Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200232
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5020200232.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Macaláková & partners s. r. o., so sídlom: J. Milca č. 11, 010 01 Žilina, IČO: 50 925 288,
proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova
14366/64A,83104Bratislava–mestskáčasťNovéMesto,IČO:54669464,zaúčastiďalšíchúčastníkov
konania: 1/ E. A., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. C. XXXX/X, XXX XX D., právne zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s. r. o., so sídlom: Kálov č. 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, 2/

E. G., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. H. C. XXX/XX, XXX XX D. - G. I., 3/ J. G., nar.: XX.XX.XXXX,
trvale bytom: K. L. C. XXX/X, XXX XX D. - G. I., 4/ A. L., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. C. XXX,
XXX XX F., 5/ E. L., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. L. C. XXX/X, XXX XX D. - G. I., 6/ L. M., nar.:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. C. XXXX/XX, XXX XX D., 7/ N. G. M., trvale bytom: B. C. XX, XXX XX B.,
C.O.,8/J.P.,nar.:XX.XX.XXXX,trvalebytom:G.H.C.XXX/XX,XXXXXD.,9/Q.R.,nar.:XX.XX.XXXX,
trvale bytom: M. C. XXXX/XX, XXX XX H. – B. H., 10/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom: Búdková
cesta č. 36, 811 04 Bratislava, 11/ N. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. C. XXXX/XX, XXX XX D., o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-
ZA-OVBP2-2020/024826-002 zo dňa 21.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Mesto Žilina (ďalej ako „stavebný úrad“) podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej ako „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“)
a zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a
vyššie územné celky (ďalej ako „zákon č. 416/2001 Z. z.“), v spojenom územnom a stavebnom konaní

preskúmalo podľa § 37 a § 62 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie, ktorú dňa 8.2.2019
podala a dňa 22.7.2019 doplnila stavebníčka, ktorou je ďalšia účastníčka konania v 1/ rade (ďalej
aj ako „stavebníčka“) a na základe tohto preskúmania vydalo s poukazom na § 39, § 39a a § 66
stavebného zákona stavebné povolenie č. s.: 1065/2020-1603/2020-OSP-PA zo dňa 16.1.2020 (ďalejako „prvostupňové rozhodnutie“) na stavbu „Novostavba rodinného domu, prípojky inž. sietí, žumpa
Žilina - Považský Chlmec“ (ďalej ako „stavba“), a to na pozemkoch CKN parc. č. 358/1 (rodinný dom,
žumpa, vsaky), 349, 353 (prípojka vody) v katastrálnom území G. I..

2. Stavebný úrad (okrem iného) uviedol, že vstupná časť domu je orientovaná na juh, odkiaľ je vstup
napojený spevnenou plochou na prístupovú komunikáciu. Pozemok je prístupný z ulice Hlavná účelovou
komunikáciounapozemkuparc.č.353(ďalejako„prístupovácesta“),odkiaľbuderodinnýdomnapojený
spevnenou plochou. Na spevnenej ploche budú vytvorené dve parkovacie státia pre osobné automobily.

V bodoch 1 - 15 stavebný úrad vymedzil záväzné podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby
a v bode 16 rozhodol o námietkach vznesených žalobcom. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k
vznesenej námietke žalobcu, v zmysle ktorej stavebný úrad pochybil, pokiaľ vo veci nenariadil ústne
pojednávaniespojenésmiestnymzisťovaním,ktorýmbyzistil,žeprístupovácestavedúcakstavebnému
pozemku je úzka a nezodpovedá podmienkam vymedzeným v stavebnom zákone a vyhláške č.
532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu

a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie (ďalej ako „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), stavebný úrad uviedol, že pre dané územie
je spracovaná a schválená územnoplánovacia dokumentácia. Taktiež žiadosť poskytovala dostatočný
podklad pre posúdenie navrhnutej stavby a boli predložené súhlasné stanoviská dotknutých orgánov.
Pokiaľ ide o dopravné napojenie navrhovanej stavby z ulice Hlavná cez pozemok parc. č. 353, stavebný

úrad skonštatoval, že podľa údajov katastra nehnuteľností je predmetný pozemok vedený na LV č.
XXX ako druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob užívania 22, t. j. pozemok, na ktorom je
postavená inžinierska stavba - cestná, miestna, účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník,
nekryté parkovisko a ich súčasti. Pozemok parc. č. 353 je v podielovom spoluvlastníctve stavebníčky a
žalobcu, pričom spoluvlastnícke podiely každého z nich sú 1/2. Stavebný úrad prezentoval predpoklad,

že na túto prístupovú cestu bolo vydané stavebné povolenie a následne aj kolaudačné rozhodnutie, na
základe ktorého bola táto stavba zapísaná na predmetný list vlastníctva.
3. V rámci projektovej dokumentácie bola stavebníčkou doložená aj Technická správa protipožiarnej
bezpečnosti stavby vypracovaná špecialistom požiarnej ochrany N. A. B. (ďalej ako „technická správa“).
V bode 3.7.1 Prístupové komunikácie technickej správy bolo uvedené: „V zmysle § 82, vyhl. 94/2004

musíprístupovákomunikácianazásahviesťdovzdialenosti50modstavbyaodvchodudonej,cezktorý
sa predpokladá zásah a musí mať trvale voľnú prechodnú šírku najmenej 3,5 metra, prejazdnú výšku
min. 4,5 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN. Komunikácia,
t. j. asfaltová cesta pred objektom je považovaná za komunikáciu k objektu, tieto podmienky spĺňa.
Prístupová komunikácia musí byť vyhotovená aspoň ako obslužná miestna komunikácia podľa STN 73

6110.“

4. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí odcitoval okrem iného aj námietku č. 5 žalobcu, v ktorej
tento namietal, že prístupová cesta k stavbe je dlhá 82 m, z čoho vyplýva povinnosť vybudovať na nej
otočisko pre prípadné otáčanie vozidiel požiarnej techniky, pričom však prístupová cesta je veľmi úzka, v

niektorých bodoch široká len 2,5 m, čo znamená, že tadiaľ vozidlo požiarnej technicky neprejde. S touto
námietkou sa stavebný úrad vysporiadal na str. 18 prvostupňového rozhodnutia, kde odcitujúc námietku
žalobcu a bod 3.7.1 technickej správy dodal, že: „Z uvedeného vyplýva, že prístupová komunikácia pre
vozidlo požiarnej techniky má byť vzdialená do 50 m od navrhovanej stavby a má byť vyhotovená aspoň
ako obslužná miestna komunikácia, čo existujúca prístupová komunikácia podľa posúdenia špecialistom

