Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 30Em/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202662
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nikola Pitoňáková
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6424202662.2

Uznesenie

30Em/1/2024

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci oprávneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/
XX, XXX XX D., v zast.: JUDr. Jana Šálková ml., advokátka so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica
apovinnejE.E.B.,A.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomD.F.X,XXXXXD.F.,t.č.bytomG.XX,XXXXX
G.E.,vzast.:JUDr.KristínaKosmályová,advokátkasosídlomH.I.X,XXXXXG.,nanávrhoprávneného
o výkon uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14CoP/138/2024 zo dňa 30.07.2024 v časti o úprave
styku oprávneného s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u povinnej, zastúpeným procesným

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, t a k t o

r o z h o d o l :

30Em/1/2024

I. Návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia z a m i e t a.

II. Návrh oprávneného na uloženie výchovného opatrenia z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

30Em/1/2024

1. Návrhom zo dňa 02.09.2024 doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.09.2024 sa oprávnený A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., t. č. bytom D. F. X, XXX XX D. F. (ďalej len „oprávnený“
alebo „otec“) cestou svojho právneho zástupcu domáha nariadenia výkonu rozhodnutia Krajského súdu
v Žiline, sp. zn. 14CoP/138/2024 zo dňa 30.07.2024 v časti o úprave styku oprávneného s maloletým
A. B., nar. XX.XX.XXXX voči povinnej E. E. B., A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. F. X, XXX
XX D. F., t. č. bytom G. XX, XXX XX G. E. (ďalej len „povinná“ alebo „matka“), nariadenia výchovného
opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, a to povinnosť podrobiť sa

sociálnemu poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica obom rodičom
maloletého a maloletému a taktiež aj náhrady trov konania v rozsahu 100 %.2. Podaný návrh oprávnený odôvodnil tvrdeniami, že aj napriek tomu, že styk otca (oprávneného)
s maloletým bol upravený uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14CoP/138/2024 zo dňa

30.07.2024, nedochádza k nemu z dôvodu, že matka (povinná) opakovane nerešpektuje znenie
uznesenia krajského súdu, maloletého na styk nepripravuje tak, ako jej to bolo uložené rozhodnutím
krajského súdu, a to predovšetkým po psychickej stránke, pretože v čase, kedy má dôjsť k začatiu
styku, a to v mieste bydliska maloletého sa zo strany matky maloletému nedostáva žiadneho pozitívneho
povzbudenia tak, ako k uskutočneniu styku aj reálne došlo. Podľa vyjadrenia oprávneného povinná

maloletého drží na rukách, čím bráni maloletému v styku s otcom, v prítomnosti maloletého na
oprávneného zvyšuje hlas, kričí na neho, že maloletý s ním ísť nechce, čo ale nie je pravda, maloletý
má záujem stretávať sa s otcom, pričom mu je bránené zo strany povinnej sa o tomto na mieste
s oprávneným porozprávať. Oprávnený taktiež uviedol, že povinná mení miesta prevzatia maloletého
s úmyslom ešte viac znechutiť oprávnenému styk s maloletým, oprávnený sa preto domnieva, že
povinná si uznesenie obsahujúce vetu „uskutočnenie styku otca s maloletým sa začne a skončí v mieste

trvalého pobytu maloletého“ vykladá inak, ako má v skutočnosti styk na základe uznesenia krajského
súdu prebiehať. Pri preberaní maloletého povinná nekooperuje a nenabáda maloletého k vytvoreniu si
pozitívneho vzťahu k súdne ustanovenému styku s oprávneným a vzbudiť tak v maloletom harmonický
vzťah k obidvom jeho rodičom. Podľa vyjadrenia oprávneného mu povinná odovzdáva maloletého
v nepriateľskej nálade s nahnevaným postojom, pri komunikácii je chladná a odmeraná s nezáujmom

k predmetnej veci. Oprávnený taktiež uviedol, že ho povinná oklamala pred psychologičkou z ÚPSVaR
Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, kde bol on ústretový a dohodol s povinnou si dohodol,
nakoľko chcela vziať maloletého dňa 28.08.2024, kedy mal byť podľa rozhodnutia súdu realizovaný
styk, s maloletým, na svadbu, že si to vymenia, teda oprávnený mal mať maloletého 2 soboty po
sebe, čo povinná nedodržala, ďalší utorok mu bol styk tiež odopretý, čo oprávnený riešil formou

trestného oznámenia. Oprávnený je toho názoru, že povinná začala robiť obštrukcie pri stretávaní
sa s maloletým, a to priamym a nepriamym psychickým vplyvom na maloletého, v dôsledku čoho
maloletý stráca citové puto k oprávnenému. Podľa vyjadrenia oprávneného je maloletému tendenčne
povinnou bránené odísť v rámci upraveného styku s oprávneným, povinná maloletého nepovzbudzuje,
následkom čoho k styku nedochádza. Oprávneného takéto správanie povinnej raní, nakoľko sa toho

zúčastňuje aj maloletý, oprávnený sa pravidelne informuje o maloletom, ktoré predškolské zariadenie
navštevuje, zdieľa s ním a snaží sa vyriešiť všetky problémy, ktoré ho trápia aj keď sa od odlúčenia
stretol s maloletým len výnimočne, výživné na maloletého však platí pravidelne, vedie bezúhonný
a príkladný život, chce byť vzorom pre maloletého, no trápi ho správanie povinnej, nakoľko maloletý je
pod jej neustálym psychickým nátlakom. Oprávnený má za to, že správanie povinnej nekorešponduje

so záujmom maloletého, povinná by sa mala podieľať na vytváraní a udržiavaní citovej väzby medzi
oprávneným a maloletým, nakoľko oprávnený je ako otec maloletého dôležitou súčasťou jeho života
a má právo a záujem podieľať sa na výchove maloletého, tráviť s ním čas a byť jeho oporou. Podľa
oprávneného si povinná v súlade s ust. § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine neplní svoju
povinnosť pripraviť dieťa na styk, a to po psychickej a materiálnej stránke. Oprávnený dodal, že má

obavy z ďalšieho negatívneho smerovania vzťahu medzi ním a maloletým, pretože maloletý je pod
tlakom a nežiadúcim vplyvom matky. Po niekoľkých realizovaných pokusoch o stretnutie s maloletým je
oprávnený toho názoru, že jeho vzťah s maloletým bude narušený, no má záujem aby došlo k citovej
väzbe medzi ním a maloletým tiež pomocou a prostredníctvom realizácie výchovného opatrenia podľa
§ 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine uloženého maloletému a obom jeho rodičom

(oprávnenémuapovinnej),atosociálnehoporadenstvanaÚradepráce,sociálnychvecíarodinyBanská
Štiavnica, ktorého nariadenia sa taktiež domáha.

3. Oprávnený k podanému návrhu ako listinný dôkaz priložil uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn.:
14CoP/138/2024 zo dňa 30.07.2024 a zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 10.08.2024, 13.08.2024

a 27.08.2024.

4. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k.: 30Em/1/2024 – 21 zo dňa 19.09.2024 súd
ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica.

5. Na výzvu súdu bola dňa 18.10.2024 súdu predložená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
zo dňa 16.10.2024 vyplýva, že správa bola vyhotovovaná na žiadosť Okresného súdu Žiar nadHronom v konaní vedenom pod spisovou značkou 30Em/1/2024 z dôvodu otcom podaného návrhu
na výkon súdneho rozhodnutia. V rámci šetrenia matka uviedla, že nie je pravdou, že by maloletého
nepripravovala na styk s otcom. Maloletému zabalila veci na oblečenie, obľúbenú hračku a nachystala

mu aj autosedačku, aby ho otec mal v čom odviesť, vysvetľovala mu, že pôjde s otcom na zmrzlinu,
ihrisko a skákať na trampolínu. Nakoľko pri prvom pokuse o realizáciu styku otca s maloletým matka
ešte nemala zariadený byt v G. E., nachádzala sa spolu s maloletým u svojej starej matky v D. F..
Maloletý sa odmietal pustiť matky, plakal, silno ju stískal a prosil ju, aby ho nedala, o čom mal matkin
bratranec vyhotoviť zvukovú nahrávku. Následne mal otec maloletého začať kričať „Ti hovorím prelož

ho cez tú bránu“, maloletý začal veľmi plakať. Potom mal z domu vybehnúť matkin krstný otec, ktorý
začul krik, vzal maloletého na ruky a chcel ho podať otcovi, no maloletý začal panikáriť a natiahol sa
za matkou, matka ho vzala na ruky, no maloletý vyzeral, že bude vracať, začalo ho napínať, matka ho
preto položila na zem, maloletý sa však rozbehol, vbehol do domu, kde sa v izbe skryl pod koberec a zo
stresu sa pocikal, čo sa mu podľa vyjadrenia matky nestáva. Spolu s otcom prišla pre maloletého aj jeho
matka – stará matka maloletého, ktorá na matku vulgárne útočila, kričala na ňu, obvinila ju z krádeže

náušníc. Následne otec privolal políciu, s ktorou potom odišiel podať trestné oznámenie na matku. Podľa
vyjadrenia matky, ona hlas nezvyšovala, nekričala na otca, snažila sa situáciu upokojiť. Ďalší utorok
sa mal realizovať styk, stretnutie na RPPS sa malo uskutočniť vo štvrtok, pričom otec aj napriek tomu
prišiel v utorok k matke aj s policajnou hliadkou. Otec bol poučený, že nie je v záujme maloletého,
aby sa styk s maloletým v utorok realizoval za prítomnosti polície, realizácia styku bude predmetom

spoločného stretnutia na RPPS, no otec maloletého sa vyjadril, že aj tak tam pôjde, lebo mu matka
vytkne, že nemá záujem. Dňa 14.08.2024 sa uskutočnilo stretnutie rodičov s psychologičkou, dohodli si
pravidlá, následne sa rodičia a maloletý stretli aj 15.08.2024, stretnutie prebehlo nad očakávania dobre.
Obaja rodičia so spoluprácou súhlasili, po dohode s rodičmi bola ukončená. Z obsahu podanej správy
taktiež vyplýva, že matka mala zaslať otcovi fotku maloletého, ako sa hrá, no otec sa na maloletého

nikdy nepýta, nepýta sa ako sa má, či niečo nepotrebuje, otec volal do škôlky, zisťoval, či je maloletý
v poriadku, no potom konverzáciu otočil na matku, rozprával len o nej a snažil sa ju očierniť. Matka
uviedla, že nie je pravdou, že by menila miesto preberania, vždy s otcom dopredu komunikovala o tom,
kde sa s maloletým nachádzajú, aj posledné stretnutia sa nachádzali na adrese G. XX, G. E., podľa
vyjadrenia matky sa otec zrejme nedostavil, lebo nikto nezvonil, matka sa až potom dozvedela, že otec

bolpredbytovýmdomomspoluspolicajtami.JednostretnutiesirodičiadohodlinaihriskuvE.,matkatam
s maloletým čakala do 16.15 hod., potom začalo pršať tak odišli. Následne jej volali policajti, že tam majú
otca, ktorý prišiel podať na matku trestné oznámenie. Otec si pre maloletého prišiel na adresu bydliska
a nie na ihrisko tak ako sa dohodli. Náhradný termín za sobotu, kedy bola matka spolu s maloletým na
svadbe, si rodičia dohodli za prítomnosti C. B. a tento termín aj realizovali na RPPS, preto nie je pravda,

že matka o jeden termín styku otca obrala. Podľa vyjadrenia matky, ona maloletému v styku s otcom
nebráni, snaží sa ho na styk s otcom pripraviť, no maloletý s otcom odmieta ísť sám. Matka neustále
chodí spolu s maloletým na výsluchy, lebo otec podáva jedno trestné oznámenie za druhým. Maloletý
už pozná cestu na kriminálnu políciu, matky sa pýta, či policajti prídu dnes alebo zajtra. V škôlke sa učili
o rodine a maloletý mal matke povedať, že aj on by chcel ocka, na čo matka maloletému vysvetlila, že

o už ocka má, no maloletý by chcel ocka, ktorý na nich bude dobrý a bude ich ľúbiť. Matka je toho názoru,
že maloletý odmieta svojho otca je dôsledkom správania sa otca, maloletý bol svedkom toho, že otec
matku napadol, kričal na ňu, zbil maloletého, keď bola matka v obchode, čo si maloletý pamätá. Matka
v styku nebráni, no maloletý styk s otcom odmieta, je však presvedčená, že to chce postupnosť, a myslí
si, že je v záujme maloletého, aby sa styk realizoval zo začiatku za jej prítomnosti. Zo správy vyplýva, že

rodičom bola ponúknutá spolupráca s akreditovaným subjektom alebo CDR, ktoré vykonávajú opatrenia
SPODaSK formou terénnej sociálnej práce, tzn. že vstupujú priamo do rodiny za účelom riešenia daného
problému, obaja rodičia so spoluprácou súhlasili. V správe sa taktiež konštatuje, medzi rodičmi je vážne
narušená komunikácia, čoho dôsledkom je nerealizácia styku otca s maloletým. Obaja rodičia nesú
na aktuálnej situácii svoj podiel viny a je potrebné, aby stretnutia korigovala tretia osoba, napr. CDR.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately sa domnieva, že rodičia dokážu za pomoci odborného tímu nájsť
spôsob ako realizovať styk otca s maloletým, upraviť svoju komunikáciu a upokojiť situáciu. V závere
správy sa konštatuje, že rodičom bude zo strany SPODaSK sprostredkovaná spolupráca s CDR alebo
akreditovaným subjektom.

