Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/177/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209939
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124209939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. právne zastúpený: JUDr. Mgr. Radim Komka LL.M., advokát,
so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka,
a.s. ; skrátený názor: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 právne
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255
739 o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že zmluvné podmienky uvedené v

Ř Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 547179 zo dňa 10.11.2011, v časti VII. Vyhlásenie klienta, v znení:
„Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými
obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich,
súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“

„ Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má

možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“

„Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku
v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby
Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných
príjmov až do doby splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy
azinýchpríjmovbudezodpovedaťvýškeSplátokpodľatejtoZmluvy.Preúčelyuplatneniavýkonuzrážok
zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

podľa § 551 Občianskeho zákonníka

„Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve
(ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.)
a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva,
zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich

do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu
10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od
udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu:
Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť
tohto súhlasu.“

Ř vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 547179 zo dňa

10.11.2011,
- v čl. 6. Podmienky splácania, bod 6.7, v znení:„Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári
a/alebo Zmluve. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe sa považuje za
neuhradenie Splátky so všetkými následkami s tým spojenými.“

- v čl. 8. Priradenie platieb a započítanie, bod 8.1, v znení:
„Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči pohľadávkam Klienta aj vtedy, ak
niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola premlčaná.“

- v čl. 11. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 11.2, v znení:
„Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný
zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj
splatnou.“

- v čl. 14. Všeobecné ustanovenia, bod 14.3, v znení:
„ Klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu Spoločnosti previesť práva a/alebo
záväzky zo Zmluvy alebo postúpiť pohľadávky Klienta zo Zmluvy, a to úplne alebo z častí alebo umožniť
prevzatie záväzkov Klienta zo Zmluvy treťou osobou.“

- v čl. 14. Všeobecné ustanovenia, bod 14.22, v znení:
„Klient súhlasí s tým, aby všetky jeho hovory s call centrom Spoločnosti boli nahrávané a uchovávané po
dobu 10 rokov od uskutočnenia telefonického hovoru a v prípade potreby použité ako dôkaz v súdnom
alebo arbitrážnom konaní.“

- v čl. 14. Všeobecné ustanovenia, bod 14.24, v časti, v znení:
„ Klient a Povinný na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej (Strany) sa dohodli, že všetky spory
vzniknuté zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou strán.
Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo
Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa

jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo
Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom.“

sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
rozhodnutia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 25.11.2024 sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti 10 zmluvných

podmienok uvedených v Zmluve o poskytnutí pôžičky zo dňa 10.11.2011 a súvisiacich Všeobecných
obchodných podmienkach.
1.1. Jednotlivé zmluvné podmienky a odôvodnenie žalobcu budú uvedené v ďalšom texte.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a jeho vyjadrenie bude uvedené v ďalšom texte.

3. Podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
§53ods.1-Spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia

a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
§ 53 ods.5 - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa Civilného sporového poriadku
§ 298 ods.1 - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že

určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvnýchdokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

§ 298 ods.2 - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo

výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Zmluvná podmienka - „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s
Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich

dodržiavať.“
4.1. Tvrdenie žalobcu - Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s
požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v
neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods.
4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný

vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených
dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršujem svoje zmluvné postavenie ako to
predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne
dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ.
4.2. Tvrdenie žalovaného – Žalovanému z podanej žaloby nie je zrejmé, ako by mohlo predmetné

ustanovenie na žalobcu akokoľvek prenášať dôkazné bremeno. Predmetným zmluvným ustanovením
sa neukladá žalobcovi ako spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť dôkazné bremeno, čo nepochybne
potvrdzuje napríklad aj Mestský súd Bratislava IV. v nižšie citovanom rozhodnutí vydanom v konaní
sp. zn. B3-62Csp/10/2022 zo dňa 08.02.2024. Žalovanému nie je zrejmé, akým iným spôsobom by
si mal/mohol veriteľ pri uzatváraní zmluvy overiť či dlžník - spotrebiteľ všetkému buď v zmluve alebo

v obchodných podmienkach či cenníku porozumel. V prípade, ak by predmetné zmluvné ustanovenie
v zmluve absentovalo, veriteľ by predsa stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ bol naozaj
s obchodnými podmienkami a cenníkom oboznámený, že s nimi súhlasí, že ich prevzal alebo mu
boli zaslané. Ak by súd ustanovil, že takéto zmluvné ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, veriteľa by tak dostal do situácie, kedy by nevedel oboznámenie a odovzdanie akýchkoľvek

dokumentov spotrebiteľovi riadne preukázať, čím by mu do budúcnosti odňal možnosť uniesť dôkazné
bremeno.
Takéto zmluvné ustanovenie je štandardnou súčasťou všetkých spotrebiteľských zmlúv a je plne
akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a rovnako aj
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky).Totoustanovenienaspotrebiteľaneprenášadôkaznébremeno.

Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého
jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami zmluvy.
Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne
ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez podrobného oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú
v zmluve jasne a zrozumiteľne označené.

4.3. Rozhodnutie súdu – rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom OS
Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnej
zmluvnej podmienky pred súdom neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedeného rozsudku
odkloniť.
Súd však nesúhlasí, že uvedenou zmluvnou podmienkou má dochádzať k presunu dôkazného bremena.

Dôkazné bremeno nie je v SR predmetom zmluvného vzťahu ale je stanovené zákonom, predovšetkým
C.s.p. Podľa § 192 C.s.p. - Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Uvedené znamená, že prenos
dôkazného bremena sa môže udiať iba domnienkou stanovenou zákonom, napr. § 558 OZ - Ak niekto
uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania

trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní. Uvedené ustanovenie je príkladom prenosu dôkazného bremena inak ťažiaceho veriteľa na
dlžníka. Sporné ustanovenie zmluvy tak následok prenosu dôkazného bremena spôsobiť nemôže.Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky však spočíva v jej nepravdivosti, keď žalovaný nepreukázal iný
ako bežný spôsob kontraktácie a to podpis zmluvy spotrebiteľom v bezprostrednej časovej súvislosti
s jej predložením. Žalovaný bol povinný preukazovať, že kontraktačný proces bol vedený tak, že žalobca

ako spotrebiteľ mal reálne daný čas si zmluvu a VOP pred jej podpisom preštudovať, prípadne že mu
na naštudovanie bola daná aspoň deň vopred. Pri neexistencii takého dôkazu zo strany žalovaného tak
možno uzavrieť, že samotný podpis žalobu neznamená oboznámenie (resp. z hľadiska času poskytnutie
ho v rozsahu dostačujúcom na prečítanie) s podpísaným dokumentom.
Z uvedeného dôvodu je predmetné ustanovenie hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa.

