Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 17, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122485110
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6122485110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Náhradné

vozidlo, s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zast: ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s. r. o, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne
zast. Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda,
IČO: 36 720 097, o zaplatenie 954,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 954,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 954,- Eur od 22.02.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 30.11.2022 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 954,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej
sumy od 22.02.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.11.2020 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola

spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola A. B. (ďalej
len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť
do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku
č. 38/2020 zo dňa 01.12.2020, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové
vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 01.12.2020 do 22.12.2020 po dobu zotrvania poškodeného
vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu, po ktorú dobu nemohol

poškodený s vozidlom pre vznik škody disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii
iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu
vykonávania zárobkovej činnosti. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca
poškodenémufaktúruč.0502020splatnúdňa22.12.2020nasumu954,-EurbezDPHza22dní,t.j.dobu
užívania náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov

na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej
faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2020 vznikla voči žalovanému
pohľadávka vo výške 954,- Eur bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobcavyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá
pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný listom zo dňa 04.02.2021 ukončil šetrenie
poistnej udalosti a že poistné plnenie neuhradí a nepriznal plnenie za nájom náhradného vozidla.

Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a svojvoľne a bezdôvodne na
základe individuálnych rozhodnutí zamestnanca či likvidátora žalovaného, neuznal poistné plnenie.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej
zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla

voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaný,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.
zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a

rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). K uplatnenému nároku
žalobca doplnil, že od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho
poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne
cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od
žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej

doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Žalovaný
dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti a to ku

dňu 22.02.2021, nakoľko bol povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa, t. j. po 19.02.2021. Ohľadom
nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na právny názor a závery Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS
309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo

145/2017. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020
a III. ÚS 215/2020.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 15.12.2022 vydaním
platobného rozkazu sp. zn. 14Up/1752/2022 (č. l. 17 spisu).

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom poukázal na to, že k poškodeniu
motorového vozidla malo dôjsť tak, že vodič s motorovým vozidlom zn. C. C., EVČ: D. XXX E. (ďalej len
„poistené motorové vozidlo“) pri parkovaní narazil do poškodeného motorového vozidla v podzemnej
garáži obchodného centra Aupark Žilina. Vodičom poisteného motorového vozidla bol v rozhodnom

čase pán A. F.. Na poistené motorové vozidlo bola v čase nahlásenej škodovej udalosti uzavretá
poistná zmluva č. 6601431698, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a poisteným je pán A. F. (ďalej len „poistený“). Žalovaný zahájil
šetrenie a pridelil nahlásenej škodovej udalosti č. 9569262225. Dňa 27.11.2020 žalovaný realizoval
prostredníctvom svojho zmluvného partnera - obchodnej spoločnosti Slovexperta, s.r.o. obhliadku

poškodeného motorového vozidla za účelom zistenia rozsahu poškodení a ich súladu so vznikom
škodovej udalosti. Dňa 30.11.2020 žalovaný realizoval prostredníctvom spoločnosti Slovexperta
obhliadkupoistenéhomotorovéhovozidlazaúčelomzisteniarozsahupoškodeníaichsúladusovznikom
škodovej udalosti. Obhliadajúci technik spoločnosti Slovexperta zhodnotil, že škodová udalosť nemohla
byť spôsobená poisteným motorovým vozidlom s tým, že zistené poškodenia na poistenom motorovom

vozidle nemožno priradiť k poškodeniam na poškodenom motorovom vozidle. Zároveň v danej veci
požiadal odborne spôsobilú osobu o posúdenie technickej prijateľnosti vzniku škody a o vyhotovenie
odborného stanoviska. Dňa 14.01.2021 žalovaný na základe prešetrenia škodovej udalosti zamietol
poskytnutie poistného plnenia a o svojom rozhodnutí informoval listom poškodeného, v ktorom uviedol,
že „na základe obhliadky vykonanej zodpovednými pracovníkmi Slovexperty a vzájomnej komparácie

zúčastnených vozidiel, máme za to, že na vozidle sa nachádzajú poškodenia, kde nie je jednoznačná
daná príčinná súvislosť s nehodou alebo vznikli v iných súvislostiach, resp. za iných technických
podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel.“ Dňa 18.1.2021 bol žalovanému zo strany poškodenej
doručený list s odvolaním, a dňa 29.01.2021 žalovaný oznámil, že stanovisko zostáva nemenné atrvá na správnosti zrealizovanej likvidácie, nakoľko neboli doložené žiadne nové relevantné dôkazy
resp. dokumenty preukazujúce jeho nesprávnosť. Žalovaný mal za to, že nárok nie je preukázaný.
Poukázal na znenie § 4 ods. 2 písm. b/, § 15 ods. 1 zákona č. 381 / 2001 Z. z. S povinnosťou