6. Súčasťou podanej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko
Žarnovica, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 16.10.2024 bola aj správa
Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 14.10.2024 z obsahu ktorej vyplýva, že od začatiaspolupráce s rodičmi maloletého sa v rámci poradenského procesu uskutočnili 2 individuálne stretnutia
s matku, 3 individuálne stretnutia s otcom, 1 spoločné stretnutie rodičov, 2 spoločné stretnutia rodičov
s maloletým, pričom poradenstvo prebiehalo aj telefonickou formou, a to 5 rozhovorov s matkou a 4

rozhovory s otcom. Poradenstvo bolo realizované za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi
a hľadaním možností realizácie styku otca s maloletým. Z obsahu správy vyplýva, že matka sa na
individuálnom stretnutí vyjadrila, že mala náročné rizikové tehotenstvo, maloletý býva často chorý,
potrebuje kľud, je to citlivé dieťa. Matka uviedla, že má záujem o to, aby sa A. stretával s otcom,
nebude mu v tom brániť, otec môže za maloletým prísť, no nenechá ho s ním samého, maloletý sa

pri spomenutí otca rozplače, uteká sa schovať, bojí sa a hovorí, že sa s otcom stretnúť nechce. Matka
sa tiež vyjadrila, že A. si pamätá viaceré konflikty a hádky, ktoré sa udiali v čase spolužitia rodičov.
Otec sa vyjadril, že sa chce stretávať s maloletým, vie sa o maloletého postarať, chce byť prítomný
v jeho živote. Od rozchodu s matkou sa s maloletým nevidel dva mesiace, iba raz na detskom ihrisku,
kde bol maloletý na akcii zo škôlky. Podľa vyjadrenia otca sa maloletý z jeho prítomnosti tešil, hrali
sa a rozprávali sa. Otec je presvedčený o účelovom manipulovaní maloletého a bránení kontaktu so

synom zo strany matky. Z obsahu správy taktiež vyplýva, že obaja rodičia sa malo vyjadriť, že sa snažia
konať v prospech maloletého, záleží im na tom, aby bol maloletý v poriadku. Rodičia boli niekoľkokrát
edukovaný o zdravom psychickom a fyzickom vývine dieťaťa, bolo apelované na právo dieťaťa poznať,
vytvoriť si vzťah a stretávať sa s oboma rodičmi a taktiež na povinnosť rodičov umožniť dieťaťu, aby
to bolo dosiahnuteľné. Po obdržaní uznesenia KS v Žiline, ktorý nariadil dočasné upravenie styku otca

s maloletým, bolo s rodičmi komunikované ohľadom realizácie styku otca s maloletým, matka bola
poučená o potrebe prípravy a motivácie maloletého k stretnutiu s otcom, otec bol poučený o potrebách
maloletého a o možných reakciách na vzniknutú situáciu. Otec prišiel pre maloletého v sprievode svojej
matky, matka maloletého bola u svojej starej matky a v prítomnosti ďalších členov rodiny. Maloletý
plakal, odmietol ísť k otcovi, následne bola privolaná hliadka PZ. Rodičia boli upovedomení o možnej

traumatizácii dieťaťa a pristúpili, s ohľadom na najlepší záujem maloletého na spoločné stretnutie na
RPPS, v rámci ktorého si dohodli priebeh a pravidlá nasledujúceho stretnutia, ktoré sa uskutočnilo
aj s maloletým. Na spoločné stretnutie prišiel maloletý v sprievode matky, bol spontánny, prirodzený,
komunikoval, zaujímal sa o hračky v priestore, následne vstúpil do miestnosti otec, oslovil maloletého,
ktorý sa s otcom začal spontánne hrať aj rozprávať, odpovedal otcovi na otázky, zapájal otca do hry,

maloletý po čase ponúkol otcovi svoju fľašu s vodou, aby sa mohol napiť, maloletý sa v priebehu
stretnutia niekoľkokrát opýtal matky, či môže ísť s otcom na Voznicu a skákať na trampolíne. Toto
stretnutie prebehlo v priateľskej atmosfére, rodičia boli schopní konštruktívne sa dohodnúť s ohľadom na
najlepšízáujemdieťaťa,naspísanírodičovskejdohodyodočasnomstretávanísanaRPPSanáslednom
postupnom realizovaní styku v zmysle vydaného uznesenia KS v Žiline. Komunikácia medzi spoločnými

stretnutiami zo začiatku procesu z pohľadu oboch rodičov fungovala, matka posielala otcovi fotky
maloletého, otec sa poďakoval za stretnutie, dohodli si ďalší termín stretnutia, no toto stretnutie už
prebehlo v inej atmosfére. Matka prišla na stretnutie s maloletým, vyjadrila obavu z cesty, nakoľko
šoférovala počas búrky a výdatného dažďa, ponáhľali sa. Maloletý bol nesvoj, odmietal komunikovať
s otcom, psychológom, držal sa matky, chcel sa hrať sám, prípadne oslovil matku. Otec priniesol

maloletému na stretnutie ovocie, autíčko a odkaz od starej mamy, počas spontánnej hry dieťaťa sa
rodičia venovali riešeniu otázky škôlky, matka priniesla prihlášku, ktorú otec bez námietok podpísal,
rodičia následne skĺzli do riešenia partnerských záležitostí, situácia sa vyostrila, otec zvýšil hlas,
matke vyhŕkli slzy a následne chcel maloletý ukončiť stretnutie. Ďalšie stretnutia prebiehali s rodičmi
individuálne ohľadom postupného stretávania sa otca s maloletým, obaja rodičia súhlasili so stretnutím

na detskom ihrisku prípadne na I. po vzájomnej komunikácii a dohode. Napriek edukácii a poučení
rodičov zo strany referátu PPS o jasnú, slušnú a konštruktívnu komunikáciu k stretnutiu nedošlo, rodičia
si jasne neurčili miesto stretnutia a každý z nich prišiel inam, otec privolal hliadku PZ a podal na matku
trestné oznámenie. Zo správy taktiež vyplýva, že aj napriek snahe medzi rodičmi nedošlo k zlepšeniu
komunikácie,spoluprácaakomunikáciasnimibolanáročná,rodičianebolischopnírešpektovaťpravidlá,

ktorésispoločnesreferátomPPSstanoviliastykotcasosynomsanerealizuje.Rodičomboloposkytnuté
poradenstvo,rôznemožnosti,návrhyariešenia,nonedošlomedzinimikdohode,rodičiasamalivyjadriť,
že si počkajú na rozhodnutie súdu, spolupráca s rodičmi tak bola po dohode s rodičmi ukončená,
rodičia však boli upovedomení o možnosti kontaktovať referát PPS v prípade potreby. V závere správy
sa uvádza, že rodičia by boli schopní dohody a konštruktívnej komunikácie v prípade, ak sa budú

pridržiavať poradenstva, nastavených pravidiel a nebudú sa vracať do minulých konfliktov, no javí sa,
že odporúčania ich právnych zástupcov poznamenali celý priebeh poradenstva, čím sa mohol ešte viac
prehĺbiť konflikt medzi rodičmi.7. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že vzhľadom na pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi
a nerealizáciu styku otca s maloletým v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Žiline rodine bola
prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica

sprostredkovaná spolupráca s Centrom pre deti a rodiny G. E., ktoré bude v rodine vykonávať
opatrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, oddelenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately terénnou a ambulantnou formou. Prvé stretnutie
rodičov, Centra pre deti a rodiny G. E. a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica,
pracovisko Žarnovica, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bolo naplánované

na deň 15.11.2024 o 10.40 hod. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2024 (vo veci vedenej pod
sp. zn. 30P/3/2024) procesný opatrovník maloletého (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Štiavnica, pracovisko Žarnovica) uviedol, že v rámci tohto stretnutia si dohodnú plán sociálnej práce,
stanovia sa úlohy rodičom ohľadom spolupráce, CDR bude rodičom nápomocné pri realizácii styku
v zmysle vydaného neodkladného opatrenia, komunikáciu medzi rodičmi bude korigovať CDR, CDR
môže ísť priamo do rodiny k rodičom, poprípade sa styk môže zrealizovať, ale iba počas pracovných

dní, v CDR, ktoré má vysunuté pracovisko v D.. O priebehu tejto spolupráce by súdu mohli zaslať
správu po 2 mesiacoch. Dňa 30.12.2024 bola, po predchádzajúcej výzve súdu, doručená správa Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica o priebehu spolupráce rodičov
s Centrom pre deti a rodiny G. E. zo dňa 27.12.2024, z obsahu ktorej vyplýva, že v priebehu mesiaca
december bola, po predchádzajúcej telefonickej dohode s matkou, dňa 05.12.2024 vykonaná návšteva

rodinného prostredia za prítomnosti matky, priateľa matky a maloletého A.. Matka sa počas rozhovoru
vyjadrila, že je otvorená stretnutiam s otcom dieťaťa v ambulancii CDR i odovzdávaniu maloletého otcovi
bez problémov, deklarovala však obavu z prenasledovania jej osoby zo strany manžela a nátlak na
pedagogických zamestnancov MŠ po návrate maloletého dieťaťa do zariadenia – nakoľko by mala byť
počas stretnutia s otca s maloletým prítomná matka, pracovníčky MŠ mali, podľa vyjadrenia matky,

vyhodnotiť dopytovanie otca za vyhrotené, a matke odporučili dieťa do MŠ nedávať. Matka taktiež
uviedla, že vzhľadom na prenasledovanie zo strany otca, plánuje zmeniť prácu, momentálne jej plynie
výpovedná lehota. Sociálne poradenstvo bolo zamerané na objasnenie práv a povinností oboch rodičov
k maloletému dieťaťu v rovnakej miere, matke bolo odporučené nebrániť kontaktovaniu mal. dieťaťa
zo strany otca. Po vykonaní návštevy rodinného prostredia matky sa pokúsili kontaktovať aj otca,

avšak bezúspešne. Z dôvodu neprítomnosti na pracovisku CDR od 10.12.2024 ku dňu podania správy
ďalšie stretnutie s rodičmi dieťaťa nebolo, otcovi bola táto situácia oznámená sms správou. Opätovné
nastavenie spolupráce s rodinou je plánované v mesiaci január 2025. Z obsahu správy vyplýva, že
intervencia v rodine je vykonávaná podľa plánu opatrení ATF, zostatok priameho výkonu práce ku dňu
podania správy je 17:30 hod.

8. Dotazovaním Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, odbor kriminálnej
polície bolo tunajším súdom zistené, že trestné oznámenia zo dňa 10.08.2024, 13.08.2024,
27.08.2024, 07.09.2024, 10.09.2024, 27.09.2024, 09.10.2024, 10.10.2024 a 30.10.2024 ktoré boli
podané oprávneným A. B., nar. XX.XX.XXXX vo veci podozrenia z prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, kde podozrivou bola E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, boli
v zmysle ust. § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odmietnuté, nakoľko neboli dôvody na začatie
trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

9. Dotazovaním Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, odbor poriadkovej polície,

Obvodné oddelenie PZ Nová Baňa bolo tunajším súdom zistené, že oprávnený A. B. osobne podával
trestné oznámenia vo veci marenia výkonu úradného rozhodnutia na OO PZ Nová Baňa, a to v dňoch
27.08.2024, 07.09.2024, 21.09.2024, 05.10.2024, 08.10.2024, 22.10.2024, pričom uvedené trestné
oznámenia boli odstúpené na OR PZ v Žiari nad Hronom, odbor kriminálnej polície. Súdu boli na jeho
žiadosť taktiež predložené úradné záznamy z výjazdov hliadok PZ v dňoch 16.11.2024, 19.11.2024,

30.11.2024, 14.12.2024, 28.12.2024, 31.12.2024 a 08.02.2024, z ktorých vyplýva, že hliadku na miesto
bydliskapovinnejprivolaloprávnenýA.B.,nar.XX.XX.XXXXzdôvodu,abybolahliadkaOOPZsvedkom
toho, ako sa povinná zatajuje a bráni mu v styku s maloletým, za prítomnosti hliadky bolo viackrát
zvonené na zvonček ale bezvýsledne, otec trestné oznámenie podávať nechcel, hliadku uviedol, že
kolegom z OKP (C. J.) mu bolo povedané, že stačí ak bude na miesto privolaná hliadka PZ a ona to

poznačí ako úradný záznam s tým, že vyšetrovateľ, ak to bude potrebné si tento záznam od OO PZ
vyžiada.10. Dňa 11.02.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oprávneného, ktorým súdu oznámil, že
povinná aj naďalej úspešne pokračuje v bránení styku oprávneného s maloletým. Podľa vyjadrenia
oprávnenéhopovinnáopakovanedeklarovala,žejepresvedčenáotom,žebybolovzáujmemaloletého,

aby sa styk otca s maloletým zo začiatku realizoval za jej prítomnosti. Od 08/2024 však k realizácii styku
otca s maloletým nedochádza, hoci sa oprávnený styku s maloletým neustále dožaduje a v podstate
súhlasí s akoukoľvek formou, len aby sa s maloletým mohol osobne stretávať. Oprávnený ale žiada, aby
sa prvé stretnutia realizovali za prítomnosti tretej - nestrannej osoby (kolízny opatrovník, psychologička,
alebo CDR), kým sa neobnoví postupne kontakt oprávneného so synom, z dôvodu, že má dôvodnú

obavu, aby povinná účelovo neurobila nejakú „fingovanú scénu“, ktorá by v konečnom dôsledku
poškodila oprávnenému. Oprávnený zároveň dodal, že povinná opakovane tvrdí, že maloletý sa svojho
otca bojí a nechce sa s ním stretnúť, tomu však podľa oprávneného nenasvedčuje reakcia maloletého,
ktorý sa s ním stretol na ihrisku v Brehoch v mesiaci jún 2024, pričom maloletý na neho reagoval
spontánne a bol rád, že ho vidí a rovnako tak tomu nenasvedčuje ani stretnutie na ÚPSVaR v Žarnovici
dňa 15.08.2024, kedy sa s ním maloletý začal spontánne hrať aj rozprávať, kládol mu otázky a zapájal

ho do hry, maloletý sa v priebehu stretnutia niekoľkokrát spýtal povinnej, či môže ísť s oprávneným na
Voznicu, a skákať na trampolínu. Oprávnený dopĺňa, že syn sa povinnej už v tom čase na všetko pýtal,
čakal či mu to ona dovolí, napr. opýtal sa aj to, či môže dať oprávnenému pusu a čakal na jej dovolenie.
Podľa názoru oprávneného, povinná s takýmto dobrým priebehom stretnutia nebola spokojná. Následne
sa už konalo len jedno stretnutie na RPPS, kde už bol podľa názoru oprávneného maloletý totálne

