Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100654
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX D. F. A., zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so
sídlom G. XX/X, XXX XX A., IČO: 51 814 498, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
XXX XXX XXXX X H. I. XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
09.09.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.07.2024
a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
18.07.2024, postupom podľa § 65 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon
o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 07.06.2023 z dôvodu

že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávne
zistenie skutkového stavu veci, nesprávne právne posúdenie, nakoľko nevychádzalo z celkovej doby
poistenia a nebralo do úvahy obdobie trvania služobného pomeru a vojenskej prezenčnej služby.

V odvolaní žalobca tiež uviedol, že rozhodnutie považuje za arbitrárne, nezákonné, nesprávne,
poškodzujúce práva účastníka v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb., (ďalej len „Dohovor“).
ŽalobcavodvolanínamietalžezáverSociálnejpoisťovne,žecelkovádobajehodôchodkovéhopoistenia
12 rokov a 347 dní je právne nepodložený, pretože predložil Sociálnej poisťovni listinné dôkazy o
dobe trvania služobného pomeru a vojenskej prezenčnej služby spolu v trvaní 31 rokov a 147 dní.
Celková doba dôchodkového poistenia podľa názoru žalobcu bola dlhšia ako sa uvádza v odôvodnení

rozhodnutia a zdôraznil, že z hľadiska posudzovania splnenia podmienok pre vznik nároku na starobný
dôchodok je právne irelevantné, či účastníkovi bola pri priznaní výsluhového dôchodku hodnotená doba
základnejvojenskejslužbyaslužobnéhopomeru,pretožecelkovádobadôchodkovéhopoisteniajedoba
poistenia vo všetkých systémoch. V odvolaní tiež namietal, že záver Sociálnej poisťovne nemá oporu vprávnych predpisoch, o ktoré opiera svoje rozhodnutie a poukázal aj na diskriminačný postup správneho
orgánu z dôvodu, že pri skutkovo rovnakých veciach nepostupuje rovnako. Žalobca vo svojom odvolaní
žiadal zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú ako vo všeobecnom systéme sociálneho

poistenia, tak aj osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia/poistenia s poukazom na rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, č. 7So/28/2015 zo dňa
23.02.2017, č. 7So/11/2011 zo dňa 28.09.2011, č. 9So/159/2011, č. 9So/138/2011 a č. 10So/59/2014
a 7Sk/31/2018.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2024 odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.07.2024 potvrdil.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 17.09.2024 domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2024 v spojení s rozhodnutím
Sociálnejpoisťovne,ústredieč.XXXXXXXXXXXzodňa18.07.2024avráteniaveciSociálnejpoisťovni,
ústredie na nové konanie. Vo svojej žalobe namietal, že rozhodnutím žalovaného ako aj správneho

orgánu prvého stupňa a ich postupom bolo porušené jeho právo na priznanie starobného dôchodku
aj napriek tomu že zákonné podmienky podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení splnil. Zdôraznil, že
postup žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa je dôkazom toho, že odmietajú prihliadať na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nerešpektujú ju, čo zakladá arbitrárnosť
rozhodnutí, a tiež uviedol, že ich postup je diskriminačný, pretože rovnakú alebo analogickú vec rozhodli

odlišným spôsobom, pričom svoj postup nevedia objektívne a rozumne zdôvodniť. Žalobca namietal,
že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa konali v rozpore s článkom 33 Dohovoru ako aj
rozsiahlou judikatúrou, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne
totožných veciach, a z ktorej vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť
a nie ho nepriznať vôbec. Argumentoval, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u

výsluhovýchdôchodcovodlišne,avšakuvýsluhovýchdôchodcovzaradenýchdoI.,II.kategóriepovažuje
za celkovú dobu poistenia aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov, kým u
výsluhových dôchodcov nezaradených do I.,II. kategórie sa postupuje opačne a to tak, že od celkovej
doby poistenia sa odpočíta doba, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Dôvodil, že
splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, pretože dňa 06.06.2024 dosiahol

zákonom určený dôchodkový vek, pričom celková doba jeho poistenia ku tomuto dňu 06.06.2024
bola 44 rokov a 129 dní (12 rokov a 347 dní + 31 rokov a 147 dní hodnotených pri priznaní
výsluhového dôchodku) a nie 12 rokov a 347 dní ako je to uvedené v napadnutých rozhodnutiach.
Podľa názoru žalobcu v dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia
sú skutkové a právne závery uvedené v odôvodneniach rozhodnutí nesprávne. Žalobca poukázal a

citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 ako aj z rozsudku
sp. zn. 10So/59/2014 a konštatoval správne orgány sú povinné zohľadniť právne názory vyslovené
NajvyššímsúdomSlovenskejrepublikyakprelomeniuzáväznostiprávnychnázorovnajvyššíchsúdnych
autorít musí uviesť argumentáciu, ktorá takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňuje, inak
porušujezásadulegitímnehoočakávaniaatakýmtopostupomtiežvyvolávadu,ktorámápodstatnývplyv

na zákonnosť takého rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že z postupu žalovaného aj správneho orgánu
prvého stupňa vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax s poukazom na rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí - sp. zn. 9So/46/2015
zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 7So/58/205 zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017,
sp. zn. 7So16/2016 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017 pričom uviedol, že

v rovnakých veciach bolo vydaných cca 350 rozsudkov krajských súdov. Žalobca vo svojej žalobe
poukázal aj na judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, na princíp legitímneho očakávania,
ktorý je súčasťou princípu právnej istoty a tiež na skutočnosť že za diskriminačný možno považovať
taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno
objektívne a rozumne odôvodniť. Žalobca tiež namietal, že žalovaný odlišnosť v tomto prípade stavia na

pracovných kategóriách, s poukazom na § 274, pričom nepredložil žiadny právny argument, ktorým by
zdôvodnil odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia výsluhových dôchodcov
zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií, a tak týmto diskriminujúcim
spôsobomposudzujecelkovúdobupoisteniavýlučnevovzťahukvýsluhovýmdôchodcomnezaradenýmdo I. alebo II. kategórie a zároveň tento postup nezvolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami
žalovaného po dobu 15 rokov, ale boli poistencami iných zahraničných systémoch, čím preukázateľne
podľa názoru žalobcu rozhoduje v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Poukázal a citoval tiež z rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a rozsudku sp. zn.
7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019. Podľa názoru žalobcu výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného
ako aj správneho orgánu prvého stupňa je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne
závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie
a rovnako je aj interpretácia právnych predpisov v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe.

Zdôraznil, že osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných
dôchodkov, sirotských dôchodkov a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v
celom rozsahu aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,
ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotil dobu poistenia ktorú
poistenci získali vo všeobecnom systéme, v dôsledku čoho poistenci osobitného systému sociálneho

zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom
dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom
poistení), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský
alebo vdovecký dôchodok. Podľa názoru žalobcu v dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov
a nesprávnym výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného

systému nakoľko Sociálna poisťovňa niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im hodnotenie
odsúva a tiež mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme
sociálneho poistenia. Žalobca uviedol, že právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ, aby došlo k
postupu, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku

nehodnotili všetky doby poistenia. Žalobca vo svojej správnej žalobe požiadal súd, aby bolo vo veci
nariadené pojednávanie.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.11.2024 ku správnej žalobe uviedol, že nakoľko doba
výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1981 do 27.09.1983 a doba trvania služobného pomeru

v colnej správe od 12.08.1991 do 31.12.2020 sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia,
nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a
II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu služby hodnotiť v kategórii funkcií. Dôvodil, že
nakoľko žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na
aplikovanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Konštatoval, že postup správneho orgánu prvého stupňa ako aj jeho

postup pri nepriznaní starobného dôchodku žalobcovi bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia
majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo o uplatnenom nároku žalobcu
rozhodnuté. Navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom nežiadal vo veci nariadiť
pojednávanie.

6. Žalobca vo svojej replike zotrval na všetkých argumentoch uvedených v správnej žalobe.

7. Žalovaný na výzvu súdu duplikou nereagoval.

III.

Konanie na správnom súde

8. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý

existoval v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle
§ 203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 1 SSP, žalobca žiadal vec prejednať na pojednávaní,
dňa 24.03.2025 dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c)
SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo.9. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na svojich písomných podaniach a
navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

10. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní taktiež poukázal na písomné vyjadrenia žalovaného
a zotrval na svojich tvrdeniach a v konečnom návrhu navrhol aby Správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol nakoľko mal za to, že predmetné rozhodnutia sú správne a zákonné.

IV.
Relevantná právna úprava

11. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov administratívnehokonania.

14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

16. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

17. Podľa čl. 2 ods. 2 Zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.

18. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

19. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané

hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno
zabezpečiťajosobu,ktorápodosiahnutíustanovenejdobyúčastinatomtosystémedosiahlaustanovený
počet odpracovaných rokov.

20. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných

slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

21. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach

vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb., (ďalej len „Dohovor“) ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávkypodľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením

orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

24. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

25. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie

v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

26.Podľa§202ods.2prvejvetySSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

27. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

28. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

29. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

30. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

31.Podľa§1ods.3Zákonaosociálnompoistení,tentozákonsanevzťahujenapríslušníkovPolicajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej

stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnej
služby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným
predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 100/1988 Z. z., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

35. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

36. Podľa prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení, vek poistenca narodeného v roku 1961 je 63 rokov

a 2 kalendárne mesiace.