poisťovateľa vyplatiť za poisteného náhradu škody v rozsahu podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z. z. je spojená povinnosť poškodeného preukázať nároky, ktorých vyplatenia sa domáha a
aj s nimi spojenú zodpovednosť motorového vozidla, prevádzkou ktorého malo prísť k vzniku škody. V
prípadedeklarovanéhopriamehostretumotorovýchvozidieljenevyhnutévykonaťobhliadkumotorových
vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti. Na základe obhliadky poškodení motorových vozidiel

zúčastnených na škodovej udalosti sa skúma technická (ne)prijateľnosť týchto zdokumentovaných
poškodení. Na základe vykonaných obhliadok vozidiel poškodenej a poisteného žalovaný vyhodnotil, že
zdokumentované poškodenia nie je možné z technického hľadiska vzájomne k sebe priradiť rozsahom
ani charakterom tak, aby boli v súlade s deklarovaným nehodovým dejom. Dňa 13.1.2021 vypracoval
G. H. E., kontrolór špecialista spoločnosti Slovexperta s.r.o. Odborné stanovisko k vzniku poškodení v
škodovej udalosti vedenej v poisťovni, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. VIG, pod číslom 9569262225,

pri strete vozidiel I. J., EČV B. (žalobkyne) a C. C., EČV, D. (poisteného), zo dňa 21.11.2020, ktoré
je akceptované ako odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby aj Národnou bankou Slovenska
ako orgánom dohľadu nad finančným trhom v oblasti poisťovníctva, pričom poukázal na znenie jeho
odôvodnenia. Žalovaný z uvedených dôvodov ukončil likvidáciu škodovej udalosti bez poskytnutia
poistného plnenia. Národná banka Slovenka v súvislosti s prešetrením škodovej udalosti nevidela

pochybenia na strane žalovaného a potvrdil jeho konanie. K nájmu náhradného motorového vozidla
žalovaný poukázal, že dňa 04.02.2021 ukončil šetrenie poistnej udalosti a zaslal žalobcovi vyrozumenie
k oznámeniu škodovej udalosti v ktorom uviedol, že: „ Na základe uplatneného nároku na náhradu
škody - zapožičanie náhradného vozidla od 1.12.20 do 22.12.20 pani B. bola vykonaná analýza tohto
nároku s nasledovným stanoviskom poisťovne. Nárok na úhradu nákladov na zapožičanie náhradného

vozidla nevzniká z dôvodu, že hlavná škoda 9569262225 bola ukončená bez poistného plnenia. Nakoľko
likvidácia predmetnej škodovej udalosti bola vykonaná na základe obhliadky a vzájomnej komparácie
zúčastnených vozidiel, máme za to, že na vozidle sa nachádzajú poškodenia, kde nie je jednoznačná
daná príčinná súvislosť s nehodou alebo vznikli v iných súvislostiach, resp. za iných technických
podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel, Škodová udalosť nemohla byť spôsobená vozidlom

škodcu, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť v jeho celom
zdokumentovanom rozsahu. Vašej žiadosti o preplatenie nákladov na náhradné vozidlo z uvedeného
dôvodu nevyhovujeme.“ Pokiaľ nie je daná zodpovednosť poisteného (škodcu), nie je možné poskytnúť
náhradu za žiadnu zo škôd, ktoré s predmetnou škodovou udalosťou súvisia. K primeranosti a účelovosti
nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný poukázal, že samotný rozsah náhrady škody je

v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upravený tak, že neexistuje žiadny zákonný predpoklad
na zvýhodnenie poškodeného alebo škodcu. Samotný rozsah náhrady škody je závislý na objektívnych
skutočnostiach a preto rozsah náhrady škody nemôže byt' ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Výber
náhradného motorového vozila ako i cenu, za akú si prenajme takéto vozidlo poškodený, keďže ide
o subjektívnu vôľu osoby, ktorá si vozidlo zapožičia, žiadnym spôsobom nemôže škodca ovplyvniť.