zmanipulovanýpovinnouareagovalnaoprávnenéhoveľmizle,tútosituáciuoprávnenýnezvládolazačal
vyšším tónom hlasu komunikovať. Od tohto momentu maloletého nevidel. Oprávnený taktiež uviedol,
že zo správy ÚPSVaR zo dňa 16.10.2024 vyplýva, že obaja rodičia súhlasili so začatím spolupráce
s CDR, spolupráca resp. prvý úkon zo strany CDR reálne začal v 12/2024 a formálne t. j. papierovo
spolupráca prebieha dodnes, ale reálne k styku oprávneného so synom ani počas spolupráce s CDR

nedošlo. Oprávnený vo svojom vyjadrení poukázal aj na správu ÚPSVaR zo dňa 27.12.2024 v ktorej sa
uvádza, že povinná konštatuje, že maloletý nemá k oprávnenému vytvorený nijaký vzťah, je fixovaný na
ňu a jej priateľa. Povinnej bolo odporučené nebrániť kontaktu maloletého a otca a bolo jej poskytnuté
sociálne poradenstvo. Aj počas spolupráce z CDR sa, podľa vyjadrenia oprávneného, zopakoval ten
istý scenár zo strany povinnej, kde povinná deklarovala, že je otvorená stretnutiam s otcom dieťaťa v

ambulancii CDR i k odovzdávaniu maloletého syna oprávnenému, avšak k dnešnému dňu sa na CDR ani
raz nepodarilo zrealizovať stretnutie maloletého a oprávneného, z dôvodov na strane povinnej. Povinná
deklarovala na CDR, že kontakt oprávnenému umožní, na ktorý mal ale otec čakať od stretnutia rodičov
na CDR ďalšie dva týždne t. j. mal sa uskutočniť až 01.02.2025, lebo povinnej to skôr nevyhovovalo
z dôvodov na jej strane a kvôli jej pracovnej vyťaženosti (home office) a už naplánovaného programu

na víkend. Oprávnený súhlasil aj s tak dlhou dobou, lebo dúfal, že už konečne nastane zlepšenie a
obnoví sa jeho kontakt so synom. Povinná pred objednaným termínom stretnutia oznámila CDR, že
maloletý je chorý a dodnes nebola ochotná oznámiť žiadny iný náhradný termín stretnutia, hoci ju už
pracovníčkaCDRniekoľkokrátdotazovalamailom.Podľanázoruoprávnenéhosipovinnádiktujetermíny
a on si musí všetko prispôsobiť - toto aj vždy urobil, pretože bol rád, keď povinná vôbec nejaký termín

oznámila, zároveň však oprávnený poukázal aj na to, že povinnú vôbec nezaujíma, či sa oprávnenému
dá, aké má pracovné povinnosti a podobne. Oprávnený podotkol, že povinná pracuje na homeoffice
a nie je v jej možnostiach „zmenežovať“ si čas tak, aby mohol začať prebiehať kontakt oprávneného
so synom, potrebuje na to veľmi dlhý čas a vôbec nerešpektuje ani rozsah nariadeného stretávania
určeného v neodkladnom opatrení. Oprávnený zdôraznil aj na to, že C. K. z CDR bola ochotná zostať

kedykoľvek v týždni aj mimo jej pracovného času a dokonca súhlasila aj s realizáciou styku cez CDR
aj cez víkendy. Podľa vyjadrenia oprávneného začal na dni, kedy má mať podľa Uznesenia KS Žilina
kontakt so synom, privolávať policajnú hliadku, ale to len preto, že povinná začala produkovať klamstvá
aj ohľadom toho, že oprávnený neprišiel na kontakt so synom, hoci ho čakali na adrese – takto je to
uvedené aj v správe zo dňa 16.10.2024. Otec s políciou vždy zazvoní, nikto nikdy neotvorí a odídu preč.

Toto sa opakuje už mesiace, oprávnený si vždy prispôsobí svoje pracovné povinnosti tak, aby sa na
kontakt dostavil, s čím má samozrejme aj výdavky, keďže cestuje na G. E.. Oprávneného na podávanie
trestných oznámení inštruoval predchádzajúci právny zástupca, s čím už prestal a sú k dispozícii už len
záznamy z výjazdov. Oprávnený je už z tejto situácie doslova zúfalý, povinná mu dlhodobo neumožňuje
kontakt s maloletým, vôbec ho neinformuje o maloletom, a keďže on má záujem o tieto informácie,

1x do týždňa zvykne zavolať do škôlky, tiež sa telefonicky informuje u detskej lekárky o zdravotnom
stave syna, aby mal aspoň nejaké informácie o svojom dieťati. Je pravdou, že sa pokúšal o kontakt
so synom aj v škôlke, bolo to čase, keď mal syn narodeniny, chcel mu dať aspoň darček a pusu,
no maloletý v ten deň v škôlke nebol, otec mu v triede nechal aspoň 20 héliom nafúkaných balónov.Oprávnený o týždeň opätovne prišiel do škôlky, znova s balónmi a s darčekom pre maloletého, s tým, že
učiteľky mu povedali, že síce povinná dieťa do škôlky ráno doniesla, ale keď jej povedali, že oprávnený
chcel dať synovi darček k narodeninám, povinná syna zo škôlky hneď zobrala a 2 týždne dieťa do

škôlky nedala. Balóny pre maloletého oprávnený znova nechal v škôlke, aby sa aspoň iné deti potešili.
Podľa vyjadrenia oprávneného dodnes neodovzdal synovi narodeninový ani vianočný darček, lebo mu
to nebolo umožnené, nosí ich stále so sebou, chcel ich maloletému poslať po povinnej, keď sa stretli
na CDR, na čo povinná zareagovala, že mu ich môže doniesť kedykoľvek osobne, no osobný kontakt
s maloletým mu povinná neumožňuje. Táto pretrvávajúca situácia je pre oprávneného veľmi psychicky

náročná. Nerozumie, ako povinná mohla dopustiť niečo takéto a nahradiť maloletému mužský vzor jej
aktuálnym partnerom a pritom maloletý má biologického otca, ktorý má úprimný záujem na budovaní si
vzťahu so synom. Oprávnený je toho názoru, že ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať právo
druhého rodiča na styk dieťaťom a tiež ukracovať dieťa o právo styku s druhým rodičom, čo povinná
neustále robí, a to aj potom, ako boli práva a povinnosti striktne upravené neodkladným opatrením
a aj naďalej bráni v kontakte otca s maloletým synom. Z doterajšieho konania povinnej je, podľa

vyjadrenia oprávneného, zrejmé, že povinná neakceptuje potrebu otca v živote dieťaťa, čo môže mať v
konečnom dôsledku negatívny dopad na maloletého. Oprávnený je toho názoru, že pokiaľ by povinná
mala skutočne záujem na zachovaní väzieb medzi synom a otcom, tak by dieťa pozitívne ovplyvňovala a
od začiatku umožňovala kontakt resp. za tento celý čas by urobila reálne kroky k obnoveniu stretávania
sa syna s otcom a bola by z jej strany aj ochota pokiaľ sa týka termínov stretnutí t. j. nie za každú cenu

by uprednostňovala svoje záujmy pred termínom stretnutí dieťaťa s otcom. Oprávnený nemal problém
ani s postupným obnovovaním kontaktu (cez ÚPSVasR), ale tento bol surovo zo strany povinnej úplne
prerušený a začala aktívne brániť v realizácii styku. Oprávnený požiadal súd, aby pristúpil k prijatiu
rýchlych a efektívnych opatrení, tak, aby sa kontakt dieťaťa s otcom v prvom rade obnovil. Podľa názoru
otca je vhodné, aby sa kontakt s maloletým uskutočnil aspoň 2x do týždňa, nakoľko kratší, aj keď častejší

kontakt otca s maloletým je potrebný na to, aby sa postupne začal obnovovať ich vzťah.

11. V konaní vedenom pod sp. zn. 30P/2/2024 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva začatom z úradnej povinnosti súd
uznesením zo dňa 19.02.2025 neodkladným opatrením uložil obom rodičom maloletého a maloletému

výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu v
Centre pre deti a rodiny G. E., J. J. C. XX, XXX XX G. E. s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie
rodičov navzájom a s maloletým dieťaťom, posilnenia rodičovských zručností rodičov maloletého
dieťaťa, zistenia príčin odmietania otca maloletým dieťaťom a ich zmiernenie alebo odstránenie, a to na
obdobie šiestich mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia, v minimálnom rozsahu 2 hodiny týždenne

(výrok I.), Centru pre deti a rodiny G. E. uložil povinnosť zasielať súdu zasielať správy o realizácii a
výsledkoch výchovného opatrenia v intervale každý mesiac počas doby trvania výchovného opatrenia
(výrok II.), matke uložil povinnosť spolupracovať s Centrom pre deti a rodiny G. E., tak, že zabezpečí
účasť maloletého na odbornom poradenstve s tým, že stretnutia budú realizované každý týždeň, v deň a
hodinu po dohode Centra pre deti a rodiny G. E. s oboma rodičmi (výrok III.), na čas trvania výchovného

opatrenia zmenil uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k.: 14CoP/138/2024 – 74 zo dňa 30.07.2024
v časti úpravy styku otca s maloletým, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú stredu
od 14.00 hod. do 16.00 hod. a každý piatok od 14.00 hod. do 16.00 hod. v priestoroch Centra pre deti
a rodiny G. E., v prítomnosti osoby poverenej L. K. M. N. A. G. E. (výrok IV.) a zároveň uložil matke
povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a pred začatím styku maloletého odovzdať v Centre pre

deti a rodiny G. E. poverenej osobe a po ukončení styku maloletého prevziať v Centre pre deti a rodiny
G. E. od poverenej osoby (výrok V.).

12. Dňa 25.02.2025 bola tunajšiemu súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica z obsahu ktorej vyplýva, že dňa 04.02.2025 bolo úradu

doručené priebežné hodnotenie CDR G. E. vykonávania opatrení ambulantnou a terénnou formou
pre mal. dieťa, v ktorom sa uvádza, že v priebehu mesiaca 01/2025 boli obaja rodičia opakovane
telefonicky intervenovaní v oblasti sociálneho poradenstva vo veci realizovania stretávania rodiča
s maloletým dieťaťom, rodičia boli formou klarifikácie oboznámení s právami a povinnosťami rodiča voči
maloletému dieťaťu, o povinnosti informovania druhého rodiča vo veciach týkajúcich sa zdravotného

stavu či prípadnej zmeny miesta pobytu, komunikovali taktiež o dočasnom nastavení styku otca
s maloletým na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline a o indikovaní marenia daného uznesenia
zo strany otca, matka deklarovala súhlas so stretávaním sa, avšak opakovane vykazovala chorobnosť
maloletého a potrebu vlastnej psychickej prípravy na stretnutie s manželom ako i prípravy maloletého nastretnutie s otcom. Po dohode o realizovaní stretnutia v ambulancii CDR bol s rodičmi dňa 18.01.2025
vykonaný pohovor za neprítomnosti maloletého (zdravotné problémy, zvracanie) za účelom nastavenia
pravidiel počas realizácie styku s maloletým. Z obsahu správy taktiež vyplýva, že počas voľného

rozhovoru sa obaja rodičia opakovane vracali do minulosti, vyčítali si podané sťažnosti, nátlak, vozenie
sa popred bytovku, majetkové vysporiadanie a finančné vysporiadanie. Po upozornení rodičov, aby
ich komunikáciu smerovali výhradne ohľadom maloletého, matka ukázala otcovi fotky maloletého
v mobilnom telefóne, rozprávali sa o plánovaných vyšetreniach (imunologické a urologický vyšetrenie).
Otcovi bolo odporučené nehrotiť situáciu vozením sa popred bytovku matky a nedohodnutým návštevám

materskej školy za účelom upokojenia obáv matky z prenasledovania a nátlaku zo strany otca voči nej
a maloletému. V rámci stretnutia obaja podpisom potvrdili, že sú prístupní realizovaniu videohovoru
prostredníctvom Whatsapp raz v týždni a stretnutiu s maloletým v ambulancii CDR dňa 01.02.2025.
Podrobnosti ohľadom videohovoru matka zaslala e-mailom CDR aj ÚPSVaR. Na základe telefonického
rozhovoru zo dňa 24.01.2025 a doručeného vyjadrenia matky zo dňa 27.01.2025 bola matka
informovaná vo veci možnosti spolupráce rodičov maloletého a CDR G. E. vzhľadom k odporúčaniam

právnej zástupkyne matky a polície o práve odmietnuť stretávania či akúkoľvek spoluprácu, nakoľko
písomný nesúhlas jedného z rodičov so spoluprácou s CDR na odporúčanie SPODaSK je dôvodom
na ukončenie vykonávania opatrení. Telefonický rozhovor s matkou bol smerovaný k podpore riešenia
problémov v rodine s cieľom pokúsiť sa realizovať styk otca s maloletým v priestoroch ambulancie
a podľa priebehu stretnutí vyvodiť ďalšie postupy práce s rodinou. Matka dňa 31.01.2025 informovala

CDR o zdravotných problémoch maloletého, a preto sa stretnutie naplánované na deň 01.02.2025
zrušilo, matka bola e-mailom vyzvaná k vyjadreniu sa k pokračovaniu v spolupráci s CDR navrhnutím
náhradného termínu stretnutia v ambulancii L. O. D., pričom v prípade nesúhlasu bola matka požiadaná
o doručenie písomného vyjadrenia o nesúhlase s vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, no odpoveď doposiaľ neobdržali. Z obsahu správy taktiež vyplýva, že otec

v telefonickom rozhovore po oznámení zrušenia stretnutia v ambulancii CDR uviedol, že má za to,
že matka takýmto správaním cielene zabraňuje styku otca s maloletým, zároveň mu bolo oznámené,
že o vyjadrení matky k ďalšej spolupráci, príp. navrhnutom termíne stretnutia v ambulancii CDR budú
otca informovať. Podľa vyjadrenia úradu disponujú informáciou, že matka podala trestné oznámenie
na otca, odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania v Žiari nad Hronom vykonáva vyšetrovanie

vo veci podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) Trestného
zákona, pod sp. zn. ČVS: ORP-5/1-VYS-ZH-2025. Na základe dožiadania zo dňa 03.02.2025 bola úradu
doručená dňa 06.02.2025 správa z Materskej školy, so sídlom G. X, G. E., ktorá tvorí prílohu podanej
správy. Na základe vydaného uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 30P/2/2024 zo dňa