požiarnej techniky spĺňa. Z tohto dôvodu stavebný úrad námietku zamietol.“

5. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Žilina (ďalej ako
„okresný úrad“ alebo „odvolací orgán“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2020/024826-002 zo dňa
21.5.2020 (ďalej ako „rozhodnutie okresného úradu“ alebo „rozhodnutie Okresného úradu Žilina“ alebo

aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) (ďalej ako „zákon č. 71/1967 Zb.“ alebo „Správny poriadok“) prvostupňové rozhodnutie zmenil
v jeho výrokovej časti tak, že podmienky v ňom určené pre umiestnenie a uskutočnenie stavby uvedené
v odrážke - napojenie na pozemné komunikácie pod bodmi 1. až 13. v celom rozsahu zrušil a tieto
nahradil novou podmienkou v tomto znení: „- prístup k navrhovanej stavbe a k ploche pre odstavenie 2

motorových vozidiel bude z účelovej komunikácie postavenej na pozemku parc. č. 353 C KN napojenej
na miestnu komunikáciu ul. Hlavná“.6. Žalobca v odvolaní okrem iného opakovane namietal, že prístupová cesta nespĺňa požiadavky 3 m
šírky a v skutočnosti má šírku 2,4 m, pričom na prístupovej ceste ani v jej tesnej blízkosti nie je možné
otočenie sa hasičského alebo záchranárskeho vozidla a prístupová cesta ani nespĺňa zaťaženie 80

kN. Okresný úrad k tejto námietke vo svojom rozhodnutí uviedol, že „obhliadkou budúceho staveniska,
vykonanou dňa 19.05.2020, zistil, že pozemok parc. č. 353 v úseku od kraja ulice Hlavná až po bránu s
oplotením na úrovni spojnice hraníc pozemkov parc. č. 353 a 357 je spevnený štrkovým posypom a za
bránou až po hospodársku budovu postavenú na pozemku parc. č. 351 C-KN sú v dvoch radoch pozdĺž
tohto pozemku uložené betónové tvárnice. Účelová komunikácia má v najužšom mieste (vzdialenosť

medzi spojnicou pozemkov parc. č. 346 a 347/3 C-KN s pozemkom parc. č. 352 C-KN) šírku cca 2,75
m, čo umožňuje prejazd osobného motorového vozidla skupiny 1 (podskupiny 01 a 02) uvedené v čl.
15 STN 73 6056. Umiestnenie RD je navrhnuté vo vzdialenosti menšej ako 50 m, pričom v tomto úseku
účelová komunikácia spĺňa aj vyhl. č. 94/2004 Z. z. požadovanú 3 m šírku z hľadiska protipožiarnej
bezpečnosti pri výstavbe a pri užívaní stavieb, čo umožňuje prístup hasičských vozidiel a ich odstavenie
počas zásahu a umožňuje aj pre prístup vozidiel záchrannej služby. Okresný úrad po oboznámení sa

s predloženým návrhom, právnym stavom evidovaným katastrálnym úradom a na základe vlastného
šetrenia dospel k záveru, že navrhovaná stavba z hľadiska splnenia požiadaviek kladených na prístup k
stavbám v ust. § 47 písm. b) stavebného zákona, § 7 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z. z. v spojení s príslušnými
článkami STN 73 6056 a § 82 vyhl. č. 94/2004 Z. z. tieto v celom rozsahu napĺňa a spĺňa aj požiadavky
kladené na počet parkovacích miest pri rodinnom dome. Stavebný úrad rozhodol preto správne, keď

námietky odvolateľa ako nedôvodné zamietol.“

7. Zmenu prvostupňového rozhodnutia odôvodnil okresný úrad tým, že stavebný úrad nesprávne
posúdil prístupovú cestu, ktorá hoci bez ohraničeného cestného telesa plní funkciu účelovej
komunikácie spájajúcej stavby a pozemky s miestnou komunikáciou na ulici Hlavnej, pričom stavebníčka

nenavrhovala uskutočnenie novej pozemnej komunikácie a jej pripojenie na miestnu komunikáciu na
ulici Hradná.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

8. Žalobca v rámci žalobných bodov namietal predovšetkým, že:
- okresný úrad preskúmaval prvostupňové rozhodnutie nad rámec odvolacích dôvodov, t. j. zaoberal sa
skutočnosťami, ktoré žalobca v odvolaní nenamietal a zmenou prvostupňového rozhodnutia došlo ku
zhoršeniu situácie žalobcu;
- okresný úrad „odignoroval“ prakticky všetky námietky a dôkazy predložené žalobcom v odvolacom

konaní. Okresný úrad sa tak nezaoberal zaťažením prístupovej cesty v zmysle § 82 ods. 1 vyhlášky č.
94/2004 Z. z. ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri
užívaní stavieb (ďalej ako „vyhláška č. 94/2004 Z. z.“);
- prístupová cesta nemá povahu účelovej komunikácie a takýto záver nevyplýva ani z údajov katastra
nehnuteľností, pričom ohliadkou na mieste samom ako aj fotografiami predloženými v stavebnom konaní

žalobcom bolo preukázané, že sa o účelovú komunikáciu nejedná;
- prístupová cesta nemá v zmysle § 82 ods. 5 vyhlášky č. 94/2004 Z. z. otočisko;
- katastrálna mapa nezodpovedá skutočnosti, čo žalobca dokladoval geometrickým plánom č.
36442500-191/2019, ktorý potvrdzuje, že prístupová komunikácia je v skutočnosti oveľa užšia ako 3 m,
pričom na najužšom mieste má 2,75 m;

-okresnýúradsanevysporiadalsnámietkouzimnejúdržby,pričomzhľadiskaprotipožiarnejbezpečnosti
bude potrebné odpratávať sneh z viac ako 82 m dlhej cesty, čo je neúnosné;
- okresný úrad sa nevysporiadal s otázkou zásahu do súkromia a pohody bývania žalobcu, ako i s
problémami s odtokom dažďových vôd zo strechy stavby.

9. Žalobca v „doplnení“ správnej žaloby zo dňa 14.7.2020 (podanom v zákonom stanovenej
lehote na podanie žaloby voči rozhodnutiu okresného úradu) namietal ďalej aj nepreskúmateľnosť,
nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť rozhodnutia okresného úradu aj z dôvodu, že okresný úrad vo
výroku rozhodnutia opomenul rozhodnúť o odvolaní žalobcu.