Preto je o to viac potrebné skúmať, či náhradné vozidlo bolo zapožičané účelne, čo do dôvodu
zapožičania, tak do výšky nájomného a doby nájmu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 3MCdo/3/2015) platí, že ,Skutočnú škodu, spočívajúcu
v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného
vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne

a účelne na vypožičania (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania
ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná,
je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na
obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž
daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo)

v akejkoľvek výške, ale o výške čiastky účelne vynaloženej. Otázka, či náklady na nájom náhradného
vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Dôkazné bremeno
o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej,
než je obvyklá potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu.“ Rovnaký názor zaujal aj
Krajský súd Košice, sp. zn. 6Co/99/2018 a poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky,

sp. zn. 25 Cdo 712/2011. Poškodený si náhradu škody spočívajúcu v oprave svojho motorového
vozidla uplatnil na základe faktúry č. 20016445. Faktúra bola vystavená autorizovaným servisom na
sumu 298,31 Eur s DPH. Porovnaním výšky škody na poškodenom motorovom vozidle poškodeneja výšky škody spočívajúcej v nájomnom za náhradné vozidlo je možné vidieť, že výška uplatňovaného
nájomného predstavuje viac ako trojnásobok výšky škody na motorovom vozidle.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu tento označil za nedôvodný. Uviedol, že otázka škody uplatnenej
v tomto konaní bezprostredne súvisí s náhradou škody uplatnenej zo strany poškodeného - A. B.
v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 7Up/1556/2022 o zaplatenie 298,31
Eur s prísl. Konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 7Up/1556/2022 o zaplatenie
298,31 Eur s prísl. nie je právoplatne skončené, a keďže jeho výsledok ovplyvňuje nárok na náhradu

škody uplatnený v tomto súdnom konaní a zároveň súd sa v tomto súdnom konaní nemôže zaoberať
nárokom uplatneným v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 7Up/1556/2022 o
zaplatenie 298,31 Eur s prísl., žalobca po postúpení veci na príslušný súd požiada o prerušenie súdneho
konania až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn.
7Up/1556/2022ozaplatenie298,31Eursprísl.Knutnostiaúčelnostidobyprenájmunáhradnéhovozidla
konštatoval, že žalovaný neuviedol žiadne konkrétne námietky vo vzťahu k účelnosti, nevyhnutnosti a

výške žalobou uplatneného nároku. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla
je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného
nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať
náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu
náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného

z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje
motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným
zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten
istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby
pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho

zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol
poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné
krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené
a svojvoľné konanie žalovaného, pričom takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa

25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné
za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca
či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (Rozsudok Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v danom prípade nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v

autoservise. V danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 01.12.2020
do 22.12.2020, t.j. 22 dní, nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto
období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol
predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a
nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. K výške denného nájomného za náhradné

vozidlo poukázal, že žalovaný nerozporuje uplatnený nárok žalobcu s poukazom na výšku denného
nájomného, rozporuje však skutočnosť, že žalobou uplatnený nárok prevyšuje náklady za opravu
poškodeného vozidla, čo je podľa názoru žalobcu irelevantné. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá
nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu
alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov

u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie
aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v
náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015,
sp. zn. 2Cob/134/2014). K uplatnenému úroku z omeškania doplnil, že Ústavný súd SR zároveň

poukázal na obsah Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole, ktorú dovolací súd nezohľadnil a
pri výklade ustanovení zákona o PZP nepostupoval v súlade s právom Európskej únie. V dôsledku
uvedeného dospel k záveru, že právny názor Najvyššieho súdu SR je postavený na zjavnej chybe
v právnom posúdení. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn.

III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. Najvyšší súd SR následne zaujal právny názor v intenciách
výkladu Ústavného súdu SR, a to v Uznesení zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 3Obdo/27/2021. Vzhľadom k
uvedenémujepotrebnérozlišovaťokamih,kedysapoisťovateľdostaldoomeškaniasplnenímpoistného
plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP od okamihu, keď sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle §11 ods. 8 zákona o PZP t. j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona
o PZP, ktoré majú zabezpečiť, aby poisťovňa nezostala nečinná. Na základe uvedených skutočností do
omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti

alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii
poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu
na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde
súd buď prizná alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania tak
súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov

tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví
vo svojom rozhodnutí dodatočnú lehotu na doplatenie priznaného poistného plnenia.