19.02.2024, ktorým bolo nariadené výchovné opatrenie, sa dňa 20.02.2025 konalo spoločné stretnutie
v CDR G. E. za účasti rodičov a maloletého, CDR G. E. a úradu, cieľom stretnutia bolo dohodnutie
ďalšej spolupráce a aktualizácia plánu sociálnej práce s rodinou v zmysle vydaného uznesenia, pričom
zo stretnutia bol vyhotovený záznam, v ktorom sa uvádza, že otec prišiel do ambulancie ako prvý,
C. H. ho oboznámila so znením uznesenia a následnými postupmi práce. Po chvíli prišla k dverám

ambulancie matka spolu s maloletým, ktorý po otvorení dverí zastal pri schodoch, keď zbadal v kancelárii
otca, otec bol preto požiadaný o presunutie sa do vedľajšej miestnosti (kancelária psychológa) čo aj
urobil. Maloletý zbadal v kancelárii ďalšiu osobu (C. H.), ktorú si nepamätal zo stretnutia v domácnosti
a nechcel vojsť dnu ani kvôli nej. Bol požiadaný o uvoľnenie zo strany matky so zámerom rozhovoru
s C. H. a otcom, po jeho súhlase sa s maloletým za prítomnosti matky voľne rozprávali o škôlke,

karnevale,kamarátochvškôlke,pochvílisamaloletýpýtaldokancelárie,rýchloprebeholcezchodbičku,
spýtal sa, či sa môže potočiť na kancelárskej stoličke, vyzliekol sa a po prinesení farebných papierov
a fixiek kreslil korunu, požiadal o vystrihnutie z papiera – táto činnosť bola presunutá na otca s cieľom
vytvoriť priestor na vykonávanie spoločnej aktivity s maloletým. Po odchode C. H. bola matka usadená
v kancelárii sociálnych pracovníčok, maloletý sa po povzbudení zo strany pracovníčky a matky a po

vyjadrení, že dnes otcovi nedá napiť ani z fľaše, na čo matka pokojne zareagovala, že dnes tu pitie ani
nemá, sa presunul za otcom. Na stole mali pripravené papiere na kreslenie, pastelky, pracovný zošit pre
škôlkarov. Otec priniesol maloletému 2 loptičky, tabuľku na kreslenie, kresliaci tablet, maľovanku s vodou
a džús. Spoločne sa venovali hre, tvoreniu, vystrihovaniu a lepeniu, maloletý občas prišiel za matkou,
spýtal sa, či môže čokoládu, vrátil sa späť za otcom, ktorý väčšinou sedel na gauči, bol s maloletým

na toalete a opäť sa vrátili do kancelárie. Po započutí obľúbenej piesne si ju maloletý znova vyžiadal
od matky, po nasmerovaní matky k vyhľadaniu piesne ju počúval z otcovho telefónu, v kancelárii si
púšťali hudbu, maloletý zvyšok stretnutia tancoval, smial sa, pospevovali si a rozprávali sa. Na základe
pozorovania je možné vyhodnotiť stretnutie pozitívne, maloletý po úvodnom krátkom odmietaní počasstyku pôsobil pokojne, uvoľnene, veselo, pri odchode z ambulancie sa maloletý držal za ruku otca pri
schádzaní po schodoch. Z obsahu správy taktiež vyplýva, že matka počas voľného rozhovoru spočiatku
vyjadrovala nesúhlas, z aktuálneho znenia uznesenia bola pohoršená, vyjadrila sa, že má rozpísané

vyjadrenie pre ombudsmana pre deti. V rámci poukazovania na chyby otca v minulosti bola matka
motivovaná k pozitívnemu vnímaniu prejavov syna počas stretnutia a podporená v naplnení priestoru
pre sebauvedomenie s cieľom budovania si spokojného prežívania v záujme maloletého dieťaťa, pričom
matka sa po čase uvoľnila a uviedla, že v čase stanovených stretnutí bude chodiť s kamarátkou na kávu.

13. Z obsahu pripojenej správy Materskej školy, G. X, XXX XX G. E. zo dňa 04.02.2025 vyplýva, že
maloletý nastúpil do materskej školy dňa 02.09.2024 a dochádzku má pravidelnú, v čase choroby matka
riadne a včas telefonicky informuje tr. učiteľky, aby ich oboznámila o dôvode neprítomnosti dieťaťa.
Dieťa matka priniesla vždy načas a v rámci prevádzkových hodín, na preberanie dieťaťa splnomocnila 3
dospelé osoby, otca dieťaťa nesplnomocnila, oboznámila riaditeľku MŠ a učiteľky o rodinných pomeroch
dieťaťa, nakoľko s otcom nežijú v spoločnej domácnosti a dieťa je vo výlučnej starostlivosti matky

s odôvodnením, že sa môže s otcom stretávať v určenom čase za prítomnosti matky alebo sociálnej
pracovníčky, ktorá má monitorovať správanie dieťaťa v prítomnosti otca, pričom v tomto bolo matke zo
strany MŠ vyhovené. Matka sa o dieťa veľmi dobre stará, dieťa chodí do MŠ čisté, zdravé a spokojné,
poplatky spojené s pobytom dieťaťa v MŠ sú načas platené, prípadné výchovné problémy matka
konzultuje s učiteľkami a zaujíma sa o jeho pokrokoch a o správaní sa dieťaťa. Otec dieťaťa telefonicky

pravidelne 1 až 2 krát týždenne kontaktoval s tr. učiteľkami, aby sa informoval o dieťati, zároveň ich však
informoval o tom, že má záujem sa stretávať sa s dieťaťom avšak matka mu to neumožňuje. V správe
sa taktiež uvádza, že maloletý prišiel do MŠ v septembri 2024, predtým navštevoval súkromné detské
jasle Hviezdička, jeho adaptácia prebiehala úplne bez problémov, k deťom je priateľský, nekonfliktný
a rešpektuje autoritu učiteliek, jeho fyzická a mentálna úroveň je primeraná jeho veku, má dostatočne

osvojené sebaobslužné návyky – vie sa samostatne najesť, má dostatočne osvojené hygienické návyky,
je komunikatívny a dokáže vyjadriť svoje potreby a záujmy, jeho rečový prejav je primeraný jeho veku.
Maloletý sa aktívne zapája do výchovno-vzdelávacích aktivít, ale jeho sústredenosť a pozornosť na
činnosti je ešte krátka, rád spieva, tancuje, hrá sa so stavebnicami, veľmi ľahko si zapamätá krátke
básne a piesne, vyžaduje si však individuálny prístup pri kreslení, maľovaní, aby tieto pracovné (napr.

obliekanie a vyzliekanie odevu), grafomotorické a výtvarné aktivity dokončil, emocionálne je vyrovnaný
a neprejavuje negatívne emócie (strach, hnev, smútok), niekedy je iba plačlivý pri nezvládaní niektorých
činností, ktoré sa mu nedaria a nemá o ne dostatočný záujem. K matke má vytvorené silné citové puto,
vždy ju privíta slovami „mám ťa rád“ alebo „mamička chýbala si mi“, otca nespomína vôbec, len pri
ojedinelých dialógoch s ostatnými deťmi, na tému rodičia sa raz vyjadril, že „ocko je zlý na mamičku“.

Z obsahu správy taktiež vyplýva, že dieťa nechodí do MŠ unavené, vyčerpané a ani nemal žiadne
zranenia, práve naopak maloletý chodí do MŠ rád, je veselej povahy, plný energie a zvedavosti, nič
podozrivé nenaznačovalo, že by sa v jeho domácom prostredí protizákonne konalo, v materskej škole
dieťa svojím správaním nikdy nenaznačovalo, že by ho narušené vzťahy rodičov nejakým negatívnym
spôsobom ovplyvňovali, viac-menej tieto problémy šli mimo dieťaťa, avšak v jednom prípade, kedy mal

maloletý narodeniny a otec mu chcel doniesť darčeky na oslavu pre kamarátov do škôlky, maloletý
nechcel v ten deň ostať v škôlke a povedal, že sa otcovi schová, matka následne dieťa vzala domov.
Obsahom tejto správy bolo aj vyjadrenie riaditeľky MŠ, ktorá uviedla, že matka dieťaťa je veľmi ústretová
a príkladne spolupracuje s MŠ, ona je síce vo funkcii riaditeľky od 29.11.2024 avšak môže skonštatovať,
že matka sa o dieťa riadne stará. Otec sa niekoľkokrát snažil a domáhal stretnutia s dieťaťom na pôde

MŠ, ku ktorému ale nedošlo, nakoľko dieťa v ten deň nebolo prítomné v MŠ.

14. Dňa 26.02.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie povinnej ku konaniam vedeným
Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 30Em/1/2024, 30P/2/2024 a 31C/13/2024, z ktorého
vyplýva, že povinná si je vedomá súdneho rozhodnutia, no myslí si, že súd v tejto veci rozhodol bez

toho, aby mal všetky potrebné informácie. Maloletému nikdy nebránila v stretávaní s oprávneným, ak
by z neho nemal strach a chcel by s ním byť, maloletý od začiatku keď sa ho snažila pripraviť na styk s
oprávneným apeloval na to, aby pri tom bola a nenechala ho samého, pretože sa ho bojí, pričom jeho
strach a obavy sa ešte zvýšili potom, čo sa ho snažila oprávnenému odovzdať a ten na ňu kričal mu
maloletého okamžite preložila cez bránku a vyrážal sa jej, že už syna viac neuvidí. Tieto jeho slová

nevyvolali strach len v synovi, ale aj v nej. Maloletý ju niekoľkokrát prosil aby ho oprávnenému nedávala.
Povinná má so synom veľmi silné puto a sú na seba citovo naviazaní, prispel k tomu prispel strach
a obavy o jeho život či už počas rizikového tehotenstva, alebo zdravotné komplikácie po synovom
narodení. Obe lekárky maloletého (C. P., C. E.) poznajú maloletého a jeho zdravotný stav, po konzultáciis týmito lekárkami sa povinná len utvrdila, že maloletého treba chrániť pred stresom. Toto sa povinná
od začiatku snažila vysvetliť oprávnenému, že nech koná opatrne a postupne, no on mal jediný cieľ, a
to ublížiť jej. Keď už vyčerpal všetky možnosti a ona ustúpila vo všetkom čo požadoval, prišlo rad na

vydieranie cez maloletého. Povinná má za to, že oprávnený sa nesnaží o stretávanie sa so synom, ale
syna využíva ako zbraň na útok a pomstu voči povinnej, nakoľko vie, že toto jej najviac ublíži, nakoľko
svojho syna nadovšetko miluje. Ako príklad uviedla situáciu, kedy bola s maloletým na pohotovosti
v Banskej Bystrici, kvôli vysokým horúčkam maloletého a kontaktoval ju vyšetrovateľ z kriminálky zo
Žiaru nad Hronom, ktorý ju požiadal o vrátenie auta oprávnenému, ktorý sa mu vyhrážal sťažnosťami, na

čo mu ona povedala, že syn je na tom zdravotne zle a že auto potrebujú, sú na pohotovosti a ona si nemá
ako zabezpečiť iné auto. Vyšetrovateľ túto informáciu odovzdal oprávnenému s tým, že ju následne
informoval, že to oprávneného nezaujíma a chce vrátiť auto. V styku maloletému s oprávneným nebráni,
sama mu niekoľkokrát navrhla, aby sa so synom stretol za jej prítomnosti niekde na ihrisku alebo vonku,
dokonca mu prostredníctvom hovoru navrhla, že sa so synom môže kedykoľvek po dohode stretnúť aj
v ich novom mieste bydliska, s čím oprávnený od začiatku nesúhlasil a povedal, že on si bude brať

syna kde chce, kedy chce a ako chce. Povinná sa domnieva, že oprávnený mal za to, že ona mu chce
diktovať a zakazovať, a chcel sa jej prostredníctvom toho, že bude syna brať na miesta s ktorými ona
nesúhlasí ako napríklad kaviareň s fajčiarom mstiť za to, že sa so synom presťahovali a to aj napriek
tomu, že na to oprávnený sám tlačil. Podľa vyjadrenia povinnej oprávnený nemal záujem sa so synom
stretnúť, išlo mu len o ublíženie jej. Oprávnenému navrhovala niekoľko riešení a stále mu opakovala,