Vyjadrenia k žalobe

10. Okresný úrad vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.10.2020 opakuje podstatu skutkových a právnych
dôvodov, ktoré obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí. Na dôvažok vo vzťahu k jednotlivýmžalobnýmnámietkamuvádza,žeokresnýúradnieje,akotoplyniezust.§59ods.1Správnehoporiadku,
viazaný obsahom odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní preskúmava odvolaním napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie má právo doplniť, prípadné

zistené vady aj odstrániť. K tvrdeniu žalobcu, že prístupová komunikácia má v najužšom mieste menej
ako 3 metre, čo má preukazovať žalobcom predložený geometrický plán, okresný úrad udáva, že
geometrický plán pre žalobcu predložil žalobca až v odvolacom konaní a vyhotovila ho spoločnosť SYKO
a. s. dňa 25.6.2010 za účelom zamerania skutočného stavu pozemkov parc. č. 353 a 354 C KN, údaje
z geometrického plánu boli premietnuté aj do katastrálnej mapy. Geometrický plán obsahuje len údaj

o šírke pozemku v mieste jeho styku s miestnou komunikáciou ul. Hlavná, nie však v žalobcom tvrdenom
najužšommieste.Okresnýúradohliadkoulenoverovalskutkovýstav.Svojzáver,žeprístupovýpozemok
má v najužšom mieste 2,75 m vyvodil z verejne dostupných údajov, a to internetového portálu GKÚ
Bratislava aplikácie „Mapka“. Tvrdenie žalobcu, že účelom obhliadky bolo zameranie pozemku, je
nepravdivé. Tvrdenie žalobcu, že pozemok parc. č. 353 C KN podľa ním vykonaného merania má
v najužšom mieste len 2,40 m, považuje okresný úrad za účelové. K námietke žalobcu, že navrhovaná

stavba je od hlavnej cesty vzdialená viac ako 80 m, pričom parc. č. 353 nemá po celej dĺžke rozmery
3 m a hasičské vozidlo sa nedostane do vzdialenosti 50 m od prejednávanej nehnuteľnosti, okresný
úrad poukazuje na ust. § 9 ods. 4 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi (ďalej ako
„zákon o ochrane pred požiarmi“ alebo „zákon č. 314/2001 Z. z.“), § 81, § 82, § 83 ods. 1, § 7 ods. 5
písm. b) vyhlášky č. 94/2004 Z. z. a udáva, že stavebníčka k žiadosti o vydanie stavebného povolenia

pripojila PD Protipožiarna bezpečnosť stavby, ktorú v súlade s ust. § 9 ods. 4 zákona č. 314/2001 Z. z.
vypracoval špecialista požiarnej ochrany N. A. B.. V čl. 3.7.1 až 3.7.3 sa zaoberal splnením požiadaviek
uvedených v citovanej vykonávacej vyhláške (prístupovou komunikáciou, nástupnou plochou ako aj
zásahovými cestami) a dospel k záveru, že komunikácia, t. j. asfaltová cesta pred objektom (ul. Hlavná)
je považovaná za prístupovú komunikáciu k objektu spĺňajúcu požiadavku ust. § 82 vyhlášky č. 94/2004

Z. z. Nakoľko prístupová komunikácia podľa § 82 ods. 1 vyhlášky nemusí byť vybudovaná k samostatne
stojacej stavbe, ak by náklady na jej vybudovanie boli neúmerne vysoké, alebo ak sa nachádza na
odľahlom mieste, sa potrebou jej vybudovania nezaoberal. Rovnako k vybudovaniu nástupnej plochy
uviedol, že táto sa s poukazom na ust. § 83 ods. 1 tejto vyhlášky nevyžaduje. Okresný úrad ďalej
podotýka, že zo žalobcom predloženého geometrického plánu možno vyvodiť, že pozemok parc. č. 353

C KN v dĺžke cca 30 m – úsek od miestnej komunikácie po spoločnú bráničku s oplotením spevnený
štrkodrvou má požadovanú šírku 3 m pre príjazd a odstavenie požiarnych vozidiel (túto šírku žalobca
v žalobe nespochybnil). K rodinnému domu žalobcu je vzdialenosť od tohto miesta pre zásah 19 m
a k povolenej novostavbe 49 m – pre zásah teda postačuje aj napriek tomu, že odstavenie týchto vozidiel
šírka pozemku umožňuje aj bližšie k tejto novostavbe.

11. Ďalšia účastníčka konania v rade 11/ vo vyjadrení k žalobe sa v celom rozsahu stotožnila s obsahom
žaloby.Kvyjadreniukžalobepripojilafotkyč.1až8,pričomudáva,ženafotkeč.1až4možnovidieť,ako
úžitkové motorové vozidlo pracovníkov, ktorí vykonávajú stavebnú činnosť, zastavilo približne v polovici
parc. č. 353 z dôvodu, že nebolo možné kvôli šírke vozidla bezpečne ďalej pokračovať. Na fotke č. 3 je

vidieť, ako pracovníci zapadnuté úžitkové vozidlo tlačia smerom späť. Na fotke č. 2, č. 7 a na fotke č. 8 je
vidieť, ako domiešavač betónu a stavebný stroj, obe so svojou šírkou nie sú schopné prejsť z parc. č. 353
k stavbe. Zároveň tieto vozidlá blokujú cestu a znemožňujú prístup iným vlastníkom. Ďalšia účastníčka
konania v rade 11/ ďalej udáva, že stavebnou činnosťou dochádza k poškodeniu parc. č. 353, ktorá nie je
spevnená. Rodinní príslušníci ďalšej účastníčky konania v rade 1/ využívajú pozemok ďalšej účastníčky

konania v rade 1/ ako parkovaciu plochu, taktiež pracovníci využívajú jej pozemok ako odstavný priestor
pre vozidlá.

12. Ďalšia účastníčka konania v rade 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že okresný úrad sa v odôvodnení
rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysporiadal s dôvodmi zmeny výrokovej časti rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa. Výrok napadnutého rozhodnutia logicky a vecne nadväzuje na výrok rozhodnutia
správnehoorgánuprvéhostupňaaobsahujevšetkypodstatnénáležitosti.Zvýrokujezrejmé,žeokresný
úrad výslovne uviedol, v ktorej časti sa mení výrok prvostupňového rozhodnutia. Zvyšných častí výroku
sa okresný úrad nedotkol s tým, že mal preukázané, že prvostupňový správny orgán venoval dostatočnú
pozornosť súladu navrhovanej stavby s platným Územným plánom Mesta Žilina, čo náležite aj uviedol

v odôvodnení rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje chronologicky a jasne uvedený priebeh
danéhosprávnehokonaniaaobsahujeajodôvodnenievykonanejzmeny,zktoréhojenepochybné,čoho
sa predmetná zmena týkala a z akého dôvodu bolo k nej pristúpené. Pokiaľ okresný úrad vo výrokovejčasti rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenil, nemal dôvod vo výrokovej časti rozhodnutia
uviesť, že sa odvolanie zamieta, alebo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sa potvrdzuje.