6. Žalovaný po postúpení veci od Okresného súdu v Banskej Bystrici dňa 01.02.2023 doručil súdu dňa
20.03.2023 vyjadrenie, v ktorom namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Žilina majúc za to, že
v texte ustanovení § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. síce zákonodarca použil slovné spojenie

„nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi", resp. slovné spojenie“ nároku na náhradu škody
proti poisťovateľovi",, avšak ide o nepresnú (zavádzajúcu) dikciu. Výraz „náhradu škody“ je potrebné
chápať práve v súvislosti s uplatnenými a preukázanými nárokmi poškodeného na náhradu škody, ktoré
je poisťovateľ povinný za poisteného škodcu nahradiť, a nie ako priamy nárok poškodeného na náhradu
škody proti poisťovateľovi. Poisťovateľ nie je škodcom a nezodpovedá za škodu spôsobenú škodcom,

preto ani (priamy) nárok poškodeného proti poisťovateľovi nie je nárokom na náhradu škody. Právnym
dôsledkom vzniku poistnej udalosti, ktorou je spôsobená škoda, nie je zodpovednosť poisťovateľa za
takú škodu, ale povinnosť poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie za účelom náhrady
škody, ku ktorej došlo v dôsledku poistnej udalosti. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 7Cdo 63/2013 Žalovaný mal za to, že v spore o

nároku poškodeného proti poisťovateľovi na plnenie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nie je
popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj súd daný na výber podl'a § 19 písm.
b) Civilného sporového poriadku. Navrhoval preto, aby Okresný súd Žilina postúpil spor Okresnému
súdu Bratislava I ako miestne príslušnému súdu. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ nie je
daná zodpovednosť poisteného (škodcu), nie je možné poskytnúť náhradu za žiadnu zo škôd, ktoré s

predmetnouškodovouudalosťousúvisia.Kprimeranostiaúčelovostinákladovnaprenájomnáhradného
vozidla opätovne poukázal, že samotný rozsah náhrady škody je v zákone č. 40/1964 Zb. upravený
tak, že neexistuje žiadny zákonný predpoklad na zvýhodnenie poškodeného alebo škodcu. Samotný
rozsah náhrady škody je závislý na objektívnych skutočnostiach a preto rozsah náhrady škody nemôže
byt' ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Výber náhradného motorového vozila ako i cenu, za akú

si prenajme takéto vozidlo poškodený, keďže ide o subjektívnu vôľu osoby, ktorá si vozidlo zapožičia,
žiadnym spôsobom nemôže škodca ovplyvniť. Preto je o to viac potrebné skúmať, či náhradné MV bolo
zapožičané účelne, čo do dôvodu zapožičania, tak do výšky nájomného a doby nájmu.

7. Okresný súd Žilina postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I., pričom na základe nesúhlasu

Okresného súdu Bratislava I. rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1Ncb/3/2023-46 zo dňa
25.05.2023, že miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Žilina.

8. Po vrátení spisu tunajšiemu súdu dňa 30.06.2023 súd vo veci uznesením č. k. 51C/49/2023-66 zo dňa
15.08.2023 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. 41C/16/2023.

9. Uznesením č. k. 51C/49/2023-85 zo dňa 12.12.2024 súd rozhodol o pokračovaní v konaní z dôvodu,
že konanie pod sp. zn. 41C/16/2023 bolo právoplatne skončené.

10. Uznesením č. k. 51C/49/2023-99 zo dňa 10.02.2025 súd na základe návrhu žalobcu na zmenu
subjektu na strane žalobcu zo dňa 07.02.2025 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že do konania
na miesto doterajšieho žalobcu vstupuje Náhradné vozidlo, s.r.o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.02.2025.

11. Súd nariadil pojednávanie na deň 17.02.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti
právnej zástupkyne žalobcu. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavil, pričom
svoju neúčasť ospravedlnil kolíziou s iným pojednávaním. Súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti,
o odročenie pojednávania nežiadal.12. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na doterajšej argumentácii v spore. Uviedla,
že samotná skutočnosť, že sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol

používať v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, je v príčinnej súvislosti
s týmto konaním poistenca žalovaného ako vinníka dopravnej nehody. Oprávnenou dobou je celá doba
zotrvania vozidla v autoservise, pokiaľ samotný poškodený nemal na jej dĺžku nijaký vplyv. Predložila
listinné dôkazy, a to konkrétne doklady o vložení dokladov faktúry za opravy do systému žalovaného
a doklad o úhrade zo strany poškodenej. Poškodená nechala opraviť motorové vozidlo v autoservise

na základe dopravnej nehody, pričom faktúra za opravu bola vložená do systému žalovaného už dňa
3.12.2020. Následne však žalovaný bol pasívne nečinný, pričom poškodená nemala žiadne informácie.
Spôsob vyšetrenia poistnej udalosti o tom, či bude, alebo nebude poskytnuté poistné plnenie, žalovaný
nezaslal ani poškodenej, ani autoservisu žiadne písomné vyrozumenie, napriek tomu poškodená pre
minimalizovanie nákladov ukončila prenájom náhradného vozidla, a toto vrátila dňa 22.12.2020, hoci
v tomto čase stále nedošlo k poskytnutiu plnenia a ani nemala k dispozícii svoje opravené vozidlo. Až