Nepreukázanie časovo skutočnej reálnej možnosti oboznámenia sa so zmluvou a VOP tak možno
podradiť pod § 53 ods.4 písm.a) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy.

5. Zmluvná podmienka - „ Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom

prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas, ako aj
s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“
5.1. Tvrdenie žalobcu - Zmluvnú pokutu a sankčný úrok som si s právnym predchodcom žalovanej
individuálne nedojednal. Tie boli včlenené malým písmom do textu úverových podmienok zo strany
právneho predchodcu žalovanej, pričom ja som ich nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Poukazujem

na to, že vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku
zmluvnej pokuty a sankčných úrokov. Keďže si môže dodávateľ pod týmito pojmami uplatňovať voči mne
akékoľvek peňažné plnenia, ktoré v čase podpisu zmluvy som si ja nemohol ani predstaviť, vytvára táto
zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech
dodávateľa. Z tohto dôvodu sú naplnené predpoklady neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky.

5.2. Tvrdenie žalovaného - Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 OZ vyplýva, že za neprijateľné
nie je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá podstatným spôsobom
preváži tzv. ,,misku váh“ na stranu veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v zmysle zmluvy povinný platiť
prípadné poplatky, o ktorých je vopred informovaný nie je pre takýto predpoklad dostatočným základom.

Okrem generálnej klauzuly pod3a § 53 ods. 1 OZ obsahuje OZ tiež ustanovenie § 53 ods. 4 OZ, v
ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré v prípade, ak sú obsiahnuté v zmluvách uzatvorených so
spotrebite3mi, je potrebné považova? za neprijate3né. Žalovaný si dovo3uje poukáza? na skutoenos?,
že na to, aby sa predmetné ustanovenie považovalo za neprijate3né musí ís? v prvom rade o
neprimeranú sankciu. Žalobca však len všeobecne poukazuje na údajnú neprijate3nos?, avšak v

žiadnom smere sa v podanej žalobe nevysporadúva so skutoenos?ou, z akého konkrétneho dôvodu by
mala by? pod3a neho považovaná za neprimeranú ei vytvárajúcu hrubú nerovnováhu.
V prejednávanom prípade bola zmluvná pokuta spolu so sankčným úrokom dojednaná tak, že ani za
súčasných prísnejších podmienok nemôže byť označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
5.3. Rozhodnutie súdu – rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom OS

Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnej
zmluvnej podmienky pred súdom neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedeného rozsudku
odkloniť.
Z predmetného ustanovenia skutočne nevyplýva výška zmluvnej pokuty, výška sankčného úroku a čo
znamená kompenzácia ušlých výnosov. Predmetné zmluvné ustanovenie neobsahuje ani presný odkaz

na dokument, kde by uvedené bolo uvedené.
Z uvedeného dôvodu je predmetné ustanovenie hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa.

6. Zmluvná podmienka - „Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj
záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky

podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať
zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne.
Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely
uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka

6.1. Tvrdenie žalobcu - Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do všeobecných
podmienok poskytnutia úveru k Zmluve. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi
stranami zmluvy, v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážkyzo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky
dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady
aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné

dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej
zmluvy tak, aby unikli pozornosti spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR.
6.2. Tvrdenie žalovaného - Žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje legálny
zabezpečovací inštitút podľa ust. § 551 OZ, pri výkone ktorého zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (napr. podľa Exekučného poriadku). Právnym poriadkom

aprobovaný a v OZ explicitne zakotvený zabezpečovací inštitút už podľa svojej povahy ani nemôže
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou (zabezpečovací inštitút zabezpečuje akcesoricky povinnosti z
hlavného záväzkového vzťahu – zabezpečovací inštitút preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou).
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami OZ,
pričom zabezpečenie záväzku spotrebiteľa formou dohody o zrážkach zo mzdy v čase uzavretia Zmluvy
OZ ani iné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa nezakazovali. ,,Zakázané“ spôsoby zabezpečenia

vo vzťahu k zmluve boli v čase uzavretia zmluvy výslovne špecifikované v ustanovení § 53 ods. 7 OZ
(zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti).
6.3. Rozhodnutie súdu – rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom OS
Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnej
zmluvnej podmienky pred súdom neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedeného rozsudku

odkloniť.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je uvedená v časti pod nič nevraviacim nadpisom „Vyhlásenia klienta“.
Tento nadpis evokuje jednostranné vyhlásenia spotrebiteľa a nie ďalšiu dohodu včlenenú do úverovej
zmluvy. Umiestnenie dohody umožňujúcej siahnuť na mzdu spotrebiteľa, tak postráda akúkoľvek
transparentnosť.

Z uvedeného dôvodu je predmetné ustanovenie hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa.

7. Zmluvná podmienka - „Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane
osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a
údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej

úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko
za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a
produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov
uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj
súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným

oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“
7.1. Tvrdenie žalobcu - Mám za to, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a
sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho osobných údajov po
dobu 10 rokov (aj po zániku zmluvného vzťahu), bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, formálne

dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý
a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane
osobných údajov požaduje.
K neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanej poukazujem na rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 18Csp/85/2023, z 29.1.2024 a vo vzťahu k inému dodávateľovi,

poukazujem na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn. 5 24Csp/26/2017, zo 4.4.2018, potvrdený
rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co/90/2018, z 19.11.2018; sp. zn. 20Csp/91/2020, zo
7.9.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19CoCsp/54/2020, z 10.6.2021; sp. zn.
7Csp/35/2021, z 13.10.2021; sp. zn. 14Csp/88/2020, z 13.10.2021; sp. zn. 19Csp/69/2020, z 9.2.2021.
7.2. Tvrdenie žalovaného - Podľa ustanovenia § 91 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ,,ZoB“)