Repliky

13. Žalobca v replike k vyjadreniu okresného úradu uvádza najmä, že je potrebné, aby stavebníčka
mala právnu možnosť používať prístupové komunikácie a aby boli prístupné z verejnej komunikácie.
Účelom prístupu k stavbe nie je samotná existencia prístupových komunikácií, ale najmä možnosť

ich užívania, teda sprístupnenie stavby. Účelom prístupu podľa § 37 stavebného zákona nie je
zabezpečiť prístup na účely budovania stavby, ale na účely jej užívania. Ak si chce stavebník zabezpečiť
prístupovú cestu cez pozemky, ktorých je spoluvlastník, je potrebné, aby používanie pozemku na účel
prístupovej cesty schválili majitelia nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníckych podielov. Ďalej podotýka,
že nadmerné zaťaženie cestným telesom nespevnenej cesty, ktoré v prípade, ak stavebníčka vstúpi
do užívania povolenej stavby, nastane, bude mať za následok jej úplné zničenie a vytvorenie hlbokých

koľají, v dôsledku ktorej skutočnosti môže dôjsť k úplnému znemožneniu prístupu žalobcu k vlastným
nehnuteľnostiam. Žalobca opakovane tvrdí, že si okresný úrad neprizval k meraniu žiadnu odborne
spôsobilú osobu, pričom najužšie miesto na prístupovej ceste nemá ani 2,64 m. S ohľadom na
predloženú fotografickú snímku bolo povinnosťou stavebného orgánu na túto skutočnosť náležite
reagovať a zabezpečiť pri ohliadke odborne spôsobilú osobu. Poukaz okresného úradu na posudok

špecialistu požiarnej ochrany neobstojí, nakoľko je povinnosťou správneho orgánu riadne a úplne zistiť
skutkový stav tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti. V ďalšej časti repliky žalobca opakuje
skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobe.

14. Žalobca v replike k vyjadreniu ďalšej účastníčky konania v rade 1/ uvádza, že okresný úrad zmenil

časť výroku, čím rozhodol o hmotnom práve, bolo preto nutné, aby popri procesnej norme uviedol odkaz
aj na hmotnoprávnu normu, na základe ktorej rozhodol. Ďalej podotýka, že pokiaľ odvolací orgán na
podklade odvolania vec prejednal, výsledkom tohto prejednania je rozhodnutie o odvolaní účastníka,
pričomodvolacísprávnyorgánmusíkodvolaniuzaujaťprávnestanovisko,atovoformejehozamietnutia
alebo vo forme vyhovenia, a to úplne alebo len čiastočne. Okresný úrad neobjasnil náležite a skutočne

stav, keď síce vykonal ohliadku prístupovej cesty, ale nezaoberal sa zaťažením komunikácie v zmysle §
82 ods. 3 vyhlášky č. 94/2004 Z. z., pričom svoje závery o splnení tejto požiadavky postavil aj na údajoch
katastra.Odôvodnenierozhodnutiaprvostupňovéhosprávnehoorgánusazačínanastrane14.Výrokmá
teda 14 strán, pričom obsahuje aj časti, ktoré do výroku nepatria. Obsahuje aj popis námietok účastníka,
spôsob, akým sa s týmito námietkami správny orgán vysporiadal, čo patrí do odôvodnenia rozhodnutia.

Uvedenýpostrehsatýkaajstanovískjednotlivýchorgánovštátnejsprávy,ktorésakstavebnémuzámeru
vyjadrovali. Ani popis ich stanovísk nepatrí do výroku, ale do odôvodnenia. Absurdne potom vyznieva, že
záväznou a vykonateľnou má byť námietka účastníka a jej obsah, resp. jej zamietnutie. Aj v uvedenom
vzhliada žalobca zmätočnosť a nezákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia, ktorú neodstránil
okresný úrad.

15. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.

Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline

16. Dňa 24.8.2021 bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn.: 30S/95/2020, ktorým krajský
súd rozhodol vo veci samej tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému úradu na ďalšie
konanie, žalobcovi priznal voči okresnému úradu nárok na náhradu trov konania a ďalším účastníkom
konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

17. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že sa okresný úrad nedostatočne
vysporiadal s otázkou prístupovej cesty a s ňou súvisiacimi odvolacími dôvodmi spojenými s § 2 ods. 1,
§ 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v spojení s § 82 vyhlášky č. 94/2002 Z. z.

Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

18. Dňa 28.3.2024 bol vydaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.:
1Svk/19/2022, ktorým Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.
zn.: 30S/95/2020 zo dňa 24.8.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v BanskejBystrici, keďže vec bola nesprávne právne posúdená, a to vo vzťahu k prístupu k stavbe a k prístupovej
ceste.

Konanie na Správnom súde v Banskej Bystrici

19. Predmetná vec bola zaevidovaná na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 2S/24/2024.

20. Správny súd v prvom rade uvádza, že dňom 1.4.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č.

200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre
územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) prešli kompetencie na úsekoch územného
plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a
výstavbu Slovenskej republiky. Preto je v predmetnej veci od 1.4.2024 namiesto pôvodného žalovaného
Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Vysokoškolákov č. 8556/33B,

010 08 Žilina, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, novým žalovaným, a to Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava.

21. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:
stavebný úrad podľa § 117 stavebného zákona a zákona č. 416/2001 Z. z. v spojenom územnom a

stavebnom konaní preskúmal žiadosť o stavebné povolenie, ktorú podala a doplnila ďalšia účastníčka
konania 1/ ako stavebníčka a na základe tohto preskúmania vydal prvostupňové rozhodnutie -
stavebné povolenie (rozhodnutie Mesta Žilina č. s.: 1065/2020-1603/2020-OSP-PA zo dňa 16.1.2020)
na pozemkoch CK N parc. č. 358/1 (rodinný dom, žumpa, vsaky), č. 349 a 353 (prípojka vody) v
katastrálnom území G. I.. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo rozhodnuté napadnutým

rozhodnutím (rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-
OVBP2-2020/024826-002 zo dňa 21.5.2020) tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil v jeho výrokovej
časti tak, že podmienky v ňom určené pre umiestnenie a uskutočnenie stavby uvedené v odrážke -
napojenie na pozemné komunikácie pod bodmi 1. až 13. v celom rozsahu zrušil a tieto nahradil novou
podmienkou v tomto znení: „ - prístup k navrhovanej stavbe a k ploche pre odstavenie 2 motorových

vozidiel bude z účelovej komunikácie postavenej na pozemku parc. č. 353 CK N napojené na miestnu
komunikáciu ul. Hlavná".

22. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci je vo svojej podstate stavebné
povolenie na novostavbu rodinného domu, a to na podklade (všeobecnej) správnej žaloby podanej

žalobcom ako účastníkom stavebného konania z titulu vlastníctva susedného pozemku.

23. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže nevzhliadol žiadny dôvod na
vytýčenie termínu pojednávania podľa § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“). Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie

je dôvodná. Rozsudok bol dňa 26.2.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného
písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

24. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie okresného úradu, jemu predchádzajúce rozhodnutie, ako aj postup orgánov
verejnej správy, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

25.Podľa§42ods.4stavebnéhozákona;vodvolacomkonanísaneprihliadananámietkyapripomienky,
ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný
úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.

26. Podľa § 47 písm. b) stavebného zákona; stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas
životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby bolizhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej
komunikácie alebo z účelovej komunikácie.

27. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona; stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním;
začatie stavebného konania stavby podľa osobitného predpisu sa oznamuje prednostne. Súčasne ich
upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne
neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní

alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

28. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní
a schvaľovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní,
projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby.

29. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne
vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie.

30. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi

rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby
a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a
účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie
požiarnej techniky.

31. Podľa § 82 ods. 1 vyhlášky č. 94/2004 Z. z.; prístupová komunikácia na zásah musí viesť aspoň
do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah; ak prístupová
komunikácia vedie k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže byť najviac 50 m.

32. Podľa § 82 ods. 2 vyhlášky č. 94/2004 Z. z.; prístupová komunikácia podľa odseku 1 nemusí byť

vybudovanáksamostatnestojacejstavbe,aknákladynajejvybudovaniebybolineúmernevysokéalebo
ak sa nachádza v ťažko prístupnom mieste alebo na odľahlom mieste.

33. Podľa § 82 ods. 3 vyhlášky č. 94/2004 Z. z.; prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku
najmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale

voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh.

34. Podľa § 82 ods. 4 vyhlášky č. 94/2004 Z. z.; vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy
na nich musia mať šírku najmenej 3,5 m a výšku najmenej 4,5 m.

35. Podľa § 82 ods. 5 vyhlášky č. 94/2004 Z. z.; každá neprejazdná jednopruhová prístupová
komunikácia dlhšia ako 50 m musí mať na konci slučkový objazd alebo plochu umožňujúcu otáčanie
vozidla.

36. Správny súd sa po zrušení rozhodnutia krajského súdu kasačným súdom musel zaoberať všetkými

žalobnými bodmi žalobcu uvedenými v podanej správnej žalobe (nie len bodmi, ktoré boli predmetom
kasačného konania).

Žalobná námietka týkajúca sa výroku napadnutého rozhodnutia

37. Správny súd považuje na úvod k námietke absencie formálnych náležitostí výroku rozhodnutia
okresného úradu z dôvodu absencie zamietajúceho, resp. potvrdzujúceho výroku, za potrebné
predostrieť, že v zmysle ústavného princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej
republiky) je žiadúce, aby odvolací správny orgán, pokiaľ sa zmenou dotkne iba časti výroku
rozhodnutia, vyslovil aj, aký právny osud budú zdieľať zvyšné časti výroku, zmenou nedotknuté. Mlčanie

právu neprislúcha, lebo prehlbuje neistotu v spoločnosti (rímska zásada: „tacens nec consentire nec
contradicere praesumitur“, čo znamená, že o tom, kto mlčí, sa nepredpokladá ani že súhlasí, ani že
nesúhlasí). Správny súd však v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn.: 1Sžd/26/20211 zo dňa 28.2.2012, v zmysle záverov ktorého „o mlčanie správnehoorgánu však nejde v tej výnimočnej situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nado všetku pochybnosť
vyplýva záver, že odvolací správny orgán zvyšnú časť výrokovej časti zmeniť nechcel. Tomuto záveru
môže napríklad zodpovedať aj taká konkludentnosť, že účastník sa pri uvedenej absencii môže

domnievať, že vo zvyšnej časti výroku prvostupňového rozhodnutia nenastala zmena, nakoľko takýto
úmysel konajúceho orgánu z pripojeného odôvodnenia nepochybne vyplýva. Uvedené je možno aj
vyjadriť záverom, že implicitne (nevýslovne) vyjadrený súlad výroku s odôvodnením ešte nedáva dôvod
na vznik takej vady, ktorá by mohla legitímne vzbudzovať nádej u účastníka na zmenu rozhodnutia“.
V prejednávanej veci išlo podľa mienky správneho súdu o rozhodnutie, ktoré v spojení s odôvodnením

poskytovalo dostatočne zrozumiteľný základ pre záver o tom, v akom rozsahu bolo okresným úradom
prvostupňové rozhodnutie zmenené.

38. Podľa názoru správneho súdu výrok napadnutého rozhodnutia vecne aj logicky nadväzuje na výrok
prvostupňového rozhodnutia, kde okresný úrad vyslovil, že vydané rozhodnutie mení vo výroku, ako aj
v príslušnej časti odôvodnenia tak, že konkretizoval konkrétnu časť výroku rozhodnutia, ako aj spôsob

vykonanej zmeny. Z výroku napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodnením rozhodnutia je zrejmé,
že došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia, v akej časti zmena nastala a je z neho nad všetku
pochybnosť zrejmé nové znenie textu zmenou dotknutej časti, ako aj skutočnosť, že vo zvyšku výrokovej
časti nebol v rámci odvolacieho konania vykonaný žiaden zásah, ktorý by mal povahu zmeny, resp.
zrušenia rozhodnutia. Výrok napadnutého rozhodnutia a zmena vykonaná v rámci odvolacieho konania

podľa názoru správneho súdu vyhovuje zásade právnej istoty rozhodnutí správnych orgánov.

39. Ďalej správny súd považuje za potrebné pre úplnosť podotknúť, že pod zmenou rozhodnutia treba
vo všeobecnosti rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak
ako orgán prvého stupňa. Reformačný výrok rozhodnutia odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od

výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým vyriešením predmetu veci, a to spôsobom, ako vo výroku
svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán (konajúc vo vlastnom mene). Odvolací orgán teda zmenou
rozhodnutia nahrádza rozhodnutie prvého stupňa. V tomto smere preto neprichádza do úvahy, aby
odvolací orgán zmenil len časť samostatného výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,
ktorý by mal tvoriť nerozlučný celok. V rozhodovacej praxi v prípadoch, keď odvolací orgán zmenil

len časť rozhodnutia prvého stupňa (obsahujúceho samostatné, teda ucelené výroky) pre zaistenie
súčasnej platnosti a záväznosti zmenou nedotknutých výrokov prvostupňové rozhodnutie „vo zvyšku“
potvrdzuje. Tento postup je právne odôvodnený, avšak najmä v prípadoch, keď sa rozhodnutím
riešia relatívne samostatné veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom samostatného konania (obdobne
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sž 139/2002). V prejednávanej veci podľa

názoru správneho súdu však o takýto prípad nešlo, t. j. rozhodnutím sa neriešili „relatívne samostatné
veci“, ktoré by boli spôsobilé byť predmetom samostatného konania. Preto „nepotvrdenie“ rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa vo zvyšnej časti nebolo vadou, ktorá by mala za následok nezákonné
rozhodnutie vo veci v zmysle nepreskúmateľného výroku rozhodnutia okresného úradu.