ku dňu vypracovania odborného stanoviska spoločnosťou Slovexperta, na ktoré poukazoval aj žalovaný
v rámci svojej procesnej obrany, a to dňa 13.1.2021 žalovaný dospel k záveru nedôvodnosti nároku
poškodenej. Vzhľadom k tomu aj poškodená napokon bola nútená uhradiť faktúru na opravu sama
z vlastných finančných prostriedkov. Keďže žalovaný odmietal uznať dôvodnosť nároku poškodenej na
náhradu škody, poškodená si bola nútená uplatniť svoj nárok v súdnom konaní, ktoré bolo skočené

právoplatným rozsudkom OS Žilina, sp. zn. 41C/16/2023 v spojení s rozsudkom KS v Žiline, sp.
zn. 10Co/117/2023, a ktorými bola potvrdená a uznaná dôvodnosť nároku poškodenej a tým tiež
zodpovednosť žalovaného za škodu zavinenou práve jeho klientom. Poistné plnenie, na úhradu ktorého
bol žalovaný zaviazaný, následne aj poškodenej uhradil, a to v januári 2025. S poukazom na uvedené
skutočnosti mala za to, že je daná aj dôvodnosť nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní, keďže

sa jedná o nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poškodená vynaložila
v dôsledku nepoužiteľnosti svojho motorového vozidla počas doby vykonávania opravy vzhľadom na
škodovú udalosť zavinenú práve poistencom žalovaného.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil

nasledovný skutkový stav:

14. Podľa Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 21.11.2020 vodič motorového vozidla, ktorý nehodu
spôsobil – poistenec žalovaného narazil do motorového vozidla poškodeného, ktoré v čase nehody bolo
zaparkované bez vodiča, pričom poškodené boli pravé zadné dvere a nárazník (č. l. 11 rub spisu).

15. Zmluvou o nájme č. 38/2020 zo dňa 01.12.2020 právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ a
poškodený ako nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla K. G., EČV: B. XXX K. od 01.12.2020
do 22.12.2020 so zmluvným nájomným 42,-Eur/deň. Jednorazový poplatok za pristavenie a odobratie
vozidla bol dohodnutý vo výške 30,-Eur (č. l. 10 rub spisu). Podľa Protokolu o prenájme náhradného

vozidla č. 38/2020, si náhradné vozidlo prevzal poškodený dňa 01.12.2020, pričom vozidlo odovzdal
predchodcovi žalobcu dňa 22.12.2020 (č. l. 11 spisu).

16. Právny predchodca žalobcu vystavil poškodenému dňa 22.12.2020 faktúru č. 0502020 splatnú dňa
22.12.2020 na sumu 954,-Eur bez DPH za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č.

38/2020, za obdobie od 01.12.2020 do 22.12.2020. Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla 30,- Eur (č. l. 8 rub spisu).

17. Poškodený ako postupca na právneho predchodcu žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2020 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému

vo výške 954,-Eur bez DPH z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá sume 954,-Eur
bez DPH z titulu faktúry č. 0502020. Podľa čl. 5 Zmluvy vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za
postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali,
pričom predchodca žalobcu si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet (č. l. 9rub
-10 spisu). Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 22.12.2020 (č. l. 7

spisu). Následne si právny predchodca žalobcu u žalovaného listom zo dňa 22.12.2020 uplatnil náhradu
škody z postúpenej pohľadávky (č. l. 7rub - 8 spisu).18. Poškodený čestným prehlásením zo dňa 22.12.2020 vyhlásil, že mal od predchodcu žalobcu
zapožičané náhradné motorové vozidlo K. G. od 01.12.2020 do 22.12.2020, z dôvodu, že jeho vozidlo
bolo po poistnej udalosti č. 9569262225 zo dňa 21.11.2020 v autoservise, kde sa nachádza aj

v súčasnosti a čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo.
Zároveň prehlásil, že nemal v uvedenom období k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného
vozidla bol pre neho nevyhnutý (č. l. 12 spisu).

19. Podľa potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu vystaveného dňa

22.12.2020 spoločnosťou A.T.TOYOTA Žilina, ktorá opravovala motorové vozidlo poškodeného, bolo
motorové vozidlo poškodeného prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 01.12.2020. Ku dňu
22.12.2020savozidlonachádzavautoserviseačakánadoručeniekrycieholistu,bezktoréhoautoservis
nevydá opravované vozidlo (č. l. 9 spisu).