platí, že: ,,Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich
sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, a to najmä
informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavov vkladov...“ Je zrejmé, že aj uvedený zákon
priamo predpokladá, že údaje od klientov žalovaný získava a spracúva pre účely správy ich pôžičiek,
prípadne vkladov. V tomto smere teda nielen zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov,

ale priamo aj ZoB určuje povinnosť takéto informácie o klientoch utajovať a chrániť pred vyzradením,
zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že tretím osobám
môže žalovaná tieto informácie poskytnúť len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého
klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely.V tejto súvislosti žalovaný zdôrazňuje, že dĺžka súhlasu na spracovanie osobných údajov na 10 rokov
je nepochybne dôvodná. Aktuálna súdna prax totiž nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na
prípadné požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj v prípade žaloby na určenie

bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a následného vydania bezdôvodného obohatenia
súdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje 10 ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V prípade ak
by teda nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy, a tým uchovávať
ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaný by v prípade sporu, akým je napokon aj prebiehajúci spor, nemal
žiadnu možnosť obrany. Spracovanie osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto

potrebné považovať za dôvodné.
7.3. Rozhodnutie súdu – rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom OS
Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnej
zmluvnej podmienky pred súdom neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedeného rozsudku
odkloniť.
Za neprijateľné považuje súd najmä ustanovenie - svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke,

a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko – a to z dôvodu
cezhraničného prenosu osobných údajov a nešpecifikáciu dcérskych spoločností, teda subjektov,
u ktorých sa osobné údaje spotrebiteľa majú ocitnúť.
Z uvedeného dôvodu je predmetné ustanovenie hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa.

8. Zmluvná podmienka - „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v
Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe
sa považuje za neuhradenie Splátky so všetkými následkami s tým spojenými.“
8.1. Vyjadrenie žalobcu – k neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu
k žalovanému poukazujem na rozsudok OS PO sp. zn. 18Csp/85/2023 z 29.01.2024. vo vzťahu

8.2. Vyjadrenie žalovaného - Uvedené napadnuté zmluvné ustanovenie nie je zmluvnou podmienkou,
ktorá by akokoľvek zasahovala do práv a povinností zmluvných strán oproti stavu jej neexistencie. Toto
ustanovenie je iba praktickým upozornením na nevyhnutnú objektívnu skutočnosť, ktorá nastane ak
klient uvedie nesprávne platobné údaje.
Pri tomto zmluvnom ustanovení je potrebné si uvedomi?, že banka spracováva tisíce platieb každú

hodinu, a to automaticky prostredníctvom informaeného systému. Pre správne priradenie platby sú eíslo
úetu a variabilný symbol nevyhnutnými údajmi.
V prípade absencie alebo chyby v niektorom z týchto údajov, systém platbu nedokáže priradi?, resp.
priradí platbu nesprávne. Hoci by sa takáto platba objektívne mohla dosta? na niektorý z úetov vedených
žalovaným, alebo aj na správny úeet, no jej ureenie je nesprávne, nemôže by? považovaná za riadne

zrealizovanú.
Žalovaný v konkrétnom zmluvnom ustanovení nevidí žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospechspotrebite3a.Právenaopak,konkrétnezmluvnédojednanievyvažujepostaveniezmluvných
strán. V opaenom prípade by bola miska váh prevážená výrazne na stanu spotrebite3a, nako3ko aj v
prípade ak dlžník uhradí splátku, ktorú verite3 nemá z objektívnych dôvodov možnos? identifikova? (z

dôvodu neuvedenia správneho variabilného symbolu ako najnákladnejšie identifikátora platby) musel
predpoklada? jej úhradu.
Vprípade,žeplatcaneuvediesprávnyvariabilnýsymboljenapokonpovažovanýzaneuhradenýajsúdny
poplatok, prípadne akéko3vek platby realizované v prospech Slovenskej republiky, Sociálnej pois?ovne
alebo akejko3vek ialšej inštitúcie. Žalovaný nevidí preto najmenší dôvod, preeo by obdobné zmluvné

ustanovenie, akurát upravené v zmluvnom vz?ahu, v ktorom na jednej strane vystupuje spotrebite3,
maloby?posúdenéakoneprijate3né.Citovanézmluvnédojednaniezároveonevylueuje,ževadasplátky
úveru uhradená s nesprávnym variabilným symbolom môže by? zhojená predložením potvrdenia o
úhrade, na základe ktorého by prijímate3 úhrady mohol platbu identifikova?.
Toto ustanovenie upravuje platobný styk medzi poskytovate3om platobných služieb a platite3om, ktorý

bol v ease uzatvorenia zmluvy regulovaný špeciálnou právnou úpravou v rámci zákona e. 492/2009 Z. z.
o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ialej len ,,ZoPS“), z ustanovenia § 21
ods. 2 ZoPS, z ktorého sporné zmluvné ustanovenie vyplýva: „Ak používate3 platobných služieb uviedol
nesprávny jedineený identifikátor, poskytovate3 platobných služieb nenesie zodpovednos? pod3a § 22
za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie. Poskytovate3 platobných služieb platite3a

vynaloží primerané úsilie, aby sa suma platobnej operácie vrátila platite3ovi. V rámcovej zmluve možno
dohodnú? poplatok za takúto službu.“
8.3. Rozhodnutie súdu - rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom OS
Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnejzmluvnej podmienky pred súdom neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedeného rozsudku
odkloniť.
Ako vyplýva so žalovaným citovaného ustanovenia zákona o platobných službách uvedenie

nesprávneho variabilného symbolu bez ďalšieho neznamená neuhradenie splátky a tým sa od uvedenej
normy neprípustne odchyľuje. Spotrebiteľ predsa môže platbu napr. v poznámke definovať tak, že jej
zaradenie k určitému úveru je nepochybné. Banka prípadne môže kontaktovať spotrebiteľa s otázkou
bližšiehoupresneniaplatbyanepristupovaťhneďkvyhodnoteniusplátkyakonezaplatenej,napriektomu
že splátku má vo svojej dispozícii, čo samo osobe znamená, že nemožno tvrdiť jej nezaplatenie.