37. Podľa § 255 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej

jedného roka zamestnania.

38. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

39. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do

I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

V.
Právny názor správneho súdu

40. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 07.06.2023
požiadal sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 06.06.2024. Z
oznámenia Colného úradu Prešov č. 533837/2020/1 zo dňa 21.12.2020 vyplýva že žalobca vykonával
základnú vojenskú službu od 01.10.1981 do 27.09.1983 a dobu služobného pomeru od 12.08.1991 do

31.12.2020, a tak celková doba výkonu štátnej služby žalobcu pre nárok na výsluhové zabezpečenie
podľa § 58 ods. 1 až 6 zákona č. 328/2002 Z. z. je 31 rokov a 147 dní. žalobcovi tak od 01.01.2021
vznikol nárok na výsluhový dôchodok. Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods.
2 v spojení s prílohou 3a Zákona o sociálnom poistení dovŕšením 63 rokov a 2 kalendárnych mesiacov
dňa 06.06.2024.

41. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa
§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku
od 01.01.2021. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku
do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok.

Žalobcovi nebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená
doba služobného pomeru v rozsahu celkom 31 rokov a 147 dní (zaradený do III. pracovnej kategórie),
ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi od 01.01.2021. Z osobného listu
dôchodkového poistenia žalobcu ako aj prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Sociálna
poisťovňa žalobcovi z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu služobného

pomeru a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového
poistenia v rozsahu 12 rokov a 347 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

42. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že
všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia

príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)
pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli
poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jehonepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne
úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje
užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby

(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí

dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v
ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto

systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov
osobitného systému, lebo Sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich
hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup,

pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku
všetkydobypoistenia.Svedčíotomajznenie§274zákonaosociálnompoistení,upravujúcezachovanie
nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa

zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa
ustanovení Zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený
výlučne len za podmienok, uvedených v Zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť Zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom
poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku

poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie
postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho

poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli
poistenínaSlovenskupozohľadnenídôbpoisteniavinýchsystémoch.PostupomSociálnejpoisťovnesa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom
systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a

tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výšku dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť
je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší,
ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť
dôchodkuzodpovedajúcadobepoisteniavovšeobecnomsystéme.Správnebypretoodporkyňamalapri
rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia

poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy,
ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z
preferovanýchzamestnaní,tedanapr.priskoršomodchodedodôchodku),následnevypočítaťteoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju
od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná

dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude
poškodzovať Sociálnu poisťovňu.44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 Zákona o sociálnom poistení
s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 Zákona o sociálnom
poistení.

45. Z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených
síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a
ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak
osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie

dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení
rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.

46. Ustanovenie § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 Zákona

o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu
akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu
poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

47. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z .

nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania
invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku
podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia

nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v
osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe Sociálna poisťovňa poskytne
dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a
poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012.

48. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zohľadnila
len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a
nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 123
ods. 2 Zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa § 40

až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z..

49. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 ani z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru
mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a

II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho
dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme
získal celkovo viac ako 15 rokov, Sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre
zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl.33 ods. 2 Dohovoru.

50. Priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového
dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101

Zákona č. 328/2002 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016 zo
dňa 28.06.2017).

51. Podľa ustálenej judikatúry, vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024 vyplýva, že: „veľký

senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby
poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter
starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné ajpri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu
teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu
sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom

poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom
systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom
postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o
starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia
sú v zásade v rovnakej situácii.“

52. Správny súd považoval všetky námietky žalobcu za dôvodné, vrátane námietky legitímneho
očakávania, ktorý je súčasťou širšieho pojmu - princípu právnej istoty a ktorý vychádza zo skutočnosti,
že súd (orgán verejnej správy) pozná právo. Žalovaný rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou
najvyšších súdnych autorít a tak zasiahol do legitímneho očakávania žalobcu, že postup žalovaného ako
aj postup správneho orgánu prvého stupňa bude predvídateľný, pretože nemôže v skutkovo podobných

alebo obdobných prípadoch rozhodovať rozdielne.

53. Správny súd navyše dáva do pozornosti žalovaného, že v administratívnom spise sa nachádzajú aj
evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia o dobe zamestnania a zárobku dvoch iných osôb, ktoré
neboli účastníkom tohto konania.

54. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd
konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia a prvým výrokom zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

55. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť
o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 06.06.2024 s tým, že v zmysle § 191

ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému
žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

57. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).