že to že to medzi nimi dopadlo ako dopadlo, im nemôže brániť vychovávať syna súdržne ako rodičov.
Toto bol však problém už ich počas manželstva, už vtedy sa ich názory na výchovu výrazne rozchádzali,
on zastával fyzické tresty, proti ktorým bola ona výrazne proti. O prítomnosť nestrannej osoby žiadala
ona, navrhla to sociálna pracovníčka p. H. s tým, že ona súhlasila, nakoľko dúfala, že je to vhodné
riešenie pre maloletého a prispeje to k ukľudneniu stupňujúcej sa situácie. Podľa vyjadrenia povinnej

oprávnený tvrdil, že ho v prítomnosti p. B. oklamala, na čo jej mala p. B. uviesť, že oprávnený si to
prekrútil po svojom. Povinná taktiež uviedla, že s p. B. sa stretávala aj sama aj s oprávneným a dvakrát aj
s maloletým, p. B. však na ňu tlačila, že na ňu tlačí oprávnený a že deti plačú a je to zdravé a bežné, na jej
otázku čo má urobiť keď maloletý odmieta ísť s oprávneným jej mala povedať, že má maloletého naložiť
do auta a odísť, čo povinná konzultovala s detskou lekárkou a psychologičkou, ktoré jej uviedli, že určite

nemá maloletého nútiť do niečoho, čo sám nechce, najmä keď to takto výrazne odmieta. Povinná je toho
názoru, že oprávnený komunikoval s p. B. príliš osobne, nosil jej darčeky, pred stretnutím jej volal či jej
donesie kávu alebo zmrzlinu, čo priamo počula povinná, ktorá sa následne opýtala p. B., prečo prijíma
dary od oprávneného na čo jej uviedla, že mu povedala, že to nechce, avšak on si nedal povedať. Jej p.
B.jednohovorilaajemudruhé.Dojejvyjadreniapovinnánemalamožnosťnahliadnuť,aniotonežiadala,

nakoľko mala dôveru, že veci skonštatuje pravdivo a vecne, keďže toto nie je o nej a oprávnenom, ale
o maloletom. Taktiež uviedla, že je pravdou, že prvé stretnutie dopadlo nad očakávania dobre, chvíľami
jej bolo ľúto, že situácia, že sa hrajú s hračkami ako rodina nastala až na sociálke a za prítomnosti tretej
osoby, nakoľko toto bolo to, čo sa celý čas snažila dosiahnuť - tráviť čas spoločne a budovať vzťah aj
medzi otcom a synom. Veľakrát na oprávneného apelovala, aby trávil čas s maloletým, aby si k nemu

sadol a hral sa, aby mu venoval aspoň štipku pozornosti, on však vždy odmietol so slovami, že na to
sú matky aby sa venovali deťom. Na stretnutie im kázala p. B. priniesť obľúbenú hračku maloletého.
Nakoľko maloletý rád fotí, povinná mu priniesla jeho nový fotoaparát. Oprávnený na to reagoval s tým,
že aby sa odfotili aj na jeho telefón, tieto fotky oprávnený predložil súdu ako dôkaz. Povinná následne
p. B. uviedla, že oprávnený toto využije proti nej ako dôkaz a bude sa tým oháňať, na čo ju mala p. B.

ubezpečiť, aby sa nebála, že ona veci uvedie na správnu mieru. Podľa vyjadrenia povinnej, sa maloletý
oprávneného počas stretnutia niekoľkokrát dopytoval, prečo ich vyhnal z domu, nakoľko to počul z jeho
úst a následne sa ocitol v novom bývaní, pýtal sa ho, či s maminkou môže prísť skákať na trampolínu,
pretože toto robili takmer každé poobedie. Povinná uviedla, že maloletý nechcel ísť k oprávnenému na
Voznicu, on chcel ísť skákať na trampolínu a hrať sa so susednými deťmi. Niekoľkokrát však apeloval

právenajejprítomnosť,čosavšakvspráveodp.B.nenachádza.Maloletýsadokoncamaloprávneného
opýtať, prečo nám vzal auto a kedy im ho vráti, čo mala zachytiť aj p. B., ktorá sa prostredníctvom
telefonických rozhovorov vyjadrovala inak, ako v písomnom vyjadrení. Povinnej tvrdila, že oprávneného
požiadala, aby im auto vrátil, keďže sa vozili v horúčavách na starom aute jej starej mamy bez klímy a
maloletý býval často uplakaný z týchto horúčav. K. B. jej mala povedať, že otca nechápe a nerozumie

jeho konaniu. Maloletý svojho otca počas stretnutia taktiež požiadal, aby mu doniesol bicykel, ktorý mu
chýba, no tento sľub oprávnený nedodržal. Povinná uviedla, že je pravdou, že sa jej maloletý pýtal, či
môžeotcaobjať,noajjusamúmaloletýtoutootázkouprekvapil,nakoľkomuonanikdyničnezakazovala,
ale podporovala ho v prejavovaní svojich citov a náklonnosti, má však za to, že mal z otca strach a opýtalsa to pre to, či mu z otcovej strany nič nehrozí. Povinná je toho názoru, že oprávnený ako keby mal
dve osobnosti, jedna sa vyskytuje pár dní v mesiaci, vtedy je ústretový a vie komunikovať slušne a bez
útokov, tých dní však je málo a veľmi málo ich bolo aj počas ich vzťahu. Jeden z týchto dní bol aj vtedy,

keď sa prvý krát stretli na sociálke za prítomnosti p. B. a maloletého. Po tomto stretnutí jej bolo veľmi
ľúto, ako to celé dopadlo a že z nich nikdy rodina nebude. Oprávnený ju po tomto stretnutí kontaktoval so
slovami,žejejďakujeažebysachcelsnimistretnúťmimosociálky.Povinnábolaradaabralatoakokrok
dopredu a možnosť začať s oprávneným normálne komunikovať a spoločne zabezpečiť starostlivosť.
So stretnutím u nich doma však nesúhlasila, nakoľko sa bála, že si oprávnený vymyslí priebeh situácie a

bude mať zase nejakým spôsobom útok na ňu. Navrhla mu, aby zatiaľ fungovali tak, ako je naplánované
a za prítomnosti p. B., čo ho rozčúlilo a následne na ďalšie stretnutie prišiel už v inej nálade. V čase,
keď prebiehalo druhé stretnutie sa povinná ponáhľala z práce pre syna do škôlky, vyzdvihla ho a v silnej
búrke a daždi cestovali za oprávneným na úrad. Oprávnený tam už bol, ona s maloletým klopali na dvere,
no oprávnený sa rozprával s p. B. a ich klopanie nepočuli. Povinná uviedla, že až von bolo počuť ako
oprávnený hovorí o nej a očierňuje ju, čo počul aj maloletý, ona v tom momente výraznejšie zaklopala,

aby vedeli, že sa nachádzajú pred dverami. Podľa vyjadrenia povinnej maloletý prišiel dnu, našiel si
hračky, oprávnený sedel v kresle s telefónom v ruke a rozprával o nej ďalej, na čo ho p. B. zastavila,
že to nie je vhodné pred maloletým a tak začal rozprávať o jeho práci, maloletého si nejak nevšímal a
nevenoval mu pozornosť. Na náladu oprávneného zareagoval maloletý tak, že sa chcel sa ísť hrať do
vedľajšej miestnosti. Oprávnený doniesol darček maloletému darček – tašku, v ktorej sa nachádzali veci,

ktoré mal maloletý doma, autíčko z jeho hračiek a sladkosti, ktoré mu nosí krstný otec zo H., maloletý
na to zareagoval a ostal smutný. V taške sa nachádzal ešte list od starej mamy, v ktorom bolo napísané
„Riško vráť sa domov“. Na to sa povinná rozplakala, prišlo ľúto, že obaja so synom prišli o domov a
následne maloletému napíšu list. Povinnej však list a celkovo darček, v ktorom boli ich veci z domu prišiel
ako provokácia, maloletý nevie čítať a ona má za to, že sa čakalo len na jej reakciu. Maloletý darček

odmietol a sám ho oprávnenému vrátil s tým, že nič nechce. Následne maloletý odišiel do vedľajšej
miestnosti, vzal si tam farbičky a kreslil si. Oprávnený však začal útok na ňu stupňovať, zvyšoval na ňu
hlas, a to aj napriek tomu, že jej p. B. sľubovala, že v takejto situácii zasiahne, no neurobila tak. Zasiahol
až maloletý s tým, že chcel odisť, prišiel a ťahal povinnú za ruku preč. Povinná si vzala kabelku a taštičku
s darčekom od oprávneného, ktorú jej ale maloletý vzal z rúk a zaniesol ju späť oprávnenému. Po tomto

stretnutí ich p. B. požiadala aby sa skúsili stretnúť sami niekde na neutrálnom mieste, povinná súhlasila.
Po kontaktovaní s oprávneným sa dohodli, že sa stretnú na detskom ihrisku, buď na Brehoch, alebo na
I.. Podľa vyjadrenia povinnej oprávnený zrejme nečakal, že bude súhlasiť a tak jej odpovedal, že si pre
syna príde a že si príde pre neho aj ďalšie dni ako náhradu za tie pred tým. Dohodnuté však bolo, že
povinná pôjde s nimi, tak ako to sľúbila maloletému. Pred stretnutím išla vyzdvihnúť maloletého zo škôlky

a aj napriek vysokým horúčavám čakali na oprávneného na dohodnutom mieste, na ktoré oprávnený
neprišiel a prišiel na miesto ich bydliska s policajnou hliadkou, ktorá ju v ten deň kontaktovala, na čo im
ona vysvetlila situáciu. Podľa vyjadrenia povinnej, oprávnený na miesto toho aby využil jej ústretovosť
asnahu,abyprebehlojehostretnutiesmaloletýmradšejvyužilpríležitosť,žesanenachádzajúnaadrese
a privolal policajnú hliadku a podal trestné oznámenie. Povinná taktiež uviedla, že so spoluprácou s

CDR súhlasila, aj napriek tomu, že je pre ňu veľmi náročné vyhradiť si čas a už aj silu na tieto aktivity,
ktoré, aj napriek jej snahe zatiaľ nikam neviedli. Rovnako uviedla, že si je vedomá svojej nevhodnej
odpovede na otázku s kým bude maloletý počas toho, ako je povinná v škole, na čo uviedla, že aj keby
s priateľom, no následne bolo p. K. vysvetlené, že maloletý je v tom čase so svojou starkou, avšak
povinná sa bála, aby k nej oprávnený neprišiel a nerobil u nej scény, ako tomu aj neraz bolo, nakoľko

oprávnený jej starú mamu očierňuje a klame o jej zdravotnom stave, bála sa, že bude ďaleko a nebude
sa môcť dostaviť. Vzhľadom k tomu sa povinná svojho štúdia vzdala. Povinná uviedla, že o jej priateľovi
oprávnený vie preto, že ju osobne sleduje a ako sa mal priznať na stretnutiach, tak na jej sledovanie
využíva aj sledovacie agentúry. Taktiež uviedla, že chyba nebola na jej strane, že sa stretnutia v CDR
nekonali, ale tak ako bolo uvedené p. K., prebiehalo z ich strany čerpanie dovolenky, no ešte v decembri

bolo dohodnuté stretnutie tak, že najskôr prebehne stretnutie rodičov a p. K. na dohodnutie pravidiel, no
neskôr ju p. K. kontaktovala, že by bolo potrebné na stretnutie priviesť aj maloletého, nakoľko oprávnený
na to tlačí. Povinná s tým súhlasila, a to aj napriek tomu, že najskôr chcela na vlastnej koži skúsiť
ako sa bude oprávnený správať a či bude možné s ním vôbec jednať, nakoľko je podľa vyjadrenia
povinnej známy tým, že podáva sťažnosti alebo sa vyhráža, a to či už na polícii, sociálke, škôlke, lekárke,

každý kto sa vyjadrí inak, ako to jemu vyhovuje, je pre neho nepohodlný. Maloletého však nakoniec na
stretnutie nepriviezla, pretože v noci začal vracať, zrejme chytil virózu, preto požiadala svojho priateľa,
aby maloletého postrážil, aby na stretnutie mohla ísť aspoň ona, aby jej zo strany oprávneného nebolo
vyčítané, že sa stretnutiam vyhýba. Oprávnený sa sám priznal, že bol celý týždeň chorý, že je tohovšade veľa. Stretnutie prebiehalo v dusnej atmosfére, oprávnený ju osočoval a vyťahoval ich súkromné
veci, klamal a vyhrážal sa jej tým, kto všetko mu pôjde svedčiť, jediné čo ho zaujímalo bol jej priateľ,
niekoľkokrát povedal, že si dal o ňom zisťovať informácie, pričom k tomu využil evidenčné číslo jeho

vozidla, vyhrážal sa jej, že budú mať problém u policajtov, priznal sa k prenasledovaniu a naznačil, že
sa na sledovanie dajú využiť služby rôznych agentúr, to všetko uviedol v prítomnosti p. K.. Povinná
oprávnenému hovorila o synovi, o tom čo má rád, čo ho baví, aký je a aký je jeho zdravotný stav,
ukázala mu fotografie v telefóne a povedala mu, že vo veľa veciach jej maloletý pripomína práve jeho,
povedala mu o nasledujúcich lekárskych vyšetreniach maloletého, na ktoré sa viac nepýtal, dokonca sa

priznal, že v aplikácii zdravotnej poisťovne vidí keď maloletému vyberie lieky, čo jej prišlo ľúto nakoľko
podľa toho musí vedieť kedy je syn priebežne chorý a že navštevuje lekára, čo však s ňou nemal nikdy
záujem konzultovať, ani po týchto vyšetreniach neprebehol žiadny záujem z jeho strany. Na stretnutí
sme dohodli, že nasledujúci týždeň budú s maloletým oprávneného kontaktovať prostredníctvom video
hovorov. Maloletého sa snažila pozitívne naladiť, nakoľko telefonuje rád, no už keď mu o ňom hovorila,
odmietalapovedalto,čohovorileštevčaseichspolužitia,atožesanímnechcebaviť,lebojenanichzlý.