40. Žalobca na podporu svojich tvrdení o nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia okresného úradu
poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia, sp.
zn. 10Sža/36/2015 zo dňa 20.1.2016. V danej veci bolo predmetom prieskumu rozhodnutie Prezídia
Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava, ktorým došlo k zmene časti výrokovej časti rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa tak, že namiesto výroku „zároveň účastníkovi konania v zmysle vyššie citovaného
paragrafu zákona o pobyte cudzincov určuje zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3/tri/
roky a administratívne ho vyhostil podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na územie Alžírska“ bolo
jeho znenie nasledovné: „zároveň účastníkovi konania podľa ust. § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov určuje zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu3/tri/roky a administratívne ho

vyhosťuje podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na územie Alžírska“, pričom kasačný súd
vytkol žalovanému v uvedenom súdnom konaní, že dôvodom tejto „zmeny“ bola nesprávna citácia
ustanovenia zákona, pričom na odstránenie chýb v písaní, v počtoch a iných zrejmých nesprávností
v písomnom vyhotovení rozhodnutia správneho orgánu podľa názoru kasačného súdu slúži iný inštitút
(inštitút opravy rozhodnutia) v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Správny orgán mal po zistení

tejto chyby vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na odstránenie chyby v písaní v zmysle
§ 47 ods. 6 Správneho poriadku. Rovnako v uvedenej veci, na ktorú poukazuje žalobca, kasačný
súd vytkol žalovanému v uvedenom súdnom konaní, že tento zmenil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu len v časti výroku týkajúceho sa určenia zákazu vstupu žalobcu na územie Slovenskejrepubliky s tým, že však opomenul rozhodnúť o ďalších samostatných častiach výroku, ktoré žalobca
napadol odvolaním, a to o výroku prvostupňového rozhodnutia v časti o administratívnom vyhostení
žalobcu. V prejednávanej veci pred správnym súdom nemožno aplikovať závery uvedeného rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nakoľko v posudzovanej veci nejde o situáciu, kedy by odvolanie
žalobcu smerovalo len voči niektorým samostatným výrokom rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa, pričom okresný úrad by rozhodol o odvolaní len vo vzťahu k niektorým namietaným samotným
výrokom.

41. Rovnako podľa názoru správneho súdu nemožno v danej veci aplikovať závery rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžak/5/2019 v časti citovanej žalobcom v doplnení
žaloby, nakoľko citácia žalobcu uvedená v doplnení žaloby sa netýkala právnych záverov kasačného
súdu, ale bola citáciou záverov rozhodnutia preskúmavaného kasačným súdom, a to rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci kasačnú sťažnosť
zamietol s poukazom na iné dôvody, než aké obsiahol Krajský súd v Bratislave v preskúmavanom

rozhodnutí.

Žalobná námietka týkajúca sa prekročenia rozsahu odvolacích oprávnení

42. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o prekročení rozsahu odvolacích oprávnení okresným úradom,

ktorý posudzoval vec nad rámec odvolacích dôvodov, správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú.

43. Z dikcie citovaného ust. § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku vyplýva, že odvolací orgán má rozsiahle
oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodovania

o odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak, zákon
mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov
odvolania. Pri zmene rozhodnutia v dôsledku toho môže preskúmavané rozhodnutie zmeniť dokonca aj
v neprospech odvolateľa (t. j. neuplatňuje sa zákaz reformatio in peius), ba dokonca môže rozhodnúť aj
nad rámec návrhov odvolateľa (reformatio in melius).

Ďalšie žalobné námietky

44. Ďalej za účelom vyhodnotenia ostatných meritórnych žalobných námietok správny súd uvádza, že
z obsahu administratívneho spisu, a to z obsahu námietok žalobcu, ktoré vzniesol v koncentračnej

lehote, vyplýva, že žalobca v súlade s citovaným ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona vzniesol
nasledovné námietky (ktorým nebolo rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa vyhovené):
- stavebný úrad nenariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním a vychádzal len
z podkladov účastníka konania a jemu dostupnej dokumentácie. Ak by stavebný úrad nariadil ústne
pojednávanie, miestne zisťovanie, zistil by, že prístupová cesta vedúca k stavebnému pozemku je úzka

a nezodpovedá podmienkam uvedeným v stavebnom zákone a vyhláške č. 532/2002 Z. z.;
- prístupová cesta je dlhá 82 metrov, čo znamená, že aby táto cesta mohla viesť k rodinnému domu (t.
j. cesta má viac ako 50 metrov), je povinnosť na nej vybudovať otočisko – spevnenú plochu pre budúce
prípadné otáčanie motorových vozidiel kategórie MV, do ktorej patria aj vozidlá požiarnej techniky.
Súčasná prístupová cesta je bez otočiska a tiež je veľmi úzka. Prístupová cesta je v niektorých bodoch

široká 2,5 m, čo znamená, že v žiadnom prípade tadiaľ neprejde nielen vozidlo požiarnej techniky, ale
ani nákladné, prípadne iné vozidlá, ktoré budú realizovať stavbu. Žalobca k uvedenej námietke priložil
fotodokumentáciu;
- prístupová cesta k budúcej stavbe rovnako nie je prispôsobená na prejazd nákladných vozidiel
zabezpečujúcich odvoz odpadu;

- stavebník nijakým spôsobom nepreukázal, akým spôsobom bude zabezpečený odtok dažďovej vody
na budúcej stavbe. Žalobca sa domnieva, že pod vplyvom fyzikálnych zákonov by dažďová voda
zo strechy budúcej stavby mohla stekať na pozemok žalobcu a ohrozovať susednú stavbu, a tým
spôsobovať množstvo problémov, čo je v rozpore s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

45. Žalobca až v podanom odvolaní (t. j. po uplynutí koncentračnej lehoty na uplatnenie námietok
v administratívnom konaní) uviedol ďalšie skutočnosti, a to:
- prístupová komunikácia nie je spevnená;
- katastrálna mapa nezodpovedá skutočnosti, o čom svedčí priložený geometrický plán;- na parcele č. 353 je postavený plot, na ktorý bolo vydané povolenie stavebných úprav č. ev.
26298/2008, čím sa zmenšila priechodnosť cesty;
- parcela je v spoluvlastníctve žalobcu a ďalšej účastníčky konania v rade 1/, pričom žalobca dal súhlas

len ku zhotoveniu vodovodnej prípojky a nie k stavbe domu;
- vo vzťahu k prístupovej komunikácii vzniesol žalobca v odvolaní ďalšiu námietku (popri námietke
o absencii otočiska pre záchranné a hasičské vozidlá, ktorú vzniesol už v námietkach) a to, že nespĺňa
ani zaťaženie 80kN;
- vyjadril pochybnosť, ako bude prístupová komunikácia fungovať v zimných mesiacoch, keď je súvislá

vrstva snehu, nakoľko doposiaľ o údržbu sa staral len žalobca. Nie je zrejmé, kam sa bude sneh
odpratávať;
- stavebné povolenie nerieši prístup aj k parcelám iných vlastníkov, ako napríklad žalobcu a ďalšej
účastníčky konania v rade 11/.