20. Podľa oznámenia žalovaného zo dňa 04.02.2021 žalovaný konštatoval, že poškodenému nárok

na náhradu nákladov na zapožičanie náhradného vozidla nevzniká z dôvodu, že hlavná škoda bola
ukončená bez poistného plnenia. Na vozidle sa nachádzajú poškodenia, kde nie je jednoznačná
daná príčinná súvislosť s nehodou alebo vznikli v iných súvislostiach alebo za iných technických
podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel. Škodová udalosť nemohla byť spôsobená vozidlom
škodcu, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť v jeho celom

zdokumentovanom rozsahu (č. l. 12 rub spisu).

21. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 41C/16/2023 zo dňa 29.05.2023 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/117/2023 zo dňa 31.10.2024 bolo rozhodnuté, že žalovaný
– Kooperativa poisťovňa, a.s. je povinný zaplatiť žalobkyni (A. B. – poškodená) sumu 298,31

Eur s príslušenstvom predstavujúcu náklady na opravu motorového vozidla. Súdy konštatovali, že
z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázaný stret vozidiel žalobkyne ako poškodenej
a škodcu – poistenca žalovaného. Dospel k záveru, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi
dopravnou nehodou a vzniknutou škodou na motorovom vozidle žalobkyne. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 03.12.2024 a vykonateľnosť dňa 07.12.2024 (čl. 71-84).

22.ZfaktúryvystavenejspoločnosťouAT,a.s.dňa03.12.2020sdátumomsplatnosti13.12.2020vyplýva,
že táto si voči poškodenému fakturovala sumu 298,31 Eur s DPH za opravu poškodeného vozidla (č.
l. 25 rub - 26 spisu).

23. Poškodená uhradila uvedenú faktúru dňa 02.02.2021 vo výške 298,31 Eur, o čom predložila
pokladničný blok (č. l. 107 spisu).

24. Z výpisu z elektronického systému žalovaného vyplýva, že faktúra za opravu a nadobúdacie doklady
boli vložené do systému žalovaného dňa 3.12.2020 (č. l. 106 spisu).

25.ŽalovanýpredložilOdbornéstanoviskokvznikupoškodenívškodovejudalostivedenejužalovaného
pod č. 9569262225 z 13.1.2021 vypracované spol. Slovexperta (č. l. 23 – 24 rub spisu), ako aj Vyjadrenie
Národnej banky Slovenska zo dňa 15.03.2021 k podaniu poškodeného (č. l. 24 rub – 25 spisu).

26. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo

ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený

sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)a
d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Nárok žalobcu sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. ako aj z ust. § 442 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 21.11.2020 došlo k dopravnej nehode v Žiline,pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného. Škodová
udalosťbolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhovpoisťovnižalovaného.Vdôsledku
uvedeného si poškodený od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas trvania opravy jeho

vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme zo dňa 01.12.2020
poškodený užíval vozidlo K. G., EČV: B. XXX K. v rozsahu 22 dní nájmu, a to v období od 01.12.2020
do 22.12.2020, pričom nájom skončil dňa 22.12.2020.

28.AktívnavecnálegitimáciažalobcubolapreukázanáZmluvouopostúpenípohľadávkyzpoškodeného

na pôvodného žalobcu zo dňa 22.12.2020 a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2024
uzatvorenou medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou Náhradné vozidlo, s.r.o.. (č. l. 91-93 spisu).
Rovnako pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, táto je na strane žalovaného daná. Pasívna vecná
legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j.
žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.

29. Spornou v konaní bola otázka danosti nároku žalobcu na náhradu nákladov spojených s nájmom
náhradného vozidla. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ nie je daná zodpovednosť poisteného (škodcu),
nie je možné poskytnúť náhradu za žiadnu zo škôd, ktoré s predmetnou škodovou udalosťou súvisia.
K nedôvodnosti tejto argumentácie súd poukazuje na právoplatný rozsudok tunajšieho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 41C/16/2023, v ktorom súd konštatoval danosť nároku poškodeného (A. B.) na

náhradu škody súvisiacej s poistnou udalosťou spočívajúcej v náhrade nákladov na opravu vozidla.
Z vykonaného dokazovania mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a škodovou
udalosťou (dopravnou nehodou) a uložil žalovanému Kooperativa poisťovňa, a.s. povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 298,31 Eur z titulu nákladov na opravu poškodeného vozidla.

