenie“ potreby bezodkladnej úpravy pomerov a hrozby závažnej ujmy na
právach žalobcu. Ako ďalej žalobca objasnil, spoločenská zmluva Spoločnosti v čl. XI (Základné práva a
povinnosti spoločníkov), v bode 11.1. upravuje práva spoločníka, medzi ktoré patrí aj právo spoločníka
predkladať návrhy orgánom spoločnosti a žiadať od nich vysvetlenia. Je pravdou, že žalobca mal

k dispozícii informácie o Spoločnosti do 06.06.2024, avšak nemal informácie k nepodaniu účtovnej
závierky, informácie ktoré opakovane od konateľa Spoločnosti žiadal, nakoľko tento si neplnil svoje
zákonné povinnosti vyplývajúce z ObZ. Tak ako vyplýva z konverzácie medzi žalobcom a konateľom
Spoločnosti zo dňa 05.08.2024 a 15.08.2024, k tomuto dňu účtovná závierka Spoločnosti za rok 2023
ešte podaná nebola, preto nemožno akceptovať argumentáciu súdu prvej inštancie, že žalobca mal
k dispozícií informácie do 06.06.2024, čím údajne neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

Žalobca dodal, že konateľ si neplní svoje povinnosti a hrozí vznik škody, ak už náhodou medzičasom
škoda nevznikla. Nakoľko žalobca nemá prístup k žiadnym informáciám o Spoločnosti, nemá možnosť
prípadnú hroziacu škodu odvrátiť. Rovnako tak nemá k dispozícii relevantné informácie o záležitostiach
Spoločnosti, aby tieto informácie mohol využiť pri hlasovaní na valnom zhromaždení a využiť jeho
oprávnenie uplatňovať v mene Spoločnosti nároky voči konateľovi na náhradu škody. Vzhľadom na

všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak,
že nariadi neodkladné opatrenie v navrhovanom znení.

11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

13. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

14. Vzhľadom na to, že v písomnom vyhotovení záhlavia uznesenia Mestského súdu Bratislava III č. k.
72Cb/139/2024-34 zo dňa 11.12.2024 došlo k zrejmej nesprávnosti, keď súd prvej inštancie nesprávne
uviedol označenie žalobcu, pričom v čase vydania uznesenia mala adresa žalobcu správne znieť:„...A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. - F....“, odvolací súd túto zrejmú chybu

opravil výrokom I. tohto uznesenia.

15. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je vecne správne.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.22. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

23. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh
potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich
skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods.
1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle §
326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny,
na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania;
spravidla vychádza iba zo skutočností uvádzaných v návrhu, čo zakladá potrebu vysokej presvedčivosti

samotnéhonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
tak môže mať v konaní úspech, ak žalobca preukáže danosť práva a to, aby nebolo vážnejších
pochybností o potrebe dočasnej úpravy. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z
objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných
skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi
a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka
možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri úvahe
o nariadení neodkladného opatrenia treba však brať do úvahy aj to, že súd je povinný poskytnúť

ochranu nielen žalobcovi, ale aj žalovanému, ktorý prípadne môže byť obmedzený iba to takej miery, aby
neodkladné opatrenie nemalo za následok jeho reálne znemožnenie ochrany oprávnených záujmov.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2011 zo dňa 25.04.2012 vo vzťahu
k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že
„Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná“.

28. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a tento
zamietol, keď mal za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, pričom
žalobca nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu

bezprostrednejujmynajehostrane.Odvolacísúdsasuvedenýmzáveromsúduprvejinštanciestotožnil.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca žiadnym spôsobom hodnoverne neosvedčil skutočnosti
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a bezprostredne hroziace
nebezpečenstvo, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, pričom v tejto súvislosti je potrebnézdôrazniť, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené, musí ísť o potrebu
naliehavú, teda o takú úpravu pomerov, ktorá neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia

nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. Pri rozhodnutí o nariadení
neodkladnéhoopatreniasúdnemôžezohľadňovaťlensamotnésubjektívneobavyžalobcupreukazujúce
možný vznik ujmy. Podľa názoru odvolacieho súdu sa v danom prípade nejedná o ujmu, ktorá mu zo
strany žalovaného bezprostredne hrozí, čím nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na nutnosti
dočasnej úpravy práv a povinností účastníkov.

29. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že navrhovateľ neodkladného opatrenia -
žalobca sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti nahliadnuť do dokumentov žalovaného
špecifikovaných v návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za podstatnú skutočnosť,
ktorá by mala odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia žalobca považoval, že konateľ
Spoločnosti svojím konaním spočívajúcim v bezdôvodnom odopieraní poskytovania informácií

o Spoločnosti, znemožňuje realizáciu práva žalobcu ako spoločníka Spoločnosti na informácie
ozáležitostiachRMFGROUPs.r.o.,čímvyvolávastav,vktoromžalobcanemáprehľadoekonomickom,
finančnom a hospodárskom chode Spoločnosti a ktorý je v absolútnom rozpore s § 122 ods. 2 ObZ.

30. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zo zákona, ako aj zo spoločenskej zmluvy, vyplývajú

pre spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným určité práva a povinnosti a tomu zodpovedajúce
práva a povinnosti Spoločnosti. Práva spoločníka možno rozdeliť na práva majetkové a práva
nemajetkové, medzi ktoré patrí právo byť informovaný o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do
dokladov Spoločnosti. Spoločník môže toto právo uskutočňovať osobne alebo prostredníctvom tretích
osôb. Medzi doklady, do ktorých je spoločník oprávnený nahliadať, možno zaradiť všetky doklady

súvisiace s fungovaním Spoločnosti a v súvislosti s realizáciou predmetu jej činnosti najmä účtovné
doklady a zmluvy, ktoré uzatvára konateľ v mene spoločnosti. Tohto práva sa môže domáhať spoločník
aj súdnou cestou - podaním žaloby, ak mu spoločnosť, resp. jej konateľ nevyhovie, a to s poukazom
na ustanovenie § 122 ods. 2 ObZ, ktoré predstavuje špeciálnu právnu úpravu, v zmysle ktorej sa
môže spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným domáhať práva na informácie o záležitostiach

Spoločnosti. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že právo žalobcu na informácie
o záležitostiach Spoločnosti a nahliadnutie do dokladov Spoločnosti v zmysle § 122 ods. 2 ObZ v danom
prípade nedosahuje takú naliehavú mieru potreby úpravy, aby bolo nevyhnutné na vynútenie splnenia
tohto práva nariadiť neodkladné opatrenie, teda rozhodnúť prostredníctvom osobitného procesného
postupu, ktorého povaha má prvky výnimočnosti a dočasnosti v rámci súdnych rozhodnutí. Súd prvej

inštancie nespochybnil právo spoločníka na poskytnutie informácií ohľadom podnikania Spoločnosti,
v ktorej má majetkovú účasť, avšak správne skonštatoval, že táto skutočnosť neodôvodňuje potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia, a teda okamžitej a bezprostrednej úpravy právneho vzťahu medzi
stranami sporu s cieľom zabrániť tak vzniku škody alebo inému bezprostrednému ohrozeniu práv
žalobcu.

31. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019
zo dňa 29.05.2019 (R 44/2019), v ktorom súd okrem iného definuje určité limity práva spoločníka
na informácie a na nahliadnutie do dokladov spoločnosti v zmysle § 122 ods. 2 ObZ, a to najmä
rozsah informácií, ktoré môže spoločník žiadať a rozsah dokladov, do ktorých je oprávnený nahliadať.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 29Cdo/3704/2009 zo dňa 22.02.2011, v ktorom skonštatoval, že „práva spoločníka obchodnej
spoločnosti uvedené v ustanovení § 122 ods. 2 ObZ nemožno absolutizovať do tej miery, že by
obchodná spoločnosť bola povinná kedykoľvek a v spoločníkom stanovenom rozsahu jeho požiadavkám
bezvýhradne vyhovieť. To znamená, že i výkon týchto oprávnení zo strany spoločníkov podlieha

posúdeniu ich primeranosti, lebo aj neprimeraný výkon týchto práv, alebo dokonca ich zneužitie sa môže
negatívne prejaviť na činnosti spoločnosti, prípadne môže mať iné škodlivé účinky v závislosti na povahe
a spôsobe realizácie predmetných oprávnení“.

32. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní o nariadenie neodkladného

opatrenia osvedčené, že by žalobcovi z dôvodu neumožnenia mu okamžite nahliadnuť do dokumentov
špecifikovaných v návrhu hrozil vznik škody, či inej ujmy. Argumentácia žalobcu, že neplnením si
povinnosti konateľa, konajúceho v mene Spoločnosti, hrozí vznik škody jednak Spoločnosti, ale aj
bezprostredný zásah do osobnej majetkovej sféry navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý tým,že nemá prístup k žiadnym informáciám o Spoločnosti, nemá možnosť prípadnú hroziacu škodu
odvrátiť, zostala v rovine vágnej konštatácie, ktorú žalobca žiadnym spôsobom relevantne neosvedčil.
Je potrebné dodať, že pre osvedčenie práva žalobcu, teda pre vyhovenie jeho návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je potrebné, aby osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu sa javili ako pravdepodobné. V súvislosti s dôvodením žalobcu v odvolaní, že vo vzťahu ku
zmluve o kontokorentnom úvere č. 14295088P uzatvorenej medzi G. H. E., I. a RMF GROUP s. r. o.
vo výške 270.000 eur, ho dňa 02.01.2025 kontaktovala G. H. E., I. so žiadosťou o overenie úverovej
platobnejhistórie(SMS)anáslednepožiadalaovčasnézabezpečenieúhradysumyvovýškecca13.000

eur, odvolací súd poukazuje na dátum vyhlásenia napadnutého uznesenia, a to 11.12.2024, pričom
žalobca vo svojej odvolacej námietke argumentoval, že G. H. E., I. ho kontaktovala až dňa 02.01.2025.
Pre túto situáciu CSP ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo,
podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný skutkový stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie, pričom osobitný význam má pre odvolacie konanie, keď pri preskúmavaní vecnej správnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací

súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vylúčené je tak to, aby svoje
rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia a na tieto
skutočnosti odvolací súd neprihliada (pozri aj Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,
1119 s.).

33. Žalobca ďalej namietal, že disponuje informáciou o prebiehajúcom vyrubovacom konaní voči
Spoločnosti, v rámci ktorého hrozí, že táto bude zaviazaná rozhodnutím správcu dane na zaplatenie
dane, a to až vo výške 488.758,14 eur. Žalobca konštatoval, že nemal možnosť preukázať túto
skutočnosť, pretože nemal prístup k žiadnym relevantným podkladom k danému vyrubovaciemu

konaniu a práve neodkladné opatrenie malo slúžiť na získanie týchto podkladov. Z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom v rámci
prvoinštančného konania nepreukázal, avšak už v rámci odvolacieho konania žalobca tvrdil, že
Spoločnosti boli v priebehu mája 2024 doručené protokoly z daňovej kontroly spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k nim (za zdaňovacie obdobie október 2021, november 2021, december 2021 a január

2022) a oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie apríl 2022. Zároveň v rámci odvolacieho konania predložil Protokoly z daňovej kontroly zo dňa
09.05.2024, zo dňa 13.05.2024 a zo dňa 15.05.2024. K uvedenému odvolaciemu argumentu žalobcu
odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní môžu byť z odvolacích dôvodov vzaté do úvahy len tie,
ktoré nemajú charakter nových skutočností, t. j. skutočnosti neuvedených v konaní pred súdom prvej

inštancie s poukazom na znenie § 366 CSP upravujúceho novoty v odvolacom konaní.

34. Predmetné námietky ako skutkové tvrdenia, boli prvýkrát použité až v odvolacom konaní, pričom je
zrejmé, že skutočnosti uvádzané žalobcom existovali už v čase pred rozhodnutím súdu prvej inštancie
o neodkladnom opatrení. Žalobca v tejto súvislosti ani neozrejmil, z akých dôvodov nebolo možné tieto

listinné dôkazy predložiť už v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd
preto vyššie uvedené námietky žalobcu považuje za neprípustné novoty v zmysle § 366 CSP, nakoľko
nespĺňajú ani jednu z podmienok stanovených v písm. a) až d) citovaného ustanovenia. Žalobca netvrdil
a ani nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyššie
uvedené tvrdenia žalobcu sú tak podľa názoru odvolacieho súdu novým prostriedkom procesného

útoku neuplatneným v konaní pred prvoinštančným súdom, na ktoré nemôže odvolací súd v zmysle
ustanovenia § 366 CSP prihliadať.

35. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej poukázal na uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k.
79Cb/148/2024 - 24 zo dňa 20.12.2024, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré znelo

takmer totožne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní a žalobca žiadal
takmer rovnaké dokumenty. Namietal, že neboli splnené podmienky na odlišné rozhodnutie vo veci. V
tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v slovenských právnych podmienkach neexistuje všeobecná
záväznosť rozhodnutí súdov prvej inštancie pre iné súdy. Rozhodnutie všeobecného súdu (súdu prvej
inštancie) je záväzné iba pre strany v tom-ktorom konkrétnom konaní, teda sa vzťahuje len na strany

daného sporu a má účinky iba v rámci toho konkrétneho prípadu, avšak nie je záväzné pre iné
súdy, ktoré by rozhodovali v iných prípadoch. V tomto zmysle neexistuje všeobecná záväznosť pre
ďalšie prípady. To znamená, že aj keď súd prvej inštancie rozhodne v jednej veci, iný súd, ktorý
by riešil podobnú vec v budúcnosti, nemusí nutne rozhodovať rovnako. Tento rozdiel spočíva v tom,že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá záväzný charakter pre ďalšie spory, ako je to napríklad v
prípade rozhodnutí vyšších súdov (napríklad odvolacieho alebo najvyššieho súdu), ktoré môžu vytvoriť
prejudiciálne pravidlá, ktoré sú záväzné pre nižšie súdy. Okrem toho, už len z dátumov toho-ktorého

rozhodnutia o návrhu na neodkladné opatrenia vyplýva, že rozhodnutie v danom prípade predchádzalo
rozhodnutiu, na ktoré odvolateľ poukázal, preto nie je ani dôvodné uvažovať nad porušením princípu
právnej istoty v predmetnom konaní.

36. Ďalej má odvolací súd za to, že naliehavosť navrhovanej úpravy pomerov strán sporu nemožno

odvodiť ani z argumentácie žalobcu, že ako spoločník žiadal od Spoločnosti účtovné a daňové doklady
spoločnosti opakovane, nakoľko o Spoločnosti nemá žiadny prehľad, a to za účelom oboznámenia sa
s ekonomickým, finančným a hospodárskym stavom Spoločnosti. Navrhované neodkladné opatrenie
nepredstavuje prostriedok na poskytnutie efektívnej a včasnej ochrany práv a právom chránených
záujmov žalobcu ako spoločníka žalovaného v zmysle § 122 ods. 2 ObZ, pričom žalobcovi nič nebráni,
aby sa svojich práv domáhal v riadnom civilnom konaní vo veci samej.

37. Odvolací súd sa tiež priklonil k názoru súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil potrebu
bezodkladnejúpravypomerovvzmysle§325ods.1CSP,nakoľkoznávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia je zrejmé, že žalobca mal prístup k informáciám o Spoločnosti a konateľ mu na požiadanie
poskytol všetku dokumentáciu do dňa 06.06.2024, informácie o akýchkoľvek konaniach začatých aj

pred uvedeným dátumom a o nahliadnutie do dokumentov aj za obdobie ďaleko predchádzajúce tomuto
dátumu (október 2021 až máj 2022). K námietke odvolateľa, že účtovná závierka za rok 2023 nemohla
byť podaná pred týmto dňom, odvolací súd uvádza, že s poukazom aj na bod 29. a 30. odôvodnenia
tohto uznesenia ide o doklady, ktorých sa má žalobca domáhať podanou žalobou a nie neodkladným
opatrením, v rámci ktorého absentuje dokazovanie v plnom rozsahu s posúdením všetkých aspektov

a okolností vo veci samej, ako aj vyjadrenia protistrany k predmetnému návrhu a jeho primeranosti
a rozsahu v limitoch citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 44/2019.

38. Odvolací súd mal v nadväznosti na uvedené za to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol
žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; neboli

naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať a súd prvej
inštancie na základe predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Obsah odvolania
žalobcu preto nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli

zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých
súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, nakoľko v konaní neboli zo strany žalobcu osvedčené
základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

39. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov konania
neuplatnil, čo je aj jednou z podmienok pre priznanie nároku, pričom žalovanému v priebehu odvolacieho
konaniaanižiadnetrovykonanianevznikli,súdnepriznalžalovanémunároknanáhradutrovodvolacieho

konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, podľa
ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).

42. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).