46. V podanej žalobe (t. j. rovnako až po uplynutí koncentračnej lehoty) uviedol žalobca novú

námietku ohľadne zásahu do súkromia a pohody bývania, ktorú neuviedol v administratívnom konaní
(nepočítajúc púhy odkaz žalobcu v námietke vznesenej v administratívnom konaní na čl. 19 Ústavy
Slovenskej republiky), bez akejkoľvek konkretizácie, v čom je daný zásah do súkromia a pohody bývania
rozhodnutím okresného úradu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Rovnako
až v žalobe vzniesol žalobca námietku, v zmysle ktorej záver správneho orgánu (z dôvodu evidencie

v katastri), že sa jedná o účelovú komunikáciu, je nesprávny, keďže kód využitia pozemku uvedený
v katastri zahŕňa aj iné spôsoby využitia parcely a naviac ohliadkou a fotodokumentáciou predloženou
žalobcom bolo preukázané, že sa nejedná o účelovú komunikáciu, nakoľko nemá cestné teleso, ale len
nasypaný štrk.

47. Správny súd s poukazom na vyššie citované ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona konštatuje, že
všetky vyššie uvedené námietky (obsiahnuté v odvolaní a žalobe) neboli vznesené v súlade s ust. § 61
ods. 1 stavebného zákona, napriek tomu, že v oznámení o začatí predmetného spojeného územného
a stavebného konania zo dňa 26.11.2019 bol žalobca poučený o povinnosti všetky námietky vzniesť
v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia s tým, že na námietky doručené po uvedenej

lehote správny orgán nebude prihliadať. Žalobcovi bolo uvedené oznámenie doručené dňa 2.12.2019.
Pokiaľ uvedené námietky neboli uplatnené v súlade s koncentračnou zásadou v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia stavebného zákona, je potrebné konštatovať, že námietky žalobcu v tomto
rozsahu sa prekludovali. Nebolo preto povinnosťou okresného úradu na ne prihliadať a nemôžu z tohto
dôvodu už tvoriť ani predmet správneho súdneho prieskumu.

Relevantné žalobné námietky

48. Zo žalobných námietok, ktoré súčasne žalobca uplatnil aj v koncentračnej lehote, boli preto pre
posúdenie zákonnosti rozhodnutia okresného úradu pre správny súd relevantné iba námietky:
- námietka žalobcu vo vzťahu k prístupovej komunikácii (parc. č. C-KN 353 kat. úz. G. I.), že prístupová

komunikácia je úzka (v niektorých bodoch široká len 2,5 m), čo znamená, že tento stav bráni, aby sa po
ceste pohybovali stavebné mechanizmy, resp. hasičské a záchranárske vozidlá, resp. vozidlá pre odvoz
odpadu a na danej prístupovej komunikácii nie je vybudované otočisko;
- námietka, že stavebníčka nijako nepreukázala, ako bude zabezpečený odtok dažďovej vody;
pričom s obomi námietkami sa správny súd vysporiada v ďalšom texte rozhodnutia.

Žalobná námietka vo vzťahu k prístupovej komunikácií

49. Správny súd v rámci tejto žalobnej námietky považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že zo
zákonných ustanovení vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a vyhlášky č. 94/2004 Z. z. vyplýva, že zákonodarca

rozlišuje medzi prístupom k stavbe a prístupovou komunikáciou.

50. Správny súd poukazuje na rozhodnutie kasačného súdu vydané v tejto právnej veci, a to na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.3.2024, sp. zn.: 1Svk/19/2022, kde je
rozdiel medzi prístupom k stavbe a prístupovou komunikáciou dostatočne vysvetlený, a to najmä vo

vzťahu k prejednávanej veci:
27. Stavebný zákon stanovuje povinnosť zabezpečiť prístup k stavbe z cesty, miestnej komunikácie
alebo účelovej komunikácie. Uvedené má svoj stavebnotechnický a sekundárne i občianskoprávny
význam. Zo stavebnotechnického hľadiska je prístup k stavbe nevyhnutný na jej zrealizovanie. Vobčianskoprávnej rovine by novopostavená stavba mala byť prístupná tak, aby ju bolo možné riadne
užívať bez toho aby prístup k nej bol zdrojom občianskoprávnych sporov. Zatiaľ čo stavebný zákon
len vo všeobecnosti vymedzuje povinnosť zabezpečiť prístupnosť stavby z vymedzených komunikácií,

vyhláška č. 532/2002 upresňuje i keď relatívne abstraktne kvalitu tohto pripojenia.
28. Prístup alebo pripojenie stavby s pozemnými komunikáciami môže mať rozdielnu podobu. Stavebné
predpisy normatívne neustanovujú, v akej vzdialenosti od pozemnej komunikácie sa musí stavba
nachádzať. Zjednodušene povedané stavba môže byť na samej hranici pozemných komunikácii alebo
medzi pozemnými komunikáciami a stavbou môže byť aj určitá vzdialenosť, teda pozemok cez ktorý je

stavba prístupná. Na takomto pozemku sa potom fakticky medzi stavbou a jeho hranicou napájajúcou
sa na pozemnú komunikáciu musí nachádzať prístupová cesta.
29. Čiastočne inak je tomu ale pri vyhláške č. 94/2004 Z .z., ktorá stanovila maximálnu dĺžku prístupovej
(protipožiarnej) komunikácie a to 50 m pri rodinnom dome. Uvedená vyhláška však legálne nevymedzila,
čo sa má rozumieť pod pojmom „prístupová komunikácia“, t. j. či sa má jednať o pozemnú komunikáciu
aleboopozemok(prístupovúcestu)medzipozemnoukomunikáciouastavbou.Zároveňapredovšetkým

vyhláškapovinnosťvybudovaťprístupovúkomunikáciunestanovilaobligatórne.Prístupovúkomunikáciu
totiž nie je potrebné vybudovať v prípadoch vymedzených v § 82 ods. 3 vyhlášky č. 94/2004 Z. z., medzi
ktoré patrí aj nachádzanie sa stavby na ťažko prístupnom mieste. Pod slovné spojenie „ťažko prístupné
miesto“ možno podľa názoru kasačného súdu podradiť aj prípad takých zastavovacích podmienok na
mieste samom, ktoré vybudovanie prístupovej komunikácie v kvalite danej § 82 ods. 3 až 5 neumožňujú.