30. Žalovaný v konaní namietal aj primeranosť a účelnosť nákladov na prenájom motorového vozidla
poukazujúc na to, že je potrebné skúmať či vozidlo bolo zapožičané účelne, čo do dôvodu zapožičania,
ako aj do výšky nájomného a doby nájmu. Bližšiu argumentáciu k uvedenému neprodukoval, iba
poukázal na výšku škody na poškodenom motorovom vozidle, ktorá je trojnásobne nižšia ako výška
uplatneného nájomného. Iné skutočnosti netvrdil a nepreukázal, hoci mal vedomosť o tom, že

zodpovednosť žalovaného za škodu je daná minimálne od 3.12.2024, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok v konaní sp. zn. 41C/16/2023.

31. Súd prioritne poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, v zmysle ktorej škodca je povinný nahradiť
škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca

v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec,
ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na
použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou
je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje
výdavkyspojenésužitímvlastnéhovozidla.Aplikáciazákonaocestovnýchnáhradáchpriurčovanívýšky

náhrady za nájom je vylúčená (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991).

32. Pre posúdenie nutnosti nájmu náhradného vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti
spôsobenej klientom žalovaného nemohol právny predchodca žalobcu – poškodený používať svoje
motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel prenajať náhradné vozidlo. Náhradu nákladov

vynaložených právnym predchodcom žalobcu ako poškodeným účastníkom dopravnej nehody za
náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou.

33. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej škodcom – poistencom žalovaného dostal do situácie že bol nútený si prenajať

náhradné vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou
udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 21.11.2020,
vozidlo si dal poškodený opraviť v autoservise AT, a.s. Žilina dňa 01.12.2020, pričom dňa 01.12.2020 si
prenajal náhradné vozidlo u spoločnosti žalobcu. Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou
udalosťou a užívaním náhradného vozidla poškodeným. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo

pri nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje
vlastné vozidlo užívať. Uvedené skutočnosti boli konštatované aj v rozhodnutí Okresného súdu Žilina
sp. zn. 41C/16/2023. Keďže poškodený bol nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejtodoby si prenajal náhradné vozidlo, pričom z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že prenájom
náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný z dôvodu že nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo.

34. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia
je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti
užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Z dôkazov nevyplynulo, že by poškodený
mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na
poškodenom vozidle. Naopak z dokazovania vyplýva, že hoci autoservis opravil škodu už dňa

03.12.2020 a faktúra za opravu bola do systému žalovaného vložená už dňa 3.12.2020 k ukončeniu
šetrenia zo strany žalovaného nedošlo ani do 22.12.2020. Poškodený napriek tomu, že k 22.12.2020 sa
jeho vozidlo nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z čestného prehlásenia aj z potvrdenia autoservisu,
ukončil k uvedenému dňu nájom náhradného vozidla.

35. Súd má za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky nájmu podľa nájomnej zmluvy,

potvrdenia autoservisu, čestného prehlásenia od poškodeného. Vykonané dokazovanie listinnými
dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného,
že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento
náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodnou. Vo
všeobecnosti platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou by mala byť

reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou
škodou.

36. V danom prípade nebolo sporné, že žalovaný ukončil prešetrenie škodovej udalosti dňa 14.01.2021,
pričom zamietol poskytnutie poistného plnenia ani to, že poškodený uhradil náklady na opravu jeho

poškodeného vozidla vo výške 298,31 Eur dňa 02.02.2021. Na základe uvedeného preto súd uzatvára,
že nájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nutný a účelný od 01.12.2020 do 22.12.2020
a v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle
poškodeného. Poškodený dokonca ukončil nájom náhradného vozidla ešte skôr ako došlo k ukončeniu
prešetrenia poistnej udalosti žalovaným a napriek tomu, že svoje vlastné vozidlo ešte nemal k dispozícii.

V konaní zároveň nebolo preukázané, že by poškodený motorové vozidlo nepotreboval v uvedenom
období. Čestné prehlásenie poškodeného v tomto smere žalovaný žiadnym relevantným spôsobom
nespochybnil, pričom súd opätovne poukazuje, že argumentácia žalovaného bola len veľmi strohá,
nepodporená dôkazmi ani ďalšou argumentáciou.

37. Súd preto uzatvára, že za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať
dobudovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladovzaopravupoškodenéhovozidla,pričom
táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.
Za účelnú dobu nájmu je preto potrebné považovať moment, keď bolo vozidlo prijaté do opravy až

do momentu jeho vydania poškodenému a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z
nedbanlivosti nepredĺžil poškodený svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou, čo v danom
prípade nebolo tvrdené, ani preukazované.

38. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené

poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti, teda tento
stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady
vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto
náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Nebolo by preto
spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za

nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu
nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona.

39. Poškodený nemohol ovplyvniť dobu, za ktorú žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a preto mu
nemôže byť na škodu, že mal po tento čas zapožičané náhradné motorové vozidlo. Jedná o časovú

súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti, ktorú poškodený nemôže nijak ovplyvniť. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo ani to, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou bola
prerušená a preto možno považovať celú dobu nájmu od 01.12.2020 do 22.12.2020 za dobu, po ktorú
boli náklady na nájom náhradného vozidla vynaložené účelne.40. K výške nájomného žalovaný uviedol iba to, že je viac ako trojnásobne vyššia ako náklady na
opravu vozidla. Súd predovšetkým konštatuje, že nie je povinnosťou poškodeného, aby v čase, keď sám

ostal bez vlastného vozidla (bez vlastnej viny, konaním inej osoby) prácne vyhľadával ponuky rôznych
spoločnosti, ktoré by mu zapožičali vozidlo po dobu opravy jeho poškodeného vozidla. Zároveň žalovaný
ani neuviedol cenu, ktorá by podľa neho bola primeraná. Len samotné konštatovanie žalovaného,
že výška nájomného náhradného vozidla bola vyššia ako náklady na opravu bez ďalšieho nie je pre
posúdenie primeranosti výšky nájomného relevantná. Navyše súd má za to, že práve poškodený je

tým subjektom, ktorý bol poškodený na svojich právach a nemá žiadnu zákonnú či morálnu povinnosť
hľadať pre poisťovňu najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného vozidla. Súd poukazuje, že
a žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že by náhradné vozidlo nezodpovedalo poškodenému vozidlu, teda
prevyšovalo by triedu vozidla, výška nájmu by bola neprimeraná nájmu obdobného vozidla.

41. „Za neracionálnu voľbu nemožno označiť voľbu nájmu náhradného vozidla, pri ktorom poskytovateľ

nepožaduje preddavok, zábezpeku a zároveň prehlási, že celú výšku nájomného si sám vo vlastnom
mene vymôže od poisťovne či toho, kto škodu spôsobil. Uvedenú skutočnosť je podľa názoru súdu
potrebné zohľadniť aj pri hodnotení účelnosti nájmu. Samozrejme, ak by bol poškodenému ponúknutý
nájom za výhodnejších podmienok, napr. poisťovňou, jej zmluvným partnerom, autoopravovňou, avšak
poškodený by si zvolil nájom náhradného vozidla od žalobcu, ktorý by bol za vyššiu sumu, bolo by na

mieste, aby žalovaný ako poisťovňa odmietol plniť nad rozsah výhodnejšej ponuky, z hľadiska neúčelne
vynaložených nákladov. Neefektívnosť či neúčelnosť takejto ponuky súd preukázanú nemal. Dokonca
súd ani len nemal preukázanú možnosť, že by vôbec poškodenému žalovaným označené poisťovne
prenajali počas opravy vozidlo a za akú cenu“ (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/204/2019
zo dňa 20.02.2020).

42. Súd z uvádzaných dôvodov žalobcom uplatnený nárok považoval v celom rozsahu za dôvodný
a preto mu súd tento nárok v celom uplatnenom rozsahu priznal ako subjektu aktívne vecne
legitimovanému z titulu práva na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č.
381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods.

1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného
dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

43. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje na to, že pokiaľ poisťovňa nesplní svoj
záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej

zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu
(aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje
výlučne následky nesplnenia nepeňažnej povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje
neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z

omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp.
jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom
sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona
č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie

škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa
zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na
poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej
povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného)
plnenia dostane do omeškania. Poisťovňa ukončila poistné šetrenie dňa 04.02.2021, od nasledujúceho

dňa, t. j. od 05.02.2021 začala plynúť žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia v zmysle
§ 11 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z., ktorá uplynula 19.02.2021. Súd teda posúdil, že žalovaný sa
dostal do omeškania od 20.02.2021 od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z
omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade
s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.

z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k
1. dňu omeškania, t. j. vo výške 5 % p.a.. Žalobca si nárok na úroky z omeškania uplatnil od 22.2.2021,
preto súd s poukazom na § 216 CSP priznal žalobcovi tento nárok až od 22.02.2021.44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

47.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.