Maloletý sa jej sám opýtal, či zabudla aký bol. Napriek tomu oprávneného kontaktovali, no maloletý ho po
pár sekundách vypol, takýto pokus z jej strany prebehol 3x, navrhla preto oprávnenému, že si skúsia ešte
zavolať na ďalší deň, a to napriek tomu, že nemusela nakoľko bola dohoda skúsiť jeden krát. Na druhý
deňtomalorovnakýpriebeh,maloletýhovorpoložilaušielsoslovamižesahobojí,dokoncamupovedal,
že s ním nechce telefonovať. Oprávnený jej následne napísal mi správu že je to jej vina, že maloletého

zmanipulovala. Ďalšie stretnutie bolo dohodnuté o 2 týždne, v štvrtok absolvovala kontrolné vyšetrenie,
počas ktorého jej lekárka povedala, že maloletý bude zrejme chorý, nakoľko mal začervenané hrdlo a
upchatý nos, poobede sa to už začalo stupňovať a maloletý bol naozaj chorý. Povinná kontaktovala p.
K. s tým, že ju to mrzí ale maloletý je chorý. K. K. navrhla povinnej ďalší termín na ďalšiu sobotu, kedy
však povinná mala služobnú pracovnú cestu v zahraničí a z dôvodu, že dieťa potrebuje aj živiť ju nemala

možnosť odmietnuť. S p. K. však komunikuje veľa nielen telefonicky ale aj e-mailom, prvýkrát ju vyzvala
na navrhnutie termínu v čase, kedy bola služobne odcestovaná, hneď v pondelok ju však kontaktovala
a dohodli si termín 14.02.2025 s tým, že tento termín navrhne p. K. aj oprávnenému. Povinná uviedla,
že oprávnený je podnikateľ, je mu jednoduchšie si prispôsobiť prácu ako jej, ona pracuje na homeoffice
len vtedy ak, je maloletý chorý alebo má online stretnutia, inak je v teréne a homeoffice využíva večer

až po tom, čo maloletý zaspí. Povinná pracuje ako obchodný zástupca, čo nikdy nie je práca na 8
hodín. Povinná dodala, že oprávnený privolával na stretnutia policajnú hliadku vždy, a to aj bez toho,
aby dal vedieť, že sa nachádza na adrese, bez toho, aby zazvonil a to aj vtedy, keď vedel, že maloletý je
chorý, leží doma s teplotou, takýmto spôsobom maloletého ešte viac zastrašoval, maloletý sa bál a prosil
ju, aby ho otcovi nedávala. Oprávnený pri tom o chorobe vedel priamo zo škôlky, od detskej lekárky,

no aj napriek tomu prišiel a privolal políciu. O plánovanej návšteve oprávneného v škôlke maloletého
sa povinná dozvedela až potom, čo maloletého zaniesla do škôlky po prekonaní choroby, netušila, že
oprávnený niečo také urobil alebo plánuje zopakovať. O plánovanej návšteve otca v materskej škôlke so
sa dozvedala až po tom, ako som A. doniesla po chorobe do škôlky. Netušila som, že niečo také urobil,
alebo plánuje zopakovať. Keď prišla do škôlky, bola jej p. učiteľkou E. odovzdaná informácia o konaní

oprávneného s tým, že im povedal, že so ňou sa nedá dohodnúť, ju však nekontaktoval a nemal snahu
ani raz maloletého navštíviť alebo mu niečo osobne odovzdať. Ona nemá právo rozhodovať o tom,
čo synovi dá, dokonca na synove narodeniny ju veľmi zamrzelo, že otec nenapísal ani správu ani sa
nepokúsil o kontakt syna. O tom čo prebehlo v škôlke nevedela, keďže maloletý bol chorý a materskú
škôlku nenavštevoval. Keď maloletého do škôlky priniesla p. učiteľka ju upozornila, že oprávnený má v

pláne prísť a nakoľko v tom čase nemá súdom nariadené, a teda by mal byť v jej starostlivosti, je nutné
aby tam bola prítomná. Bolo jej povedané, že oprávnený má prísť do škôlky do 8:00, nakoľko potom
sa škôlka zamyká, s maloletým odchádzali zo škôlky o 8.15, nakoľko mala v ten deň dohodnutý termín
u právneho zástupcu na 9.00 hod. P. učiteľka ju poprosila, aby maloletého zo škôlky vzala, nakoľko si
s oprávneným nevedia rady a chodí námatkovo, aj napriek tomu, že ho požiadali, aby riešil situáciu

mimo pôdy materskej škôlky. Následne boli prázdniny a materská škôlka bola zavretá. Podľa vyjadrenia
povinnej sa maloletý do škôlky vrátil po prázdninách a chorobe, do škôlky sa vždy tešil, no teraz plače a
nechce v škôlke ostávať. Plače, že sa s ním deti nechcú hrať a že mu hovoria o otcovi, maloletý je z celej
situácie ešte viac vyplašený a každý deň sa jej pýta, či príde do škôlky a či otec nepríde. Podľa vyjadrenia
povinnej si oprávnený situáciu a vyjadrenia prispôsobuje svojmu konaniu, zatajuje potrebné skutočnosti,

klame a od začiatku ma jediný cieľ, a to zničiť jej osobu tak ako sa vyhrážal, že neprestane kým ma
úplne nezničí. Niekoľko krát ho požiadali aj sociálne pracovníčky o zmiernenie prejavov a hľadanie
priateľskejšej cesty, no on však vedie tvrdý boj a nehľadí na následky, ktoré toto všetko zanechá na
maloletom. Povinná sa obáva, že keď maloletý vyrastie a aj napriek tomu, že sa ho snaží od všetkéhochrániť, aby voči otcovi nemal ešte väčší blok, raz sa to všetko dozvie, bojí sa, aby maloletý svojho otca
úplne neznenávidel a nezanechalo to negatívne následky na jeho osobe. To, že maloletý svojho otca
odmieta nie je nová situácia, on ho odmietal už počas ich spolunažívania, už vtedy však oprávnený tvrdil,

že ona dieťa zmanipulovala. Maloletý však voči otcovi nemá vzťah z jedného dôvodu, a to z toho, že otec
nikdy neprejavil záujem mu venovať čas, vždy ho od seba odháňal nech ide za mamou a že nech ho
nechá na pokoji. Povinná uviedla, že pravidelne informuje ÚPSVaR o stave maloletého, o jeho rozvoji,
o tom, ako maloletý prosperuje, či navštevuje materskú školu alebo nie, či je chorý alebo zdravý a pod.
Po tom ako povinná, za účelom plnenia ustanovení súdneho rozhodnutia, realizovala stretnutie otca s

maloletým, ktorého bola taktiež prítomná, uviedla dňa 20.02.2025 že má s maloletým veľké problémy,
je plačlivý, nespolupracuje, sťažovali sa na to aj učiteľky v škôlke, že maloletý je ako vymenený, dvakrát
sa pokúsil ujsť zo škôlky, za ňou, každé ráno má problém sa s maloletým rozlúčiť. Povinná uviedla, že
podpísala dohodu o spolupráci so školským psychológom, ktorý sa mal vyjadriť, že všetko nasvedčuje
tomu, že maloletému toto nerobí dobre. Opätovne sa majú stretnúť s oprávneným dňa 20.02.2025, no už
teraz má z toho obavy nielen ona ale aj pani učiteľky. Povinná má informácie o tom, že oprávnený tlačí na

sociálku, že si chce prísť maloletého vziať, s čím ony nesúhlasili. V zápise z minulotýždňového stretnutia
je uvedené, že maloletý sociálnej pracovníčke povedal, že sa svojho otca bojí, pretože mamu držal pod
krkom a jeho cápal po zadku. Povinná aj rozmýšľala, či nie je potrebné toto posunúť aj na kriminálku,
nakoľko sa pod to oprávnený podpísal. Podľa vyjadrenia povinnej sa maloletý každý večer bojí a nechce
spávať. Uvedené vedia potvrdiť i učiteľky MŠ, ktoré povinná navrhla vypočuť, nakoľko nielen ona ale i

učiteľky môžu dosvedčiť, že maloletému situácia, ktorá vzniká okolo stretávania s otcom, ktorý reálne na
stretnutí maloletého uplácal sladkosťami a darčekmi, pričom väčšinu času sa venoval nie maloletému,
ale svojmu mobilnému telefónu, nielen, že neprospieva, ale mu vyslovene škodí. Pokiaľ sa maloletý s
otcom nestretával, jeho stav bol stabilný, správal sa dobre, nijakým spôsobom sa nesnažil z MŠ utiecť,
no po stretnutiach s otcom začal doslova vyvádzať, hádzať sa o zem, nespolupracuje, pokúša sa utiecť

z MŠ podobne. Povinná v žiadnom prípade styku oprávneného s maloletým brániť nechce, no keď ju
maloletý s plačom prosí, aby ho oprávnenému nedávala, že ho vidieť nechce, nechce s ním komunikovať
a jeho správanie a stav potom, ako maloletého k stretnutiu s oprávneným musí donútiť, sú alarmujúce.

15. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.03.2025 o 09.00 hod., ktorého sa zúčastnili

oprávnený, právna zástupkyňa oprávneného, povinná, právna zástupkyňa povinnej a procesný
opatrovník maloletého.

16. Právna zástupkyňa oprávneného sa na pojednávaní konanom dňa 03.03.2025 pridržala písomných
podaní. Dodala, že pokiaľ súd nezasiahne do toho, aby sa styk realizoval, tento sa realizovať nebude,

pokiaľ nebude nad matkou vykonávaný dohľad zo strany súdu, tak bude z jej strany neustále dochádzať
k bráneniu v styku. Uviedla, že styk sa začal realizovať len na základe zásahu súdu neodkladným
opatrením a momentálne sa styk dva týždne realizuje cez CDR G. E.. Právna zástupkyňa po vyjadrení
povinnej upozornila na to, že povinná sa vo svojich vyjadreniach zameriava na minulosť, účelovo zlieva
dokopy rôzne časové obdobia a opakovane uvádza tie isté skutočnosti. Z pohľadu právnej zástupkyne

oprávneného by na prospech celej veci bolo zameranie sa na to, čo prebieha aktuálne. Pokiaľ sa povinná
zameriava na fakt, že oprávnený je otcom maloletého a tým aj vždy bude, s ktorým má maloletý právo sa
stretávať, a prestane robiť všetko preto, aby zamedzila kontaktu a pomôže dieťaťu k obnove kontaktu,
za ktorého prerušenie je plne zodpovedná, tak toto bude na prospech veci. Pokiaľ povinná zameria svoju
pozornosť skôr na to, ako veci pomôcť a nie ako robiť kontraproduktívne podania a čakať na to, kedy

bude mať časový priestor, ktorý môže využiť na to, že kontakt otcovi neumožní. Podľa vyjadrenia právnej
zástupkyne je postoj povinnej voči oprávnenému stále veľmi útočný, zameraný na totálne prerušenie
kontaktu, o čom sú presvedčený, pretože je to známe aj súdu, že matka stále podáva rôzne trestné
oznámenia, podala aj návrh na zákaz styku otca s maloletým a aj návrh na vydanie neodkladného
opatrenia o zákaz priblíženia. Právna zástupkyňa oprávneného je toho názoru, že povinná svojimi

písomnými podaniami a vyjadreniami úmyselne zavádza aj opatrovníka, ktorý podľa ich názoru nemal
možnosť objektívne vyhodnotiť situáciu, pretože povinná na jednej strane tvrdí, že v styku brániť nechce,
len sú na to objektívne skutočnosti, no robí všetko pre to, aby bol kontakt prerušený. Podľa vyjadrenia
právnej zástupkyne oprávnený aj napriek tomu verí, že povinná prehodnotí svoj postoj voči nemu, a to
aj vďaka práci opatrovníka a CDR aj ich spoločných sedení, ktoré, ako zopakovala, začali prebiehať nie

na základe dobrovoľnosti matky, ale až na základe zásahu súdu. Právna zástupkyňa oprávneného vo
svojomďalšomprednesepoukazovalanatieskutočnostiatvrdenia,ktoréboliajobsahomichpísomných
podaní doručených súdu. K nahrávkam predloženým povinnom dodala, že na nich spolu s oprávneným
pôsobili tak, že dieťa je vystresované, a to sa nachádza v domácom prostredí, oprávnený má za to,že to je výsledkom manipulatívneho správania sa povinnej. Povinná neprimerane zaťažuje maloletého
prebiehajúcimi súdnymi konaniami, maloletý pozná slovo súd, čo má negatívny vplyv na jeho psychické
rozpoloženie. Právna zástupkyňa oprávneného taktiež uviedla, že oprávnený je nesmierne vďačný za

akýkoľvek kontakt, len má obavu, že aj ten kontakt, ktorý je aktuálne nariadený, sa opätovne zmarí
z dôvodov na strane povinnej.

17. Oprávnený na pojednávaní konanom dňa 03.03.2025 uviedol, že na podanom návrhu aj naďalej trvá,
odkázalnasúdudoručenépísomnévyjadreniaakoajnavyjadreniasvojejprávnejzástupkyne.Naotázku

procesného opatrovníka ako by si oprávnený predstavoval komunikáciu s povinnou pri stretnutiach
a odovzdávaní tak, aby tie stretnutia prebiehali v čo najlepšom záujme maloletého, nakoľko aj opatrovník
bol svedkom toho, že pri stretnutiach to vždy spadlo do útokov, atakov a hnevu, ktorý maloletý vníma,
oprávnený uviedol, že komunikácia medzi rodičmi je taká aká je, on vždy ustúpil vo všetkom, no vždy bol
oklamaný, to, čo rozpráva povinná je na 95 % klamstvo, navrhol jej, aby išli na polygraf, je presvedčený,
že takto sa ukáže pravda, on je neustále len očierňovaný. Povinná len klame, vie to o nej celá jej rodina,

okrem jej starej materi, ktorá je jej všetkým a kryje jej chrbát, všetci poznajú povinnú ako neskutočného
manipulátora. Od povinnej chce, aby maloletého pripravovala na stretnutia tak, že má byť prichystaný
tak, že mu nič nehrozí a má ísť za ním normálne, a nie, že sa najprv bude maloletý schovávať 5 minút
pod stolom, po chvíli sa oťuká a až potom príde za oprávneným tak, ako sa patrí a hrajú sa spolu. Ku
komunikácii s povinnou uviedol, že sa na stretnutí pozdravili, prebiehalo to dobre, no medzi nimi dvoma

nejaká extra komunikácia neprebehla. K priebehu stretnutí v CDR uviedol, že súhlasil s tým, aby bola
povinná zo začiatku prítomná, nech sa maloletý aklimatizuje, potom odišla a oni tam už boli 2 hodiny
sami dvaja a s p. K. bez problémov. Maloletý ho však sám volá do kuchynky, aby ich nikto nevidel, dá mu
pusu a povie mu, že maminka mu to zakázala alebo sa bude hnevať. Povinná ho opísala ako najhoršieho
násilníka, on čakal, že to tu niekto aj vyšetrí, že sa tých ľudí opýta. Keby bol násilnej povahy, tak to má

niekde v záznamoch, na zábavách sa ako chlapci pobili, ale že by bol on vyvolávač alebo agresívny
na niekoho v takom meradle, to sa v živote nestalo. Jeho pozná celá Žarnovica, stačí sa kohokoľvek
opýtať, na ňu sa tiež stačí kohokoľvek opýtať, nech povie, čo robila v tých robotách, ako to tam bolo.