Podľa súdu „pokrivkáva“ aj prirovnanie s platením súdnych poplatkoch, keďže ÚS SR v R – 57/2023
uviedol: „Okresný súd zastavil súdne konanie, hoci disponoval informáciou o pripísaní doplatku k
súdnemu poplatku na ním označený účet v ním určenej lehote, len z dôvodu zjavného omylu
sťažovateľky pri určení špecifického symbolu, ktorý navyše, ako to vyplýva z okolností uskutočnenia
prvej splátky súdneho poplatku, nebol obligatórnym identifikátorom realizovanej platby. Výsledkom
chyby okresného súdu pri uplatňovaní relevantných pravidiel zákona o súdnych poplatkoch je odopretie

súdnej ochrany sťažovateľke.“
Súd teda má za to, že aj pri absencii alebo chybe vo variabilnom symbole treba hľadať iné riešenie, ako
jednoduché konštatovanie, že splátka nebola zaplatená.
Z uvedeného dôvodu je predmetné ustanovenie hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa.

9. Zmluvná podmienka - Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči pohľadávkam
Klienta aj vtedy, ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola premlčaná.
9.1. Vyjadrenie žalobcu - Vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke poukazujem na rozhodnutie Krajského
súdu Prešov, sp. zn. 6Co/71/2019, zo dňa 20.2.2020, z ktorého vyberám:
- odôvodnenie 6.: „Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky uviedol, že má za to, že táto

nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, je hrubo nevyvážená, pretože nerešpektuje nepochybný a
oprávnenýekonomickýzáujemspotrebiteľanatom,abynajskôrsplatilistinuúveru,ktorájezákladompre
úročenie pohľadávky, ale pripúšťa v tak závažnej otázke, akou je rozhodnutie o účele platby spotrebiteľa
ľubovôľu dodávateľa, teda jeho svojvoľné rozhodnutie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom
dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky. Vzťah sa tak v tejto otázke stáva pre spotrebiteľa

netransparentným a konanie dodávateľa nepredvídateľným. V prípade nezaplatenia splátok úveru môže
veriteľ od zmluvy odstúpiť, prípadne úver predčasne zosplatniť, a tak udržiavať základ pre narastanie
úrokov z omeškania zo stále nezaplatenej istiny splátky.“
9.2. Vyjadrenie žalovaného - V prvom rade žalovaný uvádza, že žaloba žalobcu je vo vzťahu k tejto
podmienke neodôvodnená, žalobca neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by táto jednoduchá, jasne a určito

vyjadrená zmluvná podmienka mala byť určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súvislosti s touto
podmienkou žalovaný uvádza, že zmluva bola uzatvorená dňa 10.11.2011, t. j. v čase keď ustanovenie
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v dnešnom znení nebolo platné a veta „Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ v ňom absentovala.

Z tohto dôvodu sa úverová zmluva v ease poskytnutia úveru riadila vo všeobecnosti zákonom e.
513/1991 Z. z. Obchodný zákonník, ktorý umožouje zapoeítanie tak premleaných poh3adávok ako aj
nesplatných poh3adávok. Jedná sa však o zmluvnú podmienku, ktorá v súeasnosti nie je používaná a
voei žalobcovi ani nebola uplatnená.
9.3. Rozhodnutie súdu - rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom OS

Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnej
zmluvnej podmienky pred súdom neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedeného rozsudku
odkloniť.
Ku dňu uzavretia zmluvy OZ obsahoval § 54 ods.1 - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
a rovnako aj ustanovenie § 581 ods.2 - Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých
sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Zmluvná podmienka vnútená spotrebiteľovi cez VOP o možnosti dodávateľa (ale nie spotrebiteľa !)

započítať svoje aj nesplatné a premlčané pohľadávky je tak hrubo nevyvážená v neprospech
spotrebiteľa.10. Zmluvná podmienka - „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta zmluvnú pokutu v prípade,
ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe
splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa

Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“
10.1. Vyjadrenie žalobcu - Predmetná zmluvná podmienka umožňuje, aby mi žalovaná za omeškanie,
okrem zákonných úrokov, uložila aj ďalšiu sankciu za omeškanie, ktorú som ja, vo formulárovej zmluve
nemohla odmietnuť, ak som chcela úver získať. Ja som mala len dve možnosti, buď úver prijať, s
podmienkami stanovenými obchodníkom, alebo úver neprijať. Na vyjednávanie som nemala žiaden

priestor.
Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršujem svoje zmluvné
postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej
individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ.
10.2. Vyjadrenie žalovaného - Pre posúdenie toho či sa v tomto prípade sankcie jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku je rozhodujúce aj to, či takáto sankcia prekračuje limit stanovený pre sankcie

nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré upravuje sankcie v prípade spotrebiteľských sporoch.
10.3. Rozhodnutie súdu - rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom
OS Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnej
zmluvnej podmienky pred súdom neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedeného rozsudku

odkloniť.
Zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou len preto, že nebola osobitne dojednaná.
Zároveň sa javí, že nie je neprimerane prísna.
Napádaná zmluvná podmienka je však netransparentne umiestnená iba vo VOP, pričom podľa
súdu sankčné mechanizmy (zmluvná pokuta, predčasné zosplatnenie a pod. ) by zásadne mali byť

umiestnené priamo v zmluve v užšom zmysle, ktorej spotrebiteľ prikladá väčší význam. Zároveň nie
je zrejmé akým benefitom pre spotrebiteľa je vyvážené toto zmluvné ustanovenie, pričom porušenie
zmluvnej povinnosti zo strany dodávateľa – veriteľa žiadnym spôsobom sankcionované nie je.
Z uvedeného dôvodu je predmetné ustanovenie hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa a súd
znovu zdôrazňuje potrebu umožniť spotrebiteľovi časovo možné skutočné oboznámenie sa so

zmluvnými dokumentmi, napr. ich odovzdaním aspoň 1 deň pred podpisom zmluvy.

11.Zmluvnápodmienka-KlientniejeoprávnenýbezpredchádzajúcehopísomnéhosúhlasuSpoločnosti
previesť práva a/alebo záväzky zo Zmluvy alebo postúpiť pohľadávky Klienta zo Zmluvy, a to úplne alebo
z častí alebo umožniť prevzatie záväzkov Klienta zo Zmluvy treťou osobou.