30. Z uvedeného je zrejmé, že prístup k stavbe a prístupová (protipožiarna) komunikácia k stavbe
prestavujú dve samostatné i keď komplementárne prepojené skutočnosti.
31. Posúdenie, či stavba spĺňa podmienky pripojenia na pozemné komunikácie a či toto pripojenie je
aj v súlade s predpismi protipožiarnej ochrany je na stavebnom úrade, resp. odvolacom orgáne. Na
tento účel je stavebník povinný doložiť aj technickú správu protipožiarnej bezpečnosti stavby, ktorá je

ako dôkaz vyhodnocovaná spolu s ostatnými dôkazmi v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov v
zmysle 140 stavebného zákona a § 34 ods. 5 správneho poriadku.
32. Na podklade vyššie uvedených východísk kasačný súd vyhodnocoval následne aj argumentáciu
stavebného úradu a žalovaného. Oba správne orgány pritom venovali otázke, či je stavba prístupná
z pozemnej komunikácie značnú pozornosť. Prístupovú cestu nachádzajúcu sa pozemku parc. č. 353

pritom spoločne vyhodnotili ako dostatočnú z hľadiska požiadaviek daných § 47 písm. b) stavebného
zákona a § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. 33. Pokiaľ ide o naplnenie požiadaviek daných §
82 vyhlášky č. 94/2004 Z. z. stavebný úrad odcitoval v prvostupňovom rozhodnutí záver z technickej
správy o tom, že pozemná komunikácia, t. j. asfaltová cesta tieto podmienky spĺňa a na podklade tejto
technickej správy následne námietku žalobcu spochybňujúcu tento záver zamietol. Zjavne nesprávny

(nezrozumiteľný) však bol záver stavebného úradu, že špecialistom požiarnej ochrany posudzovaná
pozemná komunikácia je vzdialená od stavby do 50 m.
34. Na podklade odvolacej námietky preto žalovaný vo svojom rozhodnutí vyhodnotil dôkazný stav sčasti
odlišne. Na podklade vykonanej obhliadky totiž žalovaný časť prístupovej cesty na pozemku parc. č.
353 označil ako „účelovú komunikáciu“, ktorá v časti napojenia od ulice I. spĺňa požadovanú 3 m šírku z

hľadiska protipožiarnej bezpečnosti v zmysle vyhlášky č. 94/2004 Z. z., čo umožňuje prístup hasičských
vozidiel a ich odstavenie počas zásahu a umožňuje aj pre prístup vozidiel záchrannej služby. Od miesta,
v ktorom prístupová cesta je už užšia než 3 m, je pritom ku stavbe menej než 50 m.
35. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v rámci svojej argumentácie odstránil nesprávne
(nezrozumiteľné) konštatovanie stavebného úradu a urobil tak na základe relevantného dokazovania

spočívajúceho vo vykonaní obhliadky.“

51. Správny súd v rámci tejto žalobnej námietky odkazuje na citované odôvodnenie kasačného súdu
a na jeho právny názor, ktorým je správny súd v tejto právnej veci viazaný. Na základe uvedeného
správny súd konštatuje, že riadiac sa vysloveným právnym názorom kasačného súdu, dospel k záveru,

že orgány verejnej správy rozhodujúce v tejto veci sa dostatočným a správnym spôsobom vysporiadali
s prístupom k stavbe ako aj s prístupovou cestou, čoho výsledkom bolo vydanie stavebného povolenia.
S ohľadom na uvedené správny súd aj túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

Žalobná námietka týkajúca sa zabezpečenia odtoku dažďovej vody

52. Ďalej žalobca v koncentračnej lehote v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa uplatnil
námietku, v zmysle ktorej stavebníčka žiadnym spôsobom nepreukázala, ako bude zabezpečený odtok
dažďovej vody na stavbe. V žalobe konkrétne namieta v súvislosti s uvedenou skutočnosťou, že okresnýúrad ani správny orgán prvého stupňa sa s uvedenou námietkou nijak nevysporiadali. Správny súd danú
žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd podotýka, že nebolo povinnosťou okresného
úradu na túto námietku v odvolacom konaní reagovať, nakoľko ju žalobca nevzniesol v podanom

odvolaní. Správny orgán prvého stupňa sa s problematikou odtoku dažďovej vody vysporiadal na
strane 19 v odseku 4 rozhodnutia, keď konštatoval, že „podľa predloženej projektovej dokumentácie je
odvedenie dažďových vôd zo strechy stavby rodinného domu riešené cez lapače strešných splavenín do
dažďovej kanalizácie vyústenej do dvoch navrhovaných vsakovacích objektov na pozemku C KN parc. č.
358/1 výlučne vo vlastníctve stavebníka. Namietateľ mal možnosť overiť si túto skutočnosť a nahliadnuť

do projektovej komunikácie na stavebnom úrade, čo však neučinil. Najbližšia stavba vo vlastníctve
namietateľa je vo vzdialenosti viac ako 13 m od navrhovanej novostavby. Dažďové vody preto nemôžu
ovplyvniť susednú stavbu a nebudú odtekať na pozemky namietateľa. Námietku stavebný úrad považuje
za neopodstatnenú a preto ju zamietol“. Správny súd k uvedenému konštatuje, že citované závery
správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú zo stavebníkom predloženej projektovej dokumentácie –
sprievodnej a súhrnnej technickej správy – bod 2.13 „kanalizácia“. Citované závery správneho orgánu

prvého stupňa sú ucelené, koherentné a netrpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov,
resp. nezrozumiteľnosť.

Záver

53. Pre úplnosť správny súd na záver uvádza, že sa stotožnil s tým, že krajský súd na nariadenom
pojednávaní konanom dňa 24.8.2021 zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania obsiahnuté
v žalobe (stanovisko k ohláseniu oplotenia, 2 ks fotografií a darovacia zmluva zo dňa 5.12.2007), a to
predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom právnym.
V prejednávanej veci neboli splnené podmienky, ktoré má na mysli § 120 SSP, pre ktoré by správny

súd mohol sám vykonať dokazovanie, teda dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho
súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2
písm. b), e), f), i) a j) SSP.

54. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné

skutkové a právne závery uvedené v napadnutom v rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol
podľa § 190 SSP.

55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu právo

na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný
bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody,
pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych
trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

56. Správny súd nikomu z ďalších účastníkov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú,
sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou, by im vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa
pre priznanie im ostatných trov konania.

57. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.