18. Právna zástupkyňa povinnej sa na pojednávaní konanom dňa 03.03.2025 taktiež pridržala

písomných podaní doručených súdu. Uviedla, že nie je pravdou, že matka bráni alebo by chcela brániť
v styku maloletého s otcom, no maloletý ho odmieta a bojí sa ho. Povinná sa pri každej príležitosti
(telefonáty, videohovory, osobné stretnutia) snažila na maloletého pozitívne pôsobiť, aby sa stretával
so svojim otcom. Vzťah otca s maloletým povinná podporuje a aj chce podporovať. Právna zástupkyňa
povinnejvrámcisvojhoďalšiehoprednesunapojednávaníuviedla,žeajzosúčasnejkomunikáciejednej

aj druhej strany je zrejmé že útočnou nie je povinná, ale práve oprávnený, ktorý tak ako v minulosti, tak
aj teraz využíva svoj vekový a mocenský vplyv na povinnú, na ktorej je vidieť keď sa ona vyjadruje, ako
do toho povinný verbálne a neverbálne zasahuje, zastrašuje ju a ovplyvňuje to, ako sa ona kvalifikovane
vie a nevie vyjadriť. Tieto skutočnosti boli súčasťou jediného trestného oznámenia, ktoré bolo podané
povinnou koncom minulého roka, kedy situácia dospela do takého štádia, že sa stala neúnosnou,

a z toho dôvodu bolo podané jedno trestné oznámenie z dôvodu podozrenia na spáchanie trestného činu
nebezpečného prenasledovania, ktoré bolo po výsluchu prokurátorkou prekvalifikované na trestný čin
týrania blízkej a zverenej osoby. Právna zástupkyňa podotkla, že aj z vyjadrení povinnej je zrejmé, že sa
snaží, no je zastrašovaná oprávneným, jednak jeho správaním, jeho prenasledovaním, jeho konaním,
jeho stálym podávaním trestných oznámení a podnetov na ňu. Z jeho strany ide o systematický nátlak

na povinnú, ktorá sa podaním návrhov na nariadenie neodkladných opatrení a 1 trestného oznámenia
chcela len brániť. Zdôraznila, že maloletý na túto situáciu reaguje, reakcie ako skrývanie sa pod koberec,
stôl, vybaľovanie tašiek sú prirodzenými prejavmi na takúto situáciu, Maloletý sa takto neprejavoval len
v domácom prostredí, ale aj počas telefonátov, ale aj pred inými osobami, čo pridáva na ich objektivite.
Aj sama právna zástupkyňa oprávneného uviedla, že dôvody nezúčastniť sa na stretnutí boli objektívne

– choroby, ostatné povinná podrobne opísala. Právna zástupkyňa povinnej upriamila pozornosť na to,
že kroky oprávneného ako podávanie trestných oznámení, každé vyzdvihovanie maloletého, ktoré bolo
len formálnym, bez akéhokoľvek záujmu oprávneného o maloletého, za prítomnosti polície, nasvedčuje
tomu, že oprávnený bol inštruovaný svojim právnym zástupcom o tom, ako treba konať v prípade, aby
preukázal, že mu povinná nie je ochotná vydať maloletého. Dodala, že aj z vyjadrenia povinnej je zrejmé,

že tá sa snaží objektívne vysvetliť skutkový stav, snaží sa o to, aby sa situácia nejakým spôsobom
ukľudnila, aby došlo k stretávaniu oprávneného s maloletým postupne, od začiatku sa tomu nebránila,
no oprávnený nerobil žiadne kompromisy, bránil sa akejkoľvek dohode. Povinná pozitívne vníma vydané
uznesenie, sp. zn. 30P/2/2024 zo dňa 19.02.2025, považuje ho za postačujúce na upravenie pomerov,vidí v ňom pokrok a riešenie, situáciu vníma nádejne, chce s otcom maloletého len spolupracovať, a to
všetko v záujme maloletého. Poukázala aj na vyjadrenie procesného opatrovníka, ktorý na pojednávaní
uviedol,žestretávanieotcasmaloletýmosamoteešteniejevporiadku,nariadenéneodkladnéopatrenie

by tak mohlo plniť svoj účel, oprávnený sa bude stretávať s maloletým za prítomnosti ďalšej osoby –
matky, ideálne CDR, nakoľko ovplyvňovanie matky otcom, jeho nepriamy nátlak, je stále prítomný.

19. Povinná na pojednávaní konanom dňa 03.03.2025 uviedla, že ju mrzí, že sa to všetko berie tak,
že otcovi bráni v styku, chcela len, aby sa to realizovalo postupne, nakoľko je maloletý na ňu veľmi

naviazaný. Od samého začiatku, od kedy odišla spolu s maloletým zo spoločnej domácnosti, spolu
s maloletým volávali oprávnenému, nikto ju k tomu nemusel nútiť, bolo to ešte pred podaním návrhu.
Oprávnenému v styku nebránila, sama chcela, aby sa začali stretávať postupne, tak aby maloletý
pochopil, zvykol si a videl, že je to v pohode, že mu nič nehrozí, no tým nátlakom oprávneného,
prítomnosťou policajtov, sa to celé zhoršilo. K spolupráci s CDR uviedla, že nie je pravdou, že by s nimi
spolupracovať nechcela. Spolupracovať začali v novembri, v decembri boli chorí, pričom chorá bola aj

psychologička v CDR, následne boli sviatky, mali dovolenky, na stretnutie v januári prišla sama, nakoľko
maloletý začal večer pred tým vracať, o čom informovala aj CDR. Sám oprávnený jej mal uviesť, že
vracal,všadejeviróza.Natomtostretnutíoprávnenémuukázalafotkymaloletého,jehovideá,rozprávala
mu o tom, čo má rád, aký je, oboznámila ho s plánovanými odbornými vyšetreniami u maloletého
(urologické a imunologické) a dohodli sa na ďalšom termíne stretnutia. No maloletý znova ochorel, už na

vyšetrení u alergológa jej bolo povedané, že maloletý má zapálené hrdlo a upchatý nos, čo sa potvrdilo
aj na vyšetrení u detskej lekárky, maloletý dostal zasa horúčky, o čom informovala aj psychologičku CDR
a aj oprávnený mal o tom vedomosť. Ďalší termín si dohodli na 14.02.2025 a tento styk sa zrealizoval.
Povinná uviedla, že maloletý má problém s imunitou, býva často chorý, a keď je chorý, tak to trvá
aj týždeň. Podľa vyjadrenia povinnej prišiel oprávnený k nim domov spolu s policajtami aj vtedy, keď

vedel, že je maloletý chorý, nakoľko si to overoval u jeho detskej lekárky. Nie je pravdou, že by ona
nespolupracovala s políciou, dostavila sa na každý výsluch, na každé predvolanie, odpovedala na každý
telefonát. Od začiatku chcela, aby sa maloletý stretával so svojím otcom, je to jeho otec a navždy ním
zostane, no chcela, aby to bolo postupne, spočiatku za jej prítomnosti, aby si maloletý zvykol, no tých
8 hodín na začiatok je na maloletého veľa, maloletý ju prosil a plakal, vyťahoval si veci z tašky, čo mu

nachystala, zahodil tašku do izby, zavrel dvere s tým, že on nikam nejde. Sám oprávnený povedal,
že maloletý je taký maminkin cecík, je na ňu veľmi naviazaný. Povinná v rámci svojho prednesu ako
aj v rámci svojich odpovedí na otázky právnej zástupkyne oprávneného obsiahlym spôsobom opísala
aktuálnu situáciu a objektívne dôvody, pre ktoré sa styk nerealizoval, vo svojich vyjadreniach ako aj
odpovediach na otázky poukazovala na tie skutočnosti a tvrdenia, ktoré boli aj obsahom písomných

podanípovinnejdoručenýchsúducestoujejprávnejzástupkyne.Uviedla,žesnariadenýmneodkladným
opatrenímvkonanívedenompodsp.zn.30P/2/2024jespokojná,jerada,žestykprebiehazaprítomnosti
tretej osoby. Jediné, čo by vytkla je to, že styk sa realizuje od 14.00 hod. do 16.00 hod., čím sa narúša
škôlkarsky režim maloletého. Na otázku procesného opatrovníka povinná uviedla, že sa maloletého
snaží motivovať a pripravovať, snaží sa byť dobre naladená, maloletého motivuje, aby za otcom išiel,

snaží sa mu ukázať, že je to pre neho bezpečné prostredie a že sa nemusí ničoho báť. Ona tie útoky
nevyvoláva, len tým útokom bráni, aj keď skĺzne do nejakej hádky, tak ona povie jedine niečo na svoju
obranu, musí sa nejakým spôsobom brániť, musí brániť aj svoju aj synovu česť, čo sa týchto vecí týka.
Maloletého však na tie stretnutia nosiť bude a určite ho bude motivovať. Komunikovať s oprávneným
chce tak, ako aj doteraz. Z vlastnej iniciatívy, keď sa stretli na centre aj sami dvaja, mu ukázala fotky

maloletého na telefóne, ukázala mu nejaké videá maloletého, hovorila mu o tom aký je, čo má rád, čo
rád robí, že je veselý a hravý. Takto by chcela aj naďalej pokračovať. Rovnako oprávnenému odovzdala
informácie o nadchádzajúcich vyšetreniach, ktoré s maloletým plánuje absolvovať, mrzelo ju, že sa
oprávnený neopýtal ako prebiehali. Snaží sa mať nastavenú komunikáciu s oprávneným, nechce tieto
útoky,tátosituáciatrváužvyšeroka,jetovyčerpávajúce.Ajposkončenístretnutísaspolusoprávneným

rozprávali, aj nad rámec toho, čo bola povinná, mala z toho pocit, že je zas dobre, že bude po všetkom,
že budú schopní spolu komunikovať a normálne si tie veci odovzdávať. Mrzí ju, že je to stále vnímané z
jejstrany,žeonanechceaútočí.Chce,abyspolukomunikovalinormálne,preňujenaozajnáročnésním
komunikovať, pokiaľ sú tam prítomné tieto útoky a to, že ju vychovali starí rodičia, oprávnený používa
proti nej jej rodičov. Pre ňu sú to citovo strašne ťažké veci, je to pre ňu ťažké uviesť, no nestretáva sa so

svojimi rodičmi, vychovali ju starí rodičia, je tomu tak od bábätka, ale využívať to proti nej a oslabovať
ju preto, si myslí, že nie je vhodné a nemá to s maloletým nič spoločné. Povinná dodala, že aj p. K.
povedala, že maloletého možno až príliš chráni, priznáva si to, ale je to aj zo strachu, mala rizikové
tehotenstvo, dieťa po narodení bolo choré, mal mesiac, prestal dýchať a všetky tieto veci, ktoré s týmboli spojené. Jediné, čo sa bojí je to, že berie niektoré veci na ľahkú váhu, a v nej to vyvoláva ešte o to
väčší strach, že aby bol maloletý v pohode, aby sa niečo nestalo, aby niečo nepodcenil, to bolo všetko.
Teraz mal tie chronické horúčky, bývali vysoké, bolo treba reagovať, bolo mu treba dávať čípky.

20. Procesný opatrovník sa na pojednávaní konanom dňa 03.03.2025 pridržal všetkých písomných
vyjadrení doručených súdu. Uviedol, že s prihliadnutím na správu zo dňa 25.02.2025, ktorá bola
doručená aj súdu, má za to, že povinná bude toto rozhodnutie súdu rešpektovať a bude maloletého nosiť
do CDR, oprávnený tak má zabezpečený styk s maloletým, aj keď nie v takom rozsahu ako bol upravený

rozhodnutím krajského súdu. Procesný opatrovník taktiež uviedol, že na to aby sa styk upravil do takej
miery, aby prebiehal bez prítomnosti matky je potrebná pravidelnosť, postupnosť a hlavne trpezlivosť.
Celé toto je o boji medzi rodičmi, ktorí majú medzi sebou rozsiahly konflikt, čo má na maloletého
negatívny vplyv. Zo správ a z priebehu stykov je zrejmé, že maloletý vie zostať v prítomnosti otca, ale
istý čas to trvá, kým sa zoznámi s okolím, kým sa uistí, že mu nič nehrozí. Procesný opatrovník dodal,
že stretnutia sú na dobrej ceste, je potrebné, aby minimálne do vypracovania znaleckého posudku,

prebiehal za prítomnosti CDR. Nakoľko sa teda styk realizuje v zmysle vydaného uznesenia, sp. zn.
30P/2/2024, procesný opatrovník má za to, že výkon súdneho rozhodnutia nie je v záujme maloletého.
Procesný opatrovník taktiež uviedol, že sa mu ťažko počúvajú vyjadrenia oboch rodičov, maloletý tomu
našťastie nerozumie. Je toho názoru, že je naozaj potrebné, aby mali jeho rodičia trpezlivosť a aby bola
v tom stretávaní pravidelnosť. Procesný opatrovník chápe oprávneného, že by si chcel maloletého vziať

ihneď sám a ísť za starou mamou, za rodinou, ale chce ho poprosiť o trpezlivosť. Maloletý má 4 roky,
obaja rodičia ho majú radi, no ten hnev mu neskutočne ubližuje a celá situácia má na neho negatívny
vplyv. Na otázku súdu procesný opatrovník uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia, sp.
zn. 30P/2/2024 zo dňa 19.02.2025 došlo k realizácii stretnutia na pôde CDR, a to dňa 14.02.2025, išlo
onáhradnýtermín,natomtostretnutíopatrovníknebolprítomný,prítomnýbolažnastretnutí20.02.2025,

kde riešili vydané uznesenie súdu, ktorým bol upravený styk, spolu s rodičmi rozoberali, čo to znamená,
dohadovali ďalší postup spolupráce. Procesný opatrovník nemal vedomosť o tom, či od 20.02.2025
prebehlo ešte nejaké ďalšie stretnutie.