11.1. Vyjadrenie žalobcu - Bez akéhokoľvek opodstatnenia obmedzuje spotrebiteľa v jeho zákonných
právach, a to bez toho, aby rovnaké obmedzenia postihovali aj žalovaného. Ide o zjavnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy.
11.2. Vyjadrenie žalovaného – Možnosť spotrebiteľa postúpiť svoje práva alebo povinnosti zo Zmluvy
na tretiu osobu bez súhlasu veriteľa by okamžite spôsobila vznik rôznych špekulatívnych a podvodných

situácii, kedy by dochádzalo k uzatvoreniu zmluvy jednou osobou a následnému postúpeniu záväzku
na inú osobu, ktorá by úver z dôvodu napr. nedostatku bonity získať nemohla, nebola schopná splácať
alebo ktorá by úver následne vedome nesplácala, tzv. biele kone.
Oznaeenie tejto zmluvnej podmienky za neprijate3nú by mohlo spôsobi? prakticky destabilizovanie
celého odvetvia.

Žiadne zákonné ustanovenie neoprávouje dlžníka svoje záväzky a práva zo zmluvy o spotrebite3skom
úvere postúpi? a žiadne takého zákonné právo dlžníkovi neprináleží.
Občiansky zákonník v ustanovení § 531 ods. 1 ustanovuje možnosť prevzatia dlhu dlžníka treťou osobou
(teda akúsi alternatívu postúpenia pohľadávky dlžníka tretej osobe) ale rovnako ako napadnutá zmluvná
podmienka aj toto právo podmieňuje súhlasom veriteľa.

11.3. Rozhodnutie súdu – žalovaný upriamuje pozornosť na situáciu prevzatia dlhu z úverov zmluvy
od dlžníka inou osobou, ktorá však bez jeho súhlasu nastať nemôže (§ 531 ods.1 OZ). Súdu
však nie je zrejmé, prečo by spotrebiteľ nemohol postúpiť pohľadávku na poskytnutie úveru inej
osobe. Postúpením pohľadávky sa predsa osoba dlžníka z úverovej zmluvy nemení (postupník okrem
pohľadávkynenadobúdainézmluvnéprávaapovinnosti),dlžníkomostávažalovanýmpreverenýsubjekt

(napr. z hľadiska bonity) a postavenie dodávateľa – veriteľa teda nemôže byť nijako negatívne dotknuté.
Z uvedeného dôvodu je predmetné ustanovenie hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa.12. Zmluvná podmienka - Klient súhlasí s tým, aby všetky jeho hovory s call centrom Spoločnosti boli
nahrávané a uchovávané po dobu 10 rokov od uskutočnenia telefonického hovoru a v prípade potreby
použité ako dôkaz v súdnom alebo arbitrážnom konaní.

12.1. Vyjadrenie žalobcu - Predmetná zmluvná podmienka je nevyvážená a v rozpore s požiadavkou
dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Predmetná zmluvná podmienka umožňuje nepredvídateľné konanie dodávateľa spojené
s neistým postavením spotrebiteľa v danom zmluvnom vzťahu. Je zjavne neprimerané, ak dodávateľ
spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ

udeliť súhlas so zaznamenávaním elektronickej komunikácie a k jej použitiu ako dôkazu proti
spotrebiteľovivprípadesporu.Ukladanietakýchtopovinnostíspotrebiteľovi,resp.právdodávateľanemá
oporu v žiadnom zákone. Spotrebiteľ nemá vôbec na výber, či s touto zmluvnou podmienkou súhlasí
alebo nesúhlasí, resp. iba čiastočne nesúhlasí. Nemá ju možnosť žiadnym spôsobom modifikovať. Ide
preto o jednoznačný zásah do súkromia a práv spotrebiteľa, ak ešte ani nie je limitovaná časovo, teda je
časovo neobmedzená. Táto zmluvná podmienka je dokonca formulovaná tak všeobecne, že môže ísť

o akékoľvek formu elektronickej komunikácie bez ohľadu, či spotrebiteľ ešte je klientom alebo ním už
nie je. Takáto neobmedzená zmluvná podmienka je neprimeraná a zasahuje do osobných práv klienta.
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky odvodzujem od generálnej klauzuly uvedenej v ustanovení § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Tým, že dodávateľ si vyhradil právo na zaznamenávanie komunikácie so
spotrebiteľom a k jeho použitiu v spore, pričom spotrebiteľovi takéto právo zo Zmluvy vôbec nevyplýva,

ide o hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Toto
ustanovenie zvýhodňuje iba dodávateľa v prístupe k dôkazom a uneseniu dôkazného bremena v
prípade sporu so spotrebiteľom, čo zakladá neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vzhľadom na znenie
a obsah napadnutej zmluvnej podmienky nemožno očakávať, že rozumný spotrebiteľ by s takouto
zmluvnou podmienkou súhlasil, pretože sa jedná iba o jednostranné zvýhodnenie dodávateľa, ktorý

tieto nahrávky môže „zneužiť“ v prípadnom spore proti spotrebiteľovi. Z napadnutej zmluvnej podmienky
nevyplývajú žiadne „výhody“ alebo „protiplnenia“ pre spotrebiteľa, preto nemožno dospieť k záveru, že
možno „rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní“. Oprávnenie iba dodávateľa použiť tieto záznamy ako dôkaz voči spotrebiteľovi v spore,
a naopak absenciou oprávnenia spotrebiteľa nakladať s nimi a predložiť ich ako dôkaz, vzhľadom na

následky vyplývajúce z týchto konaní, predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán.
O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanej rozhodol Krajský súd
Prešov, rozsudkom sp. zn. 3CoCsp/15/2024, zo dňa 4.6.2024.
12.2. Vyjadrenie žalovaného - Zmluvná podmienka nezakazuje spotrebiteľovi vyhotovovať si vlastné

záznamy komunikácie, rovnako neuvádza, že by v prípade ak dôjde k sporu bola táto komunikácia
použitá len na prospech žalovaného. Takéto tvrdenie považuje žalovaný za vykonštruované a v
očividnom rozpore so znením zmluvnej podmienky. V prípade ak spotrebiteľ bude v rámci reklamácie
alebo inom spore tvrdiť skutočnosti, ktoré nevie preukázať, bude práve uvedený záznam možné použiť
aj na jeho prospech.

Názor žalobcu zdôvodoujúci neprijate3nos? tejto zmluvnej podmienky však vôbec nevyplýva zo znenia
napadnutej zmluvnej podmienky. Zmluvná podmienka nezakazuje spotrebite3ovi vyhotovova? si vlastné
záznamy komunikácie, resp. hovorov, rovnako neuvádza, že by v prípade ak dôjde napríklad k súdnemu
konaniu bola táto komunikácia použitá len na prospech žalovaného. Takéto tvrdenie považuje žalovaný
zavykonštruovanéavoeividnomrozporesoznenímzmluvnejpodmienky.Vprípadeakspotrebite3bude

v rámci reklamácie alebo inom spore tvrdi? skutoenosti, ktoré nevie preukáza?, bude práve uvedený
záznam možné použi? aj v jeho prospech.
Zastávame preto názor, že práve prípad, ak by žalovaný nemohol použiť zaznamenanú komunikáciu,
by napĺňal predpoklady nekalosúťažného konania, nakoľko by dôkazné bremeno zaťažovalo práve
spotrebiteľa.

12.3. Rozhodnutie súdu - rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom
OS Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnej
zmluvnej podmienky pred súdom neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedeného rozsudku
odkloniť.
Pri tejto zmluvnej podmienke súd v celom rozsahu súhlasí s argumentáciou žalovaného. Keďže sú

mu však známe žalobcom citované rozhodnutia KS v PO, ktorými došlo k vyhláseniu spornej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, súd ich rešpektuje a postupuje podľa nich.13. Zmluvná podmienka - Klient a Povinný na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej (Strany)
sa dohodli, že všetky spory vzniknuté zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou
budú riešené dohodou strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok

alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane
všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym
Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.
alebo príslušným všeobecným súdom.

13.1. Vyjadrenie žalobcu - Ide už o notoricky známu neprijateľnosť rôznych obdôb uvedenej zmluvnej
podmienky, neprijateľnosť ktorej už bola vyhlásená vo vzťahu ku všetkým mne známym veriteľom, ktorí
ju používajú.
13.2. Vyjadrenie žalovaného - Žalobca uvádza, že obchodné podmienky obsahujú rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný zastáva názor, že v čase uzavretia zmluvy o
úvere nebolo v OZ či inom predpise zakotvené žiadne ustanovenie, z ktorého by mohol plynúť záver o

neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Prípadne spory z uzatvorenej zmluvy bolo možné riešiť tak pred
všeobecným súdom ako aj pred rozhodcovským súdom (k čomu v priebehu trvania úverového vzťahu
ani nedošlo).
Nako3ko žalobca v danom ease nevzniesol žiadne námietky, neodmietol návrh na riešenie týchto
sporov prostredníctvom rozhodcovského súdu (napriek tomu, že zmluvná dokumentácia mu bola pred

podpisom zmluvy o úvere predložená/dorueená na naštudovanie). Rozhodcovská doložka sa tak stala
súeas?ou zmluvy o úvere.
Okrem vyššie uvedeného je však nutné na tomto mieste zo strany žalovaného tiež uviesť, že ,,staré“
rozhodcovské doložky už dlhšiu dobu neuplatňuje (napr. aj z dôvodu legislatívneho zakotvenia tzv.
spotrebiteľského rozhodcovského konania – zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), čo je zrejmé aj v tomto súdnom spore, nakoľko
nevznášame námietku podľa ust. § 5 a nasl. CSP. Ide teda o obsolentné zmluvné dojednanie, ktorého
posudzovanie súdom nemá v súčasnosti žiaden význam (pričom pri súdnej kontrole tohto ustanovenia
by súd ,,aj tak“ mohol podľa názoru žalovaného dospieť jedine k záveru o jeho súladnosti so zákonom).
Z tohto dôvodu tak na strane žalobcu absentuje akýkoľvek (a už vôbec nie naliehavý) právny záujem

na takom určení.
13.3. Rozhodnutie súdu - rovnaká zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom
OS Prešov sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024. Je teda zrejmé, že žalovaný si znenie predmetnej
zmluvnej podmienky pred súdom neobhájil a niet dôvodu v tomto konaní sa od uvedeného rozsudku
odkloniť.

14. Jednotiaci dôvod neprijateľnosti všetkých namietaných zmluvných podmienok.
Zmluva a VOP dojednania sú písané písmom o veľkosti 1 mm. VOP sú uvedené v 3 stĺpcoch. Každý
stĺpec má nie menej ako 140 riadkov, teda na jednej strane je riadkov nie menej ako 420. Z hľadiska
žalovaným zvolenej úpravy sú tieto zmluvné dojednania nezrozumiteľné, je ich takmer nemožné prečítať

bez pomôcok na zväčšovanie textu a nie je ich možné prečítať ako celok naraz. Len pre zaujímavosť
vyhlásenie klienta a VOP sú písané nasledujúcim spôsobom –
Zmluva a VOP dojednania sú písané písmom o veľkosti 1 mm. VOP sú uvedené v 3 stĺpcoch. Každý
stĺpec má nie menej ako 140 riadkov, teda na jednej strane je riadkov nie menej ako 420. Z hľadiska
žalovaným zvolenej úpravy sú tieto zmluvné dojednania nezrozumiteľné, je ich takmer nemožné prečítať

bez pomôcok na zväčšovanie textu a nie je ich možné prečítať ako celok naraz.
Bolo by zaujímavé poznať názor žalovaného, ak by mu bol zo súdu doručený rozsudok v podobnom
formáte.
Súd tieto zmluvné dojednania považuje za neplatný právny úkon a v rámci právnej argumentácie tohto
záveru poukazuje na

- rozhodnutie Finančného arbitra ČR registračné číslo 76/SU/2012: „Pokud jde o posouzení formálních
náležitostí Smlouvy o úvěru, finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru shledal, že Instituce tuto
smlouvu koncipovala, vyjma označení jednotlivých částí Smlouvy o úvěru a identifikačních údajů
smluvních stran, do dvou sloupců za využití typu bezpatkového písma z rodiny Arial, ve velikosti
odpovídající zhruba 5,5 typografického bodu. Finanční arbitr provedením jednoduchého měření zjistil,

že velká písmena abecedy dosahují velikosti menší než 2 mm a malá písmena abecedy, jimiž je
psána většina textu, pak mnohdy až o polovinu méně. Z předložených dokumentů finanční arbitr
dále zjistil, že tato miniaturní písmena o velikosti pohybující se kolem 1 milimetru jsou vytištěna na
barevném podkladě. Samotný text Smlouvy o úvěru čtenáři splývá, neboť v textu nejsou užity praktickyžádné zvýrazňující prvky jako je například kurzíva, tučná písmena nebo kapitálky (vyjma označení
oddílů a článků Všeobecných obchodních podmínek). Všeobecné obchodní podmínky navíc postrádají
výraznější vizuálně dělící prvky, což nápadně ztěžuje orientaci a pochopení textu.

Finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru, která při zvolené velikosti a typu písma představuje bez
Úvěrových produktů poskytovatele šest hustě zaplněných stran textu na jiném než bílém podkladě,
shledal, že Smlouva o úvěru je prakticky nečitelná pouhým okem, text není možné přečíst najednou
a udržet při tom koncentraci tak, aby čtenář pochopil její obsah a veškeré důsledky ze Smlouvy o
úvěru pro něj plynoucí. Finanční arbitr konverzí textu obdobného rozsahu do běžně užívaného formátu,

s přihlédnutím k doporučovanému formátu pro formální písemnosti (srov. například normu ČSN 01
6910 11 Úprava písemností zpracovaných textovými editory z roku 2007, která stanoví, že obchodní
písemnosti se mají psát písmem o velikosti alespoň 10 typografických bodů), zjistil, že text Smlouvy
o úvěru by v takovém formátu (za využití písma Times New Roman, velikost písma 12 typografických
bodů, text bez sloupců) vydal na zhruba čtyřnásobný počet stran, tj. na 24 stran.
Navícvpodmínkách,kdyčtenářnapříkladnemámožnostSmlouvuoúvěrustudovatzapříméhodenního

světla,nelzeSmlouvuoúvěrubezvyužitípomůcek,jakojsoubrýle,lupačizdrojuměléhoosvětlení,abez
dostatečné časové rezervy přečíst vůbec. Finanční arbitr pro úplnost doplňuje, že jemu čtení písemností
obecně nezpůsobuje žádné potíže, na čtení písemností nepotřebuje brýle a pro zkoumání Smlouvy o
úvěru si vytvořil ideální podmínky (prostorové i časové), přesto mu čtení Smlouvy o úvěru působilo velké
obtíže a přesvědčil se rovněž o tom, že při zhoršení světelných podmínek je Smlouva o úvěru skutečně

prakticky nečitelná. Shora uvedené posouzení není, jak je rozvedeno dále, neodůvodněným či snad
účelovým, neboť i obecné soudy se jím zabývají, v neposlední řadě i Nejvyšší soud České republiky,
který například ve svém rozhodnutí ze dne 29. 6. 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, konstatoval, že [p]ro
standardní adhezní smlouvy je typický dlouhý nepřehledný text psaný miniaturním, jen obtížně čitelným
písmem, popřípadě dokonce jen odkaz na takto pojaté obchodní podmínky.

Nemožnost určitý text přečíst bez vynaložení zvláštního úsilí a bez využití zvláštních pomůcek, by
byla sama o sobě dostačujícím důvodem pro konstatování neplatnosti Smlouvy o úvěru pro její
nesrozumitelnost, jelikož platí, že právní úkon je nesrozumitelný, jestliže jednající po jazykové stránce
nedosáhl v důsledku vadného slovního či jiného zprostředkování (rozuměj ve zkoumaném případě
vizuálního zpracování) jasného vyjádření vůle (srov. Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 3. 2010, sp.

zn. 23 Cdo 2942/2009). Ke shodnému závěru došel například Vrchní soud v Praze ve svém rozsudku
ze dne 7. 9. 2011, sp. zn. 103 VSPH 84/2011.“
- rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 - Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené
na druhej strane (rube) vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi
drobným písmom, veľkosť písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno

považovať za platné a za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich
obsah nemohol byť ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi
veriteľom tieto zmluvné dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú
praktiku a na takéto zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať.
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013 - Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve

v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen obsah konkrétneho zmluvného
dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy správne a v súlade s § 153
ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v predmetnej spotrebiteľskej zmluve.
Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú

neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom prakticky
nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť
s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť
správne určil prvostupňový súd.

14.1. Na možnú námietku žalovaného, že veľkosť písma v čase uzavretia zmluvy právnym predpisom
stanovená nebola, poukazuje súd na Slovenskú technickú normu STN 01 6910 s názvom „Pravidlá
písania a úpravy písomností“, podľa ktorej – Pri písaní pomocou textových editorov sa odporúča stojaté
písmo veľkosti 12 bodov. V čase podpisu spornej zmluvy bol účinný aj § 37 ods.2 OZ - Právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. K otázke nepotrebnosti naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej
podmienky.NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať
sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad

v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny
záujem. Vzhľadom na tento dovolacím súdom prijatý záver, právna argumentácia žalovanej, ktorá sa
v tejto časti týka len určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., sa na vec vôbec nevzťahuje.
Dovolací súd sa preto k nej ani bližšie nevyjadruje.

Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska
vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy
splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná
žalobavychádzazozákonnejpožiadavky,podľaktorejspotrebiteľskézmluvynesmúzásadneobsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať
v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,

ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva
priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na
ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového
právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom

spore vecnú aktívnu legitimáciu.
C- 321/22: Právny záujem spotrebiteľa na vyhlásení NZP
77 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1
smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na

určenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom,
vyžadujedôkazpreukazujúcizáujemnakonaní,keďsazistí,žetakýtozáujemchýba,aktentospotrebiteľ
disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať
na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca
alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky.

15.1. Žalobca teda nebol povinný preukazovať akýkoľvek „záujem“ na vyhlásení neprijateľnosti
zmluvných podmienok.

16. Všeobecné východiska žaloby o neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo vzťahu k času uzavretia
zmluvy.

Rozhodnutie SdEÚ č. spojené veci C – 776/19 až C – 782/19:
33 Súdny dvor, ktorý poukázal na ochranu, ktorú smernica 93/13 zaručuje spotrebiteľom, rozhodol,
že táto smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje vnútroštátnemu súdu po uplynutí
prekluzívnej lehoty konštatovať nekalú povahu podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom .

38 Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré
spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú
povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy
zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy
podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom

nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1
a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že
bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely podania návrhu spotrebiteľom:
– na konštatovanie nekalej povahy podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi

predajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom stanovuje premlčaciu lehotu.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 698/18:
71. V tejto súvislosti treba konštatovať, že definícia pojmu „spotrebiteľ“ uvedená v článku 2 písm. b)
smernice 93/13 neobsahuje žiadny prvok umožňujúci určiť, kedy zmluvný partner prestane byť
spotrebiteľom v zmysle tejto smernice, a preto sa prestane môcť dovolávať ochrany, ktorú mu priznáva

táto smernica.
73. Ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, splnenie predmetnej zmluvy nemení
retroaktívne okolnosť, že v čase uzavretia tejto zmluvy sa spotrebiteľ nachádzal v tomto znevýhodnenom
postavení. Za týchto podmienok obmedzenie ochrany, ktorú smernica 93/13 priznáva spotrebiteľovi ibana dobu trvania plnenia predmetnej zmluvy v tom zmysle, že úplné splnenie zmluvy vylučuje akúkoľvek
možnosť spotrebiteľa dovolávať sa tejto ochrany, nie je zlučiteľné so systémom ochrany zavedeným
touto smernicou. Takéto obmedzenie by bolo predovšetkým neprípustné, ako tvrdí poľská vláda, v rámci

zmlúv, ktoré, ako je napríklad kúpna zmluva, sú vykonané okamžite po ich uzavretí alebo v okamihu
ich uzavretia, keďže neponecháva spotrebiteľom primeranú lehotu na napadnutie nekalých podmienok,
ktoré sú prípadne uvedené v takýchto zmluvách.
74. Z toho vyplýva, že pojem „spotrebiteľ“ uvedený v článku 2 písm. b) smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že skutočnosť, že zmluva je úplne splnená, nevylučuje, aby strana tejto zmluvy mohla byť

kvalifikovaná ako „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 321/22:
77 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1
smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na
určenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom,

vyžadujedôkazpreukazujúcizáujemnakonaní,keďsazistí,žetakýtozáujemchýba,aktentospotrebiteľ
disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať
na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca
alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky.
Ústavný súd SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 - 26. Ak má preto súd predmetom konania napadnutú zmluvnú

podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa
na vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento
záujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú,
treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky.
Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho

právnejaskutkovejsituácie,vktorejbysaspotrebiteľnachádzal,akbyuvedenápodmienkaneexistovala
(rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora, v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61).
Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva
na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je
právo na plnenie a s ktorými by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické

až nemožné.
Akspotrebiteľvyvoláindividuálnysúdnysporoposúdeniezmluvnejpodmienky,činiejeneprijateľná,súd
ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu
individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,
aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v

tomtoslovazmysleniejerozhodujúce,čidochádzaajkuplatneniuprávnaplnenievyplývajúcichztakejto
neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá
negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť
právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie
neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52).
Rozsudok o určení konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti
vindividuálnejvecipredstavujeprenaplnenieprávnejistotyspotrebiteľaštandardnýprostriedokochrany.
Bez toho, aby boli dotknuté práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote

o povahe zmluvnej podmienky aj základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa ( napr. právo na
reštitučné plnenie, právo na satisfakciu, právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká
povinnosť ukončiť používanie judikovanej neprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).
16.1. V zásade tak samotný čas uplynutý od uzavretia zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné

podmienky nemôže byť dôvodom na jej zamietnutie. Zároveň vzhľadom na citovanú judikatúru žalovaný
neuviedoldôvody,ktorébysúdmohliviesťkúvaheozneužitíprávaakonanívrozporesdobrýmimravmi.

17. Všeobecné východiska k prípustnej motivácii žalobcu o podanie žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok.

NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním
zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušilsvoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.

18. Všeobecné kritériá pre určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.
SdEÚ spojené veci C – 776/19 až C – 782/19:
84 Z tohto hľadiska treba uviesť, že dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného
smernicou 93/13, ktorý spočíva v ochrane spotrebiteľa vyvážením asymetrie medzi postavením predajcu
alebo dodávateľa a postavením spotrebiteľa, nemožno zabezpečiť, ak by dôkazné bremeno v súvislosti

s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 4 ods. 2 tejto
smernice niesol spotrebiteľ.
SdEÚ č. C-212/20:
77 Súdny dvor totiž rozhodol, že s cieľom zabezpečiť odradzujúci účinok článku 7 smernice
93/13 nemôžu právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý konštatuje existenciu nekalej zmluvnej podmienky
vzmyslečlánku3ods.1tejtosmernice,závisieťodskutočnéhouplatňovaniatejtopodmienky(uznesenie

z 11. júna 2015, Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-602/13, neuverejnené, EU:C:2015:397, bod 50).
58 - Z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti na jednej strane vyplýva, že dodržanie požiadavky
jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky, ktorú stanovuje článok 5 smernice 93/13, predstavuje
jednu zo skutočností, ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, ktoré
má vykonať vnútroštátny súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice. V rámci tohto posúdenia

uvedenému súdu prináleží, aby vzhľadom na všetky okolnosti danej veci zhodnotil v prvom rade možné
nedodržanie požiadavky dobrej viery a v druhom rade existenciu prípadnej značnej nerovnováhy ku
škode spotrebiteľa v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok
z 3. októbra 2019, Kiss a CIB Bank, C-621/17, EU:C:2019:820, bod 49 - Transparentná povaha
zmluvnej podmienky, ktorú vyžaduje článok 5 smernice 93/13, tak predstavuje jednu zo skutočností,

ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, ktoré má vykonať vnútroštátny
súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice. V rámci tohto posúdenia uvedenému súdu prináleží, aby
vzhľadom na všetky okolnosti danej veci posúdil v prvom rade možné nedodržanie požiadavky dobrej
viery a v druhom rade existenciu prípadnej značnej nerovnováhy na úkor spotrebiteľa v zmysle tohto
posledného uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Andriciuc

a i., C-186/16, EU:C:2017:703, bod 56).).
18.1. Okrem už vyššie uvedeného tak súd konštatuje, že žalovaný neobhájil transparentnosť zmluvných
podmienok, ich odklon od zákona v neprospech spotrebiteľa a to, že by s nimi spotrebiteľ pri
individuálnom vyjednávaní súhlasil, resp. že boli vyrovnané inými zmluvnými ustanoveniami v prospech
spotrebiteľa.

19.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
19.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.