21. Na pojednávaní konanom dňa 03.03.2025 na otázku súdu oprávnený a povinná zhodne uviedli, že

ďalšie ich stretnutia prebehli v dňoch 26., 27. a 28.02.2025.

22. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CMP“) podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

23. Podľa § 372 CMP účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného
titulu oprávnený a povinný.

24. Podľa § 374 CMP súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

25. Podľa § 375 súd rozhoduje uznesením.

26. Podľa § 377 ods. 1 CMP súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.

27. Podľa § 377 ods. 2 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu
o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

28. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú

podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“) súd po podaní návrhu na
nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez
návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia
o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.

29. Pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je povinnosťou súdu preskúmať
dve okolnosti, a to existencia vykonateľného exekučného titulu, ktorým je v tomto prípade uznesenie
KrajskéhosúduvŽiline,č.k.:14CoP/138/2024–74zodňa30.07.2024upravujúcestykotcasmaloletým,a druhou je tá, či povinná dobrovoľne plní povinnosti vyplývajúce jej z exekučného titulu, t. j. v tomto
prípade, či sa styk otca s maloletým realizuje.

30. Súd po dôkladnom zvážení a vyhodnotení všetkých doposiaľ zistených skutočností dospel k záveru,
že návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia, tzn. uznesenia Krajského súdu v Žiline, č.
k.: 14CoP/138/2024 – 74 zo dňa 30.07.2024 v časti styku otca s maloletým, nie je dôvodný, pričom
súd v súčasnej dobe nevidí dôvod pre nariadenie výkonu tohto rozhodnutia. Súd je toho názoru,
že podstatou výkonu rozhodnutia súdom je to, aby došlo k napĺňaniu obsahu rozhodnutia v čase,

kedy sa tak nedeje, nakoľko povinný z vykonateľného rozhodnutia, toto rozhodnutie ignoruje, čo
však ale nie je predmetný prípad. V tomto prípade nebolo preukázané, že by si povinná neplnila
svoju povinnosť maloletého na styk s oprávneným riadne pripraviť, ale ani to, že by k nerealizovaniu
styku v rozsahu vykonateľného rozhodnutia dochádzalo negatívnym pôsobením povinnej. Výsluchom
účastníkov konania bolo zistené, že k nerealizácii styku dochádzalo aj z objektívnych príčin, a to
pre chorobnosť maloletého. Je zrejmé, že odmietanie maloletého ísť, resp. zotrvať s oprávneným

osamote, je s veľkou pravdepodobnosťou spôsobené tým, že maloletý bol svedkom viacerých konfliktov
a vyhrotených situácií jeho rodičov, čo povinná opakovane tvrdila vo viacerých súvisiacich konaniach
a oprávnený to nevyvrátil, rovnako tak k jeho zlepšeniu, resp. k zmierneniu týchto prejavov maloletého
neprispelo ani opakované privolávanie policajných hliadok, ani výsluchy na polícií, ktoré absolvovala
povinná,zaúčastimaloletého,atovdôsledkupodávaniatrestnýchoznámeníoprávneným,anievýlučne

manipuláciou povinnej, tak ako to tvrdí oprávnený. Na pohode maloletého určite nepridalo ani povinnou
uvádzané prenasledovanie zo strany oprávneného, pre ktoré podala trestné oznámenie, ani riešenie
rozpadu vzťahu a jeho dôsledkov medzi rodičmi, a to aj v prítomnosti maloletého, a rovnako tak ani
návštevy oprávneného v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, čo podľa názoru súdu
narúša nielen vzdelávací proces u maloletého, ale aj u ostatných maloletých detí, ktoré navštevujú

rovnakú triedu ako maloletý A.. Súd zároveň dodáva, že príčiny odmietania kontaktu maloletého s otcom
sú predmetom nariadeného znaleckého dokazovania, a to znalcom z odboru Psychológia, odvetvia
Poradenská psychológia, v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/3/2024, ktoré bolo nariadené na návrh
oprávneného. Povinná aj napriek odmietaniu oprávneného maloletým, absolvovala poradenstvo na
Úrade práce, sociálnych služieb a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, referát poradensko-

psychologických služieb, rovnako tak súhlasila aj s dobrovoľnou spoluprácou s Centrom pre deti a rodiny
G. E., podpísala aj dohodu o spolupráci so školským psychológom. Súdom bolo zistené, že k stretnutiu
oprávnenéhosmaloletýmdošlodňa14.02.2025,tedaešteprednariadenímneodkladnéhoopatrenia,sp.
zn. 30P/2/2024 zo dňa 19.02.2025, ako aj v dňoch 20.02.2025, 26.02.2025, 27.02.2025 a 28.02.2025,
a to v priestoroch CDR G. E..

31. Odlišný názor oprávneného na to, čo je v najlepšom záujme dieťaťa oproti názoru súdu však
neznamená, že by súd opomenul konať v záujme maloletého. Záujem dieťaťa tiež nie je možné
stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Výkon
rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavu vôle maloletého, najmä,

ak takéto konanie môže mať negatívny dopad na jeho zdravý vývin.

32. Nie je možné súhlasiť s oprávneným, že výlučne vinou povinnej nedochádza k realizácií styku v
rozsahu, v akom to bolo určené vykonateľným uznesením. Povinná síce ako preferenčný rodič má
na správanie a názory maloletého najväčší vplyv, preto je vhodné, aby ho aj primárne podporovala k

udržiavaniu pravidelného kontaktu s oprávneným a tomu všemožne napomáhala. Na druhej strane si
oprávnený musí nájsť vhodný spôsob ako maloletého upútať, či už vymýšľaním rôznych aktivít, milým
a pozitívnym prístupom k maloletému, navodením tém, ktoré ho zaujímajú, všetko v čo najpokojnejšej
atmosfére a za súčasného zdržania sa verbálnych útokov. Budovanie a upevňovanie väzby rodiča
s dieťaťom je dlhodobým procesom, ktorý si vyžaduje trpezlivosť predovšetkým zo strany rodiča, a

počas ktorého je nevyhnutné, aby rodič citlivo vnímal potreby dieťaťa. Oprávnený by si mal pripustiť
vlastný podiel viny na neúspešnosti realizácie jeho styku s maloletým. Dôležitá je zmena jeho postoja,
ústretovosť, trpezlivosť, vľúdnosť a empatia pokiaľ ide o priebeh samotných stretnutí a ich prispôsobenie
aktuálnemu prežívaniu dieťaťa.

33. Ak je zmyslom rodičovskej starostlivosti blaho dieťaťa a jeho ochrana, potom vynucovanie
vzájomného kontaktu proti silnej vôli dieťaťa tento zmysel napĺňať nemôže. Dieťa je bez ohľadu na stav
svojej rozumovej a emocionálnej vyspelosti tiež cítiacou ľudskou bytosťou. Snažiť sa vymôcť si s nímkontakt nútene, obvykle nie je spôsobilé vytvoriť si medzi dieťaťom a rodičom pevné rodinné puto, čo
je práve zmyslom realizácie styku.

34. Súd zdôrazňuje a pripomína obom rodičom maloletého, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a
empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k obnoveniu
narušených väzieb medzi maloletým dieťaťom a oboma rodičmi, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a
vývoj maloletého dieťaťa. Žiaden súd totiž nie je schopný zabezpečiť usporiadanie takto roztrieštených
vzťahov medzi účastníkmi; tieto sa nezhoja núteným výkonom rozhodnutia, ale predovšetkým zmenou

postoja rodičov jeden k druhému. Rodičia sa musia vyvarovať akýchkoľvek negatívnych prejavov
počas realizácie styku s maloletým a pri plnení si rodičovských povinností v každom smere musia
kooperovať. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že aj napriek rozpadu svojho vzťahu ostávajú naďalej
rodičmi maloletého dieťaťa, pričom rodičovské vzťahy je potrebné zachovať.

35. Hoci právo rodiča na styk s maloletým dieťaťom patrí medzi najzákladnejšie rodičovské právo, výkon

tohto práva však nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. V tejto súvislosti súd poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 25/03 zo dňa 24.novembra 2004, v ktorom ústavný súd
konštatuje, že povinnosť použiť donucovacie prostriedky za účelom nadviazania styku medzi rodičom a
dieťaťom nie je absolútna a výkon rozhodnutia použitím donucovacích prostriedkov nie je niekedy nielen
žiaduci, ale ani vhodný tam, kde môže spôsobiť väčšie škody na psychike maloletého, než je možné a

prípustné s ohľadom na jeho záujem. Je potrebné brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým
na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi
záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha. (rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Je potrebné nájsť určitý a konkrétny spôsob
zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov.

36. „Obidvaja rodičia sú povinní práva dieťaťa nielen deklarovať, ale aj rešpektovať a v maximálnej miere
sa im prispôsobiť. Je rozhodne v záujme dieťaťa byť v kontakte s oboma rodičmi, pokiaľ sú výchovne
spôsobilí. Rešpekt k právam iných je jedným z predpokladov riadnej výchovy“ (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 271/2019-41 zo dňa 23.01.2020)

37.Súdsitaktieždovoľujeupriamiťpozornosťnavydanéuznesenietunajšiehosúdu,sp.zn.:30P/2/2024
zo dňa 19.02.2025, ktorým súd z úradnej povinnosti nariadil neodkladné opatrenie, ktorým o. i. na čas
trvania výchovného opatrenia zmenil uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k.: 14CoP/138/2024 – 74
zo dňa 30.07.2024 v časti úpravy styku otca s maloletým, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa

s maloletým každú stredu od 14.00 hod. do 16.00 hod. a každý piatok od 14.00 hod. do 16.00 hod.
v priestoroch L. K. M. N. A. G. E., v prítomnosti osoby poverenej Centrom pre deti a rodiny G. E..
Toto uznesenie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, avšak výsluchom účastníkov konania bolo zistené, že
k realizácii styku na základe tohto uznesenia súdu dochádza, sami rodičia maloletého na pojednávaní
uviedli,žetotorozhodnutievítajúasúzanehoradi.Vtomtokonaníbudesúdzároveňajsledovaťpriebeh

nariadeného výchovného opatrenia, ktoré bolo nariadené obom rodičom maloletého (t. j. oprávnenému
aj povinnej) ako aj maloletému, nakoľko správy z priebehu výchovného opatrenia budú súdu zasielané
v mesačných intervaloch, a vykoná ďalšie úkony a dôkazy potrebné pre rozhodnutie o styku otca
s maloletým. K vyjadreniu právnej zástupkyne oprávneného na pojednávaní dňa 03.03.2025, že ak
súd nebude vykonávať dohľad nad realizáciou styku oprávneného s maloletým a nenariadi výkon

rozhodnutia, oprávnený sa obáva, že styk sa opäť realizovať nebude, súd dodáva, že výkon rozhodnutia
nie je možné nariadiť preventívne len z dôvodu obáv oprávneného, že povinná časom prestane
rešpektovať súdom upravený styk, k realizácii ktorého však dochádza, čo na pojednávaní potvrdili všetci
účastníci konania.

38. Výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) možno uložiť len ak je
v záujme maloletého dieťaťa, pričom záujem maloletého dieťaťa je definovaný v článku 5 zákona o
rodine aj tým, že pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa maloletých detí je potrebné zohľadniť ochranu
dôstojnosti, duševného a citového vývinu dieťaťa. Dôvod pre uloženie povinnosti maloletému a jeho

rodičom – oprávnenému a povinnej podrobiť sa odbornému poradenstvu v tomto konaní zistený nebol
a podľa názoru súdu t. č. ani nie je potrebné uloženie výchovného opatrenia, a to vzhľadom k tomu,
že v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/2/2024 súd z úradnej povinnosti nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým o. i. a to uložil rodičom maloletého ako aj maloletému povinnosť podrobiť sa sociálnemualebo inému odbornému poradenstvu s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov navzájom
a s maloletým dieťaťom, posilnenia rodičovských zručností rodičov maloletého dieťaťa, zistenia príčin
odmietania otca maloletým dieťaťom a ich zmiernenie alebo odstránenie, a to na obdobie šiestich

mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia, v minimálnom rozsahu 2 hodiny týždenne. Vzhľadom na
uvedené preto súd o návrhu oprávneného na nariadenie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm.
d) zákona o rodine rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a teda tento návrh
zamietol ako nedôvodný (výrok II.).

39. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

40. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

41. V zmysle ust. § 52 CMP v konaniach podľa CMP vo všeobecnosti platí že každý z účastníkov
si platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka , ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). V tomto prípade je aplikácia § 53 CMP vylúčená,
nakoľko nejde o konanie vo veci určenia rodičovstva ani konanie vo veci notárskych úschov. Aplikácia
§ 54 CMP prichádza do úvahy len v prípade, ak účastník, zástupca účastníka alebo ten, kto mal

v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Takéto trovy (napr.
trovy súvisiace s neodôvodneným nedostavením sa na pojednávanie a pod.) však v tomto konaní
nevznikli. V danom prípade súd mohol priznať náhradu trov konania len podľa § 55 CMP. Podľa §
55 CMP však súd môže náhradu trov konania priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé. Nakoľko v konaní súd nezistil také okolnosti, ktoré by spravodlivo odôvodňovali priznať v

konaní ,,neúspešnému“ oprávnenému, ktorý si nárok na náhradu trov konania uplatnil, náhradu trov
konania voči v konaní ,,úspešnej“ povinnej, ktorá si nárok na náhradu trov konania ani neuplatňovala,
nepriznal žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania (výrok III.).

Poučenie:

30Em/1/2024

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom, písomne, trojmo. (§ 377 ods. 2 CMP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
CMP)